EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32000R1347

Nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťom manželov

OJ L 160, 30.6.2000, p. 19–36 (ES, DA, DE, EL, EN, FR, IT, NL, PT, FI, SV)
Special edition in Czech: Chapter 19 Volume 001 P. 209 - 226
Special edition in Estonian: Chapter 19 Volume 001 P. 209 - 226
Special edition in Latvian: Chapter 19 Volume 001 P. 209 - 226
Special edition in Lithuanian: Chapter 19 Volume 001 P. 209 - 226
Special edition in Hungarian Chapter 19 Volume 001 P. 209 - 226
Special edition in Maltese: Chapter 19 Volume 001 P. 209 - 226
Special edition in Polish: Chapter 19 Volume 001 P. 209 - 226
Special edition in Slovak: Chapter 19 Volume 001 P. 209 - 226
Special edition in Slovene: Chapter 19 Volume 001 P. 209 - 226

Legal status of the document No longer in force, Date of end of validity: 28/02/2005; Zrušil 32003R2201

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2000/1347/oj

32000R1347



Úradný vestník L 160 , 30/06/2000 S. 0019 - 0036


Nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000

z 29. mája 2000

o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťom manželov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä jej článkov 61 písm.c) a 67 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže:

(1) Členské štáty si stanovili za cieľ udržiavať a rozvíjať úniu ako priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. na vytvorenie tohto priestoru, spoločenstvo by malo medzi iným prijať také opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré sú potrebné pre správne fungovanie vnútorného trhu.

(2) Správne fungovanie vnútorného trhu vyžaduje potrebu zlepšenia a zjednodušenia voľného pohybu rozsudkov v občianskych veciach.

(3) Ide o problematiku, ktorá v súčasnosti spadá do pôsobnosti článku 65 Zmluvy.

(4) Odlišnosti vnútroštátnych právnych noriem upravujúcich právomoc súdov a výkon rozsudkov bránia voľnému pohybu osôb a zdravému fungovaniu vnútorného trhu. Sú preto dané dôvody na prijatie ustanovení, ktoré zjednotia pravidlá pre konflikt právomocí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, aby sa zjednodušili formálne náležitosti pre rýchle a automatické uznávanie a výkon rozsudkov.

(5) V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality uvedenými v článku 5 Zmluvy, nemôžu ciele tohto nariadenia uspokojivo dosiahnuť členské štáty jednotlivo, a preto ich môže lepšie dosiahnuť spoločenstvo. Toto nariadenie nejde ďalej než je potrebné na tento účel.

(6) Rada aktom [4] z 28. mája 1998 prijala Dohovor o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a odporučila členským štátom ho prijať v súlade s ich ústavnými normami. Je potrebné zabezpečiť kontinuitu výsledkov rokovaní o dojednaní tohto dohovoru. Obsah tohto nariadenia je v podstate prevzatý z dohovoru, ale toto nariadenie obsahuje niekoľko nových ustanovení, ktoré nie sú v dohovore, aby sa zaistil súlad s určitými ustanoveniami navrhnutého nariadenia o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

(7) Na dosiahnutie cieľa voľného pohybu rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností v rámci spoločenstva, je potrebné a vhodné, aby sa cezhraničné uznávanie právomoci a rozsudkov vo veciach zrušenia manželských zväzkov a rodičovských práva a povinností k spoločným deťom manželov upravili právnym aktom spoločenstva, ktorý je záväzný a priamo použiteľný.

(8) Opatrenia prijaté týmto nariadením musia byť konzistentné a jednotné, aby umožnili osobám pohybovať sa voľne v čo najširšom meradle. Preto by sa malo vzťahovať aj na občanov nečlenských štátov, ktorí majú dostatočne úzke väzby s územím členského štátu, v súlade s kritériami právomoci upravenými v tomto nariadení.

(9) Predmet úpravy tohto nariadenia by mal zahŕňať občianske konanie a mimosúdne konanie v manželských veciach v určitých štátoch a vylúčiť výlučne cirkevné postupy. Preto je potrebné upraviť, aby odkaz na "súdy" zahŕňal všetky orgány, justičné alebo iné, ktoré majú právomoc v manželských veciach.

(10) Toto nariadenie by sa malo obmedziť na konania týkajúce sa rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva (vyhlásenia manželstva za neplatné alebo zistenia, že tu manželstvo nie je). Uznanie rozhodnutí o rozvode a anulovaní manželstva sa týka iba zrušenia manželského zväzku; nariadenie nemá vplyv na otázky ako je vina manželov, majetkové dôsledky manželstva, vyživovacia povinnosť alebo iné súvisiace otázky, napriek tomu, že môžu byť navzájom prepojené.

(11) Toto nariadenie sa týka rodičovských práv a povinností vo vzťahu k spoločným deťom oboch manželov v otázkach, ktoré sú úzko spojené s konaním o rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva.

(12) Kritériá právomoci potvrdené týmto nariadením sú založené na zásade, že musí existovať reálna väzba medzi zainteresovaným účastníkom a členským štátom uplatňujúcim právomoc; rozhodnutie zahrnúť určité kritéria zodpovedá skutočnosti, že tieto existujú v právnych systémoch rôznych štátov a ostatné členské štáty ich akceptujú.

