Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 02020R1201-20230928

Consolidated text: Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1201 zo 14. augusta 2020 týkajúce sa opatrení proti zavlečeniu škodcu Xylella fastidiosa (Wells et al.) do Únie a jeho rozšíreniu na jej území

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2020/1201/2023-09-28

02020R1201 — SK — 28.09.2023 — 003.001


Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2020/1201

zo 14. augusta 2020

týkajúce sa opatrení proti zavlečeniu škodcu Xylella fastidiosa (Wells et al.) do Únie a jeho rozšíreniu na jej území

(Ú. v. ES L 269 17.8.2020, s. 2)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  Č.

Strana

Dátum

►M1

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/1688 zo 20. septembra 2021,

  L 332

6

21.9.2021

 M2

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/2130 z 2. decembra 2021,

  L 432

19

3.12.2021

►M3

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/1706 zo 7. septembra 2023,

  L 221

14

8.9.2023


Opravené a doplnené:

 C1

Korigendum, Ú. v. ES L 326, 8.10.2020, s.  14 (2020/1201)




▼B

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2020/1201

zo 14. augusta 2020

týkajúce sa opatrení proti zavlečeniu škodcu Xylella fastidiosa (Wells et al.) do Únie a jeho rozšíreniu na jej území



KAPITOLA I

VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a) 

„špecifikovaný škodca“ je baktéria Xylella fastidiosa (Wells et al.) a ktorýkoľvek z jej poddruhov;

b) 

„hostiteľské rastliny“ sú všetky rastliny určené na výsadbu, s výnimkou semien, ktoré patria k rodom alebo druhom uvedeným v prílohe I;

c) 

„špecifikované rastliny“ sú hostiteľské rastliny určené na výsadbu, s výnimkou semien, ktoré patria k rodom alebo druhom uvedeným v prílohe II a o ktorých je známe, že sú vnímavé na určité poddruhy špecifikovaného škodcu.

KAPITOLA II

KAŽDOROČNÉ PRIESKUMY VÝSKYTU ŠPECIFIKOVANÉHO ŠKODCU A POHOTOVOSTNÉ PLÁNY

Článok 2

Prieskumy výskytu špecifikovaného škodcu na území členských štátov

1.  
Členské štáty vykonávajú každoročné prieskumy hostiteľských rastlín na zistenie výskytu špecifikovaného škodcu na svojom území.
2.  
Uvedené prieskumy vykonávajú príslušné orgány alebo sa vykonávajú pod dohľadom príslušných orgánov.
3.  
Uvedené prieskumy sa vykonávajú na základe úrovne rizika. Uskutočňujú sa na otvorenom priestranstve vrátane polí s plodinami, sadov, vinohradov, ako aj škôlok, záhradných centier a/alebo obchodných centier, prírodných oblastí a iných príslušných lokalít.
4.  
Tieto prieskumy pozostávajú z odberu vzoriek a testovania rastlín určených na výsadbu. Vzhľadom na usmernenia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika musí plán prieskumu a systém odberu vzoriek umožňovať, aby sa na území dotknutého členského štátu dala aspoň s 80 % istotou určiť prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %.
5.  
Tieto prieskumy sa vykonávajú vždy vo vhodnom čase v roku, pokiaľ ide o možnosť zistenia prítomnosti špecifikovaného škodcu, s prihliadnutím na biologické charakteristiky daného škodcu a jeho vektorov, prítomnosť a biologické charakteristiky hostiteľských rastlín a vedecké a technické informácie uvedené v karte úradu na prieskum škodcu Xylella fastidiosa.
6.  
Prítomnosť špecifikovaného škodcu sa monitoruje jedným z molekulárnych testov uvedených v prílohe IV. V prípade pozitívnych výsledkov zistených mimo vymedzených oblastí sa prítomnosť špecifikovaného škodcu potvrdí ďalším pozitívnym molekulárnym testom uvedeným v danej prílohe, so zameraním na odlišné časti genómu. Tieto testy sa vykonajú na tej istej vzorke rastlín, alebo v prípade potreby na účely molekulárneho potvrdzujúceho testu na tom istom rastlinnom extrakte.
7.  
Identifikácia poddruhu špecifikovaného škodcu sa vykonáva na každom rastlinnom druhu, v prípade ktorého sa zistilo, že bol napadnutý špecifikovaným škodcom v príslušnej vymedzenej oblasti. Táto identifikácia sa vykonáva pomocou molekulárnych testov uvedených v oddiele B prílohy IV.
8.  
Členské štáty podávajú správy o výsledkoch prieskumov uvedených v odseku 1 v súlade s článkom 22 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/2031.

Článok 3

Pohotovostné plány

1.  

Každý členský štát vypracuje pohotovostný plán. V tomto pohotovostnom pláne sa stanovia opatrenia, ktoré sa majú prijať na jeho území, pokiaľ ide o:

a) 

eradikáciu špecifikovaného škodcu, ako sa stanovuje v článkoch 7 až 11;

b) 

premiestňovanie špecifikovaných rastlín v rámci územia Únie, ako sa stanovuje v článkoch 19 až 26;

c) 

úradné kontroly premiestňovania špecifikovaných rastlín v rámci územia Únie a hostiteľských rastlín do Únie, ako sa stanovuje v článkoch 32 a 33.

Každý členský štát v prípade potreby aktualizuje svoj pohotovostný plán do 31. decembra každého roka. Pohotovostné plány stanovené na základe vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2015/789 sa aktualizujú do 31. decembra 2020.

2.  

Okrem prvkov uvedených v článku 25 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/2031 zahŕňa pohotovostný plán všetky tieto prvky:

a) 

minimálne prostriedky, ktoré sa majú sprístupniť, a postupy, v rámci ktorých sa majú sprístupniť dodatočné prostriedky v prípade potvrdenej prítomnosti alebo podozrenia na prítomnosť špecifikovaného škodcu;

b) 

pravidlá, v ktorých sa podrobne uvádzajú postupy na identifikáciu vlastníkov rastlín, ktoré sa majú odstrániť, na oznamovanie príkazu na odstránenie a na prístup k súkromnému majetku.

KAPITOLA III

VYMEDZENÉ OBLASTI

Článok 4

Stanovenie vymedzených oblastí

1.  
Ak sa úradne potvrdí výskyt špecifikovaného škodcu, dotknutý členský štát bezodkladne stanoví vymedzenú oblasť.

Ak sa potvrdí len výskyt jedného alebo viacerých konkrétnych poddruhov špecifikovaného škodcu, môže dotknutý členský štát vymedziť oblasť s ohľadom len na tieto poddruhy.

Ak sa ešte čaká na potvrdenie výskytu niektorého poddruhu, dotknutý členský štát vymedzí danú oblasť s ohľadom na špecifikovaného škodcu a všetky jeho možné poddruhy.

2.  
Vymedzená oblasť pozostáva zo zamorenej zóny a z nárazníkovej zóny.

Zamorená zóna musí mať polomer aspoň 50 m okolo rastliny, pri ktorej sa zistilo, že bola napadnutá špecifikovaným škodcom.

Nárazníková zóna má túto šírku:

a) 

aspoň 2,5 km v prípade zamorenej zóny stanovenej na účely prijatia eradikačných opatrení uvedených v článkoch 7 až 11;

b) 

aspoň 5 km v prípade zamorenej zóny stanovenej na účely prijatia opatrení na zamedzenie šírenia škodcu uvedených v článkoch 12 až 17.

3.  
Komisia aktualizuje a uverejňuje zoznam vymedzených oblastí stanovených členskými štátmi a oznámených podľa článku 18 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2016/2031.

Článok 5

Výnimky pri stanovovaní vymedzených oblastí

1.  

Odchylne od článku 4 možno nárazníkovú zónu obklopujúcu zamorenú zónu stanovenú na účely eradikácie zmenšiť na minimálnu šírku 1 km, ak existuje vysoký stupeň dôvery v to, že počiatočná prítomnosť špecifikovaného škodcu neviedla k jeho rozšíreniu, a ak boli splnené všetky tieto podmienky:

a) 

zo všetkých špecifikovaných rastlín, ktoré sa nachádzajú v zamorenej zóne, boli bez ohľadu na ich zdravotný štatút bezodkladne odobraté vzorky a uvedené rastliny boli okamžite odstránené;

b) 

v zamorenej zóne sa od prijatia eradikačných opatrení nenašli žiadne rastliny, pri ktorých by sa zistilo, že boli napadnuté špecifikovaným škodcom, a to na základe úradných testov vykonaných aspoň raz v priebehu roka s ohľadom na kartu úradu na prieskum škodcu Xylella fastidiosa;

c) 

aspoň raz počas prvého roka po identifikácii špecifikovaného škodcu sa v zóne so šírkou aspoň 2,5 km okolo zamorenej zóny vykonal prieskum, podľa ktorého nebol zistený výskyt špecifikovaného škodcu v uvedenej zóne. Dotknutý členský štát odoberie vzorky z hostiteľských rastlín nachádzajúcich sa v uvedenej zóne a podrobí ich testovaniu. Na tento účel a s prihliadnutím na usmernenia úradu k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika musí byť pomocou plánu prieskumu a systému odberu vzoriek možné určiť aspoň s 90 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %, pričom sa zoberie do úvahy existencia vyššieho rizika na prvých 400 m okolo zamorených zón v porovnaní so zvyšnou časťou uvedenej oblasti;

d) 

od prijatia eradikačných opatrení nebol v zamorenej zóne a v jej bezprostrednom okolí zistený výskyt žiadnych vektorov prenášajúcich špecifikovaného škodcu, a to na základe testov vykonaných dvakrát počas obdobia letu vektora a v súlade s medzinárodnými normami pre rastlinolekárske opatrenia. Uvedené testy musia viesť k záveru, že prirodzené šírenie špecifikovaného škodcu je vylúčené.

2.  
V prípade zmenšenia šírky nárazníkovej zóny podľa odseku 1 dotknutý členský štát ihneď informuje Komisiu a ostatné členské štáty o dôvodoch tohto zmenšenia.
3.  

Odchylne od článku 4 sa môže dotknutý členský štát rozhodnúť nestanoviť vymedzenú oblasť okamžite, a to v prípade, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a) 

existujú dôkazy, že špecifikovaný škodca bol do oblasti s rastlinami, na ktorých bol zistený, zavlečený nedávno alebo že špecifikovaný škodca bol zistený v prevádzke s fyzickou ochranou pred vektormi uvedeného škodcu;

b) 

z výsledkov kontrolných činností vyplýva, že tieto rastliny boli napadnuté skôr, ako boli uvedené do príslušnej oblasti;

c) 

na základe testov vykonaných v blízkosti týchto rastlín nebola zistená prítomnosť žiadnych vektorov prenášajúcich špecifikovaného škodcu.

4.  

V prípade uvedenom v odseku 3 dotknutý členský štát:

a) 

vykonáva v oblasti, v ktorej bol výskyt špecifikovaného škodcu prvýkrát potvrdený, každoročný prieskum počas najmenej dvoch rokov s cieľom určiť, či boli napadnuté iné rastliny a či by sa mali prijať nejaké ďalšie opatrenia;

b) 

oznámi Komisii a ostatným členským štátom dôvody nestanovenia vymedzenej oblasti a výsledky prieskumu uvedeného v písmene a), len čo sú k dispozícii.

Článok 6

Zrušenie vymedzených oblastí

1.  
Ak sa v priebehu štyroch rokov na základe prieskumov uvedených v článku 10 nezistí výskyt špecifikovaného škodcu vo vymedzenej oblasti, toto vymedzenie sa môže zrušiť. Dotknutý členský štát v takýchto prípadoch o danej skutočnosti informuje Komisiu a ostatné členské štáty.
2.  

