EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 02014L0025-20160101

Consolidated text: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Text s významom pre EHP)

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/25/2016-01-01

2014L0025 — SK — 01.01.2016 — 001.001


Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/25/EÚ

z 26. februára 2014

o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES

(Text s významom pre EHP)

(Ú. v. ES L 094 28.3.2014, s. 243)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  Č.

Strana

Dátum

►M1

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2171 z 24. novembra 2015,

  L 307

7

25.11.2015




▼B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/25/EÚ

z 26. februára 2014

o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES

(Text s významom pre EHP)



EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1, článok 62 a článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ( 1 ),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov ( 2 ),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom ( 3 ),

keďže:

(1)

Zdá sa, že vzhľadom na výsledky pracovného dokumentu útvarov Komisie z 27. júna 2011 s názvom Hodnotenie vplyvu a účinnosti právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania je vhodné, aby sa zachovali pravidlá obstarávania, ktoré vykonávajú subjekty pôsobiace v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, keďže vnútroštátne orgány môžu naďalej ovplyvňovať konanie takýchto subjektov vrátane účasti na ich kapitáli a zastúpenia v ich správnych, riadiacich alebo dozorných orgánoch. Ďalším dôvodom na pokračovanie s reguláciou obstarávania v týchto odvetviach je uzatvorená povaha trhov, na ktorých subjekty v týchto odvetviach pôsobia, zapríčinená existenciou osobitných alebo výlučných práv, ktoré udeľujú členské štáty a ktoré sa týkajú zásobovania sietí, poskytovania prístupu do sietí alebo prevádzkovania sietí na účely poskytovania príslušných služieb.

(2)

V prípade zákaziek presahujúcich určitú hodnotu by sa mali vypracovať ustanovenia na koordináciu postupov obstarávania, aby sa zaistilo, že obstarávanie, ktoré vykonávajú subjekty pôsobiace v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, sa otvorí hospodárskej súťaži. Takáto koordinácia je potrebná na zaistenie účinnosti zásad Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä zásad voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj zásad, ktoré z nich vyplývajú, ako je rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Vzhľadom na povahu dotknutých odvetví by koordinácia postupov obstarávania na úrovni Únie mala zriadiť rámec pre zdravú obchodnú prax a umožniť maximálna pružnosť, pričom by sa však zaistilo uplatňovanie uvedených zásad.

(3)

Pokiaľ ide o obstarávanie, ktorého hodnota je nižšia ako finančné limity pre uplatňovanie ustanovení o koordinácii na úrovni Únie, je vhodné pripomenúť judikatúru Súdneho dvora Európskej únie v súvislosti s náležitým uplatňovaním pravidiel a zásad ZFEÚ.

(4)

Verejné obstarávanie zohráva kľúčovú úlohu v stratégii Európa 2020 stanovenej v oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020, stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“), keďže je jedným z trhovo orientovaných nástrojov, ktoré sa majú využívať na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a na zabezpečenie čo najefektívnejšieho využitia verejných finančných prostriedkov. Na tento účel by sa pravidlá verejného obstarávania prijaté na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES ( 4 ) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES ( 5 ) mali zrevidovať a zmodernizovať s cieľom zvýšiť efektívnosť verejných výdavkov, uľahčiť najmä účasť malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) na verejnom obstarávaní a umožniť verejným obstarávateľom a obstarávateľom, aby lepšie využívali verejné obstarávanie na podporu spoločných spoločenských cieľov. Takisto je potrebné spresniť základné pojmy a koncepcie, aby sa zaistila vyššia právna istota a aby sa do pravidiel začlenili určité aspekty príslušnej ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

(5)

Pri vykonávaní tejto smernice by sa mal zohľadňovať Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím ( 6 ), najmä v súvislosti s výberom prostriedkov komunikácie, technickými špecifikáciami, kritériami na vyhodnotenia ponúk a podmienkami plnenia zákazky.

(6)

Je vhodné, aby sa pojem „obstarávanie“ čo možno najviac približoval vymedzeniu, ktoré sa uplatňuje podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ ( 7 ), pričom sa náležite zohľadnia osobitosti odvetví, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

(7)

Malo by sa pripomenúť, že nič v tejto smernici nezaväzuje členské štáty, aby dodávateľsky zabezpečili alebo externalizovali poskytovanie služieb, ktoré si želajú poskytovať samy alebo organizovať iným spôsobom ako obstarávaním v zmysle tejto smernice. Táto smernica by sa nemala vzťahovať na poskytovanie služieb založené na zákonoch, iných právnych predpisoch alebo na pracovných zmluvách. V niektorých členských štátoch by to mohol byť prípad poskytovania určitých služieb verejnosti, ako je napríklad zásobovanie pitnou vodou.

(8)

Tiež je vhodné pripomenúť, že touto smernicou by nemali byť dotknuté právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Táto smernica by sa tiež nemala zaoberať liberalizáciou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú vyhradené verejným alebo súkromným subjektom, ani privatizáciou verejných subjektov poskytujúcich služby.

Rovnako by sa malo pripomenúť, že členské štáty môžu voľne organizovať poskytovanie povinných sociálnych služieb alebo iných služieb, ako sú napríklad poštové služby, buď ako služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, alebo ako služieb všeobecného nehospodárskeho záujmu, alebo ako ich kombináciu. Je vhodné spresniť, že táto smernica by sa nemala vzťahovať na služby všeobecného nehospodárskeho záujmu.

(9)

Napokon by sa malo pripomenúť, že touto smernicou nie je dotknutá sloboda národných, regionálnych a miestnych orgánov vymedziť v súlade s právom Únie služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ich rozsah a charakteristické znaky služieb, ktoré sa majú poskytovať, vrátane akýchkoľvek podmienok týkajúcich sa kvality služieb, aby sa napĺňali ich ciele v oblasti verejnej politiky. Touto smernicou by zároveň nemala byť dotknutá právomoc národných, regionálnych a miestnych orgánov poskytovať, zadávať a financovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s článkom 14 ZFEÚ a Protokolom 26 o službách všeobecného záujmu, ktorý je prílohou k ZFEÚ a Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ). Okrem toho sa táto smernica nezaoberá financovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu ani systémami pomoci, ktorú poskytujú členské štáty najmä v sociálnej oblasti v súlade s pravidlami Únie týkajúcimi sa hospodárskej súťaže.

(10)

Zákazka by sa mala považovať za zákazku na uskutočnenie stavebných prác len vtedy, keď jej predmet výslovne zahŕňa vykonanie činností uvedených v prílohe I, a to dokonca aj v prípade, keď zákazka zahŕňa aj poskytovanie iných služieb potrebných na vykonanie týchto činností. Zákazky na poskytnutie služieb, najmä v oblasti služieb správy majetku, môžu za určitých okolností zahŕňať stavebné práce. Pokiaľ však takéto stavebné práce majú vzhľadom na hlavný predmet zákazky len príležitostný charakter a sú jej možným následkom alebo ju dopĺňajú, skutočnosť, že takéto práce sú súčasťou zákazky, neoprávňuje kvalifikovať zákazku na poskytnutie služieb ako zákazku na uskutočnenie stavebných prác.

Verejní obstarávatelia by vzhľadom na rozmanitosť zákaziek na uskutočnenie stavebných prác mali mať možnosť ustanoviť, aby zákazky na vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác mohli zadávať buď samostatne, alebo spoločne. Zámerom tejto smernice nie je predpisovať spoločné alebo samostatné zadávanie zákaziek.

(11)

Realizácia stavby zodpovedajúcej požiadavkám, ktoré stanovil obstarávateľ, si vyžaduje, aby daný obstarávateľ prijal opatrenia na vymedzenie typu stavby alebo prinajmenšom aby mal rozhodujúci vplyv na jej projekt. Skutočnosť, že dodávateľ realizuje celú stavbu alebo jej časť vlastnými prostriedkami alebo zabezpečí realizáciu inými prostriedkami, by nemala zmeniť klasifikáciu zákazky ako zákazky na uskutočnenie stavebných prác, pokiaľ dodávateľ preberá priamy alebo nepriamy záväzok, ktorý je právne vymožiteľný, s cieľom zabezpečiť, aby sa stavebné práce realizovali.

(12)

Pojem „verejní obstarávatelia“, a najmä pojem „verejnoprávne inštitúcie“ bol opakovane preskúmaný v rámci judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Aby sa spresnilo, že rozsah pôsobnosti tejto smernice určený zásadou ratione personae by mal ostať nezmenený, je vhodné zachovať vymedzenia, z ktorých vychádzal samotný Súdny dvor, a začleniť určitý počet spresnení vyplývajúcich z tejto judikatúry ako kľúčový prvok pre chápanie samotných vymedzení pojmov bez zámeru zmeniť chápanie tohto konceptu, ako vyplýva z judikatúry.

Na tento účel by sa malo spresniť, že inštitúcia, ktorá pracuje v bežných trhových podmienkach, zameriava sa na vytváranie zisku a znáša straty spojené s vykonávaním svojej činnosti, by sa nemala považovať za „verejnoprávnu inštitúciu“, keďže potreby všeobecného záujmu, na ktorých plnenie bola zriadená alebo ktorých plnením bola poverená, sa môžu považovať za potreby priemyselnej alebo komerčnej povahy. Podobne boli v judikatúre preskúmané aj podmienky súvisiace s pôvodom financovania takéhoto orgánu, pričom okrem iného spresnila, že financovanie „z väčšej časti“ znamená viac ako polovicu a že takéto financovanie môže zahŕňať platby od používateľov, ktoré sa stanovia, vypočítajú a inkasujú v súlade s pravidlami verejného práva.

(13)

Pri zmiešaných zákazkách by sa v prípade, ak jednotlivé časti, ktoré takúto zákazku tvoria, nie sú objektívne oddeliteľné, mali uplatniteľné pravidlá určiť so zreteľom na hlavný predmet zákazky. Malo by sa preto spresniť, ako by mali obstarávatelia určiť, či sú jednotlivé časti oddeliteľné. Takéto spresnenie by malo vychádzať z príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Určovanie oddeliteľnosti by sa malo vykonávať v každom jednotlivom prípade, v rámci ktorého by nemali stačiť len vyjadrené alebo predpokladané zámery obstarávateľa považovať rôzne aspekty tvoriace zmiešanú zákazku za neoddeliteľné, ale tieto zámery by sa mali doložiť objektívnymi dôkazmi, na základe ktorých by ich bolo možné odôvodniť a z ktorých by vyplývala potreba uzavrieť jednu zmluvu. Takáto odôvodnená potreba uzavrieť jednu zmluvu by mohla existovať napríklad v prípade výstavby jedinej budovy, ktorej jednu časť by mal využívať priamo dotknutý obstarávateľ a ďalšia časť by sa mala využívať na základe koncesií, napríklad na účely poskytovania parkovania pre verejnosť. Malo by sa spresniť, že potreba uzavrieť jednu zmluvu môže vyplývať z dôvodov technickej aj ekonomickej povahy.

(14)

V prípade zmiešaných zákaziek, ktoré možno oddeliť, majú obstarávatelia vždy možnosť zadať samostatné zákazky na samostatné časti zmiešanej zákazky, pričom v takom prípade by sa ustanovenia uplatniteľné na každú samostatnú časť mali stanoviť výlučne vzhľadom na vlastnosti tejto špecifickej zákazky. Na druhej strane, ak sa obstarávatelia rozhodnú zahrnúť do obstarávania iné prvky, bez ohľadu na to, aká by bola hodnota týchto dodatočných prvkov a aký právny režim by sa na ne inak vzťahoval, hlavnou zásadou by malo byť, že v prípade, že by sa zákazka mala zadať podľa ustanovení tejto smernice, ak by sa zadala samostatne, potom by sa táto smernica mala naďalej uplatňovať na celú zmiešanú zákazku.

(15)

Osobitné ustanovenie by sa však malo stanoviť pre zmiešané zákazky zahŕňajúce obranné alebo bezpečnostné aspekty alebo časti, na ktoré sa nevzťahuje ZFEÚ. V takých prípadoch by sa neuplatňovanie tejto smernice malo umožniť za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené z objektívnych dôvodov a že rozhodnutie o zadaní jedinej zákazky sa neprijme na účely vylúčenia zákaziek z uplatňovania tejto smernice alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES ( 8 ). Malo by sa spresniť, že obstarávateľom by sa nemalo brániť v tom, aby si zvolili uplatňovanie tejto smernice na určité zmiešané zákazky namiesto uplatňovania smernice 2009/81/ES.

(16)

Zákazky by sa okrem toho mali môcť zadávať na účely splnenia požiadaviek vyplývajúcich z niekoľkých činností, ktoré by mohli podliehať rozličným právnym režimom. Malo by sa spresniť, že právny režim uplatniteľný na jednu zákazku, ktorá má zahŕňať niekoľko činností, by mal podliehať pravidlám uplatniteľným na činnosť, na ktorú je zákazka primárne určená. Určenie činnosti, na akú je zákazka primárne určená, môže vychádzať z analýzy požiadaviek, ktoré musí konkrétna zákazka spĺňať, vykonanej obstarávateľom na účely stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky a vypracovania súťažných podkladov. V určitých prípadoch, napríklad pri nákupe jedného kusa zariadenia na vykonávanie činností, pri ktorých by neboli k dispozícii informácie umožňujúce odhad príslušnej miery využitia, by mohlo byť objektívne nemožné určiť, na akú činnosť je zákazka primárne určená. Mali by sa preto určiť pravidlá, ktoré sa uplatnia v takýchto prípadoch.

(17)

Malo by sa spresniť, že pojem „hospodárske subjekty“ by sa mal vykladať široko, aby zahŕňal všetky osoby a/alebo subjekty, ktoré ponúkajú uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb na trhu, a to bez ohľadu na právnu formu, akú si zvolili na svoje fungovanie. Preto by sa pojem „hospodársky subjekt“ mal vzťahovať na všetky firmy, pobočky, dcérske spoločnosti, verejné obchodné spoločnosti, družstevné spoločenstvá, spoločnosti s ručením obmedzeným, univerzity, či už verejné, alebo súkromné, a iné formy subjektov, než sú fyzické osoby, a to za každých okolností bez ohľadu na to, či ide o „právnické osoby“.

(18)

Malo by sa spresniť, že skupiny hospodárskych subjektov vrátane prípadu, keď majú formu dočasného združenia, sa môžu zúčastniť na postupoch zadávania zákaziek bez toho, aby museli nadobudnúť osobitnú právnu formu. Pokiaľ je to nevyhnutné, napríklad ak sa vyžaduje spoločné a nerozlučné ručenie, osobitná forma sa môže vyžadovať, ak sa takýmto skupinám zadala zákazka.

Malo by sa tiež spresniť, že obstarávatelia by mali byť schopní výslovne stanoviť, ako majú skupiny hospodárskych subjektov splniť kritériá a požiadavky týkajúce sa kvalifikácie a kvalitatívneho výberu uvedené v tejto smernici, ktoré sa vyžadujú od hospodárskych subjektov zúčastňujúcich sa samostatne.

Plnenie zákaziek skupinami hospodárskych subjektov si môže vyžadovať stanovenie podmienok, ktoré sa neukladajú individuálnym účastníkom. Takéto podmienky, ktoré by mali byť opodstatnené z objektívnych dôvodov a primerané, by mohli zahŕňať napríklad požiadavky, ako je určenie spoločného zastúpenia alebo vedúceho partnera na účely postupu obstarávania alebo poskytnutie informácií o ich zložení.

(19)

V záujme zabezpečenia skutočného otvorenia trhu a spravodlivej rovnováhy pri uplatňovaní pravidiel obstarávania v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb je potrebné, aby sa subjekty, na ktoré sa smernica vzťahuje, vymedzili na inom základe ako na základe svojho právneho štatútu. Malo by sa preto zabezpečiť, aby nebolo dotknuté rovnaké zaobchádzanie s obstarávateľmi, ktorí pôsobia vo verejnom sektore, a obstarávateľmi, ktorí pôsobia v súkromnom sektore. Takisto je potrebné zabezpečiť, aby v súlade s článkom 345 ZFEÚ nebola dotknutá úprava vlastníckych vzťahov uplatňovaná v členských štátoch.

(20)

Pojem osobitných alebo výlučných práv je nevyhnutný na vymedzenie rozsahu pôsobnosti tejto smernice, keďže subjekty, ktoré nie sú verejnými obstarávateľmi ani verejnými podnikmi v zmysle tejto smernice, podliehajú jej ustanoveniam len v prípade, že vykonávajú jednu z činností zahrnutých na základe týchto práv. Je preto vhodné spresniť, že práva, ktoré sa udelili na základe postupu založeného na objektívnych kritériách, najmä v súlade s právnymi predpismi Únie, a pre ktoré sa zaistilo primerané zverejnenie, nepredstavujú osobitné ani výlučné práva na účely tejto smernice.

Medzi uvedené právne predpisy by mala patriť smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ( 9 ), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES ( 10 ), smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES ( 11 ), smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES ( 12 ) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 ( 13 ).

Malo by sa tiež spresniť, že tento zoznam právnych predpisov nie je úplný a že práva v akejkoľvek forme vrátane právnych aktov o koncesiách, ktoré sa udelili na základe iných konaní založených na objektívnych kritériách a pre ktoré sa zaistilo primerané zverejnenie, nepredstavujú osobitné alebo výlučné práva na účely vymedzenia rozsahu pôsobnosti tejto smernice ratione personae. Pojem výlučných práv by sa mal uplatňovať aj vtedy, keď sa zisťuje, či by uplatnenie rokovacieho konania bez predchádzajúcej výzvy na súťaž bolo opodstatnené, pretože z dôvodu ochrany niektorých výlučných práv môže stavebné práce, tovar alebo služby poskytovať len určitý hospodársky subjekt.

So zreteľom na rôzne ratio legis týchto ustanovení by sa však malo spresniť, že pojem výlučných práv nemusí mať v uvedených dvoch kontextoch rovnaký význam. Je preto potrebné spresniť, že subjekt, ktorý postupom založeným na objektívnych kritériách, pre ktoré sa zaistila primeraná transparentnosť, získal výlučné právo na poskytovanie príslušnej služby v danej geografickej oblasti, by v prípade súkromnej organizácie nebol samotným obstarávateľom, ale by bol napriek tomu jediným subjektom, ktorý by mohol poskytovať túto službu v danej oblasti.

(21)

Niektoré subjekty sú aktívne v oblasti výroby, prepravy alebo distribúcie tepla aj chladenia. Môže tak vzniknúť určitá neistota, pokiaľ ide o to, ktoré pravidlá sa uplatňujú v súvislosti s činnosťami týkajúcimi sa tepla a ktoré v súvislosti s činnosťami týkajúcimi sa chladenia. Malo by sa preto spresniť, že na verejných obstarávateľov, verejné podniky a súkromné spoločnosti, ktoré sú aktívne v odvetví vykurovania, sa vzťahuje táto smernica, avšak pokiaľ ide o súkromné podniky, pod dodatočnou podmienkou, že svoju činnosť vykonávajú na základe osobitných alebo výlučných práv. Na druhej strane sa na verejných obstarávateľov, ktorí vykonávajú činnosť v oblasti chladenia, vzťahujú pravidlá smernice 2014/24/EÚ, zatiaľ čo na verejné podniky a súkromné podniky sa pravidlá obstarávania nevzťahujú, a to bez ohľadu na to, či súkromné podniky vykonávajú svoju činnosť na základe osobitných, alebo výlučných práv. Napokon by sa malo spresniť, že zákazky zadávané na účely vykonávania zmlúv týkajúcich sa vykurovania a chladenia by sa mali preskúmať podľa ustanovení o zmluvách na vykonávanie viacerých činností, aby sa určilo, ktoré pravidlá obstarávania, ak vôbec nejaké, budú upravovať ich zadávanie.

(22)

Pred plánovaním akejkoľvek zmeny rozsahu pôsobnosti tejto smernice a smernice 2014/24/EÚ v tomto odvetví by sa mala preskúmať situácia v odvetví chladenia s cieľom získať dostatočné informácie, najmä pokiaľ ide o situáciu v oblasti hospodárskej súťaže, úroveň cezhraničného obstarávania a názory zúčastnených subjektov. Vzhľadom na to, že uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ ( 14 ) v tomto odvetví by mohlo mať značný vplyv v zmysle otvárania trhu, bolo by vhodné, aby sa uvedené preskúmanie vykonalo pri posudzovaní vplyvu smernice 2014/23/EÚ.

(23)

Bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom rozšíril rozsah pôsobnosti tejto smernice, by sa malo spresniť, že ak sa v tejto smernici odkazuje na zásobovanie elektrinou, patrí sem aj výroba a veľkoobchodný a maloobchodný predaj elektriny.

(24)

Pri obstarávateľoch pôsobiacich v odvetví pitnej vody môže ísť aj o iné činnosti týkajúce sa vody, ako napr. projekty využívania vodnej energie, zavlažovania, odvodňovania pôdy alebo likvidácie a čistenia odpadových vôd. V takomto prípade by obstarávatelia mali mať možnosť uplatňovať postupy obstarávania stanovené v tejto smernici pri všetkých svojich činnostiach týkajúcich sa vody nezávisle od toho, na ktorú časť „vodného cyklu“ sa vzťahujú. Pravidlá obstarávania navrhnuté pre dodávku výrobkov však nie sú vhodné na nákup vody, keďže je potrebné, aby sa voda obstarávala zo zdrojov v blízkosti oblasti, v ktorej sa použije.

(25)

Je vhodné vylúčiť obstarávanie na účely prieskumu nálezísk ropy a plynu, keďže sa zistilo, že v tomto odvetví vládne taký konkurenčný tlak, že disciplína pri obstarávaní, ktorá vyplýva z pravidiel obstarávania na úrovni Únie, už nie je potrebná. Vzhľadom na to, že ťažba ropy a plynu patrí naďalej do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, môže byť potrebné rozlišovať medzi prieskumom a ťažbou. V takomto prípade by sa za „prieskum“ mali považovať aj činnosti, ktoré sa vykonávajú so zámerom preskúmania skutočnosti, či sa v danej oblasti nachádza ropa a plyn, a ak áno, či sú komerčne využiteľné, zatiaľ čo „ťažba“ by sa mala považovať za „produkciu“ ropy a plynu. V súlade s osvedčenou praxou pri fúziách by „produkcia“ mala tiež zahŕňať „rozvoj“, t. j. vytvorenie primeranej infraštruktúry pre budúcu produkciu (ropné plošiny, ropovody, terminály atď.).

(26)

Verejní obstarávatelia by mali využívať všetky možné prostriedky, ktoré majú k dispozícii na základe vnútroštátneho práva, s cieľom zabrániť narušeniam postupov obstarávania vyplývajúcim z konfliktov záujmov. To by mohlo zahŕňať postupy zamerané na identifikáciu konfliktov záujmov, predchádzanie týmto konfliktom a ich nápravu.

(27)

Rozhodnutím Rady 94/800/ES ( 15 ) sa schválila najmä Dohoda Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“). Zámerom GPA je vytvoriť multilaterálny rámec vyvážených práv a povinností týkajúcich sa verejných zákaziek s cieľom dosiahnuť liberalizáciu a expanziu svetového obchodu. V prípade zákaziek, na ktoré sa vzťahujú prílohy 3, 4 a 5 a všeobecné poznámky k dodatku č. I Európskej únie ku GPA, ako aj iné relevantné medzinárodné dohody, ktorými je Únia viazaná, by obstarávatelia mali splniť povinnosti vyplývajúce z týchto dohôd uplatňovaním tejto smernice na hospodárske subjekty tretích krajín, ktoré sú signatármi týchto dohôd.

(28)

GPA sa vzťahuje na zákazky, ktoré presahujú určité finančné limity stanovené v GPA a sú vyjadrené ako zvláštne práva čerpania. Finančné limity stanovené v tejto smernici by sa mali zosúladiť, aby sa zabezpečilo, že budú zodpovedať ekvivalentom finančných limitov GPA vyjadreným v eurách. Malo by sa prijať aj ustanovenie o pravidelnom preskúmaní finančných limitov vyjadrených v eurách v záujme ich úpravy, a to prostredníctvom výlučne matematickej operácie, podľa možných zmien v hodnote eura vo vzťahu k týmto zvláštnym právam čerpania.

Okrem týchto pravidelných matematických úprav by sa malo počas ďalšieho kola rokovaní preskúmať zvýšenie finančných limitov stanovených v GPA.

S cieľom vyhnúť sa multiplikácii finančných limitov je okrem toho vhodné, a to bez toho, aby tým boli dotknuté medzinárodné záväzky Únie, pokračovať v uplatňovaní tých istých finančných limitov na všetkých obstarávateľov nezávisle od odvetvia, v ktorom pôsobia.

(29)

Malo by sa spresniť, že pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky sa musia vziať do úvahy všetky príjmy, či už od obstarávateľa, alebo od tretích strán.

Zároveň by sa malo spresniť, že na účely určovania predpokladaných finančných limitov by sa pojem „podobný tovar“ mal chápať ako produkty, ktoré sú určené na rovnaké alebo podobné použitie, ako je tovar predstavujúci určitú škálu potravín alebo jednotlivé položky kancelárskeho nábytku. Obvykle by hospodársky subjekt, ktorý je aktívny v danej oblasti, pravdepodobne vykonával dodanie takéhoto tovaru ako súčasť svojej bežnej škály produktov.

