1.1.

„Typ vozidla“ znamená kategóriu motorových vozidiel, ktoré sa z hľadiska časti nachádzajúcej sa pred stĺpikmi A nelíšia v takých podstatných znakoch, ako sú:

do tej miery, že by mohli mať vplyv na platnosť výsledkov nárazových skúšok predpísaných v tejto smernici.

Na účely posúdenia toho, že systémy čelnej ochrany sa budú typovo schvaľovať ako samostatné technické jednotky, každý odkaz na vozidlo možno interpretovať ako odkaz na rám, na ktorom je systém upevnený na testovanie a ktorý má predstavovať rozmery predného vonkajšieho okraja konkrétneho typu vozidla, pre ktoré sa systém typovo schvaľuje.

1.2.

„Normálna jazdná poloha“ je poloha vozidla na zemi v prevádzkovom stave s pneumatikami nahustenými na odporúčaný tlak, s prednými kolesami vyrovnanými smerom dopredu, najväčším objemom všetkých kvapalín potrebných na prevádzku vozidla, celkovým štandardným vybavením od výrobcu vozidla, so záťažou s hmotnosťou 75 kg umiestnenou na sedadle vodiča a so záťažou s hmotnosťou 75 kg umiestnenou na prednom sedadle spolujazdca a zavesením náprav podvozku nastaveným na rýchlosť 40 alebo 35 km/h pri bežných podmienkach jazdy udávaných výrobcom (najmä v prípade vozidiel s aktívnym zavesením náprav podvozku alebo automatickým stabilizačným systémom).

1.3.

„Vonkajší povrch“ znamená vonkajšok vozidla pred stĺpikmi A vrátane kapoty, blatníkov, svetlometov a svetelných signalizačných zariadení a viditeľných spevňovacích dielov.

1.4.

„Polomer zakrivenia“ znamená polomer kružnice, ktorý sa najviac približuje k tvaru zaoblenia posudzovaného dielu.

1.5.

„Najkrajnejší vonkajší bod“ vozidla je vo vzťahu k stranám vozidla bod, v ktorom sa vertikálna rovina rovnobežná s pozdĺžnou stredovou rovinou vozidla dotýka najširšieho miesta vozidla, a vo vzťahu k prednej a zadnej strane vozidla je to bod, v ktorom sa zvislá priečna rovina vozidla dotýka predných a zadných vonkajších okrajov, pričom sa nezohľadňujú presahujúce časti:

1.6.

„Nárazníkom“ sa rozumie podľa typového schválenia predná, spodná, vonkajšia časť vozidla. Zahŕňa všetky časti vozidla, ktorých účelom je chrániť vozidlo v prípade čelnej zrážky s iným vozidlom pri nízkej rýchlosti, ako aj prídavné zariadenia k tejto časti vozidla, ako napr. podložky na upevnenie evidenčnej tabuľky. Nezahŕňa zariadenia, ktoré sa namontujú na vozidlo po typovom schválení a ktorých účelom je dodatočná čelná ochrana vozidla.

1.7.

„Systém čelnej ochrany“ znamená samostatnú konštrukciu alebo samostatné konštrukcie, ako napríklad ochranné rúrkové rámy alebo pridaný nárazník umiestnený nad a/alebo pod nárazník, ktorý je súčasťou pôvodného vybavenia, a určený na ochranu vonkajšieho povrchu vozidla pred poškodením pri zrážke s akýmkoľvek predmetom. Vymedzenie tohto pojmu nezahŕňa konštrukcie s najvyššou hmotnosťou do 0,5 kg, ktoré sú určené len na ochranu svetlometov.

1.8.

„Kontaktná línia predného okraja karosérie“ sa definuje ako geometrické miesto bodov dotykov medzi 1 000 mm dlhou rovnou tyčou a predným povrchom karosérie, keď sa rovnou tyčou udržiavanou v rovnobežnej polohe so zvislou pozdĺžnou rovinou vozidla, sklonenou v uhle 50o smerom dozadu a s dolným koncom 600 mm nad vozovkou pohybuje priečne pozdĺž predného okraja karosérie tak, že sa jej stále dotýka. V prípade vozidiel s horným povrchom kapoty skloneným v podstate v uhle 50o tak, že rovná tyč vykazuje skôr súvislý alebo viacnásobný než bodový dotyk, sa vzťažná línia stanoví s rovnou tyčou sklonenou v uhle 40o smerom dozadu. Ak má vozidlo tvar, že sa v určitom bočnom mieste dotkne povrchu vozidla najprv spodný okraj rovnej tyče, považujú sa tieto body dotyku v tejto polohe za body kontaktnej línie okraja karosérie. Ak má vozidlo tvar, že sa v určitom bočnom mieste dotkne povrchu vozidla najprv horný okraj rovnej tyče, považuje sa za kontaktnú líniu okraja karosérie v tejto pozdĺžnej polohe geometrická spojka 1 000 mm podľa vymedzenia pojmu v odseku 1.13. Ak sa rovná tyč v priebehu tohto postupu dotkne hornej hrany nárazníka, považuje sa táto hrana na účely tejto smernice tiež za predný okraj karosérie.

