EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02018R0841-20210314
Regulation (EU) 2018/841 of the European Parliament and of the Council of 30 May 2018 on the inclusion of greenhouse gas emissions and removals from land use, land use change and forestry in the 2030 climate and energy framework, and amending Regulation (EU) No 525/2013 and Decision No 529/2013/EU (Text with EEA relevance)Text with EEA relevance
Consolidated text: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Text s významom pre EHP)Text s významom pre EHP
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Text s významom pre EHP)Text s významom pre EHP
02018R0841 — SK — 14.03.2021 — 001.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. ES L 156 19.6.2018, s. 1) |
Zmenené a doplnené:
|
|
Úradný vestník |
||
Č. |
Strana |
Dátum |
||
DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/268 z 28. októbra 2020, |
L 60 |
21 |
22.2.2021 |
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/841
z 30. mája 2018
o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ
(Text s významom pre EHP)
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa stanovujú záväzky členských štátov týkajúce sa sektora využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (ďalej len „LULUCF“), ktorými sa prispieva k splneniu cieľov Parížskej dohody a k splneniu zámeru Únie v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov v období rokov 2021 až 2030. Týmto nariadením sa stanovujú aj pravidlá započítavania emisií a odstraňovania zo sektora LULUCF a overovania toho, či členské štáty tieto záväzky dodržiavajú.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
Toto nariadenie sa vzťahuje na emisie a odstraňovanie skleníkových plynov uvedených v oddiele A prílohy I k tomuto nariadeniu, ktoré sú nahlásené podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a ktoré sa vyskytujú v ktorejkoľvek z týchto kategórii započítavania pôdy na území členských štátov:
v období rokov 2021 až 2025 a rokov 2026 až 2030:
i) |
„zalesnená pôda“ : využívanie pôdy nahlasované ako orná pôda, trávne porasty, mokrade, sídla alebo iná pôda, konvertované na lesnú pôdu; |
ii) |
„odlesnená pôda“ : využívanie pôdy nahlasované ako lesná pôda konvertovaná na ornú pôdu, trávne porasty, mokrade, sídla alebo inú pôdu; |
iii) |
„obhospodarovaná orná pôda“ : využívanie pôdy nahlasované ako:
—
orná pôda, ktorá zostáva ornou pôdou,
—
trávne porasty, mokrade, sídla alebo iná pôda, konvertované na ornú pôdu, alebo
—
orná pôda konvertovaná na mokrade, sídla alebo inú pôdu;
|
iv) |
„obhospodarované trávne porasty“ : využívanie pôdy nahlasované ako:
—
trávne porasty, ktoré zostávajú trávnymi porastmi,
—
orná pôda, mokrade, sídla alebo iná pôda, konvertované na trávne porasty, alebo
—
trávne porasty konvertované na mokrade, sídla alebo inú pôdu;
|
v) |
„obhospodarovaná lesná pôda“ : využívanie pôdy nahlasované ako lesná pôda, ktorá zostáva lesnou pôdou; |
od roku 2026: „obhospodarované mokrade“: využívanie pôdy nahlasované ako:
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„záchyt“ je akýkoľvek proces, činnosť alebo mechanizmus, ktorým sa z atmosféry odstraňuje skleníkový plyn, aerosól alebo prekurzor skleníkového plynu;
„zdroj“ je akýkoľvek proces, činnosť alebo mechanizmus, ktorý uvoľňuje do atmosféry skleníkový plyn, aerosól alebo prekurzor skleníkového plynu;