Odchylne od prvého pododseku, ak dotknutý členský štát zmenšil podľa odseku 1 nárazníkovú zónu tak, aby jej šírka bola minimálne 1 km v súlade s článkom 5 ods. 1, môže zrušiť vymedzenú oblasť po 12 mesiacoch od jej počiatočného stanovenia, ak sú splnené obidve tieto podmienky:

a) 

v nadväznosti na opatrenia prijaté podľa článku 5 ods. 1 sa dá s vysokým stupňom istoty skonštatovať, že počiatočný výskyt špecifikovaného škodcu bol izolovaným prípadom a nedošlo k jeho ďalšiemu rozšíreniu v príslušnej vymedzenej oblasti;

b) 

tesne pred zrušením vymedzenej oblasti v nej boli vykonané úradné testy s ohľadom na kartu úradu na prieskum škodcu Xylella fastidiosa. Na tento účel a so zreteľom na usmernenia úradu k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika musí byť pomocou plánu prieskumu a systému odberu vzoriek možné určiť aspoň s 95 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %.

3.  
Ak sa určitá vymedzená oblasť zruší podľa odseku 2, špecifikované rastliny nachádzajúce sa v bývalej vymedzenej oblasti musia byť počas nasledujúcich dvoch rokov predmetom intenzívnych prieskumov. Na tento účel a so zreteľom na usmernenia úradu k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika musí byť pomocou plánu prieskumu a systému odberu vzoriek možné určiť aspoň s 80 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %.
4.  
Pri zrušení vymedzenej oblasti po 12 mesiacoch od jej počiatočného stanovenia dotknutý členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o dôvodoch tohto zrušenia.

KAPITOLA IV

OPATRENIA NA ERADIKÁCIU

Článok 7

Odstránenie rastlín

1.  

Dotknutý členský štát okamžite odstráni zo zamorenej zóny:

a) 

rastliny, o ktorých sa vie, že boli napadnuté špecifikovaným škodcom;

b) 

rastliny s príznakmi možného napadnutia týmto škodcom alebo rastliny, pri ktorých existuje podozrenie, že boli týmto škodcom napadnuté;

c) 

rastliny, ktoré patria k rovnakému druhu ako napadnutá rastlina, bez ohľadu na ich zdravotný štatút;

d) 

rastliny iných druhov, než je napadnutá rastlina, v prípade ktorých sa zistilo, že boli napadnuté v iných častiach vymedzenej oblasti;

e) 

špecifikované rastliny, okrem rastlín uvedených v písmenách c) a d), ktoré neboli okamžite podrobené odberu vzoriek a molekulárnemu testovaniu a neboli bez výskytu špecifikovaného škodcu.

2.  
Pri odstraňovaní rastlín uvedených v odseku 1 vezme dotknutý členský štát do úvahy všetky nevyhnutné preventívne opatrenia a zorganizuje predmetné odstránenie na základe úrovne rizika, ktorú predstavujú tieto rastliny.
3.  

Odchylne od odseku 1 písm. b), c) a d) môžu členské štáty rozhodnúť, že jednotlivé špecifikované rastliny úradne označené ako rastliny s historickou hodnotou sa nemusia odstrániť, ak boli splnené všetky tieto podmienky:

a) 

príslušné špecifikované rastliny podliehajú každoročnej kontrole, odberu vzoriek a testovaniu jedným z molekulárnych testov uvedených v prílohe IV a je potvrdené, že nie sú napadnuté špecifikovaným škodcom;

b) 

jednotlivé špecifikované rastliny alebo príslušná oblasť podliehajú primeraným rastlinolekárskym ošetreniam proti populácii vektora špecifikovaného škodcu vo všetkých jeho vývojových štádiách. Tieto ošetrenia môžu zahŕňať chemické, biologické alebo mechanické metódy pri zohľadnení miestnych podmienok.

Článok 8

Opatrenia proti vektorom špecifikovaného škodcu

1.  
Dotknutý členský štát vykoná v zamorenej zóne primerané rastlinolekárske ošetrenia proti populácii vektora špecifikovaného škodcu vo všetkých jeho vývojových štádiách. Tieto ošetrenia sa vykonajú pred odstránením rastlín uvedených v článku 7 ods. 1 a počas ich odstraňovania. Tieto ošetrenia musia zahŕňať účinné chemické, biologické alebo mechanické ošetrenia proti vektorom s ohľadom na miestne podmienky.
2.  
Dotknutý členský štát uplatňuje poľnohospodárske postupy na kontrolu populácie vektora špecifikovaného škodcu vo všetkých jeho vývojových štádiách v zamorenej zóne a v nárazníkovej zóne. Tieto postupy uplatňuje v najvhodnejšom čase roka bez ohľadu na to, či boli odstránené dotknuté rastliny. Tieto postupy musia zahŕňať účinné chemické, biologické, prípadne mechanické ošetrenia proti vektorom s ohľadom na miestne podmienky.

Článok 9

Zničenie rastlín

1.  
Dotknutý členský štát zničí rastliny a časti rastlín uvedené v článku 7 ods. 1 spôsobom, ktorým sa zabezpečí, že sa špecifikovaný škodca nerozšíri, pričom tak urobí priamo na mieste alebo v blízkej lokalite určenej na tento účel v zamorenej zóne, resp. v čo najkratšej vzdialenosti od nej, ak sú tieto rastliny alebo časti rastlín kryté sieťou proti vektorom.
2.  
Dotknutý členský štát sa môže na základe úrovne rizika rozhodnúť, že zničí len konáre a olistenie a podrobí príslušné drevo rastlinolekárskemu ošetreniu uvedenému v článku 8 ods. 1 Koreňová sústava týchto rastlín sa buď odstráni, alebo umŕtvi, a to primeraným rastlinolekárskym ošetrením, aby sa predišlo opätovnému vyklíčeniu.

Článok 10

Každoročný dohľad nad vymedzenou oblasťou

V rámci celej vymedzenej oblasti dotknutý členský štát monitoruje v najvhodnejšom čase výskyt špecifikovaného škodcu prostredníctvom každoročných prieskumov v súlade s článkom 2 ods. 5 a 6 a s prihliadnutím na informácie uvedené v karte úradu na prieskum škodcu Xylella fastidiosa.

V zamorených zónach dotknutý členský štát odoberá vzorky z hostiteľských rastlín vrátane špecifikovaných rastlín, ktoré neboli odstránené podľa článku 7 ods. 1, a podrobuje ich testovaniu. Na tento účel a so zreteľom na usmernenia úradu k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika musí byť pomocou plánu prieskumu a systému odberu vzoriek možné určiť aspoň s 90 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 0,5 %.

V nárazníkových zónach dotknutý členský štát odoberie vzorky z hostiteľských rastlín, ako aj z iných rastlín s príznakmi možného napadnutia alebo z rastlín, pri ktorých existuje podozrenie, že boli týmto škodcom napadnuté, a podrobí ich testovaniu. Na tento účel a s prihliadnutím na usmernenia úradu k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika musí byť pomocou plánu prieskumu a systému odberu vzoriek možné určiť aspoň s 90 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %, pričom sa zoberie do úvahy existencia vyššieho rizika na prvých 400 m okolo zamorených zón.

Dotknutý členský štát monitoruje aj prítomnosť špecifikovaného škodcu vo vektoroch nachádzajúcich sa vo vymedzenej oblasti s cieľom určiť riziko jeho ďalšieho šírenia, ktoré predstavujú vektory, a vyhodnotiť účinnosť rastlinolekárskych kontrolných opatrení uplatňovaných v súlade s článkom 8.

Článok 11

Ostatné príslušné opatrenia na eradikáciu špecifikovaného škodcu

1.  
Dotknutý členský štát prijme akékoľvek iné opatrenie, ktoré môže prispieť k eradikácii špecifikovaného škodcu v súlade s medzinárodnou normou pre rastlinolekárske opatrenia (ďalej len „ISPM“) č. 9 ( 1 ) a k podpore uplatňovania integrovaného prístupu v zmysle zásad stanovených v norme ISPM č. 14 ( 2 ).
2.  
Dotknutý členský štát prijme opatrenia na riešenie akýchkoľvek osobitostí alebo komplikácií, ktoré by odôvodnene mohli zabrániť eradikácii, sťažiť ju alebo spomaliť, a najmä tých, ktoré sa týkajú adekvátneho zničenia všetkých napadnutých rastlín či rastlín s podozrením na napadnutie alebo dostupnosti ich umiestnenia, verejného alebo súkromného vlastníctva či osoby alebo subjektu, ktoré za ne zodpovedajú.
3.  
Dotknutý členský štát vykoná vhodné prieskumy na identifikáciu pôvodu napadnutia. Vysleduje hostiteľské rastliny spojené s príslušným prípadom napadnutia vrátane tých, ktoré boli premiestnené pred stanovením vymedzenej oblasti. Výsledky takýchto prieskumov oznamuje Komisii a členským štátom, z ktorých tieto dotknuté rastliny pochádzajú, ďalej členským štátom, cez ktorých územie boli tieto rastliny premiestňované, a členským štátom, do ktorých boli tieto rastliny premiestnené.

KAPITOLA V

OPATRENIA NA ZAMEDZENIE ŠÍRENIA ŠKODCU

Článok 12

Všeobecné ustanovenia

Príslušný orgán dotknutého členského štátu sa môže rozhodnúť uplatniť opatrenia na zamedzenie šírenia škodcu stanovené v článkoch 13 až 17 namiesto opatrení na jeho eradikáciu v zamorenej zóne uvedenej v prílohe III.

Článok 13

Odstránenie rastlín v zamorenej zóne uvedenej v prílohe III

1.  
Dotknutý členský štát odstráni všetky rastliny, v prípade ktorých bolo monitorovaním uvedeným v článku 15 ods. 2 zistené napadnutie špecifikovaným škodcom.

Toto odstránenie sa vykoná okamžite po tom, ako sa úradne určí prítomnosť špecifikovaného škodcu, alebo v prípade, že sa jeho prítomnosť zistí mimo obdobia letu vektora, sa toto odstránenie uskutoční pred ďalším obdobím letu vektora. Príjmu sa všetky potrebné preventívne opatrenia, aby sa zabránilo rozšíreniu špecifikovaného škodcu a jeho vektorov počas odstraňovania a po odstránení rastlín.

2.  
Odchylne od odseku 1 sa môže dotknutý členský štát na vedecké účely rozhodnúť neodstrániť rastliny, v prípade ktorých sa zistilo, že boli napadnuté špecifikovaným škodcom, v lokalitách rastlín s osobitnou kultúrnou a spoločenskou hodnotou podľa článku 15 ods. 2 písm. b).

Článok 14

Opatrenia proti vektorom špecifikovaného škodcu v zamorených zónach uvedených v prílohe III

1.  
Dotknutý členský štát vykoná vhodné rastlinolekárske ošetrenia proti populácii vektora špecifikovaného škodcu vo všetkých jeho vývojových štádiách, a to na rastlinách uvedených v článku 13 ods. 1 pred ich odstránením a v okolí rastlín uvedených v článku 13 ods. 2 Tieto ošetrenia musia zahŕňať účinné chemické, biologické alebo mechanické ošetrenia proti vektorom s ohľadom na miestne podmienky.
2.  
V oblastiach uvedených v článku 15 ods. 2 písm. a) a b) uplatňuje dotknutý členský štát poľnohospodárske postupy na kontrolu populácie vektora špecifikovaného škodcu vo všetkých jeho vývojových štádiách v najvhodnejšom čase každého roka. Tieto postupy musia zahŕňať účinné chemické, biologické alebo mechanické ošetrenia proti vektorom s ohľadom na miestne podmienky.