(13) Jedno z rizík, ktoré treba zohľadniť pri ochrane spoločných detí oboch manželov počas manželskej krízy, je možnosť, že jeden z rodičov vezme dieťa do inej krajiny. Základné záujmy detí treba chrániť predovšetkým v súlade s haagskym Dohovorom z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Z tohto dôvodu sa ponecháva zákonný obvyklý pobyt ako kritérium právomoci v prípadoch, keď došlo k faktickej zmene obvyklého pobytu, pretože dieťa sa bez právneho dôvodu premiestnilo alebo nevrátilo.

(14) Toto nariadenie nebráni súdom členského štátu prijať v naliehavých prípadoch predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, ohľadne osôb alebo majetku nachádzajúcim sa v tomto štáte.

(15) Pojem "rozsudok" označuje iba rozhodnutia, ktorých dôsledkom je rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva. Listiny, ktoré boli úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a ktoré sú vykonateľné v jednom členskom štáte, sa považujú za rovnocenné s takýmto "rozsudkom".

(16) Uznávanie a výkon rozsudkov vydaných v členskom štáte je založené na princípe vzájomnej dôvery. Dôvody neuznania sa obmedzujú na najnutnejšie minimum. Tieto konania musia obsahovať ustanovenia, ktoré zabezpečia dodržiavanie verejného poriadku v dožiadanom štáte a ochranu práva na obhajobu a práv účastníkov, vrátane individuálnych práv každého dotknutého dieťaťa, a aby sa zabránilo uznaniu nezlučiteľných rozsudkov.

(17) Dožiadaný štát by nemal skúmať právomoc štátu pôvodu, ani zistený skutkový stav.

(18) Na aktualizáciu listín osobného stavu v jednom členskom štáte na základe konečného rozsudku vydaného v inom členskom štáte sa nesmú vyžadovať žiadne osobitné postupy.

(19) Dohovor dojednaný severskými štátmi v roku 1931 možno uplatňovať v rozsahu upravenom týmto nariadením.

(20) Španielsko, Taliansko a Portugalsko dojednali konkordáty skôr, ako sa na otázky upravené týmto nariadením začala uplatňovať Zmluva: je nevyhnutné zabezpečiť, aby tieto štáty neporušovali svoje medzinárodné záväzky vo vzťahu k Svätej stolici.

(21) Členské štáty môžu slobodne dohodnúť si navzájom praktické opatrenia na vykonávanie nariadenia, kým sa na tento účel neprijme opatrenie spoločenstvo.

(22) Prílohy I až III týkajúce sa súdov a opravných prostriedkov upraví Komisia na základe zmien poskytnutých dotknutými členskými štátmi. Zmeny príloh IV a V sa prijmú podľa rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktoré určuje postup pri uplatňovaní výkonných právomocí prenesených na Komisiu [5].

(23) Najneskôr päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia Komisia preverí jeho uplatňovanie a podľa potreby predloží návrhy zmien.

(24) Veľká Británia a Írsko, v súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Veľkej Británie a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, oznámili svoje želanie podieľať sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(25) Dánsko, v súlade s článkom 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa nepodieľa na prijatí tohto nariadenia, a preto ním nie je viazané a nie je povinné ho ani uplatňovať,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1

PREDMET ÚPRAVY

Článok 1

1. Toto nariadenie sa uplatní na:

a) občianske konania týkajúce sa rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva,

b) občianske konania týkajúce rodičovských práv a povinností k spoločným deťom oboch manželov v rámci konaní v manželských veciach podľa písmena a).

2. Iné úradne uznané konania v členskom štáte sa považujú sa ekvivalentné súdnemu konaniu. Pojem "súd" označuje všetky orgány s právomocou v týchto veciach v členských štátoch.

3. Pojem "členský štát" v tomto nariadení označuje každý členský štát okrem Dánska.

KAPITOLA II

PRÁVOMOC

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 2

Rozvod, rozluka a anulovanie manželstva

1. Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovanie manželstva majú právomoc súdy členského štátu

a) na ktorého území:

- majú manželia obvyklý pobyt, alebo

- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, niektorý z manželov má obvyklý pobyt, alebo

- má obvyklý pobyt navrhovateľ, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrh, alebo

- má obvyklý pobyt navrhovateľ, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym občanom tohto členského štátu alebo, ak ide o Veľkú Britániu a Írsko, má tam "domicil",

b) ktorého štátnymi občanmi sú obaja manželia alebo, ak ide o Veľkú Britániu a Írsko, ak tam majú obaja manželia svoj "domicil".

2. Na účely tohto nariadenia má "domicil" rovnaký význam, ako v právnych poriadkoch Veľkej Británie a Írska.

Článok 3

Rodičovské práva a povinnosti

1. Súdy členského štátu konajúce na základe právomoci podľa článku 2 o návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva majú právomoc vo veci rodičovských práva a povinností k spoločným deťom oboch manželov, ak má dieťa svoj obvyklý pobyt v tomto členskom štáte.

2. Ak dieťa nemá obvyklý pobyt v členskom štáte podľa odseku 1, súdy tohto štátu majú právomoc v takejto veci, ak má dieťa svoj obvyklý pobyt v niektorom z členských štátov a

a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu

a

b) právomoc súdov manželia prijali a jej výkon je v najlepšom záujme dieťaťa.

3. Právomoc určená podľa odseku 1 a 2 zanikne akonáhle

a) rozsudok vyhovujúci návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva alebo zamietajúci takýto návrh nadobudol právoplatnosť,

alebo

b) v prípadoch, že konanie o rodičovských právach a povinnostiach sa k dátumu uvedenému v písmene a) neskončilo, nadobudol právoplatnosť rozsudok v tejto veci,

alebo

c) konania uvedené v písmene a) a b) sa skončili z iného dôvodu.