„úložisko uhlíka“ je celok alebo časť biogeochemického prvku alebo systému na území členského štátu, v ktorom sa ukladá uhlík, akýkoľvek prekurzor skleníkového plynu obsahujúci uhlík, alebo akýkoľvek skleníkový plyn obsahujúci uhlík;
„zásoba uhlíka“ je objem uhlíka uloženého v úložisku uhlíka;
„produkt z vyťaženého dreva“ je akýkoľvek produkt ťažobnej činnosti, ktorý opustil miesto, kde sa drevo ťaží;
„les“ je pôda vymedzená minimálnymi hodnotami, pokiaľ ide o veľkosť plochy, korunový zápoj alebo rovnocenný stupeň zakmenenia a potenciálnu výšku stromov v dospelosti na mieste rastu stromov, ako sa uvádza pre každý členský štát v prílohe II. Zahŕňa plochu so stromami vrátane skupín rastúcich stromov z prirodzeného zmladenia alebo plochu so stromami z umelej obnovy, ktoré ešte nedosiahli minimálne hodnoty korunového zápoja alebo rovnocenný stupeň zakmenenia, alebo minimálnu výšku stromov, ako sa uvádza v prílohe II, vrátane akejkoľvek plochy, ktorá zvyčajne tvorí súčasť plochy lesa, ale na ktorej dočasne nie sú nijaké stromy v dôsledku ľudského zásahu, ako napríklad ťažby, alebo v dôsledku prírodných príčin, o ktorej sa však predpokladá, že sa znovu stane lesom;
„lesná referenčná úroveň“ je odhad priemerných ročných čistých emisií alebo odstraňovania pochádzajúcich z obhospodarovanej lesnej pôdy na území členského štátu v období rokov 2021 až 2025 a rokov 2026 až 2030, ktorý vychádza z kritérií stanovených v tomto nariadení, vyjadrený v tonách ekvivalentu CO2 za rok;
„hodnota polčasu rozpadu“ je počet rokov, ktorý je potrebný na to, aby sa množstvo uhlíka uloženého v kategórii produktov z vyťaženého dreva znížilo na polovicu svojej pôvodnej hodnoty;
„prírodné škodlivé činitele“ sú akékoľvek neantropogénne udalosti alebo okolnosti, ktoré spôsobujú značné emisie v lesoch a ktorých výskyt je mimo kontroly príslušného členského štátu a ktorých vplyvy na emisie členský štát objektívne nemôže ani po ich výskyte podstatne obmedziť;
„okamžitá oxidácia“ je metóda započítavania, pri ktorej sa predpokladá, že v čase ťažby dôjde k uvoľneniu celého množstva uhlíka uloženého v produktoch z vyťaženého dreva do atmosféry.
Článok 4
Záväzky
Každý členský štát v období rokov 2021 až 2025 a rokov 2026 až 2030 pri zohľadnení nástrojov flexibility stanovených v článkoch 12 a 13 zabezpečí, aby emisie neprekročili odstraňovanie, pričom sa počíta súčet celkových emisií a celkového odstraňovania na jeho území vo všetkých kombinovaných kategóriách započítavania pôdy uvedených v článku 2, ktoré sa započítavajú v súlade s týmto nariadením.
Článok 5
Všeobecné pravidlá započítavania
Článok 6
Započítavanie zalesnenej pôdy a odlesnenej pôdy
Článok 7
Započítavanie obhospodarovanej ornej pôdy, obhospodarovaných trávnych porastov a obhospodarovaných mokradí
Členské štáty, ktoré sa počas obdobia rokov 2021 až 2025 rozhodli nezahrnúť podľa článku 2 ods. 2 obhospodarované mokrade do rozsahu svojich záväzkov, napriek tomu nahlasujú Komisii emisie a odstraňovanie z využívania pôdy nahlasovaného ako:
mokrade, ktoré zostávajú mokraďami,
sídla alebo iná pôda, konvertované na mokrade, alebo
mokrade konvertované na sídla alebo inú pôdu.
Článok 8
Započítavanie obhospodarovanej lesnej pôdy
V lesných referenčných úrovniach určených v súlade s prvým pododsekom sa zohľadňuje budúci vplyv dynamických vlastností lesov súvisiacich s vekom, aby sa nenáležite neobmedzovala intenzita obhospodarovania lesov ako kľúčového prvku udržateľného obhospodarovania lesov, s cieľom zachovať alebo posilniť dlhodobý záchyt uhlíka.
