This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02014R0651-20230701
Commission Regulation (EU) No 651/2014 of 17 June 2014 declaring certain categories of aid compatible with the internal market in application of Articles 107 and 108 of the Treaty (Text with EEA relevance)Text with EEA relevance
Consolidated text: Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Text s významom pre EHP)Text s významom pre EHP
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Text s významom pre EHP)Text s významom pre EHP
02014R0651 — SK — 01.07.2023 — 006.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. ES L 187 26.6.2014, s. 1) |
Zmenené a doplnené:
|
|
Úradný vestník |
||
Č. |
Strana |
Dátum |
||
L 156 |
1 |
20.6.2017 |
||
L 215 |
3 |
7.7.2020 |
||
L 89 |
1 |
16.3.2021 |
||
L 270 |
39 |
29.7.2021 |
||
L 119 |
159 |
5.5.2023 |
||
L 167 |
1 |
30.6.2023 |
Opravené a doplnené:
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 651/2014
zo 17. júna 2014
o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy
(Text s významom pre EHP)
OBSAH |
|
KAPITOLA I |
Spoločné ustanovenia |
KAPITOLA II |
Monitorovanie |
KAPITOLA III |
Osobitné ustanovenia pre rôzne kategórie pomoci |
Oddiel 1 – |
Regionálna pomoc |
Oddiel 2 – |
Pomoc pre MSP |
Oddiel 2A — |
Pomoc na Európsku územnú spoluprácu |
Oddiel 3 – |
Pomoc na uľahčenie prístupu k financovaniu pre MSP |
Oddiel 4 – |
Pomoc na výskum, vývoj a inovácie |
Oddiel 5 – |
Pomoc na podporu vzdelávania |
Oddiel 6 – |
Pomoc na znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím |
Oddiel 7 – |
Pomoc na ochranu životného prostredia |
Oddiel 8 – |
Pomoc na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami |
Oddiel 9 – |
Sociálna pomoc na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov |
Oddiel 10 – |
Pomoc na širokopásmové infraštruktúry |
Oddiel 11 – |
Pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva |
Oddiel 12 – |
Pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry |
Oddiel 13 – |
Pomoc na miestne infraštruktúry |
Oddiel 14 – |
Pomoc pre regionálne letiská |
Oddiel 15 – |
Pomoc pre prístavy |
Oddiel 16 — |
Pomoc obsiahnutá vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU |
KAPITOLA IV |
Záverečné ustanovenia |
KAPITOLA I
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Rozsah pôsobnosti
Toto nariadenie sa uplatňuje na tieto kategórie pomoci:
regionálna pomoc;
pomoc pre MSP vo forme investičnej pomoci a prevádzkovej pomoci a pomoc pre MSP na uľahčenie prístupu k financovaniu;
pomoc na ochranu životného prostredia;
pomoc na výskum, vývoj a inovácie;
pomoc na podporu vzdelávania;
pomoc na prijímanie do zamestnania a zamestnávanie znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím;
pomoc na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami;
sociálna pomoc na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov;
pomoc na širokopásmové infraštruktúry;
pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva;
pomoc na športovú a multifunkčnú rekreačnú infraštruktúru;
pomoc na miestne infraštruktúry;
pomoc pre regionálne letiská;
pomoc pre prístavy;
pomoc na projekty Európskej územnej spolupráce a
pomoc obsiahnutá vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU.
Toto nariadenie sa neuplatňuje na:
schémy podľa kapitoly III oddielov 1 (s výnimkou článku 15), 2 (s výnimkou článkov 19c a 19d), 3, 4, 7 (s výnimkou článku 44) a 10 tohto nariadenia, ak priemerný ročný rozpočet na štátnu pomoc na členský štát presahuje 150 miliónov EUR, počínajúc šesť mesiacov po ich nadobudnutí účinnosti, ako aj na pomoc vykonávanú vo forme finančných produktov podľa oddielu 16 kapitoly III, ak priemerný ročný rozpočet na štátnu pomoc na členský štát presahuje 200 miliónov EUR, počínajúc šesť mesiacov po ich nadobudnutí účinnosti. V prípade pomoci podľa kapitoly III oddielu 16 tohto nariadenia sa na posúdenie toho, či priemerný ročný rozpočet daného členského štátu na štátnu pomoc v súvislosti s finančným produktom presahuje 200 miliónov EUR, zohľadňujú len príspevky členského štátu do zložky záruky EÚ, za ktorú je zodpovedný členský štát, podľa článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 ( 1 ), ktoré sú vyčlenené na konkrétny finančný produkt. Komisia môže po posúdení príslušného plánu hodnotenia, ktorý jej členský štát notifikoval, do 20 pracovných dní od nadobudnutia účinnosti schémy rozhodnúť o tom, že toto nariadenie sa bude naďalej uplatňovať na ktorúkoľvek z týchto schém pomoci aj po uplynutí vyššie uvedeného obdobia. Ak Komisia už predĺžila uplatňovanie tohto nariadenia na takéto schémy nad rámec pôvodných šiestich mesiacov, členské štáty sa môžu rozhodnúť predĺžiť platnosť týchto schém do konca obdobia uplatňovania tohto nariadenia za predpokladu, že dotknutý členský štát predložil hodnotiacu správu v súlade s plánom hodnotenia schváleným Komisiou;
akékoľvek zmeny schém uvedené v článku 1 ods. 2 písm. a) iné než zmeny, ktoré nemôžu ovplyvniť zlučiteľnosť schémy pomoci podľa tohto nariadenia alebo nemôžu výrazným spôsobom ovplyvniť obsah schváleného plánu hodnotenia;
pomoc na činnosti súvisiace s vývozom do tretích krajín alebo členských štátov, konkrétne pomoc priamo súvisiacu s vyvážanými množstvami, so zriadením a prevádzkovaním distribučnej siete alebo inými bežnými výdavkami súvisiacimi s vývoznou činnosťou;
pomoc, ktorá je podmienená uprednostňovaním používania domáceho tovaru pred tovarom dovážaným.
Toto nariadenie sa neuplatňuje na:
pomoc poskytovanú v odvetví rybolovu a akvakultúry v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 ( 2 ) s výnimkou:
pomoc poskytovanú v odvetví poľnohospodárskej prvovýroby s výnimkou regionálnej investičnej pomoci v najvzdialenejších regiónoch, schém regionálnej prevádzkovej pomoci, pomoci pre MSP na poradenské služby, pomoci vo forme rizikového financovania, pomoci na výskum a vývoj, pomoci na inovácie pre MSP, pomoci na ochranu životného prostredia, pomoci na podporu vzdelávania, pomoci pre znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím, pomoci na projekty miestneho rozvoja vedeného komunitou, pomoci na projekty Európskej územnej spolupráce a pomoci obsiahnutej vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU, pomoci mikropodnikom vo forme verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu a tepla, ktorá sa uvádza v článku 19c, a pomoci pre MSP vo forme dočasných verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu alebo tepla vyrobeného zo zemného plynu alebo z elektriny na zmiernenie vplyvu zvyšovania cien v dôsledku útočnej vojny Ruska voči Ukrajine, ktorá sa uvádza v článku 19d;
pomoc poskytovanú v sektore spracovania a marketingu poľnohospodárskych výrobkov, a to v týchto prípadoch:
ak je výška pomoci stanovená na základe ceny alebo množstva takýchto výrobkov kúpených od prvovýrobcov alebo umiestnených na trh príslušnými podnikmi;
ak je pomoc podmienená tým, že má byť čiastočne alebo úplne postúpená prvovýrobcom;
pomoc na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie v zmysle rozhodnutia Rady 2010/787/EÚ ( 5 );
kategórie regionálnej pomoci uvedené v článku 13.
Ak podnik pôsobí vo vylúčených sektoroch uvedených v prvom pododseku písm. a), b) alebo c) a v sektoroch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje na pomoc poskytovanú v súvislosti s týmito ďalšími sektormi alebo na tieto ďalšie činnosti pod podmienkou, že členské štáty zabezpečia prostredníctvom primeraných prostriedkov, ako je oddelenie činností alebo rozlíšenie nákladov, aby činnosti vykonávané vo vylúčených sektoroch neboli podporované z pomoci poskytnutej v súlade s týmto nariadením.
Toto nariadenie sa neuplatňuje na:
schémy pomoci, ktoré výslovne nevylučujú vyplatenie individuálnej pomoci podniku, voči ktorému je nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, v ktorom bola táto pomoc poskytnutá tým istým členským štátom označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, s výnimkou schém pomoci na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami a schém pomoci v súlade s kapitolou III oddielom 2a článkom 19b, ako aj kapitolou III oddielom 16;
pomoc ad hoc v prospech podniku v zmysle písmena a);
pomoc pre podniky v ťažkostiach, s výnimkou schém pomoci na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami, schém pomoci pre začínajúce podniky, schém regionálnej prevádzkovej pomoci, schém pomoci, na ktoré sa vzťahuje článok 19b, pomoci určenej pre MSP podľa článku 56f a pomoci určenej finančným sprostredkovateľom podľa článkov 16, 21, 22 a 39, ako aj kapitoly III oddielu 16, a to za predpokladu, že podniky v ťažkostiach nie sú zvýhodnené oproti iným podnikom. Odchylne od uvedeného sa však toto nariadenie uplatňuje na podniky, ktoré neboli v ťažkostiach k 31. decembru 2019, ale stali sa podnikmi v ťažkostiach počas obdobia od 1. januára 2020 do 31. decembra 2021.
Toto nariadenie sa neuplatňuje na opatrenia štátnej pomoci, ktorých samotný obsah alebo podmienky s nimi spojené alebo ich metódy financovania predstavujú neoddeliteľné porušenie právnych predpisov Únie, a to najmä:
opatrenia pomoci, pri ktorých je poskytnutie pomoci podmienené povinnosťou, aby príjemca mal hlavné sídlo v príslušnom členskom štáte alebo aby bol usadený predovšetkým v príslušnom členskom štáte; požiadavka mať prevádzkareň alebo pobočku v členskom štáte poskytujúcom pomoc v čase vyplatenia pomoci je však dovolená;
opatrenia pomoci, pri ktorých je poskytnutie pomoci podmienené povinnosťou, aby príjemca používal domáce výrobky alebo služby;
opatrenia pomoci obmedzujúce možnosť príjemcov využívať výsledky výskumu, vývoja a inovácií v iných členských štátoch.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
„pomoc“ je každé opatrenie, ktoré spĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy;
„malé a stredné podniky“ alebo „MSP“ sú podniky spĺňajúce kritériá stanovené v prílohe I;
„pracovník so zdravotným postihnutím“ je každá osoba, ktorá:
je uznaná za osobu so zdravotným postihnutím v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi; alebo
má dlhodobé telesné, duševné, intelektuálne alebo zmyslové postihnutie (postihnutia), ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môže brániť jej plnému a účinnému zapojeniu do pracovného prostredia na rovnakom základe s ostatnými pracovníkmi;
„znevýhodnený pracovník“ je každá osoba, ktorá:
počas predchádzajúcich šiestich mesiacov nemala pravidelne platené zamestnanie; alebo
je vo veku 15 až 24 rokov; alebo
nedosiahla vyššie stredoškolské alebo odborné vzdelanie (Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelania 3) alebo osoba, ktorá pred menej než dvoma rokmi ukončila povinnú školskú dochádzku a ktorá predtým nezískala svoje prvé pravidelne platené zamestnanie; alebo
je staršia ako 50 rokov; alebo
žije ako osamelá dospelá osoba s jednou odkázanou osobou alebo s viacerými odkázanými osobami; alebo
pracuje v odvetví alebo povolaní v členskom štáte, kde je rodová nerovnosť najmenej o 25 % vyššia ako priemerná rodová nerovnosť vo všetkých hospodárskych odvetviach daného členského štátu, a patrí do takejto menšinovej rodovej skupiny; alebo
je členom etnickej menšiny v rámci členského štátu a ktorá musí rozvíjať svoje jazykové, odborné znalosti alebo budovať profil pracovných skúseností za účelom zlepšenia svojich možností získať stabilné zamestnanie;
„doprava“ je preprava cestujúcich leteckou, námornou, cestnou, železničnou alebo vnútrozemskou vodnou dopravou alebo služby nákladnej dopravy v prenájme alebo za úhradu;
„náklady na dopravu“ sú náklady na dopravu v prenájme alebo za úhradu, ktoré skutočne zaplatil príjemca za trasu, zahŕňajúce:
poplatky za dopravu, náklady na manipuláciu a dočasné skladovanie, pokiaľ tieto náklady súvisia s trasou;
náklady na poistné, ktoré sa vzťahuje na náklad;
dane, clá alebo poplatky, ktoré sa vzťahujú na náklad a v náležitých prípadoch na nosnosť, v mieste pôvodu, ako aj v mieste určenia; a
náklady na bezpečnostné kontroly, prirážky na zvýšené náklady na palivo;
„vzdialené regióny“ sú najvzdialenejšie regióny, Malta, Cyprus, Ceuta a Melilla, ostrovy, ktoré sú súčasťou územia členského štátu a riedko osídlené oblasti;
„marketing poľnohospodárskych výrobkov“ je prechovávanie alebo vystavovanie výrobku na účely jeho predaja, ponúkanie výrobku na predaj, jeho dodanie alebo akýkoľvek iný spôsob umiestňovania výrobku na trh, s výnimkou prvého predaja od prvovýrobcu obchodníkom alebo spracovateľom a akejkoľvek činnosti, ktorou sa výrobok pripravuje na takýto prvý predaj; predaj od prvovýrobcu konečným spotrebiteľom sa považuje za marketing, ak sa uskutoční v osobitných priestoroch vyhradených na tento účel;
„poľnohospodárska prvovýroba“ je výroba výrobkov rastlinnej a živočíšnej výroby, uvedených v prílohe I k zmluve bez toho, aby došlo k akejkoľvek ďalšej operácii, ktorou by sa zmenila povaha takýchto výrobkov;
„spracovanie poľnohospodárskych výrobkov“ je akékoľvek pôsobenie na poľnohospodársky výrobok, výsledkom ktorého je takisto poľnohospodársky výrobok, s výnimkou poľnohospodárskych činností potrebných na prípravu živočíšneho alebo rastlinného výrobku na prvý predaj;
„poľnohospodárske výrobky“ sú výrobky vymenované v prílohe I k zmluve, s výnimkou produktov rybolovu a akvakultúry uvedených v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013;
„najvzdialenejšie regióny“ sú regióny vymedzené v článku 349 zmluvy. V súlade s rozhodnutím Európskej rady 2010/718/EÚ ostrov Svätý Bartolomej od 1. januára 2012 už viac nepatrí medzi najvzdialenejšie regióny. V súlade s rozhodnutím Európskej rady 2012/419/EÚ patrí Mayotte od 1. januára 2014 medzi najvzdialenejšie regióny;
„uhlie“ je vysokokvalitné, strednekvalitné a nízkokvalitné uhlie kategórie A a B v zmysle medzinárodného kodifikačného systému pre uhlie, ktorý stanovila Európska hospodárska komisia OSN a ktorý je objasnený v rozhodnutí Komisie z 10. decembra 2010 o štátnej pomoci na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie ( 6 );
„individuálna pomoc“ je:
pomoc ad hoc a
poskytnutie pomoci jednotlivým príjemcom na základe schémy pomoci;
„schéma pomoci“ je každý akt, na základe ktorého možno bez toho, aby boli potrebné ďalšie vykonávacie opatrenia, poskytnúť individuálnu pomoc podnikom definovaným v danom akte všeobecným a abstraktným spôsobom a každý akt, na základe ktorého možno pomoc, ktorá nie je viazaná na osobitný projekt, poskytnúť jednému alebo niekoľkým podnikom na neurčené obdobie a/alebo v neurčenej výške;
„plán hodnotenia“ je dokument obsahujúci najmenej tieto minimálne prvky: účely schémy pomoci, ktorá sa má hodnotiť, hodnotiace otázky, ukazovatele výsledkov, plánovanú metodiku na uskutočnenie hodnotenia, požiadavky na zhromažďovanie údajov, navrhovaný časový harmonogram hodnotenia vrátane dátumu predloženia záverečnej hodnotiacej správy, opis nezávislého orgánu, ktorý uskutočňuje hodnotenie, alebo kritériá, ktoré sa použijú na jeho výber, a spôsoby zabezpečenia zverejnenia hodnotenia;
„pomoc ad hoc“ je pomoc, ktorá sa neposkytuje na základe schémy pomoci;
„podnik v ťažkostiach“ je podnik, v súvislosti s ktorým sa vyskytne aspoň jedna z týchto okolností:
v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným [inej ako MSP, ktorý existuje menej ako tri roky, alebo, na účely oprávnenosti na pomoc vo forme rizikového financovania, MSP, ktorý spĺňa podmienku uvedenú v článku 21 ods. 3 písm. b) a požiadavku rizikových finančných investícií v nadväznosti na hĺbkovú analýzu vykonanú vybratým finančným sprostredkovateľom], ak v dôsledku akumulovaných strát došlo k zániku viac ako polovice jej upísaného základného imania. Ide o prípad, keď odpočet akumulovaných strát od rezerv (a všetkých ostatných prvkov, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za súčasť vlastných zdrojov spoločnosti) má za následok negatívnu kumulovanú sumu, ktorá presahuje polovicu upísaného základného imania. Na účely tohto ustanovenia „spoločnosť s ručením obmedzeným“ znamená najmä tie druhy spoločností, ktoré sú uvedené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ ( 7 ), a „základné imanie“ zahŕňa, ak je to vhodné, akékoľvek emisné ážio;
v prípade spoločnosti, v ktorej aspoň niektorí spoločníci majú neobmedzené ručenie za dlh spoločnosti [inej ako MSP, ktorý existuje menej ako tri roky, alebo, na účely oprávnenosti na pomoc vo forme rizikového financovania, MSP, ktorý spĺňa podmienku z článku 21 ods. 3 písm. b) a požiadavky rizikových finančných investícií v nadväznosti na hĺbkovú analýzu vykonanú vybratým finančným sprostredkovateľom], ak v dôsledku akumulovaných strát došlo k zániku viac ako polovice jej imania, ako je zaznamenané v účtovnej závierke spoločnosti. Na účely tohto ustanovenia „spoločnosť, v ktorej aspoň niektorí spoločníci majú neobmedzené ručenie za dlh spoločnosti“ znamená najmä tie druhy spoločností, ktoré sú uvedené v prílohe II k smernici 2013/34/EÚ;
Keď je podnik predmetom kolektívneho konkurzného konania alebo spĺňa kritériá domácich právnych predpisov na to, aby sa stal predmetom kolektívneho konkurzného konania na žiadosť svojich veriteľov.
Keď podnik dostal pomoc na záchranu a ešte neuhradil úver alebo nevypovedal záruku, alebo ak dostal pomoc na reštrukturalizáciu a stále podlieha reštrukturalizačnému plánu.
V prípade podniku, ktorý nie je MSP, keď za posledné dva roky:
účtovný pomer dlhu podniku k vlastnému kapitálu je vyšší než 7,5 a
pomer EBITDA podniku k úrokovému krytiu je nižší ako 1,0.
„povinnosť územnej viazanosti výdavkov“ je povinnosť vynaložiť minimálnu sumu a/alebo vykonať minimálnu úroveň výrobnej činnosti na konkrétnom území, ktorú príjemcom uložil orgán poskytujúci pomoc;
„upravená výška pomoci“ je maximálna prípustná výška pomoci pre veľké investičné projekty, ktorá sa vypočíta podľa tohto vzorca:
upravená výška pomoci = R × (A + 0,50 × B + 0 × C),
kde: R je maximálna intenzita pomoci uplatniteľná v dotknutej oblasti, ktorá nezahŕňa zvýšenú intenzitu pomoci pre MSP; A je časť oprávnených nákladov vo výške 55 miliónov EUR; B je časť oprávnených nákladov od 55 miliónov EUR do 110 miliónov EUR a C je časť oprávnených nákladov nad 110 miliónov EUR;
„vratný preddavok“ je úver na projekt, ktorý sa poskytne v jednej splátke alebo vo viacerých splátkach a ktorého podmienky úhrady závisia od výsledku projektu;
„ekvivalent hrubého grantu“ je výška pomoci, ak bola príjemcovi poskytnutá formou grantu, pred odpočítaním daní alebo iných platieb;
„začatie prác“ je buď začiatok stavebných prác týkajúcich sa investície, alebo prvý právny záväzok objednať zariadenie alebo akýkoľvek iný záväzok, na základe ktorého je investícia nezvratná, podľa toho, čo nastane skôr. Nákup pozemku a prípravné práce, ako je získanie povolení a vypracovanie štúdií uskutočniteľnosti, sa nepokladá za začatie prác. V prípade prevzatia je „začatie prác“ okamih nadobudnutia aktív priamo súvisiacich s nadobudnutou prevádzkarňou;
„veľké podniky“ sú podniky, ktoré nespĺňajú kritériá stanovené v prílohe I;
„následná fiškálna schéma“ je schéma vo forme daňového zvýhodnenia, ktorá je upravenou verziou predchádzajúcej existujúcej schémy vo forme daňového zvýhodnenia a ktorá ju nahrádza;.
„intenzita pomoci“ je brutto výška pomoci vyjadrená ako percento oprávnených nákladov pred odpočítaním daní alebo iných platieb;
„podporované oblasti“ sú oblasti určené v mape regionálnej pomoci schválenej v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. a) a c) zmluvy a platnej v čase poskytnutia pomoci;
„dátum poskytnutia pomoci“ je dátum, kedy je príjemcovi priznané zákonné právo prijať pomoc v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právnym poriadkom;
„hmotné aktíva“ sú aktíva pozostávajúce z pozemkov, budov a závodov, strojov a zariadení;
„nehmotné aktíva“ sú aktíva, ktoré nemajú fyzickú alebo finančnú podobu, ako napr. patenty, licencie, know-how alebo iné duševné vlastníctvo;
„mzdové náklady“ sú celková výška nákladov, ktoré musí príjemca pomoci reálne znášať v súvislosti s dotknutým pracovným miestom a ktoré zahŕňajú počas vymedzeného obdobia hrubú mzdu pred zdanením a povinné odvody, ako sú odvody do systému sociálneho zabezpečenia, náklady na starostlivosť o deti a rodičov;
„čistý nárast počtu zamestnancov“ je čistý nárast počtu zamestnancov v dotknutej prevádzkarni v porovnaní s priemerom za dané časové obdobie po odpočítaní všetkých pracovných miest zrušených v danom období od počtu vytvorených pracovných miest; Počet osôb zamestnaných na plný úväzok, čiastočný úväzok a ako sezónnych pracovníkov sa musí zohľadniť s ich podielmi ročných pracovných jednotiek;
„vyhradená infraštruktúra“ je infraštruktúra, ktorá je vybudovaná pre vopred identifikovateľný podnik (podniky) a ktorá je prispôsobená jeho (ich) potrebám;
„finančný sprostredkovateľ“ je akákoľvek finančná inštitúcia bez ohľadu na jej formu a vlastníctvo, a to vrátane fondov fondov, fondov súkromného kapitálu, verejných investičných fondov, bánk, inštitúcií poskytujúcich mikrofinancovanie a záručných spoločností;
„trasa“ je presun tovaru z miesta pôvodu na miesto určenia, vrátane akýchkoľvek prechodných úsekov alebo etáp v rámci príslušného členského štátu alebo mimo neho, vykonaný použitím jedného alebo viacerých dopravných prostriedkov;
„spravodlivá miera návratnosti (FRR)“ je očakávaná miera návratnosti zodpovedajúca rizikovo upravenej diskontnej sadzbe, ktorá odzrkadľuje úroveň rizika projektu a charakter a úroveň kapitálu, ktorý súkromní investori plánujú investovať;
„celkové financovanie“ je celková výška investície do oprávneného podniku alebo projektu podľa oddielu 3 alebo na základe článkov 16 alebo 39 tohto nariadenia s výnimkou čisto súkromných investícií poskytovaných za trhových podmienok a mimo rozsahu pôsobnosti príslušného opatrenia štátnej pomoci;
„súťažné ponukové konanie“ je nediskriminačné súťažné ponukové konanie, ktoré umožňuje účasť dostatočného počtu podnikov a v ktorom sa pomoc poskytuje buď na základe pôvodnej ponuky predloženej uchádzačom alebo na základe zúčtovacej ceny. Navyše rozpočet alebo objem prostriedkov súvisiacich so súťažným ponukovým konaním sú záväzne obmedzené, čo znamená, že pomoc sa nemôže poskytnúť všetkým uchádzačom;
„prevádzkový zisk“ je rozdiel medzi diskontovanými príjmami a diskontovanými prevádzkovými nákladmi počas ekonomickej životnosti investície, ak je tento rozdiel kladný. Prevádzkové náklady zahŕňajú náklady, ako napr. náklady na personál, materiál, zmluvné služby, komunikácie, energiu, údržbu, nájom a administratívu, ale vylúčené sú náklady na odpisy a na financovanie, ak sa na ne vzťahovala investičná pomoc. Diskontovaním príjmov a prevádzkových nákladov vhodnou diskontnou sadzbou sa umožní dosiahnuť primeraný zisk;
„trhový odstup“ je situácia, keď sa podmienky transakcie medzi zmluvnými stranami nelíšia od tých, ktoré by boli stanovené medzi nezávislými podnikmi, a neobsahujú žiadny prvok kolúzie. Za transakciu spĺňajúcu zásadu trhového odstupu sa považuje akákoľvek transakcia, ktorej predchádzal otvorený, transparentný a nediskriminačný postup;
„písomný“ je akákoľvek forma písomného dokumentu vrátane elektronických dokumentov za predpokladu, že takéto elektronické dokumenty sa uznávajú za rovnocenné podľa príslušných administratívnych postupov a právnych predpisov dotknutého členského štátu;
Vymedzenie pojmov uplatňujúce sa na regionálnu pomoc
▼M6 —————
„regionálna investičná pomoc“ je regionálna pomoc poskytnutá na počiatočnú investíciu alebo na počiatočnú investíciu v prospech novej hospodárskej činnosti;
„regionálna prevádzková pomoc“ je pomoc na zníženie bežných výdavkov podniku v kategóriách nákladov, ako sú náklady na personál, materiál, zmluvné služby, komunikácie, energiu, údržbu, nájom a administratívu, pričom sú z nej vylúčené náklady na odpisy a na financovanie súvisiace s investíciou, v prípade ktorej už bola poskytnutá investičná pomoc;
„oceliarske odvetvie“ je výroba jedného alebo viacerých z týchto výrobkov:
surové železo a zliatiny železa:
surové výrobky a polotovary zo železa, z obyčajnej alebo zo špeciálnej ocele:
hotové výrobky vyrábané za tepla zo železa, z obyčajnej alebo zo špeciálnej ocele:
hotové výrobky dorábané za studena:
rúry:
„lignit“ je lignit nízkej akostnej triedy C alebo ortolignit a lignit nízkej akostnej triedy B alebo metalignit v zmysle medzinárodného kodifikačného systému pre uhlie, ktorý stanovila Európska hospodárska komisia OSN;
▼M6 —————
„odvetvie dopravy“ je preprava cestujúcich leteckou, námornou, cestnou alebo železničnou a vnútrozemskou vodnou dopravou alebo služby nákladnej dopravy v prenájme alebo za úhradu; „odvetvie dopravy“ konkrétnejšie znamená tieto činnosti v zmysle štatistickej klasifikácie ekonomických činností (NACE Rev. 2) stanovenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 ( 8 ):
NACE 49: Pozemná doprava a doprava potrubím, okrem NACE 49.32 Taxislužba, 49.39 Prevádzka visutých a pozemných lanoviek, vlekov a výťahov, ktoré nie sú súčasťou mestských alebo prímestských dopravných systémov, 49.42 Sťahovacie služby, 49.5 Doprava potrubím;
NACE 50: Vodná doprava;
NACE 51: Letecká doprava, okrem NACE 51.22 Kozmická doprava;
„schéma zameraná na obmedzený počet špecifických odvetví hospodárskej činnosti“ je schéma, ktorá sa vzťahuje na činnosti patriace do rozsahu pôsobnosti menej než piatich tried (štvormiestny číselný kód) štatistickej klasifikácie NACE Rev. 2;
„činnosti cestovného ruchu“ sú tieto činnosti v zmysle NACE Rev. 2:
NACE 55: Ubytovanie;
NACE 56: Činnosti reštaurácií a pohostinstiev;
NACE 79: Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti;
NACE 90: Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti;
NACE 91: Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení;
NACE 93: Športové, zábavné a rekreačné činnosti;
„dokončenie investície“ je okamih, keď vnútroštátne orgány považujú investíciu za dokončenú, alebo v prípade, že k takémuto okamihu nedôjde, tri roky po začatí prác;
„riedko osídlené oblasti“ sú regióny NUTS 2 s menej než 8 obyvateľmi na km2 alebo regióny NUTS 3 s menej než 12,5 obyvateľmi na km2 alebo oblasti, ktoré Komisia uznala za také oblasti v individuálnom rozhodnutí o mape regionálnej pomoci účinnom v čase udelenia pomoci;
„veľmi riedko osídlené oblasti“ sú regióny NUTS 2 s menej než 8 obyvateľmi na km2 alebo oblasti, ktoré Komisia uznala za také oblasti v individuálnom rozhodnutí o mape regionálnej pomoci účinnom v čase udelenia pomoci;
„počiatočná investícia“ je jedna z týchto možností:
investícia do hmotných a nehmotných aktív, ktorá sa týka jedného alebo viacerých z týchto prípadov:
nadobudnutie aktív patriacich prevádzkarni, ktorá ukončila svoju činnosť alebo by ju bola ukončila, ak by sa neuskutočnilo jej odkúpenie. Samotné nadobudnutie akcií podniku nepredstavuje počiatočnú investíciu.
Investícia na obnovu sa teda nepovažuje za počiatočnú investíciu;
„rovnaká alebo podobná činnosť“ je činnosť z tej istej triedy (štvormiestny číselný kód) štatistickej klasifikácie ekonomických činností NACE Rev. 2;
„počiatočná investícia v prospech novej hospodárskej činnosti“ je:
investícia do hmotných a nehmotných aktív na minimálne jeden z týchto účelov:
nadobudnutie aktív patriacich prevádzkarni, ktorá ukončila svoju činnosť alebo by ju bola ukončila, ak by sa neuskutočnilo jej odkúpenie, pod podmienkou, že nová činnosť, ktorá sa má vykonávať s využitím nadobudnutých aktív, nie je rovnaká alebo podobná ako činnosť, ktorá sa v prevádzkarni vykonávala pred ich nadobudnutím.
Samotné nadobudnutie akcií podniku nepredstavuje počiatočnú investíciu v prospech novej hospodárskej činnosti;
„veľký investičný projekt“ je počiatočná investícia s oprávnenými nákladmi nad 50 mil. EUR vypočítaná na základe cien a výmenných kurzov platných v čase poskytnutia pomoci;
„miesto určenia“ je miesto vykládky tovaru;
„miesto pôvodu“ je miesto nakládky tovaru na účely prepravy;
„oblasti oprávnené na prevádzkovú pomoc“ sú najvzdialenejšie regióny uvedené v článku 349 zmluvy, riedko osídlené oblasti alebo veľmi riedko osídlené oblasti;
„dopravné prostriedky“ znamenajú železničnú dopravu, cestnú nákladnú dopravu, vnútrozemskú vodnú dopravu, námornú dopravu, leteckú dopravu a intermodálnu dopravu;
„fond na rozvoj miest (FRM)“ je špecializovaný investičný nástroj na účely investovania do projektov rozvoja miest v rámci opatrenia pomoci na rozvoj miest. FRM spravuje správca fondu na rozvoj miest;
„správca fondu na rozvoj miest“ je profesionálna správcovská spoločnosť s právnou subjektivitou, ktorá vyberá oprávnené projekty rozvoja miest a investuje do nich;
„projekt rozvoja miest“ je investičný projekt, ktorý má potenciál podporiť realizáciu intervencií naplánovaných v rámci integrovaného prístupu k udržateľnému rozvoju miest a prispieť k dosiahnutiu cieľov, ktoré sú v ňom vymedzené, vrátane projektov s vnútornou mierou návratnosti, ktorá nemusí byť dostatočná na prilákanie financovania na čisto komerčnom základe. Projekt rozvoja miest môže byť organizovaný ako osobitný blok financovania v rámci právnych štruktúr súkromného investora, ktorý je príjemcom, alebo ako samostatný právny subjekt, napr. účelovo vytvorený subjekt;
„integrovaná stratégia udržateľného rozvoja miest“ je stratégia oficiálne navrhnutá a osvedčená príslušným miestnym orgánom alebo agentúrou verejného sektora, definovaná pre špecifickú mestskú zemepisnú oblasť a obdobie, v ktorej sa stanovujú integrované opatrenia s cieľom riešiť hospodárske, environmentálne, klimatické, demografické a spoločenské otázky, ktoré majú vplyv na mestské oblasti;
„materiálny príspevok“ je príspevok v podobe pôdy alebo nehnuteľnosti, pričom pozemok alebo nehnuteľnosť tvorí časť projektu v oblasti rozvoja miest;
„premiestnenie“ je presun rovnakej alebo podobnej činnosti alebo jej časti z prevádzkarne na území jednej zmluvnej strany Dohody o EHP (pôvodná prevádzkareň) do prevádzkarne, v ktorej sa uskutočňuje podporená investícia na území inej zmluvnej strany Dohody o EHP (podporovaná prevádzkareň). K presunu dochádza, ak výrobok alebo služba v pôvodnej a podporenej prevádzkarni slúži aspoň čiastočne na rovnaký účel a spĺňa nároky alebo napĺňa potreby rovnakého typu zákazníkov a strácajú sa pracovné miesta v rovnakej alebo podobnej činnosti v jednej z pôvodných prevádzkarní príjemcu v EHP.