Článok 15

Každoročný dohľad nad zamorenými zónami uvedenými v prílohe III

1.  

Dotknutý členský štát musí aspoň v častiach zamorenej zóny uvedených v odseku 2 v okruhu 50 m okolo rastlín, v prípade ktorých sa zistilo, že sú napadnuté špecifikovaným škodcom, okamžite odobrať a podrobiť testovaniu vzorky z týchto rastlín:

a) 

všetky špecifikované rastliny, ktoré patria k druhom špecifikovaných rastlín, v prípade ktorých bolo zistené napadnutie, v tej istej vymedzenej oblasti a

b) 

všetky ostatné rastliny s príznakmi možného napadnutia týmto škodcom alebo rastliny, pri ktorých existuje podozrenie, že boli týmto škodcom napadnuté.

2.  

Dotknutý členský štát v najvhodnejšom čase monitoruje výskyt špecifikovaného škodcu prostredníctvom každoročných prieskumov s prihliadnutím na informácie uvedené v karte úradu na prieskum škodcu Xylella fastidiosa. Uvedené monitorovanie sa uskutočňuje aspoň v týchto častiach zamorenej zóny uvedenej v prílohe III:

a) 

v oblasti s min. rozpätím 5 km od hranice zamorenej zóny s nárazníkovou zónou;

b) 

v blízkosti lokalít s rastlinami s osobitnou kultúrnou a sociálnou hodnotou, ktoré sa nachádzajú mimo oblasti uvedenej v písmene a) a ktoré sú ako také určené členským štátom.

V uvedených častiach zamorenej zóny vykoná dotknutý členský štát odber vzoriek a testovanie druhov hostiteľských rastlín vo vymedzenej oblasti, v prípade ktorých sa zistilo, že sú napadnuté, v súlade s článkom 2 ods. 6 Na tento účel a so zreteľom na usmernenia úradu k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika musí byť pomocou plánu prieskumu a systému odberu vzoriek možné určiť aspoň s 90 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 0,7 %. Takisto musí odobrať vzorky z populácie vektora a podrobiť ich testovaniu na prítomnosť špecifikovaného škodcu.

3.  
Odsek 2 písm. a) sa neuplatňuje v prípade ostrovov, ktorých celé územie podlieha opatreniam na zamedzenie šírenia škodcu a ktoré sú vzdialené viac ako 5 km od najbližšieho suchozemského územia Únie.
4.  
V nárazníkových zónach dotknutý členský štát odoberie vzorky z hostiteľských rastlín, ako aj z iných rastlín s príznakmi možného napadnutia týmto škodcom alebo z rastlín, pri ktorých existuje podozrenie, že boli týmto škodcom napadnuté, a podrobí ich testovaniu. Na tento účel a s prihliadnutím na usmernenia úradu k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika musí byť pomocou plánu prieskumu a systému odberu vzoriek možné určiť aspoň s 90 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %, pričom sa zoberie do úvahy existencia vyššieho rizika na prvých 400 m priliehajúcich k zamoreným zónam.
5.  
Dotknutý členský štát monitoruje prítomnosť špecifikovaných škodcov vo vektoroch nachádzajúcich sa v častiach zamorenej zóny uvedených v odseku 2 a v nárazníkovej zóne s cieľom určiť riziko ďalšieho šírenia, ktoré predstavujú vektory, a vyhodnotiť účinnosť rastlinolekárskych kontrolných opatrení uplatňovaných v súlade s článkom 14.

Článok 16

Zničenie rastlín

1.  
Dotknutý členský štát priamo na mieste alebo v blízkej lokalite určenej na tento účel v zamorenej zóne uvedenej v prílohe III zničí rastliny a ich časti, v prípade ktorých sa zistilo, že sú napadnuté špecifikovaným škodcom, a to spôsobom, ktorým sa zabezpečí, aby sa špecifikovaný škodca nešíril.
2.  
Dotknutý členský štát sa môže rozhodnúť, že zničí len konáre a olistenie a podrobí príslušné drevo vhodným rastlinolekárskym ošetreniam v súlade s článkom 14 ods. 1, ak dospeje k záveru, že tieto rastliny nepredstavujú žiadne riziko ďalšieho šírenia špecifikovaného škodcu. Koreňová sústava týchto rastlín sa buď odstráni, alebo umŕtvi, a to s primeraným rastlinolekárskym ošetrením, aby sa predišlo opätovnému vyklíčeniu.

Článok 17

Iné príslušné opatrenia na zamedzenie šírenia špecifikovaného škodcu

Dotknutý členský štát prijme opatrenia na riešenie akýchkoľvek osobitostí alebo komplikácií, ktoré by odôvodnene mohli zabrániť zamedzeniu šírenia, sťažiť ho alebo spomaliť, a najmä tých, ktoré sa týkajú adekvátneho zničenia všetkých napadnutých rastlín či rastlín s podozrením na napadnutie alebo dostupnosti ich umiestnenia, verejného alebo súkromného vlastníctva či osoby alebo subjektu, ktoré za ne zodpovedajú.

KAPITOLA VI

VÝSADBA ŠPECIFIKOVANÝCH RASTLÍN V ZAMORENÝCH ZÓNACH

Článok 18

Povolenie na výsadbu špecifikovaných rastlín v zamorených zónach

Dotknutý členský štát môže povoliť výsadbu špecifikovaných rastlín v zamorených zónach iba v jednom z týchto prípadov:

a) 

tieto špecifikované rastliny sa pestujú vo výrobných prevádzkach zabezpečených proti hmyzu, ktoré sú bez výskytu špecifikovaného škodcu a jeho vektorov;

b) 

tieto špecifikované rastliny podľa možnosti patria k odrodám, ktoré sa považujú za rezistentné alebo tolerantné voči špecifickému škodcovi a vysádzajú sa v zamorených zónach uvedených v prílohe III, ale mimo oblasti uvedenej v článku 15 ods. 2 písm. a);

c) 

tieto špecifikované rastliny patria k tým istým druhom rastlín, ktoré boli testované, a na základe prieskumných činností vykonaných aspoň za posledné dva roky v súlade s článkom 10 sa zistilo, že sú bez výskytu špecifikovaného škodcu a boli vysadené v zamorených zónach stanovených na účely eradikácie.

KAPITOLA VII

PREMIESTŇOVANIE ŠPECIFIKOVANÝCH RASTLÍN NA ÚZEMÍ ÚNIE

Článok 19

Premiestňovanie špecifikovaných rastlín, ktoré boli pestované v schválených výrobných prevádzkach nachádzajúcich sa vo vymedzenej oblasti, z tejto vymedzenej oblasti a z príslušných zamorených zón do nárazníkových zón

Premiestňovanie špecifikovaných rastlín, ktoré boli vypestované vo výrobnej prevádzke nachádzajúcej sa vo vymedzenej oblasti, z tejto vymedzenej oblasti a z príslušných zamorených zón do nárazníkových zón, sa môže povoliť len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) 

špecifikované rastliny sa počas celého výrobného cyklu pestovali v prevádzke, ktorá bola schválená súlade s článkom 24, alebo sa v takejto prevádzke vyskytovali minimálne posledné tri roky;

b) 

počas pestovania špecifikovaných rastlín nebol v tejto prevádzke zistený výskyt špecifikovaného škodcu ani jeho vektorov;

c) 

špecifikované rastliny sú vždy vo vhodnom čase v roku predmetom rastlinolekárskych ošetrení proti populácii vektora vo všetkých jeho vývojových štádiách s cieľom udržať stav bez výskytu vektorov špecifikovaného škodcu. Tieto ošetrenia zahŕňajú v relevantnom prípade účinné chemické, biologické alebo mechanické metódy s ohľadom na miestne podmienky;

d) 

špecifikované rastliny sa prepravujú cez vymedzenú oblasť alebo v rámci jej územia v uzavretých nádobách alebo obaloch, čím sa zabezpečí, že nedôjde k ich napadnutiu špecifikovaným škodcom alebo jeho vektormi;

e) 

špecifikované rastliny boli čo možno najbližšie k času premiestnenia podrobené molekulárnym testom na prítomnosť špecifikovaného škodcu, a to na základe testu uvedeného v prílohe IV, pričom sa použil systém odberu vzoriek, ktorý umožňuje identifikovať aspoň s 80 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %.

Článok 20

Premiestňovanie špecifikovaných rastlín, pri ktorých sa nikdy nezistilo napadnutie vo vymedzenej oblasti, z tejto vymedzenej oblasti a z príslušných zamorených zón do nárazníkových zón

Premiestňovanie špecifikovaných rastlín, pri ktorých sa nikdy nezistilo napadnutie vo vymedzenej oblasti, mimo tejto vymedzenej oblasti a z príslušných zamorených zón do nárazníkových zón, sa môže povoliť len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) 

špecifikované rastliny sa pestovali v prevádzke, ktorá patrí profesionálnemu prevádzkovateľovi registrovanému v súlade s článkom 65 nariadenia (EÚ) 2016/2031;

b) 

špecifikované rastliny patria k druhom rastlín, ktoré sa aspoň časť svojho života pestovali vo vymedzenej oblasti a v priebehu troch rokov po jej stanovení boli predmetom prieskumných činností uvedených v článkoch 10 a 15, pričom sa nikdy pri nich nezistilo napadnutie špecifikovaným škodcom;

c) 

druhy špecifikovaných rastlín uvedených v písmene b) sú uverejnené v databáze Komisie obsahujúcej hostiteľské rastliny, o ktorých nie je známe, že by boli napadnuté škodcom v danej konkrétnej vymedzenej oblasti;

d) 

špecifikované rastliny sú vždy vo vhodnom čase v roku predmetom rastlinolekárskych ošetrení proti populácii vektora vo všetkých jeho vývojových štádiách s cieľom udržať stav bez výskytu vektorov špecifikovaného škodcu. Tieto ošetrenia zahŕňajú v relevantnom prípade účinné chemické, biologické alebo mechanické metódy založené na miestnych podmienkach;

e) 

šarže špecifikovaných rastlín boli podľa možnosti čo najbližšie k času ich premiestnenia podrobené kontrole a molekulárnemu testovaniu príslušným orgánom s použitím systému odberu vzoriek, ktorý umožňuje aspoň s 95 % istotou určiť prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %;

f) 

šarže špecifikovaných rastlín boli podľa možnosti čo najbližšie k času ich premiestnenia podrobené rastlinolekárskym ošetreniam proti všetkým vektorom špecifikovaného škodcu.

Článok 21

Premiestňovanie špecifikovaných rastlín, ktoré boli celý výrobný cyklus pestované in vitro vo vymedzenej oblasti, z tejto vymedzenej oblasti a z príslušných zamorených zón do nárazníkových zón

Premiestňovanie špecifikovaných rastlín, ktoré boli celý výrobný cyklus pestované in vitro vo vymedzenej oblasti, z tejto vymedzenej oblasti a z príslušných zamorených zón do nárazníkových zón, sa môže povoliť len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) 

špecifikované rastliny boli počas celého výrobného cyklu pestované v prevádzke, ktorá bola schválená v súlade s článkom 24;

b) 

špecifikované rastliny boli pestované v priehľadnej nádobe v sterilných podmienkach a spĺňajú jednu z týchto podmienok:

i) 

boli vypestované zo semien;

ii) 

boli množené v sterilných podmienkach z materských rastlín, ktoré strávili celý svoj život v oblasti územia Únie bez výskytu špecifikovaného škodcu a v prípade ktorých sa na základe testov zistilo, že sú bez výskytu špecifikovaného škodcu;

iii) 

boli množené v sterilných podmienkach z materských rastlín, ktoré boli vypestované v prevádzke spĺňajúcej podmienky stanovené v článku 19 a v prípade ktorých sa na základe testov zistilo, že sú bez výskytu špecifikovaného škodcu, a to pomocou systému odberu vzoriek, ktorý umožňuje aspoň s 95 % istotou určiť prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %;

c) 

špecifikované rastliny sú prepravované cez vymedzené oblasti alebo na ich území v nádobe v sterilných podmienkach, ktoré vylučujú možnosť napadnutia špecifikovaným škodcom alebo jeho vektormi.