Členské štáty preukážu súlad medzi metódami a údajmi použitými na určenie navrhovanej lesnej referenčnej úrovne v národnom lesohospodárskom pláne započítavania s metódami a údajmi, ktoré sa použili pri nahlasovaní v súvislosti s obhospodarovanom lesnou pôdou.
Komisia v prípade potreby vydá technické odporúčania pre členské štáty, do ktorých zahrnie závery technického posúdenia s cieľom uľahčiť technickú revíziu navrhovaných lesných referenčných úrovní. Komisia uvedené technické odporúčania uverejní.
Článok 9
Započítavanie produktov z vyťaženého dreva
Členské štáty v účtoch podľa článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 1 týkajúcich sa produktov z vyťaženého dreva zaznamenávajú emisie a odstraňovanie vyplývajúce zo zmien v úložisku uhlíka produktov z vyťaženého dreva, ktoré patria do týchto kategórií, s použitím funkcie rozpadu prvého rádu, metodík a štandardných hodnôt polčasu rozpadu uvedených v prílohe V:
papier;
aglomerované dosky;
rezivo.
Článok 10
Započítavanie prírodných škodlivých činiteľov
Ak členský štát uplatňuje odsek 1:
predloží Komisii informácie o úrovni pozadia za kategórie započítavania pôdy uvedené v odseku 1 a o údajoch a metodikách použitých v súlade s prílohou VI a
do roku 2030 vylúči zo započítavania všetko následné odstraňovanie na pôde postihnutej prírodnými škodlivými činiteľmi.
Článok 11
Nástroje flexibility
Členský štát môže využiť:
všeobecné nástroje flexibility stanovené v článku 12 a
s cieľom splniť záväzok uvedený v článku 4, flexibilitu týkajúcu sa obhospodarovanej lesnej pôdy stanovenú v článku 13.
Článok 12
Všeobecné nástroje flexibility
Článok 13
Flexibilita týkajúca sa obhospodarovanej lesnej pôdy
Ak je výsledkom výpočtu uvedeného v článku 8 ods. 1 kladné číslo, dotknutý členský štát má nárok na kompenzáciu uvedených emisií za predpokladu, že:
do svojej stratégie predloženej v súlade s článkom 4 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 zahrnul vykonávané alebo plánované konkrétne opatrenia na zabezpečenie zachovania alebo prípadne zlepšenia lesných záchytov a rezervoárov a
v rámci Únie v období, za ktoré chce členský štát využiť kompenzáciu, celkové emisie v kategóriách započítavania pôdy uvedených v článku 2 tohto nariadenia neprekračujú celkové odstraňovanie. Komisia pri posudzovaní toho, či v rámci Únie celkové emisie prekračujú celkové odstraňovanie zabezpečí, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu zo strany členských štátov, najmä pri uplatňovaní nástrojov flexibility stanovených v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2018/842.
Pokiaľ ide o výšku kompenzácie, dotknuté členské štáty môžu kompenzovať len:
záchyty započítané ako emisie v rámci svojej lesnej referenčnej úrovne a
do maximálnej výšky kompenzácie pre daný členský štát stanovenej v prílohe VII na obdobie rokov 2021 až 2030.
Článok 14
Kontrola dodržiavania
Takáto správa obsahuje v príslušných prípadoch aj podrobnosti o zámere využiť nástroje flexibility uvedené v článku 11 a súvisiace množstvá alebo o využívaní takýchto nástrojov flexibility a súvisiacich množstiev.
Článok 15
Register
Článok 16
Vykonávanie delegovania právomoci
Článok 17
Preskúmanie
Komisia na základe zistení správy vypracovanej podľa článku 14 ods. 3 a výsledkov posúdenia vykonaného podľa článku 13 ods. 2 písm. b) podľa potreby predloží návrhy s cieľom zabezpečiť, aby sa integrita celkového zámeru Únie v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 a jeho prínos k splneniu cieľov Parížskej dohody rešpektovali.
Článok 18
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 525/2013
Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 sa mení takto:
V článku 7 sa odsek 1 mení takto:
vkladá sa toto písmeno:
od roku 2023 svoje emisie a odstraňovanie, na ktoré sa vzťahuje článok 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 ( *1 ), v súlade s metodikami stanovenými v prílohe IIIa k tomuto nariadeniu;
dopĺňa sa tento pododsek:
„Členský štát môže požiadať Komisiu o udelenie výnimky z prvého pododseku písm. da), aby mohol uplatniť inú metodiku, ako je metodika stanovená v prílohe IIIa, ak požadované zlepšenie metodiky nie je možné dosiahnuť včas tak, aby sa toto zlepšenie zohľadnilo v inventúrach skleníkových plynov za obdobie rokov 2021 až 2030, alebo ak by náklady na zlepšenie metodiky boli neprimerane vysoké v porovnaní s prínosmi uplatňovania tejto metodiky na zlepšenie započítavania emisií a odstraňovania z dôvodu nízkeho významu emisií a odstraňovania z dotknutých úložísk uhlíka. Členské štáty, ktoré si želajú využiť túto výnimku, predložia Komisii do 31. decembra 2020 odôvodnenú žiadosť, v ktorej uvedú lehotu, v ktorej by sa mohlo zrealizovať zlepšenie metodiky, navrhnúť alternatívnu metodiku alebo oboje, a posúdenie potenciálnych vplyvov na presnosť započítavania. Komisia môže požiadať o predloženie dodatočných informácií v konkrétnej primeranej lehote. Ak Komisia považuje žiadosť za odôvodnenú, výnimku udelí. Ak Komisia žiadosť zamietne, uvedie dôvody svojho rozhodnutia.“
V článku 13 ods. 1 písm. c) sa dopĺňa tento bod:
od roku 2023 informácie o vnútroštátnych politikách a opatreniach, ktoré realizujú v záujme plnenia svojich povinností podľa nariadenia (EÚ) 2018/841, a informácie o dodatočných plánovaných vnútroštátnych politikách a opatreniach, ktorých cieľom má byť obmedzenie emisií skleníkových plynov alebo zvýšenie záchytov nad rámec ich záväzkov podľa uvedeného nariadenia;“
V článku 14 ods. 1 sa vkladá toto písmeno:
od roku 2023 celkové projekcie skleníkových plynov a samostatné odhady predpokladaných emisií a odstraňovania skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/841;“
Vkladá sa táto príloha:
Článok 19
Zmena rozhodnutia č. 529/2013/EÚ
Rozhodnutie č. 529/2013/EÚ sa mení takto:
V článku 3 ods. 2 sa vypúšťa prvý pododsek.
V článku 6 sa vypúšťa odsek 4
Článok 20
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
PRÍLOHA I
SKLENÍKOVÉ PLYNY A ÚLOŽISKÁ UHLÍKA
Skleníkové plyny uvedené v článku 2:
oxid uhličitý (CO2);
metán (CH4);
oxid dusný (N2O).
Uvedené skleníkové plyny sú vyjadrené v tonách ekvivalentu CO2 a určené podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013.
Úložiská uhlíka uvedené v článku 5 ods. 4:
nadzemná biomasa;
podzemná biomasa;
hrabanka;
odumreté drevo;
organický uhlík v pôde;
produkty z vyťaženého dreva v kategórii započítavania pôdy zalesnená pôda a obhospodarovaná lesná pôda.
PRÍLOHA II
MINIMÁLNE HODNOTY PRE PARAMETRE TÝKAJÚCE SA VEĽKOSTI PLOCHY, KORUNOVÉHO ZÁPOJA A VÝŠKY STROMOV
Členský štát |
Plocha (ha) |
Korunový zápoj (%) |
Výška stromov m) |
Belgicko |
0,5 |
20 |
5 |
Bulharsko |
0,1 |
10 |
5 |
Česká republika |
0,05 |
30 |
2 |
Dánsko |
0,5 |
10 |
5 |
Nemecko |
0,1 |
10 |
5 |
Estónsko |
0,5 |
30 |
2 |
Írsko |
0,1 |
20 |
5 |
Grécko |
0,3 |
25 |
2 |
Španielsko |
1,0 |
20 |
3 |
Francúzsko |
0,5 |
10 |
5 |
Chorvátsko |
0,1 |
10 |
2 |
Taliansko |
0,5 |
10 |
5 |
Cyprus |
0,3 |
10 |
5 |
Lotyšsko |
0,1 |
20 |
5 |
Litva |
0,1 |
30 |
5 |
Luxembursko |
0,5 |
10 |
5 |
Maďarsko |
0,5 |
30 |
5 |
Malta |
1,0 |
30 |
5 |
Holandsko |
0,5 |
20 |
5 |
Rakúsko |
0,05 |
30 |
2 |
Poľsko |
0,1 |
10 |
2 |
Portugalsko |
1,0 |
10 |
5 |
Rumunsko |
0,25 |
10 |
5 |
Slovinsko |
0,25 |
30 |
2 |
Slovensko |
0,3 |
20 |
5 |
Fínsko |
0,5 |
10 |
5 |
Švédsko |
0,5 |
10 |
5 |
Spojené kráľovstvo |
0,1 |
20 |
2 |
PRÍLOHA III
ZÁKLADNÝ ROK ALEBO OBDOBIE NA ÚČELY VÝPOČTU STROPU PODĽA ČLÁNKU 8 ODS. 2
Členský štát |
Základný rok/Obdobie |
Belgicko |
1990 |
Bulharsko |
1988 |
Česká republika |
1990 |
Dánsko |
1990 |
Nemecko |
1990 |
Estónsko |
1990 |
Írsko |
1990 |
Grécko |
1990 |
Španielsko |
1990 |
Francúzsko |
1990 |
Chorvátsko |
1990 |
Taliansko |
1990 |
Cyprus |
1990 |
Lotyšsko |
1990 |
Litva |
1990 |
Luxembursko |
1990 |
Maďarsko |
1985 – 87 |
Malta |
1990 |
Holandsko |
1990 |
Rakúsko |
1990 |
Poľsko |
1988 |
Portugalsko |
1990 |
Rumunsko |
1989 |
Slovinsko |
1986 |
Slovensko |
1990 |
Fínsko |
1990 |
Švédsko |
1990 |
Spojené kráľovstvo |
1990 |
PRÍLOHA IV
NÁRODNÝ LESOHOSPODÁRSKY PLÁN ZAPOČÍTAVANIA OBSAHUJÚCI LESNÚ REFERENČNÚ ÚROVEŇ ČLENSKÉHO ŠTÁTU
A. Kritériá a usmernenie na určovanie lesnej referenčnej úrovne
Lesná referenčná úroveň členského štátu sa určí v súlade s týmito kritériami:
referenčná úroveň musí byť v súlade s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi antropogénnymi emisiami skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovaním záchytmi v druhej polovici tohto storočia, a to vrátane zlepšenia možného odstraňovania z prestárlych lesov, v ktorých môžu inak záchyty postupne klesať;
referenčná úroveň musí zabezpečiť, aby sa zo započítavania vylúčila samotná prítomnosť zásob uhlíka;
referenčnou úrovňou by sa mal zabezpečiť spoľahlivý a dôveryhodný systém započítavania, ktorý zaručí riadne zohľadnenie emisií a odstraňovania pochádzajúcich z využívania biomasy;
referenčná úroveň musí zahŕňať úložisko uhlíka produktov z vyťaženého dreva, čím sa poskytne porovnanie medzi predpokladom okamžitej oxidácie a uplatnením funkcie rozpadu prvého rádu a hodnôt polčasu rozpadu;
predpokladá sa konštantný pomer medzi využívaním lesnej biomasy v pevných výrobkoch a na výrobu energie zdokumentovaný v období rokov 2000 až 2009;
referenčná úroveň by mala byť v súlade s cieľom prispievať k zachovaniu biodiverzity a udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov, ako sa uvádza v stratégii lesného hospodárstva EÚ, vnútroštátnych lesohospodárskych politikách členských štátov a v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity;
referenčná úroveň musí byť v súlade s národnými projekciami antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania záchytmi nahlásenými podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013;
referenčná úroveň musí byť v súlade s inventúrami skleníkových plynov a príslušnými historickými údajmi a musí vychádzať z transparentných, úplných, konzistentných, porovnateľných a presných informácií. Model použitý na stanovenie referenčnej úrovne musí predovšetkým dokázať reprodukovať historické údaje z národných inventúr emisií skleníkových plynov.
B. Prvky národného lesohospodárskeho plánu započítavania
Národný lesohospodársky plán započítavania predložený podľa článku 8 obsahuje tieto prvky:
všeobecný opis určovania lesnej referenčnej úrovne a opis toho, ako sa zohľadnili kritériá uvedené v tomto nariadení;
identifikácia úložísk uhlíka a skleníkových plynov, ktoré boli zahrnuté do lesnej referenčnej úrovne, dôvody vynechania úložiska uhlíka z určovania lesnej referenčnej úrovne a preukázanie konzistentnosti medzi úložiskami uhlíka zahrnutými do lesnej referenčnej úrovne;
opis prístupov, metód a modelov vrátane kvantitatívnych informácií, ktoré sa používajú pri určovaní lesnej referenčnej úrovne, a to v súlade s najnovšou predloženou národnou inventarizačnou správou, a opis dokumentácie udržateľného obhospodarovania lesov a jeho intenzity, ako aj prijatých vnútroštátnych politík;
informácie o tom, ako sa očakáva, že sa bude vyvíjať miera ťažby v závislosti od rôznych politických scenárov;
opis toho, ako sa pri určovaní lesnej referenčnej úrovne zvažovali tieto prvky:
plocha, ktorá je predmetom obhospodarovania lesov;
emisie a odstraňovanie z lesov a produktov z vyťaženého dreva podľa inventúr skleníkových plynov a príslušných historických údajov;
vlastnosti lesov vrátane dynamických vlastností lesov súvisiacich s vekom, prírastkov, dĺžky rotácie a iných informácií o činnostiach obhospodarovania lesov podľa „scenára nezmeneného prístupu“;
historické a budúce miery ťažby rozlíšené v závislosti od energetického a iného využitia.
C. Lesné referenčné úrovne, ktoré majú členské štáty uplatňovať v období 2021 až 2025
Členský štát |
Lesná referenčná úroveň na obdobie rokov 2021 až 2025 v tonách ekvivalentu CO2 za rok |
Belgicko |
– 1 369 009 |
Bulharsko |
– 5 105 986 |
Česká republika |
– 6 137 189 |
Dánsko |
+354 000 |
Nemecko |
– 34 366 906 |
Estónsko |
– 1 750 000 |
Írsko |
+112 670 |
Grécko |
– 2 337 640 |
Španielsko |
– 32 833 000 |
Francúzsko |
– 55 399 290 |
Chorvátsko |
– 4 368 000 |
Taliansko |
– 19 656 100 |
Cyprus |
– 155 779 |
Lotyšsko |
– 1 709 000 |
Litva |
– 5 164 640 |
Luxembursko |
– 426 000 |
Maďarsko |
– 48 000 |
Malta |
– 38 |
Holandsko |
– 1 531 397 |
Rakúsko |
– 4 533 000 |
Poľsko |
– 28 400 000 |
Portugalsko |
– 11 165 000 |
Rumunsko |
– 24 068 200 |
Slovinsko |
– 3 270 200 |
Slovensko |
– 4 827 630 |
Fínsko |
– 29 386 695 |
Švédsko |
– 38 721 000 |
Spojené kráľovstvo |
– 20 701 550 |
PRÍLOHA V
FUNKCIA ROZPADU PRVÉHO RÁDU, METODIKY A ŠTANDARDNÉ HODNOTY POLČASU ROZPADU PRE PRODUKTY Z VYŤAŽENÉHO DREVA
Metodické otázky
Členské štáty môžu namiesto metodík a štandardných hodnôt polčasu rozpadu uvedených v tejto prílohe použiť metodiky a hodnoty polčasu rozpadu špecifické pre jednotlivé krajiny za predpokladu, že takéto metodiky a hodnoty sa určia na základe transparentných a overiteľných údajov a že použité metodiky sú aspoň také podrobné a presné ako tie, ktoré sa uvádzajú v tejto prílohe.
Štandardné hodnoty polčasu rozpadu:
Hodnota polčasu rozpadu je počet rokov, ktorý je potrebný na to, aby sa množstvo uhlíka uloženého v určitej kategórii produktov z vyťaženého dreva znížilo na polovicu pôvodnej hodnoty.
Štandardné hodnoty polčasu rozpadu sú:
2 roky pre papier;
25 rokov pre aglomerované dosky;
35 rokov pre rezivo.
Členské štáty môžu určiť produkty z materiálu na báze dreva vrátane kôry, ktoré patria do kategórií uvedených v písmenách a), b) a c) vyššie, na základe usmernení IPCC, ktoré prijala Konferencia zmluvných strán UNFCCC alebo Konferencia zmluvných strán slúžiaca ako stretnutie zmluvných strán Parížskej dohody, za predpokladu, že dostupné údaje sú transparentné a overiteľné. Členské štáty môžu v rámci ktorejkoľvek z týchto kategórií použiť aj podkategórie špecifické pre jednotlivé krajiny.
PRÍLOHA VI
VÝPOČET ÚROVNÍ POZADIA PRÍRODNÝCH ŠKODLIVÝCH ČINITEĽOV
Na výpočet úrovne pozadia sa poskytnú tieto informácie:
historické úrovne emisií zapríčinených prírodnými škodlivými činiteľmi;
druhy prírodných škodlivých činiteľov zahrnutých do odhadu;
odhady celkových ročných emisií v rámci týchto druhov prírodných škodlivých činiteľov v období rokov 2001 až 2020 podľa kategórie započítavania pôdy;
dôkaz časovej konzistentnosti všetkých relevantných ukazovateľov vrátane minimálnej plochy, metodík odhadu emisií, pokrytia úložísk uhlíka a plynov.
Úroveň pozadia sa vypočíta ako priemer časového radu 2001 – 2020, pričom sa vylúčia všetky roky, v ktorých sa zaznamenali abnormálne úrovne emisií, t. j. vylúčia sa všetky štatistické extrémne hodnoty. Štatistické extrémne hodnoty sa identifikujú takto:
výpočet priemernej aritmetickej hodnoty a štandardnej odchýlky úplného časového radu 2001 – 2020;
vylúčenie všetkých rokov, v ktorých ročné emisie prekračujú dvojnásobnú štandardnú odchýlku od priemeru, z časového radu;
opätovný výpočet priemernej aritmetickej hodnoty a štandardnej odchýlky časového radu 2001 – 2020 a následné odpočítanie rokov vylúčených v písmene b);
opakovanie postupu podľa písmen b) a c), kým sa neidentifikujú všetky extrémne hodnoty.
Ak po výpočte úrovne pozadia podľa bodu 2 tejto prílohy emisie v konkrétnom roku v období rokov 2021 až 2025 a rokov 2026 až 2030 prekračujú úroveň pozadia navýšenú o rezervu, množstvo emisií prekračujúcich úroveň pozadia možno vylúčiť v súlade s článkom 10. Rezerva sa rovná hladine pravdepodobnosti 95 %.
Tieto emisie sa nesmú vylúčiť:
emisie vyplývajúce z ťažobnej činnosti a kalamitnej ťažby, ku ktorým došlo na pôde po výskyte prírodných škodlivých činiteľov;
emisie vyplývajúce z predpísaného vypaľovania, ku ktorému došlo na pôde v ktoromkoľvek roku obdobia rokov 2021 až 2025 alebo rokov 2026 až 2030;
emisie na pôde, ktorá bola predmetom odlesňovania po výskyte prírodných škodlivých činiteľov.
Informačné požiadavky podľa článku 10 ods. 2 zahŕňajú tieto prvky:
identifikáciu všetkej plochy pôdy, ktorá bola v príslušnom roku postihnutá prírodnými škodlivými činiteľmi, vrátane jej zemepisnej polohy, obdobia výskytu a druhu prírodných škodlivých činiteľov;
dôkazy, že na pôde, ktorá bola postihnutá prírodnými škodlivými činiteľmi a v súvislosti s ktorou sa emisie vylúčili zo započítavania, nedošlo počas zvyšku obdobia rokov 2021 až 2025 alebo rokov 2026 až 2030 k žiadnemu odlesňovaniu;
opis overiteľných metód a kritérií, ktoré sa majú použiť na identifikáciu odlesňovania na takejto pôde v nasledujúcich rokoch obdobia rokov 2021 až 2025 alebo rokov 2026 až 2030;
ak je to možné, opis opatrení, ktoré členský štát prijal na zabránenie výskytu alebo obmedzenie vplyvu týchto prírodných škodlivých činiteľov;
ak je to možné, opis opatrení, ktoré členský štát prijal na obnovu pôdy postihnutej týmito prírodnými škodlivými činiteľmi.
PRÍLOHA VII
MAXIMÁLNA VÝŠKA KOMPENZÁCIE, KTORÁ JE K DISPOZÍCII V RÁMCI FLEXIBILITY TÝKAJÚCEJ SA OBHOSPODAROVANEJ LESNEJ PÔDY UVEDENEJ V ČLÁNKU 13 ODS. 3 PÍSM. B)
Členský štát |
Nahlásené priemerné odstraňovanie záchytmi z lesnej pôdy v období rokov 2000 až 2009 v miliónoch ton ekvivalentu CO2 za rok |
Kompenzačný limit vyjadrený v miliónoch ton ekvivalentu CO2 na obdobie rokov 2021 až 2030 |
Belgicko |
-3,61 |
-2,2 |
Bulharsko |
-9,31 |
-5,6 |
Česká republika |
-5,14 |
-3,1 |
Dánsko |
0,56 |
0,1 |
Nemecko |
-45,94 |
-27,6 |
Estónsko |
-3,07 |
-9,8 |
Írsko |
0,85 |
0,2 |
Grécko |
-1,75 |
-1,0 |
Španielsko |
-26,51 |
-15,9 |
Francúzsko |
-51,23 |
-61,5 |
Chorvátsko |
-8,04 |
-9,6 |
Taliansko |
-24,17 |
-14,5 |
Cyprus |
0,15 |
0,03 |
Lotyšsko |
-8,01 |
-25,6 |
Litva |
-5,71 |
-3,4 |
Luxembursko |
0,49 |
0,3 |
Maďarsko |
-1,58 |
0,9 |
Malta |
0,00 |
0,0 |
Holandsko |
-1,72 |
0,3 |
Rakúsko |
-5,34 |
-17,1 |
Poľsko |
-37,50 |
-22,5 |
Portugalsko |
-5,13 |
-6,2 |
Rumunsko |
-22,34 |
-13,4 |
Slovinsko |
-5,38 |
-17,2 |
Slovensko |
-5,42 |
-6,5 |
Fínsko |
-36,79 |
-44,1 |
Švédsko |
-39,55 |
-47,5 |
Spojené kráľovstvo |
-16,37 |
-3,3 |
( *1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. L 156, 19.6.2018, s. 1).“;