31998L0034

Smernica európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES

z 22. júna 1998

o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej články 100a, 213 a 43,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

v súlade s postupom upraveným v článku 189b zmluvy [3],

(1) keďže smernica Rady 83/189/EHS z 28. marca 1983, ktorou sa ustanovuje postup poskytovania informácií v oblasti technických noriem a predpisov [4], bola rozličnými spôsobmi a v podstatnej miere zmenená a doplnená; keďže z dôvodu jasnosti a racionálnosti by malo byť znenie horeuvedenej smernice konsolidované;

(2) keďže vnútorný trh pozostáva z oblasti bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu; keďže základným princípom spoločenstva je preto zákaz množstevných obmedzení pohybu tovaru, ako aj opatrení s obdobným účinkom;

(3) keďže v záujme podporovania hladkého fungovania vnútorného trhu by sa mala zabezpečiť čo možno najvyššia miera prehľadnosti pri vnútroštátnych zámeroch prijať technické normy a predpisy;

(4) keďže prekážky obchodu vyplývajúce z technických predpisov a súvisiace s výrobkami sú prípustné iba v prípadoch, v ktorých sú potrebné na splnenie zásadných požiadaviek a v ktorých je ich cieľom verejný záujem, ktorého sú hlavnou zárukou;

(5) keďže má zásadný význam pre Komisiu, aby mala k dispozícii pred prijatím technických opatrení potrebné informácie; keďže jej z toho dôvodu musia členské štáty, ktorých povinnosťou je uľahčovanie úlohy vyplývajúcej Komisii z článku 5 zmluvy, oznamovať svoje návrhy z oblasti technických predpisov;

(6) keďže všetky členské štáty musia tiež byť informované o technických predpisoch, ktoré zamýšľa prijať ktorýkoľvek iný členský štát;

(7) keďže cieľom vnútorného trhu je vytvárať prostredie umožňujúce súťaž pri podnikaní; keďže zvýšené poskytovanie informácií predstavuje jeden zo spôsobov, ako napomáhať podnikom pri čo možno najlepšom využívaní výhod vlastných tomuto trhu; keďže je z takéhoto dôvodu potrebné umožniť, aby mohli prevádzkovatelia hospodárskych činností vyhodnocovať dopad vnútroštátnych technických opatrení navrhovaných inými členskými štátmi, čo sa dosiahne pravidelným zverejňovaním názvov notifikovaných návrhov opatrení, ako aj pomocou opatrení, súvisiacich s dôverným charakterom takýchto návrhov;

(8) keďže je v záujme právnej istoty žiaduce, aby členské štáty verejne vyhlásili, že vnútroštátny technický predpis bol prijatý v súlade s formálnym postupom, predpísaným touto smernicou;

(9) keďže, čo sa týka technických predpisov na výrobky, opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečenie riadneho fungovania alebo pokračujúceho rozvoja trhu, zahŕňajú zvýšenú prehľadnosť zámerov jednotlivých členských štátov a rozširovanie kritérií a podmienok na posúdenie možného vplyvu navrhovaných opatrení na trh;

(10) keďže je z toho dôvodu potrebné posúdiť všetky požiadavky kladené v súvislosti s výrobkom a brať do úvahy vývojové trendy vnútroštátnych postupov na reguláciu výrobkov;

(11) keďže opatrenia, s výnimkou technických špecifikácií, vzťahujúce sa na životný cyklus výrobku po jeho uvedení na trh, majú schopnosť ovplyvňovať voľný pohyb tohto výrobku alebo vytvárať prekážky brániace riadnemu fungovaniu vnútorného trhu;

(12) keďže je potrebné vyjasniť pojem de facto technického predpisu; vzhľadom najmä na skutočnosť, že ustanovenia, pomocou ktorých sa verejný orgán odvoláva na technické špecifikácie alebo iné požiadavky alebo pomocou ktorých presadzuje ich dodržiavanie, ako aj ustanovenia vzťahujúce sa na výrobky, s ktorými sa verejný orgán vo verejnom záujme zaoberá, vlastne prisudzujú takýmto požiadavkám alebo špecifikáciám záväznejšiu hodnotu, než akú by mali, vzhľadom na ich pôvod v súkromnom sektore;

(13) keďže je Komisii a členským štátom potrebné poskytnúť dostatočný čas na vypracovanie návrhu zmien v zamýšľanom opatrení s cieľom odstrániť alebo zmierniť akékoľvek prekážky, ktoré by takéto opatrenie mohlo predstavovať pre voľný pohyb tovaru;

(14) keďže príslušný členský štát musí pri formulovaní konečného znenia zamýšľaného opatrenia brať tieto zmeny do úvahy;