Článok 4

Únos dieťaťa

Súdy s právomocou podľa článku 3 vykonávajú právomoc v súlade s haagskym Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 a najmä jeho článkov 3 a 16.

Článok 5

Vzájomný návrh

Súd, ktorý koná podľa článkov 2 až 4, má tiež právomoc konať o vzájomnom návrhu, ak tento patrí do predmetu úpravy tohto nariadenia.

Článok 6

Premena rozluky na rozvod

Bez vplyvu na článok 2 súd členského štátu, ktorý vydal rozsudok o rozluke manželstva, má tiež právomoc zmeniť taký rozsudok na rozvod, ak to umožňuje právny poriadok tohto členského štátu.

Článok 7

Výlučná povaha právomoci podľa článkov 2 až 6

Manžela, ktorý

a) má obvyklý pobyt na území členského štátu,

alebo

b) je štátnym občanom členského štátu, alebo, ak ide o Veľkú Britániu a Írsko, má svoj "domicil" na území jedného z týchto členských štátov,

možno žalovať v inom členskom štáte iba podľa článkov 2 až 6.

Článok 8

Doplnková právomoc

1. Ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článkov 2 až 6, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa právneho poriadku tohto štátu.

2. Proti odporcovi, ktorý nemá obvyklý pobyt a nie je ani štátnym občanom členského štátu alebo, ak ide o Veľkú Britániu a Írsko, nemá "domicil" na území žiadneho z týchto členských štátov, môže každý štátny občan členského štátu s obvyklým pobytom na území iného členského štátu využiť kritéria právomoci platné v danom štáte rovnako ako štátni občania tohto štátu.

Oddiel 2

Skúmanie právomoci a prípustnosti

Článok 9

Skúmanie právomoci

Ak má súd členského štátu konať vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Článok 10

Skúmanie prípustnosti

1. Ak odporca s obvyklým pobytom v inom štáte, než v členskom štáte, v ktorom sa podal návrh, sa nedostaví na tento súd, súd s právomocou preruší konanie dovtedy, kým sa nepreukáže, že odporca mal možnosť prevziať písomnosť, ktorou sa začalo konanie alebo rovnocenná písomnosť, v dostatočnom čase, aby mohol pripraviť svoju obhajobu alebo na tento účel sa prijali všetky potrebné kroky.

2. Článok 19 nariadenia rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch [6] v členských štátoch sa uplatní namiesto odseku 1 tohto článku, ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť musela doručovať z jedného členského štátu do iného členského štátu podľa tohto nariadenia.

3. Ak nemožno uplatniť ustanovenia nariadenia (ES) č. 1348/2000, uplatní sa článok 15 haagskeho Dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v cudzine z 15. novembra 1965, ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť musela doručovať podľa tohto dohovoru.

Oddiel 3

Prekážka začatej veci a závislé veci

Článok 11

1. Ak sa vedú konania v tej istej veci a medzi rovnakými účastníkmi na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať.

2. Ak sa vedú konania týkajúce sa rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva s rozdielnym predmetom konania medzi rovnakými účastníkmi na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať ako druhý dostane návrh ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať.

3. Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať, súd, ktorý začal konať ako druhý odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu.

V takom prípade účastník, ktorý podal návrh súdu, ktorý začal konať ako druhý, môže podať tento návrh na súd, ktorý začal konať ako prvý.

4. Pre účely tohto článku sa konanie na súde považuje za začaté

a) momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde, za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil doručenie odporcovi,

alebo

b) ak sa písomnosť musí doručiť pred podaním na súd, momentom jej prevzatia orgánom povereným doručovaním, za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súde.

Oddiel 4

Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení

Článok 12

V naliehavých prípadoch ustanovenia tohto nariadenia nebránia súdom členských štátov vydať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, ohľadne osôb alebo majetku v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.

KAPITOLA III

UZNÁVANIE A VÝKON

Článok 13

Obsah pojmu "rozsudok"

1. Na účely tohto nariadenia pojem "rozsudok" znamená rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva vyslovené súdom členského štátu, ako aj rozsudok o rodičovských právach a povinnostiach manželov vydaný v konaní v takejto manželskej veci, bez ohľadu na jeho označenie, vrátane uznesenia, nariadenia alebo rozhodnutia.

2. Ustanovenia tejto kapitoly sa uplatnia aj na určenie trov alebo výdavkov konaní podľa tohto nariadenia a na výkon každého rozhodnutia o takýchto trovách a výdavkoch.

3. Na účely tohto nariadenia listiny, ktoré sa úradne vyhotovili alebo zaregistrovali ako verejné listiny a ktoré sú vykonateľné v jednom členskom štáte, ako aj zmiery schválené súdom v konaní, ktoré sú vykonateľné v členskom štáte, kde boli dojednané, sa uznávajú a vyhlasujú za vykonateľné za rovnakých podmienok ako rozsudky podľa odseku 1.

Oddiel 1

Uznávanie

Článok 14

Uznanie rozsudku

1. Rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania.

2. Bez vplyvu na ustanovenie odseku 3 sa najmä nevyžaduje žiadny osobitný postup pri aktualizácii záznamov o občianskom stave členského štátu na základe rozsudku o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte a proti ktorému už podľa právneho poriadku tohto členského štátu nie je možné odvolanie.