(30)

Na účely určenia predpokladanej hodnoty daného obstarávania by sa malo spresniť, že pri určovaní predpokladanej hodnoty by malo byť možné vychádzať z rozdelenia obstarávania len vtedy, keď je to opodstatnené z objektívnych dôvodov. Napríklad by mohlo byť opodstatnené určiť predpokladanú hodnotu zákazky na úrovni samostatnej prevádzkovej jednotky obstarávateľa, a to za predpokladu, že daná jednotka je samostatne zodpovedná za svoje obstarávanie. To možno predpokladať v prípade, keď samostatná prevádzková jednotka nezávisle vykonáva postupy obstarávania a prijíma rozhodnutia o nákupe, disponuje samostatným rozpočtovým riadkom pre predmetné obstarávanie, nezávisle uzatvára zmluvu a financuje zákazku z rozpočtu, ktorý má k svojej dispozícii. Rozdelenie nie je opodstatnené v prípade, keď obstarávateľ iba decentralizovane organizuje obstarávanie.

(31)

Táto smernica, ktorá je určená členským štátom, sa neuplatňuje na obstarávanie, ktoré vykonávajú medzinárodné organizácie vo vlastnom mene a na vlastný účet. V tejto súvislosti je však potrebné spresniť, do akej miery by sa táto smernica mala uplatňovať na obstarávanie, ktoré sa riadi osobitnými medzinárodnými pravidlami.

(32)

Malo by sa pripomenúť, že rozhodcovské a zmierovacie služby a iné podobné formy alternatívneho riešenia sporov obvykle poskytujú orgány alebo jednotlivci, na ktorých sa dohodne alebo ktorí sa vyberú spôsobom, ktorý nemožno riadiť pravidlami obstarávania. Malo by sa spresniť, že táto smernica sa neuplatňuje na zákazky na poskytnutie služieb týkajúce sa poskytnutia takýchto služieb, a to bez ohľadu na ich označenie podľa vnútroštátneho práva.

(33)

Určitý počet právnych služieb poskytujú poskytovatelia služieb, ktorých určili súdne orgány členského štátu, zahŕňajú zastupovanie klientov v súdnom konaní právnikmi, musia ich poskytovať notári alebo sú spojené s výkonom úradnej moci. Takéto právne služby obvykle poskytujú orgány alebo jednotlivci určení alebo vybraní spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami obstarávania, ako napríklad určenie prokurátorov v niektorých členských štátoch. Tieto právne služby by sa preto mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(34)

Je vhodné spresniť, že pojem finančné nástroje uvedený v tejto smernici má rovnaký význam ako v iných predpisoch o vnútornom trhu a vzhľadom na nedávne vytvorenie európskeho nástroja finančnej stability a európskeho mechanizmu pre stabilitu by sa malo ustanoviť, že operácie vykonané uvedeným nástrojom a uvedeným mechanizmom by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Napokon by sa malo spresniť, že z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa mali vylúčiť pôžičky, a to bez ohľadu na to, či súvisia s emisiou cenných papierov, alebo inými finančnými nástrojmi či inými operáciami, ktoré sa ich týkajú.

(35)

Malo by sa pripomenúť, že v článku 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 ( 16 ) sa výslovne stanovuje, že smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES sa uplatňujú na zákazky na služby a na zákazky na služby vo verejnom záujme v autobusovej alebo električkovej osobnej doprave, pričom nariadenie (ES) č. 1370/2007 sa uplatňuje na koncesie na služby vo verejnom záujme v autobusovej alebo električkovej osobnej doprave. Ďalej by sa malo pripomenúť, že uvedené nariadenie sa naďalej uplatňuje na zákazky na služby vo verejnom záujme, ako aj na koncesie na služby verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom. S cieľom objasniť vzťah medzi touto smernicou a nariadením (ES) č. 1370/2007 by sa malo výslovne stanoviť, že táto smernica by nemala byť uplatniteľná na verejné zákazky na poskytnutie služieb v prípade poskytovania služieb verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom, ktorých zadávanie by malo byť naďalej predmetom uvedeného nariadenia. Pokiaľ sa v nariadení (ES) č. 1370/2007 ponecháva na vnútroštátne právo možnosť odchýliť sa od pravidiel, ktoré sa v ňom ustanovujú, členským štátom by malo byť umožnené vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch naďalej stanovovať, že verejné zákazky na služby sa v prípade služieb verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom musia zadávať postupom zadávania zákaziek pri dodržiavaní všeobecných pravidiel verejného obstarávania v daných členských štátoch.

(36)

Táto smernica by sa nemala uplatňovať na niektoré pohotovostné služby, ak ich poskytujú neziskové organizácie alebo združenia, keďže by bolo ťažké zachovať osobitnú povahu týchto organizácií, ak by poskytovatelia služieb museli byť vybraní v súlade s postupmi stanovenými v tejto smernici. Toto vylúčenie by však nemalo presahovať prísne nevyhnutné hranice. Preto by sa malo výslovne stanoviť, že služby prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami by sa nemali vylúčiť. V tejto súvislosti je ďalej nevyhnutné spresniť, že CPV skupina 601 „Služby cestnej dopravy“ nezahŕňa služby sanitárnych vozidiel uvedené v CPV triede 8514. Malo by sa preto spresniť, že na služby, na ktoré sa vzťahuje kód CPV 85143000-3 a ktoré pozostávajú výlučne zo služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami, by sa mal vzťahovať osobitný režim stanovený pre sociálne a iné osobitné služby (ďalej len „zjednodušený režim“). Následne na zmiešané zákazky na poskytovanie služieb sanitárnych vozidiel by sa mal všeobecne tiež vzťahovať zjednodušený režim, ak je hodnota služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami väčšia ako hodnota iných služieb sanitárnych vozidiel.

(37)

V niektorých prípadoch môže byť verejný obstarávateľ alebo združenie verejných obstarávateľov jediným zdrojom konkrétnej služby, v súvislosti s poskytovaním ktorej požíva výlučné právo podľa zákonov, iných právnych predpisov alebo uverejnených správnych opatrení, ktoré sú v súlade so ZFEÚ. Malo by sa spresniť, že táto smernica sa nemusí uplatňovať na zadávanie verejných zákaziek na poskytnutie služieb uvedenému verejnému obstarávateľovi alebo združeniu.

(38)

Pokiaľ ide o otázku, do akej miery by sa na zmluvy uzavreté medzi verejnými obstarávateľmi mali vzťahovať pravidlá verejného obstarávania, existuje značná právna neistota. Príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie sa v jednotlivých členských štátoch, dokonca aj medzi verejnými obstarávateľmi, vykladá rôznymi spôsobmi. Keďže uvedená judikatúra by bola rovnako uplatniteľná na verejné orgány pôsobiace v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, je vhodné zaistiť, aby sa v tejto smernici a smernici 2014/24/EÚ uplatňovali rovnaké pravidlá a aby sa vykladali rovnakým spôsobom.

(39)

Mnoho obstarávateľov je organizovaných ako hospodárska skupina, ktorá môže pozostávať zo súboru samostatných podnikov; každý z týchto podnikov má často špecializovanú úlohu v celkovom kontexte hospodárskej skupiny. Je preto vhodné vylúčiť určité zákazky na služby, tovar a práce zadávané pridruženému podniku, ktorého hlavnou činnosťou je poskytovanie takýchto služieb, dodávanie tovaru alebo uskutočňovanie prác pre skupinu, ktorej je členom, a nie ich ponúkanie na trhu. Takisto je vhodné vylúčiť určité zákazky na služby, tovar a práce, ktoré obstarávateľ zadáva spoločnému podniku, ktorý vytvorilo niekoľko obstarávateľov na účely vykonávania činností, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a ktorého členom je aj tento subjekt. Je však vhodné zaistiť, aby toto vylúčenie nemalo za následok narušenie hospodárskej súťaže v prospech podnikov alebo spoločných podnikov, ktoré sú pridružené k obstarávateľom; je vhodné stanoviť primeraný súbor pravidiel, najmä pokiaľ ide o maximálne limity, v rámci ktorých podniky môžu získavať časť svojho obratu na trhu a pri ktorých prekročení by stratili možnosť, aby im boli zadané zákazky bez výzev na súťaž, ako aj pokiaľ ide o zloženie spoločných podnikov a stabilitu väzieb medzi týmito spoločnými podnikmi a obstarávateľmi, ktorí ich tvoria.

(40)

Takisto je vhodné objasniť vzťah medzi ustanoveniami o spolupráci medzi verejnými orgánmi a ustanoveniami o zadávaní zákaziek pridruženým podnikom alebo v kontexte spoločných podnikov.

(41)

Podniky by sa mali považovať za pridružené, ak medzi obstarávateľom a príslušným podnikom existuje priamy alebo nepriamy dominantný vplyv alebo ak sú obaja pod dominantným vplyvom iného podniku; v tejto súvislosti by súkromná účasť ako taká nemala byť relevantná. Overenie skutočnosti, či je podnik pridružený k danému obstarávateľovi, by malo byť čo najľahšie. Vzhľadom na to, že možná existencia takéhoto priameho alebo nepriameho dominantného vplyvu by už musela byť overená na účely rozhodnutia o tom, či by sa ročná účtovná závierka dotknutých podnikov a subjektov mala konsolidovať, podniky by sa teda mali považovať za pridružené, keď je ich ročná účtovná závierka konsolidovaná. Pravidlá Únie týkajúce sa konsolidovaných účtovných závierok sa však v niektorých prípadoch neuplatňujú, napríklad v dôsledku veľkosti príslušných podnikov alebo nesplnenia určitých podmienok súvisiacich s ich právnou formou. V takých prípadoch, keď smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ ( 17 ) nie je uplatniteľná, bude nevyhnutné preskúmať, či existuje priamy, alebo nepriamy dominantný vplyv pri zohľadnení vlastníctva, finančnej účasti alebo pravidiel, ktoré sa vzťahujú na podniky.

(42)

Malo by sa podporovať spolufinancovanie programov výskumu a vývoja zdrojmi z príslušného odvetvia. Malo by sa preto objasniť, že táto smernica sa uplatňuje len vtedy, keď takéto spolufinancovanie neexistuje a výsledok činností v oblasti výskumu a vývoja patrí dotknutému obstarávateľovi. Tým by sa však nemala vylúčiť možnosť, aby poskytovateľ služby po vykonaní týchto činností mohol v súvislosti s nimi zverejniť ich súhrn, zatiaľ čo obstarávateľ si ponechá výlučné právo na použitie výsledku výskumu a vývoja pri vykonávaní vlastnej činnosti. Fiktívne podieľanie sa na výsledkoch výskumu a vývoja alebo výhradne symbolická účasť na odmene pre poskytovateľa služieb by však nemali brániť uplatňovaniu tejto smernice.

(43)

Táto smernica by sa nemala uplatňovať na zákazky, ktoré povoľujú vykonávanie činnosti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, ani na súťaže návrhov organizované na účely vykonávania takejto činnosti, ak sú v členskom štáte, v ktorom sa má činnosť vykonávať, priamo vystavené hospodárskej súťaži na trhoch, ku ktorým nie je obmedzený prístup. Je preto vhodné zachovať postup, ktorý je uplatniteľný na všetky odvetvia alebo ich časti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a ktorý umožní zohľadniť vplyv súčasného alebo budúceho otvorenia sa hospodárskej súťaži. Takýto postup by mal príslušným subjektom poskytovať právnu istotu, rovnako ako primeraný rozhodovací proces, ktorý by v krátkych lehotách zabezpečil jednotné uplatňovanie práva Únie v tejto oblasti. V záujme právnej istoty by sa malo spresniť, že všetky rozhodnutia prijaté pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice v súvislosti s uplatniteľnosťou príslušných ustanovení v zmysle článku 30 smernice 2004/17/ES budú naďalej uplatniteľné.

(44)

Priame vystavenie hospodárskej súťaži by sa malo posudzovať na základe objektívnych kritérií so zreteľom na osobitné charakteristiky príslušného odvetvia alebo jeho častí. Toto posúdenie je však obmedzené uplatniteľnými krátkymi lehotami a tým, že sa musí zakladať na informáciách, ktoré má Komisia k dispozícii, a to buď už z dostupných zdrojov, alebo z informácií, ktoré sa získali v súvislosti so žiadosťou podľa článku 35, ktoré nie je možné doplniť časovo náročnejšími metódami, okrem iného najmä verejnými dotazníkmi určenými dotknutým hospodárskym subjektom. Posúdením priameho vystavenia hospodárskej súťaži, ktoré sa môže vykonať v súvislosti s touto smernicou, teda nie je dotknuté plnohodnotné uplatňovanie práva týkajúceho sa hospodárskej súťaže.

(45)

Posúdenie, či daný sektor alebo jeho časti sú priamo vystavené hospodárskej súťaži, by sa malo preskúmať so zreteľom na konkrétnu oblasť, v ktorej hospodárske subjekty vykonávajú činnosť alebo jej príslušné časti, t. j. so zreteľom na „príslušný geografický trh“. Keďže uvedený pojem je pre takéto posúdenie mimoriadne dôležitý, mal by sa primeraným spôsobom vymedziť, a to na základe existujúcich pojmov práva Únie. Malo by sa tiež spresniť, že príslušný geografický trh sa nemusí zhodovať s územím dotknutého členského štátu; z tohto dôvodu by malo byť možné obmedziť rozhodnutia, ktoré sa týkajú uplatniteľnosti výnimiek, na časti územia dotknutého členského štátu.

(46)

Vykonávanie a uplatňovanie príslušných právnych predpisov Únie, ktorými sa otvára dané odvetvie alebo jeho časť, by sa malo považovať za dostatočný dôvod na to, aby sa dalo predpokladať, že k príslušnému trhu existuje voľný prístup. Takéto príslušné právne predpisy by sa mali uviesť v prílohe, ktorú môže Komisia aktualizovať. Komisia by pri aktualizácii uvedenej prílohy mala zohľadniť najmä možné prijatie opatrení vyžadujúcich skutočné otvorenie iných odvetví hospodárskej súťaži, ako sú odvetia už uvedené v uvedenej prílohe, napr. vnútroštátnej osobnej železničnej dopravy.

(47)

Ak sa voľný prístup k danému trhu nepredpokladá na základe vykonávania príslušných právnych predpisov Únie, malo by sa de iure a de facto preukázať, že takýto prístup je voľný. Ak členský štát rozšíri uplatňovanie právneho aktu Únie, ktorým sa dané odvetvie otvára hospodárskej súťaži, o situácie, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti uvedeného právneho aktu, napr. uplatnením smernice 94/22/ES na odvetvie uhlia alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ ( 18 ) na službu osobnej dopravy na vnútroštátnej úrovni, uvedená skutočnosť by sa mala zohľadniť pri posudzovaní toho, či je prístup k príslušnému odvetviu voľný.

(48)

Nezávislé vnútroštátne orgány, ako napríklad sektorové regulačné orgány alebo orgány pre hospodársku súťaž, majú za normálnych okolností špecializované know-how, informácie a znalosti, ktoré by boli potrebné pri posudzovaní skutočnosti, či sú dané činnosti alebo ich časti priamo vystavené hospodárskej súťaži na trhoch, ku ktorým nie je prístup obmedzený. K žiadostiam o výnimku sa preto v primeraných prípadoch priloží aktuálne stanovisko k situácii v oblasti hospodárskej súťaže v príslušnom odvetví alebo by v nich takéto stanovisko nezávislého vnútroštátneho orgánu, ktorý je zodpovedný za príslušnú činnosť, malo byť už zahrnuté.

V prípade neprítomnosti odôvodneného a podloženého stanoviska nezávislého vnútroštátneho orgánu, ktorý je zodpovedný za príslušnú činnosť, by bol na posúdenie žiadosti o výnimku potrebný dlhší čas. Obdobia, v rámci ktorých Komisia musí vykonať svoje posúdenie takýchto žiadostí, by sa preto mali primeraným spôsobom upraviť.

(49)

Komisia by mala mať vždy povinnosť preskúmať žiadosti, ktoré sú v súlade s podrobnými pravidlami uplatňovania postupov zameraných na zistenie skutočnosti, či sú dané činnosti alebo ich časti priamo vystavené hospodárskej súťaži na trhoch, ku ktorým nie je prístup obmedzený. Malo by sa však tiež spresniť, že takéto žiadosti môžu byť natoľko komplexné, že nemusí byť vždy možné zabezpečiť prijatie v uplatniteľných lehotách vykonávacích aktov na zistenie skutočnosti, či sú dané činnosti alebo ich časti priamo vystavené hospodárskej súťaži na trhoch, ku ktorým nie je prístup obmedzený.

(50)

Malo by sa spresniť, že Komisia by mala mať možnosť požiadať členské štáty alebo obstarávateľov o poskytnutie alebo doplnenie či objasnenie informácií. Komisia by mala stanoviť vhodnú lehotu, aby tak urobili, pričom primerane zohľadní aj potrebu dodržiavania stanovených lehôt na prijatie vykonávacieho aktu zo strany Komisie, a mala by zohľadniť faktory, ako je komplexnosť požadovaných informácií a skutočnosť, či sú jednoducho dostupné.

(51)

Zamestnanie a povolanie prispievajú k začleneniu do spoločnosti a sú kľúčovými prvkami pri zabezpečovaní rovnakých príležitostí pre všetkých. V tejto súvislosti môžu zohrávať významnú úlohu chránené dielne. To isté platí v prípade iných sociálnych podnikov, ktorých hlavným cieľom je podporovať sociálne a profesionálne začlenenie alebo opätovné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a znevýhodnených osôb, akými sú nezamestnaní, osoby patriace k znevýhodneným menšinám alebo inak sociálne marginalizovaným skupinám. Takéto dielne alebo podniky však nemusia byť schopné získať zákazky za normálnych podmienok súťaže. Z toho dôvodu je vhodné ustanoviť, aby členské štáty takýmto dielňam alebo podnikom mohli vyhradiť právo zúčastňovať sa na postupe zadávania verejných zákaziek alebo niektorých ich častí, alebo vyhradiť plnenie zákaziek v rámci programov chránených pracovných miest.

(52)

So zreteľom na primerané zahrnutie environmentálnych, sociálnych a pracovných požiadaviek do postupov verejného obstarávania je osobitne dôležité, aby členské štáty a obstarávatelia prijímali príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva, ktoré sa uplatňujú tam, kde sa vykonávajú stavebné práce alebo poskytujú služby, a vyplývajú zo zákonov, nariadení, vyhlášok a rozhodnutí na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie, ako aj z kolektívnych zmlúv, a to za predpokladu, že takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie. Rovnako by sa počas plnenia zákazky mali uplatňovať povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd ratifikovaných všetkými členskými štátmi a uvedených v prílohe XIV. To by však v žiadnom prípade nemalo brániť v uplatňovaní podmienok zamestnávania, ktoré sú pre zamestnancov priaznivejšie.

Relevantné opatrenia by sa mali uplatňovať v súlade so základnými zásadami práva Únie, najmä so zreteľom na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania. Takéto relevantné opatrenia by sa mali uplatňovať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES ( 19 ) a zároveň tak, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie a aby sa priamo či nepriamo nediskriminovali hospodárske subjekty ani pracovníci z iných členských štátov.

(53)

Služby by sa mali považovať za poskytované na mieste, na ktorom sa vykonávajú charakteristické plnenia. Ak sa služby poskytujú na diaľku, napríklad služby poskytované asistenčnými strediskami, mali by sa tieto služby považovať za poskytované na mieste, kde sa služby vykonávajú, bez ohľadu na miesta a členské štáty, do ktorých sú tieto služby nasmerované.

(54)

Príslušné povinnosti by sa mohli odzrkadliť v zmluvných doložkách. Malo by byť tiež možné zahrnúť doložky zabezpečujúce súlad s kolektívnymi zmluvami v súlade s právom Únie do zmlúv týkajúcich sa verejných zákaziek. Nesúlad s relevantnými povinnosťami by sa mohol považovať za závažné pochybenie zo strany príslušného hospodárskeho subjektu, ktoré by mohlo mať za následok vylúčenie tohto hospodárskeho subjektu z postupu zadávania verejnej zákazky.

(55)

Kontrola dodržiavania ustanovení environmentálneho, sociálneho a pracovného práva by sa mala vykonávať v príslušných etapách postupu obstarávania pri uplatňovaní všeobecných zásad upravujúcich výber účastníkov a zadávanie zákaziek, pri uplatňovaní kritérií vylúčenia a pri uplatňovaní ustanovení týkajúcich sa neobvykle nízkych ponúk. Overovanie nevyhnutné na tieto účely by sa malo vykonávať v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto smernice, najmä ustanoveniami upravujúcimi dôkazné prostriedky a vlastné vyhlásenia.

(56)

Žiadne ustanovenie tejto smernice by nemalo brániť uloženiu alebo presadzovaniu opatrení potrebných na ochranu verejného poriadku, verejnej morálky, verejnej bezpečnosti, zdravia, života ľudí a zvierat, ochranu rastlín alebo iných environmentálnych opatrení, najmä s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj, za predpokladu, že tieto opatrenia sú v súlade so ZFEÚ.

(57)

Výskum a inovácie vrátane ekologických a sociálnych inovácií patria medzi hlavné hnacie sily budúceho rastu a sú stredobodom stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Obstarávatelia by zo strategického hľadiska mali čo najlepšie využiť verejné obstarávanie na podporu inovácií. Nákup inovačných výrobkov, stavebných prác a služieb zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní účinnosti a kvality verejných služieb a zároveň reaguje na veľké spoločenské výzvy. Prispieva k dosiahnutiu čo najefektívnejšieho využívania finančných prostriedkov, ako aj k rozsiahlejším hospodárskym, environmentálnym a spoločenským prínosom z hľadiska nových nápadov a ich zhmotnenia do inovačných produktov a služieb, čím sa podporuje udržateľný hospodársky rast.

Malo by sa pripomenúť, že viaceré modely obstarávania sa načrtli v oznámení Komisie zo 14. decembra 2007 s názvom Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím: podpora inovácií s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné verejné služby vysokej kvality v Európe, ktoré sa zaoberá službami výskumu a vývoja, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Uvedené modely by boli naďalej k dispozícii, ale táto smernica by mala zároveň prispieť k zjednodušeniu obstarávania v oblasti inovácií a pomôcť členským štátom pri dosahovaní cieľov iniciatívy Únia inovácií.

(58)

Vzhľadom na význam inovácií by sa mali obstarávatelia nabádať, aby čo najčastejšie umožňovali variantné riešenie. Svoju pozornosť by preto mali títo obstarávatelia upriamiť na potrebu vymedziť minimálne požiadavky, ktoré by takéto variantné riešenia mali spĺňať, skôr ako sa uvedie, že sa takéto variantné riešenia môžu predkladať.

(59)

Ak potrebu vyvinúť inovačný produkt alebo službu alebo inovačné práce a potrebu následného nákupu výsledného tovaru, služieb alebo stavebných prác nemožno uspokojiť na základe riešení, ktoré sú už dostupné na trhu, obstarávatelia by v súvislosti so zákazkami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, mali mať prístup k osobitnému postupu obstarávania. Tento osobitný postup by mal obstarávateľom umožniť vytvárať dlhodobé inovatívne partnerstvá zamerané na vývoj a následný nákup nových, inovačných produktov, služieb alebo stavebných prác pod podmienkou, že takéto inovačné produkty alebo služby alebo inovačné stavebné práce môžu byť dodané na dohodnutej úrovni výkonu a pri dohodnutých nákladoch, a to bez toho, aby bol na tento nákup potrebný samostatný postup obstarávania. Inovatívne partnerstvo by malo vychádzať z procesných pravidiel, ktoré sa uplatňujú na rokovacie konania s predchádzajúcou výzvou na súťaž, a zákazky by sa mali zadávať výlučne na základe najlepšieho pomeru kvality a ceny, keďže toto kritérium je najvhodnejšie na porovnanie ponúk inovačných riešení. Bez ohľadu na to, či ide o veľmi veľké projekty, alebo menšie inovačné projekty, inovatívne partnerstvo by malo byť štruktúrované takým spôsobom, aby sa dosiahol potrebný „účinok na trh“, pričom by sa mala vytvárať motivácia na vývoj inovačných riešení bez vylúčenia trhu. Obstarávatelia by preto nemali využívať inovatívne partnerstvá spôsobom, ktorý by bránil hospodárskej súťaži, obmedzoval ju alebo ju narúšal. V niektorých prípadoch by k zabráneniu takýmto účinkom mohlo prispieť vytvorenie inovatívnych partnerstiev s viacerými partnermi.

(60)

Skúsenosti ukázali, že súťažný dialóg stanovený v smernici 2014/24/EÚ je užitočný v prípadoch, keď verejní obstarávatelia nie sú schopní definovať prostriedky na uspokojenie svojich potrieb alebo posúdenie toho, čo môže trh ponúknuť, pokiaľ ide o technické, finančné alebo právne riešenia. Takáto situácia môže vzniknúť najmä pri inovačných projektoch, realizácii veľkých integrovaných projektov dopravnej infraštruktúry, veľkých počítačových sietí alebo projektov, ktoré si vyžadujú komplexné a štruktúrované financovanie. Členské štáty by preto mali mať možnosť poskytnúť tento nástroj obstarávateľom. V prípade potreby by sa verejní obstarávatelia mali nabádať, aby vymenovali vedúceho projektu s cieľom zabezpečiť dobrú spoluprácu medzi hospodárskymi subjektmi a verejným obstarávateľom počas postupu zadávania zákazky.