(15) keďže z neodmysliteľnej povahy vnútorného trhu vyplýva skutočnosť, že najmä v prípadoch, v ktorých nemôže byť členskými štátmi realizovaný princíp vzájomného uznávania, Komisia prijíma alebo navrhuje prijatie záväzných zákonov spoločenstva; vzhľadom na zavedenie dočasného obdobia zastavenia konania (moratória), cieľom ktorého je zabrániť zavádzaniu vnútroštátnych opatrení, ohrozujúcich prijímanie opatrení na úrovni spoločenstva uskutočňovaných v tej istej oblasti Radou alebo Komisiou;

(16) keďže daný členský štát musí na základe všeobecných povinností vyplývajúcich z článku 5 zmluvy oddialiť zavedenie zamýšľaného opatrenia na dobu dostatočnú na to, aby umožnila buď spoločné preskúmanie navrhovaných zmien, alebo prípravu návrhu záväzného zákona Rady, alebo prijatie záväzného zákona Komisie; keďže lehoty v Dohode predstaviteľov vlád členských štátov zo stretnutia Rady 28. mája 1969 týkajúce sa zastavenie konania a oznámenia Komisii [5], zmenené a doplnené v dohode z 5. marca 1973 [6], sa ukázali byť v daných prípadoch nedostatočné a mali by byť preto žiaducim spôsobom predĺžené;

(17) keďže postup upravujúci zastavenie konania a notifikáciu Komisii, ktorý je súčasťou horeuvedenej dohody z 28. mája 1969, zostáva v platnosti pre tie výrobky, ktoré sú jej predmetom a nie sú upravované touto smernicou;

(18) keďže s cieľom uľahčenia prijatia opatrení na úrovni spoločenstva Radou by sa mali členské štáty zdržiavať zavádzania technických predpisov po tom, ako Rada prijme spoločný postoj k návrhu Komisie týkajúcemu sa toho istého sektora;

(19) keďže v praxi môžu mať štátne technické normy na voľný pohyb tovaru rovnaké účinky, ako technické predpisy;

(20) keďže sa z takéhoto dôvodu javí nevyhnutné, aby Komisia bola o návrhoch noriem informovaná za obdobných podmienok, ako sú tie, ktoré sa uplatňujú pri technických predpisoch; vzhľadom na skutočnosť, že na základe článku 213 zmluvy môže Komisia v rámci obmedzení a za podmienok, ktoré stanoví Rada v súlade s ustanoveniami zmluvy, zhromažďovať akékoľvek informácie a vykonávať akékoľvek kontroly potrebné v záujme plnenia úloh, ktorými bola poverená;

(21) keďže je takisto potrebné, aby boli členské štáty a ich normalizačné inštitúcie informované o normách, prijatie ktorých zamýšľajú inštitúcie zodpovedné za normalizáciu v iných členských štátoch;

(22) keďže systematické oznamovanie je v skutočnosti potrebné iba v prípade nových oblastí normalizácie, a to navyše iba v prípadoch, keď môže riešenie takýchto prípadov na národných úrovniach viesť k takým rozdielom medzi vnútroštátnymi normami, výsledkom ktorých by mohlo byť narušenie fungovania trhu; keďže každá následná notifikácia alebo oznámenie súvisiace s pokrokom v oblasti vnútroštátnych činností musí závisieť od záujmu (účasti) na týchto činnostiach vyjadrených tými, ktorým bola informácia o horeuvedenej novej oblasti už poskytnutá;

(23) keďže Komisii musí byť umožnené požadovať v každom prípade oznamovanie buď kompletných plánov národných normalizačných prác, alebo ich častí, ktoré by jej umožnilo vyhodnocovať vývoj normalizačných činností v jednotlivých sektoroch hospodárstva;

(24) keďže európsky normalizačný systém si musia pre seba a zainteresované strany organizovať na základe vzájomnej spojitosti, prehľadnosti, otvorenosti, konsenzu, nezávislosti od osobitných záujmov, efektívnosti a rozhodovania, uskutočňovaného predstaviteľmi členských štátov;

(25) keďže fungovanie normalizácie v rámci spoločenstva musí byť založené na základných právach národných orgánov pre normalizáciu, akými sú možnosť získavania návrhov noriem, informovanosť o opatreniach podniknutých na základe poskytnutých pripomienok, napojenie na činnosti v oblasti normalizácie na vnútroštátnych úrovniach jednotlivých členských štátov, alebo požadovanie, aby sa namiesto národných noriem pripravovali normy európske; keďže samotné členské štáty zodpovedajú za to, aby prostredníctvom prijímania vhodných opatrení, ktoré sú v ich právomoci zabezpečili, aby ich národné orgány pre normalizáciu tieto práva dodržiavali;

(26) keďže ustanovenia týkajúce sa zastavenia konania príslušnými národnými normalizačnými orgánmi počas obdobia prípravy európskych noriem je potrebné zosúladiť s relevantnými ustanoveniami, prijatými normalizačnými orgánmi v rámci európskych organizácií pre normalizáciu;

(27) keďže je potrebné zriadiť Stály výbor, ktorého členov budú menovať členské štáty a ktorého úlohou bude pomáhať Komisii pri preskúmaní návrhov vnútroštátnych noriem a spolupracovať s ňou pri zmierňovaní nepriaznivých vplyvov takýchto noriem na voľný pohyb tovaru;