Článok 22

Premiestňovanie dormantných rastlín rodu Vitis ktoré boli časť svojho života pestované vo vymedzenej oblasti, z tejto vymedzenej oblasti a z príslušných zamorených zón do nárazníkových zón

Premiestňovanie z vymedzenej oblasti a z príslušných zamorených zón do nárazníkových zón, pokiaľ ide o dormantné rastliny Vitis určené na výsadbu, s výnimkou semien, ktoré boli časť svojho života pestované v tejto vymedzenej oblasti a uvádzajú sa v zozname ako špecifikované rastliny pre danú vymedzenú oblasť, možno povoliť, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) 

rastliny boli pestované v prevádzke, ktorá patrí prevádzkovateľovi registrovanému v súlade s článkom 65 nariadenia (EÚ) 2016/2031;

b) 

rastliny boli v čo najkratšom možnom čase pred premiestnením podrobené vhodnej termoterapii, ktorá spočíva v ponorení rastlín v dormantnom štádiu na 45 minút do vody zohriatej na 50 °C a ktorá bola vykonaná v ošetrovateľskom zariadení, ktoré na tento účel schválil a nad ktorým má dohľad príslušný orgán.

Článok 23

Premiestňovanie špecifikovaných rastlín, ktoré boli časť svojho života pestované vo vymedzenej oblasti, v rámci územia zamorených zón, v rámci územia nárazníkových zón a z územia nárazníkových zón na územie ich príslušných zamorených zón

Premiestňovanie špecifikovaných rastlín, ktoré boli aspoň časť svojho života pestované vo vymedzenej oblasti, v rámci územia zamorených zón, v rámci územia nárazníkových zón a z územia nárazníkových zón na územie ich príslušných zamorených zón sa môže povoliť len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) 

špecifikované rastliny boli pestované v prevádzke, ktorá patrí prevádzkovateľovi registrovanému v súlade s článkom 65 nariadenia (EÚ) 2016/2031;

b) 

uvedená prevádzka podlieha každoročnému odberu a testovaniu vzoriek na prítomnosť špecifikovaného škodcu, ktoré vykoná príslušný orgán, s prihliadnutím na informácie uvedené v karte úradu na prieskum škodcu Xylella fastidiosa;

c) 

výsledky každoročnej kontroly a testovania reprezentatívnej vzorky potvrdzujú neprítomnosť špecifikovaného škodcu;

d) 

špecifikované rastliny sú vždy vo vhodnom čase v roku predmetom rastlinolekárskych ošetrení proti populácii vektora vo všetkých jeho vývojových štádiách s cieľom udržať stav bez výskytu vektorov špecifikovaného škodcu. Tieto ošetrenia zahŕňajú v relevantnom prípade účinné chemické, biologické alebo mechanické metódy s ohľadom na miestne podmienky;

e) 

profesionálni prevádzkovatelia požiadajú príjemcu týchto rastlín, aby podpísal vyhlásenie, že tieto rastliny nebudú premiestňované z daných zón.

Článok 24

Schválenie výrobných prevádzok

1.  

Príslušný orgán môže schváliť výrobnú prevádzku na účely článkov 19 a 21 iba vtedy, ak spĺňa všetky tieto podmienky:

a) 

je zaregistrovaná v súlade s článkom 65 nariadenia (EÚ) 2016/2031;

b) 

príslušný orgán ju schválil ako prevádzku, ktorá je fyzicky chránená proti konkrétnemu škodcovi a jeho vektorom;

c) 

každý rok v najvhodnejšom čase na nej vykonal príslušný orgán aspoň dve kontroly.

2.  
Ak počas každoročných kontrol príslušné orgány zistia prítomnosť špecifikovaného škodcu alebo škody na fyzickej ochrane uvedenej v odseku 1 písm. b), bezodkladne zrušia schválenie danej prevádzky a dočasne pozastavia premiestňovanie špecifikovaných rastlín z príslušných vymedzených oblastí a z príslušných zamorených zón do nárazníkových zón.
3.  
Každý členský štát vypracuje a aktualizuje zoznam všetkých prevádzok schválených v súlade s odsekom 1.

Tento zoznam zašle ihneď po jeho vypracovaní alebo aktualizácii Komisii a ostatným členským štátom.

Článok 25

Premiestňovanie špecifikovaných rastlín, ktoré neboli nikdy pestované vo vymedzenej oblasti, v rámci územia Únie

1.  

Špecifikované rastliny, ktoré neboli nikdy pestované vo vymedzenej oblasti, sa môžu premiestňovať v rámci územia Únie len vtedy, ak boli pestované v prevádzke, ktorá spĺňa tieto podmienky:

a) 

patrí profesionálnemu prevádzkovateľovi registrovanému v súlade s článkom 65 nariadenia (EÚ) 2016/2031 a podlieha každoročnej kontrole vykonanej príslušným orgánom;

b) 

podlieha, podľa úrovne rizika, primeranému odberu vzoriek a ich testovaniu na prítomnosť špecifikovaného škodcu pomocou testu uvedeného v prílohe IV a s prihliadnutím na informácie uvedené v karte úradu na prieskum škodcu Xylella fastidiosa.

2.  

Odchylne od odseku 1 sa rastliny na výsadbu, s výnimkou semien, patriace k rodu Coffea a k druhom Lavandula dentata L., Nerium oleander L., Olea europaea L., Polygala myrtifolia L. a Prunus dulcis (Mill.) D.A. Webb, môžu premiestňovať prvýkrát v rámci územia Únie, iba ak sú splnené tieto podmienky:

a) 

boli vypestované v prevádzke, ktorá podlieha každoročnej kontrole vykonanej príslušným orgánom;

b) 

uvedená prevádzka podlieha odberu vzoriek a ich testovaniu na prítomnosť špecifikovaného škodcu s prihliadnutím na informácie uvedené v karte úradu na prieskum škodcu Xylella fastidiosa a s použitím systému odberu vzoriek, ktorý umožňuje aspoň s 80 % istotou určiť prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %.

Článok 26

Premiestňovanie predzákladných materských rastlín alebo predzákladného materiálu, ktoré boli pestované mimo vymedzenej oblasti, v rámci územia Únie

Predzákladné materské rastliny vymedzené v článku 1 ods. 3 vykonávacej smernice Komisie 2014/98/EÚ ( 3 ) alebo predzákladný materiál vymedzený v článku 2 ods. 5 smernice Rady 2008/90/ES ( 4 ), ktoré patria k druhom Juglans regia L., Olea europaea L., Prunus amygdalus Batsch, P. amygdalus x P. persica, P. armeniaca L., P. avium (L.) L., P. cerasus L., P. domestica L., P. domestica x P. salicina, P. dulcis (Mill.) D.A. Webb, P. persica (L.) Batsch, a P. salicina Lindley a ktoré boli pestované mimo vymedzenej oblasti a strávili aspoň časť života mimo zariadení zabezpečených proti hmyzu, možno premiestňovať v rámci územia Únie, len ak je k nim priložený rastlinný pas a ak boli splnené tieto podmienky:

a) 

boli certifikované v súlade s článkom 1 vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/925 ( 5 );

b) 

boli v čo najkratšom čase pred premiestnením podrobené vizuálnej kontrole, odberu vzoriek a molekulárnemu testovaniu na prítomnosť špecifikovaného škodcu v súlade s medzinárodnými normami pre rastlinolekárske opatrenia.

Článok 27

Rastlinné pasy

Rastliny uvedené v článkoch 19 až 26 sa v rámci územia Únie premiestňujú len vtedy, ak je k nim priložený rastlinný pas v súlade s požiadavkami článkov 78 až 95 nariadenia (EÚ) 2016/2031.

V prípade špecifikovaných rastlín uvedených v článku 23 sa uplatňujú tieto dodatočné podmienky:

a) 

v prípade, že sa premiestňujú len v zamorených zónach, sa vedľa kódu vysledovateľnosti uvedeného v časti A bode 1 písm. e) prílohy VII k nariadeniu (EÚ) 2016/2031 uvedie označenie „Zamorená zóna – XYLEFA“;

b) 

v prípade, že sa premiestňujú v nárazníkovej zóne alebo z nárazníkovej zóny do zamorenej zóny, uvedie sa vedľa kódu vysledovateľnosti uvedenej v časti A bode1 písm. e) prílohy VII k nariadeniu (EÚ) 2016/2031 „Nárazníková zóna a zamorená zóna – XYLEFA“.

KAPITOLA VIII

UVÁDZANIE HOSTITEĽSKÝCH RASTLÍN DO ÚNIE

Článok 28

Uvádzanie hostiteľských rastlín s pôvodom v tretej krajine, v ktorej nie je známy výskyt špecifikovaného škodcu, do Únie

Hostiteľské rastliny s pôvodom v tretej krajine, o ktorej je známe, že sa v nej nevyskytuje špecifikovaný škodca, sa môžu uvádzať do Únie, iba ak sú splnené tieto podmienky:

a) 

národná organizácia na ochranu rastlín príslušnej tretej krajiny písomne oznámila Komisii, že na základe kontroly, odberu vzoriek a molekulárneho testovania vykonaných príslušným orgánom s použitím testu uvedeného v prílohe IV a v súlade s príslušnými medzinárodnými normami pre rastlinolekárske opatrenia sa nezistil výskyt špecifikovaného škodcu v tejto krajine. Vzhľadom na usmernenia úradu k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika je vďaka použitému plánu prieskumu a systému odberu vzoriek možné určiť aspoň s 80 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín v krajine na úrovni 1 %;

b) 

hostiteľské rastliny sprevádza rastlinolekárske osvedčenie, v ktorom sa v kolónke „Dodatkové vyhlásenie“ uvádza, že špecifikovaný škodca sa v danej krajine nevyskytuje;

c) 

hostiteľské rastliny boli pestované v prevádzke, ktorá podlieha každoročnej kontrole vykonávanej príslušným orgánom s odberom a testovaním vzoriek primeraným úrovni rizika, ktoré sa uvádzajú v prílohe IV a ktoré sa vykonávajú vždy vo vhodnom čase na týchto rastlinách s cieľom zistiť prítomnosť špecifikovaného škodcu;

d) 

rastliny na výsadbu, s výnimkou semien, patriace k rodu Coffea, Lavandula dentata L., Nerium oleander L., Olea europaea L., Polygala myrtifolia L. a Prunus dulcis (Mill.) D.A. Webb, boli pestované v prevádzke, ktorá podlieha každoročnej kontrole vykonávanej príslušným orgánom s odberom vzoriek a testovaním uvedeným v prílohe IV, ktoré sa vykonali vždy vo vhodnom čase na týchto rastlinách s cieľom zistiť prítomnosť špecifikovaného škodcu, pričom sa použil systém odberu vzoriek, ktorý umožňuje určiť aspoň s 80 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %;

e) 

pri vstupe do Únie príslušný orgán skontroloval hostiteľské rastliny v súlade s článkom 33, pričom nebol zistený výskyt špecifikovaného škodcu.

