EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02015R0848-20180726
Regulation (EU) 2015/848 of the European Parliament and of the Council of 20 May 2015 on insolvency proceedings (recast)
Consolidated text: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie)
02015R0848 — SK — 26.07.2018 — 002.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v. ES L 141 5.6.2015, s. 19) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/353 z 15. februára 2017, |
L 57 |
19 |
3.3.2017 |
|
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/946 zo 4. júla 2018, |
L 171 |
1 |
6.7.2018 |
|
Opravené a doplnené:
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/848
z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní
(prepracované znenie)
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Rozsah pôsobnosti
1. Toto nariadenie sa vzťahuje na verejné kolektívne konanie, vrátane predbežného konania, ktoré je založené na právnych predpisoch týkajúcich sa platobnej neschopnosti a v ktorom na účely záchrany, zmeny obsahu záväzkov, reštrukturalizácie alebo likvidácie:
a) je dlžník úplne alebo čiastočne zbavený práva nakladať so svojím majetkom a je vymenovaný správca;
b) majetok a záležitosti dlžníka podliehajú kontrole alebo dohľadu zo strany súdu; alebo
c) súd nariadi dočasné prerušenie konania, v ktorom dochádza k individuálnemu vymáhaniu nárokov, alebo k takémuto prerušeniu dôjde zo zákona, aby sa mohli uskutočniť rokovania medzi dlžníkom a jeho veriteľmi za podmienky, že v konaní, ktoré sa prerušuje, sa prijmú vhodné opatrenia na ochranu kolektívneho záujmu veriteľov, a ak sa nedosiahne žiadna dohoda, toto konanie predchádza konaniu uvedenému v písmene a) alebo b).
Ak sa konanie uvedené v tomto odseku môže začať v situáciách, v ktorých existuje len pravdepodobnosť platobnej neschopnosti, jeho účelom musí byť zabrániť platobnej neschopnosti dlžníka alebo ukončeniu podnikateľskej činností dlžníka.
Konania, na ktoré sa odkazuje v tomto odseku, sú uvedené v prílohe A.
2. Toto nariadenie sa neuplatňuje na konania uvedené v odseku 1, ktoré sa týkajú:
a) poisťovní;
b) úverových inštitúcií;
c) investičných a iných spoločností, inštitúcií a podnikov, pokiaľ sa na ne vzťahuje smernica 2001/24/ES, alebo
d) podnikov kolektívneho investovania.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia:
1. „kolektívne konanie“ je konanie, ktoré zahŕňa všetkých veriteľov dlžníka alebo ich významnú časť, a to za predpokladu, že ak zahŕňa len časť veriteľov, konanie nemá vplyv na pohľadávky veriteľov, ktorých sa netýka;
2. „podniky kolektívneho investovania“ sú podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES ( 1 ) a alternatívne investičné fondy (AIF) vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ ( 2 );
3. „dlžník s právom nakladať s majetkom“ je dlžník, v súvislosti s ktorým sa začalo insolvenčné konanie, ktoré nemusí zahŕňať vymenovanie správcu alebo úplný prevod práv a povinností spravovať majetok dlžníka na správcu, pričom dlžník má preto naďalej úplnú alebo aspoň čiastočnú kontrolu nad svojím majetkom a záležitosťami;
4. „insolvenčné konanie“ sú konania uvedené v prílohe A;
5. „správca“ je akákoľvek osoba alebo orgán, ktorého úlohou, a to aj na predbežnom základe, je:
i) overiť a uznať pohľadávky prihlásené v insolvenčnom konaní;
ii) zastupovať kolektívny záujem veriteľov;
iii) spravovať, a to úplne alebo čiastočne, majetok, vo vzťahu ku ktorému bol dlžník zbavený práva nakladať;
iv) likvidovať majetok uvedený v bode iii); alebo
v) dohliadať na spravovanie záležitostí dlžníka.
Zoznam osôb a orgánov uvedených v prvom pododseku sa nachádza v prílohe B;
6. „súd“ je:
i) v článku 1 ods. 1 písm. b) a c), článku 4 ods. 2, článkoch 5 a 6, článku 21 ods. 3, článku 24 ods. 2 písm. j), v článkoch 36 a 39 a článkoch 61 až 77 súdny orgán členského štátu;
ii) vo všetkých ostatných článkoch súdny orgán alebo akýkoľvek iný príslušný orgán členského štátu, ktorý má právomoc začať insolvenčné konanie, potvrdiť takéto začatie konania alebo prijímať rozhodnutia v priebehu takéhoto konania;
7. „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa:
i) rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a
ii) rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu;
8. „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné;
9. „členský štát, v ktorom sa majetok nachádza“ je v prípade:
i) akcií na meno v iných spoločnostiach, ako sú uvedené v bode ii) – členský štát, na ktorého území má spoločnosť, ktorá vydala akcie, svoje registrované sídlo;
ii) finančných nástrojov, pri ktorých je vlastnícke právo preukázané zápisom do registra alebo na účet vedený sprostredkovateľom alebo v jeho mene (ďalej len „zaknihované cenné papiere“) – členský štát, v ktorom je tento register alebo účet vedený;
iii) hotovosti vedenej na účtoch v úverovej inštitúcii – členský štát uvedený v čísle IBAN tohto účtu, alebo, v prípade hotovosti vedenej na účtoch v úverovej inštitúcii, ktorá nemá IBAN – členský štát, v ktorom má úverová inštitúcia, ktorá vedie účet, svoju ústredie, alebo, ak účet vedie organizačná zložka, obchodné zastúpenie alebo iná pobočka – členský štát, v ktorom sa organizačná zložka, obchodné zastúpenie alebo iná pobočka nachádza;
iv) iného majetku a práv, ako sú uvedené v bode i), pri ktorých sa ich vlastníctvo alebo nárok na ne zapisuje do verejného registra – členský štát, v ktorého právomoci sa takýto register vedie;
v) európskych patentov – členský štát, pre ktorý sa udeľuje európsky patent;
vi) autorských práv a súvisiacich práv – členský štát, na ktorého území má majiteľ takýchto práv svoj obvyklý pobyt alebo registrované sídlo;
vii) iného hmotného majetku, ako je majetok uvedený v bodoch i) až iv) – členský štát, na ktorého území sa tento majetok nachádza;
viii) iných pohľadávok voči tretím stranám, ako sú pohľadávky, ktoré sa týkajú majetku uvedeného v bode iii) – členský štát, na ktorého území má tretia strana, ktorá je tieto pohľadávky povinná plniť, centrum svojich hlavných záujmov podľa článku 3 ods. 1;
10. „podnik“ je akékoľvek miesto prevádzky, na ktorom dlžník vykonáva alebo vykonával počas odbobia troch mesiacov pred podaním žiadosti o začatie hlavného insolvenčného konania inú ako prechodnú hospodársku činnosť s použitím ľudských zdrojov a majetku;
11. „miestny veriteľ“ je veriteľ, ktorého pohľadávky voči dlžníkovi vznikli z prevádzky alebo v súvislosti s prevádzkou podniku, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka;
12. „zahraničný veriteľ“ je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov;
13. „skupina spoločností“ je materský podnik a všetky jeho dcérske podniky;
14. „materský podnik“ je podnik, ktorý kontroluje, a to priamo alebo nepriamo, jeden alebo viaceré dcérske podniky. Podnik, ktorý vypracúva konsolidovanú účtovnú závierku podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ ( 3 ), sa považuje za materský podnik.
Článok 3
Medzinárodná právomoc
1. Právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.
V prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.
V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby sa za centrum hlavných záujmov považuje hlavné miesto jej podnikania, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa hlavné miesto podnikania fyzickej osoby neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.
V prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.
2. Ak sa centrum hlavných záujmov dlžníka nachádza na území niektorého členského štátu, súdy iného členského štátu majú právomoc začať insolvenčné konanie proti tomuto dlžníkovi len vtedy, ak má na území tohto iného členského štátu nejaký podnik. Účinky takéhoto konania sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto členského štátu.
3. Ak sa insolvenčné konanie začalo podľa odseku 1, akékoľvek následné konanie začaté podľa odseku 2 sa považuje za vedľajšie insolvenčné konanie.
4. Územné insolvenčné konanie uvedené v odseku 2 sa môže začať pred začatím hlavného insolvenčného konania podľa odsekom 1, ak:
a) insolvenčné konanie podľa odseku 1 nemožno začať pre podmienky stanovené právom členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, alebo
b) žiadosť o začatie územného insolvenčného konania podal:
i) veriteľ, ktorého pohľadávka vyplýva z činnosti podniku nachádzajúceho sa na území členského štátu, v ktorom sa podala žiadosť o začatie územného insolvenčného konania, alebo s takouto činnosťou súvisí, alebo
ii) orgán verejnej moci, ktorý má podľa práva členského štátu, na ktorého území sa podnik nachádza, právomoc podať žiadosť o začatie insolvenčného konania.
Po začatí hlavného insolvenčného konania sa územné insolvenčné konanie stáva vedľajším insolvenčným konaním.
Článok 4
Preskúmanie právomoci
1. Súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.
2. Bez ohľadu na odsek 1, ak sa insolvenčné konanie začalo podľa vnútroštátneho práva bez rozhodnutia súdu, členské štáty môžu stanoviť oprávnenie správcu vymenovaného v takomto konaní, aby preskúmal, či členský štát, v ktorom sa ešte nerozhodlo o žiadosti o začatie konania, má právomoc podľa článku 3. V tomto prípade správca uvedie v rozhodnutí o začatí konania, na čom je právomoc založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.
Článok 5
Súdne preskúmanie rozhodnutia o začatí hlavného insolvenčného konania
1. Dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci.
2. Rozhodnutie o začatí hlavného insolvenčného konania môžu napadnúť aj iní účastníci konania, ako sú účastníci uvedení v odseku 1, alebo ho možno napadnúť aj z iného dôvodu, než je nedostatok medzinárodnej právomoci, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve.
Článok 6
Právomoc v prípade žalôb, ktoré priamo vyplývajú z insolvenčného konania a ktoré s ním úzko súvisia
1. Súdy členského štátu, na ktorého území sa začalo insolvenčné konanie podľa článku 3, majú právomoc aj v prípade všetkých žalôb, ktoré priamo vyplývajú z insolvenčného konania a ktoré s týmto konaním úzko súvisia, ako sú napríklad odporovacie žaloby.
2. V prípade, že žaloba uvedená v odseku 1 súvisí s inou žalobou v občianskej a obchodnej veci proti tomu istému žalovanému, má správca možnosť podať obe žaloby na súdoch členského štátu, na ktorého území má žalovaný bydlisko, alebo v prípade žalôb proti viacerým žalovaným na súde členského štátu, na ktorého území má ktorýkoľvek z nich bydlisko, ak majú tieto súdy právomoc podľa nariadenia (EÚ) č. 1215/2012.
Prvý pododsek sa uplatňuje na dlžníka s právom nakladať s majetkom, pokiaľ dlžník s právom nakladať môže podľa vnútroštátneho práva podávať žaloby v mene konkurznej podstaty.
3. Na účely odseku 2 sa žaloby považujú za súvisiace, ak sú navzájom tak úzko spojené, že je vhodné prerokovať a rozhodnúť ich spoločne a vyhnúť sa tak riziku nezlučiteľných rozhodnutí vydaných v samostatných konaniach.
Článok 7
Rozhodné právo
1. Ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, insolvenčné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začalo (ďalej len „štát, v ktorom sa začalo konanie“).
2. Právo štátu, v ktorom sa konanie začne, stanoví podmienky začatia takéhoto konania, jeho vedenie a ukončenie. Stanoví najmä:
a) dlžníkov, voči ktorým sa insolvenčné konanie môže začať vzhľadom na ich spôsobilosť;
b) majetok, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty, a spôsob zaobchádzania s majetkom, ktorý dlžník nadobudol alebo ktorý mu pripadol po začatí insolvenčného konania;
c) príslušné právomoci dlžníka a správcu;
d) podmienky, za ktorých možno uplatniť započítanie pohľadávok;
e) účinky insolvenčného konania na existujúce zmluvné vzťahy dlžníka;
f) účinky insolvenčného konania na konania začaté jednotlivými veriteľmi, s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní;
g) pohľadávky, ktoré možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a spôsob zaobchádzania s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania;
h) pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok;
i) pravidlá rozdeľovania výťažku zo speňaženia majetku, poradie pohľadávok a práva veriteľov, ktorých pohľadávky boli po začatí insolvenčného konania čiastočne uspokojené z titulu vecného práva alebo započítaním;
j) podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania, najmä ukončenia vyrovnaním;
k) práva veriteľov po ukončení insolvenčného konania;
l) kto má hradiť trovy insolvenčného konania;
m) pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov.
Článok 8
Vecné práva tretích strán
1. Začatie insolvenčného konania nemá vplyv na vecné práva veriteľov alebo tretích strán, ktoré sa vzťahujú na hmotný alebo nehmotný, hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ako konkrétny majetok tak aj súbory neurčitého majetku ako celku, ktorý sa priebežne mení, vo vlastníctve dlžníka, ktorý sa v čase začatia konania nachádza na území iného členského štátu.
2. Práva uvedené v odseku 1 znamenajú predovšetkým:
a) právo nakladať s majetkom, alebo jeho nakladaním niekoho poveriť, a získať uspokojenie z výťažku z predaja alebo príjmu z tohto majetku, najmä z titulu záložného práva alebo hypotéky;
b) výlučné právo na uspokojenie pohľadávky, najmä právo zabezpečené záložným právom alebo postúpením pohľadávky prostredníctvom záruky;
c) právo požadovať vydanie majetku a/alebo získať náhradu od akejkoľvek osoby, ktorá ich drží alebo používa v rozpore so záujmom takto oprávnenej strany;
d) vecné právo na používanie majetku na vlastný prospech.
3. Právo, ktoré je zapísané vo verejnom registri a je vymáhateľné voči tretím osobám, na základe ktorého možno získať vecné právo v zmysle odseku 1, sa považuje za vecné právo.
4. Odsek 1 nevylučuje úkony pre neplatnosť, odporovateľnosť alebo nevymáhateľnosť v zmysle článku 7 ods. 2 písm. m).
Článok 9
Započítanie
1. Začatie insolvenčného konania nemá vplyv na právo veriteľov požadovať započítanie ich pohľadávok voči pohľadávkam dlžníka, ak takéto započítanie umožňuje právo, ktorým sa riadi pohľadávka platobne neschopného dlžníka.