3. Ak je otázka uznania rozsudku predmetom sporu, môže zainteresovaný účastník postupom upraveným v oddieli 2 a 3 tejto kapitoly navrhnúť vydanie rozhodnutia o uznaní rozsudku.

4. Ak sa otázka uznania rozsudku vznesie ako predbežná otázka na súde členského štátu, tento súd môže v tejto otázke rozhodnúť.

Článok 15

Dôvody neuznania

1. Rozsudok o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva sa neuzná

a) ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada,

b) v prípade, že bol vydaný v konaní bez účasti odporcu, ak sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že sa zistí, že odporca prijal rozsudok bez výhrad,

c) ak je nezlúčiteľný s rozsudkom vydaným v konaní medzi rovnakými účastníkmi v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie,

alebo

d) ak je nezlúčiteľný so skorším rozsudkom vydaným v inom členskom štáte alebo v nečlenskom štáte medzi rovnakými účastníkmi, za predpokladu, že skorší rozsudok spĺňa podmienky na jeho uznanie v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie.

2. Rozsudok vo veci rodičovských práv a povinností manželov vydaný v konaní v manželskej veci podľa článku 13 sa neuzná

a) ak by uznanie bolo s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada,

b) ak v rozpore so základnými procesnými zásadami členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada, sa s výnimkou naliehavých prípadov vydal bez toho, aby sa dieťaťu dala možnosť vyjadriť sa,

c) v prípade, že bol vydaný v neprítomnosti, ak sa osobe, ktorá sa nezúčastnila konania, nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohla zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že sa zistí, že táto osoba prijala rozsudok bez výhrad,

d) na návrh osoby, ktorá tvrdí, že rozsudok zasahuje do jej rodičovských práv a povinností, ak sa taký rozsudok s výnimkou naliehavých prípadov vydal bez toho, aby táto osoba mala možnosť vyjadriť sa,

e) ak je nezlučiteľný s neskorším rozsudkom o rodičovských právach a povinnostiach vydaným v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie,

alebo

f) ak je nezlučiteľný s neskorším rozsudkom o rodičovských právach a povinnostiach vydaným v inom členskom štáte alebo v nečlenskom štáte obvyklého pobytu dieťaťa, za predpokladu, že neskorší rozsudok spĺňa podmienky na jeho uznanie v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie.

Článok 16

Dohody s tretími štátmi

Súd členského štátu môže na základe dohody o uznávaní a výkone rozsudkov neuznať rozsudok vydaný v inom členskom štáte, ak v prípadoch uvedených v článku 8 sa právomoc na vydanie rozsudku mohla založiť len na iných kritériách právomoci, než ktoré sú uvedené článkoch 2 až 7.

Článok 17

Zákaz skúmania právomoci súdu pôvodu

Právomoc súdu členského štátu pôvodu sa nesmie skúmať. Kritériá, na ktorých sa založila právomoc podľa článkov 2 až 8, sa nesmú skúmať z hľadiska rozporu s verejným poriadkom podľa článkov 15 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a).

Článok 18

Odlišnosti rozhodného práva

Uznanie rozsudku o rozvode, rozluke alebo anulovania manželstva nemožno odmietnuť len z dôvodu, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada, by za rovnakého skutkového stavu nepripúšťal rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva.

Článok 19

Zákaz skúmania vo veci samej

Za žiadnych okolností sa nesmie cudzí rozsudok skúmať z hľadiska rozhodnutie vo veci samej.

Článok 20

Prerušenie konania

1. Súd členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie rozsudku vydaného v inom členskom štáte, môže prerušiť konanie, ak sa proti rozsudku podal riadny opravný prostriedok.

2. Súd členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie rozsudku vydaného v Írsku alebo vo Veľkej Británii, môže prerušiť konanie, ak sa výkon v členskom štáte pôvodu odložil z dôvodu odvolania.

Oddiel 2

Výkon

Článok 21

Vykonateľné rozsudky

1. Rozsudok o výkone rodičovských práva a povinností k spoločnému dieťaťu účastníkov vydaný v členskom štáte, ktorý je vykonateľný v tomto členskom štáte a bol doručený, sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovanej strany.

2. Vo Veľkej Británii sa však takýto rozsudok vykoná v Anglicku alebo Walese, Škótsku alebo Severnom Írsku, ak na návrh zainteresovanej strany bol zaregistrovaný na účely výkonu v danom územnom celku Veľkej Británie.

Článok 22

Príslušnosť súdov štátov

1. Návrh na vyhlásenie vykonateľnosti sa podáva súdu uvedenému v zozname v Prílohe I.

2. Miestna príslušnosť sa určí podľa obvyklého pobytu osoby, proti ktorej sa rozsudok má vykonať, alebo podľa obvyklého pobytu dieťaťa, ktorého sa návrh týka.

Ak ani jedno z miest uvedených v prvej vete tohto odseku sa nenachádza v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie, miestna príslušnosť sa určí podľa miesta výkonu.

3. Na účely konania podľa článku 14 ods. 3 sa miestna príslušnosť určí podľa vnútroštátneho právneho poriadku členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie alebo neuznanie.

Článok 23

Vykonávacie konanie

1. Podanie návrhu sa spravuje právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa žiada o výkon.

2. Navrhovateľ musí uviesť adresu na doručovanie písomností v obvode súdu, na ktorý podal návrh. Ak však právny poriadok členského štátu, v ktorom sa žiada o výkon, neupravuje uvádzanie adresy, navrhovateľ si určí procesného zástupcu.