(61)

Vzhľadom na škodlivé účinky na hospodársku súťaž by sa rokovacie konanie bez predchádzajúcej výzvy na súťaž malo využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Táto výnimka by sa mala obmedziť na prípady, keď uverejnenie buď nie je možné z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré nenesie zodpovednosť, alebo keď je od začiatku jasné, že toto uverejnenie by nepodnietilo väčšiu hospodársku súťaž ani neprinieslo lepšie výsledky obstarávania v neposlednom rade preto, že z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. To je prípad umeleckých diel, keď osoba umelca štandardne určuje jedinečný charakter a hodnotu samotného umeleckého predmetu. Výlučnosť môže vyplývať aj z iných dôvodov, ale využitie rokovacieho konania bez predchádzajúcej výzvy na súťaž, keď situáciu výlučnosti nevytvoril samotný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania, môžu odôvodniť len situácie objektívnej výlučnosti.

Obstarávatelia, ktorí vychádzajú z tejto výlučnosti, by mali poskytnúť dôvody, prečo neexistujú žiadne primerané alternatívy alebo náhradné riešenia, ako napríklad využitie alternatívnych distribučných kanálov, a to aj mimo členského štátu obstarávateľa, alebo zváženie funkčne porovnateľných stavebných prác, tovaru alebo služieb.

Ak situácia výlučnosti vyplýva z technických dôvodov, tieto dôvody by sa mali v jednotlivých prípadoch prísne vymedziť a odôvodniť. Tieto dôvody by mohli zahŕňať napríklad prípad, keď pre iný hospodársky subjekt je takmer technicky nemožné dosiahnuť požadované ciele alebo keď existuje potreba používať osobitné know-how, nástroje alebo prostriedky, ktoré má k dispozícii len jeden hospodársky subjekt. Technické dôvody môžu takisto vyplývať z osobitných požiadaviek na interoperabilitu, ktoré sa musia splniť, aby sa zabezpečilo fungovanie stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktoré sa majú obstarať.

Napokon postup obstarávania nie je užitočný, ak sa tovar kupuje priamo na komoditnom trhu vrátane obchodných platforiem pre komodity, ako sú burzy poľnohospodárskych výrobkov, surovín a energie, v prípade ktorých je prirodzenou zárukou trhových cien regulovaná mnohostranná obchodná štruktúra, nad ktorou sa vykonáva dohľad.

(62)

Malo by sa spresniť, že ustanovenia týkajúce sa ochrany dôverných informácií v žiadnom prípade nebránia zverejneniu iných ako dôverných častí uzavretých zmlúv vrátane akýchkoľvek následných zmien.

(63)

Elektronické informačné a komunikačné prostriedky môžu značne zjednodušiť uverejňovanie zákaziek a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť postupov obstarávania. Mali by sa stať štandardným prostriedkom komunikácie a výmeny informácií v postupoch obstarávania, keďže vo veľkej miere rozširujú možnosti účasti hospodárskych subjektov v postupoch obstarávania na celom vnútornom trhu. Na tieto účely by malo byť povinné zasielanie oznámení v elektronickej podobe, elektronická dostupnosť súťažných podkladov a – po prechodnom období 30 mesiacov – úplná elektronická komunikácia, t. j. komunikácia elektronickými prostriedkami vo všetkých fázach postupu vrátane zasielania žiadostí o účasť, a najmä zasielania ponúk (elektronické predkladanie). Členské štáty a obstarávatelia by mali mať naďalej možnosť zájsť v tejto oblasti ešte ďalej, ak si to želajú. Malo by sa tiež spresniť, že z povinného používania elektronických prostriedkov komunikácie podľa tejto smernice by pre obstarávateľov nemal vyplývať záväzok, aby vykonávali elektronické spracovanie ponúk, ani povinnosť elektronického vyhodnotenia či automatického spracovania. Okrem toho by sa podľa tejto smernice nemala na žiadne prvky postupu verejného obstarávania po zadaní zákazky ani na internú komunikáciu s obstarávateľom vzťahovať povinnosť používať elektronické prostriedky komunikácie.

(64)

Obstarávatelia by s výnimkou určitých špecifických situácií mali využívať elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sú nediskriminačné, všeobecne dostupné a interoperabilné s produktmi informačných a komunikačných technológií (IKT), ktoré sa bežne používajú, a neobmedzujú prístup hospodárskych subjektov k postupu obstarávania. Využívanie takýchto prostriedkov komunikácie by malo náležite zohľadňovať aj prístupnosť pre osoby s postihnutím. Malo by sa spresniť, že povinnosť používať elektronické prostriedky vo všetkých fázach postupu obstarávania by nebola vhodná, ak by si používanie elektronických prostriedkov vyžadovalo špecializované nástroje alebo formáty súborov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, a ani ak by sa predmetná komunikácia mohla vykonávať len s použitím špecializovaných kancelárskych zariadení. Obstarávatelia by preto nemali mať povinnosť vyžadovať v procese predkladania ponúk v určitých prípadoch, ktoré by sa mali v plnom rozsahu uviesť, používanie elektronických prostriedkov komunikácie. V tejto smernici sa stanovuje, že takéto prípady by mali zahŕňať situácie, ktoré by si vyžadovali používanie špecializovaných kancelárskych zariadení, ktoré nie sú obstarávateľom všeobecne dostupné, ako sú napríklad širokoformátové tlačiarne. V prípade niektorých postupov obstarávania by si mohli súťažné podklady vyžadovať predloženie fyzických modelov alebo modelov v pomernej veľkosti, ktoré nemožno obstarávateľom predložiť elektronicky. V takých prípadoch by sa mal model zaslať obstarávateľom poštou alebo iným vhodným doručovateľom.

Malo by sa však spresniť, že použitie iných prostriedkov komunikácie by sa malo obmedziť na tie prvky ponuky, v prípade ktorých sa nevyžadujú elektronické prostriedky komunikácie.

Je vhodné spresniť, že ak je to z technických dôvodov nevyhnutné, obstarávatelia by mali mať možnosť stanoviť maximálnu veľkosť súborov, ktoré možno predložiť.

(65)

Môžu sa vyskytnúť výnimočné prípady, v ktorých by obstarávatelia mali mať možnosť nepoužiť elektronické prostriedky komunikácie, ak nepoužitie takých prostriedkov komunikácie je nevyhnutné na ochranu osobitne citlivej povahy informácií. Malo by sa spresniť, že ak nevyhnutnú úroveň ochrany môže poskytnúť použitie elektronických nástrojov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, mali by sa použiť tieto elektronické nástroje. To by mohol byť napríklad prípad, keď obstarávatelia vyžadujú použitie špecializovaných zabezpečených prostriedkov komunikácie, ku ktorým ponúkajú prístup.

(66)

Odlišné technické formáty alebo procesné štandardy či štandardy prenosu správ by mohli potenciálne vytvoriť prekážky interoperability, a to nielen v rámci jednotlivých členských štátov, ale najmä medzi nimi. Napríklad na to, aby sa hospodárske subjekty mohli zúčastniť na postupe obstarávania, v ktorom je povolené alebo sa vyžaduje používanie elektronických katalógov, čo je formát predkladania a organizácie informácií spôsobom, ktorý je spoločný pre všetky subjekty predkladajúce ponuku a ktorý umožňuje elektronické zaobchádzanie, by sa od nich v prípade neexistujúcej štandardizácie vyžadovalo, aby prispôsobili svoje katalógy každému postupu obstarávania, čo by znamenalo poskytovanie veľmi podobných informácií v rôznych formátoch v závislosti od špecifikácií dotknutého obstarávateľa. Štandardizácia formátov katalógov by tak zlepšila úroveň interoperability, zvýšila by efektívnosť a tiež by znížila úsilie vyžadované od hospodárskych subjektov.

(67)

Pri zvažovaní, či existuje potreba zabezpečiť alebo zvýšiť interoperabilitu medzi odlišnými technickými formátmi alebo procesnými štandardmi či štandardmi prenosu správ ustanovením povinného používania osobitných noriem, a ak áno, ktoré normy by sa mali zaviesť, by Komisia mala zohľadniť predovšetkým názory dotknutých zúčastnených subjektov. Mala by tiež vziať do úvahy rozsah, v akom už danú normu používajú v praxi hospodárske subjekty a obstarávatelia a ako dobre funguje. Pred ustanovením akejkoľvek konkrétnej normy za povinnú by Komisia mala zároveň starostlivo zvážiť náklady, ktoré by mohli byť s týmto krokom spojené, vrátane infraštruktúry, procesov alebo softvéru.

Ak nie sú dotknuté normy vyvinuté medzinárodnou, európskou alebo národnou organizáciou pre normalizáciu, mali by spĺňať požiadavky uplatniteľné na normy IKT stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 ( 20 ).

(68)

Členské štáty a obstarávatelia by predtým, než stanovia úroveň zabezpečenia požadovanú pre elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sa majú používať v rôznych fázach postupu zadávania verejných zákaziek, mali vyhodnotiť primeranosť medzi požiadavkami zameranými na zabezpečenie správnej a spoľahlivej identifikácie odosielateľov predmetnej komunikácie, ako aj integritou jej obsahu na jednej strane a rizikom problémov, ako sú situácie, keď sú správy odoslané iným odosielateľom, než je uvedený, na strane druhej. Zatiaľ čo všetky ostatné veci budú rovnocenné, toto by znamenalo, že požadovanú úroveň zabezpečenia napr. e-mailu požadujúceho potvrdenie presnej adresy miesta, kde sa bude konať informačné stretnutie, by nebolo potrebné stanoviť na rovnakej úrovni ako v prípade samotnej ponuky, ktorá predstavuje pre hospodársky subjekt záväznú ponuku. Podobne výsledkom vyhodnotenia primeranosti by mohli byť nižšie úrovne zabezpečenia vyžadované v spojení s opätovným predložením elektronických katalógov alebo s predložením ponúk v kontexte minisúťaží na základe rámcovej dohody alebo prístupom k súťažným podkladom.

(69)

Zatiaľ čo základné prvky postupu obstarávania, ako sú súťažné podklady, žiadosti o účasť, potvrdenie záujmu a ponuky, by sa mali vždy predkladať písomne, naďalej by mala byť možná ústna komunikácia s hospodárskymi subjektmi za predpokladu, že jej obsah sa v dostatočnom rozsahu zdokumentuje. To je nevyhnutné na zabezpečenie primeranej úrovne transparentnosti, ktorá umožňuje overiť, či bola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania. Dôležité je najmä to, aby sa ústna komunikácia s uchádzačmi, ktorá by mohla mať vplyv na obsah a posúdenie ich ponúk, zdokumentovala v dostatočnom rozsahu a vhodnými prostriedkami, ako sú písomné alebo zvukové záznamy alebo súhrny hlavných prvkov komunikácie.

(70)

Na trhoch verejného obstarávania v Únii vzniká silný trend spájania dopytu zo strany verejných kupujúcich s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu vrátane nižších cien a transakčných nákladov a zlepšiť a sprofesionalizovať riadenie obstarávania. Možno to dosiahnuť tak, že sa nákupy sústredia buď podľa počtu zúčastnených obstarávateľov, alebo podľa objemu a hodnoty v čase. Spájanie a centralizácia obstarávania nákupov by sa však mali dôkladne monitorovať, aby sa zamedzilo nadmernej koncentrácii kúpnej sily a tajným dohodám a aby sa zachovala transparentnosť a hospodárska súťaž, ako aj príležitosti na prístup na trh pre MSP.

(71)

Využívanie rámcových dohôd môže byť účinnou technikou obstarávania v celej Únii; je však potrebné posilniť hospodársku súťaž zlepšením transparentnosti obstarávania, ktoré sa vykonáva prostredníctvom rámcových dohôd, a zlepšením prístupu k nemu. Je preto vhodné zrevidovať ustanovenia uplatniteľné na takéto dohody najmä stanovením toho, že zadávanie konkrétnych zákaziek založené na takýchto dohodách sa uskutočňuje na základe objektívnych pravidiel a kritérií, napríklad v nadväznosti na „minisúťaž“, ako aj obmedzením doby platnosti rámcových dohôd.

(72)

Malo by sa tiež spresniť, že hoci by sa zákazky založené na rámcovej dohode mali zadávať pred skončením platnosti samotnej rámcovej dohody, trvanie jednotlivých zákaziek založených na rámcovej dohode nemusí zodpovedať trvaniu tejto rámcovej dohody, ale podľa potreby by mohlo byť kratšie alebo dlhšie. Malo by sa najmä umožniť stanoviť dĺžku trvania jednotlivých zákaziek založených na rámcovej dohode v závislosti od takých činiteľov, ako je čas potrebný na ich plnenie, ak je zahrnutá údržba zariadenia s očakávanou životnosťou viac ako osem rokov alebo ak je na plnenie zákazky potrebná rozsiahla odborná príprava zamestnancov.

Zároveň by sa malo objasniť, že by sa mohli vyskytnúť prípady, keď by sa malo umožniť, aby samotné rámcové dohody trvali dlhšie ako osem rokov. Takéto prípady, ktoré by sa mali náležite odôvodniť, a to najmä predmetom rámcovej dohody, by mohli vzniknúť napríklad vtedy, ak hospodárske subjekty potrebujú disponovať zariadením, ktorého obdobie odpisovania je dlhšie ako osem rokov a ktoré musí byť k dispozícii vždy počas celého trvania rámcovej dohody. V špecifickom kontexte podnikov poskytujúcich základné služby verejnosti môže v určitých prípadoch existovať potreba rámcových dohôd na dlhšie obdobie a jednotlivých zákaziek s dlhším trvaním; napríklad v prípade rámcových dohôd zameraných na zabezpečenie riadnej a mimoriadnej údržby sietí, ktorá si môže vyžadovať drahé zariadenie obsluhované pracovníkmi s úzko špecializovanou ad hoc odbornou prípravou zameranou na zabezpečenie pokračovania služieb a minimalizáciu možných narušení.

(73)

Vzhľadom na získané skúsenosti je potrebné upraviť aj pravidlá pre dynamické nákupné systémy, ktoré umožnia obstarávateľom plne využiť možnosti, ktoré tento nástroj ponúka. Tieto systémy je potrebné zjednodušiť, pričom by najmä mali fungovať vo forme užšej súťaže, čím sa odstráni potreba predkladania informatívnych ponúk, ktoré boli identifikované ako jedna z hlavných záťaží súvisiacich s dynamickými nákupnými systémami. Každý hospodársky subjekt, ktorý podá žiadosť o účasť a spĺňa podmienky účasti, by tak mal mať možnosť zúčastniť sa na postupoch obstarávania vykonávaných prostredníctvom dynamického nákupného systému počas obdobia jeho platnosti.

Táto technika nakupovania umožňuje obstarávateľovi mať k dispozícii mimoriadne širokú škálu ponúk, čím sa zaistí optimálne používanie finančných prostriedkov prostredníctvom širokej súťaže v súvislosti s bežne používanými a bežne dostupnými výrobkami, prácami a službami, ktoré sú všeobecne dostupné na trhu.

(74)

Preskúmanie týchto žiadostí o účasť by sa obvykle malo vykonať v lehote maximálne 10 pracovných dní vzhľadom na to, že vyhodnotenie splnenia podmienok účasti sa bude uskutočňovať na základe požiadaviek obstarávateľov na dokumentáciu, podľa potreby v súlade so zjednodušenými ustanoveniami smernice 2014/24/EÚ. Ak je však dynamický nákupný systém prvým krokom, obstarávatelia by mohli v rámci reakcie na prvé uverejnenie oznámenia o vyhlásení obstarávania alebo výzvy na potvrdenie záujmu čeliť takému veľkému počtu žiadostí o účasť, že by potrebovali viac času na preskúmanie žiadostí. To by malo byť prípustné za predpokladu, že pokiaľ sa nepreskúmajú všetky žiadosti, žiadne konkrétne obstarávanie sa nezačne.

Obstarávatelia by mali mať možnosť zvoliť si spôsob, akým majú v úmysle preskúmať žiadosti o účasť, napríklad rozhodnutím o vykonaní takéhoto preskúmania iba raz za týždeň, a to za predpokladu, že sa dodržia lehoty na preskúmanie každej žiadosti o prístup. Obstarávatelia by pri použití kritérií vylúčenia alebo podmienok účasti stanovených v smernici 2014/24/EÚ v kontexte dynamického nákupného systému mali uplatniť príslušné ustanovenia uvedenej smernice rovnakým spôsobom ako verejní obstarávatelia, ktorí prevádzkujú dynamický nákupný systém v súlade so smernicou 2014/24/EÚ.

(75)

S cieľom ďalej rozvinúť možnosti MSP zúčastňovať sa na obstarávaní v rámci rozsiahleho dynamického nákupného systému, napríklad systému, ktorý prevádzkuje centrálna obstarávacia organizácia, by mal byť dotknutý verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ schopný špecifikovať tento systém v objektívne vymedzených kategóriách tovaru, stavebných prác alebo služieb. Takéto kategórie by sa mali vymedziť odkazom na objektívne faktory, ktoré by mohli zahŕňať napríklad maximálny povolený rozsah konkrétnych zmlúv, ktoré sa majú uzavrieť v rámci dotknutej kategórie, alebo konkrétnu geografickú oblasť, v ktorej sa následné konkrétne zmluvy majú plniť. Ak sa dynamický nákupný systém rozdeľuje na kategórie, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ by mal uplatniť podmienky účasti, ktoré sú primerané charakteristickým znakom príslušnej kategórie.

(76)

Malo by sa spresniť, že elektronické aukcie bežne nie sú vhodné pre niektoré zákazky na uskutočnenie stavebných prác a niektoré zákazky na poskytnutie služieb, ktorých predmetom je plnenie duševného charakteru, ako napríklad projektová dokumentácia stavieb, keďže predmetom elektronických aukcií môžu byť iba prvky vhodné na automatické vyhodnocovanie elektronickými prostriedkami bez akéhokoľvek zásahu alebo posúdenia obstarávateľom, a to konkrétne prvky, ktoré sú kvantifikovateľné, aby ich bolo možné vyjadriť v číslach alebo percentách.

Malo by sa však spresniť aj to, že elektronické aukcie sa môžu použiť v postupe obstarávania na nákup konkrétneho práva duševného vlastníctva. Je tiež vhodné pripomenúť, že pokiaľ sa aukcia ešte nezačala, je na obstarávateľoch, či uplatnia podmienky účasti, ktoré im umožnia znížiť počet záujemcov alebo uchádzačov, avšak po začatí aukcie by sa nemalo povoliť žiadne ďalšie zníženie počtu uchádzačov, ktorí sa zúčastňujú na elektronickej aukcii.

(77)

Neustále sa vyvíjajú nové metódy elektronického obstarávania, ako sú elektronické katalógy. Elektronické katalógy predstavujú formát predkladania a organizácie informácií spôsobom, ktorý je spoločný pre všetky subjekty predkladajúce ponuku a ktorý umožňuje elektronické zaobchádzanie. Príkladom by mohli byť ponuky predložené vo forme tabuľky. Obstarávateľom by malo byť umožnené požadovať elektronické katalógy vo všetkých dostupných postupoch, v ktorých sa požaduje používanie elektronických prostriedkov komunikácie. Elektronické katalógy pomáhajú zvyšovať hospodársku súťaž a zefektívňovať verejné obstarávanie, najmä pokiaľ ide o úsporu času a peňazí. Mali by sa však stanoviť určité pravidlá, ktoré zabezpečia, že takéto používanie bude v súlade s touto smernicou a so zásadami rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti. Používanie elektronických katalógov na predkladanie ponúk by preto nemalo znamenať možnosť, že hospodárske subjekty sa obmedzia na zaslanie svojho všeobecného katalógu. Hospodárske subjekty by aj tak mali prispôsobiť svoje všeobecné katalógy so zreteľom na konkrétny postup obstarávania. Takýmto prispôsobením sa zabezpečí, že katalóg, ktorý sa zašle ako reakcia na daný postup obstarávania, obsahuje iba výrobky, práce alebo služby, v súvislosti s ktorými hospodársky subjekt na základe aktívneho preskúmania predpokladá, že zodpovedajú požiadavkám obstarávateľa. Hospodárske subjekty by pritom mali mať možnosť kopírovať informácie uvedené vo všeobecnom katalógu, ale nemalo by sa im umožniť predkladať všeobecné katalógy ako také. Okrem toho, ak sa ponúkajú dostatočné záruky, pokiaľ ide o zabezpečenie vysledovateľnosti, rovnakého zaobchádzania a predvídateľnosti, obstarávatelia by okrem toho mali mať možnosť organizovať súťaže týkajúce sa špecifického obstarávania na základe už predložených elektronických katalógov, najmä ak bola súťaž opätovne otvorená na základe rámcovej dohody alebo ak sa používa dynamický nákupný systém.

Ak boli ponuky vygenerované obstarávateľom, dotknutý hospodársky subjekt by mal mať možnosť overiť, že ponuka takto zostavená obstarávateľom neobsahuje žiadne vecné chyby. Ak sa vyskytnú vecné chyby, hospodársky subjekt by nemal byť viazaný ponukou vygenerovanou obstarávateľom, pokiaľ sa chyba neodstráni.

V súlade s požiadavkami pravidiel pre elektronické prostriedky komunikácie by obstarávatelia mali zabrániť neodôvodneným prekážkam prístupu hospodárskych subjektov k postupom obstarávania, v rámci ktorých musia byť ponuky predložené vo forme elektronických katalógov a ktoré zaručujú súlad so všeobecnými zásadami nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania.

(78)

Vo väčšine členských štátov sa čoraz častejšie využívajú centralizované metódy obstarávania. Centrálne obstarávacie organizácie sú zodpovedné za nákup, riadenie dynamických nákupných systémov alebo zadávanie zákaziek/uzatváranie rámcových dohôd pre ostatných verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov, a to za odplatu alebo bez nej. Obstarávatelia, pre ktorých sa uzavrela rámcová dohoda, by mali mať možnosť používať ju na jednotlivé a opakujúce sa nákupy. Vzhľadom na veľké objemy nákupov môžu takéto metódy pomôcť zvyšovať hospodársku súťaž a mali by pomôcť sprofesionalizovať verejné obstarávanie. V Únii by sa preto malo ustanoviť vymedzenie centrálnych obstarávacích organizácií konajúcich pre obstarávateľov a malo by sa spresniť, že tieto organizácie fungujú dvoma odlišnými spôsobmi.

Po prvé by mali byť schopné konať ako veľkoobchodníci tak, že budú nakupovať, skladovať a opätovne predávať, alebo po druhé by mali byť schopné konať ako sprostredkovatelia tak, že budú zadávať zákazky, prevádzkovať dynamické nákupné systémy alebo uzatvárať rámcové dohody, ktoré budú používať obstarávatelia.

Táto úloha sprostredkovateľa by sa mohla v niektorých prípadoch plniť samostatným vykonávaním príslušných postupov zadávania zákaziek bez podrobných pokynov dotknutých obstarávateľov; v iných prípadoch zasa vykonávaním príslušných postupov zadávania zákaziek na základe pokynov dotknutých obstarávateľov v ich mene a na ich účet.

Okrem toho by sa mali stanoviť pravidlá aj rozdelenia zodpovednosti za plnenie záväzkov podľa tejto smernice, a to aj v prípade opravných prostriedkov, medzi centrálnou obstarávacou organizáciou a obstarávateľmi, ktorí obstarávajú od centrálnej obstarávacej organizácie alebo jej prostredníctvom. V prípade, že má centrálna obstarávacia organizácia výhradnú zodpovednosť za vykonávanie postupov obstarávania, mala by byť výhradne a priamo zodpovedná aj za zákonnosť týchto postupov. V prípade, že obstarávateľ vykonáva niektoré časti tohto postupu, napríklad opätovné otvorenie súťaže podľa rámcovej dohody alebo zadanie jednotlivých zákaziek na základe dynamického nákupného systému, mal by byť naďalej zodpovedný za fázy, ktoré uskutočňuje.

(79)

Obstarávatelia by mali mať možnosť zadať zákazku na poskytnutie služieb, ktoré sa týkajú vykonávania centrálnych obstarávacích činností, centrálnej obstarávacej organizácii bez uplatnenia postupov ustanovených v tejto smernici. Malo by sa tiež povoliť, aby takéto zákazky na poskytnutie služieb zahŕňali poskytovanie pomocných obstarávacích činností. Takéto zákazky na poskytnutie služieb týkajúce sa vykonávania pomocných obstarávacích činností by sa v prípade, že sa vykonávajú inak než prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie v súvislosti s vykonávaním centrálnych obstarávacích činností pre dotknutého obstarávateľa, mali zadávať v súlade s touto smernicou. Malo by sa pripomenúť aj to, že táto smernica by sa nemala uplatňovať v prípade, keď sa centralizované alebo pomocné obstarávacie činnosti vykonávajú inak než prostredníctvom odplatnej zmluvy, čo predstavuje obstarávanie v zmysle tejto smernice.