1.9.

„Horná kontaktná línia systému čelnej ochrany“ znamená hornú hranicu dôležitých bodov kontaktu chodca so systémom čelnej ochrany alebo vozidlom. Je to geometrická spojnica najvyšších dotykových bodov medzi 700 mm dlhou rovnou tyčou a systémom čelnej ochrany alebo prednou časťou vozidla (podľa toho, kde dôjde k dotyku), keď sa tyč držaná rovnobežne so zvislou pozdĺžnou plochou vozidla a naklonená o 20o smerom dozadu posúva pozdĺž prednej časti vozidla, pričom sa stále dotýka zeme a povrchu systému čelnej ochrany alebo vozidla.

1.10.

„Spodná kontaktná línia systému čelnej ochrany“ znamená spodnú hranicu dôležitých bodov kontaktu chodca so systémom čelnej ochrany alebo vozidlom. Je to geometrická spojnica najnižších dotykových bodov medzi 700 mm dlhou rovnou tyčou a systémom čelnej ochrany, keď sa priama hrana držaná rovnobežne so zvislou pozdĺžnou rovinou vozidla a naklonená o 25o smerom dopredu posúva pozdĺž prednej časti vozidla a pretne s prednou časťou vozidla, pričom sa stále dotýka zeme a povrchu systému čelnej ochrany alebo vozidla.

1.11.

„Horná výška systému čelnej ochrany“ je zvislou vzdialenosťou medzi vozovkou a hornou kontaktnou líniou systému čelnej ochrany, definovanou v odseku 1.9, keď vozidlo stojí v normálnej jazdnej polohe.

1.12.

„Spodná výška systému čelnej ochrany“ je zvislou vzdialenosťou medzi vozovkou a spodnou kontaktnou líniou systému čelnej ochrany, definovanou v odseku 1.10, keď vozidlo stojí v normálnej jazdnej polohe.

1.13.

„Dosah ovinutia 1 000 mm“ je geometrické miesto bodov opísané na čelnom hornom povrchu jedným koncom 1 000 mm dlhej ohybnej pásky udržiavanej vo zvislej pozdĺžnej rovine vozidla a vedenej cez predok kapoty a nárazník. Páska je počas merania stále napnutá, pričom sa jej jeden koniec dotýka vozovky zvisle pod prednou stranou nárazníka a druhý koniec sa dotýka čelného horného povrchu. Vozidlo je v normálnej jazdnej polohe.

1.14.

„Kontaktná línia predného okraja systému čelnej ochrany“ sa definuje ako geometrické miesto bodov dotykov medzi 1 000 mm dlhou rovnou tyčou a predným povrchom systému čelnej ochrany, keď rovná tyč udržiavaná v rovnobežnej polohe so zvislou pozdĺžnou rovinou vozidla, sklonenou v uhle 50o smerom dozadu priečne pozdĺž predného okraja systému čelnej ochrany, postupuje tak, že sa jej stále dotýka. V prípade vozidiel s horným povrchom systému čelnej ochrany skloneným v podstate v uhle 50o tak, že rovná tyč vykazuje skôr súvislý alebo viacnásobný než bodový dotyk, sa kontaktná línia stanoví rovnou tyčou sklonenou v uhle 40o smerom dozadu.

1.15.

„Hodnota HPC – Head performance criterion (kritérium zaťaženia hlavy)“ sa vypočíta pomocou vzorca:

kde „a“ je výsledné zrýchlenie v ťažisku hlavy (m/s2) ako násobok „g“, zaznamenaný vo vzťahu k času a filtrovaný pri kanálovej frekvenčnej triede 1 000 Hz; t1 a t2 sú dva časové body, ktoré označujú začiatok a koniec trvania záznamu, pri ktorom je hodnota HPC najvyššie medzi prvým a posledným okamihom dotyku. Hodnoty HPC, pri ktorých je časový interval (t1 a t2) väčší ako 15 ms, sa pri výpočte najvyššej hodnoty neberú do úvahy.