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci pre MSP
„pracovné miesta vytvorené priamo v súvislosti s investičným projektom“ sú pracovné miesta súvisiace s činnosťou, ktorej sa týka investícia, vrátane pracovných miest vytvorených v dôsledku nárastu miery využívania kapacít vytvorených investíciou;
▼M4 —————
Vymedzenia pojmov týkajúcich sa pomoci na uľahčenie prístupu k financovaniu pre MSP
„kvázi kapitálová investícia“ je typ financovania, ktorý sa zaraďuje medzi kapitál a dlh, pričom má vyššie riziko ako dlh v prvom rade a nižšie riziko ako vlastný kapitál a ktorého návratnosť pre držiteľa je daná predovšetkým ziskami alebo stratami príslušného cieľového podniku a ktorý je nezabezpečený pre prípad zlyhania. Kvázi kapitálové investície môžu mať štruktúru ako dlh nezabezpečený a podriadený dlhu vrátane mezanínového dlhu a v niektorých prípadoch konvertibilný na akcie, alebo ako prioritná akcia;
„záruka“ v kontexte oddielov 1, 3 a 7 nariadenia je písomný záväzok o prevzatí zodpovednosti za všetky novoiniciované úverové transakcie tretej strany alebo za ich časť, ako sú dlhové alebo lízingové nástroje, ako aj kvázi kapitálové nástroje;
„miera záruky“ je percentuálna miera pokrytia straty verejným investorom pri každej jednej transakcii oprávnenej v rámci príslušného opatrenia štátnej pomoci;
„vystúpenie“ je likvidácia podielu finančného sprostredkovateľa alebo investora vrátane obchodného predaja, odpísania, splatenia podielov/úverov, predaja inému finančnému sprostredkovateľovi alebo inému investorovi, predaja finančnej inštitúcii a predaja formou verejnej ponuky vrátane prvej verejnej ponuky;
„finančný príspevok“ je návratná verejná investícia poskytnutá finančnému sprostredkovateľovi na účely investovania v rámci opatrenia rizikového financovania, pričom všetky výnosy sa vrátia verejnému investorovi;
„rizikové finančné investície“ sú kapitálové a kvázi kapitálové investície, úvery vrátane prenájmov, záruk alebo ich kombinácií v prospech oprávnených podnikov na účely realizácie nových investícií;
„nezávislý súkromný investor“ je investor, ktorý je súkromný a nezávislý v zmysle tohto bodu. „Súkromní“ investori sú investori, ktorí bez ohľadu na ich vlastnícku štruktúru sledujú čisto obchodný záujem, využívajú vlastné zdroje a v plnom rozsahu znášajú riziko v súvislosti so svojou investíciou, pričom medzi nich patria najmä: úverové inštitúcie investujúce na vlastné riziko a z vlastných zdrojov, súkromné nadačné fondy a nadácie, rodinné podniky a podnikateľskí anjeli, podnikoví investori, poisťovne, dôchodkové fondy, akademické inštitúcie, ako aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú alebo nevykonávajú hospodársku činnosť. Európska investičná banka, Európsky investičný fond, medzinárodná finančná inštitúcia, v ktorej je členský štát akcionárom, alebo právnická osoba vykonávajúca finančné činnosti na profesionálnom základe, ktorej členský štát alebo subjekt členského štátu na ústrednej, regionálnej alebo miestnej úrovni udelil mandát vykonávať rozvojové alebo podporné činnosti (národná podporná banka alebo iná podporná inštitúcia), sa na účely tohto vymedzenia nebudú považovať za súkromných investorov. „Nezávislý“ investor je investor, ktorý nie je akcionárom oprávneného podniku, do ktorého investuje. V kontexte následných investícií je investor naďalej „nezávislý“, ak bol považovaný za nezávislého investora v predchádzajúcom investičnom kole. Pri zakladaní nového podniku sa všetci súkromní investori vrátane zakladateľov takéhoto nového podniku pokladajú za nezávislých od tohto podniku;
„fyzická osoba“ na účely článkov 21a a 23 je iná osoba než právnická osoba, ktorá nie je podnikom v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy;
„kapitálová investícia“ je poskytnutie kapitálu podniku, ktorý sa investuje priamo alebo nepriamo výmenou za vlastníctvo zodpovedajúceho podielu tohto podniku;
„prvý komerčný predaj“ je prvý predaj, ktorý uskutoční podnik na trhu výrobkov alebo služieb, s výnimkou obmedzeného predaja na účely testovania trhu;
„nekótované MSP“ sú MSP, ktoré nie sú kótované na oficiálnom zozname burzy cenných papierov, s výnimkou alternatívnych obchodných platforiem;
„pokračovanie investície“ je ďalšia riziková finančná investícia do podniku nasledujúca po jednom alebo viacerých predchádzajúcich kolách rizikových finančných investícií;
„náhradný kapitál“ je nákup existujúcich akcií v podniku od predchádzajúceho investora alebo akcionára;
„poverený subjekt“ je Európska investičná banka a Európsky investičný fond, medzinárodná finančná inštitúcia, v ktorej je členský štát akcionárom, alebo právnická osoba vykonávajúca finančné činnosti na profesionálnom základe, ktorej členský štát alebo subjekt členského štátu na ústrednej, regionálnej alebo miestnej úrovni udelil mandát vykonávať rozvojové alebo podporné činnosti (podporná banka alebo iná podporná inštitúcia). Poverený subjekt možno vybrať alebo priamo vymenovať v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ ( 9 ) alebo v súlade s článkom 38 ods. 4 písm. b) bodom iii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 ( 10 ) alebo s článkom 59 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 ( 11 ) podľa toho, ktoré z nich sa uplatňuje;
„inovačný podnik“ je podnik, ktorý spĺňa jednu z týchto podmienok:
vie preukázať prostredníctvom hodnotenia vykonaného externým odborníkom, že v dohľadnej budúcnosti vyvinie výrobky, služby alebo postupy, ktoré sú nové alebo podstatne zlepšené v porovnaní so súčasným stavom v danom odvetví a ktoré v sebe nesú riziko technologického alebo priemyselného zlyhania;
jeho náklady na výskum a vývoj tvoria aspoň 10 % jeho celkových prevádzkových nákladov v období aspoň jedného z troch rokov predchádzajúcich poskytnutiu pomoci alebo, v prípade začínajúceho podniku, ktorý nemôže preukázať svoju finančnú situáciu v predchádzajúcich rokoch, v rámci auditu jeho súčasného zdaňovacieho obdobia overeného externým audítorom;
v období troch rokov pred poskytnutím pomoci: i) Európska rada pre inováciu mu udelila známku excelentnosti za kvalitu v súlade s pracovným programom Horizont 2020 na roky 2018 – 2020, ktorý bol prijatý vykonávacím rozhodnutím Komisie C(2017) 7124 ( 12 ), alebo v súlade s článkom 2 bodom 23 a článkom 15 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 ( 13 ), alebo ii) z fondu Európskej rady pre inováciu získal investíciu, napríklad v rámci programu Akcelerátor, ako sa stanovuje v článku 48 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2021/695;
v období troch rokov pred poskytnutím pomoci: i) sa zúčastnil na ktorejkoľvek akcii iniciatívy Komisie vo vesmírnom sektore „CASSINI“ (napr. Business Accelerator alebo Matchmaking) ( 14 ), alebo ii) získal investície z fondu CASSINI Seed and Growth Funding Facility alebo z iniciatívy InnovFin Space Equity Pilot, alebo iii) mu bola udelená cena CASSINI, alebo iv) mu bolo poskytnuté financovanie v súlade s nariadením (EÚ) 2021/695 v oblasti kozmického výskumu, čo viedlo k vytvoreniu začínajúceho podniku, alebo v) mu bolo poskytnuté financovanie ako príjemcovi výskumnej a vývojovej akcie v rámci Európskeho obranného fondu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 ( 15 ), alebo vi) mu bolo poskytnuté financovanie v rámci Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1092 ( 16 );
„alternatívna obchodná platforma“ je multilaterálny obchodný systém v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ ( 17 ), v ktorom aspoň 50 % finančných nástrojov prijatých na obchodovanie emitujú MSP;
„úver“ je dohoda, na základe ktorej sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú sumu v dohodnutej výške a na dohodnutý čas a podľa ktorej je dlžník povinný splatiť uvedenú sumu v dohodnutej lehote. Môže mať formu úveru alebo iného nástroja financovania vrátane prenájmu, ktorého hlavnou vlastnosťou je, že poskytuje veriteľovi minimálny výnos. Refinancovanie existujúcich úverov nie je oprávneným úverom.
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci na výskum, vývoj a inovácie
„organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov“ je subjekt (ako sú univerzity alebo výskumné inštitúty, agentúry technologického transferu, sprostredkovatelia v oblasti inovácie, fyzické alebo virtuálne spolupracujúce subjekty zamerané na výskum) bez ohľadu na jeho právne postavenie (verejnoprávny alebo súkromnoprávny subjekt) alebo spôsob financovania, ktorého primárnym cieľom je nezávisle vykonávať základný výskum, priemyselný výskum alebo experimentálny vývoj alebo vo veľkej miere šíriť výsledky takýchto činností prostredníctvom vyučovania, publikačnej činnosti alebo transferu poznatkov. Ak takýto subjekt vykonáva aj hospodárske činnosti, musia sa financovanie, náklady a príjmy spojené s takýmito hospodárskymi činnosťami účtovať osobitne. Podniky, ktoré môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať takýto subjekt, napríklad v postavení akcionárov alebo členov, nesmú mať prednostný prístup k výsledkom, ktoré dosiahol;
„základný výskum“ je experimentálna alebo teoretická práca vykonávaná najmä s cieľom získať nové poznatky o podstatných základoch javov a o pozorovateľných skutočnostiach bez plánovaného priameho komerčného uplatnenia alebo použitia;
„priemyselný výskum“ je plánovaný výskum alebo kritický prieskum zameraný na získanie nových poznatkov a zručností pre vývoj nových výrobkov, procesov alebo služieb alebo na dosiahnutie významného zlepšenia existujúcich výrobkov, procesov alebo služieb vrátane digitálnych produktov, procesov alebo služieb v každej oblasti, technológii, priemysle alebo odvetví (vrátane, nie však výhradne, digitálnych odvetví a technológií, ako sú superpočítače, kvantové technológie, technológie blockchainu, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, veľké dáta a cloudové technológie).
K priemyselnému výskumu patrí vývoj častí komplexných systémov a môže zahŕňať aj montáž prototypov v laboratórnych podmienkach alebo v podmienkach so simulovanými rozhraniami prepojenými na existujúce systémy, ako aj pilotné linky, ak sú potrebné pre priemyselný výskum, a to najmä na schválenie generickej technológie;
„experimentálny vývoj“ je získavanie, kombinovanie, formovanie a používanie existujúcich vedeckých, technologických, obchodných a iných relevantných poznatkov a zručností s cieľom vyvinúť nové alebo vylepšené výrobky, procesy alebo služby vrátane digitálnych produktov, procesov alebo služieb v každej oblasti, technológii, priemysle alebo odvetví (vrátane, nie však výhradne, digitálnych odvetví a technológií, ako sú superpočítače, kvantové technológie, technológie blockchainu, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, veľké dáta a cloudové alebo špičkové technológie). To môže zahŕňať napríklad aj činnosti zamerané na koncepčnú definíciu, plánovanie a dokumentáciu nových výrobkov, postupov alebo služieb.
Experimentálny vývoj môže zahŕňať vývoj prototypov, názorné predvádzanie, pilotné projekty, testovanie a overovanie nových alebo vylepšených výrobkov, procesov alebo služieb v prostredí zastupujúcom skutočné prevádzkové podmienky, kde primárnym cieľom je ďalej technicky vylepšiť výrobky, procesy alebo služby, ktoré nie sú ešte do veľkej miery stanovené. Môže sem patriť aj vývoj komerčne využiteľných prototypov alebo pilotných projektov, keď sú tieto prototypy alebo projekty nevyhnutne konečným obchodným výrobkom a ich výroba je príliš nákladná na to, aby boli použité výlučne na účely predvádzania a overovania.
Experimentálny vývoj nezahŕňa bežné alebo pravidelné úpravy existujúcich výrobkov, výrobných liniek, výrobných postupov, služieb a ostatných prebiehajúcich operácií, ani ak by takéto úpravy predstavovali zlepšenia;
„štúdia uskutočniteľnosti“ je hodnotenie a analýza potenciálu projektu s cieľom pomôcť pri rozhodovaní prostredníctvom objektívneho a racionálneho odhalenia silných a slabých stránok projektu, jeho možností a rizík, ako aj identifikovať zdroje potrebné na jeho realizáciu a jeho vyhliadky na úspech;
„náklady na personál“ sú náklady na výskumných pracovníkov, technikov a iných pomocných pracovníkov v rozsahu, v ktorom sa podieľajú na relevantnom projekte alebo činnosti;
▼M6 —————
„efektívna spolupráca“ je spolupráca medzi najmenej dvoma nezávislými stranami, ktorej cieľom je výmena poznatkov alebo technológií alebo dosiahnutie spoločného cieľa založeného na deľbe práce, kde strany spoločne definujú rozsah projektu spolupráce, prispievajú k jeho realizácii a zdieľajú riziká i výsledky. Náklady projektu môže znášať v plnej výške jedna alebo viacero strán, čím sa ostatné strany odbremenia od jeho finančných rizík. Zmluvný výskum a poskytovanie výskumných služieb sa nepovažujú za formy spolupráce;
„použitie na iné ako obranné účely“ na účely článku 25e označuje použitie pri výrobkoch iných ako výrobkoch obranného priemyslu uvedených v prílohe k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES ( 18 ).
„výskumná infraštruktúra“ sú zariadenia, zdroje a súvisiace služby, ktoré využíva vedecká komunita na uskutočňovanie výskumu vo svojich príslušných odboroch; toto vymedzenie zahŕňa vedecké vybavenie alebo súbory nástrojov, zdroje založené na poznatkoch, akými sú zbierky, archívy alebo štruktúrované vedecké informácie, ktoré umožňujú také infraštruktúry založené na informačných a komunikačných technológiách, ako sú siete GRID, výpočtová technika, softvér a komunikácie, alebo akýkoľvek iný subjekt jedinečnej povahy, ktorý je podstatný pre uskutočňovanie výskumu. Takéto infraštruktúry môžu byť sústredené na jednom mieste alebo „distribuované“ (organizovaná sieť zdrojov) v súlade s článkom 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 723/2009 z 25. júna 2009 o právnom rámci Spoločenstva pre Konzorcium pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC) ( 19 );
„inovačné zoskupenia“ sú štruktúry alebo organizované skupiny nezávislých strán (ako napríklad inovačných začínajúcich podnikov, malých, stredných a veľkých podnikov, ako aj organizácií venujúcich sa výskumu a šíreniu poznatkov, výskumných infraštruktúr, testovacích a experimentálnych infraštruktúr, centier digitálnych inovácií, neziskových organizácií a iných súvisiacich hospodárskych subjektov) vytvorených s cieľom podnecovať inovačné činnosti a nové spôsoby spolupráce, napríklad prostredníctvom digitálnych prostriedkov, spoločného využívania a/alebo podpory spoločného využívania zariadení a výmeny poznatkov a odborných znalostí, účinného prispievania k prenosu poznatkov, prostredníctvom vytvárania sietí, šírenia informácií a spolupráce medzi podnikmi a ostatnými organizáciami v zoskupení. Centrá digitálnych inovácií [vrátane európskych centier digitálnych inovácií financovaných z centrálne spravovaného programu Digitálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 ( 20 )] sú subjekty, ktorých cieľom je podporovať zástupcov odvetvia (najmä MSP) a organizácie verejného sektora pri širokom využívaní digitálnych technológií, ako sú napríklad umelá inteligencia, cloud computing, edge computing, vysokovýkonná výpočtová technika a kybernetická bezpečnosť. Centrá digitálnych inovácií sa môžu samy osebe kvalifikovať ako inovačné zoskupenia na účely tohto nariadenia;
„vysokokvalifikovaní pracovníci“ sú pracovníci s vysokoškolským vzdelaním a aspoň 5 rokmi príslušnej odbornej praxe, do ktorej môže patriť aj doktorandské štúdium;
„poradenské služby v oblasti inovácií“ sú poradenstvo, pomoc alebo odborná príprava v oblasti prenosu poznatkov, nadobúdania, ochrany alebo využívania nehmotných aktív alebo používanie noriem a predpisov, v ktorých sú zahrnuté, ako aj poradenstvo, pomoc alebo odborná príprava týkajúce sa zavádzania alebo používania inovačných technológií a riešení (vrátane digitálnych technológií a riešení);
„služby na podporu inovácií“ sú poskytovanie kancelárskych priestorov, databáz, cloudových služieb a služieb na ukladanie dát, knižníc, prieskumu trhu, laboratórií, označovania kvality, skúšania, experimentovania a certifikácie alebo iných súvisiacich služieb vrátane služieb poskytovaných organizáciami venujúcimi sa výskumu a šíreniu poznatkov, výskumnými infraštruktúrami, testovacími a experimentálnymi infraštruktúrami alebo inovačnými zoskupeniami na účely vývoja efektívnejších a technologicky pokročilejších výrobkov, postupov alebo služieb, a to vrátane zavádzania inovatívnych technológií a riešení (vrátane digitálnych technológií a riešení);
„organizačná inovácia“ je zavedenie novej organizačnej metódy na úrovni podniku (na úrovni skupiny v danom priemyselnom odvetví v EHP), organizácie pracoviska alebo vonkajších vzťahov, napríklad vrátane využívania nových alebo inovačných digitálnych technológií. Z tohto vymedzenia sú vylúčené zmeny, ktoré sa zakladajú na organizačných metódach už používaných v podniku, zmeny stratégie riadenia, koncentrácie podnikov a akvizície, pozastavenie používania postupu, jednoduchá náhrada alebo rozšírenie kapitálu, zmeny vyplývajúce iba zo zmien v cenách výrobných faktorov, prispôsobenie, lokalizácia, pravidelné sezónne a iné cyklické zmeny, obchodovanie s novými alebo výrazne lepšími výrobkami;
„inovácia procesu“ je zavedenie nového alebo výrazne lepšieho výrobného postupu alebo distribučnej metódy vrátane podstatných zmien techník, zariadení alebo softvéru na úrovni podniku (na úrovni skupiny v danom priemyselnom odvetví v EHP), napríklad aj prostredníctvom využívania nových alebo inovačných digitálnych technológií alebo riešení. Z tohto vymedzenia sú vylúčené menšie zmeny alebo zlepšenia, nárast výrobných kapacít alebo kapacít služieb pridaním výrobných alebo logistických systémov, ktoré sa veľmi podobajú tým, ktoré sa už používajú, pozastavenie používania postupu, jednoduchá náhrada alebo rozšírenie kapitálu, zmeny vyplývajúce iba zo zmien v cenách výrobných faktorov, prispôsobenie, lokalizácia, pravidelné sezónne a iné cyklické zmeny, obchodovanie s novými alebo výrazne lepšími výrobkami;
„dočasné vyslanie“ je dočasné zamestnanie pracovníkov príjemcom, ktorí majú právo vrátiť sa k svojmu predchádzajúcemu zamestnávateľovi.
„testovacia a experimentálna infraštruktúra“ sú zariadenia, vybavenie, spôsobilosti a zdroje, ako sú testovacie stanovištia, pilotné linky, demonštračné zariadenia, testovacie zariadenia alebo živé laboratóriá, a súvisiace podporné služby, ktoré využívajú prevažne podniky, najmä MSP, ktoré hľadajú podporu pri testovaní a experimentovaní s cieľom vyvíjať nové alebo vylepšené výrobky, procesy a služby a testovať a rozširovať technológie, aby mohli napredovať prostredníctvom priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja. Prístup k testovacím a experimentálnym infraštruktúram financovaným z verejných zdrojov je otvorený viacerým používateľom a musí byť poskytnutý na transparentnom a nediskriminačnom základe a za trhových podmienok. Testovacie a experimentálne infraštruktúry sú niekedy známe aj ako technologické infraštruktúry ( 21 );
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci na znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím
„značne znevýhodnený pracovník“ je každá osoba, ktorá:
počas najmenej 24 mesiacov nemala pravidelne platené zamestnanie; alebo
počas najmenej 12 mesiacov nemala pravidelne platené zamestnanie a patrí do jednej z kategórií b) až g) uvedených vo vymedzení pojmu „znevýhodnený pracovník“;
„chránené zamestnanie“ je zamestnanie v podniku, kde najmenej 30 % pracovníkov je zdravotne postihnutých.
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci na ochranu životného prostredia
„ochrana životného prostredia“ je každé opatrenie alebo činnosť určená na zníženie alebo prevenciu znečistenia, negatívnych environmentálnych vplyvov, prípadne iných škôd vyplývajúcich z ľudských činností, pokiaľ ide o fyzické okolie (vrátane ovzdušia, vody a pôdy), ekosystémy alebo o prírodné zdroje, ako aj na zmiernenie zmeny klímy s cieľom znížiť riziko vzniku takejto škody, chrániť a obnoviť biodiverzitu alebo efektívnejšie využívať prírodné zdroje vrátane opatrení na úsporu energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako aj ďalších techník na znižovanie emisií skleníkových plynov a ďalších znečisťujúcich látok, a prejsť na modely obehového hospodárstva s cieľom znížiť využívanie prvotných surovín a zvýšiť efektívnosť. Takisto sem patria opatrenia na posilnenie adaptívnej kapacity a minimalizovanie zraniteľnosti voči vplyvom zmeny klímy;
„norma Únie“ je:
záväzná norma Únie, v ktorej sa stanovujú požadované úrovne ochrany životného prostredia, ktoré majú jednotlivé podniky dosiahnuť, okrem noriem alebo cieľov stanovených na úrovni Únie, ktoré sú záväzné pre členské štáty, nie však pre jednotlivé podniky, alebo
povinnosť využívať najlepšie dostupné techniky (BAT), ako sa vymedzujú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ ( 22 ), a zabezpečiť, aby úrovne emisií neboli vyššie ako úrovne emisií, ktoré by sa dosiahli pri uplatňovaní najlepších dostupných techník; ak sú úrovne emisií spojené s najlepšími dostupnými technikami vymedzené vo vykonávacích aktoch prijatých v súlade so smernicou 2010/75/EÚ alebo podľa iných uplatniteľných smerníc, na účely tohto nariadenia sa budú uplatňovať uvedené úrovne; ak budú tieto úrovne vyjadrené ako rozsah, uplatní sa limit, pri ktorom došlo v dotknutom podniku k prvému dosiahnutiu najlepších dostupných techník;
„nabíjacia infraštruktúra“ je pevná alebo mobilná infraštruktúra, ktorá zásobuje vozidlá alebo mobilné zariadenia terminálu, alebo mobilné zariadenia pozemnej obsluhy elektrickou energiou;
„čerpacia infraštruktúra“ je pevná alebo mobilná infraštruktúra, ktorá zásobuje vozidlá alebo mobilné zariadenia terminálu, alebo mobilné zariadenia pozemnej obsluhy vodíkom;
„obnoviteľný vodík“ je vodík vyrobený z energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s metodikami pre kvapalné a plynné palivá v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 ( 23 );
„elektrická energia z obnoviteľných zdrojov“ je elektrická energia vyrábaná z obnoviteľných zdrojov v zmysle článku 2 bodu 1 smernice (EÚ) 2018/2001;
„inteligentné nabíjanie“ je nabíjanie, pri ktorom sa intenzita elektriny dodávanej do batérie upravuje v reálnom čase na základe informácií získaných prostredníctvom elektronickej komunikácie;
„ekologické vozidlo“ je:
v prípade ľahkých cestných vozidiel: ekologické vozidlo v zmysle článku 4 bodu 4 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES ( 24 );
v prípade ťažkých úžitkových cestných vozidiel:
v prípade plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy:
v prípade námorných plavidiel:
v prípade železničných koľajových vozidiel: železničné koľajové vozidlo s nulovými priamymi výfukovými emisiami CO2, ak sa používa na trati s potrebnou infraštruktúrou a ak používa konvenčný motor v prípade nedostupnosti takejto infraštruktúry (elektrodieselové);
„vozidlo s nulovými emisiami“ je:
v prípade dvoj- a trojkolesových vozidiel a štvorkoliek: vozidlo patriace do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 ( 26 ) s nulovými výfukovými emisiami CO2 vypočítanými na základe požiadaviek stanovených v článku 24 a v prílohe V k uvedenému nariadeniu;
v prípade ľahkých cestných vozidiel: vozidlo kategórie M1, M2 alebo N1 s nulovými výfukovými emisiami CO2 určenými v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení Komisie (EÚ) 2017/1151 ( 27 );
v prípade ťažkých úžitkových cestných vozidiel: ťažké úžitkové vozidlo s nulovými emisiami v zmysle článku 4 bodu 5 smernice 2009/33/ES;
v prípade plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy: plavidlo vnútrozemskej osobnej alebo nákladnej dopravy s nulovými priamymi (výfukovými) emisiami CO2;
v prípade námorných plavidiel: plavidlo námornej a pobrežnej osobnej alebo nákladnej dopravy používané na prevádzku prístavov alebo pomocné činnosti s nulovými priamymi (výfukovými) emisiami CO2;
v prípade železničných koľajových vozidiel: železničné koľajové vozidlo s nulovými priamymi (výfukovými) emisiami CO2;
„vozidlo“ je ktorýkoľvek z týchto dopravných prostriedkov:
cestné vozidlo kategórie M1, M2, N1, M3, N2, N3 alebo L;
plavidlo vnútrozemskej alebo námornej a pobrežnej osobnej alebo nákladnej dopravy;
železničné koľajové vozidlo;
lietadlá;
„mobilné zariadenie pozemnej obsluhy“ je mobilné zariadenie používané pri poskytovaní služieb v leteckej alebo námornej doprave;
„mobilné zariadenie terminálu“ je mobilné zariadenie vrátane intermodálnych nákladových jednotiek používané na nakládku, vykládku a prekládku tovaru, ako aj na prevoz nákladu v oblasti terminálu;
„energetická efektívnosť“ je energetická efektívnosť v zmysle článku 2 bodu 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ ( 28 );
„primárna energia“ je energia z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom konverzie ani transformácie;
▼M6 —————
„digitalizácia“ je prijímanie technológií vykonávaných elektronickými zariadeniami alebo systémami, ktoré umožňujú zvýšiť funkčnosť výrobku, zavádzať online služby, modernizovať procesy alebo prechádzať na obchodné modely založené na upúšťaní od spotrebiteľského článku vo výrobe tovaru a poskytovaní služieb, čo v konečnom dôsledku vedie k transformačnému vplyvu;
„inteligentná pripravenosť“ je schopnosť budov alebo stavebných jednotiek prispôsobovať svoju prevádzku potrebám používateľa vrátane optimalizácie energetickej efektívnosti a celkovej výkonnosti a prispôsobovať svoju prevádzku signálom zo siete;
„malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ je podnik, ktorý nie je MSP a ktorého počet zamestnancov vypočítaný v súlade s článkami 3 až 6 prílohy I nepresahuje 499, ktorého ročný obrat nepresahuje 100 miliónov EUR alebo ktorého ročná súvaha nepresahuje 86 miliónov EUR; viacero subjektov sa považuje za jeden podnik, ak je splnená ktorákoľvek z podmienok uvedených v článku 3 ods. 3 prílohy I. Na účely uplatňovania článku 56e ods. 10 a článku 56f je malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou podnik, ktorý nie je MSP a zamestnáva maximálne 499 zamestnancov;
„úspory energie“ sú úspory energie v zmysle článku 2 bodu 5 smernice 2012/27/EÚ;
„projekt energetickej hospodárnosti“ je investičný projekt, ktorý zvyšuje energetickú hospodárnosť budovy;
„fond energetickej hospodárnosti (FEH)“ je špecializovaný investičný nástroj vytvorený na účely investovania do projektov energetickej hospodárnosti určených na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Každý fond energetickej hospodárnosti spravuje správca fondu energetickej hospodárnosti;
„správca fondu energetickej hospodárnosti“ je profesionálna správcovská spoločnosť s právnou subjektivitou, ktorá vyberá oprávnené projekty v oblasti energetickej hospodárnosti a investuje do nich;
„vysokoúčinná kombinovaná výroba tepla a elektriny“ je kombinovaná výroba tepla a elektriny, ktorá spĺňa definíciu vysokoúčinnej kombinovanej výroby uvedenú v článku 2 ods. 34 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES ( 29 );
„kogenerácia“ alebo „kombinovaná výroba elektriny a tepla“ alebo „KVET“ je kogenerácia v zmysle článku 2 bodu 30 smernice 2012/27/EÚ;
„kogenerácia z obnoviteľných zdrojov energie“ je kogenerácia, pri ktorej sa ako vstup na výrobu tepla a elektriny využíva výlučne energia z obnoviteľných zdrojov;
„tepelné čerpadlo“ je prístroj alebo zariadenie, ktoré prenáša teplo z prírodného okolitého prostredia, ako napríklad vzduchu, vody alebo pôdy, do budov alebo na priemyselné využitie obrátením prirodzeného toku tepla tak, že prúdi od nižšej teploty k vyššej. Reverzibilné tepelné čerpadlá môžu takisto prenášať teplo z budov do prírodného okolitého prostredia;
„energia z obnoviteľných zdrojov“ je energia vyrobená v zariadeniach, v ktorých sa využívajú len obnoviteľné zdroje energie v zmysle článku 2 bodu 1 smernice (EÚ) 2018/2001, ako aj, pokiaľ ide o výhrevnosť, tá časť energie, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov energie v hybridných zariadeniach, ktoré využívajú aj tradičné zdroje energie. Patrí sem aj elektrická energia z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa používa na napĺňanie skladovacích systémov pripojených k vlastnému zariadeniu (inštalovanému spoločne alebo ako doplnok k zariadeniam výroby energie z obnoviteľných zdrojov), okrem elektrickej energie, ktorá sa získava ako výsledok uskladnenia v systémoch;
„komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov“ je komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov v zmysle článku 2 bodu 16 smernice (EÚ) 2018/2001;
▼M6 —————
„inovačná technológia“ je nová a nedávno kvalifikovaná technológia na rozdiel od súčasného stavu techniky v odvetví, s ktorou sa spája riziko technologického alebo priemyselného zlyhania a ktorá nie je optimalizáciou alebo modernizáciou existujúcej technológie;
„demonštračný projekt“ je demonštračný projekt v zmysle článku 2 bodu 24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 ( 30 );
„rozdielová zmluva“ je nástroj pomoci, ktorý oprávňuje príjemcu na platbu rovnajúcu sa rozdielu medzi pevnou realizačnou cenou (pevnými realizačnými cenami) a referenčnou cenou – napríklad trhovou, za jednotku výkonu;
„zabezpečovanie rovnováhy“ v prípade elektriny je vyrovnávanie v zmysle článku 2 bodu 10 nariadenia (EÚ) 2019/943;
„štandardná zodpovednosť za vyrovnávanie odchýlky“ je nediskriminačná zodpovednosť za vyrovnávanie odchýlky v prípade všetkých technológií, pričom žiadny výrobca nie je vyňatý z tejto zodpovednosti za vyrovnávanie odchýlky stanovenej v článku 5 nariadenia (EÚ) 2019/943;
„samostatný subjekt zúčtovania“ je subjekt zúčtovania v zmysle článku 2 bodu 14 nariadenia (EÚ) 2019/943;
„biomasa“ je biologicky rozložiteľná časť výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu v zmysle článku 2 bodu 24 smernice (EÚ) 2018/2001;