Článok 29

Uvádzanie hostiteľských rastlín s pôvodom v oblasti zamorenej krajiny bez výskytu škodcov do Únie

Hostiteľské rastliny s pôvodom v tretej krajine, o ktorej je známe, že sa v nej vyskytuje špecifikovaný škodca, sa môžu uvádzať do Únie, iba ak spĺňajú všetky tieto podmienky:

a) 

hostiteľské rastliny pochádzajú z oblasti, ktorá bola príslušnou vnútroštátnou organizáciou na ochranu rastlín vyhlásená za oblasť bez výskytu špecifikovaného škodcu, v súlade s príslušnými medzinárodnými normami pre rastlinolekárske opatrenia a na základe úradných prieskumov založených na odbere vzoriek a ich testovaní s použitím testu uvedeného v prílohe IV. So zreteľom na usmernenia úradu k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcu Xylella fastidiosa založeným na vyhodnotení rizika umožňuje plán prieskumu a systém odberu vzoriek aspoň s 80 % istotou určiť prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %;

b) 

národná organizácia na ochranu rastlín dotknutej tretej krajiny písomne oznámila Komisii názov uvedenej oblasti;

c) 

hostiteľské rastliny sprevádza rastlinolekárske osvedčenie, v ktorom sa v kolónke „miesto pôvodu“ uvedie, že dotknuté hostiteľské rastliny strávili celý svoj život v oblasti uvedenej v písmene a), s osobitným odkazom na názov tejto oblasti;

d) 

hostiteľské rastliny boli pestované v prevádzke, ktorá podlieha každoročnej kontrole vykonávanej príslušným orgánom s odberom a testovaním vzoriek primeraným úrovni rizika, ktoré sa uvádzajú v prílohe IV a ktoré sa vykonávajú vždy vo vhodnom čase na týchto rastlinách s cieľom zistiť prítomnosť špecifikovaného škodcu;

e) 

rastliny na výsadbu, s výnimkou semien, patriace k rodu Coffea, Lavandula dentata L., Nerium oleander L., Olea europaea L., Polygala myrtifolia L. a Prunus dulcis (Mill.) D.A. Webb, boli pestované v prevádzke, ktorá podlieha každoročnej kontrole vykonávanej príslušným orgánom s odberom vzoriek a testovaním uvedeným v prílohe IV, ktoré sa vykonali vždy vo vhodnom čase na týchto rastlinách s cieľom zistiť prítomnosť špecifikovaného škodcu, pričom sa použil systém odberu vzoriek, ktorý umožňuje určiť aspoň s 80 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %;

f) 

pri vstupe do Únie príslušný orgán skontroloval hostiteľské rastliny v súlade s článkom 33, pričom nebol zistený výskyt špecifikovaného škodcu.

Článok 30

Uvádzanie hostiteľských rastlín, ktoré pochádzajú z výrobnej prevádzky bez výskytu škodcov, do Únie

1.  

Hostiteľské rastliny s pôvodom v tretej krajine, o ktorej je známe, že sa v nej vyskytuje špecifikovaný škodca, sa môžu uvádzať do Únie, iba ak sú splnené tieto podmienky:

a) 

hostiteľské rastliny pochádzajú z výrobnej prevádzky, ktorú národná organizácia na ochranu rastlín schválila v súlade s článkom 31 ako prevádzku bez výskytu škodcov;

b) 

národná organizácia na ochranu rastlín dotknutej tretej krajiny písomne oznámila Komisii zoznam výrobných prevádzok bez výskytu škodcov vrátane ich umiestnenia v krajine;

c) 

hostiteľské rastliny sprevádza rastlinolekárske osvedčenie, v ktorom sa uvádza:

i) 

v kolónke „Dodatkové vyhlásenie“, že hostiteľské rastliny boli celý svoj výrobný cyklus pestované v jednej alebo vo viacerých prevádzkach schválených národnou organizáciou na ochranu rastlín v súlade s článkom 31 ako prevádzky bez výskytu škodcov a že hostiteľské rastliny boli prepravované v uzavretých nádobách alebo obaloch, aby sa zabezpečilo, že nedôjde k napadnutiu špecifikovaným škodcom prostredníctvom jeho vektorov;

ii) 

v kolónke „Miesto pôvodu“ názov alebo kód výrobnej prevádzky (výrobných prevádzok) bez výskytu škodcov;

d) 

pri vstupe do Únie príslušný orgán skontroloval hostiteľské rastliny v súlade s článkom 33, pričom nebol zistený výskyt špecifikovaného škodcu.

2.  

Hostiteľské rastliny, ktoré pochádzajú z tretej krajiny, o ktorej je známe, že sa v nej vyskytuje špecifikovaný škodca, a ktoré boli po celý výrobný cyklus pestované in vitro, sa môžu uvádzať do Únie, iba ak sú splnené tieto podmienky:

a) 

Hostiteľské rastliny spĺňajú jednu z týchto podmienok:

i) 

boli vypestované zo semien;

ii) 

boli rozmnožované v sterilných podmienkach z materských rastlín, ktoré strávili celý svoj život v oblasti bez výskytu špecifikovaného škodcu a pri ktorých sa na základe testovania zistilo, že sú bez výskytu špecifikovaného škodcu;

iii) 

boli rozmnožované v sterilných podmienkach z materských rastlín, ktoré boli pestované v prevádzke spĺňajúcej podmienky článku 31 a pri ktorých sa na základe testovania zistilo, že sú bez výskytu špecifikovaného škodcu;

b) 

hostiteľské rastliny boli pestované vo výrobnej prevádzke, ktorú národná organizácia na ochranu rastlín schválila v súlade s článkom 31 ako prevádzku bez výskytu škodcov;

c) 

národná organizácia na ochranu rastlín dotknutej tretej krajiny písomne oznámila Komisii zoznam výrobných prevádzok bez výskytu škodcu vrátane ich umiestnenia v krajine;

d) 

hostiteľské rastliny sprevádza rastlinolekárske osvedčenie, v ktorom sa uvádza:

i) 

v kolónke „Dodatkové vyhlásenie“, že hostiteľské rastliny boli celý svoj výrobný cyklus pestované in vitro v jednej alebo vo viacerých prevádzkach schválených národnou organizáciou na ochranu rastlín v súlade s článkom 31 ako prevádzky bez výskytu škodcu a že hostiteľské rastliny boli prepravované v uzavretých nádobách alebo obaloch, aby sa zabezpečilo, že nedôjde k napadnutiu špecifikovaným škodcom ani žiadnymi jeho známymi vektormi;

ii) 

v kolónke „Miesto pôvodu“ názov alebo kód výrobnej prevádzky bez výskytu škodcu.

Článok 31

Schválenie výrobných prevádzok ako prevádzok bez výskytu škodcov

Výrobná prevádzka môže byť schválená ako prevádzka bez výskytu škodcov, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) 

výrobná prevádzka bola vyhlásená národnou organizáciou na ochranu rastlín ako prevádzka bez výskytu špecifikovaného škodcu a jeho vektorov v súlade s príslušnými medzinárodnými normami pre rastlinolekárske opatrenia;

b) 

výrobná prevádzka bola vo vhodnom čase v roku predmetom rastlinolekárskych ošetrení proti populácii vektora vo všetkých jeho vývojových štádiách s cieľom udržať stav bez výskytu vektorov špecifikovaného škodcu. Tieto ošetrenia zahŕňajú účinné chemické, biologické alebo mechanické metódy použité na základe miestnych podmienok;

c) 

výrobná prevádzka je každý rok v najvhodnejšom čase predmetom aspoň dvoch kontrol vykonávaných príslušným orgánom;

d) 

hostiteľské rastliny pochádzajúce z výrobnej prevádzky boli čo možno najbližšie k času premiestnenia podrobené molekulárnym testom na prítomnosť špecifikovaného škodcu, a to použitím testu uvedeného v prílohe IV, pričom sa použil systém odberu vzoriek, ktorý umožňuje identifikovať aspoň s 90 % istotou prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %.

Ak príslušné orgány odhalia počas každoročných kontrol výskyt špecifikovaného škodcu alebo škody ohrozujúce podmienky potrebné na zabezpečenie ochrany proti hmyzu vo výrobnej prevádzke bez výskytu škodcov, bezodkladne zrušia schválenie prevádzky a dočasne pozastavia premiestňovanie hostiteľských rastlín. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

KAPITOLA IX

ÚRADNÉ KONTROLY PREMIESTŇOVANIA ŠPECIFIKOVANÝCH RASTLÍN NA ÚZEMÍ ÚNIE A HOSTITEĽSKÝCH RASTLÍN DO ÚNIE

Článok 32

Úradné kontroly premiestňovania špecifikovaných rastlín v rámci územia Únie

1.  
Členské štáty vykonávajú systematické úradné kontroly špecifikovaných rastlín, ktoré sú premiestňované z vymedzenej oblasti alebo zo zamorenej zóny do nárazníkovej zóny.
2.  
Takéto kontroly sa vykonávajú aspoň na miestach vrátane ciest, letísk a prístavov, kde sú hostiteľské rastliny premiestňované z infikovaných zón do nárazníkových zón alebo do iných častí územia Únie.
3.  
Uvedené kontroly zahŕňajú dokladovú kontrolu a kontrolu totožnosti špecifikovaných rastlín.
4.  
Uvedené kontroly sa vykonávajú bez ohľadu na deklarovaný pôvod špecifikovaných rastlín, vlastníctvo alebo osobu, resp. subjekt, ktoré sú za ne zodpovedné.
5.  
Ak sa pri uvedených kontrolách ukáže, že podmienky stanovené v článkoch 19 až 23 nie sú splnené, členský štát, ktorý dané kontroly vykonal, okamžite zničí nevyhovujúcu rastlinu in situ alebo v blízkej lokalite. Pri vykonávaní uvedenej činnosti sa prijmú všetky nevyhnutné preventívne opatrenia, aby sa zabránilo šíreniu špecifikovaného škodcu a akýchkoľvek vektorov, ktoré daná rastlina prenáša, počas jej odstraňovania a po ňom.

Článok 33

Úradné kontroly pri uvádzaní do Únie

▼M1

1.  
Všetky zásielky hostiteľských rastlín, ktoré boli uvedené do Únie z tretej krajiny, sa musia úradne skontrolovať na hraničnej kontrolnej stanici prvého príchodu do Únie alebo na kontrolnom mieste v prípadoch a za podmienok stanovených v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2019/2123.

▼B

2.  
V prípade hostiteľských rastlín pochádzajúcich z oblastí, v ktorých je známy výskyt špecifikovaného škodcu, vykoná príslušný orgán kontrolu pozostávajúcu z odberu vzoriek zo šarže špecifikovaných rastlín a ich testovania s cieľom potvrdiť neprítomnosť špecifikovaného škodcu, pričom použitý systém odberu vzoriek umožňuje aspoň s 80 % istotou určiť prítomnosť napadnutých rastlín na úrovni 1 %, s ohľadom na normu ISPM č. 31.
3.  
Odsek 2 sa neuplatňuje na hostiteľské rastliny, ktoré boli počas celého výrobného cyklu pestované in vitro a prepravované v priehľadných nádobách a v sterilných podmienkach.

KAPITOLA X

KOMUNIKAČNÉ ČINNOSTI

Článok 34

Informačné kampane

1.  
Členské štáty sprístupnia širokej verejnosti, cestujúcim, profesionálnym a medzinárodným dopravcom informácie o hrozbe, ktorú špecifikovaný škodca predstavuje pre územie Únie. Túto informáciu zverejnia vo forme cielených informačných kampaní na príslušných webových stránkach príslušného orgánu alebo iných webových stránkach ním určených.
2.  
Dotknutý členský štát informuje verejnosť vo vymedzených oblastiach o nebezpečenstve, ktoré predstavuje špecifikovaný škodca, a o preventívnych opatreniach prijatých proti jeho zavlečeniu do Únie a rozšíreniu na jej území. Zabezpečí, aby široká verejnosť, cestujúci a príslušní prevádzkovatelia boli informovaní o delimitácii vymedzenej oblasti, zamorenej zóny a nárazníkovej zóny. Dotknutý členský štát informuje aj príslušných prevádzkovateľov o opatreniach, ktoré sa majú prijať proti vektoru, ako sa stanovuje v článkoch 8 a 14.