2.1.

Systémy čelnej ochrany

Nasledujúce požiadavky platia rovnako pre systémy čelnej ochrany, ktoré sa dodávajú namontované na nových vozidlách, a pre systémy čelnej ochrany, ktoré sa dodávajú ako samostatné technické jednotky určené na montáž na určité vozidlá.

So súhlasom príslušného schvaľovacieho úradu sa však môžu požiadavky uvedené v odseku 3 považovať za úplne alebo čiastočne splnené na základe akýchkoľvek zodpovedajúcich skúšok systému čelnej ochrany, vykonaných podľa inej smernice o typovom schválení.

2.1.1.

Súčiastky systému čelnej ochrany sa musia navrhnúť tak, aby najmenší priemer zaoblenia všetkých pevných plôch, ktorých sa môže dotknúť guľa s priemerom 100 mm, bol 5 mm.

2.1.2.

Celková hmotnosť systému čelnej ochrany vrátane všetkých konzol a upevnení nesmie presiahnuť 1,2 % hmotnosti vozidla, na ktoré je určená, ale smie dosiahnuť najviac 18 kg.

2.1.3.

Výška systému čelnej ochrany pri namontovaní na vozidlo nesmie v žiadnom bode presahovať 50 mm nad kontaktnou líniou predného okraja karosérie, ako sa uvádza v odseku 1.8, pri meraní zvislej pozdĺžnej roviny prierezu vozidla v tomto bode.

2.1.4.

Systém čelnej ochrany nesmie zväčšiť šírku vozidla, na ktorom je namontovaný. Ak je celková šírka systému čelnej ochrany väčšia než 75 % šírky vozidla, ukončenia systému musia byť ohnuté smerom k vonkajšej ploche, aby sa riziko zachytenia znížilo na najmenšiu možnú mieru. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak je systém čelnej ochrany vložený alebo integrovaný do karosérie alebo ukončenie systému je ohnuté tak, že sa nemôže dostať do kontaktu s guľou s priemerom 100 mm, a medzera medzi ukončením systému a karosériou nie je väčšia ako 20 mm.

2.1.5.

S výnimkou odseku 2.1.4 medzera medzi komponentmi systému čelnej ochrany a pod ním sa nachádzajúcej vonkajšej plochy nesmie prevyšovať 80 mm. Miestne prerušenia celkového obrysu pod ním sa nachádzajúcej karosérie (ako sú otvory mriežky chladiča, nasávače vzduchu a pod.) sa neberú do úvahy.

2.1.6.

S cieľom zachovať účinnosť nárazníka vozidla nesmie byť pozdĺžna vzdialenosť medzi najprednejšou časťou nárazníka a najprednejšou časťou systému čelnej ochrany v žiadnom bode na boku vozidla väčšia ako 50 mm.

2.1.7.

Systém čelnej ochrany nesmie výrazne znížiť účinnosť nárazníka. Táto požiadavka sa považuje za splnenú vtedy, keď nárazník prekrývajú najviac dva zvislé komponenty a ani jeden vodorovný komponent systému čelnej ochrany.

2.1.8.

Systém čelnej ochrany nesmie byť naklonený od kolmice dopredu. Najvrchnejšie časti systému čelnej ochrany nesmú smerom nahor či dozadu (smerom k čelnému sklu) prečnievať viac ako 50 mm nad kontaktnou líniou prednej hrany kapoty vozidla, ako je vymedzené v odseku 1.8 (merané pri odmontovanom systéme čelnej ochrany). Každý bod sa meria na zvislej pozdĺžnej rovine cez vozidlo a tento bod.

2.1.9.

Súlad s požiadavkami iných smerníc o typovom schválení vozidiel sa nesmie porušiť namontovaním systémov čelnej ochrany.

2.2.

Systémy čelnej ochrany ako samostatné technické jednotky sa nesmú distribuovať, ponúkať na predaj či predávať, ak nie je priložený zoznam typov vozidiel, pre ktoré bol systém čelnej ochrany schválený, a jasný návod na montáž. Návod na montáž musí obsahovať konkrétne pokyny montáže vrátane spôsobov upevnenia na vozidle, na ktoré je jednotka schválená, a upevniť schválené súčiastky na toto vozidlo spôsobom, ktorý je v súlade s príslušnými ustanoveniami odseku 2.1.

3.1.