„biopalivá“ sú biopalivá v zmysle článku 2 bodu 33 smernice (EÚ) 2018/2001;
„bioplyn“ je bioplyn v zmysle článku 2 bodu 28 smernice (EÚ) 2018/2001;
„biokvapaliny“ sú biokvapaliny v zmysle článku 2 bodu 32 smernice (EÚ) 2018/2001;
„palivá z biomasy“ sú palivá z biomasy v zmysle článku 2 bodu 27 smernice (EÚ) 2018/2001;
„likvidná medzera“ sú čisté dodatočné náklady určené na základe rozdielu medzi hospodárskymi príjmami a nákladmi (vrátane investícií a prevádzky) podporeného projektu a hospodárskymi príjmami a nákladmi alternatívneho projektu, ktorý by príjemca pomoci vierohodne uskutočnil v prípade neposkytnutia pomoci. Členský štát musí na určenie likvidnej medzery kvantifikovať v rámci faktického aj vierohodného kontrafaktuálneho scenára všetky hlavné náklady a príjmy, odhadované vážené priemerné kapitálové náklady príjemcov na diskontovanie hodnoty budúcich peňažných tokov, ako aj čistú súčasnú hodnotu v rámci faktického a kontrafaktuálneho scenára počas celého času trvania projektu. Typické čisté dodatočné náklady možno odhadnúť ako rozdiel medzi čistou súčasnou hodnotou v rámci faktického a kontrafaktuálneho scenára počas celého času trvania referenčného projektu;
„environmentálna daň alebo parafiškálny poplatok“ je daň alebo poplatok uplatňovaný na osobitný základ dane, výrobky alebo služby, ktoré majú jasne negatívny účinok na životné prostredie, prípadne daň alebo poplatok, ktorého cieľom je spoplatniť určité činnosti, tovar alebo služby tak, aby sa do ich ceny mohli zahrnúť environmentálne náklady, alebo tak, aby sa výrobcovia a spotrebitelia sústreďovali skôr na také činnosti, ktoré viac rešpektujú životné prostredie;
„minimálna úroveň zdanenia v Únii“ je minimálna úroveň zdanenia stanovená v právnych predpisoch Únie; v prípade energetických výrobkov a elektrickej energie znamená minimálnu úroveň zdanenia stanovenú v prílohe I k smernici Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny ( 31 );
▼M6 —————
„sanácia“ sú opatrenia environmentálneho manažérstva, ako napríklad odstránenie a detoxifikácia kontaminantov alebo prebytočných živín z pôdy a vody, ktorých cieľom je odstrániť zdroje degradácie;
„obnova“ sú opatrenia environmentálneho manažérstva zamerané na obnovenie úrovne fungovania ekosystému na degradovaných lokalitách, ktorých cieľom je skôr obnovenie a priebežné poskytovanie ekosystémových služieb než biodiverzita a integrita určeného prirodzeného alebo poloprirodzeného referenčného ekosystému;
„ekosystém“ je ekosystém v zmysle článku 2 bodu 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 ( 32 );
„biodiverzita“ je biodiverzita v zmysle článku 2 bodu 15 nariadenia (EÚ) 2020/852;
„zásada znečisťovateľ platí“ je zásada, podľa ktorej by náklady na opatrenia, ktoré riešia znečistenie, mal znášať znečisťovateľ, ktorý spôsobuje znečistenie;
„znečistenie“ je škoda, ktorú spôsobí znečisťovateľ priamym alebo nepriamym poškodením životného prostredia alebo vytvorením podmienok vedúcich k takémuto poškodeniu fyzického okolia alebo prírodných zdrojov;
„znečisťujúca látka“ je znečisťujúca látka v zmysle článku 2 bodu 10 nariadenia (EÚ) 2020/852;
„znečisťovanie“ je znečisťovanie v zmysle článku 3 bodu 2 smernice 2010/75/EÚ;
„riešenie blízke prírode“ je akcia na ochranu, zachovanie, obnovu, udržateľné využívanie a riadenie prírodných alebo upravených suchozemských, sladkovodných, pobrežných a morských ekosystémov, ktorou sa efektívnym a adaptívnym spôsobom riešia spoločenské, hospodárske a environmentálne výzvy pri súčasnom zabezpečovaní dobrých životných podmienok ľudí, ekosystémových služieb, odolnosti a prínosov pre biodiverzitu;
„obnovenie“ je proces pomoci pri obnove ekosystému na účely ochrany biodiverzity a zvýšenia odolnosti ekosystému, najmä voči zmene klímy. Obnovenie ekosystémov zahŕňa opatrenia na zlepšenie stavu ekosystému a opätovné vytvorenie alebo zavedenie ekosystému v prípade straty pôvodného stavu, ako aj na zlepšenie odolnosti ekosystému voči zmene klímy a jeho adaptácie na zmenu klímy;
„energeticky účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom“ je účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom v zmysle článku 2 bodu 41 smernice 2012/27/EÚ;
„centralizované zásobovanie teplom“ a „centralizované zásobovanie chladom“ je centralizované zásobovanie teplom alebo centralizované zásobovanie chladom v zmysle článku 2 bodu 19 smernice 2010/31/EÚ;
„systémy centralizovaného zásobovania teplom a chladom“ sú zariadenia na výrobu tepla a/alebo chladu, sieť uskladňovania a distribúcie tepla, ktorá zahŕňa primárnu, teda prenosovú, a sekundárnu potrubnú sieť na dodávky tepla alebo chladu odberateľom. Odkaz na centralizované zásobovanie teplom sa má vykladať ako odkaz na systémy centralizovaného zásobovania teplom a/alebo chladom v závislosti od toho, či sa v sieťach dodáva teplo alebo chlad spoločne alebo osobitne;
„znečisťovateľ“ je osoba, ktorá priamo alebo nepriamo poškodzuje životné prostredie alebo vytvára podmienky vedúce k takému poškodeniu;
„opätovné použitie“ je opätovné použitie v zmysle článku 3 bodu 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES ( 33 );
„príprava na opätovné použitie“ je príprava na opätovné použitie v zmysle článku 3 bodu 16 smernice 2008/98/ES;
„recyklácia“ je recyklácia v zmysle článku 3 bodu 17 smernice 2008/98/ES;
„efektívnosť využívania zdrojov“ je znižovanie množstva vstupov potrebných na výrobu jednotky výkonu alebo nahrádzanie primárnych vstupov sekundárnymi;
„odpad“ je odpad v zmysle článku 3 bodu 1 smernice 2008/98/ES*;
„odpadové teplo“ je odpadové teplo v zmysle článku 2 bodu 9 smernice (EÚ) 2018/2001;
„spracovanie“ je spracovanie v zmysle článku 3 bodu 14 smernice 2008/98/ES, ako aj spracovanie iných výrobkov, materiálov alebo látok;
„zhodnocovanie“ je zhodnocovanie v zmysle článku 3 bodu 15 smernice 2008/98/ES, ako aj zhodnocovanie iných výrobkov, materiálov alebo látok;
„zneškodňovanie“ je zneškodňovanie v zmysle článku 3 bodu 19 smernice 2008/98/ES;
„iné výrobky, materiály alebo látky“ sú materiály, výrobky a látky iné ako odpad vrátane vedľajších produktov uvedených v článku 5 smernice 2008/98/ES, zvyšky z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, odpadová voda, dažďová voda a odtoková voda, minerály, živiny, zvyškové plyny z výrobných procesov, nadbytočné výrobky, diely a materiály;
„nadbytočné výrobky, diely a materiály“ sú výrobky, diely alebo materiály, ktoré už ich držiteľ nepotrebuje alebo pre neho nie sú užitočné, no sú vhodné na opätovné použitie;
„triedený zber“ je triedený zber v zmysle článku 3 bodu 11 smernice 2008/98/ES;
▼M6 —————
„energetická infraštruktúra“ je každé fyzické vybavenie alebo zariadenie, ktoré sa nachádza v Únii alebo spája Úniu s jednou alebo s viacerými tretími krajinami a patrí do týchto kategórií:
v súvislosti s elektrickou energiou:
prenosové a distribučné sústavy, pričom pod pojmom „prenosové“ sa myslí preprava elektriny na pevnine, ako aj na mori v prepojenej sústave veľmi vysokého napätia a vysokého napätia s cieľom dodať ju koncovým odberateľom alebo distribútorom, pričom sem nepatria dodávky, a pod pojmom „distribúcia“ sa myslí preprava elektriny na pevnine, ako aj na mori v distribučných sústavách vysokého napätia, stredného napätia a nízkeho napätia s cieľom dodať ju odberateľom, pričom sem nepatria dodávky;
každé vybavenie alebo zariadenie potrebné na bezpečnú, zabezpečenú a efektívnu prevádzku systémov uvedených v bode i) vrátane ochranných, monitorovacích a kontrolných systémov všetkých napäťových úrovní a rozvodní;
plne integrované prvky sústavy v zmysle článku 2 bodu 51 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 ( 34 );
inteligentné elektrizačné sústavy, čiže systémy a prvky, ktoré prostredníctvom prevádzkových digitálnych platforiem, kontrolných systémov a snímacích technológií na prenosovej aj distribučnej úrovni integrujú informačné a komunikačné technológie, ktoré sa zameriavajú na zabezpečenejšiu, efektívnejšiu a inteligentnejšiu prenosovú a distribučnú elektrizačnú sústavu a na zvýšenú kapacitu na integráciu nových foriem výroby, uskladňovania a spotreby a ktoré umožňujú nové obchodné modely a trhové štruktúry;
elektrizačné sústavy na mori, čiže každé vybavenie alebo zariadenie elektrizačnej prenosovej alebo distribučnej infraštruktúry, ako sa vymedzuje v bode i), s dvojakou funkciou: prepojenie a prenos alebo distribúcia elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na mori z lokalít výroby elektriny na mori do dvoch alebo viacerých krajín. Patria sem takisto inteligentné siete, ako aj každé priľahlé vybavenie alebo zariadenie na mori nevyhnutné na bezpečnú, zabezpečenú a efektívnu prevádzku vrátane ochranných, monitorovacích a kontrolných systémov a potrebné rozvodne, ak zároveň zabezpečujú interoperabilitu technológií a okrem iného aj kompatibilitu na rozhraní rôznych technológií;
v súvislosti s plynom (zemný plyn, bioplyn – vrátane biometánu – a/alebo plyn z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu):
plynovody na prepravu a distribúciu plynu, ktoré tvoria súčasť siete s výnimkou vysokotlakových plynovodov používaných na prívod zemného plynu;
podzemné zásobníky, ktoré sú napojené na vysokotlakové plynovody uvedené v bode i);
zariadenia určené na príjem, uskladnenie a spätné splyňovanie alebo dekompresiu skvapalneného alebo stlačeného plynu;
každé vybavenie alebo zariadenie potrebné na bezpečnú, zabezpečenú a efektívnu prevádzku systému alebo na umožnenie dvojsmernej kapacity vrátane kompresorových staníc;
inteligentné plynárenské siete, čiže všetko toto vybavenie alebo všetky tieto zariadenia, ktorých cieľom je umožniť a uľahčiť začlenenie plynov z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových plynov (vrátane vodíka alebo plynov nebiologického pôvodu) do sústavy: digitálne systémy a prvky integrujúce informačné a komunikačné technológie, kontrolné systémy a snímacie technológie s cieľom umožniť interaktívne a inteligentné monitorovanie, meranie, kontrolu kvality a riadenie výroby, prepravy, distribúcie a spotreby plynu v plynárenskej sieti. Inteligentné siete môžu okrem toho zahŕňať aj vybavenie umožňujúce spätné toky z distribučnej úrovne na prenosovú úroveň a súvisiacu potrebnú modernizáciu existujúcej siete;
v súvislosti s vodíkom:
potrubia na prepravu vodíka, tvorené najmä vysokotlakovými vodíkovými potrubiami, ako aj potrubia na distribúciu vodíka, tvorené najmä potrubiami na miestnu distribúciu vodíka, ktoré umožňujú prístup viacerým používateľom sústavy na transparentnom a nediskriminačnom základe;
zariadenia na uskladňovanie, čiže zásobníky používané na uskladňovanie vodíka s vysokým stupňom čistoty vrátane časti vodíkového terminálu používanej na uskladňovanie, ale bez tej časti, ktorá slúži na výrobné operácie, ako aj vrátane zariadení vyhradených výlučne pre prevádzkovateľov vodíkovej siete pri plnení ich funkcií. Zariadenia na uskladňovanie vodíka zahŕňajú podzemné zásobníky, ktoré sú napojené na vysokotlakové vodíkové potrubia uvedené v bode i);
zariadenia na nasadzovanie, príjem, uskladňovanie a spätné splyňovanie alebo dekompresiu vodíka alebo vodíka, ktorý je súčasťou iných chemických látok, s cieľom vtlačiť vodík do plynárenskej siete alebo špecializovanej vodíkovej siete;
terminály, teda zariadenia používané na transformáciu kvapalného vodíka na plynný vodík s cieľom vtlačiť vodík do vodíkovej siete. Terminály zahŕňajú prídavné zariadenia a dočasné uskladnenie potrebné na proces transformácie a následné vtlačenie do vodíkovej siete, ale bez akejkoľvek časti vodíkového terminálu používanej na uskladňovanie;
prepojovacie vedenie, čiže vodíková sieť (alebo jej časť), ktorá prechádza cez hranicu medzi členskými štátmi alebo pozdĺž hranice medzi členskými štátmi, prípadne medzi členským štátom a treťou krajinou až po územie členských štátov alebo po pobrežné vody daného členského štátu;
každé vybavenie alebo zariadenie potrebné na bezpečnú, zabezpečenú a efektívnu prevádzku vodíkového systému alebo na umožnenie dvojsmernej kapacity vrátane kompresorových staníc;
ktorékoľvek zo zariadení uvedených v bodoch i) až vi) môže byť novovybudovaným zariadením alebo zariadením prerobeným zo zariadenia na zemný plyn na zariadenie na vodík, prípadne kombináciou oboch. Zariadenia uvedené v bodoch i) až vi), ku ktorým má prístup tretia strana, sa považujú za energetickú infraštruktúru;
v súvislosti s oxidom uhličitým:
potrubia okrem ťažobnej siete používané na prepravu oxidu uhličitého z viac ako jedného zdroja, teda z priemyselných zariadení (vrátane elektrární), ktoré produkujú oxid uhličitý spaľovaním alebo inými chemickými reakciami zahŕňajúcimi fosílne alebo nefosílne zlúčeniny obsahujúce uhlík, na účel trvalého geologického uloženia oxidu uhličitého podľa článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES ( 35 ), na účel použitia oxidu uhličitého ako suroviny alebo na účel zvýšenia výnosov z biologických procesov;
zariadenia na skvapalňovanie a dočasné uloženie oxidu uhličitého so zreteľom na jeho prepravu alebo uloženie. To nezahŕňa infraštruktúru v rámci geologickej formácie používanú na trvalé geologické uloženie oxidu uhličitého podľa článku 3 smernice 2009/31/ES a súvisiace povrchové a vtláčacie zariadenia;
každé vybavenie alebo zariadenie potrebné na náležitú, zabezpečenú a efektívnu prevádzku daného systému vrátane ochranných, monitorovacích a kontrolných systémov. Môžu sem patriť špecializované mobilné zariadenia na prepravu a ukladanie oxidu uhličitého za predpokladu, že tieto mobilné zariadenia spĺňajú definíciu ekologického vozidla;
Zariadenia uvedené v bodoch i), ii) a iii), ku ktorým má prístup tretia strana, sa považujú za energetickú infraštruktúru;
infraštruktúra používaná na prenos alebo distribúciu tepelnej energie vo forme pary, horúcej vody alebo vychladených kvapalín od viacerých výrobcov alebo používateľov, ktorej podstatou je využívanie energie z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla z priemyselného využitia;
projekty spoločného záujmu vymedzené v článku 2 bode 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 ( 36 ) a projekt spoločného záujmu uvedený v článku 171 zmluvy;
ostatné kategórie infraštruktúry, ktoré umožňujú fyzické alebo bezdrôtové pripojenie výrobcov a používateľov energie z obnoviteľných zdrojov alebo bezuhlíkovej energie z viacerých prístupových a výstupných bodov prístupných tretím stranám, ktoré nepatria k podnikom vlastniacim alebo riadiacim infraštruktúru;
Zariadenia uvedené v písmenách a) až g), ktoré sú vybudované pre jedného používateľa alebo malú skupinu používateľov identifikovaných ex ante a sú prispôsobené ich potrebám („špecializovaná infraštruktúra“), sa nepovažujú za energetickú infraštruktúru.
„prevádzkovateľ distribučnej sústavy“ je prevádzkovateľ distribučnej sústavy v zmysle článku 2 bodu 29 smernice (EÚ) 2019/944;
„prevádzkovateľ prenosovej sústavy“ je prevádzkovateľ prenosovej sústavy v zmysle článku 2 bodu 35 smernice (EÚ) 2019/944;
„uskladňovanie elektrickej energie“ je oddialenie okamihu konečného použitia elektriny na neskorší čas po jej výrobe alebo premena elektrickej energie na formu energie, ktorú možno skladovať, uskladňovanie takejto energie a následná spätná premena takejto energie na elektrickú energiu;
„uskladňovanie tepla“ je oddialenie okamihu konečného použitia tepelnej energie na neskorší čas po jej výrobe alebo premena elektrickej či tepelnej energie na formu energie, ktorú možno skladovať, uskladňovanie takejto energie a prípadná následná premena alebo spätná premena takejto energie na tepelnú energiu na účely konečného použitia (t. j. vykurovanie alebo chladenie);
„zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého“ alebo „CCS“ je súbor technológií, ktoré umožňujú zachytávať CO2 emitovaný z priemyselných zariadení vrátane emisií inherentných danému procesu alebo ho zachytávať priamo z okolitého ovzdušia, prepravovať ho do úložiska a vtláčať ho do vhodných podzemných geologických formácií na účely trvalého uloženia;
„zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého“ alebo „CCU“ je súbor technológií, ktoré umožňujú zachytávať CO2 emitovaný z priemyselných zariadení vrátane emisií inherentných danému procesu alebo ho zachytávať priamo z okolitého ovzdušia a prepravovať ho na miesto spotreby alebo využitia CO2 na účely úplného využitia daného CO2;
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa sociálnej pomoci na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov
„miesto obvyklého pobytu“ je miesto, kde fyzická osoba žije aspoň 185 dní v každom kalendárnom roku z dôvodu osobných a pracovných väzieb; v prípade osoby, ktorá má pracovné väzby inde ako svoje osobné väzby a ktorá žije v dvoch alebo viacerých členských štátoch, sa za miesto jej obvyklého pobytu pokladá miesto, kde má osobné väzby, ak sa na toto miesto vracia pravidelne; ak osoba žije v niektorom členskom štáte na účely plnenia úlohy počas určeného obdobia, za jej miesto pobytu sa stále pokladá miesto, kde má svoje osobné väzby, bez ohľadu na to, či sa tam vracia počas vykonávania tejto činnosti; navštevovanie univerzity alebo školy v inom členskom štáte nepredstavuje presun miesta obvyklého pobytu; alternatívne platí, že „miesto obvyklého pobytu“ má význam, ktorý je mu priradený vo vnútroštátnom práve členských štátov.
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci v oblasti širokopásmovej infraštruktúry
▼M4 —————
▼M6 —————
„káblovody“ sú podpovrchové rúry alebo vedenia používané na umiestnenie (optických, medených alebo koaxiálnych) káblov širokopásmovej siete;
„fyzický uvoľnený prístup“ poskytuje prístup k prístupovému vedeniu koncového spotrebiteľa a umožňuje prenosovým systémom konkurentov priamy prenos dát cez toto vedenie;
„širokopásmová infraštruktúra“ je širokopásmová infraštruktúra bez aktívnej zložky, ktorá zahŕňa fyzickú infraštruktúru, vrátane káblovodov, stĺpov, stožiarov, nenasvietených optických vlákien, rozvodných skríň a káblov (vrátane nenasvietených optických vlákien a medených káblov);
„medziuzlový spoj“ je časť širokopásmovej siete, ktorá pripája prístupovú sieť k chrbticovej sieti a ktorá neposkytuje priamy prístup koncovým používateľom. Je časťou siete, v ktorej sa agreguje tok údajov koncových používateľov;
„chrbticová sieť“ je jadrová sieť, ktorá prepája medziuzlové spoje z rôznych oblastí alebo regiónov;
„prístupová sieť“ je segment širokopásmovej siete, ktorý spája medziuzlový spoj priestormi alebo zariadeniami koncových používateľov;
▼M4 —————
„veľkoobchodný prístup“ je prístup, ktorý umožňuje prevádzkovateľovi využívať zariadenia iného prevádzkovateľa. Veľkoobchodný prístup zahŕňa na základe súčasného technologického vývoja aspoň tieto prístupové produkty: i) v prípade sietí FTTx: prístup k širokopásmovej infraštruktúre, uvoľnený prístup a prístup k bitovému toku; ii) v prípade káblových sietí: prístup k širokopásmovej infraštruktúre a prístup k aktívnym službám; iii) v prípade pevných bezdrôtových sietí: prístup k širokopásmovej infraštruktúre a prístup k aktívnym službám; iv) v prípade mobilných sietí: prístup k širokopásmovej infraštruktúre a prístup k aktívnym službám (aspoň k roamingu); v) v prípade satelitných platforiem: prístup k aktívnym službám; vi) v prípade medziuzlových spojov: prístup k širokopásmovej infraštruktúre a prístup k aktívnym službám.
„priestory nachádzajúce sa v dosahu infraštruktúry“ sú priestory koncových používateľov, do ktorých môže prevádzkovateľ na žiadosť koncových používateľov a do štyroch týždňov od dátumu žiadosti zaviesť širokopásmové služby (bez ohľadu na to, či sú tieto priestory už pripojené k sieti, alebo nie). Cena účtovaná za poskytovanie širokopásmových služieb v priestoroch koncových používateľov v tomto prípade nesmie presiahnuť bežné poplatky za pripojenie, čo znamená, že nesmie zahŕňať žiadne dodatočné ani výnimočné náklady v porovnaní so štandardnou obchodnou praxou, a v žiadnom prípade nesmie prekročiť bežnú cenu v dotknutom členskom štáte. Uvedenú cenu musí určiť príslušný vnútroštátny orgán;
„sociálno-ekonomickí aktéri“ sú subjekty, ktoré svojím poslaním, povahou alebo polohou môžu priamo či nepriamo zabezpečiť významné sociálno-ekonomické výhody pre občanov, podniky a miestne komunity nachádzajúce sa v ich blízkom okolí alebo v oblasti ich vplyvu, medzi ktoré patria orgány verejnej správy, verejné alebo súkromné subjekty poverené prevádzkovaním služieb všeobecného záujmu alebo služieb všeobecného hospodárskeho záujmu podľa článku 106 ods. 2 zmluvy a podniky s intenzívnym využívaním digitálnych technológií;
„koridor 5G“ je dopravná trasa, cesta, železnica alebo vnútrozemská vodná cesta úplne pokrytá infraštruktúrou digitálnej pripojiteľnosti, a najmä systémami 5G, ktorá umožňuje nepretržité poskytovanie synergických digitálnych služieb, ktoré sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 ( 39 ), napríklad prepojená a automatizovaná mobilita, podobné inteligentné služby mobility pre železnice alebo digitálna pripojiteľnosť na vnútrozemských vodných cestách.
„čas špičky“ je časť dňa, ktorá bežne trvá jednu hodinu a počas ktorej zaťaženie siete zvyčajne dosahuje svoje maximum;
„podmienky prevádzky v čase špičky“ sú podmienky, ktoré sa očakávajú, keď bude sieť fungovať v „čase špičky“;
„príslušný časový rámec“ je časový rámec používaný na overenie plánovaných súkromných investícií, ktorý zodpovedá časovému rámcu, v ktorom členský štát odhaduje zavedenie plánovanej siete financovanej štátom, od uverejnenia verejnej konzultácie o plánovanej štátnej intervencii až do začatia prevádzkovania siete (t. j. do začiatku poskytovania veľkoobchodných a/alebo maloobchodných služieb siete financovanej štátom). Príslušný časový rámec nemôže byť kratší ako dva roky;
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva
„náročné audiovizuálne diela“ sú diela identifikované ako také členskými štátmi na základe vopred stanovených kritérií pri zavádzaní schém alebo poskytovaní pomoci a môžu zahŕňať filmy, ktorých jediné pôvodné znenie je v jazyku členského štátu s malou rozlohou, malým počtom obyvateľov alebo malou jazykovou oblasťou, krátke filmy, prvé a druhé filmy začínajúcich režisérov, dokumentárne filmy, nízkorozpočtové alebo z komerčného hľadiska inak náročné diela;
„zoznam OECD/DAC“ sú všetky krajiny a územia oprávnené na oficiálnu rozvojovú pomoc a zahrnuté do zoznamu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD);
„primeraný zisk“ sa určuje s ohľadom na obvyklý zisk v dotknutom odvetví. V každom prípade sa za primeranú bude považovať miera návratnosti kapitálu, ktorá nepresahuje príslušnú swapovú sadzbu zvýšenú o prémiu 100 bázických bodov.
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry
„profesionálny šport“ je športovanie v zmysle zárobkovej činnosti alebo poskytovania služby za odmenu bez ohľadu na to, či bola uzavretá formálna pracovná zmluva medzi profesionálnym športovcom a príslušnou športovou organizáciou, ak odmena prevyšuje náklady na účasť a predstavuje značnú časť príjmu športovca. Cestovné náklady a náklady na ubytovanie spojené s účasťou na športovom podujatí sa nepovažujú za odmenu na účely tohto nariadenia.
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci pre regionálne letiská
„letisková infraštruktúra“ je infraštruktúra a vybavenie na poskytovanie letiskových služieb letiskom leteckým spoločnostiam a rôznym poskytovateľom služieb vrátane vzletových a pristávacích dráh, terminálov, odbavovacích plôch, rolovacích dráh, centralizovanej infraštruktúry pozemnej obsluhy a ostatných zariadení, ktoré priamo podporujú letiskové služby, okrem infraštruktúry a vybavenia, ktoré sú v prvom rade potrebné na vykonávanie neleteckých činností;
„letecká spoločnosť“ je akákoľvek letecká spoločnosť s platným povolením na prevádzku vydaným členským štátom alebo členom Spoločného európskeho leteckého priestoru v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 ( 40 );
„letisko“ je subjekt alebo skupina subjektov vykonávajúca hospodársku činnosť poskytovania letiskových služieb leteckým spoločnostiam;
„letiskové služby“ sú služby, ktoré letisko alebo ktorákoľvek z jeho dcérskych spoločností poskytuje leteckým spoločnostiam na zaručenie odbavovania lietadiel (od pristátia po vzlietnutie), cestujúcich a nákladu, čím sa leteckým spoločnostiam umožňuje poskytovať služby leteckej dopravy vrátane poskytovania služieb pozemnej obsluhy a poskytovania centralizovanej infraštruktúry pozemnej obsluhy;
„priemerný ročný objem cestujúcich“ je údaj určený na základe objemu cestujúcich (prilietajúcich aj odlietajúcich) počas dvoch finančných rokov predchádzajúcich roku, v ktorom je pomoc poskytnutá;
„centralizovaná infraštruktúra pozemnej obsluhy“ je infraštruktúra, ktorej prevádzku zvyčajne zabezpečuje prevádzkovateľ letiska a ktorá je daná k dispozícii rôznym poskytovateľom služieb pozemnej obsluhy na letisku za poplatok, s výnimkou vybavenia vlastneného alebo prevádzkovaného poskytovateľmi služieb pozemnej obsluhy;
„vysokorýchlostný vlak“ je vlak schopný dosiahnuť rýchlosť viac než 200 km/h;
„služby pozemnej obsluhy“ sú služby poskytované používateľom letísk na letiskách podľa opisu v prílohe k smernici Rady 96/67/ES ( 41 );
„neletecké činnosti“ sú komerčné služby leteckým spoločnostiam alebo iným používateľom letiska vrátane pomocných služieb cestujúcim, nákladným prepravcom alebo iným poskytovateľom služieb, prenájmu kancelárií a obchodov, parkovania a hotelov;
„regionálne letisko“ je letisko s priemerným ročným objemom do 3 miliónov cestujúcich;
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci pre prístavy
„prístav“ je územie pevniny a vody pozostávajúce z takej infraštruktúry a zariadení, ktoré umožňujú prijímanie plavidiel, ich nakladanie a vykladanie, uskladňovanie tovaru, preberanie a dodávanie tohto tovaru alebo nalodenie a vylodenie cestujúcich, posádky a iných osôb, a z akejkoľvek inej infraštruktúry, ktorá je potrebná pre prevádzkovateľov dopravy v prístave;
„námorný prístav“ je prístav v zásade umožňujúci prijímanie námorných plavidiel;
„vnútrozemský prístav“ je prístav iný než námorný prístav, ktorý umožňuje prijímanie vnútrozemských plavidiel;
„prístavná infraštruktúra“ je infraštruktúra a zariadenia na poskytovanie prístavných služieb súvisiacich s prepravou, napríklad prístaviská používané na zakotvenie lodí, kolmé hrany, móla a plávajúce pontónové rampy v prílivových oblastiach, prístavné bazény, násypy a rekultivované plochy, infraštruktúra na zber lodného odpadu a zvyškov nákladu a nabíjacia a čerpacia infraštruktúra v prístavoch zásobujúca vozidlá, mobilné zariadenia terminálu a mobilné zariadenia pozemnej obsluhy elektrickou energiou, vodíkom, amoniakom a metanolom;
„prístavná superštruktúra“ sú povrchové úpravy (napríklad na účely skladovania), pevné zariadenia (napríklad sklady a budovy terminálov), ako aj mobilné zariadenia (napríklad žeriavy) v prístave, ktoré súvisia priamo s dopravnou funkciou prístavu;
„prístupová infraštruktúra“ je akýkoľvek druh infraštruktúry potrebnej na zabezpečenie prístupu a vstupu používateľov z pevniny alebo mora či rieky do prístavu alebo v rámci prístavu, ako napríklad cesty, železničné trate, kanály a plavebné komory;
„bagrovanie“ je odstraňovanie usadenín z dna prístupovej vodnej cesty do prístavu alebo v prístave;
▼M6 —————
„plavidlá“ sú plávajúce konštrukcie so samostatným pohonom alebo bez neho, s jedným alebo viacerými povrchovými výtlakovými trupmi;
„námorné plavidlá“ sú plavidlá iné než plavidlá, ktoré sa plavia výlučne alebo najmä po vnútrozemských vodných cestách alebo vo vodách nachádzajúcich sa v chránených vodách alebo v ich bezprostrednej blízkosti;
„vnútrozemské plavidlá“ sú plavidlá určené výlučne alebo najmä na plavbu po vnútrozemských vodných cestách alebo vo vodách nachádzajúcich sa v chránených vodách alebo v ich bezprostrednej blízkosti;
„infraštruktúra na zber lodného odpadu a zvyškov nákladu“ je pevné, plávajúce alebo mobilné prístavné zariadenie, ktoré dokáže prijímať lodný odpad alebo zvyšky nákladu v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES ( 42 ).
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoc obsiahnut vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU (pojmy vymedzené pod inými názvami tohto článku majú rovnaký význam aj v prípade pomoci obsiahnutej vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU)
„Fond InvestEU“, „záruka EÚ“, „finančný produkt“, „národné podporné banky alebo inštitúcie“ a „implementujúci partner“ majú význam vymedzený v článku 2 nariadenia (EÚ) 2021/523;
„finančný sprostredkovateľ“ na účely oddielu 16 je finančný sprostredkovateľ v zmysle bodu 34, s výnimkou implementujúcich partnerov;
„komerčný finančný sprostredkovateľ“ je finančný sprostredkovateľ, ktorého cieľom je dosiahnutie zisku a ktorý pôsobí v plnej miere na vlastné riziko, bez verejnej záruky, pričom za komerčných finančných sprostredkovateľov sa nepovažujú národné podporné banky a inštitúcie;
„mestský uzol TEN-T“ má význam stanovený v článku 3 písm. p) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 ( 43 );
„nový účastník“ je železničný podnik v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ ( 44 ), ktorý spĺňa tieto podmienky:
získal licenciu pre príslušný trhový segment podľa článku 17 ods. 3 smernice 2012/34/EÚ menej ako dvadsať rokov pred udelením pomoci;
nie je prepojený v zmysle článku 3 ods. 3 prílohy I k tomuto nariadeniu s železničným podnikom, ktorý získal licenciu v zmysle článku 3 ods. 14 smernice 2012/34/EÚ pred 1. januárom 2010;
„mestská doprava“ je doprava v rámci mesta alebo aglomerácie a ich zón dochádzky do práce;
„ekosystém“, „biodiverzita“ a „dobrý stav ekosystému“ majú význam vymedzený v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 ( 45 ).