KAPITOLA XI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 35

Podávanie správ o opatreniach zo strany členských štátov

1.  
Členské štáty každý rok do 30. apríla predložia Komisii a ostatným členským štátom správu o opatreniach prijatých počas predchádzajúceho roka podľa uplatniteľných článkov 2, 4, 5, 7 až 18 a 32 a o výsledkoch uvedených opatrení.

Výsledky prieskumov vykonaných podľa článkov 10 a 15 vo vymedzených oblastiach sa zašlú Komisii, pričom sa použijú vzory uvedené v prílohe V.

2.  
Členské štáty každý rok do 31. decembra predložia Komisii a ostatným členským štátom plán opatrení, ktoré sa majú prijať podľa uplatniteľných článkov 2, 4, 5, 7 až 18 a 32 v nasledujúcom roku. V tomto pláne sa stanoví plánovaný harmonogram každého opatrenia, lehoty na vykonanie opatrení a pridelené rozpočtové prostriedky na všetky opatrenia.
3.  
Členské štáty upravia príslušné opatrenia a zodpovedajúcim spôsobom aktualizujú plán uvedený v odseku 2, ak to odôvodňuje vývoj príslušného rastlinolekárskeho rizika. O takejto aktualizácii ihneď informujú Komisiu a ostatné členské štáty.
4.  
Dotknutý členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o každom úradne potvrdenom výskyte špecifikovaného škodcu v lokalitách uvedených v článku 15 ods. 2 písm. a).

Článok 36

Dodržiavanie nariadenia

V záujme dosiahnutia súladu s týmto nariadením členské štáty podľa potreby zrušia alebo zmenia opatrenia, ktoré prijali na svoju ochranu pred zavlečením a rozšírením špecifikovaného škodcu. Bezodkladne informujú Komisiu o zrušení alebo zmene uvedených opatrení.

Článok 37

Zrušenie

Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/789 sa zrušuje.

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Avšak článok 2 ods. 4 druhá veta, článok 5 ods. 1 písm. c) tretia veta, článok 28 písm. a) druhá veta a článok 29 písm. a) druhá veta sa uplatňujú od 1. januára 2023.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.




PRÍLOHA

▼M3




„PRÍLOHA I

Zoznam rastlín, o ktorých je známe, že sú vnímavé na jeden alebo viaceré poddruhy špecifikovaného škodcu (‚hostiteľské rastliny‘)

Acacia Mill.
Acer L.
Adenocarpus lainzii (Castrov.) Castrov.
Albizia julibrissin Durazz.
Alnus rhombifolia Nutt.
Amaranthus retroflexus L.
Ambrosia L.
Ampelopsis arborea (L.) Koehne
Ampelopsis brevipedunculata (Maxim.) Trautv.
Ampelopsis cordata Michx.
Anthyllis barba-jovis L.
Anthyllis hermanniae L.
Arbutus unedo L.
Argyranthemum frutescens (L.) Sch.Bip.
Artemisia L.
Asparagus acutifolius L.
Athyrium filix-femina (L.) Roth
Baccharis L.
Berberis thunbergii DC.
Brassica L.
Calicotome spinosa (L.) Link
Calicotome villosa (Poir.) Link
Callicarpa americana L.
Callistemon citrinus (Curtis) Skeels
Calluna vulgaris (L.) Hull
Calocephalus brownii (Cass.) F.Muell.
Carya Nutt.
Catharanthus roseus (L.) G.Don
Celtis occidentalis L.
Cercis canadensis L.
Cercis occidentalis Torr.
Cercis siliquastrum L.
Chamaecrista fasciculata (Michx.) Greene
Chenopodium album L.
Chionanthus L.
Chitalpa tashkentensis T. S. Elias & Wisura
Cistus L.
Citrus L.
Clematis cirrhosa L.
Clematis vitalba L.
Coelorachis cylindrica (Michx.) Nash
Coffea L.
Conium maculatum L.
Convolvulus cneorum L.
Coprosma repens A.Rich.
Coronilla L.
Cortaderia selloana (Schult. & Schult.f.) Asch. & Graebn.
Cyperus eragrostis Lam.
Cytisus Desf.
Digitaria Haller
Dimorphotheca ecklonis (DC.) Norl.
Dimorphotheca fruticosa (L.) Norl.
Diospyros kaki L.f.
Diplocyclos palmatus (L.) C.Jeffrey
Dittrichia viscosa (L.) Greuter
Dodonaea viscosa (L.) Jacq.
Echium plantagineum L.
Elaeagnus angustifolia L.
Elaeagnus x submacrophylla Servett.
Encelia farinosa A.Gray ex Torr.
Eremophila maculata (Ker Gawler) F. von Müller.
Erica cinerea L.
Erigeron L.
Eriocephalus africanus L.
Erodium moschatum (L.) L’Hérit.
Erysimum L.
Euphorbia chamaesyce L.
Euphorbia terracina L.
Euryops chrysanthemoides (DC.) B.Nord.
Euryops pectinatus (L.) Cass.
Fagus crenata Blume
Fallopia japonica (Houtt.) Ronse Decr.
Fatsia japonica (Thunb.) Decne. & Planch.
Ficus carica L.
Frangula alnus Mill.
Fraxinus L.
Gazania rigens (L.) Gaertn.
Genista L.
Ginkgo biloba L.
Gleditsia triacanthos L.
Grevillea juniperina Br.
Hebe Comm. ex Juss.
Helianthus L.
Helichrysum Mill.
Heliotropium europaeum L.
Hemerocallis L.
Hevea brasiliensis (Willd. ex A.Juss.) Müll.Arg.
Hibiscus L.
Humulus scandens (Lour.) Merr.
Hypericum androsaemum L.
Hypericum perforatum L.
Ilex aquifolium L.
Ilex vomitoria Sol. ex Aiton
Iva annua L.
Jacaranda mimosifolia D. Don
Jacobaea maritima (L.) Pelser & Meijden
Juglans L.
Juniperus ashei J. Buchholz
Koelreuteria bipinnata Franch.
Lagerstroemia L.
Laurus nobilis L.
Lavandula L.
Lavatera cretica L.
Ligustrum lucidum W.T.Aiton.
Liquidambar styraciflua L.
Lonicera implexa Soland.
Lonicera japonica Thunb.
Lupinus aridorum McFarlin ex Beckner
Lupinus villosus Willd.
Magnolia grandiflora L.
Magnolia x soulangeana Soul.-Bod.
Mallotus paniculatus (Lam.) Müll.Arg.
Medicago arborea L.
Medicago sativa L.
Metrosideros Banks ex Gaertn.
Mimosa L.
Modiola caroliniana (L.) G. Don
Morus L.
Myoporum insulare R.Br.
Myoporum laetum G. Forst.
Myrtus communis L.
Nandina domestica Murray
Neptunia lutea (Leavenw.) Benth.
Nerium oleander L.
Olea L.
Parthenocissus quinquefolia (L.) Planch.
Paspalum dilatatum Poir.
Pelargonium L’Hér. ex Aiton
Perovskia abrotanoides Kar.
Persea americana Mill.
Phagnalon saxatile (L.) Cass.
Phillyrea angustifolia L.
Phillyrea latifolia L.
Phlomis fruticosa L.
Phlomis italica L.
Phoenix reclinata Jacquin
Phoenix roebelenii O’Brien
Pinus taeda L.
Pistacia vera L.
Plantago lanceolata L.
Platanus L.
Pluchea odorata (L.) Cass.
Polygala grandiflora Wight
Polygala myrtifolia L.
Prunus L.
Psidium L.
Pteridium aquilinum (L.) Kuhn
Pyrus L.
Quercus L.
Ratibida columnifera (Nutt.) Wooton & Standl.
Retama monosperma (L.) Boiss.
Rhamnus L.
Rhus L.
Robinia pseudoacacia L.
Rosa L.
Rubus L.
Ruta chalepensis L.
Ruta graveolens L.
Salvia apiana Jeps.
Salvia mellífera Greene
Salvia officinalis L.
Salvia rosmarinus Spenn.
Sambucus L.
Santolina chamaecyparissus L.
Santolina magonica (O.Bolòs, Molin. & P.Monts.) Romo
Sapindus saponaria L.
Sassafras L. ex Nees
Scabiosa atropurpurea var. maritima L.
Setaria magna Griseb.
Solidago fistulosa Mill.
Solidago virgaurea L.
Sorghum halepense (L.) Pers.
Spartium L.
Stewartia pseudocamellia Maxim.
Strelitzia reginae Aiton
Streptocarpus Lindl.
Symphyotrichum divaricatum (Nutt.) G.L.Nesom
Syringa vulgaris L.
Teucrium capitatum L.
Thymus vulgaris L.
Trifolium repens L.
Ulex L.
Ulmus L.
Vaccinium L.
Viburnum tinus L.
Vinca L.
Vitex agnus-castus L.
Vitis L.
Westringia fruticosa (Willd.) Druce
Westringia glabra R.Br.
Xanthium strumarium L.




PRÍLOHA II

Zoznam rastlín, o ktorých je známe, že sú vnímavé na konkrétne poddruhy špecifikovaného škodcu (‚špecifikované rastliny‘)

Špecifikované rastliny vnímavé na škodcu Xylella fastidiosa poddruh fastidiosa

Acer L.
Ambrosia artemisiifolia L.
Calicotome spinosa (L.) Link
Cercis occidentalis Torr.
Cistus monspeliensis L.
Citrus limon (L.) Osbeck
Citrus paradisi Macfad.
Citrus reticulata Blanco
Citrus sinensis (L.) Osbeck
Coffea L.
Elaeagnus angustifolia L.
Erysimum L.
Ficus carica L.
Genista lucida L.
Juglans regia L.
Lupinus aridorum McFarlin ex Beckner
Magnolia grandiflora L.
Medicago sativa L.
Metrosideros Banks ex Gaertn.
Morus L.
Myrtus communis L.
Nerium oleander L.
Pelargonium graveolens L’Hér.
Pluchea odorata (L.) Cass.
Polygala myrtifolia L.
Prunus L.
Psidium L.
Rhamnus alaternus L.
Rubus rigidus Sm.
Rubus ursinus Cham. & Schldl.
Ruta chalepensis L.
Salvia rosmarinus Spenn.
Sambucus L.
Spartium junceum L.
Strelitzia reginae Aiton
Streptocarpus Lindl.
Teucrium capitatum L.
Ulex europaeus L.
Ulmus americana L.
Vaccinium corymbosum L.
Vinca L.
Vitis L.