2. Odsek 1 nevylučuje úkony pre neplatnosť, odporovateľnosť alebo nevymáhateľnosť v zmysle článku 7 ods. 2 písm. m).
Článok 10
Výhrada vlastníctva
1. Začatie insolvenčného konania proti kupujúcemu určitej majetkovej hodnoty nemá vplyv na práva predávajúcich založené na výhrade vlastníckeho práva, ak sa majetok v čase začatia konania nachádza na území členského štátu, ktorý nie je štátom, v ktorom sa začalo konanie.
2. Začatie insolvenčného konania proti predávajúcemu po dodaní majetkovej hodnoty nie je dôvodom na zrušenie alebo vypovedanie predaja a nebráni kupujúcemu v nadobudnutí vlastníckeho práva, ak sa v čase začatia konania predaný majetok nachádza na území členského štátu, ktorý nie je štátom, v ktorom sa začalo konanie.
3. Odseky 1 a 2 nevylučujú úkony pre neplatnosť, odporovateľnosť alebo nevymáhateľnosť v zmysle článku 7 ods. 2 písm. m).
Článok 11
Zmluvy týkajúce sa nehnuteľností
1. Účinky insolvenčného konania na zmluvu, ktorou sa udeľuje právo na nadobudnutie alebo používanie nehnuteľnosti, určuje výlučne právo členského štátu, na území ktorého sa predmetná nehnuteľnosť nachádza.
2. Súd, ktorý začal hlavné insolvenčné konanie, má právomoc potvrdiť ukončenie alebo zmenu zmlúv uvedených v tomto článku, ak:
a) právo členského štátu, ktoré je rozhodným právom pre takéto zmluvy, vyžaduje, aby ukončenie alebo zmena takejto zmluvy boli možné, len ak ich potvrdí súd, ktorý insolvenčné konanie začal a
b) v danom členskom štáte sa nezačalo žiadne insolvenčné konanie.
Článok 12
Platobné systémy a finančné trhy
1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 8, účinky insolvenčného konania na práva a povinnosti účastníkov platobného alebo zúčtovacieho systému alebo finančného trhu určuje výlučne právo členského štátu, ktorým sa daný systém alebo trh riadi.
2. Odsek 1 nevylučuje úkony pre neplatnosť, odporovateľnosť alebo nevymáhateľnosť, ktoré sa môžu uskutočniť s cieľom zrušenia platieb alebo transakcií podľa práva, ktorým sa riadi príslušný platobný systém alebo finančný trh.
Článok 13
Pracovné zmluvy
1. Účinky insolvenčného konania na pracovné zmluvy a vzťahy určuje výlučne právo členského štátu, ktorým sa riadi pracovná zmluva.
2. Súdy členského štátu, v ktorom sa môže začať vedľajšie insolvenčné konanie, majú naďalej právomoc schváliť ukončenie alebo zmenu zmlúv uvedených v tomto článku aj vtedy, ak sa v danom členskom štáte nezačalo žiadne insolvenčné konanie.
Prvý pododsek sa uplatňuje aj na orgán, ktorý má podľa vnútroštátneho práva právomoc potvrdiť ukončenie alebo zmenu zmlúv uvedených v tomto článku.
Článok 14
Účinky na práva, ktoré sa zapisujú do registra
Účinky insolvenčného konania na práva dlžníka na nehnuteľnosť, loď alebo letecký dopravný prostriedok, ktoré sa zapisujú do verejného registra, určuje právo členského štátu, z ktorého moci sa tento register vedie.
Článok 15
Európske patenty s jednotným účinkom a ochranné známky Spoločenstva
Na účely tohto nariadenia sa európsky patent s jednotným účinkom, ochranná známka Spoločenstva alebo akékoľvek iné podobné právo ustanovené právom Únie môže zahrnúť len do konania uvedeného v článku 3 ods. 1.
Článok 16
Škodlivé úkony
Článok 7 ods. 2 písm. m) sa neuplatňuje v prípade, že osoba, ktorá mala úžitok z úkonu, ktorý poškodil všetkých veriteľov, dokáže, že:
a) úkon podlieha právu iného členského štátu, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie a
b) právo uvedeného členského štátu neposkytuje žiadne prostriedky na odporovanie tohto úkonu v danom prípade.
Článok 17
Ochrana tretích strán ako kupujúcich
Ak dlžník úkonom uskutočneným po začatí insolvenčného konania za odplatu disponuje:
a) nehnuteľnosťou;
b) loďou alebo leteckým dopravným prostriedkom, ktorý sa zapisuje do verejného registra, alebo
c) cennými papiermi, pri ktorých sa vyžaduje registrácia v registri stanovenom právnym predpisom;
platnosť tohto úkonu sa bude riadiť právom štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza, alebo z moci ktorého sa takýto register vedie.
Článok 18
Účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne alebo rozhodcovské konania
Účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konania alebo prebiehajúce rozhodcovské konania, ktoré sa týkajú majetku alebo práv, ktoré tvoria súčasť konkurznej podstaty dlžníka, sa riadia výlučne právom členského štátu, v ktorom toto súdne konanie prebieha, alebo v ktorom má rozhodcovský súd svoje sídlo.
KAPITOLA II
UZNÁVANIE INSOLVENČNÝCH KONANÍ
Článok 19
Zásada
1. Každé súdne rozhodnutie o začatí insolvenčného konania vynesené súdom členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3, sa uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch od chvíle, keď nadobudne účinky v štáte, v ktorom sa začalo konanie.
Pravidlo ustanovené v prvom pododseku sa uplatňuje aj v prípade, že z dôvodu spôsobilosti dlžníka sa insolvenčné konanie proti nemu nemôže začať v iných členských štátoch.
2. Uznanie konania uvedeného v článku 3 ods. 1 nebráni začatiu konaní uvedených v článku 3 ods. 2 na súde v inom členskom štáte. Druhé uvedené konania budú vedľajšími insolvenčnými konaniami v zmysle kapitoly III.
Článok 20
Účinky uznávania
1. Súdne rozhodnutie o začatí insolvenčného konania uvedeného v článku 3 ods. 1 má bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek rovnaké účinky v akomkoľvek inom členskom štáte ako podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie, ak toto nariadenie nestanovuje inak a pokiaľ sa v tomto inom členskom štáte nezačne žiadne konanie uvedené v článku 3 ods. 2.
2. Účinky konania uvedeného v článku 3 ods. 2 sa v ostatných členských štátoch nesmú napádať. Akékoľvek obmedzenie práv veriteľov, najmä pozastavenie alebo vyrovnanie, má účinky na majetok umiestnený na území iného členského štátu len u veriteľov, ktorí na to dajú svoj súhlas.
Článok 21
Právomoci správcu
1. Správca vymenovaný súdom, ktorý má právomoc podľa článku 3 ods. 1, môže v inom členskom štáte vykonávať všetky právomoci, ktoré mu priznáva právo štátu, v ktorom sa začalo konanie, pokiaľ sa v tomto inom štáte nezačalo žiadne iné insolvenčné konanie ani sa v ňom na základe žiadosti o začatie insolvenčného konania neprijalo žiadne ochranné opatrenie, ktorého účelom je takémuto konaniu predísť. Správca môže predovšetkým premiestniť majetok dlžníka z územia členského štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza, za podmienok uvedených v článkoch 8 a 10.
2. Správca vymenovaný súdom, ktorý má právomoc podľa článku 3 ods. 2, môže v akomkoľvek inom členskom štáte prostredníctvom súdu alebo mimo súdu požadovať, aby sa z územia štátu, v ktorom sa začalo konanie, hnuteľný majetok po začatí insolvenčného konania premiestnil na územie tohto iného členského štátu. Správca môže začať aj konanie na zrušenie úkonu, ktoré je v záujme veriteľov.
3. Pri výkone svojich právomocí správca dodržiava zákony členského štátu, na území ktorého mieni konať, najmä vzhľadom na postupy na speňaženie majetku. Medzi tieto právomoci nesmú patriť donucovacie opatrenia, pokiaľ neboli nariadené súdom uvedeného členského štátu, ani právo rozhodovať v súdnych konaniach alebo sporoch.
Článok 22
Doklad o vymenovaní správcu
Dokladom o vymenovaní správcu bude overená kópia pôvodného menovacieho dekrétu alebo akéhokoľvek iného potvrdenia vydaného súdom, ktorý má príslušnú právomoc.
Môže sa vyžadovať preklad do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov členského štátu, na ktorého území mieni konať. Nevyžaduje sa žiadne úradné overenie ani iná podobná formálna požiadavka.
Článok 23
Vrátenie a pridelenie podielu
1. Veriteľ, ktorý po začatí konania uvedeného v článku 3 ods. 1 akýmkoľvek spôsobom, najmä vymáhaním, získa celkové alebo čiastočné uspokojenie svojej pohľadávky voči majetku patriacemu dlžníkovi nachádzajúcemu sa na území iného členského štátu, vráti to, čo získal, správcovi za podmienok uvedených v článku 8 a 10.
2. Aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi, veriteľ, ktorý v priebehu insolvenčného konania získa výnos z jeho pohľadávky, sa bude na výplatách uskutočnených v iných konaniach podieľať len vtedy, ak všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii v týchto konaniach získajú rovnocenný výnos.
Článok 24
Vytvorenie insolvenčných registrov
1. Členské štáty vytvoria a vedú na svojom území jeden alebo viacero registrov, v ktorých sa uverejňujú informácie týkajúce sa insolvenčných konaní (ďalej len „insolvenčné registre“). Tieto informácie sa uverejňujú čo najskôr po začatí takéhoto konania.
2. Informácie uvedené v odseku 1 sa sprístupnia verejnosti za podmienok ustanovených v článku 27 a zahŕňajú (ďalej len „povinné informácie“):
a) dátum začatia insolvenčného konania;
b) súd, ktorý rozhoduje o začatí insolvenčného konania a spisová značka veci, ak existuje;
c) druh začatého insolvenčného konania uvedený v prílohe A a prípadne akýkoľvek relevantný poddruh takéhoto začatého konania podľa vnútroštátneho práva;
d) či je právomoc na začatie konania založená na článku 3 ods. 1, 2 alebo 4;
e) ak je dlžníkom spoločnosť alebo právnická osoba, názov dlžníka, registračné číslo, registrované sídlo alebo poštovú adresu, ak je iná ako adresa sídla;
f) ak je dlžníkom fyzická osoba, či je alebo nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, meno dlžníka, registračné číslo, ak existuje, a poštovú adresu alebo, ak je adresa dlžníka chránená, miesto a dátum narodenia dlžníka;
g) meno, poštovú adresu alebo emailovú adresu prípadného správcu vymenovaného v konaní;
h) prípadnú lehotu na prihlasovanie pohľadávok alebo odkaz na kritériá výpočtu tejto lehoty;
i) dátum ukončenia prípadného hlavného insolvenčného konania;
j) súd, na ktorý sa môže podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu o začatí insolvenčného konania v súlade s článkom 5, a prípadne lehotu, v ktorej sa má takýto opravný prostriedok podať, alebo odkaz na kritériá na výpočet tejto lehoty.
3. Odsek 2 nesmie členským štátom brániť, aby do svojich národných insolvenčných registrov zahrnuli dokumenty alebo ďalšie informácie, ako napríklad vylúčenia členov štatutárneho orgánu v súvislosti s insolvenčným konaním.
4. Členské štáty nie sú povinné uvádzať v insolvenčných registroch informácie uvedené v odseku 1 tohto článku týkajúce sa fyzických osôb, ktoré nie sú samostatne zárobkovo činnými osobami, ani zverejniť takéto informácie prostredníctvom systému prepojenia týchto registrov, ak sú známi zahraniční veritelia o skutočnostiach uvedených v odseku 2 písm. j) tohto článku informovaní podľa článku 54.
Ak členský štát využije možnosť uvedenú v prvom pododseku, insolvenčným konaním nie sú dotknuté pohľadávky zahraničných veriteľov, ktorí nedostali informácie uvedené v prvom pododseku.
5. Uverejnenie informácií v registroch podľa tohto nariadenia nemá žiadne iné právne účinky, než tie, ktoré sú ustanovené vo vnútroštátnom práve a v článku 55 ods. 6.
Článok 25
Vzájomné prepojenie insolvenčných registrov
1. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov zriadi decentralizovaný systém, ktorý zabezpečí vzájomné prepojenie insolvenčných registrov. Tento systém bude pozostávať z insolvenčných registrov a z Európskeho portálu elektronickej justície, ktorý bude slúžiť ako centrálny elektronický verejný prístupový bod k informáciám v systéme. Systém umožní vyhľadávanie vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie s cieľom sprístupniť povinné informácie a akékoľvek iné dokumenty alebo informácie, ktoré obsahujú insolvenčné registre a ktoré sa členské štáty rozhodnú sprístupniť prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície.
2. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 87 do 26. júna 2019:
a) technické špecifikácie, ktoré vymedzujú metódy elektronickej komunikácie a výmeny informácií na základe určenej špecifikácie rozhrania systému vzájomného prepojenia insolvenčných registrov;
b) technické opatrenia na zabezpečenie minimálnych bezpečnostných noriem v oblasti informačných technológií na komunikáciu a šírenie informácií v rámci systému vzájomného prepojenia insolvenčných registrov;
c) minimálne kritériá pre službu vyhľadávania na Európskom portáli elektronickej justície na základe informácií uvedených v článku 24;
d) minimálne kritériá pre zobrazovanie výsledkov tohto vyhľadávania na základe informácií uvedených v článku 24;
e) prostriedky a technické požiadavky na dostupnosť služieb, ktoré poskytuje systém vzájomného prepojenia insolvenčných registrov a
f) glosár so základným vysvetlením vnútroštátnych insolvenčných konaní, ktorých zoznam je uvedený v prílohe A.
Článok 26
Náklady na vytvorenie a vzájomné prepojenie insolvenčných registrov
1. Vytvorenie, údržba a budúci vývoj systému vzájomného prepojenia insolvenčných registrov sa financuje zo všeobecného rozpočtu Únie.