(28) keďže požiadavky na normalizačné návrhy, ktorých sa týka táto smernica, by sa mali so Stálym výborom poradiť;

(29) keďže táto smernica nesmie ovplyvniť povinnosti členských štátov týkajúce sa termínov na prenesenie smerníc uvedených v časti B prílohy III,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Na účely tejto smernice platia nasledujúce vymedzenia pojmov:

1. "výrobok" je každý priemyselne vyrábaný výrobok a každý poľnohospodársky výrobok, vrátane rybích výrobkov;

2. "technická špecifikácia" je špecifikácia obsiahnutá v dokumente upravujúcom charakteristiky, ktoré sa od výrobku vyžadujú, ako je napríklad stupeň kvality, funkčnosť, bezpečnosť a rozmery, vrátane požiadaviek vzťahujúcich sa na výrobok z hľadiska názvu, pod ktorým sa predáva, a tiež terminológie, symbolov, skúšania a skúšobných metód, balenia, označovania alebo štítkovania a postupov posudzovania zhody.

Pojem "technická špecifikácia" sa vzťahuje aj na výrobné metódy a postupy používané v súvislosti s poľnohospodárskymi výrobkami uvedenými v článku 38 ods. 1 zmluvy, výrobkami určenými na spotrebu pre ľudí a zvieratá a liekmi, ako sú definované v článku 1 smernice 65/65/EHS [7], ako aj na výrobné metódy a postupy vzťahujúce sa na iné výrobky v prípadoch, keď majú vplyv na charakteristiky týchto výrobkov;

3. "iné požiadavky" sú požiadavky iné ako technická špecifikácia; sú kladené na výrobok s cieľom ochrany najmä spotrebiteľov alebo životného prostredia a ovplyvňujú životnosť výrobku po jeho uvedení na trh. Ide o požiadavky, ako sú podmienky používania, opätovného používania a spotreby alebo zneškodňovania v prípadoch, v ktorých môžu mať takéto podmienky významný vplyv na zloženie alebo povahu výrobku alebo na jeho odbyt;

4. "norma" je technická špecifikácia schválená uznaným normalizačným orgánom na opakované alebo nepretržité používanie; súlad s ňou nie je povinný a je jednou z nasledujúcich technických špecifikácií:

- medzinárodná norma: norma prijatá medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu a sprístupnená verejnosti,

- európska norma: norma prijatá európskou organizáciou pre normalizáciu a sprístupnená verejnosti,

- vnútroštátna norma: norma prijatá národnou organizáciou pre normalizáciu a sprístupnená verejnosti;

5. "plán normalizačných prác" je pracovný program uznanej normalizačnej organizácie so zoznamom položiek, ktoré sú predmetom normalizačných prác;

6. "návrh normy" je dokument obsahujúci text technických špecifikácií vzťahujúcich sa na daný predmet a o prijatí ktorých sa uvažuje v súlade s postupom predpísaným pre prijímanie národných noriem; je v tvare, v akom sa nachádza po vykonaní prípravných prác a v akom je daný na verejné pripomienkovania alebo hlasovanie;

7. "európska organizácia pre normalizáciu" je orgán uvedený v prílohe I;

8. "národná normalizačná organizácia" je orgán uvedený v prílohe II;

9. "technický predpis": technické špecifikácie a iné požiadavky vrátane príslušných správnych predpisov, ktorých dodržiavanie je v súvislosti so zavedením výrobku na trh alebo jeho používaním v členskom štáte alebo jeho väčšej časti de iure alebo de facto povinné; okrem prípadov umožnených na základe článku 10 sem patria aj právne a správne predpisy, ktoré zakazujú výrobu, dovoz, zavedenie na trh alebo používanie výrobkov.

Medzi de facto technické predpisy patria:

- právne a správne predpisy členských štátov, ktoré sa vzťahujú buď na technické špecifikácie alebo iné požiadavky, alebo na odborné kódexy alebo kódexy zaužívanej praxe, ktoré obratom odkazujú na technické špecifikácie alebo iné požiadavky a dodržiavanie ktorých tvorí predpoklad súladu s povinnosťami vyplývajúcimi z horeuvedených právnych a správnych predpisov,

- dobrovoľné dohody, kde sú jednou zo zmluvných strán verejné orgány, a ktoré vo verejnom záujme zabezpečujú súlad s technickými špecifikáciami a inými požiadavkami, s výnimkou špecifikácií vzťahujúcich sa na ponukové konania verejného obstarávania,

- technické špecifikácie alebo iné požiadavky súvisiace s daňovými alebo finančnými opatreniami, ovplyvňujúcimi spotrebu výrobkov presadzovaním dodržiavania takých technických špecifikácií alebo iných požiadaviek; nepatria sem technické špecifikácie ani iné požiadavky, ktoré súvisia s národnými systémami sociálneho zabezpečenia.