Špecifikované rastliny vnímavé na škodcu Xylella fastidiosa poddruh multiplex

Acacia Mill.
Acer griseum (Franch.) Pax
Acer pseudoplatanus L.
Acer rubrum L.
Adenocarpus lainzii (Castrov.) Castrov.
Alnus rhombifolia Nutt.
Ambrosia L.
Ampelopsis cordata Michx.
Anthyllis barba-jovis L.
Anthyllis hermanniae L.
Arbutus unedo L.
Argyranthemum frutescens (L.) Sch.Bip.
Artemisia L.
Asparagus acutifolius L.
Athyrium filix-femina (L.) Roth
Baccharis halimifolia L.
Berberis thunbergii DC.
Calicotome spinosa (L.) Link
Calicotome villosa (Poir.) Link
Callistemon citrinus (Curtis) Skeels
Calluna vulgaris (L.) Hull
Calocephalus brownii (Cass.) F.Muell
Carya Nutt.
Celtis occidentalis L.
Cercis canadensis L.
Cercis occidentalis Torr.
Cercis siliquastrum L.
Chionanthus L.
Cistus L.
Clematis cirrhosa L.
Clematis vitalba L.
Convolvulus cneorum L.
Coprosma repens A.Rich.
Coronilla L.
Cytisus Desf.
Dimorphotheca ecklonis (DC.) Norl.
Dimorphotheca fruticosa (L.) Norl.
Dittrichia viscosa (L.) Greuter
Dodonaea viscosa (L.) Jacq.
Echium plantagineum L.
Elaeagnus angustifolia L.
Elaeagnus x submacrophylla Servett.
Encelia farinosa A.Gray ex Torr.
Erica cinerea L.
Erigeron L.
Eriocephalus africanus L.
Erodium moschatum (L.) L’Hérit.
Euryops chrysanthemoides (DC.) B.Nord.
Euryops pectinatus (L.) Cass.
Fallopia japonica (Houtt.) Ronse Decr.
Ficus carica L.
Frangula alnus Mill.
Fraxinus L.
Gazania rigens (L.) Gaertn.
Genista L.
Ginkgo biloba L.
Gleditsia triacanthos L.
Grevillea juniperina Br.
Hebe Comm. ex Juss.
Helianthus L.
Helichrysum Mill.
Hibiscus syriacus L.
Hypericum androsaemum L.
Hypericum perforatum L.
Ilex aquifolium L.
Iva annua L.
Jacobaea maritima (L.) Pelser & Meijden
Koelreuteria bipinnata Franch.
Lagerstroemia L.
Laurus nobilis L.
Lavandula L.
Lavatera cretica L.
Liquidambar styraciflua L.
Lonicera implexa Soland.
Lonicera japonica Thunb.
Lupinus aridorum McFarlin ex Beckner
Lupinus villosus Willd.
Magnolia grandiflora L.
Magnolia x soulangeana Soul.-Bod.
Medicago arborea L.
Medicago sativa L.
Metrosideros Banks ex Gaertn.
Myoporum laetum G.Forst.
Myrtus communis L.
Nerium oleander L.
Olea L.
Pelargonium L’Hér. ex Aiton
Perovskia abrotanoides Kar.
Phagnalon saxatile (L.) Cass.
Phillyrea angustifolia L.
Phlomis fruticosa L.
Phlomis italica L.
Pistacia vera L.
Plantago lanceolata L.
Platanus L.
Polygala grandiflora Wight
Polygala myrtifolia L.
Prunus L.
Pteridium aquilinum (L.) Kuhn
Quercus L.
Ratibida columnifera (Nutt.) Wooton & Standl.
Retama monosperma (L.) Boiss.
Rhamnus L.
Robinia pseudoacacia L.
Rosa L.
Rubus L.
Ruta graveolens L.
Salvia apiana Jeps.
Salvia mellífera Greene
Salvia officinalis L.
Salvia rosmarinus Spenn.
Sambucus L.
Santolina chamaecyparissus L.
Santolina magonica (O.Bolòs, Molin. & P.Monts.) Romo
Sapindus saponaria L.
Scabiosa atropurpurea var. maritima L.f
Solidago virgaurea L.
Spartium L.
Strelitzia reginae Aiton
Syringa vulgaris L.
Ulex L.
Ulmus L.
Vaccinium L.
Viburnum tinus L.
Vinca L.
Vitex agnus-castus L.
Westringia fruticosa (Willd.) Druce
Xanthium strumarium L.

Špecifikované rastliny vnímavé na škodcu Xylella fastidiosa poddruh pauca

Acacia Mill.
Amaranthus retroflexus L.
Asparagus acutifolius L.
Catharanthus roseus (L.) G.Don
Chenopodium album L.
Cistus albidus L.
Cistus creticus L.
Citrus L.
Coffea L.
Dimorphotheca fruticosa (L.) Norl.
Dodonaea viscosa (L.) Jacq.
Elaeagnus angustifolia L.
Eremophila maculata (Ker Gawler) F. von Müller.
Erigeron L.
Euphorbia chamaesyce L.
Euphorbia terracina L.
Genista hirsuta Vahl.
Grevillea juniperina Br.
Hebe Comm. ex Juss.
Heliotropium europaeum L.
Hibiscus L.
Laurus nobilis L.
Lavandula L.
Myoporum insulare R.Br.
Myrtus communis L.
Nerium oleander L.
Olea europaea subsp. europaea L.
Olea europaea subsp. sylvestris (Mill.) Rouy
Pelargonium L’Hér. ex Aiton
Phillyrea latifolia L.
Pistacia vera L.
Polygala myrtifolia L.
Prunus L.
Rhamnus alaternus L.
Salvia rosmarinus Spenn.
Spartium junceum L.
Thymus vulgaris L.
Ulex parviflorus Pourr.
Vinca minor L.
Westringia fruticosa (Willd.) Druce
Westringia glabra R.Br.

▼B




PRÍLOHA III

Zamorené zóny uvedené v článku 4 ods. 2, v ktorých sa uplatňujú opatrenia na zamedzenie šírenia škodcu uvedené v článkoch 13 až 17

ČASŤ A

Zamorená zóna v Taliansku

Zamorená zóna v Taliansku zahŕňa tieto oblasti:

1. 

Provincia Lecce

2. 

Provincia Brindisi

3. 

Obce, ktoré sa nachádzajú v provincii Taranto:

Avetrana
Carosino
Crispiano
Faggiano
Fragagnano
Grottaglie
Leporano
Lizzano
Manduria
Martina Franca
Maruggio
Monteiasi
Montemesola
Monteparano
Pulsano
Roccaforzata
San Giorgio Ionico
San Marzano di San Giuseppe
Sava
Statte
Taranto
Torricella
4. 

Obec, ktorá sa nachádza v provincii Bari:

Locorotondo

ČASŤ B

Zamorená zóna vo Francúzsku

Zamorená zóna vo Francúzsku zahŕňa túto oblasť:

Región Korzika

ČASŤ C

Zamorená zóna v Španielsku

Zamorená zóna v Španielsku zahŕňa túto oblasť:

Autonómne spoločenstvo Baleárske ostrovy

▼M1




PRÍLOHA IV

Testy na identifikáciu škodcu Xylella fastidiosa a jej poddruhov

A.    Testy na skríning a identifikáciu prítomnosti škodcu Xylella fastidiosa

1. 

PCR v reálnom čase podľa Harper a kol., 2010 (a erratum 2013) ( 6 ).

2. 

Cyklická izotermálna amplifikácia (Loop-mediated isothermal amplification, LAMP) založená na primeroch, ktoré vyvinul Harper a kol. 2010 (a erratum 2013) ( 7 ).

3. 

PCR v reálnom čase podľa Ouyang a kol., 2013 ( 8 ).

4. 

Konvenčná metóda PCR podľa Minsavange a kol. 1994 ( 9 ).

B.    Molekulárne testy na identifikáciu poddruhov škodcu Xylella fastidiosa

1. 

Multilokusová sekvenčná typizácia (Multi Locus Sequence Typing, MLST) podľa Yuan a kol., 2010, ktorou sa určujú všetky poddruhy ( 10 ).

2. 

PCR podľa Hernandez-Martinez a kol., 2006, ktorou sa určujú poddruhy fastidiosa, multiplexsandyi ( 11 ).

3. 

PCR podľa Pooler & Hartung 1995, ktorou sa určuje poddruh pauca ( 12 ).

▼B




PRÍLOHA V

Vzory na podávanie správ o výsledkoch prieskumov vykonaných podľa článkov 10 a 15 vo vymedzených oblastiach

ČASŤ A

Vzor správy o výsledkoch každoročných prieskumov založených na štatistických údajoch



1. Zemepisná poloha vymedzenej oblasti (VO)

2. Počiatočná veľkosť vymedzenej oblasti (v ha)

3. Aktualizovaná veľkosť vymedzenej oblasti (v ha)

4. Prístup [eradikácia (E)/zamedzenie šírenia (ZŠ)]

5. Zóna [napr. nárazníková zóna (NZ)/zamorená zóna (ZZ)]

6. Skúmané prevádzky

7. Časový plán

A. Vymedzenie prieskumu (vstupné parametre pre RiBESS+)

B. Rozsah odberu vzoriek

C. Výsledky prieskumu

23. Poznámky

8. Cieľová populácia

9. Epidemiologické jednotky

10. Metóda detekcie

11. Účinnosť odberu vzoriek

12. Citlivosť metódy

13. Rizikové faktory (činnosti, lokality a oblasti)

14. Počet epidemiologických jednotiek podrobených kontrole

15. Počet skúšok

16. Počet vzoriek

17. Počet testov

18. Počet iných opatrení

19. Výsledky

20. Prípadne číslo oznámenia oznámených prienikov v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) 2019/1715

21. Dosiahnutá úroveň istoty

22. Predpokladaná prevalencia

Hostiteľské druhy

Plocha (ha alebo iná relevantnejšia jednotka)

Kontrolné jednotky

Opis

Jednotky

Vizuálne prehliadky

Testovanie

Iné metódy

Rizikový faktor

Úrovne rizika

Počet lokalít

Relatívne riziká

Podiel hostiteľskej populácie

 

 

Pozitívne

Negatívne

Neurčené

Počet

Dátum

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pokyny na vyplnenie vzoru

Vysvetlite predpoklady návrhu prieskumu. Zhrňte a odôvodnite:

— 
cieľová populácia, epidemiologická jednotka a kontrolné jednotky,
— 
metóda detekcie a citlivosť metódy,
— 
rizikový(-é) faktor(-y) s uvedením úrovní rizika a zodpovedajúcich relatívnych rizík a podielov populácie hostiteľských rastlín.
Stĺpec 1: 

Uveďte názov zemepisnej oblasti, počet prienikov alebo akékoľvek informácie, ktoré umožňujú identifikáciu predmetnej vymedzenej oblasti a dátum jej stanovenia.

Stĺpce 2 a 3: 

Uveďte veľkosť vymedzenej oblasti pred začiatkom prieskumu a každú príslušnú aktualizáciu.

Stĺpec 4: 

Uveďte prístup: eradikácia (E), zamedzenie šírenia (ZŠ). Podľa potreby pridajte ďalšie riadky v závislosti od počtu vymedzených oblastí a prístupov, ktoré sa na ne vzťahujú.

Stĺpec 5: 

Uveďte zónu vymedzenej oblasti, v ktorej sa vykonal prieskum, a podľa potreby pridajte ďalšie riadky: zamorená zóna (ZZ) alebo nárazníková zóna (NZ), pričom každú zónu uveďte v samostatnom riadku. Prípadne uveďte v ďalších riadkoch oblasť zamorenej zóny, v ktorej sa vykonal prieskum (napr. posledných 5 km priliehajúcich k nárazníkovej zóne okolo škôlok atď.).

Stĺpec 6: 

Uveďte skúmané prevádzky a v prípade potreby pridajte ďalšie riadky. Prieskumy vykonané v škôlkach uvádzajte vždy v samostatnom riadku. Ak zvolíte možnosť ‚iné‘, spresnite:

1. 

voľné priestranstvo (produkčná plocha): 1.1. pole (orná pôda, pasienok); 1.2. sad/vinica; 1.3. škôlka; 1.4. les;

2. 

voľné priestranstvo (iné): 2.1. súkromné záhrady; 2.2. verejné priestranstvá; 2.3. chránené oblasti; 2.4. voľne rastúce rastliny v oblastiach iných ako chránené oblasti; 2.5. iné priestranstvá so špecifikáciou konkrétneho prípadu (napr. záhradné centrum atď.);

3. 

priestranstvá s fyzicky uzavretými podmienkami: 3.1. skleník; 3.2. súkromný pozemok, iný ako skleník; 3.3. verejný pozemok, iný ako skleník; 3.4. iné priestranstvá so špecifikáciou konkrétneho prípadu (napr. záhradné centrum atď.).