2. Každý členský štát znáša náklady spojené s vytvorením a prispôsobením svojich národných insolvenčných registrov na účely zabezpečenia ich interoperability s Európskym portálom elektronickej justície, ako aj náklady na správu, prevádzku a údržbu týchto registrov. Tým nie je dotknutá možnosť žiadať v rámci finančných programov Únie o granty na podporu takýchto činností.
Článok 27
Podmienky prístupu k informáciám prostredníctvom systému vzájomného prepojenia
1. Členské štáty zabezpečia, aby povinné informácie uvedené v článku 24 ods. 2 písm. a) až j) boli bezodplatne k dispozícii prostredníctvom systému vzájomného prepojenia insolvenčných registrov.
2. Toto nariadenie členským štátom nebráni, aby za prístup k dokumentom či ďalším informáciám uvedeným v článku 24 ods. 3 prostredníctvom systému vzájomného prepojenia insolvenčných registrov účtovali primeraný poplatok.
3. Členské štáty môžu prístup k povinným informáciám týkajúcim sa fyzických osôb, ktoré nie sú samostatne zárobkovo činnými osobami, a týkajúcim sa fyzických osôb, ktoré sú samostatne zárobkovo činným osobami, ak insolvenčné konanie nesúvisí s touto ich činnosťou, podmieniť okrem minimálnych kritérií uvedených v článku 25 ods. 2 písm. c) doplňujúcimi kritériami vyhľadávania týkajúcimi sa dlžníka.
4. Členské štáty môžu vyžadovať, aby sa prístup k informáciám uvedeným v odseku 3 podmienil podaním žiadosti príslušnému orgánu. Členské štáty môžu prístup podmieniť overením existencie oprávneného záujmu o prístup k takýmto informáciám. Žiadateľ má možnosť podať žiadosť o informácie elektronicky na štandardnom formulári prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície. Ak sa požaduje preukázanie oprávneného záujmu, žiadateľ môže svoju žiadosť zdôvodniť elektronickými kópiami príslušných dokumentov. Príslušný orgán poskytne žiadateľovi odpoveď do troch pracovných dní.
Žiadateľ nie je povinný poskytnúť preklad dokumentov, ktorými zdôvodňuje svoju žiadosť, ani hradiť prípadné náklady príslušného orgánu na ich preklad.
Článok 28
Uverejňovanie v inom členskom štáte
1. Správca alebo dlžník s právom nakladať s majetkom požiada, aby sa oznam o rozhodnutí o začatí insolvenčného konania a v prípade potreby aj oznam o rozhodnutí o vymenovaní správcu uverejnili v ktoromkoľvek inom členskom štáte, v ktorom sa nachádza podnik dlžníka, a to v súlade s postupmi uverejňovania stanovenými v tomto členskom štáte. V takomto oznámení sa uvedie v prípade potreby vymenovaný správca, ako aj skutočnosť, či sa uplatňuje pravidlo o právomoci podľa článku 3 ods. 1 alebo 2.
2. Správca alebo dlžník s právom nakladať s majetkom môže požiadať, aby sa informácie uvedené v odseku 1 uverejnili v ktoromkoľvek inom členskom štáte, ak to správca alebo dlžník s právom nakladať s majetkom považuje za potrebné, a to v súlade s postupmi uverejňovania stanovenými v tomto členskom štáte.
Článok 29
Registrácia vo verejných registroch iného členského štátu
1. Ak právo členského štátu, v ktorom sa nachádza podnik dlžníka, pričom tento podnik bol zapísaný do verejného registra tohto členského štátu, alebo právo členského štátu, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá patrí dlžníkovi, vyžaduje, aby sa informácie o začatí insolvenčného konania uvedené v článku 28 uverejnili v katastri nehnuteľností, obchodnom registri alebo v akomkoľvek inom verejnom registri, správca alebo dlžník s právom nakladať s majetkom prijme všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť takúto registráciu.
2. Správca alebo dlžník s právom nakladať s majetkom môže požiadať o takúto registráciu v ktoromkoľvek inom členskom štáte za predpokladu, že právo členského štátu, v ktorom sa register vedie, takúto registráciu umožňuje.
Článok 30
Náklady
Náklady na uverejnenie a registráciu podľa článkov 28 a 29 sa považujú za trovy konania.
Článok 31
Splnenie záväzku dlžníkovi
1. Ak sa v niektorom členskom štáte splatí záväzok v prospech dlžníka, ktorý je predmetom insolvenčného konania začatého v inom členskom štáte, pričom tento záväzok sa mal splatiť v prospech správcu v tomto konaní, potom sa záväzok tejto osoby, ak o začatí konania nevedela, považuje za vyrovnaný.
2. Ak sa takýto záväzok splní pred uverejnením v zmysle článku 28, potom, ak neexistuje dôkaz o opaku, sa predpokladá, že osoba plniaca záväzok o začatí insolvenčného konania nevedela. Ak sa takýto záväzok splní po tomto uverejnení, potom, ak neexistuje dôkaz o opaku, sa predpokladá, že osoba plniaca záväzok o začatí konania vedela.
Článok 32
Uznávanie a vykonateľnosť iných súdnych rozhodnutí
1. Súdne rozhodnutia vynesené súdom, ktorého rozhodnutie o začatí konania sa uznáva v súlade s článkom 19 a ktoré sa týkajú priebehu a ukončenia insolvenčného konania a súdom schválených vyrovnaní, sa budú taktiež uznávať bez ďalších formalít. Takéto rozhodnutia sa vykonajú v súlade s článkami 39 až 44 a 47 až 57 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012.
Prvý pododsek sa vzťahuje aj na rozhodnutia, ktoré priamo vyplývajú z insolvenčného konania a ktoré s týmto konaním úzko súvisia, a to aj v prípade, že ich vynesie iný súd.
Prvý pododsek sa vzťahuje aj na rozhodnutia, ktoré sa týkajú ochranných opatrení prijatých po podaní žiadosti o začatie insolvenčného konania alebo v súvislosti s ňou.
2. Uznávanie a výkon iných rozhodnutí, než tých, čo sa uvádzajú v odseku 1 tohto článku, sa riadi nariadením (EÚ) č. 1215/2012, ak sa uvedené nariadenie uplatňuje.
Článok 33
Verejná politika
Každý členský štát môže odmietnuť uznať insolvenčné konanie začaté v inom členskom štáte, alebo vymáhať výkon súdneho rozhodnutia vyneseného v súvislosti s takýmto konaním, ak by účinky takéhoto uznávania alebo vymáhania boli v zjavnom rozpore s verejnou politikou tohto štátu, predovšetkým pokiaľ ide o jej základné zásady alebo ústavné práva a slobody jednotlivca.
KAPITOLA III
VEDĽAJŠIE INSOLVENČNÉ KONANIE
Článok 34
Začatie konania
Ak súd členského štátu začne hlavné insolvenčné konanie, ktoré sa uzná v inom členskom štáte, súd tohto iného členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3 ods. 2, môže začať vedľajšie insolvenčné konanie v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly. Ak sa v hlavnom insolvenčnom konaní určilo, že dlžník je platobne neschopný, jeho platobná neschopnosť sa opätovne neskúma v členskom štáte, v ktorom sa môže začať vedľajšie insolvenčné konanie. Účinky vedľajšieho insolvenčného konania sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území členského štátu, v ktorom sa takéto konanie začalo.
Článok 35
Rozhodné právo
Ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, vedľajšie insolvenčné konanie sa riadi právom členského štátu, na ktorého území sa vedľajšie insolvenčné konanie začne.
Článok 36
Právo dať prísľub s cieľom predísť začatiu vedľajšieho insolvenčného konania
1. S cieľom vyhnúť sa začatiu vedľajšieho insolvenčného konania môže dať správca v hlavnom insolvenčnom konaní v súvislosti s majetkom nachádzajúcim sa v členskom štáte, v ktorom by sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie, jednostranný prísľub (ďalej len „prísľub“), že pri rozdeľovaní tohto majetku alebo výťažku získaného jeho speňažením bude dodržiavať práva týkajúce sa rozdeľovania a priority rozdeľovania výťažku podľa vnútroštátneho práva, ktoré by veritelia mali, ak by sa v uvedenom členskom štáte začalo vedľajšie insolvenčné konanie. V prísľube sa uvedú konkrétne skutkové tvrdenia, na ktorých sa prísľub zakladá, najmä pokiaľ ide o hodnotu majetku nachádzajúceho sa v dotknutom členskom štáte a možnosti jeho speňaženia.
2. Ak sa v súlade s týmto článkom dal prísľub, právom rozhodným pre rozdelenie výťažku zo speňaženia majetku uvedeného v odseku 1, poradie pohľadávok veriteľov, ako aj pre práva veriteľov vo vzťahu k majetku uvedenému v odseku 1 je právo členského štátu, v ktorom sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie. Rozhodujúcim momentom pre určenie majetku uvedeného v odseku 1 je moment, keď sa prísľub dal.
3. Prísľub sa dá v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorom sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie, alebo, ak je v tomto členskom štáte viacero úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, v ktorom sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie.
4. Prísľub sa dá písomne. Vzťahujú sa naň akékoľvek ďalšie požiadavky štátu, v ktorom sa začalo hlavné insolvenčné konanie, na formu a prípadné požiadavky na rozdelenie majetku a výťažku.
5. Prísľub schvaľujú známi miestni veritelia. Na schválenie prísľubu sa uplatňujú tiež pravidlá kvalifikovanej väčšiny a hlasovania, ktoré sa uplatňujú na schválenie reštrukturalizačných plánov podľa práva členského štátu, v ktorom sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie. Ak to vnútroštátne právo umožňuje, veritelia musia mať možnosť hlasovať diaľkovými komunikačnými prostriedkami. Správca informuje známych miestnych veriteľov o prísľube, pravidlách a postupoch jeho schválenia a o schválení alebo zamietnutí prísľubu.
6. Prísľub daný a schválený v súlade s týmto článkom je vo vzťahu ku konkurznej podstate záväzný. Ak sa v súlade s článkami 37 a 38 začne vedľajšie insolvenčné konanie, správca v hlavnom insolvenčnom konaní prevedie všetok majetok, ktorý presunul z územia uvedeného členského štátu po tom, čo bol daný prísľub, alebo, v prípade, že tento majetok už bol speňažený, výťažok z neho, správcovi vo vedľajšom insolvenčnom konaní.
7. Ak dal správca prísľub, informuje miestnych veriteľov o zamýšľanom rozdelení majetku a výťažku, a to pred rozdelením majetku a výťažku uvedených v odseku 1. Ak tieto informácie nie sú v súlade s podmienkami prísľubu alebo rozhodným právom, ktorýkoľvek miestny veriteľ môže proti takémuto rozdeleniu majetku a výťažku podať opravný prostriedok na súdoch členského štátu, v ktorom sa začalo hlavné insolvenčné konanie, s cieľom získať príslušnú časť rozdeľovaného majetku a výťažku v súlade s podmienkami prísľubu a rozhodným právom. V takýchto prípadoch nedôjde k rozdeleniu, pokým súd nerozhodne o opravnom prostriedku.
8. Miestni veritelia môžu na súdy členského štátu, v ktorom sa začalo hlavné insolvenčné konanie, podať návrh, aby sa správcovi v hlavnom insolvenčnom konaní uložila povinnosť prijať akékoľvek vhodné opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s podmienkami prísľubu dostupnými podľa práva štátu, v ktorom sa začalo hlavné insolvenčné konanie.
9. Miestni veritelia sa môžu tiež obrátiť na súdy členského štátu, v ktorom by sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie, so žiadosťou, aby súd prijal predbežné alebo ochranné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že správca bude dodržiavať podmienky prísľubu.
10. Správca zodpovedá za akúkoľvek škodu, ktorá bola spôsobená miestnym veriteľom v dôsledku toho, že nedodržal povinnosti a požiadavky stanovené v tomto článku.
11. Na účely tohto článku sa za miestneho veriteľa považuje orgán usadený v členskom štáte, v ktorom by sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie a ktorý je podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES ( 4 ) povinný zaručiť výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov vyplývajúcich z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve.
Článok 37
Právo žiadať o začatie vedľajšieho insolvenčného konania
1. O začatie vedľajšieho insolvenčného konania môže požiadať:
a) správca v hlavnom insolvenčnom konaní;
b) akákoľvek iná osoba alebo orgán oprávnený žiadať o začatie insolvenčného konania podľa práva členského štátu, na ktorého území sa o začatie vedľajšieho insolvenčného konania žiada.
2. Ak sa prísľub stal záväzným v súlade s článkom 36, žiadosť o začatie vedľajšieho insolvenčného konania sa musí podať v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o schválení prísľubu.
Článok 38
Rozhodnutie o začatí vedľajšieho insolvenčného konania
1. Súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie vedľajšieho insolvenčného konania, o tom bezodkladne informuje správcu alebo dlžníka s právom nakladať s majetkom v hlavnom insolvenčnom konaní a poskytne mu možnosť byť v súvislosti s touto žiadosťou vypočutý.
2. Ak dal správca v hlavnom insolvenčnom konaní prísľub podľa článku 36, súd uvedený v odseku 1 tohto článku na žiadosť správcu nezačne vedľajšie insolvenčné konanie, ak je presvedčený, že prísľub primerane chráni všeobecné záujmy miestnych veriteľov.
3. Ak bolo nariadené dočasné prerušenie konania, v ktorom dochádza k individuálnemu vymáhaniu nárokov, aby sa mohli uskutočniť rokovania medzi dlžníkom a jeho veriteľmi, môže súd na žiadosť správcu alebo dlžníka s právom nakladať s majetkom odložiť začatie vedľajšieho insolvenčného konania najviac o tri mesiace, ak sa prijali vhodné opatrenia na ochranu záujmov miestnych veriteľov.
Súd uvedený v odseku 1 môže nariadiť ochranné opatrenia na ochranu záujmov miestnych veriteľov tým, že zakáže správcovi alebo dlžníkovi s právom nakladať s majetkom premiestniť akýkoľvek majetok, ktorý sa nachádza v členskom štáte, v ktorom sa nachádza jeho podnik, alebo s ním nakladať, pokiaľ sa tak nedeje v rámci bežnej podnikateľskej činnosti. Súd tiež môže nariadiť iné opatrenia na ochranu záujmu miestnych veriteľov počas prerušenia, pokiaľ to nie je v rozpore s vnútroštátnymi normami občianskeho práva procesného.