Článok 3
Podmienky oslobodenia od notifikačnej povinnosti
Schémy pomoci, individuálna pomoc poskytnutá podľa schém pomoci a pomoc ad hoc sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 2 alebo 3 zmluvy a sú oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, ak takáto pomoc spĺňa všetky podmienky kapitoly I tohto nariadenia, ako aj osobitné podmienky príslušnej kategórie pomoci stanovené v kapitole III tohto nariadenia.
Článok 4
Stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť
Toto nariadenie sa neuplatňuje na pomoc, ktorá presahuje tieto stropy:
pre regionálnu investičnú pomoc: pre investíciu s oprávnenými nákladmi vo výške minimálne 110 miliónov EUR sa výška pomoci na jeden podnik a jeden investičný projekt stanovuje takto:
pre regionálnu pomoc na rozvoj miest: 22 miliónov EUR, ako sa stanovuje v článku 16 ods. 3;
pre investičnú pomoc pre MSP: 8,25 milióna EUR na jeden podnik a jeden investičný projekt;
pre pomoc na poradenské služby pre MSP: 2,2 milióna EUR na jeden podnik a jeden projekt;
pre pomoc pre MSP na účasť na veľtrhoch: 2,2 milióna EUR na jeden podnik za rok;
pomoci mikropodnikom vo forme verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu alebo tepla, ktorá sa uvádza v článku 19c: 200 000 EUR na jedného príjemcu za kalendárny rok. V prípade mikropodnikov pôsobiacich v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby je tento limit 25 000 EUR na jedného príjemcu za kalendárny rok a v prípade mikropodnikov pôsobiacich v odvetviach rybolovu a akvakultúry je to 30 000 EUR na jedného príjemcu za kalendárny rok;
pomoci pre MSP vo forme dočasných verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu alebo tepla vyrobeného zo zemného plynu alebo z elektriny na zmiernenie vplyvu zvyšovania cien v dôsledku útočnej vojny Ruska voči Ukrajine, ktorá sa uvádza v článku 19d: 2 milióny EUR na jedného príjemcu za kalendárny rok. V prípade MSP pôsobiacich v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby je tento limit 250 000 EUR na jedného príjemcu za kalendárny rok a v prípade MSP pôsobiacich v odvetviach rybolovu a akvakultúry je to 300 000 EUR na jedného príjemcu za kalendárny rok. Pomoc poskytnutá podnikom pôsobiacim v oblasti spracovania a odbytu poľnohospodárskych výrobkov je podmienená tým, že sa čiastočne alebo úplne nepostúpi prvovýrobcom;
pre pomoc pre podniky, ktoré sa zúčastňujú na projektoch Európskej územnej spolupráce: pokiaľ ide o pomoc podľa článku 20, 2,2 milióna EUR na jeden podnik a jeden projekt; pokiaľ ide o pomoc podľa článku 20a, sumy stanovené v článku 20a ods. 2 na jeden podnik a jeden projekt;
pre pomoc vo forme rizikového financovania: 16,5 milióna EUR na jeden oprávnený podnik, ako sa stanovuje v článku 21 ods. 8 a v článku 21a ods. 2;
pre pomoc pre začínajúce podniky: výšky stanovené na jeden podnik v článku 22 ods. 3, 4, 5 a 7;
pre pomoc na výskum a vývoj:
ak je predmetom projektu prevažne základný výskum: 55 miliónov EUR na jeden podnik a jeden projekt; v prípade, že viac ako polovica oprávnených nákladov projektu vznikla v súvislosti s činnosťami, ktoré patria do kategórie základného výskumu;
ak je predmetom projektu prevažne priemyselný výskum: 35 miliónov EUR na jeden podnik a jeden projekt; v prípade, že viac ako polovica oprávnených nákladov projektu vznikla v súvislosti s činnosťami, ktoré patria do kategórie priemyselného výskumu alebo spoločne do kategórií priemyselného výskumu a základného výskumu;
ak je predmetom projektu prevažne experimentálny vývoj: 25 miliónov EUR na jeden podnik a jeden projekt; v prípade, že viac ako polovica oprávnených nákladov projektu vznikla v súvislosti s činnosťami, ktoré patria do kategórie experimentálneho vývoja;
ak je projekt projektom Eureka, realizuje ho spoločný podnik vytvorený na základe článku 185 alebo článku 187 zmluvy alebo je v súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 ods. 6 písm. d), sumy uvedené v bodoch i) až iii) sú dvojnásobné;
ak sa pomoc na projekty výskumu a vývoja poskytuje vo forme vratných preddavkov, ktoré sú pri absencii prijatej metodiky výpočtu ich ekvivalentu hrubého grantu vyjadrené ako percentuálny podiel oprávnených nákladov, a ak sa v opatrení stanovuje, že v prípade úspešnej realizácie projektu stanoveného na základe primeranej a prezieravej hypotézy budú preddavky splatené s úrokovou sadzbou, ktorá sa prinajmenšom rovná diskontnej sadzbe uplatniteľnej v čase poskytnutia grantu, sumy uvedené v bodoch i) až iv) sa zvýšia o 50 %;
pomoc na štúdie uskutočniteľnosti v rámci prípravy výskumných činností: 8,25 milióna EUR na jednu štúdiu;
pre pomoc pre MSP na projekty výskumu a vývoja, ktorým bola udelená známka excelentnosti za kvalitu, vykonávanú podľa článku 25a: suma uvedená v článku 25a;
pre pomoc na akcie Marie Curie-Skłodowskej a akcie v rámci výziev ERC Dôkaz koncepcie (Proof of Concept) vykonávanú podľa článku 25b: sumy uvedené v článku 25b;
pre pomoc v rámci spolufinancovaných projektov výskumu a vývoja vykonávanú podľa článku 25c: sumy uvedené v článku 25c;
pre pomoc na akcie na vytváranie tímov: sumy uvedené v článku 25d;
pre pomoc v rámci spolufinancovania projektov podporovaných z Európskeho obranného fondu alebo Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu podľa článku 25e: 80 miliónov EUR na jeden podnik a jeden projekt;
pre investičnú pomoc na výskumné infraštruktúry: 35 miliónov EUR na jednu infraštruktúru;
pre investičnú pomoc na testovacie a experimentálne infraštruktúry: 25 miliónov EUR na jednu infraštruktúru;
pre pomoc pre inovačné zoskupenia: 10 miliónov EUR na jedno zoskupenie;
pre pomoc na inovácie pre MSP: 10 miliónov EUR na jeden podnik a jeden projekt;
pre pomoc na inováciu procesu a na organizačnú inováciu: 12,5 milióna EUR na jeden podnik a jeden projekt;
pre pomoc na podporu vzdelávania: 3 milióny EUR na jeden vzdelávací projekt;
pre pomoc na prijímanie znevýhodnených pracovníkov do zamestnania: 5,5 milióna EUR na jeden podnik za rok;
pre pomoc na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím vo forme mzdových dotácií: 11 miliónov EUR na jeden podnik za rok;
pre pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov spojených so zamestnávaním pracovníkov so zdravotným postihnutím: 11 miliónov EUR na jeden podnik za rok;
pre pomoc na kompenzáciu nákladov na pomoc poskytovanú znevýhodneným pracovníkom: 5,5 milióna EUR na jeden podnik za rok;
pre investičnú pomoc na ochranu životného prostredia, ak nie je uvedené inak: 30 miliónov EUR na jeden podnik a jeden investičný projekt;
pre pomoc na vyhradenú infraštruktúru a ukladanie podľa článku 36 ods. 4: 25 miliónov EUR na jeden projekt;
pre investičnú pomoc na nabíjaciu alebo čerpaciu infraštruktúru podľa článku 36a ods. 1 a 2: 30 miliónov EUR na jeden podnik a jeden projekt a v prípade schém priemerný ročný rozpočet vo výške 300 miliónov EUR;
pre investičnú pomoc na kombinované zlepšenia energetickej hospodárnosti a environmentálnych vlastností budov uvedenú v článku 38a ods. 7 a článku 39 ods. 2a: 30 miliónov EUR na jeden podnik a jeden projekt;
pre pomoc v oblasti uľahčovania uzatvárania zmlúv o energetickej efektívnosti uvedenú v článku 38b: 30 miliónov EUR celkového nesplateného nominálneho financovania na jedného príjemcu;
pre investičnú pomoc na projekty energetickej hospodárnosti budov vo forme finančných nástrojov: sumy stanovené v článku 39 ods. 5;
pre pomoc vo forme úľavy na environmentálnych daniach alebo poplatkoch uvedenú v článku 44a: 50 miliónov EUR na jednu schému za rok;
▼M6 —————
pre prevádzkovú pomoc na podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov podľa článku 42 a prevádzkovú pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov a obnoviteľného vodíka v malých projektoch a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov podľa článku 43: 30 miliónov EUR na jeden podnik a jeden projekt; súčet rozpočtov všetkých schém, na ktoré sa vzťahuje článok 42, ani súčet rozpočtov všetkých schém, na ktoré sa vzťahuje článok 43, by nemal presiahnuť 300 miliónov EUR ročne;
pre pomoc na systémy centralizovaného zásobovania teplom a/alebo chladom podľa článku 46: 50 miliónov EUR na jeden podnik a jeden projekt;
pre pomoc na energetickú infraštruktúru uvedenú v článku 48: 70 miliónov EUR na jeden podnik a jeden projekt;
pre pomoc na nasadenie pevných širokopásmových sietí poskytnutú vo forme grantu: 100 miliónov EUR celkových nákladov na jeden projekt; pre pomoc na pevné širokopásmové siete poskytnutú vo forme finančného nástroja nesmie nominálna suma celkového financovania poskytnutého ktorémukoľvek konečnému príjemcovi na projekt prekročiť 150 miliónov EUR;
pre pomoc na nasadenie mobilných sietí 4G alebo 5G poskytnutú vo forme grantu: 100 mil. EUR celkových nákladov na jeden projekt; pre pomoc na mobilné siete 4G alebo 5G poskytnutú vo forme finančného nástroja nesmie nominálna suma celkového financovania poskytnutého ktorémukoľvek konečnému príjemcovi na jeden projekt prekročiť 150 mil. EUR;
pre pomoc na určité projekty spoločného záujmu v oblasti transeurópskych infraštruktúr digitálnej pripojiteľnosti financované podľa nariadenia (EÚ) 2021/1153 alebo ocenené známkou excelentnosti za kvalitu podľa uvedeného nariadenia, ktorá bola udelená vo forme grantu: 100 mil. EUR celkových nákladov na jeden projekt; pre pomoc na určité projekty spoločného záujmu v oblasti transeurópskych infraštruktúr digitálnej pripojiteľnosti poskytnutú vo forme finančného nástroja nesmie nominálna suma celkového financovania poskytnutého ktorémukoľvek konečnému príjemcovi prekročiť 150 mil. EUR na jeden projekt;
pre pomoc vo forme systémov poukážok na pripojenie: celkový rozpočet štátnej pomoci počas 24 mesiacov na všetky systémy poukážok na pripojenie v členskom štáte nesmie prekročiť 50 mil. EUR (celková suma vrátane vnútroštátnych a regionálnych alebo miestnych systémov poukazov);
pre pomoc na zavedenie medziuzlových spojov poskytnutú vo forme grantu: 100 miliónov EUR celkových nákladov na jeden projekt; pre pomoc na zavedenie medziuzlových spojov poskytnutú vo forme finančného nástroja nesmie nominálna suma celkového financovania poskytnutého ktorémukoľvek konečnému príjemcovi na projekt prekročiť 150 miliónov EUR;
pre investičnú pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva: 165 miliónov EUR na jeden projekt; pre prevádzkovú pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva: 82,5 milióna EUR na jeden podnik za rok;
pre schémy pomoci na audiovizuálne diela: 55 miliónov EUR na jednu schému za rok;
pre investičnú pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry: 33 miliónov EUR alebo celkové náklady presahujúce 110 miliónov EUR na jeden projekt; pre prevádzkovú pomoc na športovú infraštruktúru: 2,2 milióna EUR na jednu infraštruktúru za rok;
pre investičnú pomoc na miestne infraštruktúry: 11 miliónov EUR alebo celkové náklady presahujúce 22 miliónov EUR na tú istú infraštruktúru;
pre pomoc pre regionálne letiská: intenzity a výšky pomoci stanovené v článku 56a;
pre pomoc pre námorné prístavy: oprávnené náklady vo výške 143 miliónov EUR na jeden projekt [alebo 165 miliónov EUR na jeden projekt v námornom prístave zahrnutý do pracovného plánu koridoru základnej siete v zmysle článku 47 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 ( 46 )]; pokiaľ ide o bagrovanie, projekt je vymedzený ako všetko bagrovanie vykonané v priebehu jedného kalendárneho roka;
pre pomoc pre vnútrozemské prístavy: oprávnené náklady vo výške 44 miliónov EUR na jeden projekt [alebo 55 miliónov EUR na jeden projekt vo vnútrozemskom prístave zahrnutý do pracovného plánu koridoru základnej siete v zmysle článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013]; pokiaľ ide o bagrovanie, projekt je vymedzený ako všetko bagrovanie vykonané v priebehu jedného kalendárneho roka;
pre pomoc obsiahnutú vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU: sumy stanovené v kapitole III oddiele 16; a
pre pomoc pre MSP na náklady, ktoré vznikli účasťou na projektoch miestneho rozvoja vedeného komunitou: pokiaľ ide o pomoc podľa článku 19a, 2 milióny EUR na jeden podnik a jeden projekt; pokiaľ ide o pomoc podľa článku 19b, sumy stanovené v článku 19b ods. 2 na jeden projekt.
Článok 5
Transparentnosť pomoci
Za transparentné sa považujú tieto kategórie pomoci:
pomoc vo forme grantov a bonifikácie úrokov;
pomoc vo forme úverov, ak sa ekvivalent hrubého grantu pomoci vypočítal na základe referenčnej sadzby platnej v čase poskytnutia grantu;
pomoc vo forme záruk:
ak sa ekvivalent hrubého grantu vypočítal na základe prémií bezpečného prístavu stanovených v oznámení Komisie; alebo
ak metodika na výpočet ekvivalentu hrubého grantu záruky – po oznámení takejto metodiky Komisii podľa niektorého nariadenia Komisie v oblasti štátnej pomoci platného v danom čase – bola pred implementáciou opatrenia schválená na základe oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk ( 47 ) alebo na základe akéhokoľvek následného oznámenia, a ak schválená metodika výslovne upravuje druh záruky a druh príslušnej transakcie v kontexte uplatňovania tohto nariadenia;
pomoc vo forme daňového zvýhodnenia, ak opatrenie stanovuje hornú hranicu, ktorou sa zabezpečí, že nedôjde k prekročeniu uplatniteľného stropu;
regionálna pomoc na rozvoj miest, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 16;
pomoc podnikom pri ich účasti na projektoch Európskej územnej spolupráce podľa článku 20a, ak stanovuje obmedzenie zabezpečujúce, aby sa neprekročila uplatniteľná prahová hodnota stanovená v článku 20a;
pomoc vo forme opatrení rizikového financovania, ak sú splnené podmienky stanovené v článkoch 21 a 21a;
pomoc pre začínajúce podniky, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 22;
pomoc pre MSP vo forme znížených poplatkov za prístup alebo bezplatného prístupu k poradenským službám v oblasti inovácií v zmysle článku 2 bodu 94 a k službám na podporu inovácií v zmysle článku 2 bodu 95, poskytovaných napríklad organizáciami venujúcimi sa výskumu a šíreniu poznatkov, výskumnými infraštruktúrami, testovacími a experimentálnymi infraštruktúrami alebo inovačnými zoskupeniami na základe schémy pomoci, ak sú splnené tieto podmienky:
výhoda spočívajúca v znížených poplatkoch alebo nadobudnutom bezplatnom prístupe je vyčísliteľná a preukázateľná;
úplné alebo čiastočné cenové zľavy na služby, ako aj pravidlá, v súlade s ktorými MSP môžu žiadať o zľavy môžu byť vybrané a zľavy im môžu byť poskytnuté, sú verejne dostupné (prostredníctvom webových sídiel alebo iných vhodných prostriedkov) ešte predtým ako začne poskytovateľ služieb zľavy ponúkať;
poskytovateľ služieb vedie záznamy o výške pomoci poskytnutej jednotlivým MSP vo forme cenových zliav, aby sa zabezpečilo dodržanie stropov stanovených v článku 28 ods. 3 a 4. Takéto záznamy sa uchovajú desať rokov odo dňa, keď poskytovateľ služieb poskytol poslednú pomoc;
pomoc na projekty energetickej hospodárnosti, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 39;
pomoc vo forme prémií k trhovým cenám, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 42;
pomoc vo forme vratných preddavkov, ak celková nominálna výška vratného preddavku nepresahuje stropy uplatniteľné v súlade s týmto nariadením alebo ak metodika na výpočet ekvivalentu hrubého grantu vratného preddavku bola pred začatím uplatňovania opatrenia akceptovaná v nadväznosti na jej notifikáciu Komisii;
pomoc vo forme predaja alebo lízingu hmotných aktív pod úrovňou trhových sadzieb, ak je hodnota stanovená buď na základe odhadu nezávislého znalca pred transakciou, alebo odkazom na verejne dostupnú, pravidelne aktualizovanú a všeobecne akceptovanú referenčnú hodnotu;
pomoc obsiahnutá vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU, ak sú splnené podmienky stanovené v kapitole III oddiele 16;
pomoc mikropodnikom vo forme verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu alebo tepla, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 19c;
pomoc pre MSP vo forme dočasných verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu alebo tepla vyrobeného zo zemného plynu alebo z elektriny na zmiernenie vplyvu zvyšovania cien v dôsledku útočnej vojny Ruska voči Ukrajine, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 19d.
Článok 6
Stimulačný účinok
Pomoc sa pokladá za pomoc, ktorá má stimulačný účinok, ak príjemca podal písomnú žiadosť o pomoc príslušnému členskému štátu pred začatím práce na projekte alebo činnosti. Žiadosť o pomoc obsahuje aspoň tieto informácie:
názov a veľkosť podniku;
opis projektu vrátane dátumu jeho začatia a ukončenia;
miesto projektu;
zoznam nákladov projektu;
typ pomoci (grant, úver, záruka, vratný preddavok, kapitálová injekcia alebo iný typ) a výška verejných financií potrebných na projekt;
Pomoc ad hoc poskytnutá veľkým podnikom sa považuje za pomoc, ktorá má stimulačný účinok, ak okrem zabezpečenia splnenia podmienky stanovenej v odseku 2 členský štát overil pred poskytnutím príslušnej pomoci, že dokumentácia, ktorú pripravil príjemca, stanovuje, že pomoc bude viesť k jednému alebo viacerým z týchto aspektov:
v prípade regionálnej investičnej pomoci: že sa realizuje projekt, ktorý by sa v prípade neposkytnutia pomoci neuskutočnil v dotknutej oblasti alebo by v dotknutej oblasti nebol pre príjemcu dostatočne ziskový;
vo všetkých ostatných prípadoch, že existuje:
Odchylne od odsekov 2 a 3 sa opatrenia vo forme daňového zvýhodnenia považujú za pomoc, ktorá má stimulačný účinok, ak sú splnené tieto podmienky:
opatrením sa vytvára nárok na pomoc podľa objektívnych kritérií a bez ďalšieho uplatnenia voľného uváženia členského štátu a
opatrenie bolo schválené a nadobudlo účinnosť pred začatím práce na podporovanom projekte alebo pred začatím podporovanej činnosti, s výnimkou v prípade následných fiškálnych schém, ak sa na danú činnosť vzťahovali už predchádzajúce schémy vo forme daňového zvýhodnenia.
Odchylne od odsekov 2, 3 a 4 sa od nasledujúcich kategórií pomoci nevyžaduje, aby mali stimulačný účinok, alebo sa predpokladá, že takýto účinok majú:
regionálna prevádzková pomoc a regionálna pomoc na rozvoj miest, ak sú splnené relevantné podmienky stanovené v článkoch 15 a 16;
pomoc na uľahčenie prístupu k financovaniu pre MSP, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v článkoch 21, 21a a 22;
pomoc na prijímanie znevýhodnených pracovníkov do zamestnania vo forme mzdových dotácií a pomoc na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím vo forme mzdových dotácií, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v článku 32, resp. v článku 33;
pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím a pomoc na kompenzáciu nákladov na pomoc poskytovanú znevýhodneným pracovníkom, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v článkoch 34 a 35;
pomoc vo forme úľav na environmentálnych daniach podľa smernice 2003/96/ES, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 44 tohto nariadenia;
pomoc na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 50;
sociálna pomoc na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 51;
pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 53;
pomoc podnikom, ktoré sa zúčastňujú na projektoch Európskej územnej spolupráce, ak sú splnené príslušné podmienky v článku 20 alebo článku 20a;
pomoc na projekty výskumu a vývoja, ktorým bola udelená známka excelentnosti za kvalitu, pomoc na akcie „Marie Skłodowska-Curie“ a na akcie v rámci výziev ERC Dôkaz koncepcie (Proof of Concept), ktorým bola udelená známka excelentnosti za kvalitu, pomoc v rámci spolufinancovaných projektov a v rámci spolufinancovaných akcií na vytváranie tímov, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v článku 25a, článku 25b, článku 25c alebo článku 25d;
pomoc obsiahnutá vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU, ak sú splnené podmienky stanovené v kapitole III oddiele 16;
pomoc pre MSP, ktoré sa zúčastňujú na projektoch miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo z nich majú prínos, ak sú splnené príslušné podmienky uvedené v článku 19a alebo článku 19b;
pomoc na sanáciu environmentálnych škôd, obnovu prirodzených biotopov a ekosystémov, keď náklady na sanáciu alebo obnovu presahujú zvýšenie hodnoty pôdy alebo majetku a sú splnené podmienky stanovené v článku 45;
pomoc na ochranu biodiverzity a vykonávanie riešení blízkych prírode na účely adaptácie na zmenu klímy a zmiernenie zmeny klímy za predpokladu splnenia podmienok stanovených v článku 45;
pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov podľa článkov 41, 42 a 43, ak sa pomoc poskytuje automaticky v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami a bez ďalšieho uplatnenia vlastného uváženia členským štátom, pričom opatrenie bolo prijaté a nadobudlo účinnosť pred začatím práce na podporovanom projekte alebo pred začatím podporovanej činnosti;
pomoc mikropodnikom vo forme verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu alebo tepla, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 19c;
pomoc pre MSP vo forme dočasných verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu alebo tepla vyrobeného zo zemného plynu alebo elektriny na zmiernenie vplyvu zvyšovania cien v dôsledku útočnej vojny Ruska voči Ukrajine, na základe podmienok stanovených v článku 19d.
Článok 7
Intenzita pomoci a oprávnené náklady
▼M1 —————
Článok 8
Kumulácia
Pomoc s identifikovateľnými oprávnenými nákladmi oslobodená od notifikačnej povinnosti týmto nariadením sa môže kumulovať s:
akoukoľvek inou štátnou pomocou, pokiaľ sa tieto opatrenia týkajú iných identifikovateľných oprávnených nákladov;
akoukoľvek inou štátnou pomocou v súvislosti s tými istými – čiastočne alebo úplne sa prekrývajúcimi – oprávnenými nákladmi, iba ak sa v dôsledku takejto kumulácie neprekročí maximálna intenzita pomoci alebo výška pomoci uplatniteľná na túto pomoc v súlade s týmto nariadením.
Pri určovaní súladu s ustanoveniami o kumulácii podľa prvej vety tohto písmena sa neberie do úvahy financovanie poskytnuté konečným príjemcom v rámci podpory z Fondu InvestEU podľa kapitoly III oddielu 16, ani náklady, na ktoré sa toto financovanie vzťahuje. Namiesto toho sa suma relevantná z hľadiska tohto súladu s ustanoveniami o kumulácii z prvej vety tohto písmena vypočíta tak, ako je uvedené ďalejx+. Po prvé, z celkových oprávnených nákladov na projekt sa odpočíta nominálna suma financovania v rámci podpory z Fondu InvestEU, pričom sa získajú celkové zvyšné oprávnené náklady; po druhé, maximálna výška pomoci sa vypočíta tak, že príslušná najvyššia intenzita pomoci alebo výška pomoci sa uplatní len na celkové zostávajúce oprávnené náklady.
V prípade článkov, pri ktorých je strop vymedzujúci notifikačnú povinnosť vyjadrený ako maximálna výška pomoci, sa pri určovaní toho, či sa dodržiavajú stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť uvedené v článku 4, nezohľadňuje ani nominálna výška financovania poskytnutého konečným príjemcom s podporou z Fondu InvestEU.
Alternatívne, v prípade úverov v prvom rade alebo záruk na úvery v prvom rade podporovaných z Fondu InvestEU podľa kapitoly III oddielu 16 sa ekvivalent hrubého grantu pomoci obsiahnutej v takýchto úveroch alebo zárukách poskytnutých konečným príjemcom môže vypočítať primerane podľa článku 5 ods. 2 písm. b) alebo c). Tento hrubý ekvivalent grantu pomoci sa môže v súlade s prvou vetou tohto písmena použiť na zabezpečenie toho, aby kumulácia s akoukoľvek inou pomocou na rovnaké identifikovateľné oprávnené náklady nemala za následok prekročenie najvyššej intenzity pomoci alebo výšky pomoci uplatniteľnej na pomoc podľa tohto nariadenia alebo príslušného stropu vymedzujúceho notifikačnú povinnosť podľa tohto nariadenia.
Článok 9
Uverejňovanie a informácie
Dotknutý členský štát zabezpečí, aby sa v module Komisie pre transparentné prideľovanie pomoci ( 49 ) alebo na súhrnnom webovom sídle venovanom štátnej pomoci na celoštátnej alebo regionálnej úrovni uverejňovali:
súhrnné informácie uvedené v článku 11 v štandardizovanom formáte stanovenom v prílohe II alebo odkaz na prístup k nim;
plné znenie každého opatrenia pomoci, ako sa uvádza v článku 11, alebo odkaz na prístup k plnému zneniu;
informácie uvedené v prílohe III o každej poskytnutej individuálnej pomoci presahujúcej 100 000 EUR alebo v prípade pomoci týkajúcej sa finančných produktov podporovaných z Fondu InvestEU podľa oddielu 16 o každej poskytnutej individuálnej pomoci presahujúcej 500 000 EUR, alebo v prípade príjemcov pôsobiacich v poľnohospodárskej prvovýrobe alebo v odvetví rybolovu a akvakultúry okrem príjemcov, na ktorých sa vzťahuje oddiel 2a, o každej poskytnutej individuálnej pomoci presahujúcej 10 000 EUR.
Pokiaľ ide o pomoc poskytnutú na projekty Európskej územnej spolupráce uvedenú v článku 20, informácie uvedené v tomto odseku sa umiestnia na webové sídlo členského štátu, v ktorom sídli dotknutý riadiaci orgán vymedzený v článku 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 ( 50 ) alebo v článku 45 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 ( 51 ), podľa tohto, ktoré z nich sa uplatňuje. Zúčastnené členské štáty sa môžu alternatívne rozhodnúť, že každý z nich poskytne na svojom webovom sídle informácie o opatreniach pomoci na svojom území.
Povinnosti týkajúce sa uverejnenia stanovené v prvom pododseku sa nevzťahujú na pomoc poskytovanú na projekty Európskej územnej spolupráce uvedené v článku 20a, ani na projekty miestneho rozvoja vedeného komunitou podľa článku 19b.
V prípade schém pomoci vo forme daňových zvýhodnení a schém, na ktoré sa vzťahujú články 16, 21a a 22 ( 52 ), sa podmienky uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. c) tohto článku považujú za splnené, ak členské štáty uverejnia požadované informácie o výške jednotlivých súm pomoci v týchto rozpätiach (v miliónoch EUR):
Komisia na svojej webovej lokalite uverejní:
odkazy na webové lokality o štátnej pomoci uvedené v odseku 1 tohto článku;
súhrnné informácie uvedené v článku 11.
KAPITOLA II
MONITOROVANIE
Článok 10
Odňatie výhody skupinovej výnimky
Ak členský štát poskytne pomoc, ktorá je týmto nariadením údajne oslobodená od notifikačnej povinnosti bez toho, aby boli splnené podmienky stanovené v kapitolách I až III, Komisia môže po tom, ako poskytla príslušnému členskému štátu možnosť vyjadriť svoje stanovisko, prijať rozhodnutie, na základe ktorého sa všetky alebo niektoré budúce opatrenia pomoci prijaté príslušným členským štátom, ktoré by inak spĺňali požiadavky tohto nariadenia, majú notifikovať Komisii v súlade s článkom 108 ods. 3 zmluvy. Opatrenia, ktoré sa majú notifikovať, môžu byť obmedzené na opatrenia o poskytnutí určitých typov pomoci alebo v prospech určitých príjemcov alebo opatrenia pomoci prijaté určitými orgánmi príslušného členského štátu.
Článok 11
Podávanie správ
Členské štáty – alebo alternatívne v prípade pomoci poskytnutej na projekty Európskej územnej spolupráce podľa článku 20 členský štát, v ktorom sídli riadiaci orgán podľa vymedzenia v článku 21 nariadenia (EÚ) č. 1299/2013 alebo v článku 45 nariadenia (EÚ) 2021/1059, podľa toho, ktoré z nich sa uplatňuje, – Komisii predkladajú:
prostredníctvom elektronického notifikačného systému Komisie súhrnné informácie o každom opatrení pomoci oslobodenom podľa tohto nariadenia v štandardizovanom formáte stanovenom v prílohe II, spolu s odkazom na prístup k plnému zneniu opatrenia pomoci vrátane jeho zmien, a to do 20 pracovných dní odo dňa, keď opatrenie nadobudlo účinnosť, a
v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 794/2004 ( 53 ) výročnú správu o uplatňovaní tohto nariadenia v elektronickej forme, ktorá obsahuje informácie uvedené v danom nariadení, a to za každý celý rok alebo každú časť roka, počas ktorého sa toto nariadenie uplatňuje. V prípade finančných produktov implementovaných členským štátom v rámci zložky InvestEU, za ktorú je zodpovedný členský štát, alebo národnou podpornou bankou konajúcou ako implementujúci partner alebo konajúcou ako finančný sprostredkovateľ v rámci InvestEU, sa táto povinnosť členského štátu považuje za splnenú, ak implementujúci partner poskytne Komisii výročné správy v súlade s príslušnými požiadavkami na podávanie správ stanovenými v dohode o záruke podpísanej medzi Komisiou a implementujúcim partnerom.
Prvý pododsek sa nevzťahuje na pomoc poskytnutú na projekty Európskej územnej spolupráce uvedené v článku 20a ani na projekty miestneho rozvoja vedeného komunitou uvedené v článku 19b.
Článok 12
Monitorovanie
Prvý pododsek sa nevzťahuje na pomoc poskytnutú na projekty Európskej územnej spolupráce uvedené v článku 20a, ako ani na projekty operačných skupín európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, a projekty miestneho rozvoja vedeného komunitou (MRVK) uvedené v článku 19b.
KAPITOLA III
OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE RÔZNE KATEGÓRIE POMOCI
ODDIEL 1
Regionálna pomoc
Článok 13
Rozsah regionálnej pomoci
Tento oddiel sa neuplatňuje na:
pomoc v oceliarskom odvetví, odvetví lignitu a odvetví ťažby uhlia;
pomoc pre odvetvie dopravy, ako aj na súvisiacu infraštruktúru; pomoc na výrobu, skladovanie, prenos a distribúciu energie, ako aj energetickú infraštruktúru, s výnimkou regionálnej investičnej pomoci v najvzdialenejších regiónoch a schém regionálnej prevádzkovej pomoci a pomoc v odvetví širokopásmového pripojenia s výnimkou schém regionálnej prevádzkovej pomoci;
regionálnu pomoc vo forme schém zameraných na obmedzený počet osobitných odvetví hospodárskej činnosti; schémy zamerané na činnosti v oblasti cestovného ruchu alebo spracovanie a marketing poľnohospodárskych výrobkov sa nepovažujú za zamerané na osobitné odvetvia hospodárskej činnosti;
regionálnu prevádzkovú pomoc poskytnutú podnikom, ktorých hlavná činnosť patrí do oddielu K „Finančné a poisťovacie činnosti“ klasifikácie NACE Rev. 2, alebo podnikom, ktoré vykonávajú činnosti v rámci skupiny a ktorých hlavná činnosť patrí do triedy 70.10 „Vedenie firiem“ alebo 70.22 „Poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia“ klasifikácie NACE Rev. 2.