3. K návrhu treba pripojiť písomnosti uvedené v článku 32 a 33.

Článok 24

Rozhodnutie súdu

1. Súd, ktorému sa podal návrh, vydá rozhodnutie bez odkladu. Osoba, proti ktorej sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu právo robiť žiadne podania k návrhu.

2. Návrh možno zamietnuť len z niektorého z dôvodov uvedených v článkoch 15, 16 a 17.

3. Za žiadnych okolností sa nesmie rozsudok skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.

Článok 25

Oznámenie rozhodnutia

Príslušný úradník súdu bez odkladu oznámi navrhovateľovi rozhodnutie súdu o jeho návrhu spôsobom upraveným právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa žiada o výkon.

Článok 26

Odvolanie proti rozhodnutiu o výkone

1. Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov.

2. Odvolanie sa podáva súdu uvedenému v zozname v Prílohe II.

3. O odvolaní sa koná podľa noriem upravujúcich sporové konanie.

4. Ak odvolanie podal navrhovateľ o vyhlásenie vykonateľnosti, účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, sa osobne predvolá pred odvolací súd. Ak sa tento účastník na súd nedostaví, uplatnia sa ustanovenia článku 10.

5. Odvolanie proti vyhláseniu vykonateľnosti sa musí podať do jedného mesiaca od jeho doručenia. Ak má účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, obvyklý pobyt v inom členskom štáte, než v ktorom sa vydalo vyhlásenie vykonateľnosti, lehota na odvolanie je dva mesiace a začína plynúť odo dňa doručenia buď tejto osobe do jej vlastných rúk alebo do jej obydlia. Predĺženie tejto lehoty z dôvodu vzdialenosti nie je prípustné.

Článok 27

Odvolacie súdy a opravné prostriedky

Rozsudok vydaný v odvolacom konaní možno napadnúť iba postupmi uvedenými v Prílohe III.

Článok 28

Prerušenie konania

1. Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 26 alebo článku 27, môže na návrh účastníka, proti ktorému sa o výkon žiada, prerušiť konanie, ak sa podal riadny opravný prostriedok v členskom štáte pôvodu alebo ak odvolacia lehota ešte neuplynula. V tomto druhom prípade môže súd určiť lehotu, v ktorej sa opravný prostriedok musí podať.

2. U rozsudku vydaného v Írsku alebo vo Veľkej Británii sa za riadny opravný prostriedok na účely odseku 1 považuje akýkoľvek opravný prostriedok existujúci v členskom štáte pôvodu.

Článok 29

Čiastočný výkon

1. Ak sa cudzí rozsudok týka viacerých vecí a výkon nemožno nariadiť vo všetkých týchto veciach, súd nariadi výkon v jednej veci alebo niekoľkých veciach.

2. Navrhovateľ môže žiadať čiastočný výkon rozsudku.

Článok 30

Právna pomoc

Navrhovateľ, ktorému sa v členskom štáte pôvodu poskytla úplná alebo čiastočná bezplatná právna pomoc alebo oslobodenie od platenia trov alebo výdavkov, má v konaní podľa článkov 22 až 25 nárok na poskytnutie najvýhodnejšej právnej pomoci alebo najrozsiahlejšieho oslobodenia od platenia trov alebo výdavkov podľa právneho poriadku dožiadaného členského štátu.

Článok 31

Záruka, záloha alebo preddavok

Od účastníka, ktorý v jednom členskom štáte žiada výkon rozsudku vydaného v inom členskom štáte, nemožno požadovať zloženie záruky, zálohy alebo preddavku, bez ohľadu na ich označenie, z dôvodu

a) že nemá obvyklý pobyt v členskom štáte, v ktorom sa o výkon žiada, alebo

b) že je buď cudzím štátnym občanom alebo, ak sa o výkon žiada vo Veľkej Británii alebo v Írsku, že nemá "domicil" v žiadnom v uvedených členských štátov.

Oddiel 3

Spoločné ustanovenia

Článok 32

Listiny

1. Účastník navrhujúci uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti alebo účastník namietajúci proti uznaniu alebo vyhláseniu vykonateľnosti predloží

a) odpis rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti,

a

b) osvedčenie podľa článku 33.

2. Okrem toho pri rozsudku vydaného v konaní, ktorého za odporca nezúčastnil, účastník navrhujúci uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti predloží

a) originál alebo overenú kópiu listiny, ktorá preukazuje, že neprítomnému účastníkovi sa doručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie alebo rovnocenná písomnosť,

alebo

b) inú listinu, ktorá preukazuje, že odporca prijal rozsudok bez výhrad.

Článok 33

Iné listiny

Príslušný súd alebo orgán členského štátu, v ktorom bol vydaný rozsudok, vydá na žiadosť zainteresovanej strany osvedčenie podľa vzoru v Prílohe IV (rozsudky v manželských veciach), alebo v Prílohe V (rozsudky o rodičovských právach a povinnostiach).

Článok 34

Absencia listín

1. Ak sa nepredložia listiny podľa článku 32 ods. 1 písme. b) alebo ods. 2, súd môže určiť lehotu na ich predloženie, prijať rovnocenné listiny alebo upustiť od ich predloženia, ak považuje predložené údaje za postačujúce.