Súd odklad začatia vedľajšieho insolvenčného konania zruší bez návrhu alebo na žiadosť ktoréhokoľvek veriteľa, ak sa počas prerušenia v rámci rokovaní podľa prvého pododseku uzavrela dohoda.
Súd môže odklad zrušiť bez návrhu alebo na žiadosť ktoréhokoľvek veriteľa, ak by ďalším odkladom boli poškodené práva veriteľov, najmä ak sa rokovania prerušili alebo je zrejmé, že pravdepodobne budú neúspešné, alebo ak správca alebo dlžník s právom nakladať s majetkom porušil zákaz nakladať so svojím majetkom alebo zákaz premiestniť ho z územia členského štátu, na ktorom sa nachádza jeho podnik.
4. Na žiadosť správcu v hlavnom insolvenčnom konaní môže súd uvedený v odseku 1 začať druh insolvenčného konania, ktorý je uvedený v prílohe A a ktorý je iný než pôvodne požadované insolvenčné konanie, ak sú splnené podmienky začatia tohto iného druhu konania podľa vnútroštátneho práva a ak je tento druh konania najvhodnejší z hľadiska záujmov miestnych veriteľov a zabezpečenia súladu medzi hlavným a vedľajším insolvenčným konaním. Uplatní sa druhá veta článku 34.
Článok 39
Súdne preskúmanie rozhodnutia o začatí vedľajšieho insolvenčného konania
Správca v hlavnom insolvenčnom konaní môže na súde členského štátu, v ktorom sa začalo vedľajšie insolvenčné konanie, podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o začatí vedľajšieho insolvenčného konania, a to z toho dôvodu, že súd nedodržal podmienky a požiadavky uvedené v článku 38.
Článok 40
Preddavok na trovy konania
Ak právo členského štátu, na území ktorého sa žiada o začatie vedľajšieho insolvenčného konania, vyžaduje, aby dlžník mal majetok postačujúci na úplné alebo čiastočné pokrytie trov konania, súd po prijatí takejto žiadosti môže od žiadateľa vyžadovať zloženie preddavku na úhradu trov konania alebo poskytnutie vhodnej záruky.
Článok 41
Spolupráca a komunikácia medzi správcami
1. Správca v hlavnom insolvenčnom konaní a správca alebo správcovia vo vedľajšom insolvenčnom konaní týkajúcom sa toho istého dlžníka navzájom spolupracujú, pokiaľ je táto spolupráca zlučiteľná s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na príslušné konanie. Táto spolupráca môže mať pritom akúkoľvek formu vrátane uzavretia dohôd alebo protokolov.
2. Správcovia pri vykonávaní spolupráce podľa odseku 1:
a) si hneď, ako je to možné, navzájom vymenia všetky informácie, ktoré môžu byť relevantné pre iné konania, najmä informácie o stave prihlasovania a overovania pohľadávok a o všetkých opatreniach zameraných na záchranu dlžníka alebo reštrukturalizáciu dlžníka alebo na ukončenie konania, a to za predpokladu, že boli prijaté náležité opatrenia na ochranu dôverných informácií;
b) preskúmajú možnosti reštrukturalizácie dlžníka a ak taká možnosť existuje, koordinujú prípravu a realizáciu reštrukturalizačného plánu;
c) koordinujú výkon speňažovania alebo používania majetku a záležitostí dlžníka; správca vo vedľajšom insolvenčnom konaní poskytne správcovi v hlavnom insolvenčnom konaní včas príležitosť na predloženie návrhov na speňaženie alebo používanie majetku vo vedľajšom insolvenčnom konaní.
3. Odseky 1 a 2 sa primerane uplatnia v prípadoch, keď v rámci hlavného alebo vedľajšieho insolvenčného konania alebo v rámci akýchkoľvek územných insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka a začatých v rovnakom čase má dlžník naďalej právo nakladať so svojím majetkom.
Článok 42
Spolupráca a komunikácia medzi súdmi
1. V záujme uľahčenia koordinácie hlavného, územného a vedľajšieho insolvenčného konania týkajúceho sa toho istého dlžníka spolupracuje súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania alebo ktorý takéto konanie začal, s akýmkoľvek iným súdom, na ktorom bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania alebo ktorý takéto konanie začal, pokiaľ je táto spolupráca zlučiteľná s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na každé z týchto konaní. Na tento účel môžu súdy v prípade potreby vymenovať nezávislú osobu alebo orgán, ktoré budú konať podľa ich pokynov, a to pod podmienkou, že je to zlučiteľné s pravidlami, ktoré sa na ne vzťahujú.
2. Pri vykonávaní spolupráce podľa odseku 1 môžu súdy alebo akákoľvek vymenovaná osoba alebo orgán konajúci v ich mene podľa odseku 1 medzi sebou priamo komunikovať alebo navzájom od seba priamo požadovať informácie alebo pomoc, pokiaľ táto komunikácia rešpektuje procesné práva účastníkov konaní, ako aj dôverný charakter informácií.
3. Spolupráca uvedená v odseku 1 môže prebiehať akýmkoľvek spôsobom, ktorý súd považuje za vhodný. Môže sa týkať predovšetkým:
a) koordinácie pri vymenovaní správcov;
b) oznamovania informácií akýmikoľvek prostriedkami, ktoré súd považuje za vhodné;
c) koordinácie v oblasti spravovania majetku a záležitostí dlžníka a dohľadu nad nimi;
d) koordinácie vedenia pojednávaní;
e) koordinácie pri schvaľovaní protokolov v prípade potreby.
Článok 43
Spolupráca a komunikácia medzi správcami a súdmi
1. V záujme uľahčenia koordinácie hlavného, územného a vedľajšieho insolvenčného konania začatého v súvislosti s rovnakým dlžníkom:
a) správca v hlavnom insolvenčnom konaní spolupracuje a komunikuje s každým súdom, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie vedľajšieho insolvenčného konania alebo ktorý takéto konanie začal;
b) správca v územnom alebo vedľajšom insolvenčnom konaní spolupracuje a komunikuje so súdom, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie hlavného insolvenčného konania alebo ktorý takéto konanie začal, a
c) správca v územnom alebo vedľajšom insolvenčnom konaní spolupracuje a komunikuje so súdom, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie iného územného alebo vedľajšieho insolvenčného konania alebo ktorý takéto konanie začal,
v rozsahu, v akom je takáto spolupráca a komunikácia zlučiteľná s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na každé z týchto konaní, a nepredstavuje konflikt záujmov.
2. Spolupráca uvedená v odseku 1 môže prebiehať akýmkoľvek náležitým spôsobom, napríklad spôsobom uvedeným v článku 42 ods. 3.
Článok 44
Náklady na spoluprácu a komunikáciu
Požiadavky stanovené v článkoch 42 a 43 nesmú viesť k tomu, aby si súdy navzájom účtovali náklady na spoluprácu a komunikáciu.
Článok 45
Uplatňovanie práv veriteľov
1. Každý veriteľ môže prihlásiť svoju pohľadávku v hlavnom insolvenčnom konaní a v ktoromkoľvek vedľajšom insolvenčnom konaní.
2. Správcovia v hlavnom a akomkoľvek vedľajšom insolvenčnom konaní do iných konaní prihlásia pohľadávky, ktoré už boli prihlásené do konania, pre ktoré boli vymenovaní, za predpokladu, že to slúži záujmom veriteľov v tomto konaní, pričom veritelia majú právo voči takémuto prihláseniu odporovať alebo odvolať prihlásenie ich pohľadávok, ak to rozhodné právo umožňuje.
3. Správca v hlavnom alebo vedľajšom insolvenčnom konaní je oprávnený zúčastniť sa na iných konaniach na tom istom základe ako veriteľ, najmä zúčastňovať sa schôdzí veriteľov.
Článok 46
Prerušenie procesu speňažovania majetku
1. Súd, ktorý začal vedľajšie insolvenčné konanie, úplne alebo čiastočne preruší proces speňažovania majetku po prijatí žiadosti od správcu v hlavnom insolvenčnom konaní. V takomto prípade môže od správcu v hlavnom insolvenčnom konaní požadovať, aby prijal akékoľvek vhodné opatrenie na zaručenie záujmov veriteľov vo vedľajšom insolvenčnom konaní a jednotlivých tried veriteľov. Takúto žiadosť správcu možno zamietnuť, len ak to očividne nie je v záujme veriteľov v hlavnom insolvenčnom konaní. Takéto prerušenie procesu speňažovania majetku sa môže nariadiť na dobu nepresahujúcu tri mesiace. Po uplynutí tejto lehoty prerušenie môže pokračovať alebo sa môže predĺžiť o podobné obdobia.
2. Súd uvedený v odseku 1 ukončí prerušenie procesu speňažovania majetku:
a) na žiadosť správcu v hlavnom insolvenčnom konaní;
b) na vlastný podnet, na žiadosť veriteľa alebo na žiadosť správcu vo vedľajšom insolvenčnom konaní, ak sa zdá, že toto opatrenie už nie je opodstatnené, predovšetkým z hľadiska záujmov veriteľov v hlavnom insolvenčnom konaní alebo vedľajšom insolvenčnom konaní.
Článok 47
Právomoc správcu navrhovať reštrukturalizačné plány
1. Ak právo členského štátu, v ktorom sa začalo vedľajšie insolvenčné konanie, umožňuje, aby sa takéto konanie ukončilo bez likvidácie na základe reštrukturalizačného plánu, vyrovnania alebo porovnateľného opatrenia, je v súlade s postupom tohto členského štátu oprávnený navrhnúť takéto opatrenie správca v hlavnom insolvenčnom konaní.
2. Akékoľvek obmedzenie práv veriteľov vyplývajúce z opatrenia uvedeného v odseku 1, ktoré je navrhnuté vo vedľajšom insolvenčnom konaní, ako napríklad pozastavenie platieb alebo odpustenie dlhu, nesmie mať bez súhlasu všetkých ostatných dotknutých veriteľov účinok na majetok dlžníka, na ktorý sa toto konanie nevzťahuje.
Článok 48
Vplyv ukončenia insolvenčného konania
1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 49, ukončenie insolvenčného konania nebráni pokračovaniu iného insolvenčného konania týkajúceho sa toho istého dlžníka, ktoré v tom čase ešte prebieha.
2. Ak by insolvenčné konanie týkajúce sa právnickej osoby alebo spoločnosti v členskom štáte registrovaného sídla tejto osoby alebo spoločnosti zahŕňalo zrušenie tejto právnickej osoby alebo spoločnosti, uvedená právnická osoba alebo spoločnosť neprestáva existovať až dovtedy, kým sa neukončí akékoľvek iné insolvenčné konanie týkajúce sa toho istého dlžníka alebo kým správca alebo správcovia v tomto konaní nedajú súhlas na zrušenie.
Článok 49
Majetok zostávajúci vo vedľajšom insolvenčnom konaní
Ak sa speňažením majetku vo vedľajších insolvenčných konaniach podarí uspokojiť všetky nároky v nich pripustené, správca vymenovaný v tomto konaní všetok zostávajúci majetok okamžite odovzdá správcovi v hlavnom insolvenčnom konaní.
Článok 50
Neskoršie začatie hlavného insolvenčného konania
Ak sa konanie uvedené v článku 3 ods. 1 začne po začatí konania uvedeného v článku 3 ods. 2 v inom členskom štáte, potom pre konanie začaté ako prvé platia články 41, 45, 46, 47 a 49, pokiaľ to stav tohto konania umožňuje.
Článok 51
Konverzia vedľajšieho insolvenčného konania
1. Na žiadosť správcu v hlavnom insolvenčnom konaní môže súd členského štátu, v ktorom sa začalo vedľajšie insolvenčné konanie, nariadiť konverziu vedľajšieho insolvenčného konania na iný druh insolvenčného konania, ktorý je uvedený v prílohe A, ak sú splnené podmienky začatia uvedeného druhu konania podľa vnútroštátneho práva, ak je daný druh konania najvhodnejší, pokiaľ ide o záujmy miestnych veriteľov a zabezpečenie súladu medzi hlavným a vedľajším insolvenčným konaním.
2. Súd môže pri posudzovaní žiadosti uvedenej v odseku 1 požadovať informácie od správcov zúčastňujúcich sa oboch konaní.
Článok 52
Ochranné opatrenia
Ak súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3 ods. 1, vymenuje predbežného správcu, aby zabezpečil ochranu majetku dlžníka, tento predbežný správca je oprávnený požiadať o akékoľvek opatrenia potrebné na zabezpečenie a ochranu majetku dlžníka umiestneného v inom členskom štáte, na základe práva tohto členského štátu a po dobu trvajúcu od podania žiadosti o začatie insolvenčného konania až do vydania rozhodnutia o začatí tohto konania.
KAPITOLA IV
POSKYTOVANIE INFORMÁCIÍ VERITEĽOM A PRIHLASOVANIE ICH POHĽADÁVOK
Článok 53
Právo prihlasovať pohľadávky
Každý zahraničný veriteľ môže prihlásiť svoje pohľadávky do insolvenčného konania prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, ktoré sú prípustné podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie. Na samotné prihlasovanie pohľadávok sa nevyžaduje zastúpenie advokátom alebo iným príslušníkom právnického povolania.
Článok 54
Povinnosť informovať veriteľov
1. Hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.
2. Súčasťou informácie uvedenej v odseku 1, poskytnutej prostredníctvom individuálneho oznamu, sú časové lehoty, pokuty stanovené v súvislosti s týmito časovými lehotami, označenie orgánu alebo úradu oprávneného prijímať prihlášky pohľadávok a všetky iné stanovené opatrenia. V tomto ozname sa musí uviesť aj to, či veritelia, ktorých pohľadávky sú prednostné alebo kryté vecným právom, musia svoje pohľadávky prihlasovať. K oznamu sa pripojí aj kópia štandardného formulára prihlášky pohľadávok uvedeného v článku 55 alebo informácie o tom, kde je takýto formulár k dispozícii.
3. Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa poskytujú prostredníctvom štandardného formulára, ktorý sa ustanoví v súlade s článkom 88. Formulár sa uverejní na Európskom portáli elektronickej justície a má názov „Oznam o insolvenčnom konaní“, pričom tento názov je uvedený vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie. Formulár sa zasiela v úradnom jazyku štátu, v ktorom sa konanie začalo, alebo ak je v danom členskom štáte viacero úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie, alebo v inom jazyku, ktorý daný štát uviedol ako ním akceptovateľný v súlade s článkom 55 ods. 5, a to za predpokladu, že tomuto jazyku budú zahraniční veritelia lepšie rozumieť.