Článok 14
Regionálna investičná pomoc
Oprávnenými nákladmi sú jedna alebo viaceré tieto položky:
investičné náklady na hmotné a nehmotné aktíva alebo
odhadované mzdové náklady na pracovné miesta, ktoré boli vytvorené v dôsledku počiatočnej investície, vypočítané za dva roky, alebo
kombinácia časti nákladov uvedených v písmenách a) a b) nepresahujúca sumu uvedenú v písmene a) alebo b), podľa toho, ktorá je vyššia.
Nadobudnuté aktíva musia byť nové, s výnimkou MSP a s výnimkou nadobudnutia prevádzkarne.
Náklady spojené s prenájmom hmotných aktív možno zohľadniť za týchto podmienok:
v prípade pozemkov a budov musí prenájom pokračovať najmenej päť rokov po očakávanom dátume dokončenia investičného projektu, pokiaľ ide o veľké podniky, a tri roky, pokiaľ ide o MSP;
v prípade zariadenia alebo strojov prenájom musí byť vo forme finančného lízingu a musí zahŕňať záväzok pre príjemcu pomoci odkúpiť aktívum po uplynutí prenájmu.
V prípade počiatočnej investície uvedenej v článku 2 bode 49 písm. b) alebo bode 51 písm. b) sa v zásade zohľadnia len náklady na nákup aktív od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi. Ak však rodinný príslušník pôvodného majiteľa alebo jeden či viacero zamestnancov prevezme malý podnik, neplatí podmienka, že tieto aktíva musia byť nadobudnuté od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi. Transakcia musí prebehnúť za trhových podmienok. Ak v súvislosti s nadobudnutím aktív prevádzkarne dochádza k ďalšej investícii, ktorá spĺňa kritériá na získanie regionálnej pomoci, oprávnené náklady na túto dodatočnú investíciu by sa mali pripočítať k nákladom na nadobudnutie aktív prevádzkarne. Ak bola pomoc na nadobudnutie aktív poskytnutá už pred ich zakúpením, náklady na tieto aktíva sa odpočítajú od oprávnených nákladov súvisiacich s nadobudnutím prevádzkarne.
Nehmotné aktíva sú oprávnené na výpočet investičných nákladov, ak spĺňajú tieto podmienky:
musia sa používať výlučne v prevádzkarni, ktorá je príjemcom pomoci;
musia byť odpisovateľné;
musia byť nakúpené za trhových podmienok od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi; a
musia byť zahrnuté v aktívach podniku, ktorý je príjemcom pomoci, a musia zostať spojené s projektom, na ktorý bola poskytnutá pomoc, najmenej počas piatich rokov (v prípade MSP počas troch rokov).
V prípade veľkých podnikov sú náklady na nehmotné aktíva oprávnené iba do výšky 50 % celkových oprávnených investičných nákladov počiatočnej investície. V prípade MSP je oprávnených 100 % nákladov na nehmotné aktíva.
Ak sú oprávnené náklady vypočítané s použitím odhadovaných mzdových nákladov podľa ods. 4 písm. b), musia byť splnené tieto podmienky:
investičný projekt musí viesť k čistému prírastku počtu zamestnancov v dotknutej prevádzkarni v porovnaní s priemerom za predchádzajúcich 12 mesiacov po odpočítaní pracovných miest zrušených počas tohto obdobia od počtu vytvorených pracovných miest, vyjadrené v ročných pracovných jednotkách;
každé pracovné miesto musí byť obsadené do troch rokov od ukončenia investície;
každé pracovné miesto vytvorené na základe investície sa v dotknutej oblasti zachová aspoň päť rokov od jeho prvého obsadenia alebo tri roky v prípade MSP, s výnimkou prípadu, keď pracovné miesto zaniklo medzi 1. januárom 2020 a 30. júnom 2021.
▼M6 —————
Článok 15
Regionálna prevádzková pomoc
V riedko osídlených oblastiach kompenzujú schémy regionálnej prevádzkovej pomoci dodatočné náklady na dopravu tovaru vyrobeného v oblastiach oprávnených na prevádzkovú pomoc, ako aj dodatočné náklady na dopravu tovaru ďalej spracúvaného v týchto oblastiach, ak sú splnené tieto podmienky:
pomoc je objektívne kvantifikovateľná vopred na základe fixnej sumy alebo tonokilometrov alebo inej relevantnej jednotky;
dodatočné náklady na dopravu sa vypočítajú na základe trasy prepravy tovaru v rámci štátnych hraníc príslušného členského štátu s použitím dopravných prostriedkov, ktoré majú za následok najnižšie náklady pre príjemcu. Členský štát môže ukladať environmentálne normy, ktoré má splniť vybratý druh dopravy, pričom, ak sa takéto normy ukladajú príjemcovi, môže pri výpočte dodatočných nákladov na dopravu vychádzať z najnižších nákladov potrebných na splnenie uvedených environmentálnych noriem.
Intenzita pomoci nesmie presiahnuť 100 % dodatočných nákladov na dopravu stanovených v tomto odseku.
V riedko a veľmi riedko osídlených oblastiach schémy regionálnej prevádzkovej pomoci musia predchádzať vyľudňovaniu alebo ho znižovať, a to za týchto podmienok:
príjemcovia vykonávajú svoju hospodársku činnosť v dotknutej oblasti;
ročná výška pomoci na jedného príjemcu v rámci všetkých schém prevádzkovej pomoci nepresahuje 20 % ročných nákladov práce, ktoré príjemcovi vznikli v dotknutej oblasti.
►C1 V najvzdialenejších regiónoch kompenzujú schémy prevádzkovej pomoci dodatočné prevádzkové náklady, ktoré vznikli v týchto regiónoch v priamom dôsledku jedného alebo viacerých trvalých znevýhodnení uvedených v článku 349 zmluvy, ak príjemcovia vykonávajú svoju hospodársku činnosť v najvzdialenejšom regióne za predpokladu, že ročná výška pomoci na jedného príjemcu v rámci všetkých schém prevádzkovej pomoci vykonávaných na základe tohto nariadenia nepresahuje jeden z týchto percentuálnych podielov: ◄
35 % ročnej hrubej pridanej hodnoty vytvorenej príjemcom v dotknutom najvzdialenejšom regióne;
40 % ročných nákladov práce, ktoré vznikli príjemcovi v dotknutom najvzdialenejšom regióne;
30 % ročného obratu príjemcu, ktorý dosiahol v dotknutom najvzdialenejšom regióne.
Článok 16
Regionálna pomoc na rozvoj miest
Projekty rozvoja miest musia spĺňať tieto kritériá:
realizujú sa prostredníctvom fondov na rozvoj miest v podporovaných oblastiach;
sú spolufinancované z európskych štrukturálnych a investičných fondov;
podporujú implementáciu „integrovanej stratégie udržateľného rozvoja miest“.
Opatrenia na rozvoj miest musia spĺňať tieto podmienky:
správcovia fondov na rozvoj miest sa vyberajú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Nesmie dochádzať najmä k diskriminácii medzi správcami fondov na rozvoj miest na základe ich miesta usadenia alebo zapísania v obchodnom registri niektorého členského štátu. Od správcov fondov na rozvoj miest sa môže vyžadovať, aby spĺňali vopred stanovené kritériá, ktoré sú objektívne odôvodnené charakterom investícií;
nezávislí súkromní investori sa vyberajú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania vykonávaného v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi s cieľom dosiahnuť primeranú úroveň rozdelenia rizika a odmien, pričom pri investíciách iných než zárukách sa nerovnomerné rozdelenie zisku uprednostňuje pred ochranou pred znížením hodnoty (downside protection). Ak súkromní investori nie sú vybraní na základe takéhoto konania, spravodlivú mieru návratnosti pre súkromných investorov stanoví nezávislý znalec vybraný prostredníctvom otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania;
v prípade nerovnomerného rozdelenia strát medzi verejnými a súkromnými investormi sa prvá strata, ktorú na seba prevezme verejný investor, obmedzí na 25 % celkovej investície;
v prípade záruk poskytnutých súkromným investorom v rámci projektov rozvoja miest sa miera záruky obmedzí na 80 % a celkové straty, ktoré na seba prevezme členský štát, sa obmedzia na 25 % príslušného portfólia krytého zárukou;
investori môžu byť zastúpení v riadiacich orgánoch fondu na rozvoj miest, ako je dozorná rada alebo poradný výbor;
fond na rozvoj miest sa zriadi v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. Členský štát zaistí vykonanie hĺbkovej analýzy s cieľom zabezpečiť investičnú stratégiu kvalitnú po obchodnej stránke na účely realizácie opatrenia pomoci na rozvoj miest.
Fondy na rozvoj miest sa spravujú na komerčnom základe a zabezpečia rozhodnutia o financovaní orientované na zisk. Tento predpoklad sa pokladá za splnený, ak správcovia fondu na rozvoj miest spĺňajú tieto podmienky:
správcovia fondov na rozvoj miest sú podľa zákona alebo na základe zmluvy povinní konať starostlivo ako profesionálni správcovia a v dobrej viere a zamedziť konfliktu záujmov; uplatňujú sa najlepšie postupy a regulačný dohľad;
odmena správcov fondov na rozvoj miest je v súlade s praxou na trhu. Táto podmienka sa považuje za splnenú, ak je správca vybraný na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania založeného na objektívnych kritériách týkajúcich sa skúseností, odborných znalostí a operačných a finančných schopností;
odmena správcov fondov na rozvoj miest je viazaná na ich výkon alebo títo správcovia zdieľajú časť rizík investície spoluinvestovaním z vlastných zdrojov s cieľom zaistiť, aby ich záujmy boli neustále v súlade so záujmami verejných investorov;
správcovia fondov na rozvoj miest stanovia investičnú stratégiu, kritériá a navrhovaný časový harmonogram investícií do projektov rozvoja miest a stanovia predbežnú finančnú životaschopnosť a ich očakávaný vplyv na rozvoj miest;
pre každú kapitálovú a kvázi kapitálovú investíciu existuje jasná a realistická stratégia vystúpenia.
Keď fond na rozvoj miest poskytuje na projekty rozvoja miest úvery alebo záruky, musia byť splnené tieto podmienky:
v prípade úverov sa pri výpočte maximálnej výšky investície na účely ods. 3 tohto článku zohľadňuje nominálna výška úveru;
v prípade záruk sa pri výpočte maximálnej výšky investície na účely ods. 3 tohto článku zohľadňuje nominálna výška príslušného úveru.
ODDIEL 2
Pomoc pre MSP
Článok 17
Investičná pomoc pre MSP
Oprávnenými nákladmi sú jedna alebo viaceré tieto položky:
náklady investície do hmotných a nehmotných aktív vrátane jednorazových neumoriteľných nákladov priamo súvisiacich s danou investíciou a jej počiatočnou inštaláciou;
odhadované mzdové náklady na pracovné miesta vytvorené v priamej súvislosti s investičným projektom a vypočítané za dva roky;
kombinácia časti nákladov uvedených v písmenách a) a b) nepresahujúca sumu uvedenú v písmene a) alebo b), podľa toho, ktorá je vyššia.
Za oprávnené náklady sa na účely tohto článku pokladajú investície, ktoré pozostávajú z/zo:
investícií do hmotných a nehmotných aktív súvisiacich so založením novej prevádzkarne; rozšírenia existujúceho podniku; diverzifikácie výroby prevádzkarne na výrobky alebo služby, ktoré sa predtým v prevádzkarni nevyrábali alebo z nej neposkytovali, alebo zásadnej zmeny celkového výrobného procesu výrobku alebo výrobkov, prípadne celkového poskytovania služby alebo služieb, ktorých sa investícia do prevádzkarne týka, alebo
nadobudnutia aktív patriacich prevádzkarni, ktorá ukončila svoju činnosť alebo by ju bola ukončila, ak by sa neuskutočnilo jej odkúpenie. Samotné nadobudnutie akcií podniku nepredstavuje investíciu. Transakcia musí prebehnúť za trhových podmienok. V zásade sa zohľadňujú len náklady na nákup aktív od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi. Ak však rodinný príslušník pôvodného majiteľa alebo jeden či viacero zamestnancov prevezme malý podnik, neplatí podmienka, že tieto aktíva musia byť nadobudnuté od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi.
Investície na obnovu preto nepredstavujú investície v zmysle tohto odseku.
Náklady spojené s prenájmom hmotných aktív možno zohľadniť za týchto podmienok:
v prípade pozemkov a budov musí prenájom pokračovať najmenej tri roky po očakávanom dátume dokončenia investície;
v prípade zariadenia alebo strojov prenájom musí mať formu finančného lízingu a musí obsahovať záväzok pre príjemcu pomoci, aby odkúpil aktívum po uplynutí prenájmu.
Nehmotné aktíva spĺňajú všetky tieto podmienky:
musia sa používať výlučne v prevádzkarni, ktorá je príjemcom pomoci;
musia byť odpisovateľné;
musia byť nakúpené za trhových podmienok od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi;
musia byť zahrnuté v aktívach podniku, ktorý je príjemcom pomoci, aspoň tri roky.
Pracovné miesta vytvorené priamo v dôsledku investičného projektu spĺňajú tieto podmienky:
sú vytvorené v priebehu troch rokov od ukončenia investície;
došlo k čistému nárastu počtu zamestnancov v príslušnej prevádzkarni v porovnaní s priemerom za predošlých 12 mesiacov;
vytvorené pracovné miesta sa zachovajú počas minimálneho obdobia troch rokov od ich prvého obsadenia.
Intenzita pomoci nepresahuje:
20 % oprávnených nákladov v prípade malých podnikov;
10 % oprávnených nákladov v prípade stredných podnikov.
Článok 18
Pomoc pre MSP na poradenské služby
Článok 19
Pomoc na účasť MSP na veľtrhoch
Článok 19a
Pomoc na náklady, ktoré vznikli MSP zúčastňujúcim sa na projektoch miestneho rozvoja vedeného komunitou
V prípade projektov miestneho rozvoja vedeného komunitou sú oprávnené tieto náklady stanovené v článku 35 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 alebo v článku 34 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060, podľa toho, ktorý z nich sa uplatňuje:
náklady na prípravnú podporu, budovanie kapacít, odbornú prípravu a vytváranie sietí na účely prípravy a vykonávania stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou;
vykonanie schválených operácií;
príprava a vykonanie činností spolupráce;
prevádzkové náklady spojené s riadením vykonávania stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou;
náklady na oživenie stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou v záujme uľahčenia výmeny medzi zainteresovanými stranami, ktorej cieľom je poskytovať informácie a propagovať stratégiu a projekty a podporovať potenciálnych príjemcov na účely rozvoja operácií a prípravy žiadostí.
Článok 19b
Obmedzené sumy pomoci pre MSP, ktoré majú prínos z projektov miestneho rozvoja vedeného komunitou
Článok 19c
Pomoc mikropodnikom vo forme verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu alebo tepla
Pomoc mikropodnikom vo forme verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu alebo tepla sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a sú oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I. Tento článok sa vzťahuje na:
verejné intervencie do stanovovania cien na zníženie cien uplatňovaných dodávateľmi na mikropodniky za jednotku elektriny, plynu alebo tepla;
platby mikropodnikom uskutočnené priamo alebo prostredníctvom dodávateľov za jednotku spotreby elektriny, plynu alebo tepla kompenzujúce časť nákladov uvedenej spotreby.
Opatrenia na základe odseku 1:
nesmú viesť k diskriminácii medzi dodávateľmi ani medzi mikropodnikmi;
zabezpečujú, že všetci dodávatelia sú oprávnení poskytovať ponuky na dodávky elektriny, plynu alebo tepla mikropodnikom na rovnakom základe;
zabezpečujú mechanizmus, ktorým sa v prípade, že sa pomoc poskytuje prostredníctvom dodávateľa, zabezpečí, že pomoc sa konečnému príjemcovi poskytne v čo najväčšom možnom rozsahu, a
vedú k stanoveniu ceny prevyšujúcej náklady, a to na úrovni, na ktorej môže dochádzať k skutočnej cenovej súťaži.
Článok 19d
Pomoc pre MSP vo forme dočasných verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu alebo tepla vyrobeného zo zemného plynu alebo z elektriny na zmiernenie vplyvu zvyšovania cien v dôsledku útočnej vojny Ruska voči Ukrajine
Pomoc pre MSP vo forme verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu alebo tepla za predpokladu, že je vyrobené zo zemného plynu alebo z elektriny, je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I. Tento článok sa vzťahuje na:
verejné intervencie do stanovovania cien na zníženie cien uplatňovaných dodávateľmi za jednotku elektriny, plynu alebo tepla;
platby pre MSP uskutočnené priamo alebo prostredníctvom dodávateľov za jednotku spotreby elektriny, plynu alebo tepla kompenzujúce časť nákladov uvedenej spotreby.
Opatrenia na základe odseku 1:
musia byť obmedzené na maximálne 70 % spotreby elektriny, plynu alebo tepla vyrobeného zo zemného plynu alebo elektriny zo strany príjemcu za obdobie, na ktoré sa vzťahuje opatrenie pomoci;
nesmú viesť k diskriminácii medzi dodávateľmi ani medzi MSP;
vedú k stanoveniu kompenzácie dodávateľov, ak sa od nich na základe verejnej intervencie vyžaduje, aby dodávali za cenu pod úrovňou nákladov;
zabezpečujú, že všetci dodávatelia sú oprávnení poskytovať ponuky na dodávky elektriny, plynu alebo tepla na rovnakom základe;
zabezpečujú mechanizmus, ktorým sa v prípade, že sa pomoc poskytuje prostredníctvom dodávateľa, zabezpečí, že pomoc sa konečnému príjemcovi poskytne v čo najväčšom možnom rozsahu, a
vedú k priemernej jednotkovej cene dodávok, ktorá je aspoň rovnaká ako priemerná cena za jednotku elektriny, plynu, resp. tepla pre koncových zákazníkov v dotknutom členskom štáte počas obdobia od 1. januára do 31. decembra 2021.
Platby vyplatené dodávateľom za dodávky poskytnuté MSP za ceny nižšie ako náklady dodávateľa, ako bolo uložené na základe verejných intervencií do stanovovania cien, sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a sú oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že:
verejná intervencia do stanovovania cien spĺňa požiadavky stanovené v odseku 2 a;
výška kompenzačnej platby nepresahuje rozdiel medzi cenou, ktorú mohol dodávateľ očakávať pri uplatňovaní trhových cien dodávky bez intervencie, a cenou stanovenou pod úrovňou nákladov na základe verejnej intervencie.
ODDIEL 2A
Pomoc na Európsku územnú spoluprácu
Článok 20
Pomoc na náklady, ktoré vznikli podnikom zúčastneným na projektoch Európskej územnej spolupráce
V rozsahu, v akom súvisia s projektom spolupráce, sú oprávnené tieto náklady, a to v zmysle delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 481/2014 ( 56 ) alebo článkov 38 až 44 nariadenia (EÚ) 2021/1059, podľa toho, ktoré z nich sa uplatňuje:
náklady na zamestnancov;
kancelárske a administratívne náklady;
cestovné náklady a náklady na ubytovanie;
náklady na externú expertízu a služby;
náklady na vybavenie;
náklady na infraštruktúru a stavebné práce.
Článok 20a
Obmedzené sumy pomoci pre podniky na účasť na projektoch Európskej územnej spolupráce
ODDIEL 3
Pomoc na uľahčenie prístupu k financovaniu pre MSP
Článok 21
Pomoc vo forme rizikového financovania
Oprávnené podniky sú podniky, ktoré sú nekótovanými MSP a ktoré v čase počiatočnej rizikovej finančnej investície spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok:
nepôsobili na žiadnom trhu;
pôsobili na akomkoľvek trhu:
menej ako 10 rokov po registrácii alebo
menej ako sedem rokov po prvom obchodnom predaji.
Ak sa na daný podnik uplatnilo jedno z období oprávnenosti uvedených v bodoch i) a ii), na akúkoľvek následnú pomoc vo forme rizikového financovania pre ten istý podnik možno takisto uplatniť len toto obdobie. V prípade podnikov, ktoré nadobudli iný podnik alebo vznikli v dôsledku fúzie, zahŕňa obdobie oprávnenosti aj pôsobenie nadobudnutého podniku, resp. zlúčených podnikov, s výnimkou takých nadobudnutých alebo zlúčených podnikov, ktorých obrat je menej ako 10 % obratu nadobúdajúceho podniku za finančný rok predchádzajúci nadobudnutiu alebo, v prípade podnikov, ktoré vznikli v dôsledku fúzie, menej ako 10 % spoločného obratu podnikov, ktoré sú účastníkmi fúzie, za finančný rok predchádzajúci fúzii. Pokiaľ ide o obdobie oprávnenosti uvedené v bode i), ak sa uplatní, v prípade podnikov, na ktoré sa nevzťahuje povinný zápis do obchodného registra, sa za začiatok obdobia oprávnenosti považuje buď okamih, keď podnik začne vykonávať svoju hospodársku činnosť, alebo okamih, keď mu vzhľadom na jeho hospodársku činnosť vznikne daňová povinnosť, podľa toho, čo nastane skôr;
vyžadujú počiatočnú investíciu, ktorá je podľa podnikateľského plánu vypracovaného na účely novej hospodárskej činnosti vyššia než 50 % ich priemerného ročného obratu za predchádzajúcich päť rokov. Odchylne od prvej vety sa táto hranica obmedzí na 30 %, pokiaľ ide o tieto investície, ktoré sa považujú za počiatočné investície do novej hospodárskej činnosti:
investície, ktoré významne zlepšujú environmentálne vlastnosti činnosti v súlade s článkom 36 ods. 2;
iné environmentálne udržateľné investície v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2020/852;
investície zamerané na zvýšenie kapacity extrakcie, separovania, rafinácie, spracúvania alebo recyklácie kritických surovín uvedených v prílohe IV.
Riziková finančná investícia môže zahŕňať aj pokračovanie investícií do oprávnených podnikov, a to aj po období oprávnenosti uvedenom v odseku 3 písm. b), ak sú splnené všetky tieto podmienky:
nie je presiahnutá celková suma rizikového financovania uvedená v odseku 8;
možnosť pokračovania investícií sa uvádzala v pôvodnom podnikateľskom pláne;
podnik prijímajúci pokračovanie investícií sa nestal „prepojeným podnikom“ v zmysle článku 3 ods. 3 prílohy I s podnikom iným, než je finančný sprostredkovateľ alebo nezávislý súkromný investor poskytujúci rizikové financovanie v rámci opatrenia, pokiaľ novým subjektom nie je MSP.
Celková nesplatená suma rizikovej finančnej investície uvedenej v odseku 5 nesmie v rámci akéhokoľvek opatrenia rizikového financovania presiahnuť 16,5 milióna EUR na jeden oprávnený podnik. Pri výpočte tejto maximálnej sumy rizikovej finančnej investície sa zohľadňuje:
v prípade úverov a kvázi kapitálových investícií štruktúrovaných ako dlh nominálna nesplatená suma nástroja;
v prípade záruk nominálna nesplatená suma podkladového úveru.
Verejný príspevok poskytnutý finančným sprostredkovateľom môže mať jednu z týchto foriem:
kapitál alebo kvázi kapitál alebo finančný príspevok na poskytnutie rizikovej finančnej investície realizovanej priamo alebo nepriamo do oprávnených podnikov;
úvery na poskytnutie rizikovej finančnej investície realizovanej priamo alebo nepriamo do oprávnených podnikov;
záruky na pokrytie strát z rizikovej finančnej investície realizovanej priamo alebo nepriamo do oprávnených podnikov.
Úroveň rozdelenia rizika a odmien medzi členským štátom (alebo jeho povereným subjektom) na jednej strane a súkromnými investormi, finančnými sprostredkovateľmi alebo správcami fondov na druhej strane je primeraná a v súlade s týmito podmienkami:
v prípade pomoci vo forme rizikového financovania v inej podobe než záruky sa pred ochranou proti potenciálnym stratám (ochranou pred znížením hodnoty) uprednostňujú prioritizované výnosy zo ziskov (nerovnomerné rozdelenie zisku alebo stimuly na zvýšenie výnosov);
v prípade nerovnomerného rozdelenia strát medzi verejnými a súkromnými investormi sa prvá strata, ktorú na seba prevezme verejný investor, obmedzí na 25 % rizikovej finančnej investície;
v prípade pomoci vo forme rizikového financovania v podobe záruk sa miera záruky obmedzí na 80 % a celkové straty, ktoré na seba prevezme členský štát, sa obmedzia na maximálne 25 % príslušného portfólia krytého zárukou. Iba záruky pokrývajúce očakávané straty príslušného portfólia krytého zárukou možno poskytnúť bez odmeny. Ak záruka zahŕňa aj pokrytie neočakávaných strát, finančný sprostredkovateľ zaplatí za časť záruky, ktorá sa vzťahuje na neočakávané straty, trhový poplatok za záruku.
V prípade opatrení rizikového financovania zameraných na poskytovanie rizikových finančných investícií vo forme kapitálu, kvázi kapitálu alebo úverov oprávneným podnikom verejný príspevok poskytnutý finančnému sprostredkovateľovi musí mobilizovať dodatočné financovanie od nezávislých súkromných investorov na úrovni finančných sprostredkovateľov alebo oprávnených podnikov, aby sa dosiahla celková miera súkromnej účasti zodpovedajúca týmto minimálnym limitom:
10 % rizikovej finančnej investície poskytnutej oprávneným podnikom uvedeným v odseku 3 písm. a);
40 % rizikovej finančnej investície poskytnutej oprávneným podnikom uvedeným v odseku 3 písm. b);
60 % rizikovej finančnej investície poskytnutej oprávneným podnikom uvedeným v odseku 3 písm. c) a pre pokračovanie rizikovej finančnej investície do oprávnených podnikov po období oprávnenosti uvedenom v odseku 3 písm. b).
Finančné prostriedky poskytnuté nezávislými súkromnými investormi využívajúcimi výhody pomoci vo forme rizikového financovania v podobe daňových stimulov v súlade s článkom 21a sa na účely dosiahnutia celkovej miery súkromnej účasti stanovenej v prvom pododseku tohto odseku nezohľadňujú.
Miery súkromnej účasti uvedené v prvom pododseku písm. b) a c) sa znížia na 20 % v prípade písmena b) a na 30 % v prípade písmena c) v prípade investícií, ktoré sú buď: realizované v podporených oblastiach určených v schválenej mape regionálnej pomoci platnej v čase poskytnutia rizikovej finančnej investície na základe uplatnenia článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy, alebo ktoré prijímajú podporu na základe plánu obnovy a odolnosti členského štátu schváleného Radou, alebo prijímajú podporu z Európskeho obranného fondu v súlade s nariadením (EÚ) 2021/697 alebo v rámci Vesmírneho programu Únie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 ( 57 ), alebo ktoré prijímajú podporu z fondov Únie implementovaných v rámci zdieľaného riadenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, nariadenie (EÚ) 2021/1060 alebo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 ( 58 ).
Finanční sprostredkovatelia a správcovia fondov sa vyberajú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Členské štáty môžu vyžadovať, aby oprávnení finanční sprostredkovatelia a správcovia fondov spĺňali vopred stanovené kritériá, ktoré sú objektívne odôvodnené charakterom investícií. Toto konanie je založené na objektívnych kritériách, ktorými sa hodnotia skúsenosti, odborné znalostí a operačné a finančné schopnosti, a spĺňa všetky tieto podmienky:
zabezpečuje sa ním, aby oprávnení finanční sprostredkovatelia a správcovia fondov boli usadení v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi;
nedochádza pri ňom k diskriminácii medzi finančnými sprostredkovateľmi a správcami fondov na základe ich miesta usadenia alebo zapísania v obchodnom registri niektorého členského štátu;
usiluje sa o zavedenie primeraných opatrení na rozdelenia rizika a výnosov podľa odseku 10 a rozhodnutia orientované na zisk podľa odseku 15.
Opatreniami rizikového financovania sa zabezpečuje, aby finanční sprostredkovatelia, ktorí dostanú verejný príspevok, prijímali pri poskytovaní rizikových finančných investícií oprávneným podnikom rozhodnutia orientované na zisk. Táto povinnosť je splnená, keď sú splnené všetky tieto podmienky:
členský štát alebo subjekt poverený realizáciou opatrenia zabezpečí vykonanie hĺbkovej analýzy, ktorá overí komerčnú solídnosť investičnej stratégie na účely realizácie opatrenia rizikového financovania, vrátane náležitej politiky diverzifikácie rizika, ktorej cieľom je dosiahnutie ekonomickej životaschopnosti a efektívneho rozsahu, pokiaľ ide o veľkosť a územný rozsah príslušného portfólia investícií;
rizikové finančné investície poskytnuté oprávneným podnikom sa zakladajú na životaschopnom podnikateľskom pláne, ktorý obsahuje podrobnosti o vývoji výrobku, tržieb a ziskovosti a ktorý vopred preukazuje finančnú životaschopnosť;
pre každú kapitálovú a kvázi kapitálovú investíciu je stanovená jasná a realistická stratégia vystúpenia.
Finanční sprostredkovatelia sú riadení na komerčnom základe. Táto požiadavka je splnená, ak finančný sprostredkovateľ a – v závislosti od druhu opatrenia rizikového financovania – správca fondu spĺňajú všetky tieto podmienky:
sú podľa zákona alebo na základe zmluvy povinní konať v súlade s najlepšími postupmi a starostlivo ako profesionálni správcovia a v dobrej viere a zamedziť konfliktu záujmov; podľa potreby sa uplatňuje regulačný dohľad;
ich odmena zodpovedá trhovým podmienkam. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, keď sú vybratí na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania v súlade s odsekom 14;
zdieľajú časť rizík investície buď spoluinvestovaním z vlastných zdrojov, alebo prijímaním odmeny viazanej na výkonnosť s cieľom zaistiť, aby ich záujmy boli neustále v súlade so záujmami členského štátu alebo povereného subjektu;
musia vypracovať investičnú stratégiu, kritériá a navrhovaný časový harmonogram investícií;
investori musia mať možnosť byť zastúpení v riadiacich orgánoch investičného fondu, ako je dozorná rada alebo poradný výbor, ak existujú.
Opatrenia rizikového financovania poskytujúce rizikové finančné investície pre MSP, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v odseku 3, sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a sú oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu splnenia všetkých týchto podmienok:
sú splnené všetky podmienky stanovené v tomto článku s výnimkou podmienok stanovených v odsekoch 3, 4, 8, 12 a/alebo 13;
v prípade opatrení rizikového financovania poskytujúcich rizikové finančné investície do oprávnených podnikov vo forme kapitálu, kvázi kapitálu alebo úverov opatrenie musí mobilizovať dodatočné financovanie od nezávislých súkromných investorov na úrovni finančných sprostredkovateľov alebo MSP, aby sa dosiahla celková miera súkromnej účasti minimálne 60 % rizikového financovania poskytnutého MSP.
Miera súkromnej účasti uvedená v prvom pododseku písm. c) sa zníži na 30 % v prípade investícií, ktoré sú buď: realizované v podporených oblastiach určených v schválenej mape regionálnej pomoci platnej v čase poskytnutia rizikovej finančnej investície na základe uplatnenia článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy, alebo ktoré prijímajú podporu na základe plánu obnovy a odolnosti členského štátu schváleného Radou, alebo prijímajú podporu z Európskeho obranného fondu v súlade s nariadením (EÚ) 2021/697 alebo v rámci Vesmírneho programu Únie v súlade s nariadením (EÚ) 2021/696, alebo z fondov Únie implementovaných v rámci zdieľaného riadenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, nariadenie (EÚ) 2021/1060 alebo nariadenie (EÚ) 2021/2115.
Článok 21a
Pomoc pre MSP vo forme rizikového financovania v podobe daňových stimulov pre súkromných investorov, ktorí sú fyzickými osobami
Ak nezávislý súkromný investor poskytne oprávnenému podniku rizikové financovanie priamo s cieľom zabezpečiť primeranú účasť takéhoto nezávislého súkromného investora v súlade s článkom 21 ods. 12, daňová úľava, ktorá sa vypočíta ako kumulatívna maximálna daňová úľava zo všetkých daňových stimulov spolu, nesmie prekročiť tieto maximálne limity:
50 % výšky oprávnenej investície nezávislého súkromného investora do oprávnených podnikov uvedených v článku 21 ods. 3 písm. a);
35 % výšky oprávnenej investície nezávislého súkromného investora do oprávnených podnikov uvedených v článku 21 ods. 3 písm. b);
20 % výšky oprávnenej investície nezávislého súkromného investora do oprávnených podnikov uvedených v článku 21 ods. 3 písm. c) alebo výšky pokračovania oprávnenej investície do oprávnených podnikov po období oprávnenosti uvedenom v článku 21 ods. 3 písm. b).