(80)

Posilnenie ustanovení týkajúcich sa centrálnych obstarávacích organizácií by v žiadnom prípade nemalo brániť uplatňovaniu súčasných postupov príležitostného spoločného obstarávania, t. j. menej inštitucionalizovaného a systematického spoločného obstarávania alebo zavedenej praxe obrátiť sa na poskytovateľov služieb, ktorí pripravujú a riadia postupy obstarávania v mene a na účet obstarávateľa a na základe jeho pokynov. Naopak, niektoré prvky spoločného obstarávania by sa mali spresniť vzhľadom na významnú úlohu, ktorú môže spoločné obstarávanie zohrávať, a to nielen v súvislosti s inovačnými projektmi.

Spoločné obstarávanie môže mať mnoho rôznych foriem, počnúc koordinovaným obstarávaním cez prípravu spoločných technických špecifikácií pre stavebné práce, tovar alebo služby, ktoré obstarajú viacerí obstarávatelia, z ktorých každý vykonáva samostatný postup obstarávania, až po situácie, keď dotknutí obstarávatelia vykonávajú spoločne jeden postup obstarávania, a to tak, že konajú spoločne alebo že poveria jedného obstarávateľa riadením postupu obstarávania v mene všetkých obstarávateľov.

Ak niekoľko obstarávateľov spoločne vykonáva postup obstarávania, mali by byť spoločne zodpovední za plnenie svojich povinností podľa tejto smernice. Ak však obstarávatelia vykonávajú spoločne len časti postupu obstarávania, spoločná zodpovednosť by sa mala uplatniť len na tie časti postupu, ktoré sa vykonali spoločne. Každý obstarávateľ by mal byť výlučne zodpovedný za postupy alebo ich časti, ktoré vykonal on sám, ako je napríklad zadanie zákazky, uzatvorenie rámcovej dohody, prevádzkovanie dynamického nákupného systému alebo opätovné otvorenie súťaže na základe rámcovej dohody.

(81)

Elektronické prostriedky komunikácie sú obzvlášť vhodné na podporu postupov a nástrojov na centralizované obstarávanie z dôvodu možnosti, ktorú ponúkajú, pokiaľ ide o opätovné použitie a automatické spracovanie údajov, minimalizáciu informácií a transakčných nákladov. Používanie takýchto elektronických prostriedkov komunikácie by preto malo byť v prvom rade povinné pre centrálne obstarávacie organizácie a zároveň by uľahčovalo harmonizáciu postupov v celej Únii. Po uplynutí prechodného obdobia 30 mesiacov by sa mala zaviesť všeobecná povinnosť používať elektronické prostriedky komunikácie pri každom postupe obstarávania.

(82)

Spoločné zadávanie zákaziek obstarávateľmi z rôznych členských štátov v súčasnosti naráža na špecifické právne problémy týkajúce sa konfliktov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi. Napriek tomu, že smernica 2004/17/ES implicitne umožňovala cezhraničné spoločné verejné obstarávanie, obstarávatelia stále čelia značným právnym a praktickým ťažkostiam pri obstarávaní od centrálnych obstarávacích organizácií v iných členských štátoch alebo pri spoločnom zadávaní zákaziek. Tieto ťažkosti by sa mali odstrániť, aby obstarávatelia mohli maximálne využívať potenciál vnútorného trhu z hľadiska úspor z rozsahu a rozdelenia rizík a prínosov, a to nielen pre inovačné projekty s väčšou mierou rizika, než je miera rizika primeraná pre jedného obstarávateľa. Preto by sa mali ustanoviť nové pravidlá cezhraničného spoločného obstarávania s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi obstarávateľmi a zvýšiť prínosy vnútorného trhu vytváraním cezhraničných podnikateľských príležitostí pre dodávateľov tovaru a poskytovateľov služieb. Týmito pravidlami by sa mali stanoviť podmienky cezhraničného využívania centrálnych obstarávacích organizácií a mali by sa nimi určiť uplatniteľné právne predpisy v oblasti verejného obstarávania vrátane právnych predpisov týkajúcich sa opravných prostriedkov v prípadoch spoločných cezhraničných postupov, ktorými by sa dopĺňali pravidlá o konflikte právnych predpisov uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 ( 21 ). Obstarávateľom z rôznych členských štátov by sa okrem toho malo na základe vnútroštátneho práva alebo práva Únie umožniť zriaďovať spoločné právne subjekty. Pre takéto formy spoločného obstarávania by sa mali stanoviť osobitné pravidlá.

Obstarávatelia by však v súlade s právom Únie nemali využívať možnosti na cezhraničné spoločné obstarávanie na účely obchádzania povinných pravidiel verejného práva, ktoré sa na nich vzťahujú v členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú. Takéto pravidlá by mohli zahŕňať napríklad ustanovenia o transparentnosti a prístupe k dokumentom alebo osobitné požiadavky na vysledovateľnosť citlivých dodávok.

(83)

Technické špecifikácie vypracované kupujúcimi musia umožňovať, aby bolo verejné obstarávanie otvorené hospodárskej súťaži, ako aj dosiahnutiu cieľov udržateľnosti. Na tento účel musí byť možné predložiť ponuky, ktoré odrážajú rozmanitosť technických riešení, noriem a technických špecifikácií na trhu vrátane tých, ktoré sú vypracované na základe kritérií výkonnosti naviazaných na životný cyklus a udržateľnosť procesu produkcie prác, tovaru a služieb.

Technické špecifikácie by sa preto mali formulovať takým spôsobom, aby sa zabránilo umelému zúženiu hospodárskej súťaže na základe požiadaviek, ktoré zvýhodňujú konkrétny hospodársky subjekt tým, že sa do nich budú premietať kľúčové charakteristické znaky tovarov, služieb alebo prác, ktoré tento hospodársky subjekt zvyčajne ponúka. Vypracovanie technických špecifikácií, pokiaľ ide o funkčné a výkonnostné požiadavky, vo všeobecnosti umožňuje dosiahnuť tento cieľ tým najlepším spôsobom. Požiadavky súvisiace s funkčnosťou a výkonnosťou sú zároveň vhodným prostriedkom na podporu inovácie vo verejnom obstarávaní a mali by sa využívať v čo najväčšej miere. Kde sa odkazuje na európsku normu alebo v prípade, že takáto norma neexistuje, na vnútroštátnu normu, obstarávatelia by mali zvážiť ponuky vypracované na základe iných rovnocenných dojednaní, ktoré spĺňajú požiadavky obstarávateľov a ktoré sú rovnocenné z hľadiska bezpečnosti. Dokázanie rovnocennosti s požadovanou značkou by malo byť povinnosťou hospodárskeho subjektu.

Na dokázanie rovnocennosti by malo byť možné uchádzačov požiadať, aby predložili dôkazy overené treťou stranou. V prípade, že dotknutý hospodársky subjekt nemá prístup k takýmto osvedčeniam alebo skúšobným protokolom alebo ak nemá možnosť ich získať v príslušnej lehote, by však mal mať možnosť predložiť aj iné primerané dôkazové prostriedky, ako je napríklad technická dokumentácia výrobcu, a to za predpokladu, že dotknutý hospodársky subjekt tým dokáže, že stavebné práce, tovar alebo služby spĺňajú požiadavky alebo kritériá stanovené v technických špecifikáciách, kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia zákazky.

(84)

Pri všetkých obstarávaniach určených pre osoby, či už verejnosť, alebo zamestnancov obstarávateľa, je nevyhnutné, aby obstarávatelia stanovili technické špecifikácie tak, aby zohľadňovali kritériá dostupnosti osobám s postihnutím alebo aby boli riešenia vhodné pre všetkých používateľov s výnimkou náležite odôvodnených prípadov.

(85)

Obstarávatelia, ktorí chcú obstarávať práce, tovar alebo služby so špecifickými environmentálnymi, sociálnymi alebo inými charakteristickými znakmi, by mali mať možnosť odkazovať na konkrétne značky, ako je napríklad európska environmentálna značka, (viac)národné environmentálne značky alebo akékoľvek iné značky za predpokladu, že požiadavky pre získanie značky súvisia s predmetom zákazky, ako je opis výrobku a jeho prezentácia, vrátane požiadaviek týkajúcich sa balenia. Okrem toho je nevyhnutné, aby sa tieto požiadavky vypracovali a prijali na základe objektívne overiteľných kritérií s použitím postupu, na ktorom sa môžu zúčastniť subjekty, ako sú orgány štátnej správy, spotrebitelia, výrobcovia, distribútori a environmentálne organizácie, a aby bola táto značka prístupná a dostupná pre všetky zainteresované strany. Malo by sa spresniť, že zúčastnenými subjektmi môžu byť verejné alebo súkromné subjekty, podniky alebo akýkoľvek typ mimovládnych organizácií (organizácia, ktorá nie je súčasťou vlády a nie je tradičným podnikom).

Rovnako by sa malo spresniť, že do stanovovania požiadaviek pre získanie značky, ktoré možno použiť v súvislosti s obstarávaním zo strany orgánov verejnej moci, môžu byť zapojené špecifické národné alebo vládne orgány alebo organizácie bez toho, aby tieto orgány alebo organizácie stratili svoje postavenie tretích strán. V dôsledku odkazovania na značky by nemalo dochádzať k obmedzovaniu inovácie.

(86)

Obstarávatelia by pri vypracúvaní technických špecifikácií mali zohľadňovať požiadavky vyplývajúce z práva Únie v oblasti právnych predpisov na ochranu údajov, najmä v súvislosti so špecificky navrhnutým spracovaním osobných údajov (špecificky navrhnutá ochrana údajov).

(87)

Verejné obstarávanie by sa malo prispôsobiť potrebám MSP. Obstarávatelia by sa mali nabádať na používanie Kódexu najlepších postupov ustanoveného v pracovnom dokumente útvarov Komisie z 25. júna 2008 s názvom Európsky kódex najlepších postupov uľahčujúcich prístup MSP k zákazkám na základe verejného obstarávania, v ktorom sa poskytujú usmernenia, ako môžu uplatňovať rámec verejného obstarávania tak, aby sa uľahčila účasť MSP. Na tento účel by sa malo explicitne stanoviť, že zákazky sa môžu deliť na časti. Takéto rozdelenie by sa mohlo vykonávať na kvantitatívnom základe, v dôsledku čoho by veľkosť jednotlivých zákaziek lepšie zodpovedala kapacite MSP, alebo na kvalitatívnom základe podľa jednotlivých podnikateľských činností a špecializácií s cieľom viac prispôsobiť obsah jednotlivých zákaziek špecializovaným sektorom MSP alebo podľa jednotlivých nadväzujúcich fáz projektu. Veľkosť a predmet jednotlivých častí by mali slobodne určiť obstarávatelia, ktorí by v súlade s príslušnými pravidlami o výpočte predpokladanej hodnoty obstarávania mali mať možnosť zadať niektoré časti zákazky bez uplatnenia postupov uvedených v tejto smernici.

Členské štáty by mali mať možnosť zájsť ešte ďalej vo svojom úsilí uľahčiť pôsobenie MSP na trhu verejného obstarávania zavedením povinnosti zvážiť vhodnosť rozdeľovania zákaziek na časti tvoriace menšie zákazky, a to tým, že od obstarávateľov budú požadovať predloženie odôvodnenia rozhodnutia nerozdeliť zákazku na časti, alebo stanovením povinnosti rozdeliť zákazku na viacero častí za určitých podmienok. Na tie isté účely by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť mechanizmy priamych platieb subdodávateľom.

(88)

Ak sa zákazky rozdelia na viacero častí, obstarávatelia by napríklad v záujme zachovania hospodárskej súťaže alebo zaistenia spoľahlivosti dodávok mali mať možnosť obmedziť počet častí, na ktoré môže hospodársky subjekt predložiť ponuku; mali by tiež mať možnosť obmedziť počet častí, ktoré možno zadať ktorémukoľvek uchádzačovi.

Dosiahnutie cieľa spočívajúceho v uľahčovaní väčšieho prístupu k verejnému obstarávaniu zo strany MSP by sa však mohlo sťažiť, ak by obstarávatelia boli povinní zadať zákazku po častiach dokonca aj vtedy, keď by to znamenalo, že by museli akceptovať podstatne menej výhodné riešenia v porovnaní so zákazkou zoskupujúcou viaceré alebo všetky časti. Ak sa možnosť uplatniť takúto metódu jasne uviedla vopred, obstarávatelia by mali mať možnosť vykonať porovnávacie posúdenie ponúk s cieľom určiť, či ponuky, ktoré predložil konkrétny uchádzač na špecifickú kombináciu častí, by ako celok lepšie spĺňali kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené v súlade s touto smernicou, pokiaľ ide o tieto časti, než ponuky na príslušné jednotlivé časti posudzované samostatne. Ak áno, obstarávateľ by mal mať možnosť zadať zákazku spájajúcu príslušné časti dotknutému uchádzačovi. Malo by sa spresniť, že obstarávatelia by mali vykonať takéto porovnávacie posúdenie tak, že najprv určia, ktoré ponuky najlepšie spĺňajú kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené pre každú jednotlivú časť, a následne ich porovnajú s ponukami, ktoré predložil konkrétny uchádzač na špecifickú kombináciu častí ako celok.

(89)

Aby boli postupy rýchlejšie a efektívnejšie, lehoty pre účasť na postupoch obstarávania by mali byť čo najkratšie, bez vytvárania zbytočných prekážok prístupu hospodárskych subjektov z celého vnútorného trhu, a najmä MSP. Malo by sa preto myslieť na to, že obstarávatelia by pri stanovovaní lehôt na predloženie ponúk a žiadostí o účasť mali zohľadňovať najmä zložitosť zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk, aj keď to bude znamenať stanovenie lehôt, ktoré sú dlhšie než minimálne lehoty ustanovené podľa tejto smernice. Na druhej strane používanie elektronických informačných a komunikačných prostriedkov, najmä úplná elektronická dostupnosť súťažných podkladov hospodárskym subjektom, uchádzačom a záujemcom a elektronický prenos informácií určite vedú k väčšej transparentnosti a úspore času. Z toho dôvodu by sa malo ustanoviť skrátenie minimálnych lehôt uplatniteľných na verejné súťaže v súlade s pravidlami stanovenými v GPA a pod podmienkou, že budú v súlade s osobitným spôsobom prenosu plánovaným na úrovni Únie. Okrem toho by obstarávatelia mali mať možnosť ďalej skrátiť lehoty na predkladanie ponúk vo verejných súťažiach v prípadoch, keď naliehavá situácia spôsobí, že bežné lehoty vo verejnej súťaži sú neuplatniteľné, pričom ale neznemožní verejné súťaže so skrátenou lehotou. Iba vo výnimočných situáciách, keď z dôvodu mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré dotknutý obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré tento obstarávateľ nenesie zodpovednosť, nie je možné vykonať bežný postup, a to ani so skrátenými lehotami, by obstarávatelia, pokiaľ je to úplne nevyhnutné, mali mať možnosť zadávať zákazky na základe rokovacieho konania bez predchádzajúcej výzvy na súťaž. Tak by to mohlo byť v prípade, keď si prírodné katastrofy vyžadujú bezodkladné opatrenia.

(90)

Malo by sa spresniť, že z potreby zabezpečiť, aby hospodárske subjekty mali dostatočný čas na vypracovanie ponúk, ktoré sú reakciou na výzvu, môže vyplynúť, že lehoty, ktoré sa stanovili pôvodne, sa možno budú musieť predĺžiť. Došlo by k tomu najmä vtedy, ak by sa vykonali podstatné zmeny v súťažných podkladoch. Malo by sa tiež spresniť, že v uvedenom prípade by sa podstatnými zmenami mali rozumieť zastrešujúce zmeny, najmä zmeny technických špecifikácií, v súvislosti s ktorými by hospodárske subjekty potrebovali dodatočný čas na ich pochopenie a primeranú odpoveď. Malo by sa však spresniť, že takéto zmeny by nemali byť také podstatné, aby sa umožnilo pripustenie iných ako pôvodne vybraných záujemcov alebo aby sa do postupu obstarávania prilákali ďalší účastníci. K tomu by došlo najmä v prípade, keď by zmeny spôsobili, že zákazka alebo rámcová dohoda nadobudne charakter podstatne odlišný od zákazky alebo rámcovej dohody pôvodne uvedenej v súťažných podkladoch.

(91)

Malo by sa spresniť, že obstarávatelia by mali zasielať informácie o niektorých rozhodnutiach prijatých počas postupu obstarávania vrátane rozhodnutia o nezadaní zákazky alebo neuzatvorení rámcovej dohody, a to aj bez toho, aby záujemcovia alebo uchádzači tieto informácie požadovali. Malo by sa tiež pripomenúť, že v smernici Rady 92/13/EHS ( 22 ) sa ustanovuje povinnosť obstarávateľov – opäť bez toho, aby o to záujemcovia alebo uchádzači museli požiadať – poskytnúť dotknutým záujemcom alebo uchádzačom súhrn relevantných dôvodov niektorých hlavných rozhodnutí, ktoré sa prijali počas postupu obstarávania. Napokon by sa malo spresniť, že záujemcovia a uchádzači by mali mať možnosť požiadať o podrobnejšie informácie týkajúce sa uvedených dôvodov, pričom by sa od obstarávateľov malo vyžadovať, aby tieto dôvody poskytli, okrem prípadov, keď tomu bránia závažné okolnosti. Tieto okolnosti by sa mali stanoviť v tejto smernici. V záujme zabezpečenia nevyhnutnej transparentnosti v súvislosti s postupmi obstarávania zahŕňajúcimi rokovania a dialógy s uchádzačmi by uchádzači, ktorí predložili prípustnú ponuku, tiež mali mať možnosť požadovať informácie o vykonávaní a napredovaní postupu s výnimkou prípadu, keď by existovali vážne dôvody, pre ktoré by to nebolo možné.

(92)

Pokiaľ je to zlučiteľné s potrebou zaistiť plnenie cieľa zdravej obchodnej praxe a zároveň s potrebou maximálnej pružnosti, je vhodné zabezpečiť uplatňovanie smernice 2014/24/EÚ, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa ekonomickej a finančnej kapacity a listinných dôkazov. Obstarávateľom by preto malo byť umožnené uplatňovať kritériá výberu stanovené v uvedenej smernici a v takýchto prípadoch by mali mať povinnosť uplatňovať niektoré iné ustanovenia týkajúce sa najmä stropu požiadaviek na minimálny obrat, ako aj požiadavky týkajúce sa použitia jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie.

(93)

Obstarávatelia by mali mať možnosť požadovať, aby sa počas realizácie zákazky uplatňovali opatrenia alebo schémy environmentálneho riadenia. Schémy environmentálneho riadenia, bez ohľadu na to, či sú zaregistrované v nástrojoch Únie, ako napríklad v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 ( 23 ), môžu preukázať, že hospodársky subjekt má technickú spôsobilosť na plnenie zákazky. Opis opatrení vykonaných hospodárskym subjektom na zabezpečenie rovnakej úrovne ochrany životného prostredia by sa mal uznať ako forma dôkazu a alternatíva k registračným schémam environmentálneho riadenia v prípade, že dotknutý hospodársky subjekt nemá prístup k takýmto registračným schémam environmentálneho riadenia alebo nemá možnosť získať ich v stanovenej lehote.

(94)

Pojem „kritériá na vyhodnotenie ponúk“ je ústredný pojem tejto smernice, preto je dôležité, aby sa príslušné ustanovenia prezentovali čo najjednoduchšie a najstručnejšie. To možno dosiahnuť používaním termínu „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“ ako zastrešujúceho pojmu, keďže všetky víťazné ponuky by sa napokon mali vybrať v súlade s tým, čo jednotliví obstarávatelia považujú za ekonomicky najlepšie riešenie z predložených ponúk. Aby sa dosiahlo odlíšenie od kritéria na vyhodnotenie ponuky, ktoré je v súčasnosti v smerniciach 2004/17/ES a 2004/18/ES známe ako „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“, mal by sa na označenie tohto pojmu použiť odlišný pojem, a to „najlepší pomer ceny a kvality“. Mal by sa preto vykladať v súlade s judikatúrou týkajúcou sa uvedených smerníc s výnimkou prípadov, keď je v tejto smernici uvedené jasne podstatne odlišné riešenie.

(95)

Zákazky by sa mali zadávať na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečujú dodržiavanie zásad transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, a to so zreteľom na zabezpečenie objektívneho porovnania relatívnej hodnoty ponúk s cieľom určiť za podmienok efektívnej hospodárskej súťaže, ktorá ponuka je ekonomicky najvýhodnejšou ponukou. Malo by sa výslovne stanoviť, že ekonomicky najvýhodnejšia ponuka by sa mala posudzovať na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality, čo by malo vždy zahŕňať prvok ceny alebo nákladov. Rovnako by sa malo spresniť, že takéto posúdenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky by sa mohlo tiež vykonať len na základe cenovej alebo nákladovej efektívnosti. Okrem toho je vhodné pripomenúť, že obstarávatelia môžu podľa vlastného uváženia stanoviť primerané štandardy kvality pomocou technických špecifikácií alebo podmienok plnenia zákazky.

S cieľom podporiť orientáciu verejného obstarávania viac na kvalitu by členské štáty mali mať povolené zakázať alebo obmedziť používanie výlučne ceny alebo výlučne nákladov na posúdenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ak to považujú za vhodné.

S cieľom dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania pri zadávaní zákaziek by obstarávatelia mali byť povinní zabezpečiť potrebnú transparentnosť, aby všetci uchádzači mohli byť primerane informovaní o kritériách a požiadavkách, ktoré sa uplatnia pri rozhodovaní o zadaní zákazky. Obstarávatelia by preto mali mať povinnosť uviesť kritériá na vyhodnotenie ponúk a pomerné váhy priradené každému z týchto kritérií. Obstarávatelia by však mali mať povolené upustiť od povinnosti uvádzať váhy pri kritériách v náležite opodstatnených prípadoch, ktoré musia vedieť odôvodniť, keď váhy nemožno stanoviť vopred najmä z dôvodu zložitosti zákazky. V takých prípadoch by mali uviesť kritériá v klesajúcom poradí dôležitosti.

(96)

Článok 11 ZFEÚ požaduje, aby požiadavky ochrany životného prostredia boli začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík a činností Únie, a to predovšetkým s ohľadom na podporu udržateľného rozvoja. V tejto smernici sa spresňuje, ako môžu obstarávatelia prispieť k ochrane životného prostredia a podpore udržateľného rozvoja, pričom sa zároveň zabezpečí, že v rámci svojich zákaziek dokážu získať najlepšiu hodnotu za peniaze.

(97)

Pri posudzovaní najlepšieho pomeru ceny a kvality by obstarávatelia mali stanoviť ekonomické a kvalitatívne kritériá na vyhodnotenie ponúk súvisiace s predmetom zákazky, na základe ktorých posúdia ponuky s cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku z hľadiska obstarávateľa. Uvedené kritériá by tak mali umožniť porovnávacie posúdenie úrovne plnenia, ktorá vyplýva z jednotlivých ponúk vzhľadom na predmet zákazky vymedzený v technických špecifikáciách. V súvislosti s najlepším pomerom ceny a kvality sa v tejto smernici uvádza neúplný zoznam možných kritérií na vyhodnotenie ponúk. Obstarávatelia by sa mali nabádať, aby si zvolili kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré im umožnia nadobudnúť vysokokvalitné práce, tovar a služby, ktoré optimálne vyhovujú ich potrebám.

Zvolené kritériá na vyhodnotenie ponúk by obstarávateľa ďalej nemali oprávňovať na neobmedzenú voľnosť výberu, mala by sa nimi zabezpečiť možnosť účinnej a spravodlivej hospodárskej súťaže a mali by byť k nim priložené požiadavky, ktoré umožňujú efektívne overenie informácií, ktoré poskytli uchádzači.

S cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku by rozhodnutie o zadaní zákazky nemalo vychádzať len z nenákladových kritérií. Kvalitatívne kritériá by preto mali byť sprevádzané nákladovým kritériom, ktorým by na základe voľby obstarávateľa mohla byť buď cena, alebo prístup založený na nákladovej efektívnosti, ako je napríklad prístup spočívajúci v určení nákladov na životný cyklus. Kritériá na vyhodnotenie ponúk by však nemali mať vplyv na uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktoré určujú odplatu za niektoré služby alebo stanovujú pevné ceny za niektoré tovary.

(98)

Ak vnútroštátne ustanovenia určujú odplatu za niektoré služby alebo stanovujú pevné ceny za niektoré tovary, malo by sa spresniť, že naďalej zostáva možnosť posúdiť hodnotu za peniaze na základe iných činiteľov, než je len cena alebo odplata. V závislosti od dotknutej služby alebo produktu by takéto činitele mohli zahŕňať napríklad podmienky dodania a úhrady, aspekty záručného a pozáručného servisu (napr. rozsah poradenských služieb a služieb spojených s výmenou) alebo environmentálne či sociálne aspekty (napr. či boli knihy vytlačené na recyklovanom papieri alebo papieri z dreva vyprodukovaného udržateľným spôsobom, náklady vyplývajúce z environmentálnych externalít alebo či bola podporená sociálna integrácia znevýhodnených osôb alebo príslušníkov zraniteľných skupín medzi osoby určené na plnenie zákazky). Vzhľadom na početné možnosti posudzovania hodnoty za peniaze na základe vecných kritérií je potrebné vyhýbať sa žrebovaniu ako jedinému prostriedku zadávania zákazky.