4. V insolvenčnom konaní voči fyzickej osobe, ktorá nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, nie je použitie štandardného formulára uvedeného v tomto článku povinné, ak sa od veriteľov nevyžaduje prihlásenie ich pohľadávok na zohľadnenie týchto pohľadávok v konaní.
Článok 55
Postup prihlasovania pohľadávok
1. Každý zahraničný veriteľ môže prihlásiť svoju pohľadávku prostredníctvom štandardného formulára prihlášky pohľadávok, ktorý sa ustanoví v súlade s článkom 88. Uvedený formulár má názov „Prihláška pohľadávok“, pričom tento názov je uvedený vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie.
2. Štandardný formulár prihlášky pohľadávok uvedený v odseku 1 obsahuje tieto informácie:
a) meno/názov, poštová adresa, prípadná emailová adresa, prípadné osobné identifikačné číslo a bankové údaje zahraničného veriteľa uvedeného v odseku 1;
b) suma pohľadávky s uvedením istiny a prípadne úroku, ako aj dátum, ku ktorému pohľadávka vznikla, a dátum jej splatnosti, ak je odlišný;
c) ak je súčasťou pohľadávky aj úrok, úroková sadzba, či ide o zákonný alebo zmluvný úrok, obdobie, za ktorý sa úrok požaduje, a celková výška vzniknutého úroku;
d) ak sa požaduje náhrada nákladov vzniknutých pri uplatňovaní pohľadávky pred začatím konania, suma týchto nákladov a súvisiace údaje;
e) povaha pohľadávky;
f) skutočnosť, či sa požaduje postavenie prednostného veriteľa a na základe čoho;
g) skutočnosť, či sa v súvislosti s pohľadávkou tvrdí, že je zabezpečená vecným právom alebo výhradou vlastníckeho práva, a ak áno, na ktorý majetok sa vzťahuje zabezpečovacie právo, ktorého sa dovoláva, dátum, ku ktorému bola pohľadávka zabezpečená, a ak je zabezpečovacie právo zaregistrované, jeho registračné číslo a
h) skutočnosť, či sa požaduje započítanie pohľadávok, a ak áno, sumy vzájomných pohľadávok existujúcich k dátumu začatia insolvenčného konania, dátum, ku ktorému vznikli, a tvrdená čistá výsledná suma po započítaní.
K štandardnému formuláru prihlášky pohľadávok sa pripoja kópie akýchkoľvek podkladových dokumentov.
3. V štandardnom formulári prihlášky pohľadávok sa uvedie, že poskytnutie informácií týkajúcich sa bankových údajov a osobného identifikačného čísla veriteľa uvedených v odseku 2 písm. a) nie je povinné.
4. Ak veriteľ prihlasuje svoju pohľadávku inými prostriedkami než na štandardnom formulári uvedenom v odseku 1, prihláška obsahuje informácie uvedené v odseku 2.
5. Pohľadávky možno prihlasovať v ktoromkoľvek úradnom jazyku inštitúcií Únie. Súd, správca alebo dlžník s právom nakladať s majetkom môže od veriteľa požadovať, aby predložil preklad do úradného jazyka štátu, v ktorom sa začalo konanie, alebo, ak je v danom členskom štáte viacero úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie, alebo v inom jazyku, ktorý daný členský štát uviedol ako ním akceptovateľný. Každý členský štát uvedie, či na účely prihlasovania pohľadávok akceptuje iný úradný jazyk inštitúcií Únie, než svoj úradný jazyk.
6. Pohľadávky sa prihlasujú v lehote, ktorú stanovuje právo štátu, v ktorom sa začalo konanie. V prípade zahraničného veriteľa nesmie byť táto lehota kratšia ako 30 dní od uverejnenia oznamu o začatí insolvenčného konania v insolvenčnom registri štátu, v ktorom sa začalo konanie. Ak členský štát uplatňuje článok 24 ods. 4, nesmie byť táto lehota kratšia ako 30 dní od informovania veriteľa podľa článku 54.
7. V prípade, že súd, správca alebo dlžník s právom nakladať s majetkom má pochybnosti v súvislosti s pohľadávkou prihlásenou podľa tohto článku, poskytne veriteľovi možnosť predložiť dodatočné dôkazy o existencii a sume tejto pohľadávky.
KAPITOLA V
INSOLVENČNÉ KONANIE TÝKAJÚCE SA ČLENOV SKUPINY SPOLOČNOSTÍ
ODDIEL 1
Spolupráca a komunikácia
Článok 56
Spolupráca a komunikácia medzi správcami
1. V prípade, že sa insolvenčné konanie týka dvoch alebo viacerých členov skupiny spoločností, správca vymenovaný v konaní, ktoré sa týka člena tejto skupiny, spolupracuje s každým správcom vymenovaným v konaní, ktoré sa týka iného člena tej istej skupiny, pokiaľ táto spolupráca prispeje k účinnejšiemu vedeniu tohto konania, je zlučiteľná s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na toto konanie, a nepredstavuje konflikt záujmov. Táto spolupráca môže mať akúkoľvek formu vrátane uzavretia dohôd alebo protokolov.
2. Správcovia pri spolupráci podľa odseku 1:
a) si čo najskôr navzájom oznamujú všetky informácie, ktoré môžu byť relevantné pre iné konania, a to za predpokladu, že boli prijaté náležité opatrenia na ochranu dôverných informácií;
b) zvážia, či existujú možnosti koordinácie spravovania záležitostí členov skupiny, na ktorých sa vzťahuje insolvenčné konanie, a dohľadu nad týmito záležitosťami, a ak áno, takúto správu a dohľad koordinujú;
c) zvážia, či existujú možnosti reštrukturalizácie členov skupiny, na ktorých sa vzťahuje insolvenčné konanie, a ak áno, vykonávajú koordináciu v súvislosti s návrhom a rokovaniami týkajúcimi sa koordinovaného reštrukturalizačného plánu.
Na účely písmen b) a c) môžu všetci alebo niektorí správcovia uvedení v odseku 1 odsúhlasiť, že správcovi vymenovanému v jednom z týchto konaní sa udelia dodatočné právomoci, ak takúto dohodu umožňujú pravidlá, ktoré sa vzťahujú na každé z týchto konaní. Môžu sa tiež dohodnúť na tom, že si niektoré úlohy rozdelia medzi sebou, ak takéto rozdelenie úloh umožňujú pravidlá, ktoré sa vzťahujú na každé z týchto konaní.
Článok 57
Spolupráca a komunikácia medzi súdmi
1. Ak sa insolvenčné konanie týka dvoch alebo viacerých členov skupiny spoločností, súd, ktorý takéto konanie začal, spolupracuje s akýmkoľvek iným súdom, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie konania týkajúceho sa iného člena tej istej skupiny alebo ktorý takéto konanie začal, pokiaľ je takáto spolupráca vhodná na uľahčenie účinného vedenia konania, je zlučiteľná s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na tieto konania, a nepredstavuje konflikt záujmov. Na tento účel môžu súdy v prípade potreby vymenovať nezávislú osobu alebo orgán, ktoré budú konať podľa ich pokynov, pokiaľ je to zlučiteľné s pravidlami, ktoré sa na ne vzťahujú.
2. Pri vykonávaní spolupráce podľa odseku 1 môžu súdy alebo akákoľvek vymenovaná osoba alebo orgán konajúci v ich mene, ako sa uvádza v odseku 1, medzi sebou priamo komunikovať alebo navzájom od seba priamo požadovať informácie alebo pomoc, pokiaľ takáto komunikácia rešpektuje procesné práva účastníkov konaní, ako aj dôverný charakter informácií.
3. Spolupráca uvedená v odseku 1 môže prebiehať akýmkoľvek spôsobom, ktorý súd považuje za vhodný. Môže sa to týkať najmä:
a) koordinácie pri vymenovaní správcov;
b) oznamovania informácií akýmikoľvek prostriedkami, ktoré súd považuje za vhodné;
c) koordinácie v oblasti spravovania majetku a záležitostí členov skupiny a dohľadu nad nimi;
d) koordinácie vedenia pojednávaní;
e) koordinácie pri schvaľovaní protokolov, ak je to potrebné.
Článok 58
Spolupráca a komunikácia medzi správcami a súdmi
Správca vymenovaný v insolvenčnom konaní týkajúcom sa člena skupiny spoločností:
a) spolupracuje a komunikuje s každým súdom, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie konania týkajúceho sa iného člena tej istej skupiny spoločností alebo ktorý takéto konanie začal a
b) môže požadovať od tohto súdu informácie o konaniach, ktoré sa týkajú iného člena skupiny, alebo pomoc v konaní, v ktorom bol vymenovaný;
pokiaľ je takáto spolupráca a komunikácia vhodná na uľahčenie efektívneho vedenia konaní, nepredstavuje konflikt záujmov a je zlučiteľná s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na tieto konania.
Článok 59
Náklady na spoluprácu a komunikáciu v rámci konaní týkajúcich sa členov skupiny spoločností
Náklady na spoluprácu a komunikáciu ustanovenú v článkoch 56 až 60, ktoré vzniknú správcovi alebo súdu, sa považujú za náklady a výdavky príslušného konania.
Článok 60
Právomoci správcu v konaní týkajúcom sa členov skupiny spoločností
1. Pokiaľ je to vhodné na uľahčenie účinného vedenia konania, správca vymenovaný v insolvenčnom konaní, ktoré sa začalo v súvislosti s členom skupiny spoločností, môže:
a) byť vypočutý v ktoromkoľvek konaní, ktoré sa začalo v súvislosti s ktorýmkoľvek iným členom tej istej skupiny;
b) požiadať o pozastavenie účinku akéhokoľvek opatrenia súvisiaceho so speňažením majetku v konaní, ktoré sa začalo v súvislosti s ktorýmkoľvek iným členom tej istej skupiny, ak:
i) bol podľa článku 56 ods. 2 písm. c) navrhnutý reštrukturalizačný plán pre všetkých alebo niektorých členov tejto skupiny, v súvislosti s ktorými sa začalo insolvenčné konanie, o ktorom možno opodstatnene predpokladať, že bude úspešný;
ii) takéto pozastavenie účinku je potrebné na zabezpečenie riadneho vykonania reštrukturalizačného plánu;
iii) z reštrukturalizačného plánu by mali úžitok veritelia zúčastnení na konaní, pre ktoré sa žiadalo o pozastavenie účinku a
iv) ani insolvenčné konanie, v ktorom bol vymenovaný správca uvedený v odseku 1 tohto článku, ani konanie, o ktorého prerušenie sa žiada, nie sú predmetom koordinácie podľa oddielu 2 tejto kapitoly;
c) požiadať o začatie koordinačného konania na úrovni skupiny v súlade s článkom 61.
2. Súd, na ktorom sa začalo konanie uvedené v odseku 1 písm. b), úplne alebo čiastočne pozastaví účinok akéhokoľvek opatrenia súvisiaceho so speňažením majetku v konaní, ak je presvedčený, že sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. b).
Súd predtým, ako nariadi pozastavenie, vypočuje správcu vymenovaného v konaní, v súvislosti s ktorým sa pozastavenie požaduje. Takéto pozastavenie sa môže nariadiť na akékoľvek obdobie, ktoré súd považuje za primerané a ktoré je v súlade s pravidlami vzťahujúcimi sa na dané konanie, najviac však na tri mesiace.
Súd, ktorý nariadil pozastavenie, môže od správcu uvedeného v odseku 1 požadovať, aby prijal akékoľvek vhodné opatrenie, ktoré je dostupné v rámci vnútroštátneho práva, na ochranu záujmov veriteľov zúčastnených na konaní.
Súd môže pozastavenie predĺžiť o ďalšie obdobie alebo obdobia, ktoré považuje za primerané a ktoré sú v súlade s pravidlami vzťahujúcimi sa na dané konanie, pokiaľ budú naďalej splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. b) bodoch ii) až iv) a celková dĺžka pozastavenia (pôvodné obdobie spolu s akýmkoľvek predĺžením) nepresiahne šesť mesiacov.
ODDIEL 2
Koordinácia
Článok 61
Žiadosť o začatie koordinačného konania na úrovni skupiny
1. O koordinačné konanie na úrovni skupiny môže na ktoromkoľvek súde, ktorý má právomoc vo vzťahu k insolvenčnému konaniu člena skupiny, požiadať správca vymenovaný v insolvenčnom konaní začatom v súvislosti s členom skupiny.
2. Žiadosť uvedená v odseku 1 sa podáva v súlade s podmienkami stanovenými v práve rozhodnom pre konanie, v ktorom bol správca vymenovaný.
3. K žiadosti uvedenej v odseku 1 sa priloží:
a) návrh osoby, ktorá má byť vymenovaná ako koordinátor na úrovni skupiny (ďalej len „koordinátor“), údaje o jej oprávnenosti podľa článku 71, údaje o jej kvalifikácii a jej písomný súhlas konať ako koordinátor;
b) náčrt navrhovanej koordinácie na úrovni skupiny a najmä dôvody, pre ktoré sú splnené podmienky stanovené v článku 63 ods. 1;
c) zoznam správcov vymenovaných v súvislosti s členmi skupiny a, ak je to vhodné, súdy a príslušné orgány zapojené do insolvenčného konania členov skupiny;
d) náčrt odhadovaných nákladov navrhovanej koordinácie na úrovni skupiny a odhad podielov uvedených nákladov, ktorými na ne majú prispieť jednotliví členovia skupiny.
Článok 62
Pravidlo prednosti
Bez toho, aby bol dotknutý článok 66, ak sa o začatie koordinačného konania na úrovni skupiny požiada na súdoch rôznych členských štátov, každý iný súd odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech súdu, ktorý začal konať ako prvý.
Článok 63
Oznámenie súdu, ktorý začal konať
1. Súd, ktorý začal konať na základe žiadosti o začatie koordinačného konania na úrovni skupiny, čo najskôr žiadosť o začatie koordinačného konania na úrovni skupiny a navrhovaného koordinátora oznámi správcom vymenovaným v súvislosti s členmi skupiny, ako sú uvedení v žiadosti uvedenej v článku 61 ods. 3 písm. c), ak sa presvedčil, že:
a) začatie tohto konania je vhodné na uľahčenie účinného vedenia insolvenčného konania týkajúceho sa jednotlivých členov skupiny;
b) žiaden veriteľ žiadneho člena skupiny, ktorého účasť na konaní sa očakáva, nebude zaradením daného člena do tohto konania finančne znevýhodnený a
c) navrhovaný koordinátor spĺňa požiadavky ustanovené v článku 71.