Patria sem technické predpisy ukladané orgánmi určenými členskými štátmi a nachádzajúcimi sa na zozname, ktorý vypracuje do 1. júla 1995 Komisia v rámci činnosti výboru uvedeného v článku 5.

Rovnaký postup sa bude používať aj na aktualizáciu tohto zoznamu;

10. "návrh technického predpisu" je znenie technickej špecifikácie alebo inej požiadavky vrátane správnych opatrení, formulovaných s cieľom uzákoňovania alebo dosiahnutia uzákonenia návrhu technického predpisu ako technického predpisu, pričom znenie je v štádiu prípravy a je v ňom ešte možné vykonať podstatné zmeny.

Táto smernica sa nevzťahuje na tie opatrenia, ktoré považujú členské štáty na základe zmluvy za potrebné prijať na ochranu osôb, najmä pracovníkov, ktorí výrobky používajú, za predpokladu, že takéto opatrenia nemajú na výrobky vplyv.

Článok 2

1. Komisia a orgány pre normalizáciu uvedené v prílohách I a II budú informované o nových oblastiach, pre ktoré sa národné orgány pre normalizáciu, uvedené v prílohe II, rozhodli prostredníctvom ich zaradenia do plánov normalizačných prác vypracovať alebo novelizovať normu, s výnimkou prípadov, pri ktorých by išlo o totožný alebo ekvivalentný prenos medzinárodnej alebo európskej normy do sústavy vnútroštátnych noriem.

2. Z informácií uvedených v odseku 1 bude vyplývať, či pôjde pri danej norme:

- o neekvivalentný prenos medzinárodnej normy do sústavy vnútroštátnych noriem,

- o novú vnútroštátnu normu alebo

- o zmenu vnútroštátnej normy.

Komisia môže po porade s výborom uvedeným v článku 5 s cieľom uľahčenia vyhodnocovania týchto informácií vypracovať pravidlá na zjednotené poskytovanie týchto informácií, ako aj plán a kritériá upravujúce ich spracovanie a úpravu.

3. Komisia môže požadovať, aby jej bol oznamovaný celkový plán normalizačných prác alebo jeho časť.

Komisia bude sprostredkúvať tieto informácie členským štátom vo forme umožňujúcej posudzovanie a porovnávanie rozličných plánov.

4. Keď je to bude potrebné, Komisia na základe oznámení od členských štátov vykoná zmeny v prílohe II.

5. O akýchkoľvek zmenách vykonaných v prílohe I bude rozhodovať Rada na základe návrhu Komisie.

Článok 3

Komisii a normalizačným organizáciám uvedeným v prílohách I a II budú na základe ich žiadosti odosielané všetky návrhy noriem; príslušná normalizačná organizácia bude Komisiu a orgány pre normalizáciu uvedené v prílohách I a II informovať o opatreniach, ktoré na základe ich pripomienok v súvislosti s návrhmi uskutočnili.

Článok 4

1. Členské štáty podniknú všetky nevyhnutné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby ich orgány pre normalizáciu:

- poskytovali informácie v súlade s článkami 2 a 3,

- zverejňovali návrhy noriem spôsobom, umožňujúcim získavanie pripomienok aj od orgánov zriadených v iných členských štátoch,

- poskytovali iným orgánom, uvedeným v prílohe II, právo na pasívnu alebo aktívnu účasť (prostredníctvom vyslania pozorovateľa) na plánovaných činnostiach,

- nenamietali, aby sa predmet zaradený do ich plánu normalizačných prác prerokúval na európskej úrovni v súlade s pravidlami stanovenými európskymi organizáciami pre normalizáciu a aby nepodnikali opatrenia, ktoré by mohli v predmetnej veci nepriaznivo ovplyvniť rozhodnutie.

2. Členské štáty sa budú najmä zdržiavať akéhokoľvek uznávania a schvaľovania vnútroštátnych noriem alebo používania odkazov na tie národné normy, ktoré boli prijaté v rozpore s článkami 2 a 3 a odsekom 1 tohto článku.

Článok 5

Zriadi sa Stály výbor pozostávajúci z predstaviteľov menovaných členskými štátmi, ktorí sa budú môcť obracať o pomoc na odborníkov a poradcov. Výboru bude predsedať predstaviteľ Komisie.

Výbor si vypracuje vlastný rokovací poriadok.

Článok 6

1. Výbor sa bude stretávať najmenej dva razy do roka s predstaviteľmi normalizačných organizácií uvedených v prílohách I a II.

2. Komisia predloží výboru správu o zavádzaní a používaní postupov, predpísaných touto smernicou, a predloží návrhy zamerané na odstraňovanie existujúcich aj predvídateľných prekážok obchodu.