(99)

Vždy keď je kvalita zamestnancov relevantná z hľadiska úrovne plnenia zákazky, by obstarávatelia mali mať takisto možnosť použiť ako kritérium na vyhodnotenie ponúk organizáciu, kvalifikáciu a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie danej zákazky, pretože to môže mať vplyv na kvalitu plnenia zákazky, a tým aj na ekonomickú hodnotu ponuky. Mohol by to byť napríklad prípad zákaziek týkajúcich sa duševného charakteru, ako sú konzultačné alebo architektonické služby. Obstarávatelia, ktorí využívajú túto možnosť, by mali vhodnými zmluvnými prostriedkami zabezpečiť, aby zamestnanci určení na plnenie zákazky skutočne spĺňali stanovené kvalitatívne normy a aby títo zamestnanci mohli byť nahradení len so súhlasom obstarávateľa, ktorý overí, či noví zamestnanci poskytnú rovnakú úroveň kvality.

(100)

Je nanajvýš dôležité, aby sa plne využil potenciál verejného obstarávania s cieľom dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. V tejto súvislosti by sa malo pripomenúť, že verejné obstarávanie je podstatné pre podporu inovácie, čo má veľký význam pre budúci rast Európy. Vzhľadom na významné rozdiely medzi jednotlivými odvetviami a trhmi by však nebolo vhodné stanoviť všeobecné povinné požiadavky pre obstarávanie v oblasti životného prostredia, sociálnej oblasti a oblasti inovácií.

V právnych predpisoch Únie sa už stanovili záväzné požiadavky na obstarávanie, aby sa dosiahli konkrétne ciele v odvetví vozidiel cestnej dopravy [smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES ( 24 )] a kancelárskych zariadení [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 ( 25 )]. Popritom sa zaznamenal výrazný pokrok v oblasti vymedzenia spoločných metodík pre náklady na životný cyklus.

Zdá sa preto vhodné pokračovať týmto smerom, pričom ostáva na právnych predpisoch špecifických pre príslušný sektor, aby sa nimi stanovili záväzné ciele a úlohy v závislosti od konkrétnych politík a podmienok prevažujúcich v príslušnom odvetví a aby sa nimi propagoval rozvoj a využívanie európskych prístupov k nákladom na životný cyklus ako ďalšej podpory využívania verejného obstarávania v prospech udržateľného rastu.

(101)

Uvedené opatrenia špecifické pre príslušné odvetvie by mali byť doplnené úpravou smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES, ktoré umožnia obstarávateľom dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v rámci ich stratégií v oblasti obstarávania. Malo by sa preto spresniť, že okrem prípadu, keď dôjde k posúdeniu len na základe ceny, môžu obstarávatelia určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku a najnižšie náklady použitím prístupu spočívajúceho v určení nákladov na životný cyklus. Pojem „náklady na životný cyklus“ zahŕňa všetky náklady počas životného cyklu prác, tovaru alebo služieb.

To znamená vnútorné náklady, ako sú náklady na výskum, ktorý sa má vykonať, vývoj, výrobu, dopravu, používanie, údržbu a náklady na likvidáciu po skončení životnosti, ale môže ísť aj o náklady vyplývajúce z environmentálnych externalít, ako je znečistenie spôsobené ťažbou surovín použitých v produkte alebo spôsobené samotným produktom alebo jeho výrobou, a to za predpokladu, že ich možno vyjadriť v peniazoch a monitorovať. Metódy, ktoré obstarávatelia používajú pri posudzovaní nákladov vyplývajúcich z environmentálnych externalít, by sa mali vopred stanoviť objektívne a nediskriminačne a mali by byť prístupné všetkým zainteresovaným stranám. Takéto metódy sa môžu ustanoviť na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ale aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže prostredníctvom metód šitých na mieru, mali by zostať všeobecné v tom zmysle, že by sa nemali osobitne stanovovať pre konkrétny postup verejného obstarávania. Na úrovni Únie by sa mali vypracúvať spoločné metodiky na výpočet nákladov na životný cyklus pre určité kategórie tovaru alebo služieb. Ak sa takéto spoločné metodiky vypracujú, ich používanie by malo byť povinné.

Okrem toho by sa mala preskúmať uskutočniteľnosť zavedenia spoločnej metodiky na určovanie nákladov na cyklus sociálneho života, pričom sa zohľadnia existujúce metodiky, ako sú usmernenia o posudzovaní cyklu sociálneho života produktov prijaté v rámci environmentálneho programu Organizácie Spojených národov.

(102)

Okrem toho by obstarávatelia na účely lepšieho začlenenia sociálnych a environmentálnych aspektov do postupov obstarávania mali mať možnosť používať kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia zákazky týkajúce sa stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktoré sa majú dodať či poskytnúť na základe verejnej zákazky, v akejkoľvek súvislosti a v akejkoľvek fáze ich životného cyklu – od ťažby surovín pre produkt po fázu likvidácie produktu – vrátane faktorov pôsobiacich v konkrétnom procese výroby, poskytovania týchto prác, tovaru alebo služieb alebo obchodovania s týmito prácami, tovarom a službami a jeho podmienok alebo súvisiacich s konkrétnym procesom počas neskoršej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, keď takéto faktory nie sú súčasťou ich hmotnej podstaty. Kritériami a podmienkami odkazujúcimi na takýto proces výroby alebo proces poskytovania je napríklad to, aby výroba obstarávaných výrobkov nezahŕňala toxické chemikálie alebo aby sa obstarávané služby poskytovali s použitím energeticky efektívnych strojov.

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie to zahŕňa aj kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia zákazky súvisiace s dodávaním alebo používaním produktov, ktoré sú predmetom spravodlivého obchodu, počas plnenia zákazky, ktorá sa má zadať. Podmienky plnenia zákazky týkajúce sa environmentálnych aspektov by mohli zahŕňať napríklad dodanie, balenie a likvidáciu produktov a v súvislosti so zákazkami na uskutočnenie stavebných prác a poskytovanie služieb minimalizáciu odpadu alebo efektívne využívanie zdrojov.

Podmienka súvislosti s predmetom zákazky však vylučuje kritériá a podmienky týkajúce sa všeobecnej podnikovej politiky, ktoré sa nemôžu brať do úvahy ako faktor charakterizujúci konkrétny proces výroby alebo poskytovania obstarávaných prác, tovaru alebo služieb. Obstarávatelia by preto nemali mať možnosť vyžadovať od uchádzačov, aby mali zavedenú určitú podnikovú politiku sociálnej a environmentálnej zodpovednosti.

(103)

Zásadný význam má skutočnosť, aby kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia zákazky týkajúce sa sociálnych aspektov výrobného procesu súviseli s prácami, tovarom alebo službami, ktoré sa majú dodať alebo poskytnúť v rámci zákazky. Okrem toho by sa mali uplatňovať v súlade so smernicou 96/71/ES v zmysle jej výkladu Súdnym dvorom Európskej únie a nemali by sa vyberať ani uplatňovať tak, aby priamo alebo nepriamo diskriminovali hospodárske subjekty z iných členských štátov alebo z tretích krajín, ktoré sú zmluvnými stranami GPA alebo dohôd o voľnom obchode, ktorých je Únia zmluvnou stranou. Požiadavky týkajúce sa základných pracovných podmienok, ktoré upravuje smernica 96/71/ES, ako napríklad minimálnych mzdových taríf, by preto mali zostať na úrovni stanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami uplatňovanými v súlade s právom Únie v kontexte uvedenej smernice.

Podmienky plnenia zákazky by mohli byť zamerané aj v prospech vykonávania opatrení na podporu rovnosti žien a mužov v práci, zvýšenej účasti žien na trhu práce a zosúladenia pracovného a súkromného života, ochrany životného prostredia alebo dobrých životných podmienok zvierat, aby sa dosiahol vecný súlad so základnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (MOP), a na prijímanie väčšieho počtu znevýhodnených osôb, než vyžadujú vnútroštátne právne predpisy.

(104)

Opatrenia zamerané na ochranu zdravia zamestnancov zapojených do výrobného procesu, zvýhodnenie sociálnej integrácie znevýhodnených osôb alebo členov zraniteľných skupín v rámci osôb určených na plnenie zákazky alebo odborná príprava zameraná na získanie zručností potrebných z hľadiska príslušnej zákazky môžu byť tiež predmetom kritérií na vyhodnotenie ponúk alebo podmienok plnenia zákazky za predpokladu, že súvisia s prácami, tovarom alebo službami, ktoré sa majú dodať alebo poskytnúť v rámci zákazky. Takéto kritériá alebo podmienky by sa okrem iného mohli týkať napríklad zamestnávania dlhodobo nezamestnaných osôb, zavedenia opatrení na odbornú prípravu nezamestnaných osôb alebo mladých ľudí počas plnenia zákazky, ktorá sa má zadať. Obstarávatelia môžu v technických špecifikáciách stanoviť také sociálne požiadavky, ktoré priamo charakterizujú daný produkt alebo službu, ako napríklad prístupnosť pre osoby s postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých používateľov.

(105)

Verejné zákazky by sa nemali zadávať hospodárskym subjektom, ktoré boli účastníkmi zločineckej organizácie alebo ktoré boli uznané vinnými z korupcie, podvodu na úkor finančných záujmov Únie, teroristických trestných činov, z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Neplatenie daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie by takisto malo viesť k povinnému vylúčeniu na úrovni Únie. Členské štáty by však mali mať možnosť ustanoviť vo výnimočných situáciách výnimku z tohto povinného vylúčenia, ak je zadanie zákazky nepostrádateľné v dôsledku nadradených požiadaviek vo všeobecnom záujme. Môže to byť napríklad prípad, keď naliehavo potrebné vakcíny alebo pohotovostné zdravotné prostriedky možno obstarať len od hospodárskeho subjektu, na ktorý sa inak vzťahuje jeden z povinných dôvodov vylúčenia. Vzhľadom na skutočnosť, že obstarávatelia, ktorí nie sú verejnými obstarávateľmi, nemusia mať prístup k nespornému dôkazu v danej veci, je vhodné ponechať rozhodnutie o tom, či uplatniť kritéria vylúčenia uvedené v smernici 2014/24/EÚ na týchto obstarávateľov. Povinnosť uplatňovať článok 57 ods. 1 a 2 smernice 2014/24/EÚ by sa preto mala obmedziť len na obstarávateľov, ktorí sú verejnými obstarávateľmi.

(106)

Obstarávatelia by ďalej mali mať možnosť vylúčiť hospodárske subjekty, ktoré sa ukázali ako nespoľahlivé, napríklad v dôsledku porušenia environmentálnych či sociálnych záväzkov vrátane pravidiel týkajúcich sa prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím alebo iných foriem závažného odborného pochybenia, ako je porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže alebo práv duševného vlastníctva. Malo by sa spresniť, že závažné odborné pochybenie môže spôsobiť pochybnosti o bezúhonnosti hospodárskeho subjektu a tak zapríčiniť, že hospodársky subjekt sa stane nevhodným na to, aby sa mu zadala verejná zákazka, bez ohľadu na to, či by hospodársky subjekt inak mal technickú a ekonomickú kapacitu na plnenie zákazky.

S vedomím, že obstarávateľ bude zodpovedný za dôsledky svojho možného chybného rozhodnutia, obstarávatelia by mali mať naďalej možnosť dospieť k záveru, že došlo k závažnému odbornému pochybeniu, ak pred prijatím konečného a záväzného rozhodnutia o existencii dôvodov na povinné vylúčenie môžu akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt porušil svoje povinnosti vrátane povinností týkajúcich sa platenia daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie, ak sa vo vnútroštátnom práve neustanovuje inak. Takisto by mali mať možnosť vylúčiť záujemcov alebo uchádzačov, ktorých plnenie v prípade predchádzajúcich verejných zákaziek alebo zákaziek s ďalšími obstarávateľmi bolo poznačené veľkými nedostatkami, pokiaľ ide o podstatné požiadavky, napríklad nedodaním alebo neplnením, významnými nedostatkami týkajúcimi sa dodaných produktov alebo poskytnutých služieb, v dôsledku ktorých boli nepoužiteľné na zamýšľaný účel, alebo nesprávnym konaním, ktoré vyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o spoľahlivosť tohto hospodárskeho subjektu. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch by sa malo ustanoviť maximálne trvanie takýchto vylúčení.

Pri uplatnení nepovinných dôvodov vylúčenia by sa mala venovať osobitná pozornosť zásade proporcionality. Menšie nedostatky by mali len za výnimočných okolností viesť k vylúčeniu hospodárskeho subjektu. Opakované prípady menších nedostatkov však môžu vyvolať pochybnosti o spoľahlivosti hospodárskeho subjektu, čo môže opodstatňovať jeho vylúčenie.

(107)

Ak sú obstarávatelia povinní uplatňovať takéto kritériá vylúčenia alebo ak sa ich rozhodnú uplatňovať, mali by uplatňovať smernicu 2014/24/EÚ, pokiaľ ide o možnosť hospodárskych subjektov prijímať opatrenia na zaistenie súladu zamerané na nápravu dôsledkov akýchkoľvek trestných činov alebo pochybenia a na účinné predchádzanie ďalším prípadom nesprávneho konania.

(108)

Ponuky, ktoré sú z hľadiska práce, tovaru alebo služieb neobvykle nízke, môžu byť založené na technicky, hospodársky alebo právne nesprávnych predpokladoch alebo postupoch. V prípade, že uchádzač nemôže poskytnúť dostatočné vysvetlenie, obstarávateľ by mal byť oprávnený ponuku zamietnuť. Zamietnutie by malo byť povinné v prípadoch, keď obstarávateľ zistil, že neobvykle nízka účtovaná cena alebo navrhnuté náklady vyplývajú z nedodržiavania záväzného práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré je s ním v súlade, v oblasti sociálneho, pracovného alebo environmentálneho práva alebo ustanovení medzinárodného pracovného práva.

(109)

Podmienky plnenia zákazky stanovujú osobitné požiadavky v súvislosti s plnením zákazky. Na rozdiel od kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré sú základom porovnávacieho posudzovania kvality ponúk, podmienky plnenia zákazky predstavujú pevne stanovené objektívne požiadavky, ktoré nemajú žiadny vplyv na posudzovanie ponúk. Podmienky plnenia zákazky by mali byť zlučiteľné s touto smernicou za predpokladu, že nie sú priamo ani nepriamo diskriminačné a že súvisia s predmetom zákazky, ktorý zahŕňa všetky faktory pôsobiace v konkrétnom procese výroby, poskytovania alebo obchodu. To zahŕňa podmienky týkajúce sa procesu plnenia zákazky, ale nezahŕňa požiadavky týkajúce sa všeobecnej podnikovej politiky.

(110)

Je dôležité zabezpečiť, aby subdodávatelia plnili príslušné povinnosti v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva stanovené v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v tejto smernici, pokiaľ takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie, a to prostredníctvom vhodných opatrení príslušných vnútroštátnych orgánov v rámci ich zodpovednosti a pôsobnosti, ako sú inšpektoráty práce alebo agentúry na ochranu životného prostredia.

Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť určitú transparentnosť v subdodávateľskom reťazci, keďže to obstarávateľom poskytuje informácie o tom, kto je prítomný na stavenisku, na ktorom sa pre nich vykonávajú stavebné práce, alebo ktoré podniky poskytujú služby v budovách, infraštruktúrach alebo oblastiach, ako sú radnice, mestské školy, športové zariadenia, prístavy alebo diaľnice, za ktoré sú obstarávatelia zodpovední alebo nad ktorými vykonávajú priamy dohľad. Malo by sa spresniť, že povinnosť poskytnúť požadované informácie v každom prípade nesie hlavný dodávateľ, a to na základe osobitných doložiek, ktoré by každý obstarávateľ musel zahrnúť do všetkých postupov obstarávania, alebo na základe povinností, ktoré by členské štáty uložili hlavnému dodávateľovi prostredníctvom všeobecne uplatniteľných právnych ustanovení.

Malo by sa tiež spresniť, že podmienky týkajúce sa vynucovania dodržiavania uplatniteľných povinností v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva ustanovených v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v tejto smernici, za predpokladu, že takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie, by sa mali uplatňovať vždy, keď sa vo vnútroštátnom práve členského štátu ustanovuje mechanizmus spoločnej zodpovednosti subdodávateľov a hlavného dodávateľa. Okrem toho by sa malo výslovne uviesť, že členské štáty by mali mať možnosť ísť nad rámec týchto opatrení napríklad tak, že rozšíria povinnosti týkajúce sa transparentnosti, umožnia priame platby subdodávateľom alebo umožnia verejným obstarávateľom overiť alebo od nich budú vyžadovať, aby overili, že subdodávatelia nie sú v žiadnej zo situácii, v ktorej by bolo vylúčenie hospodárskych subjektov oprávnené. Ak sa takéto opatrenia uplatňujú na subdodávateľov, mal by sa zabezpečiť súlad s ustanoveniami uplatniteľnými na hlavných dodávateľov, aby na existenciu dôvodov povinného vylúčenia nadväzovala požiadavka, aby hlavný dodávateľ nahradil dotknutého subdodávateľa. Ak z takéhoto overenia vyplýva existencia dôvodov nepovinného vylúčenia, malo by sa spresniť, že verejní obstarávatelia môžu požadovať nahradenie. Zároveň by sa však malo aj výslovne stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu byť povinní požadovať nahradenie dotknutého subdodávateľa, ak by vylúčenie hlavných dodávateľov bolo povinné v takých prípadoch.

Malo by sa tiež výslovne stanoviť, že členské štáty môžu vo vnútroštátnom práve stanoviť prísnejšie pravidlá zodpovednosti alebo ísť vo vnútroštátnom práve o priamych platbách subdodávateľom nad rámec uvedených postupov.

(111)

So zreteľom na súčasné rokovania o horizontálnych ustanoveniach, ktorými sa riadia vzťahy s tretími krajinami v kontexte verejného obstarávania, je vhodné zachovať na prechodné obdobie status quo režimu, ktorý sa uplatňuje v sektore verejnoprospešných služieb podľa článkov 58 a 59 smernice 2004/17/ES. Tieto ustanovenia by sa preto nemali meniť, a to ani ustanovenie o prijímaní vykonávacích aktov, keď majú podniky Únie ťažkosti s prístupom na trhy tretej krajiny. Uvedené vykonávacie akty by za takýchto okolností mala naďalej prijímať Rada.

(112)

Malo by sa pripomenúť, že nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 ( 26 ) sa uplatňuje na výpočet lehôt uvedených v tejto smernici.

(113)

Je potrebné objasniť podmienky, za akých si úprava zákazky počas jej plnenia vyžaduje nový postup obstarávania, so zreteľom na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Nový postup obstarávania je potrebný, ak sa v pôvodnej zákazke uskutočnia závažné zmeny, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán vrátane rozdelenia práv duševného vlastníctva. Takéto zmeny poukazujú na zámer zmluvných strán opätovne dohodnúť základné podmienky zákazky. Platí to najmä v prípade, ak by zmenené podmienky mali vplyv na výsledok postupu, keby boli súčasťou pôvodného postupu.

Úpravy zákazky, ktorých dôsledkom je malá zmena hodnoty zákazky do určitej hodnoty, by sa mali vždy umožniť bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup obstarávania. Na tento účel a s cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa v tejto smernici mali ustanoviť minimálne finančné limity, v rámci ktorých nie je potrebný nový postup obstarávania. Úpravy zákazky nad tieto finančné limity by mali byť možné bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup obstarávania, pokiaľ sú v súlade s príslušnými podmienkami stanovenými v tejto smernici.

(114)

Obstarávatelia môžu čeliť situáciám, v ktorých sú potrebné doplňujúce stavebné práce, tovar alebo služby. V takých prípadoch môže byť opodstatnená úprava pôvodnej zákazky bez nového postupu obstarávania, najmä ak sú doplňujúce dodania určené ako čiastočná náhrada alebo ako rozšírenie existujúcich služieb, tovaru či zariadení, ak by v dôsledku zmeny dodávateľa musel obstarávateľ nadobudnúť tovar, práce alebo služby s odlišnými technickými charakteristikami, čo by malo za následok nezlučiteľnosť alebo neprimerané technické ťažkosti pri prevádzke a údržbe.

(115)

Obstarávatelia môžu byť konfrontovaní s vonkajšími okolnosťami, ktoré nemohli predvídať pri zadávaní zákazky, najmä ak sa zákazka plní počas dlhého obdobia. V takomto prípade je potrebná určitá miera pružnosti na prispôsobenie zákazky týmto okolnostiam bez nového postupu obstarávania. Pojem nepredvídateľných okolností odkazuje na okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného zadania zákazky obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a charakteristické znaky konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci súlad medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave zadávania zákaziek a ich predpokladanou hodnotou.

Neplatí to však v prípadoch, keď úprava vedie k zmene celkovej povahy obstarávania napríklad tým, že nahradí práce, tovar alebo služby, ktoré sa majú obstarať, niečím iným, alebo zásadne zmení druh obstarávania, pretože v takejto situácii možno predpokladať hypotetický vplyv na výsledok.

(116)

V súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti by úspešný uchádzač nemal, napríklad ak je zmluva vypovedaná v dôsledku nedostatkov v plnení, byť nahradený iným hospodárskym subjektom bez opätovného otvorenia zákazky hospodárskej súťaži. Úspešný uchádzač plniaci zákazku by však mal mať možnosť, najmä ak bola zákazka zadaná viac než jednému podniku, počas plnenia zákazky prejsť určitými štrukturálnymi zmenami, ako sú čisto vnútorné reorganizácie, prevzatia, zlúčenia a splynutia alebo platobná neschopnosť. Takéto štrukturálne zmeny by si nemali automaticky vyžadovať nový postup obstarávania pre všetky zákazky vykonávané týmto uchádzačom.

(117)

Obstarávatelia by v rámci jednotlivých zmlúv mali mať možnosť ustanoviť úpravy prostredníctvom doložiek o preskúmaní alebo opčných právach, ale takéto doložky by im nemali umožňovať neobmedzenú mieru voľného rozhodovania. V tejto smernici by sa preto malo ustanoviť, do akej miery možno v pôvodnej zákazke vykonávať úpravy. Malo by sa preto spresniť, že v dostatočne jasne vypracovaných doložkách o preskúmaní alebo možnosti sa môže ustanoviť napríklad cenová indexácia alebo zabezpečiť, aby napríklad komunikačné zariadenie, ktoré sa má dodať za určitý čas, bolo naďalej vyhovujúce, a to aj v prípade zmien komunikačných protokolov alebo iných technologických zmien. V rámci dostatočne jasných doložiek by tiež malo byť možné ustanoviť úpravy zákazky nevyhnutné v dôsledku technických ťažkostí, ktoré vznikli počas prevádzky alebo údržby. Tiež by sa malo pripomenúť, že zmluvy by mohli zahŕňať napríklad bežnú údržbu, ako aj stanovovať mimoriadne údržbárske zásahy, ktoré by mohli byť potrebné s cieľom zabezpečiť kontinuitu verejnej služby.

(118)

Obstarávatelia môžu niekedy čeliť okolnostiam, ktoré si vyžadujú predčasné vypovedanie zmlúv o verejných zákazkách, aby sa dosiahol súlad s povinnosťami vyplývajúcimi z práva Únie v oblasti verejného obstarávania. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby mali obstarávatelia za podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve možnosť vypovedať zmluvu o verejnej zákazke počas jej platnosti, ak si to vyžaduje právo Únie.

(119)

Výsledky pracovného dokumentu útvarov Komisie z 27. júna 2011 s názvom Hodnotiaca správa: Vplyv a účinnosť právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania naznačili, že by sa malo preskúmať vylúčenie určitých služieb z plného uplatňovania smernice 2004/17/ES. V dôsledku toho by sa plné uplatňovanie tejto smernice malo rozšíriť na celý rad služieb.

(120)

Určité kategórie služieb majú vzhľadom na svoju povahu naďalej obmedzený cezhraničný rozmer, a to konkrétne služby známe ako služby osobám, ako napr. určité sociálne, zdravotnícke a vzdelávacie služby. Uvedené služby sú poskytované v konkrétnom kontexte, ktorý sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši z dôvodu odlišných kultúrnych tradícií. Pre zákazky na poskytovanie týchto služieb by sa mal preto zaviesť osobitný režim s vyšším finančným limitom, než je limit uplatňovaný na iné služby.

V konkrétnom kontexte obstarávania v týchto odvetviach nebudú mať poskytovatelia z ostatných členských štátov obvykle záujem o služby osobám s hodnotou pod uvedeným finančným limitom, pokiaľ neexistujú konkrétne náznaky o opaku, ako napríklad v prípade cezhraničných projektov financovaných Úniou.