2. Oznámenie uvedené v odseku 1 tohto článku obsahuje údaje uvedené v článku 61 ods. 3 písm. a) až d).
3. Oznámenie uvedené v odseku 1 sa zasiela doporučenou listovou zásielkou s potvrdením o doručení.
4. Súd, ktorý začal konať, poskytne dotknutým správcom možnosť byť vypočutý.
Článok 64
Námietky správcov
1. Správca vymenovaný v súvislosti s ktorýmkoľvek členom skupiny môže namietať:
a) zaradenie insolvenčného konania, pre ktoré bol vymenovaný, do koordinačného konania na úrovni skupiny, alebo
b) osobu navrhovanú za koordinátora.
2. Námietky podľa odseku 1 tohto článku sa podávajú na súde uvedenom v článku 63 do 30 dní od doručenia oznámenia o žiadosti o začatie koordinačného konania na úrovni skupiny správcovi uvedenému v odseku 1 tohto článku.
Námietku možno podať prostredníctvom štandardného formulára, ktorý sa ustanoví v súlade s článkom 88.
3. Pred tým, ako sa správca rozhodne, či sa zúčastní alebo nezúčastní na koordinácii podľa odseku 1 písm. a), musí získať každý súhlas, ktorý môže vyžadovať právo štátu, v ktorom sa začalo konanie, pre ktoré bol vymenovaný.
Článok 65
Účinky námietky proti zaradeniu do koordinácie na úrovni skupiny
1. Ak správca namietal zaradenie konania, pre ktoré bol vymenovaný, do koordinačného konania na úrovni skupiny, toto konanie sa do koordinačného konania na úrovni skupiny nezaradí.
2. Právomoci súdu uvedeného v článku 68 alebo koordinátora vyplývajúce z takého konania nemajú žiaden účinok na daného člena ani mu z nich nevyplývajú žiadne náklady.
Článok 66
Voľba súdu pre koordinačné konanie na úrovni skupiny
1. Ak sa aspoň dve tretiny všetkých správcov vymenovaných v insolvenčných konaniach členov skupiny dohodli, že najvhodnejším súdom pre začatie koordinačného konania na úrovni skupiny je súd iného členského štátu, ktorý má právomoc, má tento súd výlučnú právomoc.
2. Voľba súdu sa uskutoční vzájomnou dohodou, ktorá je písomná alebo písomne potvrdená. Môže sa uskutočniť dovtedy, kým sa koordinačné konanie na úrovni skupiny nezačalo podľa článku 68.
3. Každý iný súd odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech súdu, ktorý začal konať podľa odseku 1.
4. Žiadosť o začatie koordinačného konania na úrovni skupiny sa na zvolený súd podáva podľa článku 61.
Článok 67
Účinky námietok proti navrhovanému koordinátorovi
Ak sa doručili námietky správcu proti osobe navrhovanej na koordinátora, pričom sa zároveň nenamieta zaradenie člena, v súvislosti s ktorým bol správca vymenovaný, do koordinačného konania na úrovni skupiny, môže súd rozhodnúť, že danú osobu nevymenuje, a vyzvať správcu, ktorý namieta, aby podal novú žiadosť podľa článku 61 ods. 3.
Článok 68
Rozhodnutie o začatí koordinačného konania na úrovni skupiny
1. Po uplynutí lehoty uvedenej v článku 64 ods. 2 môže súd začať koordinačné konanie na úrovni skupiny, ak je presvedčený, že sú splnené podmienky uvedené v článku 63 ods. 1. V takom prípade súd:
a) vymenuje koordinátora;
b) rozhodne o návrhu koordinácie a
c) rozhodne o odhade nákladov a podieloch, ktorými na ne majú prispieť členovia skupiny.
2. Rozhodnutie o začatí koordinačného konania na úrovni skupiny sa oznámi zúčastneným správcom a koordinátorovi.
Článok 69
Následné rozhodnutia správcov o účasti
1. V súlade s vnútroštátnym právom môže ktorýkoľvek správca po rozhodnutí súdu uvedenom v článku 68 požiadať o zaradenie konania, pre ktoré bol vymenovaný, ak:
a) sa namietalo zaradenie insolvenčného konania do koordinačného konania na úrovni skupiny, alebo
b) insolvenčné konanie týkajúce sa člena skupiny sa začalo po tom, ako súd začal koordinačné konanie na úrovni skupiny.
2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, môže koordinátor vyhovieť takejto žiadosti po porade so zúčastnenými správcami, ak:
a) je presvedčený, že po zohľadnení štádia koordinačného konania na úrovni skupiny v čase žiadosti sú splnené kritériá stanovené v článku 63 ods. 1 písm. a) a b), alebo
b) všetci zúčastnení správcovia s tým súhlasia za podmienok stanovených v ich vnútroštátnom práve.
3. Koordinátor informuje súd a zúčastnených správcov o svojom rozhodnutí podľa odseku 2 a dôvodoch, na ktorých sa zakladá.
4. Každý zúčastnený správca a každý správca, ktorého žiadosť o zaradenie do koordinačného konania na úrovni skupiny bola zamietnutá, môže proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 2 podať opravný prostriedok v súlade s postupom stanoveným v práve členského štátu, v ktorom sa začalo koordinačné konanie na úrovni skupiny.
Článok 70
Odporúčania a koordinačný plán na úrovni skupiny
1. Správcovia pri vedení svojich insolvenčných konaní zohľadnia odporúčania koordinátora a obsah koordinačného plánu na úrovni skupiny uvedeného v článku 72 ods. 1.
2. Správca nie je povinný plniť odporúčania koordinátora alebo koordinačný plán na úrovni skupiny sčasti ani ako celok.
Ak neplní odporúčania koordinátora alebo koordinačný plán na úrovni skupiny, oznámi dôvody svojho konania osobám alebo orgánom, ktorým je podľa svojho vnútroštátneho práva povinný podávať správy, a koordinátorovi.
Článok 71
Koordinátor
1. Koordinátorom je osoba oprávnená konať ako správca podľa práva členského štátu.
2. Koordinátorom nesmie byť žiaden zo správcov vymenovaných, aby konali v súvislosti s ktorýmkoľvek členom skupiny a nesmie mať konflikt záujmov vo vzťahu k členom skupiny, ich veriteľom ani správcom vymenovaným pre konanie týkajúce sa ktoréhokoľvek člena skupiny.
Článok 72
Úlohy a práva koordinátora
1. Koordinátor:
a) identifikuje a navrhuje odporúčania pre koordinované vedenie insolvenčného konania;
b) navrhuje koordinačný plán skupiny, v ktorom identifikuje, opisuje a odporúča komplexný súbor opatrení primeraných pre integrovaný prístup k riešeniu platobnej neschopnosti členov skupiny. Plán môže obsahovať najmä návrhy:
i) opatrení, ktoré sa majú prijať s cieľom obnoviť hospodársku výkonnosť a finančné zdravie skupiny alebo ktorejkoľvek jej časti;
ii) urovnania sporov vnútri skupiny, pokiaľ ide o transakcie vnútri skupiny a odporovacie žaloby;
iii) dohôd medzi správcami platobne neschopných členov skupiny.
2. Koordinátor tiež môže:
a) byť vypočutý v ktoromkoľvek konaní, ktoré sa začalo v súvislosti s ktorýmkoľvek členom danej skupiny, a zúčastniť sa na ňom, a to najmä prostredníctvom účasti na schôdzi veriteľov;
b) byť mediátorom v akýchkoľvek sporoch medzi dvomi a viacerými správcami členov skupiny;
c) predložiť a vysvetliť svoj koordinačný plán na úrovni skupiny osobám alebo orgánom, ktorým je podľa svojho vnútroštátneho práva povinný podávať správy;
d) žiadať informácie od ktoréhokoľvek správcu vymenovaného pre konanie týkajúce sa niektorého člena skupiny, ak tieto informácie sú alebo môžu byť užitočné pri určovaní a navrhovaní stratégií a opatrení s cieľom koordinovať konanie a
e) žiadať prerušenie konania, ktoré sa začalo v súvislosti s ktorýmkoľvek členom skupiny, na obdobie najviac šesť mesiacov, ak je takéto prerušenie potrebné na zabezpečenie riadneho vykonania plánu a bolo by v prospech veriteľov zúčastnených na konaní, o ktorého prerušenie sa žiada; alebo žiadať o zrušenie akéhokoľvek existujúceho prerušenia. Takáto žiadosť sa podáva na súd, ktorý začal konanie, pre ktoré sa žiada o prerušenie.
3. Plán uvedený v odseku 1 písm. b) nesmie obsahovať žiadne odporúčania týkajúce sa spojenia vecí alebo konkurzných podstát.
4. Úloha a práva koordinátora vymedzené v tomto článku sa nevzťahujú na žiadneho člena skupiny, ktorý sa nezúčastňuje na koordinačnom konaní na úrovni skupiny.
5. Koordinátor vykonáva svoje povinnosti nestranne a s náležitou starostlivosťou.
6. Ak sa koordinátor domnieva, že si plnenie úloh koordinátora vyžaduje podstatné zvýšenie nákladov v porovnaní s odhadom nákladov uvedeným v článku 61 ods. 3 písm. d) a vždy, keď náklady prekročia 10 % odhadovaných nákladov, koordinátor:
a) bezodkladne informuje zúčastnených správcov a
b) požiada vopred o schválenie súd, ktorý začal koordinačné konanie na úrovni skupiny.
Článok 73
Jazyky
1. Koordinátor komunikuje so správcom zúčastneného člena skupiny v jazyku, na ktorom sa so správcom dohodol, alebo ak takáto dohoda neexistuje, v úradnom jazyku alebo jednom z úradných jazykov inštitúcií Únie, a ktorý je jazykom súdu, ktorý začal insolvenčné konanie týkajúce sa daného člena skupiny.
2. Koordinátor komunikuje so súdom v úradnom jazyku tohto súdu.
Článok 74
Spolupráca medzi správcami a koordinátorom
1. Správcovia vymenovaní pre konania týkajúce sa členov skupiny a koordinátor navzájom spolupracujú v rozsahu, v akom takáto spolupráca nie je v rozpore s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na dané konania.
2. Správcovia najmä koordinátorovi oznamujú informácie, ktoré sú relevantné pre plnenie jeho úloh.
Článok 75
Odvolanie vymenovania koordinátora
Súd odvolá vymenovanie koordinátora bez návrhu alebo na žiadosť správcu zúčastneného člena skupiny, ak:
a) konanie koordinátora poškodzuje veriteľov zúčastneného člena skupiny, alebo
b) koordinátor si neplní svoje povinnosti podľa tejto kapitoly.
Článok 76
Dlžník s právom nakladať s majetkom
Ustanovenia tejto kapitoly, ktoré sa vzťahujú na správcu, sa primerane uplatňujú aj na dlžníka s právom nakladať s majetkom.
Článok 77
Náklady a rozdelenie výnosov
1. Odmena koordinátora musí byť primeraná a zodpovedajúca splneným úlohám a musí zohľadňovať primerané výdavky.
2. Koordinátor po vykonaní svojich úloh vypracuje záverečný výkaz nákladov a podielov, ktorými na ne majú prispieť jednotliví členovia, a predloží tento výkaz všetkým zúčastneným správcom a súdu, ktorý začal koordinačné konanie.
3. Ak správcovia do 30 dní od doručenia výkazu uvedeného v odseku 2 nepodajú námietky, náklady a podiely, ktorými na ne majú prispieť jednotliví členovia, sa považujú za schválené. Výkaz sa predloží na potvrdenie súdu, ktorý začal koordinačné konanie.
4. V prípade námietky súd, ktorý začal koordinačné konanie na úrovni skupiny, na žiadosť koordinátora alebo ktoréhokoľvek zúčastneného správcu rozhodne o nákladoch a podieloch, ktorými na ne majú prispieť jednotliví členovia, v súlade s kritériami stanovenými v odseku 1 tohto článku, pričom zohľadní odhad nákladov uvedený v článku 68 ods. 1 a prípadne v článku 72 ods. 6.
5. Každý zúčastnený správca môže proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 4 podať opravný prostriedok v súlade s postupom stanoveným v práve členského štátu, v ktorom sa začalo koordinačné konanie na úrovni skupiny.
KAPITOLA VI
OCHRANA ÚDAJOV
Článok 78
Ochrana údajov
1. Na spracúvanie osobných údajov vykonávané v členských štátoch podľa tohto nariadenia sa uplatňujú vnútroštátne pravidlá, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES, za predpokladu, že nejde o operácie spracúvania uvedené v článku 3 ods. 2 uvedenej smernice.
2. Na spracúvanie osobných údajov Komisiou podľa tohto nariadenia sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 45/2001.
Článok 79
Povinnosti členských štátov týkajúce sa spracúvania osobných údajov v národných insolvenčných registroch
1. Každý členský štát oznámi Komisii meno fyzickej osoby alebo názov právnickej osoby, názov orgánu verejnej moci, agentúry alebo akéhokoľvek iného orgánu určeného podľa vnútroštátneho práva na vykonávanie funkcií kontrolóra v súlade s článkom 2 písm. d) smernice 95/46/ES, a to s cieľom zverejniť ho na Európskom portáli elektronickej justície.
2. Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli technické opatrenia na zaistenie bezpečnosti osobných údajov spracúvaných v ich národných insolvenčných registroch uvedených v článku 24.
3. Členské štáty sú zodpovedné za overovanie, či kontrolór určený podľa vnútroštátneho práva v súlade s článkom 2 písm. d) smernice 95/46/ES zabezpečuje dodržiavanie zásad kvality údajov, najmä správnosť a aktualizáciu údajov uchovávaných v národných insolvenčných registroch.
4. Členské štáty sú v súlade so smernicou 95/46/ES zodpovedné za zhromažďovanie a uchovávanie údajov v národných databázach, ako aj za rozhodnutia prijaté s cieľom zabezpečiť dostupnosť týchto údajov vo vzájomne prepojených registroch, do ktorých možno nahliadať prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície.