2. Ak súd o to požiada, poskytne sa preklad týchto listín. Preklad overí osoba na to oprávnená v niektorom z členských štátov.

Článok 35

Vyššie overenie alebo podobné formálne náležitosti

Listiny uvedené v článkoch 32, 33 a 34 ods. 2 alebo listina, ktorou sa ustanovuje procesný zástupca nevyžadujú vyššie overenie alebo splnenie podobnej formálnej náležitosti.

KAPITOLA IV

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 36

Vzťahy k iným právnym nástrojom

1. S výhradou ustanovení článkov 38, 42 a odseku 2 tohto článku toto nariadenie v členských štátoch nahrádza dohovory platné v čase nadobudnutia platnosti tohto nariadenia dojednané medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi a upravujúce otázky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2. a) Fínsko a Švédsko môžu vyhlásiť, že Dohovor zo 6. februára 1931 medzi Dánskom, Fínskom, Islandom, Nórskom a Švédskom obsahujúci ustanovenia medzinárodného práva súkromného o manželstve, osvojení a poručníctve, spolu s jeho Záverečným protokolom, sa uplatnia v celku alebo v časti v ich vzájomných vzťahoch namiesto tohto nariadenia. Takéto vyhlásenia sa pripoja k tomuto nariadeniu a uverejnia sa v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Tieto členské štáty ich môžu kedykoľvek odvolať v celku alebo v časti [7].

b) Dodržiava sa zásada zákazu diskriminácie na základe štátneho občianstva medzi občanmi únie.

c) Kritéria právomoci v prípadnej budúcej dohode dojednanej medzi členskými štátmi uvedenými v písmene a), ktoré sa týkajúcich vecí upravených týmto nariadením, musia byť v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

d) Rozsudky vydané v severskom štáte, ktorý urobil vyhlásenie podľa písmena a), na základe uplatnenia kritéria právomoci zodpovedajúceho niektorému z kritérií uvedených v kapitole II, sa uznávajú a vykonávajú v ostatných členských štátoch podľa ustanovení kapitoly III.

3. Členské štáty zašlú Komisii

a) kópiu dohôd uvedených v odseku 2 písm. a) a c) a jednotných zákonov vykonávajúcich tieto dohody,

b) každú výpoveď alebo zmenu takýchto dohôd alebo jednotných zákonov.

Článok 37

Vzťah k niektorým mnohostranným dohovorom

Vo vzťahoch medzi členskými štátmi má toto nariadenie prednosť pred týmito dohovormi, v rozsahu, v ktorom sa dotýkajú otázok upravených týmto nariadením

- haagsky Dohovor týkajúci právomoci orgánov a rozhodného práva v oblasti ochrany maloletých z 5. októbra 1961,

- Luxemburský dohovor o uznávaní rozhodnutí týkajúcich sa platnosti manželstiev z 8. septembra 1967,

- haagsky Dohovor o uznávaní rozvodov a zrušení manželského spolužitia z 1. júna 1970,

- Európsky dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti z 20. mája 1980,

- Haagsky dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996, za predpokladu, že dotknuté dieťa má obvyklý pobyt v členskom štáte.

Článok 38

Dosah účinkov

1. Dohody a dohovory uvedené v článkoch 36 ods. 1 a 37 zostávajú v platnosti vo vzťahu k veciam, na ktoré sa neuplatňuje toto nariadenie.

2. Sú naďalej platné vo vzťahu k rozsudkom vydaným a k listinám úradne vyhotoveným alebo zaregistrovaným ako verejným listinám pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

Článok 39

Dohody medzi členskými štátmi

1. Dva členské štáty alebo viac členských štátov môžu uzavrieť dohody alebo zmluvy na posilnenie tohto nariadenia alebo na uľahčenie jeho uplatňovania.

Členské štáty zašlú Komisii

a) kópiu návrhov dohôd,

a

b) každú výpoveď alebo zmenu takýchto dohôd.

2. Za žiadnych okolností sa tieto dohody alebo zmluvy nesmú odchýliť od kapitoly II alebo III.

Článok 40

Zmluvy so Svätou stolicou

1. Toto nariadenie nemá vplyv na Medzinárodnú zmluvu (konkordát) medzi Svätou stolicou a Portugalskom, podpísanú vo Vatikáne 7. mája 1940.

2. Rozhodnutie týkajúce sa anulovania manželstva vydané podľa zmluvy uvedenej v odseku 1 sa uznáva v členských štátoch za podmienok uvedených v kapitole III.

3. Ustanovenia odseku 1 a 2 sa uplatnia aj pre tieto medzinárodné zmluvy (konkordáty) so Svätou stolicou

a) Concordato lateranense z 11. februára 1929 medzi Talianskom a Svätou stolicou, zmenený dohodou a dodatkovým protokolom podpísanými v Ríme 18. februára 1984,

b) Dohoda medzi Svätou stolicou a Španielskom v právnych otázkach z 3. januára 1979.

4. Uznanie rozhodnutí podľa odseku 2 možno v Taliansku a v Španielsku podrobiť postupu a skúmaniu, ktoré sa vzťahujú na rozhodnutia cirkevných súdov vydané podľa medzinárodných zmlúv uzavretých so Svätou stolicou uvedených v odseku 3.

5. Členské štáty zašlú Komisii

a) kópiu zmlúv uvedených v odsekoch 1 a 3,

b) každú výpoveď alebo zmenu takýchto zmlúv.