Aby boli systémy čelnej ochrany schválené, musia splniť tieto skúšky:

3.1.1.

Zrážka makety dolnej časti nohy s nárazníkovou časťou systému čelnej ochrany. Táto skúška sa vykonáva pri náraze v rýchlosti 40 km/h. Najväčší uhol ohybu dynamického kolena môže byť najviac 21,0o, najväčší šmykový posun dynamického kolena nesmie prekročiť 6,0 mm a zrýchlenie merané na hornej časti tíbie nesmie presiahnuť 200 g.

3.1.1.1.

S ohľadom na systémy čelnej ochrany, ktoré boli schválené ako samostatné technické jednotky a určené na použitie na stanovených motorových vozidlách s celkovou prípustnou hmotnosťou neprevyšujúcou 2,5 tony a ktoré boli typovo schválené pred 1. októbrom 2005, alebo na motorových vozidlách s celkovou prípustnou hmotnosťou prevyšujúcou 2,5 tony, sa však môžu ustanovenia odseku 3.1.1 nahradiť ustanoveniami odseku 3.1.1.1.1 alebo odseku 3.1.1.1.2.

3.1.1.1.1.

Táto skúška sa vykonáva pri náraze v rýchlosti 40 km/h. Najväčší uhol ohybu dynamického kolena môže byť najviac 26,0o, najväčší šmykový posun dynamického kolena nesmie prekročiť 7,5 mm a zrýchlenie merané na hornej časti tíbie neprevyšuje 250 g.

3.1.1.1.2.

Skúšky sa vykonávajú na motorovom vozidle s pripevneným systémom čelnej ochrany a bez pripevneného systému čelnej ochrany pri náraze v rýchlosti 40 km/h. Obidve skúšky sa vykonávajú na rovnocenných miestach podľa dohody s príslušnou technickou službou. Zaznamenajú sa hodnoty najväčšieho uhlu ohybu dynamického kolena, najväčšieho šmykového posunu dynamického kolena a zrýchlenie merané na hornom konci tíbie. V každom prípade hodnoty zaznamenané pre motorové vozidlo s pripevneným systémom čelnej ochrany nesmú presiahnuť 90 % hodnôt zaznamenaných pri motorovom vozidle bez pripevneného systému čelnej ochrany.

3.1.1.2.

Ak výška spodnej časti systému čelnej ochrany presahuje 500 mm, táto skúška musí byť nahradená skúškou nárazu makety hornej časti nohy do systému čelnej ochrany vymedzenej v odseku 3.1.2.

3.1.2.

Zrážka makety hornej časti nohy s nárazníkovou časťou systému čelnej ochrany: Táto skúška sa vykonáva pri náraze v rýchlosti 40 km/h. Okamžitý súčet nárazových síl v jednom časovom bode nesmie presiahnuť 7,5 kN a ohybový moment na makete nesmie presiahnuť 510 Nm.

Skúška zrážky makety hornej časti nohy s nárazníkovou časťou systému čelnej ochrany sa uskutoční, ak výška spodného „nárazníka“ systému čelnej ochrany v skúšobnej polohe presahuje 500 mm.

3.1.2.1.

Avšak s ohľadom na systémy čelnej ochrany, ktoré boli schválené ako samostatné technické jednotky určené na použitie na stanovených motorových vozidlách s celkovou prípustnou hmotnosťou neprevyšujúcou 2,5 tony, ktoré boli schválené pred 1. októbrom 2005, alebo na motorových vozidlách s celkovou prípustnou hmotnosťou prevyšujúcou 2,5 tony, môžu byť ustanovenia odseku 3.1.2 nahradené ustanoveniami odseku 3.1.2.1.1 alebo odseku 3.1.1.1.2.

3.1.2.1.1.

Táto skúška sa vykonáva pri náraze v rýchlosti 40 km/h. Okamžitý súčet nárazových síl v jednom časovom bode nesmie presiahnuť 9,4 kN a ohybový moment na makete nesmie presiahnuť 640 Nm.

3.1.2.1.2.

Skúšky sa vykonávajú na motorovom vozidle s pripevneným systémom prednej ochrany a bez pripevneného systému čelnej ochrany pri náraze v rýchlosti 40 km/h. Obidve skúšky sa vykonávajú na rovnocenných miestach podľa dohody s príslušnou technickou službou. Zaznamená sa okamžitý súčet nárazových síl a ohybový moment na makete. V každom prípade hodnoty zaznamenané pre motorové vozidlo s pripevneným systémom čelnej ochrany nesmú presiahnuť 90 % hodnôt zaznamenaných pri motorovom vozidle bez pripevneného systému čelnej ochrany.