Stĺpec 7: 

Uveďte mesiace v roku, v ktorých sa vykonali prieskumy.

Stĺpec 8: 

Uveďte zvolenú cieľovú populáciu a zoznam príslušných hostiteľských druhov a predmetných oblastí. Cieľová populácia sa vymedzuje ako súbor kontrolných jednotiek. Pri poľnohospodárskych plochách sa jej veľkosť zvyčajne uvádza v hektároch, ale mohlo by ísť aj o parcely, polia, skleníky atď. Výber odôvodnite vo východiskových predpokladoch v stĺpci 23 (‚Poznámky‘). Uveďte kontrolné jednotky, ktoré sú predmetom prieskumu. ‚Kontrolná jednotka‘ sú rastliny, časti rastlín, komodity, materiály, vektory škodcov, ktoré boli skontrolované na účely identifikácie a zistenia prítomnosti škodcov.

Stĺpec 9: 

Uveďte epidemiologické jednotky, v ktorých sa vykonal prieskum, s poskytnutím ich opisu a jednotky merania. ‚Epidemiologická jednotka‘ je homogénna oblasť, kde by interakcie medzi škodcami, hostiteľskými rastlinami a abiotickými a biotickými činiteľmi a podmienkami viedli k rovnakej epidemiológii ako v prípade výskytu škodcu. Epidemiologické jednotky sú podskupinou cieľovej populácie, ktorá je z hľadiska epidemiológie homogénna a zahŕňa aspoň jednu hostiteľskú rastlinu. V niektorých prípadoch sa celá hostiteľská populácia v regióne/oblasti/krajine môže definovať ako epidemiologická jednotka. Mohlo by ísť o regióny na úrovni NUTS, mestské oblasti, lesy, záhrady s ružami či farmy, alebo určitú plochu vymedzenú v hektároch. Výber sa odôvodní v základných predpokladoch.

Stĺpec 10: 

Uveďte metódy použité počas prieskumu vrátane počtu činností v jednotlivých prípadoch. Ak informácie požadované v určitom stĺpci nie sú k dispozícii, uveďte N/A.

Stĺpec 11: 

Uveďte odhad účinnosti odberu vzoriek. Účinnosť odberu vzoriek je pravdepodobnosť, že sa z napadnutej rastliny vyberú napadnuté časti. V prípade vektorov je to účinnosť metódy použitej na odchyt pozitívneho vektora, keď sa vyskytuje v oblasti prieskumu. V prípade pôdy je to účinnosť výberu vzorky pôdy, ktorá obsahuje škodcu, ak sa škodca vyskytuje v oblasti prieskumu.

Stĺpec 12: 

‚Citlivosť metódy‘ je pravdepodobnosť, že metóda správne odhalí výskyt škodcov. Citlivosť metódy je vymedzená ako pravdepodobnosť, že výsledok testu skutočne pozitívneho hostiteľa je pozitívny. Ide o multiplikáciu účinnosti odberu vzoriek (t. j. pravdepodobnosť, že sa z napadnutej rastliny vyberú napadnuté časti) pomocou diagnostickej citlivosti (charakterizovanej vizuálnou kontrolou a/alebo laboratórnym testom, ktoré sa používajú v procese identifikácie).

Stĺpec 13: 

V ďalších riadkoch uveďte rizikové faktory a podľa potreby pridajte ďalšie riadky. Pri každom rizikovom faktore uveďte úroveň rizika a zodpovedajúce relatívne riziko, ako aj podiel hostiteľskej populácie.

Stĺpec B: 

Uveďte podrobné informácie o prieskume. Ak pri určitom stĺpci nie sú k dispozícii žiadne vyhovujúce informácie, uveďte N/A. Informácie, ktoré sa majú uviesť v týchto stĺpcoch, súvisia s informáciami uvedenými v stĺpci 10 ‚Metódy detekcie‘.

Stĺpec 19: 

Uveďte počet vzoriek s pozitívnym, negatívnym alebo neurčeným výsledkom testovania. ‚Neurčený výsledok‘ sa uvádza v prípade tých analyzovaných vzoriek, pri ktorých nebol získaný žiadny výsledok, a to z dôvodu rôznych faktorov (napr. výsledok pod úrovňou detekcie, vzorka nespracovaná – neidentifikovaná, stará vzorka atď.).

Stĺpec 20: 

Uveďte oznámenia o prienikoch v roku, v ktorom sa uskutočnil prieskum. Ak príslušný orgán rozhodol, že na predmetné zistenie sa vzťahuje jeden z prípadov uvedených v článku 14 ods. 2, článku 15 ods. 2 alebo článku 16 nariadenia (EÚ) 2016/2031, netreba uvádzať číslo oznámenia. V takomto prípade uveďte dôvod neposkytnutia tejto informácie v stĺpci 21 (‚Poznámky‘).

Stĺpec 21: 

Uveďte citlivosť prieskumu, ako sa vymedzuje v norme ISPM 31. Táto hodnota dosiahnutej úrovne istoty, pokiaľ ide o stav bez výskytu škodcu, sa vypočíta na základe vykonaných kontrol (a/alebo odobratých vzoriek) vzhľadom na citlivosť metódy a predpokladanú prevalenciu.

Stĺpec 22: 

Uveďte predpokladanú prevalenciu na základe odhadu pravdepodobnej skutočnej prevalencie škodcu na poli pred vykonaním prieskumu. Predpokladaná prevalencia je stanovená ako cieľ prieskumu a zodpovedá kompromisu, ktorý urobia pracovníci poverení riadením rizík, medzi rizikom výskytu škodcu a zdrojmi dostupnými na prieskum.

ČASŤ B

Vzor správy o výsledkoch vykonaných prieskumov hmyzích vektorov Xylella fastidiosa



1.Opis vymedzenej oblasti

2. Prístup

3. Zóna

4. Druh vektora

5. Vizuálne prehliadky

6. Typ pascí [alebo iná metóda na odchyt vektora (napr. sieťka na chytanie hmyzu atď.)]

7. Počet pascí (alebo iných metód odchytu)

8. Frekvencia kontrol pascí (prípadne iných metód)

9. Časový plán kontrol pascí (alebo prípadne inej metódy)

10. Počet odobratých vzoriek z vektora

11. Počet vektorov zachytených v pasciach

12. Počet analyzovaných vektorov

13. Počet analyzovaných vzoriek z vektora

14. Počet otestovaných vzoriek z vektora s pozitívnym výsledkom

15. Počet otestovaných vzoriek z vektora s negatívnym výsledkom

16.Počet otestovaných vzoriek z vektora s neurčeným výsledkom testovania

17. Poznámky

Meno/Názov

Dátum stanovenia

Časový plán

Počet

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pokyny na vyplnenie vzoru

Stĺpec 1: 

Uveďte názov oblasti, počet prienikov alebo akékoľvek informácie, ktoré umožňujú identifikáciu vymedzenej oblasti a dátum jej stanovenia.

Stĺpec 2: 

Uveďte: eradikácia (E), zamedzenie šírenia (ZŠ). Podľa potreby pridajte ďalšie riadky v závislosti od počtu vymedzených oblastí a prístupov, ktoré sa na ne vzťahujú.

Stĺpec 3: 

Uveďte zónu vymedzenej oblasti, v ktorej sa vykonal prieskum: zamorená zóna (ZZ) alebo nárazníková zóna (NZ), pričom každú zónu uveďte v samostatnom riadku. Prípadne uveďte oblasť zamorenej zóny, v ktorej sa vykonal prieskum (napr. posledných 5 km okolo škôlok atď.).

Stĺpec 4: 

Uveďte zoznam druhov vektorov škodcu uvedených v prvom stĺpci, pričom každý vektor uveďte v samostatnom riadku.

Stĺpec 5: 

Uveďte len v relevantnom prípade.

Stĺpec 6: 

Uveďte druh metódy na odchyt vektorov. Ak sa pri tom istom vektore používa viac ako jedna metóda, uveďte informácie v samostatných riadkoch.

Stĺpec 7: 

Uveďte počet pascí alebo iných metód odchytu, pričom každú uveďte v samostatnom riadku.

Stĺpec 8: 

Uveďte, kedy boli pasce alebo metódy odchytu skontrolované (napr. raz za týždeň, raz za mesiac, štyrikrát za rok atď.).

Stĺpec 9: 

Uveďte mesiace v roku, v ktorých boli pasce skontrolované.

Stĺpec 10: 

Uveďte počet odobratých vzoriek (vzorka môže obsahovať viacero vektorov).

Stĺpec 11: 

Uveďte celkový počet vektorov zachytených v pasciach. Uveďte len počet vektorov, ktoré sú predmetom záujmu, neuvádzajte vedľajšie úlovky.

Stĺpec 13: 

V prípade, že vzorka pozostáva z viac ako jedného vektora, uveďte počet vzoriek z vektorov analyzovaných na prítomnosť škodcu.

Stĺpec 16: 

Počet vzoriek s neurčeným výsledkom testovania, t. j. počet vzoriek, ktoré boli analyzované, ale v dôsledku rôznych faktorov sa nezískal výsledok (napr. pod úrovňou detekcie atď.).“



( 1 ) Usmernenia k programom eradikácie škodcov – referenčná norma ISPM č. 9, ktorú vypracoval sekretariát Medzinárodného dohovoru o ochrane rastlín, Rím. Uverejnené 15. decembra 2011.

( 2 ) Použitie integrovaných opatrení v systémovom prístupe k riadeniu rizík škodcov – referenčná norma ISPM č. 14, ktorú vypracoval sekretariát Medzinárodného dohovoru o ochrane rastlín, Rím. Uverejnená 8. januára 2014.

( 3 ) Vykonávacia smernica Komisie 2014/98/EÚ z 15. októbra 2014, ktorou sa vykonáva smernica Rady 2008/90/ES, pokiaľ ide o osobitné požiadavky na rod a druh ovocných drevín uvedených v prílohe I k smernici, ako aj osobitné požiadavky, ktoré majú spĺňať dodávatelia, a podrobné pravidlá týkajúce sa úradných kontrol (Ú. v. EÚ L 298, 16.10.2014, s. 22).

( 4 ) Smernica Rady 2008/90/ES z 29. septembra 2008 o uvádzaní množiteľského materiálu ovocných drevín a ovocných drevín určených na výrobu ovocia do obehu (Ú. v. EÚ L 267, 8.10.2008, s. 8).

( 5 ) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/925 z 29. mája 2017, ktorým sa určitým členským štátom dočasne povoľuje certifikovať predzákladný materiál určitých druhov ovocných drevín z produkcie na poli, ktoré nie je zabezpečené proti hmyzu, a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/167 (Ú. v. EÚ L 140, 31.5.2017, s. 7).

( 6 ) DOI: 10.1094/PHYTO-06-10-0168.

( 7 ) DOI: 10.1094/PHYTO-06-10-0168.

( 8 ) DOI: 10.1371/journal.pone.0081647.

( 9 ) DOI:10.1094/Phyto-84-456.

( 10 ) DOI: 10.1094/PHYTO-100-6-0601.

( 11 ) DOI: 10.1094/PD-90-1382.

( 12 ) DOI: 10.1007/BF00294703.

Top