Článok 41

Členské štáty s dvoma alebo viacerými právnymi systémami

Vo vzťahu k členskému štátu, ktorý má v otázkach upravených týmto nariadením dva systémy alebo viac systémov práva alebo súborov právnych noriem, ktoré sa uplatňujú na rôznych územných celkoch

a) každý odkaz na obvyklý pobyt v tomto členskom štáte sa považuje za odkaz na obvyklý pobyt na jeho územnom celku,

b) každý odkaz na štátne občianstvo, alebo v prípade Veľkej Británie na "domicil", sa považuje za odkaz na územný celok určený právnym poriadkom tohto štátu,

c) každý odkaz na orgán členského štátu, ktorému sa doručil návrh na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva sa považuje za odkaz na orgán územného celku, ktorému sa doručil takýto návrh,

d) každý odkaz na normy dožiadaného členského štátu sa považuje za odkaz na normy územného celku, v ktorom sa žiada o uplatnenie právomoci, uznanie alebo výkon.

KAPITOLA V

PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 42

1. Ustanovenia tohto nariadenia sa uplatnia len na konania začaté, listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a zmiery schválené súdom v konaní po nadobudnutí jeho účinnosti.

2. Rozsudky vydané po nadobudnuté účinnosti tohto nariadenia v konaniach, ktoré začali pred týmto dňom, sa uznávajú a vykonávajú podľa ustanovení kapitoly III, ak sa právomoc založila na kritériách, ktoré sú v súlade s kritériami upravenými v kapitole II tohto nariadenia alebo v dohovore platnom medzi členským štátom pôvodu a dožiadaným členským štátom v čase začatia konania.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 43

Preskúmanie

Najneskôr 1. marca 2006 a potom každých päť rokov predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tohto nariadenia, a najmä jeho článkov 36, 39 a 40 ods. 2. Ku správe sa v prípade potreby pripoja návrhy na úpravu.

Článok 44

Zmeny zoznamov súdov a konaní o opravných prostriedkoch

1. Členské štáty zašlú Komisii texty, ktorými sa menia zoznamy súdov a konaní o opravných prostriedkoch uvedené v prílohách I až III. Komisia príslušné prílohy primerane upraví.

2. Aktualizácia alebo technická úprava tlačív, ktorých vzory sú v prílohách IV a V, sa schváli postupom uvedeným v článku 45 ods. 2

Článok 45

1. Komisii bude pomáhať výbor.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatnia sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

3. Výbor príjme svoj rokovací poriadok.

Článok 46

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. marca 2001.

Toto nariadenie je záväzné ako celok a je priamo použiteľné v členských štátoch podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

V Bruseli 29. mája 2000

Za Radu

predseda

A. Costa

[1] Ú. v. ES C 247, 31.8.1999, s. 1.

[2] Stanovisko vydané 17. novembra 1999 (ešte neuverejnené v úradnom vestníku).

[3] Ú. v. ES C 368, 20.12.1999, s. 23.

[4] 4) Ú. v. ES C 221, 16.7.1998, s. 1. V ten istý deň, keď bol prijatý dohovor, Rada vzala na vedomie výkladovú správu k dohovoru pripravenú prof. Alegríou Borrás. Táto výkladová správa je uverejnená na strane 27 uvedeného úradného vestníka.

[5] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[6] Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 37.

[7] Žiadny z týchto členských štátov neurobil takéto vyhlásenie v čase prijatia tohto nariadenia.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

Návrhy podľa článku 22 sa podávajú na tieto súdy:

- v Belgicku, na

/

/

,

- v Nemecku:

- v obvode "Kammergericht" (Berlin), na "Familiengericht Pankow/Weissensee",

- v obvodoch ostatných "Oberlandesgerichte" na "Familiengericht" nachádzajúci sa v sídle daného "Oberlandesgericht",

- v Grécku: na "Μονομελές Πρωτοδικείο",

- v Španielsku: na "Juzgado de Primera Instancia",

- vo Francúzsku: predsedovi senátu "tribunal de grande instance",

- v Írsku: na "the High Court",

- v Taliansku: na "Corte d'apello",

- v Luxembursku: predsedovi senátu "Tribunal d'arrondissement",

- v Holandsku: predsedovi senátu "arrondissementsrechtbank",

- v Rakúsku: na "Bezirksgericht",

- v Portugalsku: na "Tribunal de Comarca" alebo "Tribunal de Familia",

- vo Fínsku: na

/

,

- vo Švédsku: na "Svea hovrätt",

- vo Veľkej Británii:

a) v Anglicku a Walese: na "the High Court of Justice",

b) v Škótsku: na "the Court of Session",

c) v Severnom Írsku: na "the High Court of Justice",

d) na Gibraltári: na "the Supreme Court".

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

Odvolanie podľa článku 26 sa podáva týmto súdom:

- v Belgicku:

a) osoba, ktorá žiada o vyhlásenie vykonateľnosti, môže podať odvolanie na "cour d'appel" alebo "hof van beroep",

b) osoba, proti ktorej sa žiada o výkon, môže podať námietku na

"tribunal de première instance"

/

"rechtbank van eerste aanleg"

/

"erstinstanzliches Gericht"

,

- v Nemecku "Oberlandesgericht",

- v Grécku "Εφετείο",

- v Španielsku "Audiencia Provincial",

- vo Francúzsku "Cour d'appel",

- v Írsku "the High Court",

- v Taliansku "Corte d'appello",

- v Luxembursku "Cour d'appel",

- v Holandsku:

a) ak podáva odvolanie navrhovateľ alebo odporca, ktorý sa zúčastnil konania: "gerechtshof";

b) ak podáva odvolanie odporca, ktorému sa povolila neúčasť na konaní: "arrondissementsrechtbank",

- v Rakúsku "Bezirksgericht",

- v Portugalsku "Tribunal da Relação",

- vo Fínsku

/

,

- vo Švédsku "Svea hovrätt",

- vo Veľkej Británii:

a) v Anglicku a Walese "the High Court of Justice",

b) v Škótsku "the Court of Session",

c) v Severnom Írsku "the High Court of Justice",

d) na Gibraltári "the Court of Appeal".