Zákazky na poskytnutie služieb osobám presahujúce uvedený finančný limit by mali byť transparentné v celej Únii. Vzhľadom na význam kultúrneho kontextu a citlivý charakter týchto služieb by členské štáty mali mať dostatočné možnosti na zorganizovanie výberu poskytovateľov služieb spôsobom, ktorý považujú za najvhodnejší. Uvedený záväzok sa odráža v pravidlách tejto smernice, pričom sa v nich ukladá len dodržiavanie základných zásad transparentnosti a rovnakého zaobchádzania, a zároveň sa zabezpečuje, že obstarávatelia budú schopní uplatňovať osobitné kritériá kvality pri výbere poskytovateľov služieb, ako sú kritériá stanovené v dobrovoľnom Európskom rámci kvality pre sociálne služby uverejnenom Výborom pre sociálnu ochranu. Členské štáty by pri určovaní postupov, ktoré sa majú použiť pre zadávanie zákaziek na služby osobám, mali zohľadniť článok 14 ZFEÚ a protokol 26. Členské štáty by pritom mali sledovať ciele spočívajúce v zjednodušení a zmiernení administratívneho zaťaženia obstarávateľov a hospodárskych subjektov; malo by sa spresniť, že pri napĺňaní týchto cieľov sa môže vychádzať aj z pravidiel uplatniteľných na zákazky na poskytnutie služieb, ktoré nepodliehajú osobitnému režimu.

Členské štáty a obstarávatelia môžu tieto služby poskytovať sami alebo organizovať sociálne služby spôsobom, ktorý nebude zahŕňať uzatváranie verejných zákaziek, napríklad len prostredníctvom financovania takýchto služieb alebo udeľovaním licencií či povolení všetkým hospodárskym subjektom, ktoré spĺňajú podmienky stanovené vopred obstarávateľom bez akýchkoľvek obmedzení alebo kvót za predpokladu, že takýto systém zabezpečí dostatočnú propagáciu a bude v súlade so zásadami transparentnosti a nediskriminácie.

(121)

Podobne hotelové a reštauračné služby typicky ponúkajú len subjekty nachádzajúce sa na konkrétnom mieste poskytovania týchto služieb, a preto majú tiež obmedzený cezhraničný rozmer. Mal by sa na ne preto vzťahovať len zjednodušený režim, a to od finančného limitu 1 000 000  EUR. O veľké zákazky na poskytovanie hotelových a reštauračných služieb presahujúce uvedený finančný limit môžu mať záujem rôzne hospodárske subjekty, ako sú cestovné agentúry a iní sprostredkovatelia, a to aj na cezhraničnom základe.

(122)

Podobne sa určité právne služby týkajú výlučne otázok súvisiacich len s vnútroštátnym právom, a preto ich obvykle ponúkajú len subjekty, ktoré sa nachádzajú v dotknutom členskom štáte a v dôsledku toho majú tiež obmedzený cezhraničný rozmer. Mal by sa na ne preto vzťahovať len zjednodušený režim, a to od finančného limitu 1 000 000  EUR. O veľké zákazky na poskytovanie právnych služieb presahujúce uvedený finančný limit môžu mať záujem rôzne hospodárske subjekty, ako napríklad veľké medzinárodné právnické firmy, a to aj na cezhraničnom základe, najmä ak sa týkajú právnych záležitostí, ktoré vyplývajú z práva Únie alebo iného medzinárodného práva alebo s takýmto právom súvisia alebo ktoré zahŕňajú viac ako jednu krajinu.

(123)

Skúsenosti ukázali, že rad ďalších služieb, ako sú napríklad záchranné služby, požiarnické služby a väzenské služby, obvykle predstavujú cezhraničný záujem len od okamihu, v ktorom dosiahnu dostatočný kritický objem prostredníctvom ich relatívne vysokej hodnoty. Pokiaľ nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, mali by sa zahrnúť do zjednodušeného režimu. Iné kategórie služieb, ako sú napríklad vyšetrovacie a bezpečnostné služby, pokiaľ sa ich poskytovanie skutočne zakladá na zmluvách, by obvykle pravdepodobne predstavovali cezhraničný záujem len od finančného limitu 1 000 000  EUR, a v dôsledku toho by len vtedy mali podliehať zjednodušenému režimu.

(124)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu verejných služieb by sa v tejto smernici malo umožniť, aby účasť na postupoch obstarávania týkajúcich sa určitých služieb v oblasti zdravotníctva, sociálnych a kultúrnych služieb mohla byť vyhradená pre organizácie, ktoré sú založené na vlastníctve zamestnancov alebo aktívnej účasti zamestnancov na ich riadení, a pre existujúce organizácie, ako sú družstvá, s cieľom zúčastniť sa na poskytovaní týchto služieb koncovým užívateľom. Rozsah pôsobnosti tohto ustanovenia sa obmedzuje na určité zdravotnícke, sociálne a súvisiace služby, určité služby v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, knihovnícke, archívne, múzejné a iné kultúrne služby, športové služby a služby pre domácnosti, pričom sa nemá vzťahovať na akékoľvek z vylúčení inak ustanovených v tejto smernici. Na tieto služby by sa mal vzťahovať len „zjednodušený režim“.

(125)

Je vhodné identifikovať uvedené služby odkazom na osobitné pozície Spoločného slovníka obstarávania (Common Procurement Vocabulary – CPV), ktorý bol prijatý nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 ( 27 ) a ktorý predstavuje hierarchicky štruktúrovanú nomenklatúru rozdelenú na oddiely, skupiny, triedy, kategórie a podkategórie. S cieľom vyhnúť sa právnej neistote by sa malo spresniť, že odkaz na nejaký oddiel implicitne neznamená odkaz na podriadené pododdiely. Takéto komplexné pokrytie by sa namiesto toho malo explicitne stanoviť tak, že sa spomenú všetky relevantné pozície, v prípade potreby ako škála kódov.

(126)

Súťaže návrhov sa tradične využívajú zväčša v oblastiach územného plánovania miest a vidieka, architektúry a inžinierstva alebo spracovania údajov. Je však potrebné pripomenúť, že tieto flexibilné nástroje by sa mohli využívať aj na iné účely a že by sa mohlo ustanoviť, aby sa následné zákazky na služby zadali víťazovi alebo jednému z víťazov súťaže návrhov na základe rokovacieho konania bez zverejnenia.

(127)

Z hodnotenia vyplynulo, že stále existuje veľký priestor na zlepšenie uplatňovania pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania. Na účely účinnejšieho a jednotnejšieho uplatňovania pravidiel má zásadný význam získať dobrý prehľad o možných štrukturálnych problémoch a všeobecných modeloch národných politík v oblasti obstarávania v záujme cielenejšieho riešenia možných problémov. Tento prehľad by sa mal získať prostredníctvom vhodného monitorovania, ktorého výsledky by sa mali pravidelne zverejňovať s cieľom umožniť informovanú diskusiu o možných zlepšeniach pravidiel a praxe obstarávania. Na základe takto získaného dobrého prehľadu by zároveň mohlo byť možné nadobudnúť informácie o uplatňovaní pravidiel verejného obstarávania v súvislosti s realizáciou projektov, ktoré spolufinancuje Únia. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť rozhodnúť, ako a kto by mal v praxi toto monitorovanie vykonávať, pričom by zároveň mali mať možnosť rozhodnúť, či by monitorovanie malo vychádzať z kontrol ex post založených na vzorkách alebo zo systematických kontrol ex ante postupov verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Malo by byť možné upozorniť príslušné orgány na potenciálne problémy; to by si nemalo nevyhnutne vyžadovať, aby tie orgány, ktoré vykonali monitorovanie, mali spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania.

Lepšie usmernenia, informácie a podpora obstarávateľom a hospodárskym subjektom by tiež mohli veľkou mierou prispieť k zvýšeniu efektívnosti verejného obstarávania prostredníctvom lepších znalostí, zvýšenia právnej istoty a profesionalizácie postupov obstarávania. Takéto usmernenia by sa mali poskytnúť obstarávateľom a hospodárskym subjektom vždy vtedy, keď sa ukáže, že je potrebné zlepšiť správne uplatňovanie pravidiel. Usmernenia, ktoré by sa mali poskytnúť, by sa mohli týkať všetkých záležitostí, ktoré sú pre verejné obstarávanie relevantné, napríklad plánovania nákupov, postupov, výberu metód a nástrojov a osvedčených postupov pri vykonávaní postupov. Pokiaľ ide o právne otázky, usmernenia by nemali nevyhnutne predstavovať komplexnú právnu analýzu príslušných otázok; mohli by sa obmedziť na všeobecné uvedenie prvkov, ktoré by sa mali zohľadniť pri následnej podrobnej analýze otázok, napríklad poukázaním na judikatúru, ktorá by mohla byť relevantná, alebo na usmerňujúce poznámky či iné zdroje, v rámci ktorých už bola dotknutá konkrétna otázka preskúmaná.

(128)

V smernici 92/13/EHS sa stanovujú určité postupy preskúmania, ktoré by mohla uplatniť aspoň každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola alebo je poškodená údajným porušením práva Únie v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátnych predpisov, ktorými sa toto právo transponuje. Táto smernica by nemala mať vplyv na uvedené postupy preskúmania. Občania, dotknuté zúčastnené subjekty, bez ohľadu na to, či sú organizované, a iné osoby alebo orgány, ktoré nemajú prístup k postupom preskúmania podľa smernice 92/13/EHS, však napriek tomu majú ako daňoví poplatníci oprávnený záujem o riadne postupy obstarávania. Mali by mať preto možnosť upozorniť na možné porušenie tejto smernice príslušný orgán alebo štruktúru, a to iným spôsobom než prostredníctvom systému preskúmania podľa smernice 92/13/EHS, a bez toho, aby na tomto základe museli predstúpiť pred súdny orgán. Aby sa nemuseli vytvárať duplicitné orgány alebo štruktúry, členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť možnosť obrátiť sa na orgány alebo štruktúry vykonávajúce všeobecné monitorovanie, sektorové orgány dohľadu, miestne orgány dohľadu, orgány zaoberajúce sa hospodárskou súťažou, ombudsmana alebo vnútroštátne kontrolné orgány.

(129)

Aby sa plne využil potenciál verejného obstarávania na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, svoju úlohu bude musieť zohrávať aj environmentálne, sociálne a inovačné obstarávanie. Preto je potrebné získať prehľad o vývoji v oblasti strategického obstarávania, aby sa zaujalo informované stanovisko k všeobecným trendom na celkovej úrovni v tejto oblasti. V tejto súvislosti sa samozrejme môžu použiť aj všetky vhodné správy, ktoré už boli vypracované.

(130)

Vzhľadom na potenciál MSP v oblasti tvorby pracovných miest, rastu a inovácie je dôležité, aby sa podporovala ich účasť na verejnom obstarávaní, a to prostredníctvom príslušných ustanovení tejto smernice, ako aj prostredníctvom iniciatív na vnútroštátnej úrovni. Nové ustanovenia uvedené v tejto smernici by mali prispieť k zlepšeniu úrovne úspešnosti, čím sa rozumie podiel MSP na celkovej hodnote zadaných zákaziek. Nie je síce vhodné stanoviť povinné miery úspešnosti, vnútroštátne iniciatívy na posilnenie účasti MSP by sa však mali vzhľadom na jej význam dôsledne monitorovať.

(131)

V súvislosti s komunikáciou a kontaktmi medzi Komisiou a členskými štátmi sa už zaviedli viaceré postupy a pracovné metódy, ako je komunikácia a kontakty týkajúce sa postupov stanovených na základe článkov 258 a 260 ZFEÚ, siete na riešenie problémov na vnútornom trhu (SOLVIT) a projektu EÚ pilot, ktoré sa touto smernicou nemenia. Mali by sa však doplniť určením jedného referenčného bodu v každom členskom štáte, ktorý by fungoval ako jediný vstupný bod v prípade záležitostí týkajúcich sa verejného obstarávania v príslušnom členskom štáte. Túto funkciu môžu vykonávať osoby alebo štruktúry, ktoré sú už pravidelne v kontakte s Komisiou, pokiaľ ide o otázky súvisiace s verejným obstarávaním, ako napríklad národné kontaktné body, členovia poradného výboru pre verejné obstarávanie, členovia siete obstarávania alebo národné koordinačné orgány.

(132)

Vysledovateľnosť a transparentnosť rozhodovania v postupoch obstarávania má zásadný význam pre zabezpečenie riadnych postupov vrátane účinného boja proti korupcii a podvodom. Verejní obstarávatelia by preto mali uchovávať kópie uzavretých zmlúv s vysokou hodnotou, aby bolo možné zainteresovaným stranám poskytnúť prístup k týmto dokumentom v súlade s uplatniteľnými pravidlami o prístupe k dokumentom. Okrem toho by obstarávatelia mali zdokumentovať zásadné prvky a rozhodnutia týkajúce sa jednotlivých postupov obstarávania v správe o obstarávaní. S cieľom zabrániť administratívnej záťaži všade tam, kde je to možné, by sa malo povoliť, aby správa o obstarávaní odkazovala na informácie, ktoré už obsahuje príslušné oznámenie o výsledku obstarávania. Zlepšiť by sa mali aj elektronické systémy uverejňovania týchto oznámení, ktoré spravuje Komisia, aby sa uľahčilo zadávanie údajov, pričom by sa zároveň malo zjednodušiť získavanie súhrnných správ a výmena údajov medzi systémami.

(133)

Komisia by v záujme administratívneho zjednodušenia a s cieľom znížiť zaťaženie členských štátov mala pravidelne skúmať, či je kvalita a úplnosť informácií uvedených v oznámeniach, ktoré sa uverejňujú v súvislosti s postupmi verejného obstarávania, dostatočná na to, aby jej umožnili získavať štatistické informácie, ktoré by inak museli zasielať členské štáty.

(134)

Pre výmenu informácií potrebných na vykonávanie postupov zadávania verejných zákaziek v cezhraničných situáciách je nevyhnutná účinná administratívna spolupráca, a to najmä pokiaľ ide o overovanie dôvodov vylúčenia a podmienok účasti, uplatňovanie noriem kvality a environmentálnych noriem. Informačný systém o vnútornom trhu (IMI) ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 ( 28 ) by mohol poskytnúť užitočné elektronické prostriedky na uľahčenie a rozšírenie administratívnej spolupráce zameranej na výmenu informácií na základe jednoduchých a jednotných postupov prekonávajúcich jazykové prekážky. Mal by sa preto čo najskôr spustiť pilotný projekt na testovanie udržateľnosti rozširovania IMI, ktoré by sa malo týkať výmeny informácií podľa tejto smernice.

(135)

S cieľom prispôsobiť sa rýchlemu technickému, hospodárskemu a regulačnému vývoju by na Komisiu mala byť v súlade s článkom 290 ZFEÚ delegovaná právomoc prijímať právne akty so zreteľom na celý rad nepodstatných prvkov tejto smernice. Vzhľadom na potrebu dodržiavať medzinárodné dohody by Komisia mala byť oprávnená upravovať technické postupy pre metódy výpočtu finančných limitov a pravidelne revidovať samotné finančné limity; odkazy na nomenklatúru CPV môžu podliehať regulačným zmenám na úrovni Únie a je potrebné, aby sa tieto zmeny odrazili v znení tejto smernice; technické detaily a charakteristické znaky zariadení na elektronický príjem by mali byť v súlade s technologickým vývojom; takisto je nevyhnutné oprávniť Komisiu, aby ustanovila určité technické normy pre elektronickú komunikáciu za záväzné s cieľom zabezpečiť interoperabilitu technických formátov, spracovania a prenosu správ v postupoch obstarávania vykonávaných elektronickými prostriedkami komunikácie so zreteľom na technologický vývoj; Komisia by takisto mala byť oprávnená prispôsobovať zoznam legislatívnych aktov Únie, ktorými sa stanovujú spoločné metodiky výpočtu nákladov na životný cyklus; zoznam medzinárodných dohovorov v sociálnej a environmentálnej oblasti a zoznam právnych predpisov Únie, ktorých vykonávanie predstavuje predpoklad voľného prístupu k danému trhu, ako aj príloha II, v ktorej sa uvádza zoznam právnych aktov, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní existencie osobitných alebo výlučných práv, by sa mali urýchlene prispôsobiť v záujme začlenenia opatrení prijatých na sektorovom základe. Na splnenie tejto potreby by Komisia mala byť oprávnená takéto zoznamy aktualizovať. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(136)

Komisia by pri uplatňovaní tejto smernice mala konzultovať s príslušnými skupinami expertov v oblasti elektronického obstarávania, čím sa zabezpečí vyvážené zloženie skupín hlavných zúčastnených subjektov.

(137)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice, pokiaľ ide o postup zasielania a uverejňovania údajov podľa prílohy IX a postupy vypracovania a zasielania oznámení a štandardné vzory pre uverejňovanie oznámení, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 ( 29 ).

(138)

Na prijatie vykonávacích aktov týkajúcich sa štandardných vzorov na uverejňovanie oznámení, ktoré nemajú žiadny vplyv ani z finančného hľadiska, ani pokiaľ ide o povahu a rozsah povinností vyplývajúcich z tejto smernice, by sa mal používať konzultačný postup. Naopak, uvedené akty sú charakterizované výlučne administratívnym účelom a slúžia na uľahčenie uplatňovania pravidiel stanovených v tejto smernici.

Okrem toho by sa rozhodnutia o tom, či je príslušná činnosť na trhoch s voľnými prístupom priamo vystavená hospodárskej súťaži, mali prijímať za podmienok, ktoré zaisťujú jednotné podmienky vykonávania tohto ustanovenia. Komisii by sa preto mali udeliť aj vykonávacie právomoci v súvislosti s podrobnými ustanoveniami na vykonávanie postupu v zmysle článku 35, na základe čoho sa stanoví, či je uplatniteľný článok 34 a samotné vykonávacie akty. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Na prijímanie takýchto vykonávacích aktov by sa mal použiť konzultačný postup.

(139)

Komisia by mala preskúmať účinky na vnútorný trh vyplývajúce z uplatňovania finančných limitov a mala by o nich podať správu Európskemu parlamentu a Rade. Pritom by mala zohľadniť také faktory, ako napríklad úroveň cezhraničného obstarávania, účasť MSP, transakčné náklady a vzťah medzi nákladmi a prínosmi.

GPA je v súlade s jej článkom XXII ods. 7 predmetom ďalších rokovaní po troch rokoch po jej nadobudnutí platnosti a potom sa takéto rokovania konajú pravidelne. V tejto súvislosti by sa mala preskúmať aj vhodnosť výšky finančných limitov, pričom by sa mal zohľadniť vplyv inflácie vzhľadom na dlhé obdobie bez zmien finančných limitov v GPA; ak by sa v dôsledku toho mali finančné limity zmeniť, Komisia by mala prípadne prijať návrh právneho aktu, ktorým sa finančné limity stanovené v tejto smernici zmenia.

(140)

Keďže cieľ tejto smernice, a to koordináciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú určitých postupov verejného obstarávania, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(141)

Smernica 2004/17/ES by sa mala zrušiť.

(142)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011 sa členské štáty zaviazali, že v opodstatnených prípadoch priložia k oznámeniam o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viac dokumentov, v ktorých sa vysvetľuje vzťah medzi časťami smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Vzhľadom na túto smernicu považuje zákonodarca predloženie takýchto dokumentov za opodstatnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:



HLAVA I:

ROZSAH PÔSOBNOSTI, VYMEDZENIE POJMOV A VŠEOBECNÉ ZÁSADY

KAPITOLA I:

Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1:

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Článok 2:

Vymedzenie pojmov

Článok 3:

Verejní obstarávatelia

Článok 4:

Obstarávatelia

Článok 5:

Zmiešané obstarávanie vzťahujúce sa na rovnakú činnosť

Článok 6:

Obstarávanie vzťahujúce sa na viacero činností

KAPITOLA II:

Činnosti

Článok 7:

Spoločné ustanovenia

Článok 8:

Plyn a teplo

Článok 9:

Elektrina

Článok 10:

Voda

Článok 11:

Dopravné služby

Článok 12:

Prístavy a letiská

Článok 13:

Poštové služby

Článok 14:

Ťažba ropy a plynu a prieskum ložísk uhlia alebo iných tuhých palív, resp. ich ťažba

KAPITOLA III:

Vecný rozsah pôsobnosti

ODDIEL 1:

FINANČNÉ LIMITY

Článok 15:

Výšky finančného limitu

Článok 16:

Metódy výpočtu predpokladanej hodnoty obstarávania

Článok 17:

Revízia finančných limitov

ODDIEL 2:

VYLÚČENÉ ZÁKAZKY A SÚŤAŽE NÁVRHOV; Osobitné ustanovenia o obstarávaní zahŕňajúcom aspekty obrany a bezpečnosti

Pododdiel 1:

Vylúčenia vzťahujúce sa na všetkých obstarávateľov a osobitné vylúčenia v sektore vodného hospodárstva a energetiky

Článok 18:

Zákazky zadávané na účely ďalšieho predaja alebo lízingu tretím stranám

Článok 19:

Zákazky a súťaže návrhov zadávané alebo organizované na iné účely ako vykonávanie činnosti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, alebo na vykonávanie takejto činnosti v tretej krajine

Článok 20:

Zákazky zadávané a súťaže návrhov organizované podľa medzinárodných pravidiel

Článok 21:

Osobitné vylúčenia zákaziek na poskytnutie služieb

Článok 22:

Zákazky na poskytnutie služieb zadávané na základe výlučného práva

Článok 23:

Zákazky zadávané určitými obstarávateľmi na nákup vody a na dodávky energie alebo palív na výrobu energie

Pododdiel 2:

Obstarávanie zahŕňajúce aspekty obrany a bezpečnosti

Článok 24:

Obrana a bezpečnosť

Článok 25:

Zmiešané obstarávanie vzťahujúce sa na rovnakú činnosť a zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti

Článok 26:

Obstarávanie vzťahujúce sa na viacero činností a zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti

Článok 27:

Zákazky a súťaže návrhov zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti, ktoré sa zadávajú alebo organizujú podľa medzinárodných pravidiel

Pododdiel 3:

Osobitné vzťahy (spolupráca, pridružené podniky a spoločné podniky)

Článok 28:

Zákazky medzi verejnými obstarávateľmi

Článok 29:

Zákazky zadávané pridruženému podniku

Článok 30:

Zákazky zadávané spoločnému podnikom alebo obstarávateľovi, ktorý tvorí súčasť spoločného podniku

Článok 31:

Oznamovanie informácií

Pododdiel 4:

Osobitné situácie

Článok 32:

Služby v oblasti výskumu a vývoja

Článok 33:

Zákazky podliehajúce osobitnej úprave

Pododdiel 5:

Činnosti, ktoré sú priamo vystavené hospodárskej súťaži a procedurálne ustanovenia, ktoré sa na ne vzťahujú

Článok 34:

Činnosti priamo vystavené hospodárskej súťaži

Článok 35:

Postup zameraný na stanovenie uplatniteľnosti článku 34

KAPITOLA IV:

Všeobecné zásady

Článok 36:

Zásady obstarávania

Článok 37:

Hospodárske subjekty

Článok 38:

Vyhradené zákazky

Článok 39:

Dôverný charakter

Článok 40:

Pravidlá platné v oblasti komunikácie

Článok 41:

Nomenklatúry

Článok 42:

Konflikty záujmov

HLAVA II:

PRAVIDLÁ UPLATNITEĽNÉ NA ZÁKAZKY

KAPITOLA I:

Postupy

Článok 43:

Podmienky týkajúce sa GPA a iných medzinárodných dohôd

Článok 44:

Výber postupov

Článok 45:

Verejná súťaž

Článok 46:

Užšia súťaž

Článok 47:

Rokovacie konanie s predchádzajúcou výzvou na súťaž

Článok 48:

Súťažný dialóg

Článok 49:

Inovatívne partnerstvo

Článok 50:

Používanie rokovacieho konania bez predchádzajúcej výzvy na súťaž

KAPITOLA II:

Metódy a nástroje elektronického a hromadného obstarávania

Článok 51:

Rámcové dohody

Článok 52:

Dynamické nákupné systémy

Článok 53:

Elektronické aukcie

Článok 54:

Elektronické katalógy

Článok 55:

Centralizované obstarávacie činnosti a centrálne obstarávacie organizácie

Článok 56:

Príležitostné spoločné obstarávanie

Článok 57:

Obstarávanie za účasti obstarávateľov z rôznych členských štátov

KAPITOLA III:

Priebeh postupu

ODDIEL 1:

PRÍPRAVA

Článok 58:

Predbežné trhové konzultácie

Článok 59:

Predbežné zapojenie záujemcov alebo uchádzačov

Článok 60:

Technické špecifikácie

Článok 61:

Značky

Článok 62:

Skúšobné protokoly, certifikácia a iné dôkazové prostriedky

Článok 63:

Oznámenie technických špecifikácií

Článok 64:

Variantné riešenia

Článok 65:

Rozdelenie zákaziek na časti

Článok 66:

Stanovenie lehôt

ODDIEL 2:

UVEREJŇOVANIE A TRANSPARENTNOSŤ

Článok 67:

Pravidelné informatívne oznámenia

Článok 68:

Oznámenia o existencii kvalifikačného systému

Článok 69:

Oznámenia o vyhlásení obstarávania

Článok 70:

Oznámenia o výsledku obstarávania

Článok 71:

Forma a spôsob uverejňovania oznámení

Článok 72:

Uverejnenie na vnútroštátnej úrovni

Článok 73:

Elektronická dostupnosť súťažných podkladov

Článok 74:

Výzvy záujemcom

Článok 75:

Informovanie žiadateľov o kvalifikáciu, informovanie záujemcov a uchádzačov

ODDIEL 3:

VÝBER ÚČASTNÍKOV A ZADÁVANIE ZÁKAZIEK

Článok 76:

Všeobecné zásady

Pododdiel 1:

Kvalifikácia a kvalitatívny výber

Článok 77:

Kvalifikačné systémy

Článok 78:

Kvalitatívne kritériá výberu

Článok 79:

Spoliehanie sa na kapacity iných subjektov

Článok 80:

Použitie dôvodov na vylúčenie a podmienok účasti stanovených v smernici 2014/24/EÚ

Článok 81:

Normy zabezpečenia kvality a normy environmentálneho manažérstva

Pododdiel 2:

Zadanie zákazky

Článok 82:

Kritériá na vyhodnotenie ponúk

Článok 83:

Náklady na životný cyklus

Článok 84:

Neobvykle nízke ponuky

ODDIEL 4:

PONUKY ZAHŔŇAJÚCE PRODUKTY POCHÁDZAJÚCE Z TRETÍCH KRAJÍN A VZŤAHY S TÝMITO KRAJINAMI

Článok 85:

Ponuky zahŕňajúce produkty pochádzajúce z tretích krajín

Článok 86:

Vzťahy s tretími krajinami pri zákazkách na práce, tovar a služby

KAPITOLA IV:

Plnenie zákazky

Článok 87:

Podmienky plnenia zákaziek

Článok 88:

Využívanie subdodávateľov

Článok 89:

Úprava zmlúv počas ich platnosti

Článok 90:

Vypovedanie zmlúv

HLAVA III:

OSOBITNÉ REŽIMY OBSTARÁVANIA

KAPITOLA I:

Sociálne a iné osobitné služby

Článok 91:

Zadávanie zákaziek na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb

Článok 92:

Uverejňovanie oznámení

Článok 93:

Zásady zadávania zákaziek

Článok 94:

Vyhradené zákazky na určité služby

KAPITOLA II:

Pravidlá upravujúce súťaže návrhov

Článok 95:

Rozsah pôsobnosti

Článok 96:

Oznámenia

Článok 97:

Pravidlá organizovania súťaží návrhov, výberu účastníkov a poroty

Článok 98:

Rozhodnutia poroty

HLAVA IV:

SPRÁVA

Článok 99:

Presadzovanie

Článok 100:

Individuálne správy o postupoch na zadávanie zákaziek

Článok 101:

Poskytovanie informácií členskými štátmi a štatistické informácie

Článok 102:

Administratívna spolupráca

HLAVA V:

DELEGOVANÉ PRÁVOMOCI, VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 103:

Vykonávanie delegovania právomoci

Článok 104:

Postup pre naliehavé prípady

Článok 105:

Postup výboru

Článok 106:

Transpozícia a prechodné ustanovenia

Článok 107:

Zrušenie

Článok 108:

Preskúmanie

Článok 109:

Nadobudnutie účinnosti

Článok 110:

Adresáti

PRÍLOHY

PRÍLOHA I:

Zoznam činností uvedených v článku 2 bode 2 písm. a)

PRÍLOHA II:

Zoznam právnych aktov Únie podľa článku 4 ods. 3

PRÍLOHA III:

Zoznam právnych aktov Únie podľa článku 34 ods. 3

PRÍLOHA IV:

Lehoty na prijatie vykonávacích aktov uvedených v článku 35

PRÍLOHA V:

Požiadavky týkajúce sa nástrojov a zariadení na elektronické prijímanie ponúk, žiadostí o účasť, žiadostí o kvalifikáciu, ako aj plánov a projektov v rámci súťaží

PRÍLOHA VI Časť A:

Informácie, ktoré sa uvádzajú v pravidelnom informatívnom oznámení (podľa článku 67)

PRÍLOHA VI Časť B:

Informácie, ktoré sa uvádzajú v oznámeniach o uverejnení pravidelného informatívneho oznámenia o profile kupujúceho, ktoré sa nepoužíva ako prostriedok výzvy na súťaž (podľa článku 67 ods. 1)

PRÍLOHA VII:

Informácie, ktoré sa uvádzajú v súťažných podkladoch týkajúcich sa elektronických aukcií (článok 53 ods. 4)

PRÍLOHA VIII:

Vymedzenie určitých technických špecifikácií

PRÍLOHA IX:

Prvky týkajúce sa uverejňovania

PRÍLOHA X:

Informácie, ktoré sa uvádzajú v oznámení o existencii kvalifikačného systému [podľa článku 44 ods. 4 písm. b) a článku 68]

PRÍLOHA XI:

Informácie, ktoré sa uvádzajú v oznámeniach o vyhlásení obstarávania (podľa článku 69)

PRÍLOHA XII:

Informácie, ktoré sa uvádzajú v oznámeniach o výsledku obstarávania (podľa článku 70)

PRÍLOHA XIII:

Obsah výzev na predkladanie ponuky, účasť na súťažnom dialógu, rokovanie alebo potvrdenie záujmu v zmysle článku 74

PRÍLOHA XIV:

Zoznam medzinárodných dohovorov v sociálnej a environmentálnej oblasti uvedených v článku 36 ods. 2

PRÍLOHA XV:

Zoznam právnych aktov Únie podľa článku 83 ods. 3

PRÍLOHA XVI:

Informácie, ktoré sa uvádzajú v oznámeniach o úpravách zmluvy počas jej platnosti (podľa článku 89 ods. 1)

PRÍLOHA XVII:

Služby podľa článku 91

PRÍLOHA XVIII:

Informácie, ktorá sa uvádzajú v oznámeniach týkajúcich sa zákaziek na sociálne a iné osobitné služby (podľa článku 92)

PRÍLOHA XIX:

Informácie, ktoré sa uvádzajú v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov (podľa článku 96 ods. 1)

PRÍLOHA XX:

Informácie, ktoré sa uvádzajú v oznámeniach výsledkov súťaže návrhov (podľa článku 96 ods. 1)

PRÍLOHA XXI:

Tabuľka zhody



HLAVA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI, VYMEDZENIE POJMOV A VŠEOBECNÉ ZÁSADY



KAPITOLA I

Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  Touto smernicou sa stanovujú pravidlá postupov obstarávania vykonávaných obstarávateľmi, pokiaľ ide o zákazky, ako aj súťaže návrhov, ktorých predpokladaná hodnota nie je nižšia ako finančné limity stanovené v článku 15.

2.  Obstarávanie v zmysle tejto smernice je nadobúdanie tovaru, stavebných prác alebo služieb, a to na základe zákazky na tovar, stavebné práce alebo služby, jedným alebo viacerými obstarávateľmi od hospodárskych subjektov, ktoré si títo obstarávatelia vybrali, za predpokladu, že daný tovar, stavebné práce alebo služby sú určené na vykonávanie jednej z činností uvedených v článkoch 8 až 14.

3.  Uplatňovanie tejto smernice podlieha článku 346 ZFEÚ.

4.  Táto smernica nemá vplyv na slobodu členských štátov vymedziť v súlade s právom Únie, čo považujú za služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ako by sa tieto služby mali organizovať a financovať v súlade s pravidlami štátnej pomoci a aké osobitné povinnosti by sa mali na ne vzťahovať. Rovnako táto smernica nemá vplyv na rozhodnutie orgánov verejnej moci o tom, ako a v akom rozsahu chcú samy plniť verejné funkcie podľa článku 14 ZFEÚ a protokolu 26.

5.  Táto smernica nemá vplyv na spôsob, akým členské štáty organizujú svoje systémy sociálneho zabezpečenia.

6.  Do rozsahu pôsobnosti tejto smernice nepatria služby všeobecného nehospodárskeho záujmu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1. „zákazky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb (zákazky na tovar, práce a služby)“ sú odplatné zmluvy uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými obstarávateľmi a jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi, ktorých predmetom je uskutočnenie stavebných prác, dodanie produktov alebo poskytnutie služieb;

2. „zákazky na uskutočnenie stavebných prác (zákazky na práce)“ sú zmluvy, ktorých predmetom je jedna z týchto činností:

a) uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie aj uskutočnenie stavebných prác spojených s jednou z činností v zmysle prílohy I;

b) uskutočnenie stavby alebo vypracovanie projektovej dokumentácie aj uskutočnenie stavby;

c) uskutočnenie stavby, a to akýmkoľvek spôsobom, podľa požiadaviek, ktoré vymedzil obstarávateľ uplatňujúci rozhodujúci vplyv na druh alebo projekt stavby;

3. „stavba“ je výsledok stavebných prác alebo stavebno-inžinierskych prác ako celku, ktorý sám osebe stačí na to, aby plnil ekonomickú alebo technickú funkciu;

4. „zákazky na dodanie tovaru (zákazky na tovar)“ sú zmluvy, ktorých predmetom je nákup, lízing, prenájom produktov alebo nákup produktov na splátky, s možnosťou odkúpenia alebo bez takejto možnosti. Zákazka na dodanie tovaru môže ako vedľajší predmet zahŕňať aj montáž a inštaláciu;

5. „zákazky na poskytnutie služieb (zákazky na služby)“ sú zmluvy, ktorých predmetom je poskytnutie iných služieb než služieb uvedených v bode 2;

6. „hospodársky subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo obstarávateľ alebo skupina takýchto osôb a/alebo subjektov vrátane akéhokoľvek dočasného združenia podnikov, ktorá na trhu ponúka uskutočnenie prác a/alebo realizáciu stavby, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

7. „uchádzač“ je hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku;

8. „záujemca“ je hospodársky subjekt, ktorý prejavil záujem o výzvu na účasť na užšej súťaži alebo rokovacom konaní, súťažnom dialógu alebo inovatívnom partnerstve alebo bol na účasť na nich vyzvaný;

9. „súťažný podklad“ je akýkoľvek dokument, ktorý obstarávateľ pripravil alebo na ktorý odkazuje s cieľom opísať alebo určiť prvky obstarávania alebo postupu vrátane oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, pravidelného informatívneho oznámenia alebo oznámení o existencii kvalifikačného systému, ak sa používajú ako prostriedok výzvy na súťaž, ako aj technických špecifikácií, opisného dokumentu, navrhovaných podmienok zákazky, formátov, v ktorých záujemcovia a uchádzači predkladajú dokumenty, či informácií o všeobecne uplatňovaných povinnostiach a akýchkoľvek dodatočných dokumentov;

10. „centralizované obstarávacie činnosti“ sú stále činnosti vykonávané jednou z týchto foriem:

a) nadobúdaním tovaru a/alebo služieb určených pre obstarávateľov;

b) zadávaním zákaziek alebo uzatváraním rámcových dohôd na práce, tovar alebo služby určené pre obstarávateľov;

11. „pomocné obstarávacie činnosti“ sú činnosti pozostávajúce z poskytovania podpory k obstarávacím činnostiam najmä v týchto formách:

a) technická infraštruktúra, ktorá obstarávateľom umožňuje zadávať verejné zákazky alebo uzatvárať rámcové dohody na práce, tovar alebo služby;

b) poradenstvo týkajúce sa vykonávania alebo navrhovania postupov obstarávania;

c) príprava a riadenie postupov obstarávania v mene a na účet príslušného obstarávateľa;

12. „centrálna obstarávacia organizácia“ je obstarávateľ v zmysle článku 4 ods. 1 tejto smernice alebo verejný obstarávateľ v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 1 smernice 2014/24/EÚ poskytujúci centralizované obstarávacie činnosti a prípadne pomocné obstarávacie činnosti.

Obstarávanie vykonávané centrálnou obstarávacou organizáciou na účely vykonávania centralizovaných obstarávacích činností sa považuje za obstarávanie na účely vykonávania činnosti v zmysle článkov 8 až 14. Článok 18 sa neuplatňuje na obstarávanie vykonávané centrálnou obstarávacou organizáciou na účely vykonávania centralizovaných obstarávacích činností;

13. „poskytovateľ obstarávacích služieb“ je verejná alebo súkromná organizácia, ktorá na trhu ponúka pomocné obstarávacie činnosti;

14. „písomný“ alebo „písomne“ je akékoľvek vyjadrenie pozostávajúce zo slov alebo číslic, ktoré možno čítať, reprodukovať a následne oznámiť, vrátane informácií prenášaných a uchovávaných elektronickými prostriedkami;

15. „elektronické prostriedky“ sú elektronické zariadenia na spracovanie (vrátane digitálnej kompresie) a uchovávanie údajov, ktoré sa prenášajú, zasielajú a prijímajú prostredníctvom vedení, rádiom, optickými prostriedkami alebo inými elektromagnetickými prostriedkami;

16. „životný cyklus“ sú všetky po sebe nasledujúce a/alebo vzájomne prepojené fázy vrátane výskumu a vývoja, ktorý sa má vykonať, výroby, obchodovania a jeho podmienok, dopravy, používania a údržby počas existencie produktu alebo prác alebo poskytovania služby, od získania surovín alebo tvorby zdrojov až po likvidáciu, odstránenie a koniec slúženia alebo používania;

17. „súťaže návrhov“ sú také konania, ktoré obstarávateľovi umožňujú nadobudnúť plán alebo projekt vybraný porotou po jeho predložení do súťaže, s udelením alebo bez udelenia cien, a to najmä v oblastiach územného plánovania miest a vidieka, architektúry a inžinierstva alebo spracovania údajov;

18. „inovácia“ je zavedenie nového alebo značne vylepšeného výrobku, služby alebo procesu vrátane, ale nie výlučne, výrobných, stavebných alebo konštrukčných procesov, novej marketingovej metódy alebo novej organizačnej metódy do podnikateľskej praxe, organizácie pracovného miesta alebo vonkajších vzťahov okrem iného s cieľom pomôcť riešiť spoločenské výzvy alebo podporiť stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

19. „značka“ je akýkoľvek dokument, osvedčenie alebo potvrdenie potvrdzujúce, že predmetné stavebné práce, výrobky, služby, procesy alebo postupy spĺňajú určité požiadavky;

20. „požiadavky pre získanie značky“ sú požiadavky, ktoré musia predmetné práce, výrobky, služby, procesy alebo postupy spĺňať, aby získali príslušnú značku.

Článok 3

Verejní obstarávatelia

1.  Na účely tejto smernice „verejní obstarávatelia“ sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie alebo združenia vytvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami.

2.  „Regionálne orgány“ zahŕňajú všetky orgány administratívnych jednotiek, ktorých neúplný zoznam je uvedený v klasifikácii NUTS 1 a 2, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 ( 30 ).

3.  „Miestne orgány“ zahŕňajú všetky orgány administratívnych jednotiek, na ktoré sa vzťahuje klasifikácia NUTS 3, a menších administratívnych jednotiek, ako sa uvádza v nariadení (ES) č. 1059/2003.

4.  „Verejnoprávne inštitúcie“ sú inštitúcie, ktoré majú všetky tieto charakteristické znaky:

a) sú zriadené na osobitný účel uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme, pričom nemajú priemyselnú ani komerčnú povahu;

b) majú právnu subjektivitu a

c) sú z väčšej časti financované štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami, alebo ich riadenie podlieha dohľadu týchto orgánov alebo inštitúcií, alebo majú správnu, riadiacu alebo dozornú radu, v ktorej viac ako polovicu členov vymenovali štátne, regionálne alebo miestne orgány alebo iné verejnoprávne inštitúcie.

Článok 4

Obstarávatelia

1.  Na účely tejto smernice obstarávateľmi sú subjekty, ktoré:

a) sú verejnými obstarávateľmi alebo verejnými podnikmi a ktoré vykonávajú jednu z činností uvedených v článkoch 8 až 14;

b) v prípade, že nie sú verejnými obstarávateľmi alebo verejnými podnikmi, vykonávajú ako jednu zo svojich činností ktorúkoľvek z činností uvedených v článkoch 8 až 14 alebo akúkoľvek ich kombináciu a pôsobia na základe osobitných alebo výlučných práv, ktoré im udelil príslušný orgán členského štátu.

2.  „Verejný podnik“ je akýkoľvek podnik, v ktorom môžu verejní obstarávatelia priamo alebo nepriamo uplatňovať dominantný vplyv na základe svojho vlastníctva tohto podniku, na základe svojej finančnej účasti v ňom alebo na základe pravidiel, ktorými sa riadi.

Dominantný vplyv verejných obstarávateľov sa predpokladá v ktoromkoľvek z týchto prípadov, v ktorých títo obstarávatelia priamo alebo nepriamo:

a) vlastnia väčšinu upísaného kapitálu predmetného podniku;

b) kontrolujú väčšinu hlasovacích práv súvisiacich s akciami vydanými podnikom;

c) môžu vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu podniku.

3.  Na účely tohto článku „osobitné alebo výlučné práva“ sú práva udelené príslušným orgánom členského štátu na základe akéhokoľvek právneho, regulačného alebo správneho predpisu, v dôsledku ktorého sa výkon činností v zmysle článkov 8 až 14 obmedzí na jeden alebo niekoľko subjektov a ktorý podstatne ovplyvní schopnosť iných subjektov vykonávať takúto činnosť.

Práva, ktoré boli udelené na základe postupu, v rámci ktorého sa zaistilo primerané uverejnenie, a kde sa udelenie týchto práv zakladalo na objektívnych kritériách, nepredstavujú osobitné ani výlučné práva v zmysle prvého pododseku.

Tieto postupy zahŕňajú:

a) postupy obstarávania s predchádzajúcou výzvou na súťaž v súlade so smernicou 2014/24/EÚ, smernicou 2009/81/ES, smernicou 2014/23/EÚ alebo touto smernicou;

b) postupy podľa iných právnych aktov Únie uvedených v prílohe II, pri ktorých sa vopred zaisťuje primeraná transparentnosť pri udeľovaní povolení na základe objektívnych kritérií.

4.  Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 103 delegované akty týkajúce sa úpravy zoznamu právnych aktov Únie uvedeného v prílohe II, ak sa ukáže, že z dôvodu prijatia nových právnych aktov, zrušenia alebo zmeny takýchto právnych aktov sú takéto úpravy potrebné.

Článok 5

Zmiešané obstarávanie vzťahujúce sa na rovnakú činnosť

1.  Odsek 2 sa uplatňuje na zmiešané zákazky, ktorých predmetom sú rôzne druhy obstarávania, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

Odseky 3 až 5 sa uplatňujú na zmiešané zákazky, ktorých predmetom je obstarávanie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a obstarávanie, na ktoré sa vzťahujú iné právne režimy.

2.  Zákazky, ktorých predmetom sú dva alebo viac druhov obstarávania (práce, služby alebo tovar), sa zadávajú v súlade s ustanoveniami uplatniteľnými na ten druh obstarávania, ktorý charakterizuje hlavný predmet danej zákazky.

V prípade zmiešaných zákaziek pozostávajúcich čiastočne zo služieb v zmysle hlavy III kapitoly I a čiastočne z ostatných služieb alebo zo zmiešaných zákaziek pozostávajúcich čiastočne zo služieb a čiastočne z tovaru sa hlavný predmet určuje podľa príslušných služieb alebo tovaru s najvyššou predpokladanou hodnotou.

3.  Ak sú jednotlivé časti danej zákazky objektívne oddeliteľné, uplatňuje sa odsek 4. Ak jednotlivé časti danej zákazky nie sú objektívne oddeliteľné, uplatňuje sa odsek 5.

Ak sa na časť danej zákazky vzťahuje článok 346 ZFEÚ alebo smernica 2009/81/ES, uplatňuje sa článok 25 tejto smernice.

4.  V prípade zákaziek, ktorých predmetom je obstarávanie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ako aj obstarávanie, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje, obstarávatelia si môžu zvoliť možnosť zadania samostatných zákaziek na jednotlivé časti alebo zadania jedinej zákazky. Ak sa obstarávatelia rozhodnú zadať samostatné zákazky na jednotlivé časti, rozhodnutie o tom, ktorý právny režim sa vzťahuje na akúkoľvek z takýchto samostatných zákaziek, sa prijme na základe charakteristických znakov príslušnej samostatnej časti.

Ak sa obstarávatelia rozhodnú zadať jedinú zákazku, táto smernica sa uplatňuje, ak sa v článku 25 neustanovuje inak, na vzniknutú zmiešanú zákazku, a to bez ohľadu na hodnotu častí, na ktoré by sa inak vzťahoval iný právny režim, a bez ohľadu na to, ktorý právny režim by sa na tieto časti inak vzťahoval.

V prípade zmiešaných zákaziek, ktoré obsahujú prvky zákaziek na tovar, práce a služby a prvky koncesií, sa zmiešaná zákazka zadá v súlade s touto smernicou, a to za predpokladu, že predpokladaná hodnota časti zákazky, ktorá predstavuje zákazku, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, vypočítaná v súlade s článkom 16, sa rovná príslušnému finančnému limitu stanovenému v článku 15 alebo je vyššia.

5.  Ak sú jednotlivé časti danej zákazky objektívne neoddeliteľné, uplatniteľný právny režim sa určí na základe hlavného predmetu tejto zákazky.

Článok 6

Obstarávanie vzťahujúce sa na viacero činností

1.  V prípade zákaziek, ktoré sa majú vzťahovať na viacero činností, si obstarávatelia môžu zvoliť možnosť zadania samostatných zákaziek na účely každej jednotlivej činnosti alebo zadania jedinej zákazky. Ak sa obstarávatelia rozhodnú zadať samostatné zákazky, rozhodnutie o tom, aké pravidlá sa uplatnia na ktorúkoľvek z takýchto samostatných zákaziek, sa prijme na základe charakteristických znakov dotknutej jednotlivej činnosti.

Bez ohľadu na článok 5, ak sa obstarávatelia rozhodnú zadať jedinú zákazku, uplatňujú sa odseky 2 a 3 tohto článku. Ak sa však na niektorú z dotknutých činností vzťahuje článok 346 ZFEÚ alebo smernica 2009/81/ES, uplatňuje sa článok 26 tejto smernice.

Voľba medzi zadaním jedinej zákazky alebo zadaním viacerých samostatných zákaziek sa však nesmie uskutočniť na účely vyňatia zákazky alebo zákaziek z rozsahu pôsobnosti tejto smernice či prípadne smernice 2014/24/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ.

2.  Na zákazku, ktorá sa má vzťahovať na viacero činností, sa vzťahujú pravidlá uplatniteľné na činnosť, na ktorú je zákazka primárne určená.

3.  V prípade zákaziek, pri ktorých je objektívne nemožné určiť, na ktorú činnosť je zákazka primárne určená, sa uplatniteľné pravidlá stanovia v súlade s písmenami a), b) a c):

a) zákazka sa zadá v súlade so smernicou 2014/24/EÚ, ak sa na niektorú z činností, na ktorú je zákazka určená, vzťahuje táto smernica a na ďalšie smernica 2014/24/EÚ;

b) zákazka sa zadá v súlade s touto smernicou, ak sa na niektorú z činností, na ktorú je zákazka určená, vzťahuje táto smernica a na ďalšie smernica 2014/23/EÚ;

c) zákazka sa zadá v súlade s touto smernicou, ak sa na niektorú z činností, na ktorú je zákazka určená, vzťahuje táto smernica a na ďalšie sa nevzťahuje ani táto smernica, ani smernica 2014/24/EÚ, ani smernica 2014/25/EÚ.



KAPITOLA II

Činnosti

Článok 7

Spoločné ustanovenia

Na účely článkov 8, 9 a 10 zahŕňa pojem „zásobovanie“ výrobu/produkciu, veľkoobchodný a maloobchodný predaj.

Výroba plynu vo forme ťažby však patrí do rozsahu pôsobnosti článku 14.

Článok 8

Plyn a teplo

1.  V prípade plynu a tepla sa táto smernica uplatňuje na tieto činnosti:

a) poskytovanie prístupu do stálych sietí určených na poskytovanie služieb verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou plynu alebo tepla alebo prevádzkovanie takýchto sietí;

b) zásobovanie týchto sietí plynom alebo teplom.

2.  Zásobovanie stálych sietí plynom alebo teplom, ktoré obstarávateľ, ktorý nie je verejným obstarávateľom, poskytuje ako službu verejnosti, sa nepovažuje za relevantnú činnosť v zmysle odseku 1, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) výroba plynu alebo tepla uvedeným obstarávateľom je nevyhnutným dôsledkom vykonávania inej činnosti, ako sú činnosti uvedené v odseku 1 tohto článku alebo v článkoch 9 až 11;

b) cieľom zásobovania verejnej siete je ekonomické využitie takejto výroby, pričom toto zásobovanie nepredstavuje viac ako 20 % priemerného obratu obstarávateľa za predchádzajúce tri roky vrátane prebiehajúceho roka.

Článok 9

Elektrina

1.  V prípade elektriny sa táto smernica uplatňuje na tieto činnosti:

a) poskytovanie prístupu do stálych sietí určených na poskytovanie služieb verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou elektriny alebo prevádzkovanie takýchto sietí;

b) zásobovanie týchto sietí elektrinou.