Limity daňových úľav v prípade priamych investícií uvedené v prvom pododseku možno zvýšiť až na 65 % v prípade písmena a), na 50 % v prípade písmena b) a na 35 % v prípade písmena c) v prípade investícií, ktoré sú buď: realizované v podporených oblastiach určených v schválenej mape regionálnej pomoci platnej v čase poskytnutia rizikovej finančnej investície na základe uplatnenia článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy, alebo ktoré prijímajú podporu na základe plánu obnovy a odolnosti členského štátu schváleného Radou, alebo prijímajú podporu z Európskeho obranného fondu v súlade s nariadením (EÚ) 2021/697 alebo v rámci Vesmírneho programu Únie v súlade s nariadením (EÚ) 2021/696, alebo ktoré prijímajú podporu z fondov Únie implementovaných v rámci zdieľaného riadenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, nariadenie (EÚ) 2021/1060 alebo nariadenie (EÚ) 2021/2115.
Článok 22
Pomoc pre začínajúce podniky
Oprávnené podniky sú akékoľvek nekótované malé podniky v období do piatich rokov od ich zápisu do obchodného registra, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:
neprevzali činnosť iného podniku, pokiaľ obrat z prevzatej činnosti nepredstavuje menej ako 10 % obratu oprávneného podniku za finančný rok predchádzajúci prevzatiu;
ešte neprerozdeľovali zisky;
nenadobudli iný podnik ani nevznikli v dôsledku fúzie, pokiaľ obrat nadobudnutého podniku nepredstavuje menej ako 10 % obratu oprávneného podniku za finančný rok predchádzajúci nadobudnutiu, alebo pokiaľ obrat podniku, ktorý vznikol v dôsledku fúzie, nepresahuje spoločný obrat zlučovaných podnikov za finančný rok predchádzajúci fúzii o menej ako 10 %.
Pri oprávnených podnikoch, na ktoré sa nevzťahuje povinný zápis do obchodného registra, sa päťročné obdobie oprávnenosti začína buď okamihom, keď podnik začne vykonávať svoju hospodársku činnosť, alebo okamihom, keď mu vznikne daňová povinnosť vyplývajúca z jeho hospodárskej činnosti, podľa toho, čo nastane skôr.
Odchylne od prvého pododseku písm. c) sa podniky, ktoré vznikli v dôsledku koncentrácie medzi podnikmi oprávnenými získať pomoc podľa tohto článku, takisto považujú za oprávnené podniky, a to až do piatich rokov od dátumu zápisu do obchodného registra najstaršieho zo zlučovaných podnikov.
Pomoc pre začínajúci podnik má formu:
úverov, ktorých úrokové sadzby nezodpovedajú trhovým podmienkam, sú poskytované na desať rokov a ich nominálna výška dosahuje maximálne 1,1 milióna EUR, alebo 1,65 milióna EUR v prípade podnikov usadených v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, alebo 2,2 milióna EUR v prípade podnikov usadených v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy. Pri úveroch s dĺžkou trvania od piatich do desiatich rokov možno maximálne sumy upraviť tak, že sa vyššie uvedené sumy vynásobia podielom desiatich rokov a skutočnej dĺžky trvania úveru. Pri úveroch s dĺžkou trvania kratšou než päť rokov je maximálna suma rovnaká ako pri úveroch s dĺžkou trvania päť rokov;
záruk, ktorých poplatky nezodpovedajú trhovým podmienkam, sú poskytované na desať rokov a pri ktorých dosahuje suma krytá zárukou maximálne 1,65 milióna EUR, alebo 2,48 milióna EUR v prípade podnikov usadených v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, alebo 3,3 milióna EUR v prípade podnikov usadených v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy. Pri zárukách s dĺžkou trvania od päť do desať rokov možno maximálne zaručené sumy upraviť tak, že sa vynásobia vyššie uvedené sumy podielom desiatich rokov a skutočného trvania záruky. Pri zárukách s dĺžkou trvania kratšou než päť rokov je maximálna zaručená suma rovnaká ako pri zárukách s dĺžkou trvania päť rokov. Výška záruky nesmie presiahnuť 80 % podkladového úveru;
grantov vrátane kapitálových a kvázi kapitálových investícií, zníženia úrokových sadzieb a poplatkov za záruky do výšky ekvivalentu hrubého grantu 0,5 milióna EUR, alebo 0,75 milióna EUR v prípade podnikov usadených v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, alebo 1 milión EUR v prípade podnikov usadených v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy;
daňových stimulov pre oprávnené podniky do výšky ekvivalentu hrubého grantu na úrovni 0,5 milióna EUR, do výšky 0,75 milióna EUR v prípade podnikov usadených v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy alebo do výšky 1 milióna EUR v prípade podnikov usadených v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy.
Okrem súm stanovených v odsekoch 3, 4 a 5 môžu mať schémy pomoci pre začínajúci podnik aj formu prevodu práv duševného vlastníctva alebo udelenia súvisiacich prístupových práv, a to buď bezodplatne, alebo za cenu nižšiu, ako je trhová cena. Prevod alebo udelenie práv uskutoční organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov v zmysle článku 2 bodu 83, ktorá vyvinula predmetné duševné vlastníctvo na základe svojej vlastnej nezávislej činnosti v oblasti výskumu a vývoja alebo spolupráce na takejto činnosti, v prospech oprávneného podniku v zmysle odseku 2. Takýto prevod alebo takéto udelenie práv musí spĺňať všetky tieto podmienky:
účelom prevodu práv duševného vlastníctva alebo prevodu súvisiacich prístupových práv je priniesť na trh nový výrobok alebo službu a
hodnota duševného vlastníctva je stanovená na úrovni jeho trhovej ceny, čo je vtedy, ak sa stanovila jednou z týchto metód:
výška bola stanovená prostredníctvom otvoreného, transparentného a nediskriminačného konkurenčného postupu;
nezávislým odborným ocenením sa potvrdí, že výška zodpovedá prinajmenšom trhovej cene;
v prípadoch, keď má oprávnený podnik právo prvého odmietnutia, pokiaľ ide o duševné vlastníctvo vytvorené v spolupráci s organizáciou venujúcou sa výskumu a šíreniu poznatkov, ak má táto organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov recipročné právo vyžiadať si od tretích strán ekonomicky výhodnejšie ponuky, takže spolupracujúci oprávnený podnik je nútený svoju ponuku zodpovedajúcim spôsobom upraviť.
Od hodnoty duševného vlastníctva uvedenej v tomto písmene možno odpočítať hodnotu akéhokoľvek finančného alebo nefinančného príspevku oprávneného podniku na náklady spojené s činnosťami, ktoré vykonáva organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov a ktorých výsledkom bolo príslušné duševné vlastníctvo.
Výška pomoci v prípade prevodu duševného vlastníctva alebo udelenia súvisiacich prístupových práv podľa tohto odseku nesmie presiahnuť 1 milión EUR. Výška pomoci zodpovedá hodnote duševného vlastníctva uvedeného v písmene b) zníženej o odpočítanie uvedené v poslednej vete písmene b) a o odplatu, ktorú má za práva duševného vlastníctva zaplatiť ich príjemca. Hodnota duševného vlastníctva uvedená v písmene b) môže presiahnuť výšku 1 milión EUR, pričom v takomto prípade môže túto dodatočnú sumu oprávnený podnik pokryť z vlastných zdrojov alebo inými prostriedkami.
Článok 23
Pomoc na alternatívne obchodné platformy zamerané na MSP
Opatrenie pomoci môže mať formu daňových stimulov v prospech nezávislých súkromných investorov, ktorí sú fyzickými osobami, pokiaľ ide o ich rizikové finančné investície realizované prostredníctvom alternatívnej obchodnej platformy do podnikov oprávnených za podmienok stanovených v článku 21a ods. 2 a 5.
Článok 24
Pomoc na náklady na prieskum
Oprávnenými nákladmi sú:
náklady na úvodné posúdenie a formálnu hĺbkovú analýzu uskutočnené manažérmi finančných sprostredkovateľov alebo investormi s cieľom určiť oprávnené podniky podľa článkov 21, 21a a 22;
náklady na investičný prieskum v zmysle článku 36 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/565 ( 61 ) v individuálnom oprávnenom podniku podľa článkov 21, 21a a 22 za predpokladu, že sa tento výskum verejne šíri, a ak bol poskytnutý klientom poskytovateľa investičného prieskumu ešte pred verejným šírením, šíri sa verejne v tej istej forme a najneskôr tri mesiace po prvom poskytnutí klientom.
ODDIEL 4
Pomoc na výskum, vývoj a inovácie
Článok 25
Pomoc na výskumné a vývojové projekty
Podporovaná časť výskumného a vývojového projektu v plnej miere patrí do jednej alebo viacerých z týchto kategórií:
základný výskum;
priemyselný výskum;
experimentálny vývoj;
štúdie uskutočniteľnosti.
Oprávnené náklady na výskumné a vývojové projekty sa priradia ku konkrétnej kategórii výskumu a vývoja, pričom ide o tieto oprávnené náklady:
náklady na personál: výskumní pracovníci, technici a iní pomocní pracovníci v rozsahu, v ktorom sa podieľajú na projekte;
náklady na nástroje a vybavenie v rozsahu a v období ich použitia v rámci projektu. Ak sa takéto nástroje a vybavenie nepoužívajú v rámci projektu počas celej doby svojej životnosti, za oprávnené náklady sa považujú jedine odpisy zodpovedajúce dĺžke projektu vypočítané na základe všeobecne uznávaných účtovných zásad;
náklady na budovy a pozemky v rozsahu a v trvaní ich použitia v rámci projektu. V súvislosti s budovami sa za oprávnené náklady považujú iba odpisy zodpovedajúce dĺžke projektu vypočítané na základe všeobecne uznávaných účtovných zásad. V prípade pozemkov sú oprávnenými nákladmi náklady na komerčný prevod alebo skutočne vynaložené kapitálové náklady;
náklady na zmluvný výskum, poznatky a patenty zakúpené alebo licencované z vonkajších zdrojov na základe zásady trhového odstupu, ako aj náklady na poradenské služby a rovnocenné služby použité výlučne na daný projekt;
ďalšie režijné náklady a iné prevádzkové náklady, a to vrátane nákladov na materiály, dodávky a podobné výrobky, vynaložené priamo v dôsledku projektu; bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 1 tretia veta, sa môžu takéto náklady na projekt v oblasti výskumu a vývoja alternatívne vypočítať na základe zjednodušeného vykazovania nákladov vo forme paušálnej sadzby do maximálnej výšky 20 %, ktorá sa uplatňuje na celkové oprávnené náklady na projekt v oblasti výskumu a vývoja uvedené v písmenách a) až d). V tomto prípade sa náklady na projekt v oblasti výskumu a vývoja použité na výpočet nepriamych nákladov stanovujú na základe bežných účtovných postupov a zahŕňajú len oprávnené náklady na projekt v oblasti výskumu a vývoja uvedené v písmenách a) až d).
Intenzita pomoci v prípade každého príjemcu nepresahuje:
100 % oprávnených nákladov v prípade základného výskumu;
50 % oprávnených nákladov v prípade priemyselného výskumu;
25 % oprávnených nákladov v prípade experimentálneho vývoja;
50 % oprávnených nákladov v prípade štúdií uskutočniteľnosti.
Intenzity pomoci pre priemyselný výskum a experimentálny vývoj možno zvýšiť až do maximálnej intenzity pomoci na úrovni 80 % oprávnených nákladov v súlade s nasledujúcimi písmenami a) až d), pričom písmená b), c) a d) sa nesmú navzájom kombinovať:
o 10 percentuálnych bodov v prípade stredných podnikov a o 20 percentuálnych bodov v prípade malých podnikov;
o 15 percentuálnych bodov, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
projekt zahŕňa účinnú spoluprácu:
výsledky projektu sa vo veľkej miere šíria prostredníctvom konferencií, publikovania, vo voľne prístupných úschovniach dát alebo prostredníctvom bezplatného softvéru alebo softvéru s otvoreným zdrojovým kódom;
príjemca sa zaviaže zainteresovaným stranám v EHP včas, za trhovú cenu a na nevýlučnom a nediskriminačnom základe sprístupňovať licencie na výsledky výskumu podporených projektov v oblasti výskumu a vývoja, ktoré sú chránené právami duševného vlastníctva;
projekt v oblasti výskumu a vývoja sa vykonáva v podporovanom regióne spĺňajúcom podmienky stanovené v článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy;
o 5 percentuálnych bodov, ak sa projekt v oblasti výskumu a vývoja vykonáva v podporovanom regióne, ktorý spĺňa podmienky stanovené v článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy;
o 25 percentuálnych bodov, ak projekt v oblasti výskumu a vývoja:
vybral členský štát v nadväznosti na otvorenú výzvu tvoriť súčasť projektu spoločne navrhnutého aspoň tromi členskými štátmi alebo zmluvnými stranami Dohody o EHP;
zahŕňa účinnú spoluprácu medzi podnikmi v aspoň dvoch členských štátoch alebo zmluvných stranách Dohody o EHP, ak je príjemcom MSP, alebo v aspoň troch členských štátoch alebo zmluvných stranách Dohody o EHP, ak je príjemcom veľký podnik, a;
ak je splnená aspoň jedna z týchto dvoch podmienok:
Článok 25a
Pomoc na projekty, ktorým bola udelená známka excelentnosti za kvalitu
Článok 25b
Pomoc na akcie „Marie Skłodowska-Curie“ a akcie v rámci výziev ERC Dôkaz koncepcie (Proof of Concept)
Článok 25c
Pomoc v rámci spolufinancovaných projektov výskumu a vývoja
Článok 25d
Pomoc na akcie na vytváranie tímov
Pre investičnú pomoc na infraštruktúru v rámci akcie na vytváranie tímov platia tieto dodatočné podmienky:
ak sa infraštruktúra používa tak pri hospodárskej činnosti, ako aj pri nehospodárskej činnosti, financovanie a náklady na každý druh činnosti, ako aj príjmy z každého druhu činnosti sa zaúčtovávajú oddelene na základe dôsledne uplatňovaných a objektívne zdôvodniteľných zásad nákladového účtovníctva;
cena účtovaná za prevádzku alebo používanie infraštruktúry musí zodpovedať trhovej cene;
prístup k infraštruktúre musí byť otvorený pre viacero používateľov a poskytovaný na transparentnom a nediskriminačnom základe. Podniky, ktoré financovali aspoň 10 % investičných nákladov na infraštruktúru, môžu získať prednostný prístup za výhodnejších podmienok. Aby sa predišlo nadmernej kompenzácii, takýto prístup musí byť primeraný príspevku podniku na investičné náklady a tieto podmienky musia byť zverejnené;
ak sa na infraštruktúru poskytuje verejné financovanie na hospodárske aj nehospodárske činnosti, členské štáty zavedú mechanizmus monitorovania a spätného vymáhania podpory s cieľom zabezpečiť, aby sa uplatniteľná intenzita pomoci nepresiahla v dôsledku zvýšenia podielu hospodárskych činností v porovnaní so situáciou predpokladanou v čase poskytnutia pomoci.
Článok 25e
Pomoc v rámci spolufinancovania projektov podporovaných z Európskeho obranného fondu alebo Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu
Článok 26
Investičná pomoc výskumným infraštruktúram
Článok 26a
Investičná pomoc na testovacie a experimentálne infraštruktúry
Intenzita pomoci sa môže zvýšiť až na maximálnu intenzitu pomoci na úrovni 40 % oprávnených investičných nákladov v prípade veľkých podnikov, 50 % v prípade stredných podnikov a 60 % v prípade malých podnikov, a to takto:
o 10 percentuálnych bodov v prípade stredných podnikov a o 20 percentuálnych bodov v prípade malých podnikov;
o ďalších desať percentuálnych bodov v prípade cezhraničných testovacích a experimentálnych infraštruktúr, na ktorých sa podieľajú aspoň dva členské štáty poskytujúce verejné financovanie, alebo v prípade testovacích a experimentálnych infraštruktúr vyhodnotených a vybraných na úrovni Únie;
o ďalších päť percentuálnych bodov v prípade testovacích a experimentálnych infraštruktúr, z ktorých aspoň 80 % ročnej kapacity je pridelených MSP.
Článok 27
Pomoc pre inovačné zoskupenia
Oprávnené náklady na prevádzkovú pomoc pre inovačné zoskupenia sú náklady na personál a administratívne náklady (vrátane režijných nákladov) spojené s týmito činnosťami:
oživenie činnosti zoskupenia s cieľom uľahčiť spoluprácu, výmenu informácií a poskytovanie alebo usmerňovanie špecializovaných služieb a služieb šitých na mieru na podporu podnikania;
marketingová činnosť zoskupenia s cieľom zvýšiť účasť nových podnikov alebo organizácií a zvýšiť viditeľnosť zoskupenia;
správa zariadení zoskupenia; organizácia programov odbornej prípravy, seminárov a konferencií s cieľom podporovať výmenu poznatkov a vytváranie sietí a nadnárodnú spoluprácu.
Článok 28
Pomoc na inovácie pre MSP
Oprávnené náklady sú:
náklady na získanie, schválenie a ochranu patentov a iných nehmotných aktív;
náklady na vyslanie vysokokvalifikovaných pracovníkov z organizácií venujúcich sa výskumu a šíreniu poznatkov alebo veľkých podnikov činných v oblasti výskumu, vývoja a inovácií na novovytvorenú funkciu u príjemcu, pričom títo pracovníci nenahrádzajú iných pracovníkov;
náklady na poradenské služby zamerané na inovácie a náklady na služby na podporu inovácií vrátane služieb poskytovaných organizáciami venujúcimi sa výskumu a šíreniu poznatkov, výskumnými infraštruktúrami, testovacími a experimentálnymi infraštruktúrami alebo inovačnými zoskupeniami.
Článok 29
Pomoc na inováciu procesu a na organizačnú inováciu
Oprávnené náklady sú:
náklady na personál;
náklady na nástroje, vybavenie, budovy a pozemky v rozsahu a na obdobie ich použitia v rámci projektu;
náklady na zmluvný výskum, poznatky a patenty zakúpené alebo licencované z vonkajších zdrojov na základe zásady trhového odstupu;
dodatočné režijné náklady a ostatné prevádzkové náklady, a to vrátane nákladov na materiál, dodávky a podobné výrobky, vzniknuté priamo v dôsledku projektu.
Článok 30
Pomoc na výskum a vývoj v odvetviach rybolovu a akvakultúry
Pred dátumom začatia podporovaného projektu sa na internete uverejnia tieto informácie:
informácia, že sa uskutoční podporovaný projekt;
ciele podporovaného projektu;
približný dátum uverejnenia výsledkov, ktoré sa od podporovaného projektu očakávajú, a miesto ich uverejnenia na internete;
vyjadrenie, že výsledky podporovaného projektu budú bezplatne k dispozícii všetkým podnikom pôsobiacim v príslušnom konkrétnom sektore alebo podsektore.
ODDIEL 5
Pomoc na podporu vzdelávania
Článok 31
Pomoc na podporu vzdelávania
Oprávnené náklady sú:
osobné náklady na školiteľov za hodiny, počas ktorých školitelia vykonávajú vzdelávacie činnosti;
prevádzkové náklady na školiteľov a účastníkov vzdelávania týkajúce sa priamo vzdelávacieho projektu, ako sú cestovné výdavky, náklady na ubytovanie, náklady na materiál a dodávky priamo súvisiace s projektom, odpisy nástrojov a vybavenia, ak sa používajú výlučne na daný projekt vzdelávania;
náklady na poradenské služby súvisiace s projektom vzdelávania;
osobné náklady na účastníkov vzdelávania a všeobecné nepriame náklady (administratívne náklady, prenájom, réžia) za hodiny, počas ktorých sa účastníci zúčastňujú vzdelávania.
Intenzita pomoci nepresahuje 50 % oprávnených nákladov. Môže sa zvýšiť až na maximálnu intenzitu pomoci vo výške 70 % oprávnených nákladov, a to:
o 10 percentuálnych bodov, ak sa vzdelávanie poskytuje pracovníkom so zdravotným postihnutím alebo znevýhodneným pracovníkom;
o 10 percentuálnych bodov, ak sa pomoc poskytuje stredným podnikom, a o 20 percentuálnych bodov, ak sa poskytuje malým podnikom.
Ak sa pomoc poskytuje v sektore námornej dopravy, jej intenzita sa môže zvýšiť na 100 % oprávnených nákladov za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
účastníci vzdelávania nie sú aktívnymi členmi posádky, ale sú na palube nadpočetní; a
vzdelávanie sa uskutočňuje na palube lodí zapísaných v registroch Únie.
ODDIEL 6
Pomoc na znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím
Článok 32
Pomoc na prijímanie znevýhodnených pracovníkov vo forme mzdových dotácií
Článok 33
Pomoc na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím vo forme mzdových dotácií
Článok 34
Pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov spojených so zamestnávaním pracovníkov so zdravotným postihnutím
Oprávnené náklady sú:
náklady na úpravu priestorov;
náklady na zamestnávanie zamestnancov výlučne na čas venovaný pomoci pracovníkom so zdravotným postihnutím a náklady na odbornú prípravu takýchto zamestnancov týkajúcu sa pomoci pracovníkom so zdravotným postihnutím;
náklady na úpravu alebo získanie vybavenia alebo na získanie a validáciu softvéru pre pracovníkov so zdravotným postihnutím vrátane upravených alebo pomocných technologických zariadení, ktoré sú dodatočnými nákladmi k nákladom, ktoré by príjemca pomoci znášal, keby zamestnal pracovníkov, ktorí nie sú zdravotne postihnutí;
náklady priamo spojené s dopravou pracovníkov so zdravotným postihnutím do miesta práce a na činnosti súvisiace so zamestnaním;
mzdové náklady za hodiny, počas ktorých je pracovník so zdravotným postihnutím na rehabilitácii;
ak príjemca pomoci poskytuje chránené zamestnanie, náklady na výstavbu, inštaláciu alebo modernizáciu výrobných jednotiek príslušného podniku a akékoľvek administratívne náklady a náklady na dopravu, za predpokladu, že sú priamym dôsledkom zamestnávania pracovníkov so zdravotným postihnutím.
Článok 35
Pomoc na kompenzáciu nákladov na pomoc poskytovanú znevýhodneným pracovníkom
Oprávnenými nákladmi sú náklady na:
zamestnávanie zamestnancov výhradne na dobu strávenú poskytovaním pomoci znevýhodneným pracovníkom počas obdobia maximálne 12 mesiacov po prijatí znevýhodneného pracovníka do zamestnania alebo počas obdobia maximálne 24 mesiacov po prijatí značne znevýhodneného pracovníka do zamestnania;
vyškolenie takéhoto zamestnanca na pomoc znevýhodneným pracovníkom.
ODDIEL 7
Pomoc na ochranu životného prostredia
Článok 36
Investičná pomoc na ochranu životného prostredia vrátane dekarbonizácie
Tento článok sa uplatňuje aj na pomoc na investície do zariadení, vybavenia, strojov a infraštruktúry, ktoré vyrábajú alebo využívajú vodík vyrobený z elektriny, ktorý sa nepovažuje za obnoviteľný vodík, a do špecializovanej infraštruktúry uvedenej v článku 2 bode 130 poslednej vete, ktorou sa takýto vodík prepravuje, pokiaľ možno preukázať, že vyrábaný, využívaný alebo prepravovaný vodík vyrábaný pomocou elektriny dosahuje počas životného cyklu úspory emisií skleníkových plynov na úrovni aspoň 70 % oproti porovnateľnému fosílnemu palivu s hodnotou 94 g ekvivalentu CO2/MJ. Na určenie úspor emisií skleníkových plynov počas životného cyklu podľa tohto pododseku sa obsah emisií skleníkových plynov spojených s výrobou elektriny použitej na produkciu vodíka určuje na základe výrobnej jednotky v ponukovej oblasti, v ktorej sa nachádza elektrolyzér, počas období zúčtovania odchýlok, v ktorých elektrolyzér spotrebúva elektrickú energiu zo sústavy.
V prípadoch uvedených v prvom a druhom pododseku sa počas celej životnosti investície využíva, prepravuje, prípadne vyrába len vodík, ktorý spĺňa podmienky stanovené v uvedených pododsekoch. Členský štát v tomto zmysle príjme príslušný záväzok.
Investícia spĺňa jednu z týchto podmienok:
umožní realizáciu projektu, ktorý povedie k zvýšeniu ochrany životného prostredia pri činnostiach príjemcu nad rámec platných noriem Únie, a to bez ohľadu na existenciu záväzných vnútroštátnych noriem prísnejších ako normy Únie; v prípade projektov, ktoré súvisia s vyhradenou infraštruktúrou uvedenou v článku 2 bode 130 poslednej vete pre vodík v zmysle odseku 1b, odpadové teplo alebo CO2 alebo ktorých súčasťou je takáto infraštruktúra, alebo ktoré zahŕňajú pripojenie k energetickej infraštruktúre pre vodík v zmysle odseku 1b, odpadové teplo alebo CO2, môže zvýšenie ochrany životného prostredia vyplývať aj z činností iného subjektu zapojeného do reťazca infraštruktúry, alebo
umožní realizáciu projektu, ktorý povedie k zvýšeniu ochrany životného prostredia pri činnostiach príjemcu v prípade absencie noriem Únie; v prípade projektov, ktoré súvisia s vyhradenou infraštruktúrou uvedenou v článku 2 bode 130 poslednej vete pre vodík v zmysle odseku 1b, odpadové teplo alebo CO2 alebo ktorých súčasťou je takáto infraštruktúra, alebo ktoré zahŕňajú pripojenie k energetickej infraštruktúre pre vodík v zmysle odseku 1b, odpadové teplo alebo CO2, môže zvýšenie ochrany životného prostredia vyplývať aj z činností iného subjektu zapojeného do reťazca infraštruktúry alebo
umožní realizáciu projektu, ktorý povedie k zvýšeniu ochrany životného prostredia v rámci činností príjemcu v záujme dosiahnutia súladu s normami Únie, ktoré boli prijaté, ale ešte nenadobudli účinnosť; v prípade projektov, ktoré súvisia s vyhradenou infraštruktúrou uvedenou v článku 2 bode 130 poslednej vete pre vodík v zmysle odseku 1b, odpadové teplo alebo CO2 alebo ktorých súčasťou je takáto infraštruktúra, alebo ktoré zahŕňajú pripojenie k energetickej infraštruktúre pre vodík v zmysle odseku 1b, odpadové teplo alebo CO2, môže zvýšenie ochrany životného prostredia vyplývať aj z činností iného subjektu zapojeného do reťazca infraštruktúry.
Investície do zachytávania a prepravy CO2 spĺňajú všetky tieto podmienky:
zachytávanie a/alebo ukladanie CO2 vrátane jednotlivých prvkov reťazca CCS alebo CCU musia byť integrované do úplného reťazca CCS a/alebo CCU;
čistá súčasná hodnota investičného projektu počas jeho životnosti musí byť záporná. Na účely výpočtu čistej súčasnej hodnoty sa zohľadnia ušetrené náklady na emisie CO2;
oprávnenými nákladmi sú výlučne dodatočné investičné náklady vyplývajúce zo zachytávania CO2 zo zariadenia emitujúceho CO2 (priemyselné zariadenie alebo elektráreň) alebo priamo z okolitého ovzdušia, ako aj z dočasného úložiska a prepravy zachytených emisií CO2.
Oprávnenými nákladmi sú dodatočné investičné náklady, ktoré sa určujú porovnaním nákladov na investíciu s nákladmi kontrafaktuálneho scenára, ktorý by nastal v prípade neposkytnutia pomoci, a to takto:
ak kontrafaktuálny scenár spočíva v uskutočnení investície menej šetrnej k životnému prostrediu, ktorá zodpovedá bežnej obchodnej praxi v danom odvetví alebo v prípade danej činnosti, oprávnené náklady tvorí rozdiel medzi nákladmi na investíciu, na ktorú sa poskytuje štátna pomoc, a nákladmi na investíciu, ktorá je menej šetrná k životnému prostrediu;
ak kontrafaktuálny scenár spočíva v uskutočnení tej istej investície neskôr, oprávnené náklady tvorí rozdiel medzi nákladmi na investíciu, na ktorú sa poskytuje štátna pomoc, a čistou súčasnou hodnotou nákladov na neskoršiu investíciu diskontovanou k okamihu, v ktorom by sa uskutočnila podporená investícia;
ak kontrafaktuálny scenár spočíva v tom, že sa zachová prevádzka existujúcich zariadení a vybavenia, oprávnené náklady tvorí rozdiel medzi nákladmi na investíciu, na ktorú sa poskytuje štátna pomoc, a čistou súčasnou hodnotou investícií do údržby, opravy a modernizácie existujúcich zariadení a vybavenia diskontovanou k okamihu, v ktorom by sa uskutočnila podporená investícia;
v prípade zariadení, na ktoré sa vzťahujú lízingové zmluvy, oprávnené náklady tvorí rozdiel medzi čistou súčasnou hodnotou lízingu vybavenia, na ktoré sa poskytuje štátna pomoc, a lízingu vybavenia menej šetrného k životnému prostrediu, ktoré by sa prenajímalo v prípade neposkytnutia pomoci; náklady na lízing neobsahujú náklady týkajúce sa prevádzky vybavenia alebo zariadenia (náklady na palivo, poistenie, údržbu a iný spotrebný tovar) bez ohľadu na to, či sú súčasťou lízingovej zmluvy.
Vo všetkých situáciách uvedených v prvom pododseku písm. a) až d) kontrafaktuálny scenár zodpovedá investícii s porovnateľným výkonom a životnosťou, ktorá je v súlade s už platnými normami Únie. Kontrafaktuálny scenár musí byť dôveryhodný, pokiaľ ide o zákonné požiadavky, podmienky na trhu aj stimuly vytvárané systémom EU ETS.
Ak investícia, na ktorú sa poskytuje štátna pomoc, spočíva v inštalácii prídavného komponentu do už existujúceho zariadenia, pre ktoré neexistuje žiadna kontrafaktuálna investícia menej šetrná k životnému prostrediu, oprávnenými nákladmi sú celkové investičné náklady.
Ak investícia, na ktorú sa poskytuje štátna pomoc, spočíva vo výstavbe vyhradenej infraštruktúry uvedenej v článku 2 bode 130 poslednej vete pre vodík v zmysle odseku 1b, odpadové teplo alebo CO2, ktorá je potrebná na umožnenie zvýšenia úrovne ochrany životného prostredia podľa odsekov 2 a 2a, oprávnenými nákladmi sú celkové investičné náklady. Náklady na výstavbu alebo modernizáciu zásobníkov s výnimkou zásobníkov na obnoviteľný vodík a vodík, na ktorý sa vzťahuje odsek 1b druhý pododsek, nie sú oprávnené.
Náklady, ktoré nie sú priamo spojené s dosiahnutím vyššej úrovne ochrany životného prostredia, nie sú oprávnenými nákladmi.
Intenzita pomoci môže dosiahnuť 100 % investičných nákladov, ak sa pomoc poskytuje na základe súťažného ponukového konania, ktoré okrem podmienok stanovených v článku 2 bode 38 spĺňa všetky tieto podmienky:
pomoc sa poskytuje na základe objektívnych, jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií a podmienok účasti vymedzených ex ante a uverejnených aspoň šesť týždňov pred lehotou na podanie žiadostí, aby sa umožnila účinná hospodárska súťaž;
počas vykonávania schémy v prípade ponukového konania, pri ktorom sa pomoc poskytuje všetkým uchádzačom, sa návrh uvedeného procesu skoriguje tak, aby sa v nasledujúcich ponukových konaniach obnovila účinná hospodárska súťaž, napríklad znížením rozpočtu alebo objemu;
úpravy ex post výsledku ponukového konania (napríklad následné rokovania o výsledkoch ponukového konania) sú vylúčené;
aspoň 70 % celkových podmienok účasti použitých na zoradenie ponúk a v konečnom dôsledku na pridelenie pomoci v súťažnom ponukovom konaní sa vymedzí ako pomoc vo vzťahu k príspevku projektu k plneniu environmentálnych cieľov opatrenia, napríklad pomoc požadovaná na jednotku ochrany životného prostredia, ktorá sa má poskytnúť.