5. V rámci informácií, ktoré by sa mali poskytnúť osobám, ktorých sa údaje týkajú, aby si mohli uplatňovať svoje práva, a najmä právo na vymazanie údajov, členské štáty informujú osoby, ktorých sa údaje týkajú, o období prístupnosti stanovenom pre osobné údaje uložené v insolvenčných registroch.
Článok 80
Povinnosti Komisie v súvislosti so spracúvaním osobných údajov
1. Komisia vykonáva svoje povinnosti kontrolóra podľa článku 2 písm. d) nariadenia (ES) č. 45/2001 v súlade so svojimi príslušnými povinnosťami vymedzenými v tomto článku.
2. Komisia stanovuje potrebné politiky a uplatňuje potrebné technické riešenia s cieľom plniť svoje povinnosti v rámci funkcie kontrolóra.
3. Komisia zavádza technické opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti osobných údajov počas ich prenosu, najmä pokiaľ ide o dôvernosť a integritu každého prenosu na Európsky portál elektronickej justície a z tohto portálu.
4. Povinnosti Komisie nemajú vplyv na zodpovednosť členských štátov a iných subjektov za obsah a fungovanie vzájomne prepojených národných databáz, ktoré prevádzkujú.
Článok 81
Informačné povinnosti
Bez toho, aby boli dotknuté informácie, ktoré sa majú poskytovať osobám, ktorých sa údaje týkajú, v súlade s článkami 11 a 12 nariadenia (ES) č. 45/2001, Komisia prostredníctvom zverejnenia na Európskom portáli elektronickej justície informuje subjekty, ktorých sa údaje týkajú, o svojej úlohe v spracúvaní údajov a o účeloch, na ktoré budú tieto údaje spracúvané.
Článok 82
Uchovávanie osobných údajov
Pokiaľ ide o informácie zo vzájomne prepojených národných databáz, na Európskom portáli elektronickej justície sa neuchovávajú žiadne osobné údaje týkajúce sa osôb, ktorých sa údaje týkajú. Všetky takéto údaje sa uchovávajú v národných databázach, ktoré prevádzkujú členské štáty alebo iné subjekty.
Článok 83
Prístup k osobným údajom prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície
Osobné údaje uchovávané v národných insolvenčných registroch uvedených v článku 24 sú prístupné prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície, kým sú prístupné podľa vnútroštátneho práva.
KAPITOLA VII
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 84
Časová pôsobnosť
1. Ustanovenia tohto nariadenia platia len pre insolvenčné konania začaté od 26. júna 2017. Úkony dlžníka uskutočnené pred uvedeným dátum sa budú naďalej riadiť právom, ktorým sa riadili v čase ich uskutočnenia.
2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 91 tohto nariadenia, nariadenie (ES) č. 1346/2000 sa naďalej uplatňuje na insolvenčné konania, ktoré patria do pôsobnosti uvedeného nariadenia a ktoré sa začali pred 26. júnom 2017.
Článok 85
Vzťahy k dohovorom
1. Toto nariadenie nahrádza v otázkach v ňom uvedených a vo vzťahoch medzi členskými štátmi dohovory medzi dvomi alebo viacerými členskými štátmi, najmä:
a) Dohovor medzi Belgickom a Francúzskom o právomoci, platnosti a výkone rozsudkov, rozhodcovských rozsudkov a verejných listín podpísaný v Paríži 8. júla 1899;
b) Dohovor medzi Belgickom a Rakúskom o konkurze, likvidácii, zmieri, vyrovnaní a pozastavení platieb (spolu s dodatkovým protokolom z 13. júna 1973) podpísaný v Bruseli 16. júla 1969;
c) Dohovor medzi Belgickom a Holandskom o územnej právomoci, konkurze a platnosti a výkone rozsudkov, rozhodcovských rozsudkov a verejných listín podpísaný v Bruseli 28. marca 1925;
d) Zmluvu medzi Nemeckom a Rakúskom o konkurze, likvidácii, zmieri a vyrovnaní podpísanú vo Viedni 25. mája 1979;
e) Dohovor medzi Francúzskom a Rakúskom o právomoci, uznávaní a výkone konkurzných rozhodnutí podpísaný vo Viedni 27. februára 1979;
f) Dohovor medzi Francúzskom a Talianskom o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podpísaný v Ríme 3. júna 1930;
g) Dohovor medzi Talianskom a Rakúskom o konkurze, likvidácii, zmieri a vyrovnaní podpísaný v Ríme 12. júla 1977;
h) Dohovor medzi Holandským kráľovstvom a Spolkovou republikou Nemecko o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov a iných vykonateľných právnych titulov v občianskych a obchodných veciach podpísaný v Haagu 30. augusta 1962;
i) Dohovor medzi Spojeným kráľovstvom a Belgickým kráľovstvom o vzájomnom výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, spolu s protokolom, podpísaný v Bruseli 2. mája 1934;
j) Dohovor medzi Dánskom, Fínskom, Nórskom, Švédskom a Islandom o konkurze podpísaný v Kodani 7. novembra 1933;
k) Európsky dohovor o niektorých medzinárodných aspektoch konkurzu podpísaný v Istanbule 5. júna 1990;
l) Dohovor medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Gréckym kráľovstvom o vzájomnom uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí, podpísaný v Aténach 18. júna 1959;
m) Dohoda medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Rakúskou republikou o vzájomnom uznávaní a výkone rozhodcovských rozsudkov a rozhodcovských zmierov v obchodných veciach, podpísaná v Belehrade 18. marca 1960;
n) Dohovor medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Talianskou republikou o vzájomnej súdnej spolupráci v občianskych a správnych veciach, podpísaný v Ríme 3. decembra 1960;
o) Dohoda medzi Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia a Belgickým kráľovstvom o súdnej spolupráci v občianskych a obchodných veciach, podpísaná v Belehrade 24. septembra 1971;
p) Dohovor medzi vládou Juhoslávie a vládou Francúzska o uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Paríži 18. mája 1971;
q) Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Gréckou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaná v Aténach 22. októbra 1980, stále v platnosti medzi Českou republikou a Gréckom;
r) Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Cyperskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaná v Nikózii 23. apríla 1982, stále v platnosti medzi Českou republikou a Cyprom;
s) Zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Francúzskej republiky o právnej pomoci, uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych, rodinných a obchodných veciach, podpísaná v Paríži 10. mája 1984, stále v platnosti medzi Českou republikou a Francúzskom;
t) Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Talianskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaná v Prahe 6. decembra 1985, stále v platnosti medzi Českou republikou a Talianskom;
u) Dohoda medzi Lotyšskou republikou, Estónskou republikou a Litovskou republikou o právnej pomoci a právnych vzťahoch, podpísaná v Talline 11. novembra 1992;
v) Dohoda medzi Estónskom a Poľskom o poskytovaní právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, pracovných a trestných veciach, podpísaná v Talline 27. novembra 1998;
w) Dohoda medzi Litovskou republikou a Poľskou republikou o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach, podpísaná vo Varšave 26. januára 1993;
x) Dohovor medzi Rumunskou socialistickou republikou a Helénskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach a jej protokol podpísaný v Bukurešti 19. októbra 1972;
y) Dohovor medzi Rumunskou socialistickou republikou a Francúzskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach podpísaný v Paríži 5. novembra 1974;
z) Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Helénskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach podpísaná v Aténach 10. apríla 1976;
aa) Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Cyperskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach podpísaná v Nikózii 29. apríla 1983;
ab) Dohoda medzi vládou Bulharskej ľudovej republiky a vládou Francúzskej republiky o vzájomnej právnej pomoci v občianskych veciach podpísaná v Sofii 18. januára 1989;
ac) Zmluva medzi Rumunskom a Českou republikou o súdnej pomoci v občianskych veciach podpísaná v Bukurešti 11. júla 1994;
ad) Zmluva medzi Rumunskom a Poľskou republikou o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych veciach podpísaná v Bukurešti 15. mája 1999.
2. Dohovory uvedené v odseku 1 sú naďalej účinné vo vzťahu ku konaniam začatým pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (ES) č. 1346/2000.
3. Toto nariadenie sa neuplatňuje:
a) v akomkoľvek členskom štáte v rozsahu, v akom je nezlučiteľné so záväzkami ohľadne konkurzu vyplývajúcimi z dohovoru uzavretého medzi týmto členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (ES) č. 1346/2000;
b) v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska v rozsahu, v ktorom sa nedá zosúladiť so záväzkami ohľadne konkurzu a likvidácie platobne neschopných spoločností vyplývajúcimi z akýchkoľvek dohôd s Britským spoločenstvom (Commonwealthom) existujúcich v čase nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1346/2000.
Článok 86
Informácie o vnútroštátnom insolvenčnom práve a insolvenčnom práve Únie
1. V záujme sprístupnenia informácií verejnosti poskytnú členské štáty v rámci Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci, zriadenej rozhodnutím Rady 2001/470/ES ( 5 ), krátky opis svojich vnútroštátnych právnych predpisov a postupov týkajúcich sa platobnej neschopnosti, najmä pokiaľ ide o záležitosti uvedené v článku 7 ods. 2.
2. Členské štáty tieto informácie uvedené v odseku 1 pravidelne aktualizujú.
3. Komisia sprístupní informácie týkajúce sa tohto nariadenia verejnosti.
Článok 87
Ustanovenie vzájomného prepojenia registrov
Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanoví vzájomné prepojenie insolvenčných registrov, ako sa uvádza v článku 25. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 89 ods. 3.
Článok 88
Ustanovenie a následné zmeny štandardných formulárov
Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia a podľa potreby zmenia formuláre uvedené v článku 27 ods. 4, článkoch 54 a 55 a v článku 64 ods. 2 Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 89 ods. 2.
Článok 89
Postup výboru
1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 90
Doložka o preskúmaní
1. Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru najneskôr 27. júna 2027 a potom každých päť rokov správu o uplatňovaní tohto nariadenia. K správe sa v prípade potreby priloží návrh na úpravu tohto nariadenia.
2. Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru najneskôr 27. júna 2022 správu o uplatňovaní koordinačného konania na úrovni skupiny. K správe sa v prípade potreby priloží návrh na úpravu tohto nariadenia.
3. Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru najneskôr 1. januára 2016 štúdiu o cezhraničných otázkach v oblasti zodpovednosti členov štatutárneho orgánu a ich vylúčenie.
4. Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru najneskôr 27. júna 2020 štúdiu o nečestnom taktizovaní pri výbere súdu.
Článok 91
Zrušenie
Nariadenie (ES) č. 1346/2000 sa zrušuje.
Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe D k tomuto nariadeniu.
Článok 92
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 26. júna 2017 s výnimkou:
a) článku 86, ktorý sa uplatňuje od 26. júna 2016;
b) článku 24 ods. 1, ktorý sa uplatňuje od 26. júna 2018 a
c) článku 25, ktorý sa uplatňuje od 26. júna 2019.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.
PRÍLOHA A
Insolvenčné konania podľa článku 2 bodu 4
BELGIQUE/BELGIË
— Het faillissement/La faillite,
— De gerechtelijke reorganisatie door een collectief akkoord/La réorganisation judiciaire par accord collectif,
— De gerechtelijke reorganisatie door een minnelijk akkoord/La réorganisation judiciaire par accord amiable,
— De gerechtelijke reorganisatie door overdracht onder gerechtelijk gezag/La réorganisation judiciaire par transfert sous autorité de justice,
— De collectieve schuldenregeling/Le règlement collectif de dettes,
— De vrijwillige vereffening/La liquidation volontaire,
— De gerechtelijke vereffening/La liquidation judiciaire,
— De voorlopige ontneming van het beheer, als bedoeld in artikel XX.32 van het Wetboek van economisch recht/Le dessaisissement provisoire de la gestion, visé à l'article XX.32 du Code de droit économique,
БЪЛГАРИЯ
— Производство по несъстоятелност,
— Производство по стабилизация на търговеца,
ČESKÁ REPUBLIKA
— Konkurs,
— Reorganizace,
— Oddlužení,
DEUTSCHLAND
— Das Konkursverfahren,
— Das gerichtliche Vergleichsverfahren,
— Das Gesamtvollstreckungsverfahren,
— Das Insolvenzverfahren,
EESTI
— Pankrotimenetlus,
— Võlgade ümberkujundamise menetlus,
ÉIRE/IRELAND
— Compulsory winding-up by the court,
— Bankruptcy,
— The administration in bankruptcy of the estate of persons dying insolvent,
— Winding-up in bankruptcy of partnerships,
— Creditors' voluntary winding-up (with confirmation of a court),
— Arrangements under the control of the court which involve the vesting of all or part of the property of the debtor in the Official Assignee for realisation and distribution,
— Examinership,
— Debt Relief Notice,
— Debt Settlement Arrangement,
— Personal Insolvency Arrangement,
ΕΛΛΑΔΑ
— Η πτώχευση,
— Η ειδική εκκαθάριση εν λειτουργία,
— Σχέδιο αναδιοργάνωσης,
— Απλοποιημένη διαδικασία επί πτωχεύσεων μικρού αντικειμένου,
— Διαδικασία εξυγίανσης,
ESPAÑA
— Concurso,
— Procedimiento de homologación de acuerdos de refinanciación,
— Procedimiento de acuerdos extrajudiciales de pago,
— Procedimiento de negociación pública para la consecución de acuerdos de refinanciación colectivos, acuerdos de refinanciación homologados y propuestas anticipadas de convenio,
FRANCE
— Sauvegarde,
— Sauvegarde accélérée,
— Sauvegarde financière accélérée,
— Redressement judiciaire,
— Liquidation judiciaire,
HRVATSKA
— Stečajni postupak,
— Predstečajni postupak,
— Postupak stečaja potrošača,
— Postupak izvanredne uprave u trgovačkim društvima od sistemskog značaja za Republiku Hrvatsku,
ITALIA
— Fallimento,
— Concordato preventivo,
— Liquidazione coatta amministrativa,
— Amministrazione straordinaria,
— Accordi di ristrutturazione,
— Procedure di composizione della crisi da sovraindebitamento del consumatore (accordo o piano),
— Liquidazione dei beni,
ΚΥΠΡΟΣ
— Υποχρεωτική εκκαθάριση από το Δικαστήριο,
— Εκούσια εκκαθάριση από μέλη,
— Εκούσια εκκαθάριση από πιστωτές
— Εκκαθάριση με την εποπτεία του Δικαστηρίου,
— Διάταγμα παραλαβής και πτώχευσης κατόπιν Δικαστικού Διατάγματος,
— Διαχείριση της περιουσίας προσώπων που απεβίωσαν αφερέγγυα,
LATVIJA
— Tiesiskās aizsardzības process,
— Juridiskās personas maksātnespējas process,
— Fiziskās personas maksātnespējas process,
LIETUVA
— Įmonės restruktūrizavimo byla,
— Įmonės bankroto byla,
— Įmonės bankroto procesas ne teismo tvarka,
— Fizinio asmens bankroto procesas,
LUXEMBOURG
— Faillite,
— Gestion contrôlée,
— Concordat préventif de faillite (par abandon d'actif),
— Régime spécial de liquidation du notariat,
— Procédure de règlement collectif des dettes dans le cadre du surendettement,
MAGYARORSZÁG
— Csődeljárás,
— Felszámolási eljárás,
MALTA
— Xoljiment,
— Amministrazzjoni,
— Stralċ volontarju mill-membri jew mill-kredituri,
— Stralċ mill-Qorti,
— Falliment f'każ ta' kummerċjant,
— Proċedura biex kumpanija tirkupra,
NEDERLAND
— Het faillissement,
— De surséance van betaling,
— De schuldsaneringsregeling natuurlijke personen,
ÖSTERREICH
— Das Konkursverfahren (Insolvenzverfahren),
— Das Sanierungsverfahren ohne Eigenverwaltung (Insolvenzverfahren),
— Das Sanierungsverfahren mit Eigenverwaltung (Insolvenzverfahren),
— Das Schuldenregulierungsverfahren,
— Das Abschöpfungsverfahren,
— Das Ausgleichsverfahren,
POLSKA
— Upadłość,
— Postępowanie o zatwierdzenie układu,
— Przyspieszone postępowanie układowe,
— Postępowanie układowe,
— Postępowanie sanacyjne,
PORTUGAL
— Processo de insolvência,
— Processo especial de revitalização,
— Processo especial para acordo de pagamento,
ROMÂNIA
— Procedura insolvenței,
— Reorganizarea judiciară,
— Procedura falimentului,
— Concordatul preventiv,
SLOVENIJA
— Postopek preventivnega prestrukturiranja,
— Postopek prisilne poravnave,
— Postopek poenostavljene prisilne poravnave,
— Stečajni postopek: stečajni postopek nad pravno osebo, postopek osebnega stečaja in postopek stečaja zapuščine,
SLOVENSKO
— Konkurzné konanie,
— Reštrukturalizačné konanie,
— Oddlženie,
SUOMI/FINLAND
— Konkurssi/konkurs,
— Yrityssaneeraus/företagssanering,
— Yksityishenkilön velkajärjestely/skuldsanering för privatpersoner,
SVERIGE
— Konkurs,
— Företagsrekonstruktion,
— Skuldsanering,
UNITED KINGDOM
— Winding-up by or subject to the supervision of the court,
— Creditors' voluntary winding-up (with confirmation by the court),
— Administration, including appointments made by filing prescribed documents with the court,
— Voluntary arrangements under insolvency legislation,
— Bankruptcy or sequestration.