3. Výbor bude vyjadrovať svoje stanovisko k oznámeniam a návrhom uvedeným v odseku 2 a môže najmä v tejto súvislosti Komisii navrhovať, aby:

- požadovala od európskych organizácií pre normalizáciu, aby v rámci stanoveného časového limitu spracovali európske normy,

- v prípade potreby zabezpečovala, aby sa zainteresované členské štáty najprv navzájom dohodli s cieľom predísť riziko vzniku prekážok obchodu,

- prijímala všetky nevyhnutné opatrenia,

- identifikovala oblasti, v ktorých sa javí potreba harmonizácie, a v prípade potreby príslušnú harmonizáciu v danom sektore uskutočnila.

4. Komisia sa musí s výborom poradiť:

a) pred uskutočnením akýchkoľvek zmien v zoznamoch uvedených v prílohách I a II (článok 2 ods. 1);

b) pri vypracúvaní pravidiel na zjednotené poskytovanie informácií, ako aj pri vypracúvaní plánu a kritérií, upravujúcich spôsob spracovania a úpravy plánov normalizačných prác (článok 2 ods. 2);

c) pri rozhodovaní o konkrétnom systéme, ktorým sa bude realizovať vymieňanie informácií, upravovaných touto smernicou, a pred uskutočnením akýchkoľvek zmien v takomto systéme;

d) pri vyhodnocovaní činnosti systému, zriadeného na základe tejto smernice;

e) v súvislosti s požiadavkami, predloženými organizáciám pre normalizáciu a uvedenými v prvej zarážke odseku 3.

5. Komisia môže s výborom prediskutovať všetky predbežné návrhy technických predpisov, ktoré obdrží.

6. Výboru je možné postúpiť na základe žiadosti jeho predsedu alebo členského štátu akékoľvek otázky súvisiace s vykonávaním tejto smernice.

7. Rokovania výboru a informácie, ktoré sa mu predložia, budú dôverné.

Ak sú však vykonané potrebné bezpečnostné opatrenia, môže sa výbor a národné orgány poradiť s fyzickými aj právnickými osobami vrátane osôb pochádzajúcich zo súkromného sektoru, s cieľom získania odborného stanoviska.

Článok 7

1. Členské štáty uskutočnia všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby ich orgány pre normalizáciu nepodnikli počas prípravy európskej normy uvedenej v prvej zarážke článku 6 ods. 3 a ani po jej schválení žiadne opatrenia, ktoré by mohli nepriaznivým spôsobom ovplyvniť zamýšľanú harmonizáciu a aby v danej oblasti najmä nezverejňovali žiadnu novú alebo revidovanú národnú normu, ktorá by nebola v úplnom súlade s existujúcou európskou normou.

2. Na prácu normalizačných inštitúcií vykonanú na základe požiadavky verejných orgánov na vypracovanie takých technických špecifikácií alebo takej normy pre špecifické výrobky, ktorá bude podkladom na formulovanie technického predpisu na dané výrobky, sa odsek 1 nebude vzťahovať.

V súlade s článkom 8 ods. 1 oznámia členské štáty Komisii všetky požiadavky horeuvedeného druhu vo forme návrhov technických predpisov a uvedú dôvody pre ich uzákonenie.

Článok 8

1. Členské štáty okamžite oznámia Komisii, s výhradou článku 10, všetky návrhy technických predpisov; okrem tých prípadov, keď návrh technického predpisu obsahuje iba prenos medzinárodnej alebo európskej normy a keď postačí informácia o príslušnej norme, členské štáty oznámia Komisii aj dôvody, pre ktoré je uzákonenie takéhoto technického predpisu potrebné, keď to nebude zjavné už z návrhu technického predpisu.

Ak to bude potrebné a ak sa tak neurobilo už pri predbežnom oznámení, členské štátu budú súčasne oznamovať aj znenie základných zákonných alebo právnych ustanovení, ktoré sa predmetnej veci priamym a zásadným spôsobom týkajú, a ich znalosť bude potrebná na posúdenie dopadu návrhu technického predpisu.

Členské štáty budú oznamovať opätovne znenie návrhov za horeuvedených podmienok v prípadoch, keď v nich vykonajú také zásahy, ktoré budú mať za následok významnú zmenu ich pôsobnosti, skrátenie časového plánu, pôvodne predpokladaného pre ich implementáciu, a pridanie nových alebo sprísnenie už existujúcich špecifikácií alebo požiadaviek.

V prípadoch, v ktorých majú návrhy za cieľ predovšetkým obmedzenie predaja (marketingu) alebo používania chemickej látky, prípravku alebo výrobku, zavedené z dôvodu verejného zdravia alebo ochrany spotrebiteľov alebo životného prostredia, budú členské štáty oznamovať buď súhrn, alebo odkazy na všetky relevantné údaje, vzťahujúce sa na zmienenú látku, prípravok alebo výrobok a na ich známe a dostupné náhrady, ak budú takéto informácie k dispozícii, budú oznamovať aj predpokladané dopady daného opatrenia na verejné zdravie a ochranu spotrebiteľov a životného prostredia dovedna s analýzou rizík, vykonanou v súlade so všeobecnými zásadami pre vyhodnocovanie rizík chemických látok tak, ako sú uvedené v článku 10 ods. 4 nariadenia (EHS) č. 793/93 [8] v prípade jestvujúcej látky alebo v článku 3 ods. 2 smernice 67/548/EHS [9] v prípade novej látky.

Komisia bezodkladne informuje o návrhu a ďalších dokumentoch, ktoré jej boli odoslané, ostatné členské štáty; môže v súvislosti s takýmto návrhom požiadať o názor aj výbor uvedený v článku 5 a keď to bude žiaduce, aj iný výbor zodpovedný za danú oblasť.

V prípade technických špecifikácií alebo iných požiadaviek uvedených v tretej zarážke druhého pododseku článku 1 ods. 9 môžu byť podrobné pripomienky alebo stanoviská Komisie alebo členských štátov vyjadrené iba k tým aspektom, ktoré môžu prekážať obchodu, nie však k daňovým alebo finančným aspektom navrhovaného opatrenia.

2. Členskému štátu, ktorý odoslal návrh technického predpisu, môže Komisia a členské štáty poskytnúť svoje pripomienky; zmienený členský štát bude brať takéto pripomienky pri ďalšom spracúvaní technického predpisu v maximálnej možnej miere do úvahy.

3. Členské štáty oznámia bezodkladne Komisii definitívne znenie technického predpisu.

4. Okrem prípadov, keď sa tak bude diať na výslovné želanie notifikujúceho členského štátu, nebudú mať informácie poskytované na základe tohoto článku dôverný charakter. Každá požiadavka tohto charakteru musí byť zdôvodnená.

V takýchto prípadoch môže výbor uvedený v článku 5, ako aj národné orgány, požiadať o odborný názor fyzické alebo právnické osoby zo súkromného sektoru, ak sa vykonajú nevyhnutné bezpečnostné opatrenia.

5. V prípadoch, keď návrh technického predpisu tvorí súčasť opatrení, ktoré sa vyžadujú oznamovať Komisii v prípravnom štádiu na základe iného zákona spoločenstva, môžu členské štáty oznamovať skutočnosti v zmysle odseku 1 aj na základe tohto iného zákona, musia však pri tom formálne uviesť, že spomenuté oznámenie je súčasne aj oznámením na účely tejto smernice.

To, že Komisia nekoná vo veci návrhu technického predpisu na základe tejto smernice, nemá vplyv na žiadne iné rozhodnutie, ktoré by mohlo byť prijaté na základe iných právnych predpisov spoločenstva.

Článok 9

1. Členské štáty oddialia prijatie návrhu technického predpisu o tri mesiace od dátumu, ako Komisia prijme oznámenie uvedené v článku 8 ods. 1

2. Členské štáty oddialia:

- prijatie návrhu technického predpisu vo forme dobrovoľnej dohody v zmysle druhej zarážky článku 1 ods. 9 o štyri mesiace a

- bez ohľadu na znenie odsekov 3, 4, a 5 prijatie akéhokoľvek iného návrhu technického predpisu o šesť mesiacov

od dátumu, keď Komisia prijme oznámenie uvedené v článku 8 ods. 1, ak im Komisia alebo ktorýkoľvek členský štát poskytnú do troch mesiacov od toho dátumu podrobné stanoviská, z ktorých by vyplývalo, že predpokladané opatrenia by mohli predstavovať prekážku pre voľný pohyb tovaru v rámci vnútorného trhu.

Uvedený členský štát oznámi Komisii opatrenia, ktoré navrhuje v dôsledku takýchto podrobných stanovísk uskutočniť. Komisia sa k tejto reakcii členského štátu vyjadrí.

3. Členské štáty oddialia prijatie návrhu technického predpisu o 12 mesiacov od dátumu, ako Komisia prijme oznámenie uvedené v článku 8 ods. 1, ak Komisia oznámi do troch mesiacov od toho dátumu svoj úmysel navrhnúť alebo prijať k danej záležitosti v súlade s článkom 189 zmluvy smernicu, nariadenie alebo rozhodnutie.

4. Členské štáty oddialia prijatie návrhu technického predpisu o 12 mesiacov od dátumu, keď Komisia prijme oznámenie uvedené v článku 8 ods. 1, ak im Komisia oznámi do troch mesiacov od toho dátumu svoje zistenie, že návrh technického predpisu sa týka záležitosti, ktorá je predmetom návrhu smernice, nariadenia lebo rozhodnutia, predložených Rade v súlade s článkom 189 zmluvy.

5. Ak Rada prijme spoločné stanovisko počas zastavenia konania uvedeného v odsekoch 3 a 4, potom sa toto obdobie zastavenia konania predĺži na základe odseku 6 na 18 mesiacov.

6. Povinnosť uvedená v odsekoch 3, 4 a 5 zaniká:

- ak Komisia členským štátom oznámi, že už nezamýšľa navrhnúť alebo prijať záväzný právny predpis na úrovni spoločenstva,

- ak Komisia členským štátom oznámi stiahnutie svojho návrhu,

- ak Komisia alebo Rada prijmú záväzný právny predpis na úrovni spoločenstva.

7. Odseky 1 až 5 sa nebudú vzťahovať na prípady, v ktorých je členský štát z naliehavých dôvodov, spôsobených vážnymi a nepredvídateľnými okolnosťami súvisiacimi s ochranou verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti, ochrany zvierat alebo rastlín, prinútený pripraviť technické predpisy vo veľmi krátkom čase tak, aby ich mohol ihneď uzákoniť a zaviesť, čo neumožňuje uskutočniť porady. V oznámení Komisii podľa článku 8 uvedie členský štát dôvody, oprávňujúce naliehavosť uskutočnených opatrení. Komisia poskytne k oznámeniu svoje stanovisko v čo možno najkratšom čase. V prípadoch zneužitia tohto postupu vykoná príslušné opatrenia. Komisia bude neustále informovať Európsky parlament.

Článok 10

1. Články 8 a 9 sa nebudú vzťahovať na tie právne a správne predpisy alebo dobrovoľné dohody prijaté členskými štátmi, prostredníctvom ktorých:

- sa členské štáty prispôsobujú takým záväzným právnym normám spoločenstva, ktorých výsledkom je prijatie technických špecifikácií,

- členské štáty plnia povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd a ktorých výsledkom je prijatie spoločných technických špecifikácií v rámci spoločenstva,

- členské štáty využívajú bezpečnostné klauzuly, umožnené záväznými právnymi normami spoločenstva,

- členské štáty vykonávajú článok 8 ods. 1 smernice 92/59/EHS [10],

- sa členské štáty obmedzujú na vykonanie rozsudku Súdneho dvora Európskych spoločenstiev,

- sa členské štáty obmedzujú, v súlade s požiadavkou Komisie, na novelizáciu technického predpisu v zmysle článku 1 ods. 9 tejto smernice z pohľadu odstránenia prekážky obchodu.

2. Článok 9 sa nevzťahuje na zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, zakazujúcich výrobu, pokiaľ nenarušujú voľný pohyb výrobkov.

3. Článok 9 ods. 3 až 6 sa nevzťahuje na dobrovoľné dohody uvedené v druhej zarážke článku 1 ods. 9

4. Článok 9 sa nevzťahuje na technické špecifikácie alebo iné požiadavky, uvedené v tretej zarážke článku 1 ods. 9

Článok 11

Komisia podáva každé dva roky Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o výsledkoch používania tejto smernice. Zoznam normalizačných úloh, ktorými sú na základe tejto smernice poverené európske organizácie pre normalizáciu, bude spoločne so štatistickým prehľadom prijatých oznámení uverejnený v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 12

Ak členský štát prijme technický predpis, tento bude obsahovať odkaz na túto smernicu alebo sa takýto odkaz pripojí pri jeho úradnom uverejnení. Spôsob vykonania odkazu stanovia členské štáty.

Článok 13

1. Týmto sa ruší platnosť smerníc a rozhodnutí uvedených v časti A prílohy III, a to bez ujmy na povinnostiach členských štátov týkajúcich sa termínov pre prenos týchto smerníc a rozhodnutí uvedených v časti B prílohy III.

2. Odkazy na zrušené smernice a rozhodnutia sa budú interpretovať ako odkazy na túto smernicu a budú sa chápať v súlade s korelačnou tabuľkou, uvedenou v prílohe IV.

Článok 14

Táto smernica nadobudne platnosť na dvadsiaty deň po jej uverejnení v Úradnom vestníkuEurópskych spoločenstiev.

Článok 15

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Luxemburgu 22. júna 1998

Za Európsky parlament

predseda

J. M. Gil-Robles

Za Radu

predseda

J. Cunningham

[1] Ú. v. ES C 78, 12.3.1997, s. 4.

[2] Ú. v. ES C 133, 28.4.1997, s. 5.

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu zo 17. septembra 1997 (Ú. v. ES C 304, 6.10.1997, s. 7), spoločná pozícia Rady z 23. februára 1998 (Ú. v. ES C 110, 8.4.1998, s. 1) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 30. apríla 1998 (Ú. v. ES C 152, 18.5.1998). Rozhodnutie Rady z 28. mája 1998.

[4] Ú. v. ES L 109, 26.4.1983, s. 8. Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 96/139/ES (Ú. v. ES L 32, 10.2.1996, s. 31).

[5] Ú. v. ES C 76, 17.6.1969, s. 9.

[6] Ú. v. ES C 9, 15.3.1973, s. 3.

[7] Smernica Rady 65/65/EHS z 26. januára 1965 o aproximácii právnych a správnych predpisov týkajúcich sa liekov (Ú. v. ES L 22, 9.2.1965, s. 369/65), naposledy zmenená a doplnená smernicou 93/39/EHS (Ú. v. ES L 214, 24.8.1993, s. 22).

[8] Nariadenie Rady (EHS) č. 793/93 z 23. marca 1993 o vyhodnocovaní a kontrole rizík vyplývajúcich z jestvujúcich látok (Ú. v. ES L 84, 5.4.1993, s. 1).

[9] Smernica Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (Ú. v. ES L 196, 16.8.1967, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 92/32/EHS (Ú. v. ES L 154, 5.6.1992, s. 1).

[10] Smernica Rady 92/59/EHS z 29. júna 1992 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 24).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

EURÓPSKE ORGANIZÁCIE PRE NORMALIZÁCIU

CEN

Európsky výbor pre normalizáciu

CENELEC

Európska Komisia pre elektrotechnickú normalizáciu

ETSI

Európsky inštitút pre telekomunikačné normy

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

NÁRODNÉ ORGÁNY PRE NORMALIZÁCIU

1. Belgicko

IBN/BIN

Insitut belge de normalisation

Belgisch Instituut voor Normalisatie

CEB/BEC

Comité électrotechnique belge

Belgisch Elektrotechnisch Comité

2. Dánsko

DS

Dansk Standard

NTA

Telestyrelsen, National Telecom Agency

3. Nemecko

DIN

Deutsches Institut für Normung e.V.

DKE

Deutsche Elektrotechnische Kommission im DIN und VDE

4. Grécko

ΕΛΟΤ

Eλληνıχóς Οργανισμός Τυποποίηοης

5. Španielsko

AENOR

Asociación Española de Normalización y Certificación

6. Francúzsko

AFNOR

Association française de normalisation

UTE

Union technique de l'électricité – Bureau de normalisation auprs de l'AFNOR

7. Írsko

NSAI

National Standards Authority of Ireland

ETCI

Electrotechnical Council of Ireland

8. Taliansko

UNI [1]

Ente nazionale italiano di unificazione

CEI [2]

Comitato electrotecnico italiano

9. Luxemburgsko

ITM

Inspection du travail et des mines

SEE

Service de'l énergie de l'État

10. Holandsko

NNI

Nederlands Normalisatie-instituut

NEC

Nederlands Elektrotechnisch Comité

11. Rakúsko

ON

Österreichisches Normungsinstitut

ÖVE

Österreichisches Verband für Elektrotechnik

12. Portugalsko

IPQ

Instituto Portugues da Qualidade

13. Spojené kráľovstvo

BSI

British Standards Institution

BEC

British Electrotechnical Committee

14. Fínsko

SFS

Suomen Standardisoimisliitto SFS ry

Finlands Standardiseringsförbund SFS rf

THK/TFC

Telehallintokeskus

Teleförvaltningscentralen

SESKO

Suomen Sähköteknillinen Standardisoimisyhdistys SESKO ry

Finlands Elektrotekniska Standardiseringsförening SESKO rf

15. Švédsko

SIS

Standardiseringen i Sverige

SEK

Svenska elektriska kommissionen

ITS

Informationstekniska standardiseringen

[1] UNI a CEI v spolupráci s Instituto superiore delle Poste e telecommunicazioni a s ministero dell‘Industria poverili prácou vykonávanou v rámci ETSI Comitato nazionale di coordinamento per le tecnologie del'informazione, CONCIT.

[2] UNI a CEI v spolupráci s Instituto superiore delle Poste e telecommunicazioni a s ministero dell‘Industria poverili prácou vykonávanou v rámci ETSI Comitato nazionale di coordinamento per le tecnologie del'informazione, CONCIT.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

ČASŤ A

Zrušené smernice a nariadenia

(uvedené v článku 13)

Smernica 83/189/EHS a jej nasledujúce novelizácie

Smernica Rady 88/182/EHS

Rozhodnutie Komisie 90/230/EHS

Rozhodnutie Komisie 92/400/EHS

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/10/ES

Rozhodnutie Komisie 96/139/EHS

ČASŤ B

Termíny prenesenia do vnútroštátnych právnych predpisov

(spomínané v článku 13)

Smernica | Termín prenesenia |

83/189/EHS (Ú. v. ES L 109, 26. 4. 1983, s. 8) | 31. 3. 1984 |

88/182/EHS (Ú. v. ES L 81, 26. 3. 1988, s. 75) | 1. 1. 1989 |

94/10/ES (Ú. v. ES L 100, 19. 4. 1994, s. 30) | 1. 7. 1995 |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

Prevodná tabuľka

Smernica 83/189/EHS | Táto smernica |

Článok 1 | Článok 1 |

Článok 2 | Článok 2 |

Článok 3 | Článok 3 |

Článok 4 | Článok 4 |

Článok 5 | Článok 5 |

Článok 6 | Článok 6 |

Článok 7 | Článok 7 |

Článok 8 | Článok 8 |

Článok 9 | Článok 9 |

Článok 10 | Článok 10 |

Článok 11 | Článok 11 |

Článok 12 | Článok 12 |

— | Článok 13 |

— | Článok 14 |

— | Článok 15 |

Príloha I | Príloha I |

Príloha II | Príloha II |

— | Príloha III |

— | Príloha IV |

--------------------------------------------------