Článok 36a
Investičná pomoc na nabíjaciu alebo čerpaciu infraštruktúru
Oprávnené náklady sa môžu týkať aj investičných nákladov na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov alebo obnoviteľného vodíka na mieste a investičných nákladov na uskladňovanie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov alebo obnoviteľného vodíka. Nominálna výrobná kapacita zariadenia na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov alebo obnoviteľného vodíka na mieste nesmie presahovať maximálny menovitý výkon ani kapacitu dopĺňania paliva nabíjacej alebo čerpacej infraštruktúry, ku ktorej je pripojené.
Pomoc podľa tohto článku sa poskytuje na základe súťažného ponukového konania, ktoré okrem podmienok stanovených v článku 2 bode 38 spĺňa všetky tieto podmienky:
pomoc sa poskytuje na základe objektívnych, jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií a podmienok účasti vymedzených ex ante a uverejnených aspoň šesť týždňov pred lehotou na podanie žiadostí, aby sa umožnila účinná hospodárska súťaž;
počas vykonávania schémy v prípade ponukového konania, pri ktorom sa pomoc poskytuje všetkým uchádzačom, sa návrh uvedeného procesu skoriguje tak, aby sa v nasledujúcich ponukových konaniach obnovila účinná hospodárska súťaž, napríklad znížením rozpočtu alebo objemu;
úpravy ex post výsledku ponukového konania (napríklad následné rokovania o výsledkoch ponukového konania) sú vylúčené;
aspoň 70 % celkových podmienok účasti použitých na zoradenie ponúk a v konečnom dôsledku na pridelenie pomoci v súťažnom ponukovom konaní sa vymedzí ako pomoc vo vzťahu k príspevku projektu k plneniu environmentálnych cieľov opatrenia, napríklad pomoc požadovaná na nabíjací bod alebo čerpacie miesto.
Povinnosť uskutočniť otvorenú verejnú konzultáciu ex ante alebo vypracovať nezávislú štúdiu trhu stanovená v prvom pododseku sa nevzťahuje na pomoc na výstavbu, inštaláciu, modernizáciu alebo rozšírenie nabíjacej alebo čerpacej infraštruktúry, ktorá nie je prístupná verejnosti.
Článok 36b
Investičná pomoc na nákup ekologických vozidiel alebo vozidiel s nulovými emisiami a na dodatočnú modernizáciu vozidiel
Oprávnenými nákladmi sú:
v prípade investícií spočívajúcich v nákupe ekologických vozidiel alebo vozidiel s nulovými emisiami dodatočné náklady na nákup ekologického vozidla alebo vozidla s nulovými emisiami. Tieto náklady sa vypočítajú ako rozdiel medzi investičnými nákladmi na nákup ekologického vozidla alebo vozidla s nulovými emisiami a investičnými nákladmi na nákup vozidla rovnakej kategórie, ktoré spĺňa uplatniteľné normy Únie, ktoré už nadobudli účinnosť, a bolo by ho možné zakúpiť bez poskytnutia pomoci;
v prípade investícií spočívajúcich v lízingu ekologických vozidiel alebo vozidiel s nulovými emisiami dodatočné náklady na lízing ekologického vozidla alebo vozidla s nulovými emisiami. Tieto náklady sa vypočítajú ako rozdiel medzi čistou súčasnou hodnotou lízingu ekologického vozidla alebo vozidla s nulovými emisiami a čistou súčasnou hodnotou lízingu vozidla rovnakej kategórie, ktoré spĺňa uplatniteľné normy Únie, ktoré už nadobudli účinnosť, a bolo by ho možné získať na lízing bez poskytnutia pomoci. Bez ohľadu na to, či sú súčasťou lízingovej zmluvy, na účely stanovenia oprávnených nákladov sa nezohľadňujú prevádzkové náklady na prevádzku vozidla ani náklady na energiu, poistenie a údržbu;
v prípade investícií spočívajúcich v dodatočnej modernizácii vozidiel, aby sa mohli považovať za ekologické vozidlá alebo vozidlá s nulovými emisiami, náklady na investície do dodatočnej modernizácie.
Pomoc podľa tohto článku sa poskytuje na základe súťažného ponukového konania, ktoré okrem podmienok stanovených v článku 2 bode 38 spĺňa všetky tieto podmienky:
pomoc sa poskytuje na základe objektívnych, jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií a podmienok účasti vymedzených ex ante a uverejnených aspoň šesť týždňov pred lehotou na podanie žiadostí, aby sa umožnila účinná hospodárska súťaž;
počas vykonávania schémy v prípade ponukového konania, pri ktorom sa pomoc poskytuje všetkým uchádzačom, sa návrh uvedeného procesu skoriguje tak, aby sa v nasledujúcich ponukových konaniach obnovila účinná hospodárska súťaž, napríklad znížením rozpočtu alebo objemu;
úpravy ex post výsledku ponukového konania (napríklad následné rokovania o výsledkoch ponukového konania) sú vylúčené;
aspoň 70 % celkových podmienok účasti použitých na zoradenie ponúk a v konečnom dôsledku na pridelenie pomoci v súťažnom ponukovom konaní sa vymedzí ako pomoc vo vzťahu k príspevku projektu k plneniu environmentálnych cieľov opatrenia, napríklad pomoc požadovaná na ekologické vozidlo alebo vozidlo s nulovými emisiami.
Ak sa pomoc poskytuje na základe súťažného ponukového konania, ktoré spĺňa podmienky v odseku 4, intenzita pomoci nepresahuje:
100 % oprávnených nákladov na nákup alebo lízing vozidiel s nulovými emisiami alebo na dodatočnú modernizáciu vozidiel, aby sa mohli považovať za vozidlá s nulovými emisiami;
80 % oprávnených nákladov na nákup alebo lízing ekologických vozidiel alebo na dodatočnú modernizáciu vozidiel, aby sa mohli považovať za ekologické vozidlá.
Intenzita pomoci v týchto prípadoch nesmie presiahnuť 20 % oprávnených nákladov. Intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 10 percentuálnych bodov v prípade vozidiel s nulovými emisiami a o 20 percentuálnych bodov v prípade stredných podnikov, prípadne o 30 percentuálnych bodov v prípade malých podnikov.
Intenzita pomoci v tomto prípade nesmie presiahnuť 40 % oprávnených nákladov. Intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 10 percentuálnych bodov v prípade vozidiel s nulovými emisiami.
Článok 38
Investičná pomoc na opatrenia energetickej efektívnosti v oblastiach iných ako budovy
Oprávnenými nákladmi sú dodatočné investičné náklady potrebné na dosiahnutie vyššej úrovne energetickej efektívnosti. Určujú sa porovnaním nákladov na investíciu s nákladmi kontrafaktuálneho scenára, ktorý by nastal v prípade neposkytnutia pomoci, a to takto:
ak kontrafaktuálny scenár spočíva v uskutočnení menej energeticky efektívnej investície, ktorá zodpovedá bežnej obchodnej praxi v danom odvetví alebo v prípade danej činnosti, oprávnené náklady tvorí rozdiel medzi nákladmi na investíciu, na ktorú sa poskytuje štátna pomoc, a nákladmi na investíciu, ktorá je menej energeticky efektívna;
ak kontrafaktuálny scenár spočíva v uskutočnení tej istej investície neskôr, oprávnené náklady tvorí rozdiel medzi nákladmi na investíciu, na ktorú sa poskytuje štátna pomoc, a čistou súčasnou hodnotou nákladov na neskoršiu investíciu diskontovanou k okamihu, v ktorom by sa uskutočnila podporená investícia;
ak kontrafaktuálny scenár spočíva v tom, že sa zachová prevádzka existujúcich zariadení, oprávnené náklady tvorí rozdiel medzi nákladmi na investíciu, na ktorú sa poskytuje štátna pomoc, a čistou súčasnou hodnotou investície do údržby, opravy a modernizácie existujúceho zariadenia diskontovanou k okamihu, v ktorom by sa uskutočnila podporená investícia;
v prípade vybavenia, na ktoré sa vzťahujú lízingové zmluvy, oprávnené náklady tvorí rozdiel medzi čistou súčasnou hodnotou lízingu vybavenia, na ktoré sa poskytuje štátna pomoc, a lízingu menej energeticky efektívneho vybavenia, ktoré by sa získalo na lízing v prípade neposkytnutia pomoci; náklady na lízing nezahŕňajú náklady týkajúce sa prevádzky vybavenia alebo zariadenia (náklady na palivo, poistenie, údržbu a iný spotrebný tovar) bez ohľadu na to, či sú súčasťou lízingovej zmluvy.
Vo všetkých situáciách uvedených v prvom pododseku kontrafaktuálny scenár zodpovedá investícii s porovnateľným výkonom a životnosťou, ktorá je v súlade s už platnými normami Únie. Kontrafaktuálny scenár musí byť vierohodný, pokiaľ ide o zákonné požiadavky, podmienky na trhu aj stimuly vytvárané systémom EU ETS.
Ak investícia spočíva v jednoznačne identifikovateľnej investícii zameranej výlučne na zlepšenie energetickej efektívnosti, pre ktorú neexistuje žiadna kontrafaktuálna investícia, ktorá je menej energeticky efektívna, oprávnenými nákladmi sú celkové investičné náklady.
Náklady, ktoré nie sú priamo spojené s dosiahnutím vyššej úrovne energetickej efektívnosti, nie sú oprávnenými nákladmi.
▼M6 —————
Intenzita pomoci môže dosiahnuť 100 % celkových investičných nákladov, ak sa pomoc poskytuje na základe súťažného ponukového konania, ktoré okrem podmienok stanovených v článku 2 bode 38 spĺňa všetky tieto podmienky:
pomoc sa poskytuje na základe objektívnych, jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií a podmienok účasti vymedzených ex ante a uverejnených aspoň šesť týždňov pred lehotou na podanie žiadostí, aby sa umožnila účinná hospodárska súťaž;
počas vykonávania schémy v prípade ponukového konania, pri ktorom sa pomoc poskytuje všetkým uchádzačom, sa návrh uvedeného procesu skoriguje tak, aby sa v nasledujúcich ponukových konaniach obnovila účinná hospodárska súťaž, napríklad znížením rozpočtu alebo objemu;
úpravy ex post výsledku ponukového konania (napríklad následné rokovania o výsledkoch ponukového konania) sú vylúčené;
aspoň 70 % celkových podmienok účasti použitých na zoradenie ponúk a v konečnom dôsledku na pridelenie pomoci v súťažnom ponukovom konaní sa vymedzí ako pomoc vo vzťahu k príspevku projektu k plneniu environmentálnych cieľov opatrenia, napríklad pomoc požadovaná na jednotku usporenej energie alebo zvýšenia energetickej efektívnosti. Tieto podmienky tvoria aspoň 70 % váhy všetkých podmienok účasti.
Článok 38a
Investičná pomoc na opatrenia energetickej hospodárnosti budov
Pomoc poskytnutá na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy sa môže kombinovať s pomocou na niektoré alebo všetky tieto opatrenia:
inštalácia integrovaných zariadení vyrábajúcich elektrickú energiu, vykurovanie alebo chladenie z obnoviteľných zdrojov energie priamo na mieste, okrem iného vrátane fotovoltických panelov a tepelných čerpadiel;
inštalácia zariadení na uskladňovanie energie vyrobenej zariadeniami na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov priamo na mieste. Zariadenie na uskladňovanie musí každoročne absorbovať aspoň 75 % energie z priamo pripojeného zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov;
pripojenie na energeticky účinný systém centralizovaného zásobovania teplom a/alebo chladom a súvisiace zariadenia;
výstavba a inštalácia nabíjacej infraštruktúry určenej pre používateľov budov, ako aj súvisiacej infraštruktúry, ako napríklad káblovody, ak sa parkovisko nachádza buď v budove, alebo s budovou fyzicky susedí;
inštalácia zariadení na digitalizáciu budovy, a to najmä na zvýšenie jej inteligentnej pripravenosti, vrátane pasívnych vnútorných rozvodov alebo štruktúrovaných káblových rozvodov pre dátové siete a doplnkovej časti širokopásmovej infraštruktúry na pozemku, na ktorom sa budova nachádza, s výnimkou elektrických rozvodov alebo káblových rozvodov pre dátové siete mimo pozemku;
investície do vegetačných striech a zariadení na zachytávanie a využívanie dažďovej vody.
V prípade akýchkoľvek takýchto kombinovaných prác uvedených v písmenách a) až f) sú oprávnenými nákladmi všetky investičné náklady na rôzne inštalácie a zariadenia. Náklady, ktoré nie sú priamo spojené s dosiahnutím vyššej úrovne energetickej hospodárnosti alebo environmentálnych vlastností, nie sú oprávnenými nákladmi.
Článok 38b
Pomoc na uľahčenie uzatvárania zmlúv o energetickej efektívnosti
Článok 39
Investičná pomoc na projekty energetickej hospodárnosti budov vo forme finančných nástrojov
Pomoc poskytnutá na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy sa môže kombinovať s pomocou na niektoré alebo všetky tieto opatrenia:
inštalácia integrovaných zariadení vyrábajúcich elektrickú energiu, vykurovanie alebo chladenie z obnoviteľných zdrojov energie priamo na mieste, okrem iného vrátane fotovoltických panelov a tepelných čerpadiel;
inštalácia zariadení na uskladňovanie energie vyrobenej zariadeniami na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov priamo na mieste. Zariadenie na uskladňovanie musí každoročne absorbovať aspoň 75 % energie z priamo pripojeného zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov;
investície do pripojenia na energeticky účinný systém centralizovaného zásobovania teplom a/alebo chladom a súvisiace zariadenia;
výstavba a inštalácia nabíjacej infraštruktúry určenej pre používateľov budov, ako aj súvisiacej infraštruktúry, ako napríklad káblovody, ak sa parkovisko nachádza buď v budove, alebo s budovou fyzicky susedí;
inštalácia zariadení na digitalizáciu budovy, najmä na zvýšenie jej inteligentnej pripravenosti. Oprávnené investície môžu zahŕňať intervencie obmedzené na pasívne vnútorné rozvody alebo štruktúrované káblové rozvody pre dátové siete a doplnkovú časť širokopásmovej infraštruktúry na pozemku, na ktorom sa budova nachádza, s výnimkou elektrických rozvodov alebo káblových rozvodov pre dátové siete mimo pozemku;
investície do vegetačných striech a zariadení na zachytávanie a využívanie dažďovej vody.
Pri poskytovaní pomoci na podporu energetickej hospodárnosti môžu členské štáty zriadiť fondy energetickej hospodárnosti a/alebo môžu využiť finančných sprostredkovateľov. Musia byť splnené tieto podmienky:
správcovia finančných sprostredkovateľov a správcovia fondov energetickej hospodárnosti sa vyberajú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Nesmie najmä dochádzať k diskriminácii na základe ich miesta usadenia alebo zapísania v obchodnom registri niektorého členského štátu. Od finančných sprostredkovateľov alebo správcov fondov energetickej hospodárnosti sa môže vyžadovať, aby spĺňali vopred stanovené kritériá, ktoré sú objektívne odôvodnené charakterom investícií;
nezávislí súkromní investori sa vyberajú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania vykonávaného v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi s cieľom dosiahnuť primeranú úroveň rozdelenia rizika a odmien, pričom pri investíciách iných než zárukách sa nerovnomerné rozdelenie zisku uprednostňuje pred ochranou pred znížením hodnoty. Ak súkromní investori nie sú vybraní na základe takéhoto konania, spravodlivú mieru návratnosti pre súkromných investorov stanoví nezávislý znalec vybraný prostredníctvom otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania;
v prípade nerovnomerného rozdelenia strát medzi verejnými a súkromnými investormi sa prvá strata, ktorú na seba prevezme verejný investor, obmedzí na 25 % celkovej investície;
v prípade záruk sa miera záruky obmedzí na 80 % a celkové straty, ktoré na seba prevezme členský štát, sa obmedzia na 25 % príslušného portfólia krytého zárukou. Iba záruky pokrývajúce očakávané straty príslušného portfólia krytého zárukou možno poskytnúť bez odmeny. Ak záruka zahŕňa aj pokrytie neočakávaných strát, finančný sprostredkovateľ zaplatí za časť záruky, ktorá sa vzťahuje na neočakávané straty, trhový poplatok za záruku;
investori môžu byť zastúpení v riadiacich orgánoch fondu energetickej hospodárnosti alebo finančného sprostredkovateľa, ako je dozorná rada alebo poradný výbor;
fond energetickej hospodárnosti alebo finančný sprostredkovateľ je zriadený v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi a členský štát zabezpečí vykonanie hĺbkovej analýzy s cieľom overiť komerčnú solídnosť investičnej, ktorá sa uplatní pri realizácii opatrenia pomoci na energetickú hospodárnosť.
Finanční sprostredkovatelia vrátane fondov energetickej hospodárnosti sa spravujú na komerčnom základe a zabezpečia rozhodnutia o financovaní orientované na zisk. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak finančný sprostredkovateľ a – v náležitom prípade – správca fondu energetickej hospodárnosti spĺňajú tieto podmienky:
sú podľa zákona alebo na základe zmluvy povinní konať starostlivo ako profesionálni správcovia a v dobrej viere a zamedziť konfliktu záujmov; uplatňujú sa najlepšie postupy a regulačný dohľad;
ich odmena je v súlade s praxou na trhu. Táto podmienka sa považuje za splnenú, ak je správca vybraný na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania založeného na objektívnych kritériách týkajúcich sa skúseností, odborných znalostí a operačných a finančných schopností;
ich odmena je viazaná na ich výkon alebo zdieľajú časť rizík investície spoluinvestovaním z vlastných zdrojov s cieľom zaistiť, aby ich záujmy boli neustále v súlade so záujmami verejného investora;
stanovia investičnú stratégiu, kritériá a navrhovaný časový harmonogram investícií do projektov energetickej hospodárnosti a stanovia predbežnú finančnú životaschopnosť a ich očakávaný vplyv na energetickú hospodárnosť;
pre verejné finančné prostriedky investované do fondu energetickej hospodárnosti alebo poskytnuté finančnému sprostredkovateľovi existuje jasná a realistická stratégia vystúpenia, ktorá umožní trhu financovať projekty energetickej hospodárnosti, keď bude trh na to pripravený.
Článok 41
Investičná pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov, obnoviteľného vodíka a vysoko účinnej kogenerácie
Intenzita pomoci nesmie presiahnuť:
45 % oprávnených nákladov na investície do výroby obnoviteľných zdrojov energie vrátane tepelných čerpadiel v súlade s prílohou VII k smernici 2018/2001, obnoviteľného vodíka a vysoko účinnej kogenerácie z obnoviteľných zdrojov energie;
30 % oprávnených nákladov na akúkoľvek inú investíciu, na ktorú sa vzťahuje tento článok.
▼M6 —————
Intenzita pomoci môže dosiahnuť 100 % oprávnených nákladov, ak sa pomoc poskytuje na základe súťažného ponukového konania, ktoré okrem podmienok stanovených v článku 2 bode 38 spĺňa všetky tieto podmienky:
pomoc sa poskytuje na základe objektívnych, jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií a podmienok účasti vymedzených ex ante a uverejnených aspoň šesť týždňov pred lehotou na podanie žiadostí, aby sa umožnila účinná hospodárska súťaž;
počas vykonávania schémy v prípade ponukového konania, pri ktorom sa pomoc poskytuje všetkým uchádzačom, sa návrh uvedeného procesu skoriguje tak, aby sa v nasledujúcich ponukových konaniach obnovila účinná hospodárska súťaž, napríklad znížením rozpočtu alebo objemu;
úpravy ex post výsledku ponukového konania (napríklad následné rokovania o výsledkoch ponukového konania alebo odôvodňovanie) sú vylúčené;
aspoň 70 % celkových podmienok účasti použitých na zoradenie ponúk a v konečnom dôsledku na pridelenie pomoci v súťažnom ponukovom konaní sa vymedzí ako pomoc na jednotku kapacity energie z obnoviteľných zdrojov alebo vysoko účinnej kogenerácie.
Článok 42
Prevádzková pomoc na podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
Pomoc sa poskytuje na základe súťažného ponukového konania, ktoré okrem podmienok stanovených v článku 2 bode 38 spĺňa všetky tieto podmienky:
pomoc sa poskytuje na základe objektívnych, jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií a podmienok účasti vymedzených ex ante a uverejnených aspoň šesť týždňov pred lehotou na podanie žiadostí, aby sa umožnila účinná hospodárska súťaž;
počas vykonávania schémy v prípade ponukového konania, pri ktorom sa pomoc poskytuje všetkým uchádzačom, sa návrh uvedeného procesu skoriguje tak, aby sa v nasledujúcich ponukových konaniach obnovila účinná hospodárska súťaž, napríklad znížením rozpočtu alebo objemu;
úpravy ex post výsledku ponukového konania (napríklad následné rokovania o výsledkoch ponukového konania alebo odôvodňovanie) sú vylúčené;
aspoň 70 % celkových podmienok účasti použitých na zoradenie ponúk a v konečnom dôsledku na pridelenie pomoci v súťažnom ponukovom konaní sa vymedzí ako pomoc na jednotku výroby alebo kapacity elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Súťažné ponukové konanie je otvorené pre všetkých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie na nediskriminačnom základe.
Ponukové konanie sa môže obmedziť na konkrétne technológie, kde:
sa opatrenie osobitne zameria na podporu demonštračných projektov;
sa opatrenie zameria nielen na riešenie dekarbonizácie, ale aj na kvalitu ovzdušia alebo iné znečistenie;
členský štát identifikuje dôvody, pre ktoré možno očakávať, že oprávnené odvetvia alebo inovačné technológie majú potenciál v dlhodobejšom horizonte významne a nákladovo efektívne prispieť k ochrane životného prostredia a hĺbkovej dekarbonizácii;
sa opatrenie vyžaduje na dosiahnutie diverzifikácie potrebnej na zabránenie prehlbovaniu problémov v súvislosti so stabilitou siete;
možno očakávať, že selektívnejší prístup povedie k nižším nákladom na dosahovanie cieľov ochrany životného prostredia (napríklad prostredníctvom nižších nákladov na integráciu do sústavy v dôsledku diverzifikácie, a to aj medzi obnoviteľnými zdrojmi energie, čo by mohlo zahŕňať aj reakciu na strane spotreby a/alebo uskladňovanie) a/alebo k menšiemu počtu narušení hospodárskej súťaže.
Členské štáty vykonajú podrobné posúdenie uplatniteľnosti takýchto podmienok a oznámia ho Komisii v súlade s postupom opísaným v článku 11 ods. 1 písm. a).
▼M6 —————
Článok 43
Prevádzková pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov a obnoviteľného vodíka v malých projektoch a na podporu komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov
Na účely tohto článku sa malé projekty vymedzujú takto:
v prípade výroby alebo uskladňovania elektriny – projekty s inštalovaným výkonom rovným 1 MW alebo nižším;
v prípade spotreby elektriny – projekty s maximálnou spotrebou rovnou 1 MW alebo nižšou;
v prípade technológií na výrobu tepla a na výrobu plynu – projekty s inštalovaným výkonom nižším ako alebo rovným 1 MW alebo rovnocenné;
v prípade výroby obnoviteľného vodíka – projekty s inštalovaným výkonom rovným 3 MW alebo nižším, alebo rovnocenné;
v prípade výroby biopalív, biokvapalín, bioplynu (vrátane biometánu) a palív z biomasy – projekty s inštalovanou kapacitou rovnou 50 000 tonám/rok alebo nižšou;
v prípade projektov, ktorých 100 % podiel vlastnia MSP, a demonštračných projektov – projekty s inštalovaným výkonom alebo s maximálnou spotrebou rovnou 6 MW alebo nižšou;
v prípade projektov výlučne na výrobu elektriny z veternej energie, ktorých 100 % podiel vlastnia mikropodniky alebo malé podniky – projekty s inštalovanou kapacitou rovnou 18 MW alebo nižšou.
▼M6 —————
Článok 44
Pomoc vo forme úľav na daniach podľa smernice 2003/96/ES
Príjemcovia daňovej úľavy zaplatia aspoň minimálnu úroveň zdaňovania stanovenú v prílohe I k smernici 2003/96/ES, s výnimkou úľav:
priznaných na základe článku 15 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96/ES na zdaniteľné výrobky používané pod daňovým dohľadom v oblasti pilotných projektov týkajúcich sa technologického vývoja výrobkov, ktoré sú šetrnejšie voči životnému prostrediu, alebo vo vzťahu k palivám z obnoviteľných zdrojov;
priznaných na základe článku 15 ods. 1 písm. b) prvej, druhej, štvrtej a piatej zarážky smernice 2003/96/ES na elektrinu i) slnečného, veterného, vlnového, prílivového alebo geotermálneho pôvodu, ii) vyrábanú z vody vo vodných elektrárňach, iii) vyrábanú z metánu pochádzajúceho z opustených baní a iv) vyrábanú z palivových článkov;
priznaných na základe článku 15 ods. 1 písm. b) tretej zarážky smernice 2003/96/ES na elektrinu vyrábanú z biomasy alebo z výrobkov vyrábaných z biomasy za predpokladu, že biomasa spĺňa kritériá udržateľnosti a úspory emisií skleníkových plynov uvedené v smernici (EÚ) 2018/2001 a jej vykonávacích alebo delegovaných aktoch;
priznaných na základe článku 15 ods. 1 písm. d) smernice 2003/96/ES na elektrinu vyrábanú pri kombinovanej výrobe tepla a elektriny za predpokladu, že kogenerácia kombinovaných generátorov je vysoko účinná kogenerácia v zmysle článku 2 ods. 34 smernice 2012/27/EÚ;
priznaných na základe článku 15 ods. 1 písm. l) smernice 2003/96/ES na výrobky, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2705 používané na vykurovacie účely;
priznaných na základe článku 16 ods. 1 smernice 2003/96/ES.
Článok 44a
Pomoc vo forme úľav na environmentálnych daniach alebo parafiškálnych poplatkoch
Článok 45
Investičná pomoc na sanáciu environmentálnych škôd, obnovu prirodzených biotopov a ekosystémov alebo ochranu či obnovenie biodiverzity, ako aj na zavádzanie riešení blízkych prírode na účely adaptácie na zmenu klímy a zmiernenie zmeny klímy
Pomoc podľa tohto článku možno poskytnúť na tieto činnosti:
sanácia environmentálnych škôd vrátane zhoršenia kvality pôdy, povrchovej alebo podzemnej vody, prípadne morského prostredia;
obnova degradovaných prirodzených biotopov a ekosystémov;
ochrana alebo obnovenie biodiverzity alebo ekosystémov s cieľom prispieť k dosahovaniu dobrého stavu ekosystémov alebo ochrane ekosystémov, ktoré už sú v dobrom stave;
zavádzanie riešení blízkych prírode na účely adaptácie na zmenu klímy a zmiernenie zmeny klímy.
Intenzita pomoci nesmie presiahnuť:
100 % oprávnených nákladov na investície do sanácie environmentálnych škôd alebo obnovu prirodzených biotopov a ekosystémov;
70 % oprávnených nákladov na investície na ochranu alebo obnovenie biodiverzity a na riešenia blízke prírode na účely adaptácie na zmenu klímy a zmiernenie zmeny klímy.
Článok 46
Investičná pomoc na energeticky účinné centralizované zásobovanie teplom a/alebo chladom
Pomoc na modernizáciu skladovacích a distribučných sietí, ktoré prenášajú teplo a chlad vyrábané z fosílnych palív, možno poskytnúť len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
distribučná sieť je alebo bude vhodná na prenos tepla alebo chladu vyrábaného z obnoviteľných zdrojov energie a/alebo odpadového tepla;
modernizácia nemá za následok zvýšenú výrobu energie z fosílnych palív s výnimkou zemného plynu. V prípade modernizácie skladovacích alebo distribučných sietí na šírenie tepla a chladu vyrábaných zo zemného plynu, pokiaľ je výsledkom modernizácie zvýšená výroba energie zo zemného plynu, uvedené výrobné zariadenia musia byť v súlade s cieľmi v oblasti klímy na roky 2030 a 2050 v súlade s oddielom 4.31 prílohy 1 k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2021/2139.
Článok 47
Investičná pomoc v oblasti efektívnosti využívania zdrojov a podpory prechodu na obehové hospodárstvo
Pomoc sa poskytuje na tieto druhy investícií:
investície, ktorými sa zlepší efektívnosť využívania zdrojov prostredníctvom niektorej z uvedených (alebo oboch) činností:
čistého zníženia zdrojov spotrebovaných pri výrobe daného množstva výstupov v porovnaní s predtým existujúcim výrobným procesom používaným príjemcom alebo s alternatívnymi projektmi alebo činnosťami uvedenými v odseku 7. K spotrebovaným zdrojom patria všetky spotrebované materiálne zdroje okrem energie a zníženie sa určí meraním alebo odhadom spotreby pred vykonaním a po vykonaní opatrenia pomoci, pričom sa započíta každá úprava vonkajších podmienok, ktorá môže mať vplyv na spotrebu zdrojov;
nahradenia prvotných surovín druhotnými (opätovne používanými alebo zhodnotenými, a to aj recyklovanými) surovinami;
investície do predchádzania a obmedzovania vzniku odpadu, prípravy na opätovné použitie, dekontaminácie a recyklácie odpadu vyprodukovaného príjemcom alebo investície do prípravy na opätovné použitie, dekontaminácie a recyklácie odpadu vyprodukovaného tretími stranami, ktorý by sa inak nepoužil, zneškodnil alebo spracoval s nižšou prioritou v režime hierarchie odpadového hospodárstva uvedeného v článku 4 ods. 1 smernice 2008/98/ES, prípadne menej efektívne alebo s nižšou kvalitou výsledkov recyklácie;
investície do zberu, triedenia, dekontaminácie a predúpravy a spracovania iných výrobkov, materiálov alebo látok vyprodukovaných príjemcom alebo tretími stranami, ktoré by sa inak nepoužili alebo použili menej efektívnym spôsobom;
investície do triedeného zberu a triedenia zmiešaného komunálneho odpadu na účely ich prípravy na opätovné použitie alebo recyklácie.
Oprávnenými nákladmi sú dodatočné investičné náklady určené na základe porovnania celkových investičných nákladov na projekt s nákladmi na projekt alebo činnosť, ktoré sú menej šetrné k životnému prostrediu, pričom medzi ne patrí:
kontrafaktuálny scenár, ktorý tvorí porovnateľná investícia, ktorá by sa vierohodne uskutočnila v rámci nového alebo existujúceho výrobného procesu bez pomoci a ktorou sa nedosahuje tá istá úroveň efektívnosti využívania zdrojov;
kontrafaktuálny scenár, ktorý tvorí spracovanie odpadu na základe spracovateľskej operácie nachádzajúcej sa na nižšom stupni poradia priorít v rámci hierarchie odpadového hospodárstva uvedenej v článku 4 ods. 1 smernice 2008/98/ES alebo spracovanie odpadu, iných výrobkov, materiálov alebo látok spôsobom, pri ktorom sa zdroje využívajú menej efektívne;
kontrafaktuálny scenár, ktorý tvorí porovnateľná investícia do konvenčného výrobného procesu, v rámci ktorého sa používa prvotná surovina, ak je získaný druhotný (opätovne použitý alebo zhodnotený) výrobok technicky a ekonomicky nahraditeľný prvotným výrobkom.
Vo všetkých situáciách uvedených v prvom pododseku písm. a) a c) kontrafaktuálny scenár zodpovedá investícii s porovnateľným výkonom a životnosťou, ktorá je v súlade s normami Únie, ktoré už nadobudli účinnosť. Kontrafaktuálny scenár musí byť dôveryhodný, pokiaľ ide o zákonné požiadavky, podmienky na trhu aj stimuly.
Ak investícia spočíva v inštalácii prídavného komponentu do už existujúceho zariadenia, pre ktoré neexistuje žiadny ekvivalent menej šetrný k životnému prostrediu, alebo ak žiadateľ o pomoc dokáže preukázať, že investícia by sa v prípade neposkytnutia pomoci neuskutočnila, oprávnenými nákladmi sú celkové investičné náklady.
Článok 48
Investičná pomoc na energetickú infraštruktúru
Článok 49
Pomoc na štúdie a poradenské služby týkajúce sa problematiky ochrany životného prostredia a energetiky
ODDIEL 8
Pomoc na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami
Článok 50
Schémy pomoci na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami
Pomoc sa poskytuje za týchto podmienok:
príslušné verejné orgány členského štátu oficiálne uznali, že udalosť má charakter prírodnej katastrofy, a
existuje priama príčinná súvislosť medzi prírodnou katastrofou a škodami, ktoré utrpel postihnutý podnik.
ODDIEL 9
Sociálna pomoc na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov
Článok 51
Sociálna pomoc na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov
ODDIEL 10
Pomoc na širokopásmové infraštruktúry
Článok 52
Pomoc na pevné širokopásmové siete
Oprávnené sú tieto alternatívne druhy investícií:
zavedenie pevnej širokopásmovej siete na pripojenie domácností a sociálno-ekonomických aktérov v oblastiach, kde neexistuje sieť poskytujúca rýchlosť sťahovania dát najmenej 100 Mb/s v podmienkach prevádzky v čase špičky (prahová rýchlosť) ani sa vierohodne neplánuje jej zavedenie v príslušnom časovom rámci. To sa overí mapovaním a verejnou konzultáciou v súlade s odsekom 4;
zavedenie pevnej širokopásmovej siete na pripojenie sociálno-ekonomických aktérov v oblastiach, kde existuje iba jedna sieť poskytujúca rýchlosť sťahovania dát najmenej 100 Mb/s v podmienkach prevádzky v čase špičky, ale menej ako 300 Mb/s v podmienkach prevádzky v čase špičky (prahová rýchlosť), alebo kde sa zavedenie takejto siete v príslušnom časovom rámci vierohodne plánuje. To sa overí mapovaním a verejnou konzultáciou v súlade s odsekom 5.
Mapovanie a verejná konzultácia na účely odseku 3 musia spĺňať všetky tieto požiadavky:
mapovanie určí geografické cieľové oblasti, pri ktorých sa plánuje, že budú zahrnuté do štátnej intervencie, a zohľadní všetky existujúce pevné širokopásmové siete. Mapovanie sa vykonáva:
pre pevné drôtové siete na úrovni adries na základe priestorov nachádzajúcich sa v dosahu infraštruktúry;
pre pevné bezdrôtové prístupové siete na úrovni adresy na základe priestorov nachádzajúcich sa v dosahu infraštruktúry alebo na základe sietí s maximálnou veľkosťou 100 × 100 metrov.
Ak zavádzanie siete zahŕňa súčasne zavedenie prístupovej siete aj obmedzené zavedenie potrebného vedľajšieho medziuzlového spoja potrebného na fungovanie prístupovej siete, mapovanie medziuzlových spojov sa nevyžaduje.
Všetky prvky metodiky a základné technické kritériá použité na mapovanie cieľových oblastí musia byť verejne dostupné. Mapovanie sa vždy overuje prostredníctvom verejnej konzultácie;
verejnú konzultáciu uskutočňuje príslušný orgán verejnej správy tak, že uverejní hlavné charakteristiky plánovanej štátnej intervencie a zoznam geografických cieľových oblastí určených pri mapovaní v súlade s písmenom a). Uvedené informácie sa musia sprístupniť na verejne dostupnom webovom sídle na regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Na verejnej konzultácii sa zainteresované strany vyzvú, aby sa vyjadrili k plánovanej štátnej intervencii a predložili podložené informácie v súlade s písmenom a) o svojich sieťach poskytujúcich prahové rýchlosti stanovené v odseku 3, ktoré existujú alebo sa vierohodne plánuje ich zavedenie v cieľovej oblasti v príslušnom časovom rámci. Verejná konzultácia trvá najmenej 30 dní.
Intervencia musí priniesť podstatné zlepšenie (skokovú zmenu) v porovnaní so sieťami, ktoré existujú alebo sa vierohodne plánuje ich zavedenie v príslušnom časovom rámci, v súlade so zisteniami mapovania a verejnej konzultácie vykonaných podľa odseku 5. Vierohodne plánované siete sa musia zohľadniť pri posudzovaní skokovej zmeny iba v prípade, že by samy osebe poskytovali podobný výkon ako plánovaná sieť financovaná štátom v cieľových oblastiach v príslušnom časovom rámci. Skoková zmena nastane, ak v dôsledku subvencovanej intervencie dochádza k významnej novej investícii do širokopásmovej siete a subvencovaná sieť prináša na trh významné nové možnosti z hľadiska dostupnosti, kapacity, rýchlosti a hospodárskej súťaže v oblasti širokopásmových služieb v porovnaní s existujúcimi alebo vierohodne plánovanými sieťami v príslušnom časovom rámci. Intervencia zahŕňa viac ako 70 % investícií do širokopásmovej infraštruktúry. V každom prípade oprávnená intervencia stanovená v odseku 3 musí viesť prinajmenšom k týmto zlepšeniam:
v prípade intervencií podľa odseku 3 písm. a) sieť financovaná štátom aspoň strojnásobí rýchlosť sťahovania dát v porovnaní s existujúcimi sieťami (cieľová rýchlosť);
v prípade intervencií podľa odseku 3 písm. b) sieť financovaná štátom aspoň strojnásobí rýchlosť sťahovania dát v porovnaní s existujúcimi sieťami a poskytne rýchlosť sťahovania dát najmenej 1 Gb/s v podmienkach prevádzky v čase špičky (cieľová rýchlosť).
Pomoc sa poskytuje takto:
pomoc sa prideľuje na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného súťažného výberového konania v súlade so zásadami pravidiel verejného obstarávania a pri dodržiavaní zásady technologickej neutrality, na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky;
ak sa pomoc na zavedenie a riadenie pevnej širokopásmovej siete poskytne bez súťažného výberového konania orgánu verejnej správy, a to priamo alebo prostredníctvom interného subjektu, poskytuje orgán verejnej správy alebo interný subjekt pomocou subvencovanej siete iba veľkoobchodné služby. Akákoľvek koncesia alebo iné poverenie tretej strany na vybudovanie alebo prevádzkovanie siete sa prideľuje prostredníctvom otvoreného, transparentného a nediskriminačného súťažného výberového konania v súlade so zásadami pravidiel verejného obstarávania a pri dodržiavaní zásady technologickej neutrality, na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.
Cena za veľkoobchodný prístup musí vychádzať z jednej z týchto referenčných hodnôt a zásad stanovovania cien:
priemerné zverejnené veľkoobchodné ceny, ktoré prevládajú v iných porovnateľných a konkurenčnejších oblastiach členského štátu;
regulované ceny už stanovené alebo schválené národným regulačným orgánom pre príslušné trhy a služby alebo;
nákladová orientácia alebo metodika stanovená v súlade so sektorovým regulačným rámcom.
Bez toho, aby boli dotknuté právomoci národného regulačného orgánu podľa regulačného rámca, sa s národným regulačným orgánom konzultuje o veľkoobchodných prístupových produktoch, o podmienkach prístupu vrátane cien a o námietkach týkajúcich sa uplatňovania tohto článku.
Článok 52a
Pomoc na mobilné siete 4G a 5G
Mapovanie a verejná konzultácia na účely odseku 3 musia spĺňať všetky tieto požiadavky:
mapovaním sa jasne určia geografické cieľové oblasti, pri ktorých sa plánuje, že budú zahrnuté do danej štátnej intervencie, a zohľadnia sa všetky existujúce mobilné siete. Mapovanie sa vykoná na základe sietí s maximálnou veľkosťou 100 × 100 metrov. Všetky prvky metodiky a základné technické kritériá použité na mapovanie cieľových oblastí musia byť verejne dostupné. Mapovanie sa vždy overuje prostredníctvom verejnej konzultácie.
Ak zavádzanie siete zahŕňa súčasne zavedenie prístupovej siete aj obmedzené zavedenie potrebného vedľajšieho medziuzlového spoja potrebného na fungovanie prístupovej siete, samostatné mapovanie medziuzlového spoja sa nevyžaduje;
verejnú konzultáciu uskutočňuje príslušný orgán verejnej správy tak, že uverejní hlavné charakteristiky plánovanej štátnej intervencie a zoznam geografických cieľových oblastí určených pri mapovaní v súlade s písmenom a). Uvedené informácie sa musia sprístupniť na verejne dostupnom webovom sídle na regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Na verejnej konzultácii sa zainteresované strany vyzvú, aby sa vyjadrili k plánovanej štátnej intervencii a predložili podložené informácie v súlade s písmenom a) o svojich mobilných sieťach s charakteristikami stanovenými v odseku 3, ktoré existujú alebo sa vierohodne plánuje ich zavedenie v cieľovej oblasti v príslušnom časovom rámci. Verejná konzultácia trvá najmenej 30 dní.
Pomoc sa poskytuje takto:
pomoc sa prideľuje na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného súťažného výberového konania v súlade so zásadami pravidiel verejného obstarávania a pri dodržiavaní zásady technologickej neutrality, na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky;
ak sa pomoc na zavedenie a riadenie mobilnej siete poskytuje bez súťažného výberového konania orgánu verejnej správy, a to priamo alebo prostredníctvom interného subjektu, poskytuje orgán verejnej správy alebo interný subjekt prostredníctvom subvencovanej siete iba veľkoobchodné služby. Akákoľvek koncesia alebo iné poverenie tretej strany na vybudovanie alebo prevádzkovanie siete sa prideľuje prostredníctvom otvoreného, transparentného a nediskriminačného súťažného výberového konania v súlade so zásadami pravidiel verejného obstarávania a pri dodržiavaní zásady technologickej neutrality, na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.
Cena za veľkoobchodný prístup musí vychádzať z jednej z týchto referenčných hodnôt a zásad stanovovania cien:
priemerné zverejnené veľkoobchodné ceny, ktoré prevládajú v iných porovnateľných a konkurenčnejších oblastiach členského štátu;
regulované ceny už stanovené alebo schválené národným regulačným orgánom pre príslušné trhy a služby;
nákladová orientácia alebo metodika stanovená v súlade so sektorovým regulačným rámcom.
Bez toho, aby boli dotknuté právomoci národného regulačného orgánu podľa regulačného rámca, sa s národným regulačným orgánom konzultuje o veľkoobchodných prístupových produktoch, o podmienkach prístupu vrátane cien a o námietkach týkajúcich sa uplatňovania tohto článku.
Využívanie štátom financovaných mobilných sietí 4G alebo 5G na poskytovanie služieb pevného bezdrôtového prístupu je povolené iba v oblastiach, kde neexistuje sieť poskytujúca rýchlosť sťahovania dát najmenej 100 Mb/s v podmienkach prevádzky v čase špičky ani sa vierohodne neplánuje jej zavedenie v príslušnom časovom rámci, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
mapovanie a verejná konzultácia zohľadňujú existujúce alebo vierohodne plánované pevné širokopásmové siete určené podľa článku 52 ods. 5;
podporovaná pevná bezdrôtová prístupová sieť 4G alebo 5G aspoň strojnásobí rýchlosť sťahovania dát v porovnaní s existujúcimi alebo vierohodne plánovanými sieťami (cieľová rýchlosť) podľa článku 52 ods. 5.
Článok 52b
Pomoc na projekty spoločného záujmu v oblasti transeurópskej infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti
Kumulatívne všeobecné podmienky zlučiteľnosti sú tieto:
Príjemca musí poskytnúť finančný príspevok vo výške najmenej 25 % oprávnených nákladov, a to buď zo svojich vlastných zdrojov alebo prostredníctvom externého financovania, ktoré nezahŕňa žiadnu finančnú podporu z verejných zdrojov. Ak sa 25 % príspevok príjemcu poskytuje formou externého financovania prostredníctvom investičnej platformy, ktorá kombinuje rôzne zdroje financovania, podmienka, že externé financovanie nesmie zahŕňať žiadnu finančnú podporu z verejných zdrojov, stanovená v predchádzajúcej vete, sa nahrádza požiadavkou prítomnosti aspoň 30 % súkromných investícií v platforme.
Na pomoc sú oprávnené len náklady, ktoré sú oprávnenými investičnými nákladmi podľa nariadenia (EÚ) 2021/1153 vynaloženými na zavedenie infraštruktúry.
Projekt sa musí vybrať v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1153 jedným z týchto spôsobov:
nezávislým finančným sprostredkovateľom vymenovaným Komisiou na základe spoločne dohodnutých investičných usmernení;
Komisiou prostredníctvom súťažného výberového konania založeného na jasných, transparentných a nediskriminačných kritériách alebo
nezávislými expertmi vymenovanými Komisiou.
Projekt musí poskytovať možnosti pripojiteľnosti, ktoré presahujú rámec požiadaviek súvisiacich s existujúcimi právnymi povinnosťami, ako sú napríklad povinnosti spojené s právom na využívanie spektra.
Projekt musí tretím stranám zabezpečovať otvorený veľkoobchodný prístup vrátane uvoľneného prístupu za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok v súlade s článkom 52 ods. 7 a 8, prípadne článkom 52a ods. 8 a 9.
Kategórie oprávnených projektov a osobitné kumulatívne podmienky zlučiteľnosti, ktoré sa na ne vzťahujú, sú tieto:
Investície do zavedenia cezhraničného úseku koridoru 5G pozdĺž dopravného koridoru určeného v usmerneniach pre transeurópsku dopravnú sieť stanovených v nariadení (EÚ) č. 1315/2013 (koridory TEN-T), ktoré spĺňajú tieto osobitné kumulatívne podmienky:
projekt pozostáva z cezhraničného úseku koridoru 5G, ktorý prekračuje hranicu medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi alebo prekračuje hranicu aspoň jedného členského štátu a aspoň jednej krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru;
celková dĺžkacezhraničných úsekov koridorov 5G nachádzajúcich sa v určitom členskom štáte nepredstavuje viac ako 15 % z celkovej dĺžky koridorov 5G pozdĺž transeurópskej hlavnej dopravnej siete v danom členskom štáte, na ktoré sa nevzťahujú žiadne existujúce právne povinnosti, napríklad povinnosti spojené s právom na využívanie spektra. Vo výnimočných prípadoch, v ktorých členský štát podporuje vybudovanie cezhraničných koridorov 5G pozdĺž svojej transeurópskej dopravnej komplexnej siete, celková dĺžka cezhraničných úsekov koridorov 5G nachádzajúcich sa v danom členskom štáte nepredstavuje viac ako 15 % z celkovej dĺžky koridorov 5G pozdĺž tejto transeurópskej dopravnej komplexnej siete v danom členskom štáte, na ktoré sa nevzťahujú žiadne existujúce právne povinnosti, napríklad povinnosti spojené s právom na využívanie spektra;
projektom sa zabezpečuje významná nová investícia do mobilnej siete 5G vhodná pre služby prepojenej a a automatizovanej mobility, ktorá ide nad rámec okrajových investícií, ako sú investície spojené iba s modernizáciou aktívnych prvkov siete, a
projekt podporuje zavedenie novej pasívnej infraštruktúry len vtedy, ak nemožno opätovne použiť existujúcu pasívnu infraštruktúru.
Investície do zavedenia cezhraničného úseku paneurópskej terabitovej chrbticovej siete podporujúcej ciele európskeho spoločného podniku pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku prepojením určitých výpočtových zariadení, superpočítačových zariadení a dátových infraštruktúr, ktoré spĺňajú tieto konkrétne kumulatívne podmienky:
v rámci projektu sa zavedie alebo zaobstará aktíva súvisiace s konektivitou vrátane nezrušiteľných práv na používanie a nenasvietených optických vláken alebo vybavenia na vybudovanie cezhraničného úseku paneurópskej chrbticovej siete, ktorý podporuje vzájomné prepojenie najmenej dvoch výpočtových zariadení, superpočítačových zariadení alebo dátových infraštruktúr s neobmedzeným prepojením medzi koncovými bodmi s rýchlosťou minimálne 1 Tb/s, ktoré: 1. sú hostiteľskými subjektmi spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku zriadeného v súlade s nariadením Rady (EÚ) 2018/1488 ( 65 ) alebo sú to výskumné infraštruktúry a iné výpočtové a dátové infraštruktúry podporujúce hlavné iniciatívy a poslania v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 ( 66 ) a nariadení Rady (ES) č. 723/2009, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku, a 2. nachádzajú sa aspoň v dvoch členských štátoch alebo aspoň v jednom členskom štáte a aspoň v jednom členskom štáte Európskeho výskumného priestoru;
projekt zabezpečuje významnú novú investíciu do chrbticovej siete, ktorá ide nad rámec okrajových investícií, ako sú investície týkajúce sa iba modernizácie softvéru alebo udeľovania licencií;
aktíva súvisace s konektivitou sa nadobúdajú prostredníctvom verejného obstarávania a
projekt podporuje zavedenie novej pasívnej infraštruktúry len vtedy, ak nemožno opätovne použiť existujúcu pasívnu infraštruktúru.
Investície do zavedenia cezhraničného úseku chrbticovej siete prepájajúcej cloudové infraštruktúry určitých sociálno-ekonomických aktérov, ktoré spĺňajú tieto konkrétne kumulatívne podmienky:
projekt prepája cloudové infraštruktúry sociálno-ekonomických aktérov, ktorými sú orgány verejnej správy alebo verejné alebo súkromné subjekty poverené poskytovaním služieb všeobecného záujmu alebo služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 106 ods. 2 zmluvy;
projekt pozostáva z cezhraničného úseku zavádzania nových cezhraničných chrbticových sietí alebo významnej modernizácie existujúcich sietí, ktoré 1. prekračujú hranicu medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi, alebo 2. prekračujú hranicu aspoň jedného členského štátu a aspoň jednej krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru;
projekt sa týka najmenej dvoch oprávnených sociálno-ekonomických aktérov podľa bodu i), z ktorých každý pôsobí v inom členskom štáte alebo v jednom členskom štáte a jednej krajine Európskeho hospodárskeho priestoru;
projektom sa zabezpečuje významná nová investícia do chrbticovej siete, ktorá ide nad rámec okrajových investícií, ako sú investície týkajúce sa iba modernizácie softvéru alebo udeľovania licencií. Projekt musí umožňovať spoľahlivé poskytovanie symetrických rýchlostí sťahovania a odosielania dát najmenej v násobkoch 10 Gb/s a
projekt podporuje zavedenie novej pasívnej infraštruktúry len vtedy, ak nemožno opätovne použiť existujúcu pasívnu infraštruktúru.
Investície do zavádzania podmorskej káblovej siete, ktoré spĺňajú tieto konkrétne kumulatívne podmienky:
projekt pozostáva z cezhraničného úseku podmorskej káblovej siete, ktorý 1. prekračuje hranicu medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi, alebo 2. prekračuje hranicu aspoň jedného členského štátu a aspoň jednej krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru. Subjekt, ktorý je príjemcom pomoci, môže prípadne zabezpečovať iba poskytovanie veľkoobchodných služieb a podporovaná infraštruktúra zlepší prepojenie najvzdialenejších európskych regiónov, zámorských území alebo ostrovných regiónov, a to aj v rámci jedného členského štátu;
projekt sa nesmie týkať trás, ktoré už sú obsluhované aspoň dvomi existujúcimi alebo vierohodne plánovanými chrbticovými infraštruktúrami;
Projekt zabezpečuje významnú novú investíciu do podmorskej káblovej siete zavedením nového podmorského kábla alebo napojením na existujúci podmorský kábel, zaoberá sa otázkami redundancie a ide nad rámec okrajových investícií. Projekt musí byť schopný spoľahlivo zaisťovať symetrické rýchlosti sťahovania a odosielania dát aspoň 1 Gb/s a
projekt podporuje zavedenie novej pasívnej infraštruktúry len vtedy, ak nemožno opätovne použiť existujúcu pasívnu infraštruktúru.
Článok 52c
Poukážky na pripojenie
Oprávnené sú tieto kategórie poukážok:
poukážky, ktoré majú spotrebitelia a MSP k dispozícii na predplatenie novej širokopásmovej služby alebo aktualizáciu súčasného predplatenia služby poskytujúcej rýchlosť sťahovania dát najmenej 30 Mb/s v podmienkach prevádzky v čase špičky, za predpokladu, že všetci poskytovatelia elektronických komunikačných služieb poskytujúci rýchlosť sťahovania dát najmenej 30 Mb/s v podmienkach prevádzky v čase špičky sú oprávnení v rámci systému. Poukážky sa neudeľujú v prípade zmeny poskytovateľa, ktorý poskytuje rovnakú rýchlosť, ako je už k dispozícii v rámci existujúceho predplatenia, ani v prípade aktualizácie existujúceho predplatenia rýchlosti sťahovania dát najmenej 30 Mb/s v podmienkach prevádzky v čase špičky;
poukážky, ktoré majú MSP k dispozícii na predplatenie novej širokopásmovej služby alebo aktualizáciu súčasného predplatenia služby poskytujúcej rýchlosť sťahovania dát najmenej 100 Mb/s v podmienkach prevádzky v čase špičky, za predpokladu, že všetci poskytovatelia elektronických komunikačných služieb poskytujúci rýchlosť sťahovania dát najmenej 100 Mb/s v podmienkach prevádzky v čase špičky sú oprávnení v rámci systému. Poukážky sa neudeľujú v prípade zmeny poskytovateľa, ktorý poskytuje rovnakú rýchlosť, ako je už k dispozícii v rámci existujúceho predplatenia, ani v prípade aktualizácie existujúceho predplatenia rýchlosti sťahovania dát najmenej 100 Mb/s v podmienkach prevádzky v čase špičky.
Cena za veľkoobchodný prístup musí vychádzať z jednej z týchto referenčných hodnôt a zásad stanovovania cien:
priemerné zverejnené veľkoobchodné ceny, ktoré prevládajú v iných porovnateľných a konkurenčnejších oblastiach členského štátu;
regulované ceny už stanovené alebo schválené národným regulačným orgánom pre príslušné trhy a služby;
nákladová orientácia alebo metodika stanovená v súlade so sektorovým regulačným rámcom.
Bez toho, aby boli dotknuté právomoci národného regulačného orgánu podľa regulačného rámca, sa s národným regulačným orgánom konzultuje o veľkoobchodných prístupových produktoch, o podmienkach prístupu vrátane cien a o námietkach týkajúcich sa uplatňovania tohto článku.
Článok 52d
Pomoc na medziuzlové spoje
Mapovanie a verejná konzultácia na účely odseku 3 musia spĺňať všetky tieto požiadavky:
mapovanie určí cieľové oblasti pre štátnu intervenciu týkajúcu sa medziuzlových spojov a zohľadní všetky existujúce medziuzlové spoje. Všetky prvky metodiky a základné technické kritériá použité na mapovanie cieľových oblastí musia byť verejne dostupné. Mapovanie sa vždy overuje prostredníctvom verejnej konzultácie;
verejnú konzultáciu uskutočňuje príslušný orgán verejnej správy tak, že uverejní hlavné charakteristiky plánovanej štátnej intervencie a zoznam oblastí určených pri mapovaní v súlade s písmenom a). Uvedené informácie sa musia sprístupniť na verejne dostupnom webovom sídle na regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Na verejnej konzultácii sa zainteresované strany vyzvú, aby sa vyjadrili k plánovanej štátnej intervencii a predložili podložené informácie v súlade s písmenom a) o medziuzlových spojoch, ktoré existujú alebo sa vierohodne plánuje ich zavedenie v príslušnom časovom rámci. Verejná konzultácia trvá najmenej 30 dní.
Pomoc sa poskytuje takto:
pomoc sa prideľuje na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného súťažného výberového konania v súlade so zásadami pravidiel verejného obstarávania a pri dodržiavaní zásady technologickej neutrality, na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky;
ak sa pomoc na zavedenie a riadenie medziuzlového spoja poskytuje bez súťažného výberového konania orgánu verejnej správy, a to priamo alebo prostredníctvom interného subjektu, poskytuje orgán verejnej správy alebo interný subjekt prostredníctvom subvencovanej siete iba veľkoobchodné služby. Akákoľvek koncesia alebo iné poverenie tretej strany na vybudovanie alebo prevádzkovanie siete sa prideľuje prostredníctvom otvoreného, transparentného a nediskriminačného súťažného výberového konania v súlade so zásadami pravidiel verejného obstarávania a pri dodržiavaní zásady technologickej neutrality, na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.
Cena za veľkoobchodný prístup musí vychádzať z jednej z týchto referenčných hodnôt a zásad stanovovania cien:
priemerné zverejnené veľkoobchodné ceny, ktoré prevládajú v iných porovnateľných a konkurenčnejších oblastiach členského štátu;
regulované ceny už stanovené alebo schválené národným regulačným orgánom pre príslušné trhy a služby alebo;
nákladová orientácia alebo metodika stanovená v súlade so sektorovým regulačným rámcom.
Bez toho, aby boli dotknuté právomoci národného regulačného orgánu podľa regulačného rámca, sa s národným regulačným orgánom konzultuje o veľkoobchodných prístupových produktoch, o podmienkach prístupu vrátane cien a o námietkach týkajúcich sa uplatňovania tohto článku.
ODDIEL 11
Pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva
Článok 53
Pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva
Pomoc sa udeľuje na tieto kultúrne účely a činnosti:
múzeá, archívy, knižnice, umelecké a kultúrne centrá alebo priestory určené na umelecké a kultúrne účely, divadlá, kiná, opery, koncertné siene, iné organizácie venujúce sa živým vystúpeniam, inštitúcie filmového dedičstva a ďalšie podobné umelecké a kultúrne infraštruktúry, organizácie a inštitúcie;
hmotné dedičstvo vrátane všetkých foriem hnuteľného alebo nehnuteľného kultúrneho dedičstva a archeologických nálezísk, pamiatok, lokalít a budov historického významu; prírodné dedičstvo súvisiace s kultúrnym dedičstvom alebo ak je formálne uznané za kultúrne alebo prírodné dedičstvo príslušnými verejnými orgánmi členského štátu;
nehmotné dedičstvo v akejkoľvek forme vrátane folklórnych zvyklostí a remesiel;
umelecké alebo kultúrne podujatia a predstavenia, festivaly, výstavy a iné podobné kultúrne činnosti;
kultúrne a umelecké vzdelávacie činnosti, ako aj podpora chápania významu ochrany a podpory rozmanitosti kultúrnych prejavov prostredníctvom vzdelávacích programov a programov zvyšovania verejného povedomia, a to aj pomocou nových technológií;
písanie, editovanie, produkcia, distribúcia, digitalizácia a publikovanie hudby a literatúry vrátane prekladov.
Pomoc sa môže poskytovať vo forme:
investičnej pomoci vrátane pomoci na výstavbu alebo modernizáciu kultúrnej infraštruktúry;
prevádzkovej pomoci.
Pri investičnej pomoci sú oprávnenými nákladmi investičné náklady na hmotné a nehmotné aktíva vrátane:
nákladov na výstavbu, modernizáciu, nadobudnutie, zachovanie alebo zlepšenie stavu infraštruktúry, ktorej priestorová alebo časová kapacita sa počas roka aspoň z 80 % využíva na kultúrne účely;
nákladov na nadobudnutie kultúrneho dedičstva, a to vrátane nájmu, prevodu vlastníctva alebo fyzického premiestnenia kultúrneho dedičstva;
nákladov na uchovanie, záchranu, reštaurovanie a obnovu hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva vrátane osobitných nákladov na uskladnenie v primeraných podmienkach, na špeciálne nástroje, materiály a nákladov na dokumentáciu, výskum, digitalizáciu a uverejňovanie;
nákladov na zlepšenie prístupnosti kultúrneho dedičstva verejnosti, a to vrátane nákladov na digitalizáciu alebo iné nové technológie, na zlepšenie prístupnosti pre osoby so špeciálnymi potrebami (predovšetkým bezbariérové plošiny a výťahy pre osoby so zdravotným postihnutím, nápisy Braillovým písmom a interaktívne „hands-on“ exponáty v múzeách) a na propagáciu kultúrnej rozmanitosti, pokiaľ ide o prezentácie, programy a návštevníkov;
nákladov na kultúrne projekty a činnosti, programy spolupráce a výmenné programy a granty vrátane nákladov na výberové konania, nákladov na propagáciu a nákladov vzniknutých priamo v dôsledku príslušného projektu.
Pri prevádzkovej pomoci sú oprávnenými nákladmi:
náklady kultúrnej inštitúcie alebo lokality kultúrneho dedičstva súvisiace s priebežnou alebo pravidelnou činnosťou vrátane výstav, predstavení, podujatí a podobných kultúrnych činností, ktoré sa uskutočňujú v rámci bežnej činnosti;
náklady na kultúrne a umelecké vzdelávacie činnosti, ako aj podporu chápania významu ochrany a podpory rozmanitosti kultúrnych prejavov prostredníctvom vzdelávacích programov a programov zvyšovania verejného povedomia, a to aj pomocou nových technológií;
náklady na zlepšovanie prístupu verejnosti do kultúrnych inštitúcií alebo lokalít kultúrneho dedičstva a na súvisiace činnosti vrátane nákladov na digitalizáciu a používanie nových technológií, ako aj náklady na zlepšovanie prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím;
prevádzkové náklady priamo súvisiace s kultúrnym projektom alebo činnosťou, ako je nájomné alebo lízingové platby na nehnuteľnosti a kultúrne zariadenia, cestovné náklady, materiály a dodávky priamo súvisiace s kultúrnym projektom alebo činnosťou, architektonické štruktúry na výstavy a javiská, požičiavanie, vypožičiavanie a odpisovanie nástrojov, softvéru a vybavenia, náklady na prístupové práva k dielam chráneným autorskými právami alebo k obsahu chránenému inými právami z oblasti duševného vlastníctva, náklady na propagáciu a náklady vzniknuté priamo v dôsledku príslušného projektu alebo činnosti; odpisy a náklady na financovanie sú oprávnené iba vtedy, ak sa na ne nevzťahovala investičná pomoc;
náklady na personál pracujúci pre kultúrnu inštitúciu alebo v lokalite kultúrneho dedičstva alebo na projekte;
náklady na poradenské a podporné služby poskytované externými konzultantmi a poskytovateľmi služieb a vzniknuté priamo v dôsledku príslušného projektu.
Článok 54
Schémy pomoci na audiovizuálne diela
Pomoc sa môže poskytovať vo forme:
pomoci na výrobu audiovizuálnych diel;
pomoci na činnosti pred produkciou a
pomoci na distribúciu.
V prípade, že členské štáty podmieňujú pomoc povinnosťou územnej viazanosti výdavkov, schémy pomoci na produkciu audiovizuálnych diel môžu:
vyžadovať, aby až 160 % výšky pomoci, ktorá sa poskytla na produkciu daného audiovizuálneho diela, bolo vynaložených na území členského štátu, ktorý poskytuje pomoc, alebo
vypočítať výšku pomoci poskytnutej na produkciu daného audiovizuálneho diela ako percentuálny podiel výdavkov na produkčné činnosti v členskom štáte, ktorý pomoc poskytuje, zvyčajne v prípade schém pomoci vo forme daňových stimulov.
V obidvoch prípadoch platí, že maximálne výdavky, ktoré sú predmetom povinnosti územnej viazanosti, v žiadnom prípade nesmú presiahnuť 80 % celkového rozpočtu na produkciu.
Aby projekty boli oprávnené na pomoc, členský štát môže vyžadovať aj to, aby sa na dotknutom území uskutočňovala určitá minimálna úroveň výrobnej činnosti, no táto úroveň nesmie presahovať 50 % celkového rozpočtu na produkciu.
Oprávnené náklady sú:
pre pomoc na produkciu: celkové náklady na produkciu audiovizuálnych diel vrátane nákladov na zlepšenie prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím;
pre pomoc na činnosti pred produkciou: náklady na tvorbu scenára a vývoj audiovizuálnych diel;
pre pomoc na distribúciu: náklady na distribúciu a propagáciu audiovizuálnych diel.
Intenzita pomoci sa môže zvýšiť takto:
na 60 % oprávnených nákladov v prípade cezhraničných produkcií financovaných viac než jedným členským štátom, do ktorých sú zapojení producenti z viac než jedného členského štátu;
na 100 % oprávnených nákladov v prípade náročných audiovizuálnych diel a koprodukcií, do ktorých sú zapojené krajiny zo zoznamu OECD/DAC.
ODDIEL 12
Pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry
Článok 55
Pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry
Pomoc sa môže poskytovať vo forme:
investičnej pomoci vrátane pomoci na výstavbu alebo modernizáciu športovej alebo multifunkčnej rekreačnej infraštruktúry;
prevádzkovej pomoci na športovú infraštruktúru.
ODDIEL 13
Pomoc na miestne infraštruktúry
Článok 56
Investičná pomoc na miestne infraštruktúry
ODDIEL 14
Pomoc pre regionálne letiská
Článok 56a
Pomoc pre regionálne letiská
Výška investičnej pomoci nesmie presiahnuť:
50 % oprávnených nákladov v prípade letísk s priemerným ročným objemom prepravy od jedného milióna do troch miliónov cestujúcich počas dvoch finančných rokov predchádzajúcich roku, v ktorom je pomoc skutočne poskytnutá;
75 % oprávnených nákladov v prípade letísk s priemerným ročným objemom prepravy do jedného milióna cestujúcich počas dvoch finančných rokov predchádzajúcich roku, v ktorom je pomoc skutočne poskytnutá.
ODDIEL 15
Pomoc pre prístavy
Článok 56b