PRÍLOHA B
Správcovia podľa článku 2 bodu 5
BELGIQUE/BELGIË
— De curator/Le curateur,
— De gerechtsmandataris/Le mandataire de justice,
— De schuldbemiddelaar/Le médiateur de dettes,
— De vereffenaar/Le liquidateur,
— De voorlopige bewindvoerder/L'administrateur provisoire,
БЪЛГАРИЯ
— Назначен предварително временен синдик,
— Временен синдик,
— (Постоянен) синдик,
— Служебен синдик,
— Доверено лице,
ČESKÁ REPUBLIKA
— Insolvenční správce,
— Předběžný insolvenční správce,
— Oddělený insolvenční správce,
— Zvláštní insolvenční správce,
— Zástupce insolvenčního správce,
DEUTSCHLAND
— Konkursverwalter,
— Vergleichsverwalter,
— Sachwalter (nach der Vergleichsordnung),
— Verwalter,
— Insolvenzverwalter,
— Sachwalter (nach der Insolvenzordnung),
— Treuhänder,
— Vorläufiger Insolvenzverwalter,
— Vorläufiger Sachwalter,
EESTI
— Pankrotihaldur,
— Ajutine pankrotihaldur,
— Usaldusisik,
ÉIRE/IRELAND
— Liquidator,
— Official Assignee,
— Trustee in bankruptcy,
— Provisional Liquidator,
— Examiner,
— Personal Insolvency Practitioner,
— Insolvency Service,
ΕΛΛΑΔΑ
— Ο σύνδικος,
— Ο εισηγητής,
— Η επιτροπή των πιστωτών,
— Ο ειδικός εκκαθαριστής,
ESPAÑA
— Administrador concursal,
— Mediador concursal,
FRANCE
— Mandataire judiciaire,
— Liquidateur,
— Administrateur judiciaire,
— Commissaire à l'exécution du plan,
HRVATSKA
— Stečajni upravitelj,
— Privremeni stečajni upravitelj,
— Stečajni povjerenik,
— Povjerenik,
— Izvanredni povjerenik,
ITALIA
— Curatore,
— Commissario giudiziale,
— Commissario straordinario,
— Commissario liquidatore,
— Liquidatore giudiziale,
— Professionista nominato dal Tribunale,
— Organismo di composizione della crisi nella procedura di composizione della crisi da sovraindebitamento del consumatore,
— Liquidatore,
ΚΥΠΡΟΣ
— Εκκαθαριστής και Προσωρινός Εκκαθαριστής,
— Επίσημος Παραλήπτης,
— Διαχειριστής της Πτώχευσης,
LATVIJA
— Maksātnespējas procesa administrators,
— Tiesiskās aizsardzības procesa uzraugošā persona,
LIETUVA
— Bankroto administratorius,
— Restruktūrizavimo administratorius,
LUXEMBOURG
— Le curateur,
— Le commissaire,
— Le liquidateur,
— Le conseil de gérance de la section d'assainissement du notariat,
— Le liquidateur dans le cadre du surendettement,
MAGYARORSZÁG
— Vagyonfelügyelő,
— Felszámoló,
MALTA
— Amministratur Proviżorju,
— Riċevitur Uffiċjali,
— Stralċjarju,
— Manager Speċjali,
— Kuraturi f'każ ta' proċeduri ta' falliment,
— Kontrolur Speċjali,
NEDERLAND
— De curator in het faillissement,
— De bewindvoerder in de surséance van betaling,
— De bewindvoerder in de schuldsaneringsregeling natuurlijke personen,
ÖSTERREICH
— Masseverwalter,
— Sanierungsverwalter,
— Ausgleichsverwalter,
— Besonderer Verwalter,
— Einstweiliger Verwalter,
— Sachwalter,
— Treuhänder,
— Insolvenzgericht,
— Konkursgericht,
POLSKA
— Syndyk,
— Nadzorca sądowy,
— Zarządca,
— Nadzorca układu,
— Tymczasowy nadzorca sądowy,
— Tymczasowy zarządca,
— Zarządca przymusowy,
PORTUGAL
— Administrador da insolvência,
— Administrador judicial provisório,
ROMÂNIA
— Practician în insolvență,
— Administrator concordatar,
— Administrator judiciar,
— Lichidator judiciar,
SLOVENIJA
— Upravitelj,
SLOVENSKO
— Predbežný správca,
— Správca,
SUOMI/FINLAND
— Pesänhoitaja/boförvaltare,
— Selvittäjä/utredare,
SVERIGE
— Förvaltare,
— Rekonstruktör,
UNITED KINGDOM
— Liquidator,
— Supervisor of a voluntary arrangement,
— Administrator,
— Official Receiver,
— Trustee,
— Provisional Liquidator,
— Interim Receiver,
— Judicial factor.
PRÍLOHA C
Zrušené nariadenie so zoznamom jeho neskorších zmien
Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000
(Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 1).
Nariadenie Rady (ES) č. 603/2005
(Ú. v. EÚ L 100, 20.4.2005, s. 1.)
Nariadenie Rady (ES) č. 694/2006
(Ú. v. EÚ L 121, 6.5.2006, s. 1.)
Nariadenie Rady (ES) č. 1791/2006
(Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1.)
Nariadenie Rady (ES) č. 681/2007
(Ú. v. EÚ L 159, 20.6.2007, s. 1).
Nariadenie Rady (ES) č. 788/2008
(Ú. v. EÚ L 213, 8.8.2008, s. 1).
Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 210/2010
(Ú. v. EÚ L 65, 13.3.2010, s. 1).
Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 583/2011
(Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 52).
Nariadenie Rady (ES) č. 517/2013
(Ú. v. EÚ L 158, 10.6.2013, s. 1).
Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 663/2014
(Ú. v. EÚ L 179, 19.6.2014, s. 4).
Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia
(Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 33).
PRÍLOHA D
Tabuľka zhody
|
Nariadenie (ES) č. 1346/2000 |
Toto nariadenie |
|
článok 1 |
článok 1 |
|
článok 2 úvodná časť |
článok 2 úvodná časť |
|
článok 2 písm. a) |
článok 2 bod 4 |
|
článok 2 písm. b) |
článok 2 bod 5 |
|
článok 2 písm. c) |
— |
|
článok 2 písm. d) |
článok 2 bod 6 |
|
článok 2 písm. e) |
článok 2 bod 7 |
|
článok 2 písm. f) |
článok 2 bod 8 |
|
článok 2 písm. g) úvodná časť |
článok 2 bod 9 úvodná časť |
|
článok 2 písm. c) prvá zarážka |
článok 2 bod 9 bod vii) |
|
článok 2 písm. g) druhá zarážka |
článok 2 bod 9 bod iv) |
|
článok 2 písm. g) tretia zarážka |
článok 2 bod 9 bod viii) |
|
článok 2 písm. h) |
článok 2 bod 10 |
|
— |
článok 2 body 1 až 3 a 11 až 13 |
|
— |
článok 2 bod 9 body i) až iii), v) a vi) |
|
článok 3 |
článok 3 |
|
— |
článok 4 |
|
— |
článok 5 |
|
— |
článok 6 |
|
článok 4 |
článok 7 |
|
článok 5 |
článok 8 |
|
článok 6 |
článok 9 |
|
článok 7 |
článok 10 |
|
článok 8 |
článok 11 ods. 1 |
|
— |
článok 11 ods. 2 |
|
článok 9 |
článok 12 |
|
článok 10 |
článok 13 ods. 1 |
|
— |
článok 13 ods. 2 |
|
článok 11 |
článok 14 |
|
článok 12 |
článok 15 |
|
článok 13 prvá zarážka |
článok 16 písm. a) |
|
článok 13 druhá zarážka |
článok 16 písm. b) |
|
článok 14 prvá zarážka |
článok 17 písm. a) |
|
článok 14 druhá zarážka |
článok 17 písm. b) |
|
článok 14 tretia zarážka |
článok 17 písm. c) |
|
článok 15 |
článok 18 |
|
článok 16 |
článok 19 |
|
článok 17 |
článok 20 |
|
článok 18 |
článok 21 |
|
článok 19 |
článok 22 |
|
článok 20 |
článok 23 |
|
— |
článok 24 |
|
— |
článok 25 |
|
— |
článok 26 |
|
— |
článok 27 |
|
článok 21 ods. 1 |
článok 28 ods. 2 |
|
článok 21 ods. 2 |
článok 28 ods. 1 |
|
článok 22 |
článok 29 |
|
článok 23 |
článok 30 |
|
článok 24 |
článok 31 |
|
článok 25 |
článok 32 |
|
článok 26 |
článok 33 |
|
článok 27 |
článok 34 |
|
článok 28 |
článok 35 |
|
— |
článok 36 |
|
článok 29 |
článok 37 ods. 1 |
|
— |
článok 37 ods. 2 |
|
— |
článok 38 |
|
— |
článok 39 |
|
článok 30 |
článok 40 |
|
článok 31 |
článok 41 |
|
— |
článok 42 |
|
— |
článok 43 |
|
— |
článok 44 |
|
článok 32 |
článok 45 |
|
článok 33 |
článok 46 |
|
článok 34 ods. 1 |
článok 47 ods. 1 |
|
článok 34 ods. 2 |
článok 47 ods. 2 |
|
článok 34 ods. 3 |
— |
|
— |
článok 48 |
|
článok 35 |
článok 49 |
|
článok 36 |
článok 50 |
|
článok 37 |
článok 51 |
|
článok 38 |
článok 52 |
|
článok 39 |
článok 53 |
|
článok 40 |
článok 54 |
|
článok 41 |
článok 55 |
|
článok 42 |
— |
|
— |
článok 56 |
|
— |
článok 57 |
|
— |
článok 58 |
|
— |
článok 59 |
|
— |
článok 60 |
|
— |
článok 61 |
|
— |
článok 62 |
|
— |
článok 63 |
|
— |
článok 64 |
|
— |
článok 65 |
|
— |
článok 66 |
|
— |
článok 67 |
|
— |
článok 68 |
|
— |
článok 69 |
|
— |
článok 70 |
|
— |
článok 71 |
|
— |
článok 72 |
|
— |
článok 73 |
|
— |
článok 74 |
|
— |
článok 75 |
|
— |
článok 76 |
|
— |
článok 77 |
|
— |
článok 78 |
|
— |
článok 79 |
|
— |
článok 80 |
|
— |
článok 81 |
|
— |
článok 82 |
|
— |
článok 83 |
|
článok 43 |
článok 84 ods. 1 |
|
— |
článok 84 ods. 2 |
|
článok 44 |
článok 85 |
|
— |
článok 86 |
|
článok 45 |
— |
|
— |
článok 87 |
|
— |
článok 88 |
|
— |
článok 89 |
|
článok 46 |
článok 90 ods. 1 |
|
— |
článok 90 ods. 2 až 4 |
|
— |
článok 91 |
|
článok 47 |
článok 92 |
|
príloha A |
príloha A |
|
príloha B |
— |
|
príloha C |
príloha B |
|
— |
príloha C |
|
— |
príloha D |
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).
( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).
( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).
( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (Ú. v. EÚ L 283, 28.10.2008, s. 36).
( 5 ) Rozhodnutie Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25).