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

Odvolania podľa článku 27 možno podať len:

- v Belgicku, Grécku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Luxembursku a v Holandsku odvolaním v rámci kasácie,

- v Nemecku formou "Rechtsbeschwerde",

- v Írsku formou odvolanie v právnej otázke na "the Supreme Court",

- v Rakúsku formou "Revisionsrekurs",

- v Portugalsku formou "recurso restrito à matéria de direito",

- vo Fínsku formou odvolania na

/

,

- vo Švédsku

na "Högsta domstolen",

- vo Veľkom kráľovstve formou jediného ďalšieho odvolania v právnej otázke.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

Osvedčenie podľa článku 33 vo veci rozsudku v manželských veciach

1. Krajina pôvodu …

2. Súd alebo orgán vydávajúci osvedčenie

2.1. Názov …

2.2. Adresa …

2.3. Tel./fax/e-mail: …

3. Manželstvo

3.1. Manželka

3.1.1. Plné meno a priezvisko …

3.1.2. Štát a miesto narodenia …

3.1.3. Dátum narodenia …

3.2. Manžel

3.2.1. Plné meno a priezvisko …

3.2.2. Štát a miesto narodenia …

3.2.3. Dátum narodenia …

3.3. Štát, miesto (ak je známe) a dátum uzavretia manželstva

3.3.1. Štát uzavretia manželstva …

3.3.2. Miesto uzavretia sobáša (ak je známe) …

3.3.3. Dátum uzavretia manželstva …

4. Súd, ktorý vydal rozsudok

4.1. Názov súdu …

4.2. Sídlo súdu …

5. Rozsudok

5.1. Dátum …

5.2. Spisové číslo …

5.3. Druh rozsudku

+++++ TIFF +++++

5.3.1. | Rozvod | |

+++++ TIFF +++++

5.3.2. | Anulovanie manželstva | |

+++++ TIFF +++++

5.3.3. | Právna rozluka | |

5.4. Bol rozsudok vydaný v konaní bez účasti odporcu?

+++++ TIFF +++++

5.4.1. | Nie | |

+++++ TIFF +++++

5.4.2. | Áno | |

6. Označenie účastníkov, ktorým sa poskytla právna pomoc …

7. Možno podľa právneho poriadku členského štátu pôvodu rozsudok ešte napadnúť ďalším opravným prostriedkom?

+++++ TIFF +++++

7.1. | Nie | |

+++++ TIFF +++++

7.2. | Áno | |

8. Dátum nadobudnutia právoplatnosti v členskom štáte, v ktorom bol rozsudok vydaný

8.1. Rozvod …

8.2. Právna rozluka …

V … dňa … | Podpis a/alebo pečiatka |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA V

Osvedčenie podľa článku 33 vo veci rozsudkov o rodičovských právach a povinnostiach

1. Krajina pôvodu …

2. Súd alebo orgán vydávajúci osvedčenie

2.1. Názov …

2.2. Adresa …

2.3. Tel.:/fax:/e-mail …

3. Rodičia

3.1. Matka

3.1.1. Plné meno a priezvisko …

3.1.2. Dátum a miesto narodenia …

3.2. Otec

3.2.1. Plné meno a priezvisko …

3.2.2. Dátum a miesto narodenia …

4. Súd, ktorý vydal rozsudok

4.1. Názov súdu …

4.2. Sídlo súdu …

5. Rozsudok

5.1. Dátum …

5.2. Spisové číslo …

5.3. Bol rozsudok vydaný v konaní bez účasti odporcu?

+++++ TIFF +++++

5.3.1. | Nie W | |

+++++ TIFF +++++

5.3.2. | Áno W | |

6. Deti, ktorých rozsudok týka [2]

6.1. Plné meno a priezvisko a dátum narodenia …

6.2. Plné meno a priezvisko a dátum narodenia …

6.3. Plné meno a priezvisko a dátum narodenia …

6.4. Plné meno a priezvisko a dátum narodenia …

7. Označenie účastníkov, ktorým sa poskytla právna pomoc …

8. Osvedčenie o vykonateľnosti a o doručení

8.1. Je rozsudok vykonateľný podľa právneho poriadku členského štátu pôvodu?

+++++ TIFF +++++

8.1.1. | Áno W | |

+++++ TIFF +++++

8.1.2. | Nie W | |

8.2. Bol rozsudok doručený účastníkovi, proti ktorému sa o výkon žiada?

+++++ TIFF +++++

8.2.1. | Áno | |

8.2.1.1. Plné meno a priezvisko účastníka …

8.2.1.2. Dátum doručenia …

+++++ TIFF +++++

8.2.2. | Nie | |

V … dňa … | Podpis a/alebo pečiatka |

[2] Ak ide o viac ako štyri deti, použije sa ďalšie tlačivo.

--------------------------------------------------

Top