3.1.2.2.

Ak výška spodnej časti systému čelnej ochrany nepresahuje 500 mm, táto skúška sa nevyžaduje.

3.1.3.

Zrážky makety hornej časti nohy so systémom čelnej ochrany v oblasti vodiacej hrany. Táto skúška sa vykonáva pri náraze v rýchlosti 40 km/h. Okamžitý súčet nárazových síl v jednom časovom bode v hornej a spodnej časti makety by nemal prekročiť možný cieľ 5,0 kN a ohybový moment na makete by nemal prekročiť možný cieľ 300 Nm. Oba výsledky sa zaznamenávajú len na monitorovacie účely.

3.1.4.

Náraz makety hlavy dieťaťa/malého dospelého na systém čelnej ochrany. Tieto skúšky sa uskutočňujú pri rýchlosti 35 km/h použitím 3,5 kg makety hlavy dieťaťa/malého dospelého. Hodnota kritéria splnenia pre hlavu (headform performance criterion, HPC), vypočítaná z výsledkov časových záznamov akcelerometra podľa odseku 1.15, nesmie v žiadnom prípade presiahnuť 1 000.

1.1.

Žiadosť o udelenie typového schválenia ES pre typ vozidla so zreteľom na vybavenie systémom čelnej ochrany

1.1.1.

Vzor požadovaného informačného dokumentu podľa článku 3 ods. 1 smernice 70/156/EHS je uvedený v dodatku 1.

1.1.2.

Reprezentatívny typ vozidla vybavený systémom čelnej ochrany, pre ktoré sa požaduje schválenie, sa pristaví technickej službe zodpovednej za typové schválenie. Na požiadanie technickej služby sa predložia aj špecifické súčiastky alebo vzorky použitých materiálov.

1.2.

Žiadosť o typové schválenie systémov čelnej ochrany ES, ktoré sú samostatnými technickými jednotkami

1.2.1.

Vzor požadovaného informačného dokumentu podľa článku 3 ods. 4 smernice 70/156/EHS je uvedený v dodatku 2.

1.2.2.

Vzorka typu systému čelnej ochrany, ktorý sa má schvaľovať, sa predloží technickej službe zodpovednej za skúšky typového schválenia. Ak to služba považuje za potrebné, môže požiadať o ďalšie vzory. Vzorky musia mať jasne a nezmazateľne vyznačené obchodné meno alebo obchodnú značku žiadateľa a typové označenie. Musí sa vyhradiť miesto na neskoršie povinné umiestnenie značky o typovom schválení ES.

2.1.

Vzory osvedčení typového schválenia ES podľa článku 4 ods. 3, prípadne podľa článku 4 ods. 4 smernice 70/156/EHS sú uvedené v:

3.1.

Na každý systém čelnej ochrany zodpovedajúci typu schválenému podľa tejto smernice sa musí umiestniť značka typového schválenia ES.

3.2.

Táto značka sa skladá z:

3.2.1.

obdĺžnika okolo písmena „e“, po ktorom nasleduje poznávacie číslo alebo písmená členského štátu, ktorý udelil typové schválenie:

3.2.2.

V blízkosti obdĺžníka „základné schvaľovacie číslo“ obsiahnuté v oddiele 4 čísla typového schválenia uvedeného v prílohe VII k smernici 70/156/EHS, pred ktorým sú dve číslice označujúce poradové číslo pridelené najnovšej veľkej technickej zmene tejto smernice v deň udelenia typového schválenia ES. V tejto smernici je to poradové číslo 01.

Hviezdička vložená za poradové číslo bude znamenať, že systém čelnej ochrany bol schválený pre skúšku makety nohy za podmienok stanovených v bode 3.1.1.1 alebo 3.1.2.1 prílohy I. Ak schvaľovací úrad toto schválenie neudelil, nahradí sa hviezdička medzerou.

3.3.

Značka typového schválenia ES sa umiestni na systém čelnej ochrany tak, aby sa nedala odstrániť a bola jasne čitateľná, aj keď je systém namontovaný na vozidle.

3.4.

Príklad značky typového schválenia ES je uvedený v dodatku 5.

1.

V prílohe I sa vkladajú tieto body:

2.

V prílohe III časti I oddiele A sa vkladajú tieto body:

3.

Do prílohy IV časti I sa dopĺňa táto tabuľka:

4.

Príloha XI sa mení a dopĺňa takto: