EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 22015P0923(03)

Uznesenie o výzvach, potenciálnom a novom zapojení sa do spolupráce v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie v rámci Východného partnerstva

OJ C 315, 23.9.2015, p. 11–17 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

23.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 315/11


UZNESENIE (1)

o výzvach, potenciálnom a novom zapojení sa do spolupráce v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie v rámci Východného partnerstva

(2015/C 315/03)

PARLAMENTNÉ ZHROMAŽDENIE EURONEST,

so zreteľom na ustanovujúci akt Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. mája 2011,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa konal 28. a 29. novembra 2013 vo Vilniuse,

so zreteľom na závery Európskej rady z 24. októbra 2014 k rámcu politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030,

so zreteľom na rozhodnutia z konferencie OSN o zmene klímy, ktorá sa konala vo Varšave od 11. do 22. novembra 2013,

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (2),

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 21. mája 2013 o súčasných výzvach a možnostiach týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov na európskom vnútornom trhu s energiou (3),

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050 (4),

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2012 o zapájaní sa do spolupráce s partnermi za našimi hranicami v oblasti energetickej politiky: strategický prístup k bezpečným, udržateľným a konkurencieschopným dodávkam energie (5),

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2014 o konferencii OSN o zmene klímy v Lime, v ktorom vyzýva, aby sa stanovil záväzný cieľ 40 % energetickej efektívnosti v súlade s celkovým nákladovo účinným potenciálom pre energetickú efektívnosť (6),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2014 s názvom Energetická efektívnosť a jej prínos k energetickej bezpečnosti v rámci politík v oblasti klímy a energie do roku 2030 [COM(2014)0520],

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 [COM(2014)0015],

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 [KOM(2011)0112],

so zreteľom na smernicu 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES,

so zreteľom na dokumenty o vnútroštátnych stratégiách Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny v oblasti energetiky do roku 2020 a 2030,

so zreteľom na hlavné ciele a pracovný program Východného partnerstva na obdobie rokov 2014 – 2017: Platforma 3 – energetická bezpečnosť,

so zreteľom na vytvorenie Východoeurópskeho partnerstva v oblasti energetickej účinnosti a životného prostredia (E5P) v roku 2009,

so zreteľom na výročnú správu o činnostiach Energetického spoločenstva z roku 2013 pre Európsky parlament a národné parlamenty a na výročnú správu z 24. septembra 2014 o činnostiach Energetického spoločenstva v roku 2014,

A.

keďže svetový dopyt po energii neustále rastie tempom, ktoré je porovnateľné s nárastom populácie, ľudskou činnosťou a technologickým rozvojom, čo vedie k čoraz intenzívnejšej svetovej hospodárskej súťaži o zdroje fosílnych palív, čím sa ohrozuje dodávka energie do najchudobnejších krajín;

B.

keďže sa objavili obavy v súvislosti so zmenou klímy, rastúcim dopytom po energii a neistotou na svetovom trhu s ropou a plynom, čo viedlo k úvahám na strane producentských a spotrebiteľských krajín, pokiaľ ide o navrhovanie vzájomne prospešných stratégií na pretváranie energetických sektorov na sektory s nízkymi emisiami, na nachádzanie novej rovnováhy medzi rôznymi zdrojmi energie, zabezpečenie spoľahlivých a bezpečných dodávok a obmedzenie spotreby energie;

C.

keďže sa očakáva, že spotreba energie vo východoeurópskom regióne bude rásť vyšším tempom ako je priemer v EÚ, ako súčasť všeobecného trendu, ktorý sprevádza hospodársky a sociálny rozvoj tohto regiónu; keďže východoeurópske partnerské krajiny využívajú v súčasnosti trikrát viac energie než priemerný členský štát EÚ a ich nevyužitý potenciál energetickej efektívnosti je stále obrovský;

D.

keďže je preto v hospodárskom, sociálnom a environmentálnom záujme EÚ aj východoeurópskych partnerských krajín znížiť emisie oxidu uhličitého pochádzajúceho z využívania fosílnych palív, vyvinúť alternatívne nákladovo efektívne zdroje energie a zvýšiť energetickú efektívnosť;

E.

keďže regionálny dialóg o energetickej politike v rámci Východného partnerstva sa v posledných rokoch zintenzívnil a zahŕňa zbližovanie trhov s energiou, diverzifikáciu dodávok a prenosu energie, rozvoj udržateľných zdrojov energie a infraštruktúry v spoločnom a regionálnom záujme;

F.

keďže konferencia OSN o zmene klímy, ktorá sa konala vo Varšave v novembri 2013, predstavovala dôležitý krok vpred s cieľom dospieť v roku 2015 k novej univerzálnej dohode o klíme, ktorá má vychádzať predovšetkým z politík a opatrení na zníženie emisií oxidu uhličitého z energetických systémov;

G.

keďže opatrenia na úsporu energie a na energetickú efektívnosť spolu s rozsiahlejším využívaním obnoviteľných zdrojov energie by takisto prispeli k odstráneniu mnohých foriem energetickej závislosti vrátane finančnej, technologickej alebo palivovej závislosti v jadrovom sektore a sektore fosílnych palív, k nadobudnutiu a vlastníctvu strategickej energetickej infraštruktúry a investíciám do projektov v oblasti energetiky zo strany nespoľahlivých tretích strán v EÚ a východoeurópskych partnerských krajín;

H.

keďže rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie môže viesť k podstatným úsporám nákladov, ako to možno vidieť z externých nákladov EÚ na energiu za posledné roky (zníženie o 30 miliárd EUR v roku 2012);

I.

keďže zhoršený stav odvetvia výstavby obytných budov, energetických prenosových a distribučných infraštruktúr, ktorý je pozostatkom z minulosti predstavuje vážne výzvy pre energetickú efektívnosť a šetrenie energie v mnohých krajinách EÚ a východoeurópskych partnerských krajinách;

J.

keďže EÚ prijala rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, v ktorom sa stanovuje súbor cieľov, predovšetkým cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990, zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v EÚ na 27 % a zvýšiť energetickú efektívnosť aspoň o 27 % v porovnaní s prognózami na rok 2030;

K.

keďže úplné vykonávanie súčasného, ako aj druhého klimaticko-energetického balíka a nadväzujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti energetickej efektívnosti je zodpovednosťou členských štátov EÚ, pričom to isté platí aj pre východoeurópske partnerské krajiny, pokiaľ ide o transponované právne predpisy; keďže nesprávna a oneskorená transpozícia môže ohroziť bezpečnosť jednotlivých členských štátov EÚ alebo EÚ a jej východoeurópskych partnerských krajín ako celku;

L.

keďže EÚ v roku 2009 prijala smernicu o energii z obnoviteľných zdrojov, v ktorej sa stanovujú záväzné národné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom podpory využívania energie z obnoviteľných zdrojov; keďže v roku 2012 ďalej prijala smernicu o energetickej efektívnosti, podľa ktorej musia členské štáty vykonávať záväzné opatrenia na dosiahnutie úspor energie, predovšetkým záväzky na ročnú obnovu 3 % budov orgánov štátnej správy, a spoločnosti poskytujúce energetické služby musia znížiť spotrebu energie na úrovni odberateľov;

M.

keďže východoeurópske partnerské krajiny sa zapojili do prijímania a vykonávania politiky a právnych rámcov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti aj prostredníctvom zmluvných vzťahov, pričom niektoré z nich existujú v rámci Zmluvy o Energetickom spoločenstve; keďže ich úsilie brzdí nedostatočná monitorovacia a technická kapacita a nedostatok investícií a nástrojov na ich vykonávanie;

N.

keďže v roku 2013 sa Arménsko, Gruzínsko a Moldavsko stali členmi Východoeurópskeho partnerstva v oblasti energetickej účinnosti a životného prostredia (E5P), ktoré bolo najskôr založené s Ukrajinou a ktorého cieľom je podporovať energetickú efektívnosť a investície do životného prostredia v krajinách Východného partnerstva;

O.

keďže napriek negatívnemu vplyvu svetovej hospodárskej krízy na investície do úspor energie a obnoviteľných zdrojov energie, medzinárodné finančné inštitúcie naďalej zohrávajú významnú úlohu pri získavaní národného financovania a úverov prostredníctvom pákového efektu na investície do udržateľného využívania energie a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie;

P.

keďže EÚ a východoeurópske partnerské krajiny musia zohľadniť celkovú konkurencieschopnosť svojich hospodárstiev a energetických sektorov pri tvorbe vhodných politík na stanovenie záväzkov v oblasti energetickej efektívnosti v priemyselných odvetviach, pri rozvoji obnoviteľných zdrojov energie a ich integrácii do národných energetických mixov;

Q.

keďže Ukrajina a Moldavsko sa stali členmi Energetického spoločenstva v roku 2011 a mali preto povinnosť transponovať, okrem iného, smernicu o energetickej hospodárnosti budov (do 30. septembra 2012), smernicu o označovaní energetickými štítkami (do konca roka 2011), smernicu o energetických službách (do konca roka 2011) a smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie (do konca roka 2013); keďže Gruzínsko v súčasnosti rokuje o tom, či sa v roku 2015 stane plnohodnotným členom Energetického spoločenstva;

Dosiahnutie pokroku a výsledkov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti

1.

zastáva rovnaký názor ako účastníci summitu Východného partnerstva vo Vilniuse na strategický význam a potrebu užšej spolupráce v oblastiach životného prostredia a zmeny klímy ako prioritných oblastí, v ktorých treba prijať opatrenia; víta zapojenie účastníkov summitu do vytvárania novej globálnej dohody o klíme, ktorá sa má prijať na konferencii OSN o zmene klímy, ktorá sa uskutoční v roku 2015 v Paríži; zdôrazňuje spoločný záujem v podobe posilnenia dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce v rámci Východného partnerstva v oblasti energetiky s cieľom dosiahnuť ciele politiky v oblasti klímy;

2.

víta pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť na summite vo Vilniuse, a vyzýva účastníkov summitu, ktorý sa uskutoční v máji 2015 v Rige, aby podnikli ďalšie kroky vpred v súvislosti so spoluprácou v oblasti energetiky v rámci Východného partnerstva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v osobitných prípadoch sa dvojstranné obchodovanie s energiou stalo nástrojom politického tlaku zo strany Ruskej federácie; zdôrazňuje, že ďalší rozvoj spolupráce medzi EÚ a jej partnermi je potrebný na posilnenie vzájomnej energetickej bezpečnosti a na to, aby sa stali nezávislejšími a odolnejšími voči vonkajšiemu tlaku;

3.

zdôrazňuje význam pridelenia vysokej politickej priority dosiahnutiu pokroku v rozvoji energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti s cieľom uskutočniť prechod na energetické systémy s nízkymi emisiami, zmierniť riziká, ktoré predstavuje zmena klímy a podporiť bezpečnú, udržateľnú a cenovo dostupnú energiu v prospech našich hospodárstiev a občanov;

4.

zdôrazňuje, že existujúce zastarané infraštruktúry „chýbajúce prepojenia“ a väčší podiel obnoviteľných zdrojov energie vo výrobe a spotrebe energie nasvedčujú potrebe rozsiahlejších investícií do rozvoja primeranej infraštruktúry na prenos a uskladnenie elektrickej energie; vyzýva EÚ a východoeurópske partnerské krajiny, aby posilnili regionálnu spoluprácu a podnietili modernizáciu elektrizačných sietí predovšetkým prostredníctvom rozvoja a podpory inteligentných sietí a výstavby nového prepojenia a cezhraničných infraštruktúr; zdôrazňuje, že tieto investície majú doplniť opatrenia na zmenu správania, úsporu energie a silnú podporu spotrebiteľov, pričom vyzdvihuje výhody prechodu z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie, predovšetkým v odvetví vykurovania; zároveň zdôrazňuje význam rozvoja internetovej chrbticovej siete s cieľom podporiť operácie v oblasti inteligentných sietí, ako aj význam zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti kritických infraštruktúr;

5.

berie na vedomie, že niektoré zdroje obnoviteľnej energie sú prerušované a v tomto ohľade sa domnieva, že čím sú elektrické siete rozšírenejšie, tým geograficky vzdialenejšie zdroje energie možno čerpať, a tak je možné dosiahnuť rovnováhu, pokiaľ ide o výrobu alebo nedostupnosť zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov;

6.

zdôrazňuje úlohu energetickej hospodárnosti budov a význam obnovy energeticky nehospodárnych budov v partnerstve s EÚ s cieľom maximalizovať ich energetickú hospodárnosť;

7.

domnieva sa, že rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov by mal kráčať ruka v ruke s podporou kapacít na uskladnenie a pružnej záložnej kapacity energie a zdôrazňuje potrebu účinných opatrení energetickej efektívnosti na zabezpečenie dodávky elektrickej energie v čase špičiek odberu; podnecuje EÚ a východoeurópske partnerské krajiny, aby podporili a umožnili vytváranie nových partnerstiev s cieľom zabezpečiť technologický prechod v oblastiach riadenia spotreby energie, inteligentných sietí a technológií uskladňovania energie; vyzýva k lepšej spolupráci medzi EÚ a jej partnerskými krajinami v spoločnom úsilí zabrániť akýmkoľvek útokom na kritickú infraštruktúru;

8.

zdôrazňuje problémy ovplyvňujúce vidiecke komunity vo východoeurópskych partnerských krajinách súvisiace so splyňovaním, keďže v súčasnosti sú takéto komunity stále závislé od prírodných zdrojov získavaných z lesa, v dôsledku čoho dochádza k rozsiahlemu odlesňovaniu a degradácii lesov v rozsahu, ktorý zodpovedá približne jednej pätine všetkých emisií vyprodukovaných človekom;

9.

odporúča, aby EÚ a jej východoeurópske partnerské krajiny podporili a otestovali miestne a decentralizované siete na výrobu a distribúciu energie z obnoviteľných zdrojov, čím by sa vytvoril odolnejší, vyváženejší a demokratickejší energetický systém, zlepšila energetická bezpečnosť, poskytli obchodné príležitosti a pokryli potreby miestnych komunít a trhov;

10.

vyzýva členské štáty EÚ a ich partnerov, aby zlepšili schopnosť hľadania spolupráce v oblasti alternatívnej energie so súkromnými investormi, pokiaľ ide o ťažbu bridlicového plynu bohatého na organický materiál, čo by vytvorilo veľkú výhodu umožňujúcu krajinám závislým od dovozu elektrickej energie lepšie znášať vonkajší politický tlak;

11.

zdôrazňuje, že potenciál úspor energie sa týka všetkých sektorov hospodárstva vrátane priemyslu, poľnohospodárstva, výstavby budov (predovšetkým pokiaľ ide o vysoké úrovne energetickej nehospodárnosti obytných budov), dopravy a služieb; domnieva sa, že pokrok smerom k energetickej efektívnosti musí vychádzať z rozhodnutí týkajúcich sa účinného vykonávania inteligentne financovaných opatrení, ktoré prijíma celý rad zainteresovaných strán od tvorcov politík až po výrobcov elektrickej energie a jednotlivých spotrebiteľov;

12.

zdôrazňuje, že prechodom na energeticky efektívnejšie hospodárstvo by sa tiež malo zrýchliť šírenie inovačných technologických riešení a zlepšiť konkurencieschopnosť priemyslu, pričom by sa podporil hospodársky rast a vytvorili by sa vysoko kvalitné pracovné miesta vo niektorých sektoroch súvisiacich s energetickou efektívnosťou;

13.

zdôrazňuje, že energetická efektívnosť by mala byť založená na podrobných analýzach spotreby energie, trhov a technológií a identifikácii sektorov a príležitostí, v ktorých činnosti môžu potenciálne priniesť najväčšie zlepšenia; vyzýva v tomto ohľade členské štáty EÚ a východoeurópske partnerské krajiny, aby vytvorili politiky v oblasti energetickej efektívnosti zamerané prednostne na odstraňovanie prekážok efektívnosti investícií, postupne stanovovali a vykonávali emisné normy vo všetkých energeticky náročných odvetviach vrátane priemyslu, zvyšovali dane z najmenej energeticky efektívnych výrobkov a zariadení, ak existujú menej energeticky náročné alternatívy, a vytvárali modely financovania dostupné pre súkromné domácnosti;

14.

zdôrazňuje význam dokončenia projektov diaľkového vykurovania v rámci východoeurópskych partnerských krajín, pričom sa zabezpečí, že každý projekt obnovy alebo výstavby sa realizuje s energetickou efektívnosťou ako prioritou;

Zabezpečenie správnych rámcových podmienok pre udržateľný rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a podpora energetickej efektívnosti

15.

podporuje ciele zvyšovania informovanosti verejnosti o energii z obnoviteľných zdrojov vo východoeurópskych krajinách a uznáva, že podnikateľská komunita v súčasnosti nemá dostatočné znalosti o výrobe energie z obnoviteľných zdrojov a ani prostriedky na účasť na investičných projektoch; vyzdvihuje úlohu medzinárodných finančných inštitúcií v získavaní vnútroštátnych financií a úverov pomocou pákového efektu na investície do udržateľného využívania energie a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie;

16.

podporuje ciele pracovného programu Východného partnerstva s názvom Platforma pre energetickú bezpečnosť na obdobie rokov 2014 – 2017 a predovšetkým cieľ zlepšenej spolupráce vo vykonávaní právnych predpisov v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a podporu investícií;

17.

zdôrazňuje, že regulačné rámce pre obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť sú najdôležitejšie, keďže investičné rozhodnutia v týchto oblastiach sú ovplyvňované administratívnymi povoleniami; odporúča, aby vlády členských štátov EÚ a východoeurópskych partnerských krajín zabezpečili transparentnosť, konzistentnosť a kontinuitu vo vytváraní právnych, finančných a regulačných rámcov s cieľom posilniť dôveru investorov a podeliť sa o regulačné znalosti a najlepšie postupy; zdôrazňuje, že Komisia by mala byť obozretná a mala by zabezpečiť, že investície do energetiky a politické rozhodnutia v ktoromkoľvek z členských štátov EÚ neoslabujú energetickú bezpečnosť v ostatných členských štátoch alebo východoeurópskych partnerských krajinách;

18.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala smernicu o energetickej efektívnosti s cieľom predĺžiť povinné schémy energetickej efektívnosti na obdobie po roku 2020 a navrhnúť Energetickému spoločenstvu revidovanú smernicu s cieľmi na rok 2030 na konečné prijatie;

19.

podporuje východoeurópske partnerské krajiny v aproximácii právnych predpisov a noriem EÚ týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, predovšetkým v rámci Energetického spoločenstva, a vykonávanie súvisiacich národných stratégií a akčných plánov; zdôrazňuje v tomto ohľade význam právnych predpisov rozširujúcich prístup k domácim trhom s energiou z obnoviteľných zdrojov na zahraničných investorov a umožňujúcich obchodovanie s energiou medzi celoštátnymi a miestnymi stranami; zdôrazňuje, že s domácimi a zahraničnými investormi by sa malo zaobchádzať rovnako, pokiaľ ide o prístup k trhom s energiou z obnoviteľných zdrojov; očakáva legislatívne návrhy týkajúce sa trvalého rastu domácich obnoviteľných zdrojov energie a výroby energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2020; víta skutočnosť, že východoeurópske partnerské krajiny, ktoré prijali národné programy energetickej efektívnosti si stanovili vyčíslené ciele, predovšetkým pokiaľ ide o zníženie energetickej náročnosti, zníženie emisií oxidu uhličitého a straty tepla v sektore bývania; zdôrazňuje, že ciele energetickej efektívnosti, ktoré sa nepodarilo splniť, by sa mali pravidelne skúmať a mali by sa zaviesť nové stratégie s cieľom zabezpečiť, že sa ich podarí dosiahnuť v EÚ aj v partnerských krajinách;

20.

zastáva názor, že sú potrebné súdržnejšie systémy podpory energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom efektívnym spôsobom vybudovať kapacitu obnoviteľných zdrojov energie, konkrétne pre inovačné technológie v odvetviach na výrobu elektrickej energie zo slnečnej energie, veternej energie a z biomasy, nemali by však viesť k nadmerným subvenciám a mali by byť vyradené z prevádzky, keď budú technológie vyspelé;

21.

zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrať sektor dopravy v znižovaní emisií prostredníctvom začlenenia cieľov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov do pracovných programov v oblasti verejnej dopravy;

22.

podporuje EÚ a východoeurópske partnerské krajiny, aby vypracovali nové modely financovania na posilnenie obnoviteľných zdrojov energie a úspor energie, ktoré závisia menej od verejného a viac od súkromného financovania;

23.

vyzýva, aby sa vypracovali štúdie pre jednotlivé krajiny s posúdením spotreby energie s cieľom zaviesť stratégiu na optimalizáciu investícií, ktorá by zvýšila efektívnosť a znížila náklady a závislosť od dovozu v dlhodobom horizonte; naliehavo vyzýva na zvýšenie súkromných a verejných investícií do obnovy energeticky nehospodárnych obytných budov v EÚ a v jej partnerských krajinách;

24.

pripomína svoje odporúčanie, že členské štáty EÚ a východoeurópski partneri umožňujú zaviesť preferenčné zaobchádzanie pre obchodovanie s energiou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov energie, t. j. podľa mechanizmov a podmienok stanovených v smernici 2009/28/ES;

25.

víta skutočnosť, že v rámci transponovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie Ukrajina takmer zdvojnásobila podiel obnoviteľných zdrojov energie vo svojej konečnej spotrebe energie z 2,99 % v roku 2012 na 3,96 % v roku 2013.

Podpora spoločných prístupov k tvorbe politík a posilnenie multilaterálnej spolupráce v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti v rámci Východného partnerstva

26.

zdôrazňuje, že zatiaľ čo ciele politiky v oblasti energie sa stanovili a koordinovali na úrovni EÚ, členské štáty EÚ si musia vybrať vhodné stratégie v závislosti od štruktúry ich domácich trhov s energiou; odporúča, aby sa členské štáty EÚ a východoeurópske partnerské krajiny zapojili do ďalších výmen a spolupráce v rámci výskumu a tvorby politík s ohľadom na obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť súbežne s riešením problému energetickej chudoby s osobitným dôrazom na domácnosti s nízkym príjmom a zraniteľné domácnosti, ktoré si samy nemôžu dovoliť investovať do energetickej efektívnosti a modernizácie projektov a boli by najviac zasiahnuté v prípade zvýšenia cien energie, poskytovaním informácií a prispôsobených mechanizmov financovania s cieľom umožniť im znížiť spotrebu energie, diverzifikovať zdroje energie a vybudovať energetickú nezávislosť na úrovni domácností;

27.

zdôrazňuje záujem o vytvorenie otvoreného a integrovaného trhu s energiou medzi EÚ a jej východoeurópskymi partnermi, čo by mohlo podnietiť rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov poskytovaním väčšieho počtu príležitostí pre obchodovanie a investície; odporúča, aby sa EÚ a východoeurópske partnerské krajiny zapojili do rozvoja regionálneho obchodu s elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov v rámci nových dohôd;

28.

víta zámer Komisie vypracovať usmernenia o obchodovaní s obnoviteľnými zdrojmi energie na európskej úrovni a odporúča, aby sa v plnej miere zohľadnil obchodný potenciál EÚ spolu s potenciálom východoeurópskych partnerských krajín;

29.

víta podporu, ktorá bola poskytnutá východoeurópskym partnerským krajinám v rámci programu INOGATE vrátane iniciatívy zameranej na úsporu energie v sektore výstavby budov (ESIB); domnieva sa, že program INOGATE by sa mal v budúcnosti vykonávať vo forme, ktorá by bola viac prispôsobená jednotlivým partnerským krajinám, na základe zmluvných dohôd a záväzkov s cieľom vykonať zmeny v politike;

30.

chváli výsledky, ktoré priniesol Dohovor primátorov a starostov, iniciatíva EÚ, ktorá spojila mestské rady v úsilí znížiť emisie oxidu uhličitého prostredníctvom opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva EÚ, aby posilnila túto iniciatívu a odporučila ju viacerým obciam, predovšetkým vo východoeurópskych partnerských krajinách; odporúča, že by táto iniciatíva mala zahŕňať vynaloženie ďalšieho úsilia na podporu zásad energetickej efektívnosti a zmenu zmýšľania spotrebiteľov, konkrétne prostredníctvom kampaní na zvyšovanie informovanosti;

31.

uznáva hodnotu Východoeurópskeho partnerstva v oblasti energetickej efektívnosti a životného prostredia (E5P) ako fondu s účasťou mnohých darcov, ktorý spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj, ktorej cieľom je uľahčiť investície do energetickej efektívnosti a znižovania emisií oxidu uhličitého vo východoeurópskych partnerských krajinách; víta rozhodnutie, ktoré prijalo v októbri 2013 Arménsko, Gruzínsko a Moldavsko, zapojiť sa do činností fondu E5P ako prispievatelia aj ako prijímatelia, pričom berie na vedomie, že fond E5P v Ukrajine úspešne funguje od roku 2009; nabáda Azerbajdžan a Bielorusko, aby sa takisto stali členskými krajinami E5P a pripojili sa tak ku svojej komunite darcov, čím umožnia zintenzívniť úsilie zvýšiť energetickú efektívnosť;

32.

vyzýva EÚ, aby lepšie využila investičný nástroj európskej susedskej politiky a spolufinancovala investície do opatrení energetickej efektívnosti a projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, pričom bude vychádzať, okrem iného, zo skúseností nadobudnutých pri vykonávaní projektov v oblasti energetickej efektívnosti v rámci investičného rámca pre západný Balkán;

33.

zdôrazňuje potrebu rozvoja vzdelávania v akademických oblastiach súvisiacich s obnoviteľnými zdrojmi energie a energetickou efektívnosťou, ako hnacej sily inovácie; odporúča, aby EÚ vypracovala podporné programy v rámci nástroja európskeho susedstva na obdobie rokov 2014 – 2020, čo umožňuje univerzitám a technickým školám v EÚ a východoeurópskych partnerských krajinách vytvoriť užšiu spoluprácu a výmeny doktorandov a študentov v odboroch energetických systémov a ekonómie;

34.

víta priority programu EÚ s názvom Inteligentná energia – Európa a rámcového programu pre výskum a inováciu (Horizont 2020); vyzýva EÚ, aby otvorila svoj program Inteligentná energia – Európa pre východoeurópske partnerské krajiny a prijala opatrenia, na uľahčenie ich účasti s cieľom výmeny najlepších postupov, rozvoja nových technológií a posilnenia inovácií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti;

35.

poveruje svojich spolupredsedov, aby postúpili toto uznesenie predsedovi Európskeho parlamentu, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a vládam a parlamentom členských štátov EÚ a východoeurópskych partnerských krajín.


(1)  Prijaté 17. marca 2015 v Jerevane v Arménsku.

(2)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0094.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0201.

(4)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0088.

(5)  Prijaté texty, P7_TA(2012)0238.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2014)0063.


Top