2.  Zásobovanie stálych sietí elektrinou, ktoré obstarávateľ, ktorý nie je verejným obstarávateľom, poskytuje ako službu verejnosti, sa nepovažuje za relevantnú činnosť v zmysle odseku 1, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) uvedený obstarávateľ vyrába elektrinu, pretože jej spotreba je nevyhnutná na vykonávanie inej činnosti, ako sú činnosti uvedené v odseku 1 tohto článku alebo v článkoch 8, 10 a 11;

b) zásobovanie verejnej siete závisí len od vlastnej spotreby obstarávateľa a nepresahuje 30 % celkovej priemernej výroby elektriny obstarávateľa za predchádzajúce tri roky vrátane prebiehajúceho roka.

Článok 10

Voda

1.  Pokiaľ ide o vodu, táto smernica sa uplatňuje na tieto činnosti:

a) poskytovanie prístupu do stálych sietí určených na poskytovanie služieb verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou pitnej vody alebo prevádzkovanie takýchto sietí;

b) zásobovanie týchto sietí pitnou vodou.

2.  Táto smernica sa uplatňuje aj na zákazky alebo súťaže návrhov, ktoré zadávajú alebo organizujú obstarávatelia vykonávajúci činnosť uvedenú v odseku 1 a ktoré súvisia s jednou z týchto činností:

a) projektmi využívania vodnej energie, zavlažovaním alebo odvodňovaním pôdy za predpokladu, že objem vody určený na zásobovanie pitnou vodou predstavuje viac ako 20 % celkového objemu vody získanej na základe takýchto projektov alebo prostredníctvom zavlažovacích alebo odvodňovacích zariadení;

b) likvidáciou alebo čistením odpadových vôd.

3.  Zásobovanie stálych sietí pitnou vodou, ktoré obstarávateľ, ktorý nie je verejným obstarávateľom, poskytuje ako službu verejnosti, sa nepovažuje za relevantnú činnosť v zmysle odseku 1, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) uvedený obstarávateľ vyrába pitnú vodu, pretože jej spotreba je nevyhnutná na vykonávanie inej činnosti, ako sú činnosti uvedené v článkoch 8 až 11;

b) zásobovanie verejnej siete závisí len od vlastnej spotreby obstarávateľa a nepresahuje 30 % celkovej priemernej výroby pitnej vody obstarávateľa za predchádzajúce tri roky vrátane prebiehajúceho roka.

Článok 11

Dopravné služby

Táto smernica sa vzťahuje na činnosti spojené s poskytovaním prístupu do sietí poskytujúcich službu verejnosti v oblasti železničnej dopravy, automatizovaných systémov, električkovej, trolejbusovej, autobusovej alebo lanovej dopravy alebo prevádzkovaním takýchto sietí.

Čo sa týka dopravných služieb, sieť sa považuje za existujúcu, ak sa služba poskytuje za prevádzkových podmienok ustanovených príslušným orgánom členského štátu, ako sú napríklad podmienky trás, na ktorých sa majú služby poskytovať, prepravná kapacita, ktorá má byť k dispozícii, alebo frekvencia služieb.

Článok 12

Prístavy a letiská

Táto smernica sa uplatňuje na činnosti týkajúce sa využívania určitej geografickej oblasti na účely poskytovania letísk a námorných alebo vnútrozemských prístavov alebo iných terminálových zariadení dopravcom v leteckej, námornej alebo vo vnútrozemskej vodnej doprave.

Článok 13

Poštové služby

1.  Táto smernica sa uplatňuje na činnosti týkajúce sa poskytovania:

a) poštových služieb;

b) iných ako poštových služieb za predpokladu, že takéto služby poskytuje subjekt, ktorý poskytuje aj poštové služby v zmysle odseku 2 písm. b) tohto článku, a za predpokladu, že nie sú splnené podmienky stanovené v článku 34 ods. 1, pokiaľ ide o služby, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti odseku 2 písm. b) tohto článku.

2.  Na účely tohto článku a bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES ( 31 ):

a) „poštová zásielka“ je zásielka s adresou v konečnej podobe, v akej sa má prepraviť, a to bez ohľadu na svoju hmotnosť. Medzi takéto zásielky patria popri korešpondencii takisto napríklad knihy, katalógy, noviny, periodiká a poštové balíky obsahujúce tovar s komerčnou hodnotou alebo bez takejto hodnoty, a to bez ohľadu na svoju hmotnosť;

b) „poštové služby“ sú služby pozostávajúce z výberu, triedenia, prepravy a doručovania poštových zásielok. Zahŕňajú aj služby, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti univerzálnej služby zriadenej v súlade so smernicou 97/67/ES, ako aj služby mimo jej rozsahu;

c) „iné ako poštové služby“ sú služby poskytované v týchto oblastiach:

i) služby riadenia zásielkových služieb (služby, ktoré predchádzajú odoslaniu alebo nasledujú po ňom, vrátane služieb riadenia podateľní, tzv. mailroom management services);

ii) služby týkajúce sa poštových zásielok neuvedených v písmene a), ako je priama zásielka bez adresy.

Článok 14

Ťažba ropy a plynu a prieskum ložísk uhlia alebo iných tuhých palív, resp. ich ťažba

Táto smernica sa uplatňuje na činnosti týkajúce sa využívania geografickej oblasti na tieto účely:

a) ťažba ropy alebo plynu;

b) prieskum ložísk uhlia alebo iných tuhých palív, resp. ich ťažba.



KAPITOLA III

Vecný rozsah pôsobnosti



Oddiel 1

Finančné limity

Článok 15

Výšky finančného limitu

Pokiaľ ide o vykonávanie príslušnej činnosti, táto smernica sa uplatňuje na obstarávania, ktorých predpokladaná hodnota bez dane z pridanej hodnoty (DPH) sa rovná týmto finančným limitom alebo je vyššia s výnimkou prípadov, keď sú vylúčené v zmysle článkov 18 až 23 alebo podľa článku 34:

a)  ►M1  418 000  EUR ◄ pre zákazky na dodanie tovaru a poskytnutie služieb a pre súťaže návrhov;

b)  ►M1  5 225 000  EUR ◄ pre zákazky na uskutočnenie stavebných prác;

c) 1 000 000  EUR pre zákazky na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb uvedených v prílohe XVII.

Článok 16

Metódy výpočtu predpokladanej hodnoty obstarávania

1.  Výpočet predpokladanej hodnoty obstarávania sa zakladá na celkovej splatnej sume (bez DPH) podľa predpokladov obstarávateľa vrátane akýchkoľvek opcií a všetkých obnovení zákaziek, ako sa výslovne uvádza v súťažných podkladoch.

Ak obstarávateľ udeľuje záujemcom alebo uchádzačom ceny alebo im poskytuje platby, zohľadní ich pri výpočte predpokladanej hodnoty obstarávania.

2.  Ak obstarávateľ pozostáva zo samostatných prevádzkových jednotiek, zohľadní sa celková predpokladaná hodnota všetkých jednotlivých prevádzkových jednotiek.

Bez ohľadu na prvý pododsek, ak je samostatná prevádzková jednotka samostatne zodpovedná za svoje obstarávanie alebo jeho určité kategórie, hodnoty možno predpokladať na úrovni príslušnej jednotky.

3.  Výber metódy použitej na výpočet predpokladanej hodnoty obstarávania sa nevykoná so zámerom vylúčiť dané obstarávanie z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Obstarávanie sa nesmie rozdeliť tak, aby to bránilo jeho zahrnutiu do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, s výnimkou prípadov, keď je to opodstatnené z objektívnych dôvodov.

4.  Uvedená predpokladaná hodnota je platná v čase, keď sa zasiela výzva na súťaž, alebo v prípadoch, keď sa výzva na súťaž nevyžaduje, v čase, keď obstarávateľ začína postup obstarávania zákazky, napríklad v prípade potreby oslovením hospodárskych subjektov v súvislosti s obstarávaním.

5.  Pri rámcových dohodách a dynamických nákupných systémoch sa vychádza z najvyššej predpokladanej hodnoty, bez DPH, všetkých zákaziek predpokladaných počas celej doby platnosti dohody alebo systému.

6.  V prípade inovatívnych partnerstiev sa vychádza z najvyššej predpokladanej hodnoty, bez DPH, výskumných a vývojových činností predpokladaných počas všetkých etáp plánovaného partnerstva, ako aj tovaru, služieb alebo prác, ktoré vzniknú a obstarajú sa na konci plánovaného partnerstva.

7.  Na účely článku 15 zahrnú obstarávatelia do predpokladanej hodnoty zákazky na uskutočnenie stavebných prác náklady na stavebné práce, ako aj celkovú predpokladanú hodnotu akéhokoľvek tovaru alebo služieb, ktoré obstarávatelia dajú k dispozícii dodávateľovi, za predpokladu, že sú potrebné na uskutočnenie stavebných prác.

8.  Ak výsledkom navrhovanej práce alebo navrhovaného poskytnutia služieb môžu byť zákazky zadávané formou samostatných častí, zohľadní sa celková predpokladaná hodnota všetkých takýchto častí.

Ak sa súhrnná hodnota častí rovná finančnému limitu stanovenému v článku 15 alebo ho prevyšuje, táto smernica sa uplatňuje na zadávanie každej časti.

9.  Ak výsledkom návrhu na nadobudnutie podobného tovaru môžu byť zákazky zadané vo forme samostatných častí, pri uplatnení článku 15 písm. b) a c) sa zohľadní celková predpokladaná hodnota všetkých takýchto častí.

Ak sa súhrnná hodnota častí rovná finančnému limitu stanovenému v článku 15 alebo ho prevyšuje, táto smernica sa uplatňuje na zadávanie každej časti.

10.  Bez ohľadu na odseky 8 a 9 môžu obstarávatelia zadávať zákazky na jednotlivé časti bez uplatnenia postupov ustanovených v tejto smernici za predpokladu, že predpokladaná hodnota, bez DPH, dotknutej časti je v prípade tovaru alebo služieb nižšia ako 80 000  EUR alebo v prípade prác nižšia ako 1 milión EUR. Súhrnná hodnota častí takto zadaných bez uplatnenia tejto smernice však neprekročí 20 % súhrnnej hodnoty všetkých častí, na ktoré sa navrhovaná práca, navrhované nadobudnutie podobného tovaru alebo navrhované poskytnutie služieb rozdelilo.

11.  V prípade zákaziek na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré majú pravidelnú povahu alebo pri ktorých sa plánuje obnovenie v rámci daného obdobia, vychádza výpočet predpokladanej hodnoty zákazky:

a) buď z celkovej skutočnej hodnoty zákaziek rovnakého druhu nasledujúcich po sebe a zadaných v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov alebo v priebehu hospodárskeho roka, upravenej podľa možnosti tak, aby zohľadňovala zmeny množstva alebo hodnoty, ku ktorým by došlo v priebehu 12 mesiacov po zadaní pôvodnej zákazky,

b) alebo z celkovej predpokladanej hodnoty zákaziek nasledujúcich po sebe a zadaných v priebehu 12 mesiacov po prvom dodaní alebo v priebehu hospodárskeho roka, ak trvá dlhšie ako 12 mesiacov.

12.  Pokiaľ ide o zákazky na dodanie tovaru týkajúce sa lízingu alebo prenájmu tovaru alebo nákupu tovaru na splátky, vychádza sa pri výpočte predpokladanej hodnoty zákazky z tejto hodnoty:

a) v prípade zákaziek na dobu určitú, ak je táto doba kratšia ako 12 mesiacov alebo sa rovná 12 mesiacom, z celkovej predpokladanej hodnoty počas platnosti zákazky, alebo ak je obdobie platnosti zákazky dlhšie ako 12 mesiacov, z celkovej hodnoty vrátane predpokladanej zostatkovej hodnoty;

b) v prípade zákaziek na dobu neurčitú alebo s platnosťou, ktorá sa nedá časovo vymedziť, zo 48-násobku mesačného plnenia.

13.  Pokiaľ ide o zákazky na poskytnutie služieb, vychádza sa pri výpočte predpokladanej hodnoty zákazky, keď to prichádza do úvahy, z tejto hodnoty:

a) poisťovacie služby: splatné poistné a ostatné formy odmien;

b) bankové a ostatné finančné služby: poplatky, splatné provízie, úroky a ostatné formy odmien;

c) zákazky zahŕňajúce vypracovanie návrhov: poplatky, splatné provízie a ostatné formy odmien.

14.  Pokiaľ ide o zákazky na poskytnutie služieb, v ktorých sa nešpecifikuje celková cena, vychádza sa pri výpočte predpokladanej hodnoty zákazky z tejto hodnoty:

a) v prípade zákaziek na dobu určitú, ak je táto doba 48 mesiacov alebo kratšia: celkovej hodnoty počas celého obdobia platnosti;

b) v prípade zákaziek na dobu neurčitú alebo s platnosťou dlhšou ako 48 mesiacov: 48-násobku mesačného plnenia.

Článok 17

Revízia finančných limitov

1.  Komisia počnúc 30. júnom 2013 každé dva roky overí, či finančné limity stanovené v článku 15 písm. a) a b) zodpovedajú finančným limitom stanoveným v Dohode Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“), a v prípade potreby ich zreviduje v súlade s týmto článkom.

V súlade s metódou výpočtu stanovenou v GPA Komisia pri výpočte výšky týchto finančných limitov vychádza z priemernej dennej hodnoty eura vyjadrenej v zvláštnych právach čerpania (ZPČ) za obdobie 24 mesiacov, ktoré sa končí 31. augusta predchádzajúceho revízii s účinnosťou od 1. januára. Takto zrevidovaná výška finančných limitov sa v prípade potreby zaokrúhli smerom nadol na najbližších tisíc eur, aby sa zabezpečilo, že budú dodržané platné finančné limity stanovené v GPA a vyjadrené v ZPČ.

2.  Komisia počnúc 1. januárom 2014 každé dva roky určí v národných menách členských štátov, ktorých menou nie je euro, výšku finančných limitov uvedených v článku 15 písm. a) a b) zrevidovaných podľa odseku 1 tohto článku.

Komisia zároveň určí v národných menách členských štátov, ktorých menou nie je euro, výšku finančného limitu uvedeného v článku 15 písm. c).

V súlade s metódou výpočtu stanovenou v GPA vychádza určovanie týchto hodnôt z priemerných denných hodnôt týchto mien zodpovedajúcich príslušnému finančnému limitu vyjadrenému v eurách za obdobie 24 mesiacov, ktoré sa končí 31. augusta predchádzajúceho revízii s účinnosťou od 1. januára.

3.  Komisia uverejní revidované finančné limity uvedené v odseku 1, ich zodpovedajúce hodnoty v národných menách uvedené v odseku 2 prvom pododseku a hodnotu určenú v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom v Úradnom vestníku Európskej únie na začiatku mesiaca novembra nasledujúceho po ich revízii.

4.  Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 103 delegované akty s cieľom prispôsobiť metodiku stanovenú v odseku 1 druhom pododseku tohto článku akýmkoľvek zmenám metodiky stanovenej v GPA, pokiaľ ide o revíziu finančných limitov uvedených v článku 15 písm. a) a b) a určenie zodpovedajúcich hodnôt v národných menách členských štátov, ktorých menou nie je euro, podľa odseku 2 tohto článku.

Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 103 delegované akty s cieľom zrevidovať v prípade potreby finančné limity uvedené v článku 15 písm. a) a b).

5.  Ak je potrebné zrevidovať finančné limity uvedené v článku 15 písm. a) a b) a v prípade, že časové obmedzenia bránia použitiu postupu stanoveného v článku 103, teda z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa odseku 4 druhého pododseku tohto článku sa uplatňuje postup ustanovený v článku 104.



Oddiel 2

Vylúčené zákazky a súťaže návrhov, osobitné ustanovenia o obstarávaní zahŕňajúcom aspekty obrany a bezpečnosti



Pododdiel 1

Vylúčenia vzťahujúce sa na všetkých obstarávateľov a osobitné vylúčenia v sektore vodného hospodárstva a energetiky

Článok 18

Zákazky zadávané na účely ďalšieho predaja alebo lízingu tretím stranám

1.  Táto smernica sa neuplatňuje na zákazky zadávané na účely ďalšieho predaja alebo lízingu tretím stranám za predpokladu, že obstarávateľ nemá žiadne osobitné alebo výlučné právo na predaj alebo lízing predmetu takýchto zákaziek a ostatné subjekty môžu predmet zákaziek predávať alebo poskytovať na lízing za rovnakých podmienok ako obstarávateľ.

2.  Obstarávatelia oznámia Komisii na požiadanie všetky kategórie výrobkov alebo činností, ktoré považujú za vylúčené podľa odseku 1. Komisia môže na informačné účely v Úradnom vestníku Európskej únie pravidelne uverejňovať zoznamy kategórií výrobkov a činností, ktoré považuje za výrobky a činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto vylúčenie. Komisia pritom rešpektuje všetky citlivé obchodné hľadiská, na ktoré môžu obstarávatelia upozorniť pri zasielaní informácií.

Článok 19

Zákazky a súťaže návrhov zadávané alebo organizované na iné účely ako vykonávanie činnosti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, alebo na vykonávanie takejto činnosti v tretej krajine

1.  Táto smernica sa neuplatňuje na zákazky, ktoré obstarávatelia zadávajú na iné účely, ako je vykonávanie ich činností v zmysle článkov 8 až 14, alebo na vykonávanie takýchto činností v tretej krajine v podmienkach, ktoré si nevyžadujú fyzické využitie siete ani geografickej oblasti v rámci Únie, ani sa nevzťahuje na súťaže návrhov organizované na takéto účely.

2.  Obstarávatelia oznámia Komisii na požiadanie všetky činnosti, ktoré považujú za vylúčené podľa odseku 1. Komisia môže na informačné účely v Úradnom vestníku Európskej únie pravidelne uverejňovať zoznamy kategórií činností, ktoré považuje za činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto vylúčenie. Komisia pritom rešpektuje všetky komerčne citlivé hľadiská, na ktoré môžu obstarávatelia upozorniť pri zasielaní týchto informácií.

Článok 20

Zákazky zadávané a súťaže návrhov organizované podľa medzinárodných pravidiel

1.  Táto smernica sa neuplatňuje na zákazky ani súťaže návrhov, ktoré je obstarávateľ povinný zadať alebo zorganizovať v súlade s postupmi obstarávania, ktoré sa líšia od postupov ustanovených v tejto smernici a ktoré ustanovuje ktorýkoľvek z týchto nástrojov alebo subjektov:

a) právny nástroj vytvárajúci medzinárodné právne záväzky, ako je medzinárodná dohoda uzavretá v súlade so zmluvami, medzi členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo ich nižšími celkami, ktorá sa vzťahuje na práce, tovar alebo služby určené na spoločné vykonávanie alebo využívanie projektu jej signatármi;

b) medzinárodná organizácia.

Členské štáty oznámia všetky právne nástroje uvedené v prvom pododseku písm. a) tohto odseku Komisii, ktorá sa o nich môže poradiť s Poradným výborom pre verejné zákazky uvedeným v článku 105.

2.  Táto smernica sa neuplatňuje na zákazky a súťaže návrhov, ktoré obstarávateľ zadáva alebo organizuje v súlade s pravidlami obstarávania stanovenými medzinárodnou organizáciou alebo medzinárodnou finančnou inštitúciou, ak sú príslušné zákazky alebo súťaže návrhov plne financované uvedenou organizáciou alebo inštitúciou; v prípade zákaziek alebo súťaží návrhov, ktoré sú z väčšej časti spolufinancované medzinárodnou organizáciou alebo medzinárodnou finančnou inštitúciou, sa strany dohodnú na uplatniteľných postupoch obstarávania.

3.  Článok 27 sa uplatňuje na zákazky a súťaže návrhov, ktoré zahŕňajú aspekty obrany alebo bezpečnosti a ktoré sa zadávajú alebo organizujú podľa medzinárodných pravidiel. Odseky 1 a 2 tohto článku sa neuplatňujú na uvedené zákazky a súťaže návrhov.

Článok 21

Osobitné vylúčenia zákaziek na poskytnutie služieb

Táto smernica sa neuplatňuje na zákazky na poskytnutie služieb, ktorých predmetom je:

a) nadobudnutie alebo prenájom pozemkov, existujúcich stavieb alebo iných nehnuteľností akýmkoľvek finančným spôsobom alebo ktoré sa týkajú práv k nim;

b) rozhodcovské a zmierovacie služby;

c) akékoľvek z týchto právnych služieb:

i) právne zastupovanie klienta právnikom v zmysle článku 1 smernice Rady 77/249/EHS ( 32 ):

 v rozhodcovskom alebo zmierovacom konaní vedenom v členskom štáte, v tretej krajine alebo pred medzinárodným rozhodcovským alebo zmierovacím súdom alebo

 v súdnom konaní pred súdnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej moci členského štátu alebo tretej krajiny alebo pred medzinárodnými súdnymi orgánmi alebo medzinárodnými inštitúciami;

ii) právne poradenstvo poskytnuté pri príprave akéhokoľvek konania uvedeného v tomto písmene bode i) alebo ak existuje zjavný náznak a vysoká pravdepodobnosť, že vec, ktorej sa poradenstvo týka, sa stane predmetom takéhoto konania, a to za predpokladu, že poradenstvo poskytuje právnik v zmysle článku 1 smernice 77/249/EHS;

iii) služby spočívajúce v osvedčovaní a overovaní listín, ktoré musia poskytovať notári;

iv) právne služby, ktoré poskytujú správcovia alebo vymenovaní opatrovníci, a iné právne služby, ktorých poskytovateľov určil súdny orgán v dotknutom členskom štáte alebo ktorí sú na základe práva určení na vykonávanie osobitných úloh pod dohľadom takýchto súdnych orgánov;

v) iné právne služby, ktoré sú v dotknutom členskom štáte spojené, aj keď len príležitostne, s výkonom úradnej moci;

d) finančné služby spojené s emisiou, predajom, nákupom alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES ( 33 ) a operácie vykonávané európskym nástrojom finančnej stability a európskym mechanizmom pre stabilitu;

e) pôžičky bez ohľadu na spojenie s emisiou, predajom, kúpou alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov;

f) pracovné zmluvy;

g) služby verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom;

h) služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva, ktoré poskytujú neziskové organizácie alebo združenia a na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 75250000-3, 75251000-0, 75251100-1, 75251110-4, 75251120-7, 75252000-7, 75222000-8, 98113100-9 a 85143000-3 s výnimkou služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami;

i) zákazky týkajúce sa vysielacích časov alebo poskytovania programov, ktoré sa zadávajú poskytovateľom audiovizuálnych alebo rozhlasových mediálnych služieb. Na účely tohto písmena má pojem „poskytovateľ mediálnych služieb“ rovnaký význam ako podľa článku 1 ods. 1 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ ( 34 ). Pojem „program“ má rovnaký význam ako podľa článku 1 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice, ale zahŕňa aj rozhlasové programy a rozhlasové programové materiály. Okrem toho má pojem „programový materiál“ na účely tohto ustanovenia rovnaký význam ako pojem „program“.

Článok 22

Zákazky na poskytnutie služieb zadávané na základe výlučného práva

Táto smernica sa neuplatňuje na zákazky na poskytnutie služieb, ktoré sa zadajú subjektu, ktorý je sám verejným obstarávateľom, alebo združeniu verejných obstarávateľov na základe výlučného práva, ktorým disponujú v súlade s právom, iným právnym predpisom alebo uverejneným správnym opatrením, ktoré je v súlade so ZFEÚ.

Článok 23

Zákazky zadávané určitými obstarávateľmi na nákup vody a na dodávky energie alebo palív na výrobu energie

Táto smernica sa neuplatňuje na:

a) zákazky na nákup vody zadané obstarávateľmi, ktorí vykonávajú jednu alebo obe činnosti súvisiace s pitnou vodou uvedené v článku 10 ods. 1;

b) zákazky zadané obstarávateľmi, ktorí pôsobia v odvetví energetiky vykonávaním činnosti uvedenej v článku 8 ods. 1, článku 9 ods. 1 alebo článku 14, ktorá sa zameriava na zabezpečenie dodávok:

i) energie;

ii) palív na výrobu energie.



Pododdiel 2

Obstarávanie zahŕňajúce aspekty obrany a bezpečnosti

Článok 24

Obrana a bezpečnosť

1.  Pokiaľ ide o zákazky zadávané v oblasti obrany a bezpečnosti a súťaže návrhov organizované v tejto oblasti, táto smernica sa neuplatňuje na:

a) zákazky patriace do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/81/ES;

b) zákazky, na ktoré sa neuplatňuje smernica 2009/81/ES podľa jej článkov 8, 12 a 13.

2.  Táto smernica sa neuplatňuje na zákazky a súťaže návrhov, ktoré inak nie sú vyňaté z jej rozsahu pôsobnosti podľa odseku 1, pokiaľ ochrana základných bezpečnostných záujmov členského štátu nemôže byť zaručená menej rušivými opatreniami, napríklad stanovením požiadaviek zameraných na ochranu dôverného charakteru informácií, ktoré obstarávateľ sprístupňuje v rámci postupu zadávania zákazky, ako sa stanovuje v tejto smernici.

Okrem toho sa táto smernica v súlade s článkom 346 ods. 1 písm. a) ZFEÚ neuplatňuje na zákazky a súťaže návrhov, ktoré inak nie sú vyňaté z jej rozsahu pôsobnosti podľa odseku 1 tohto článku, pokiaľ by uplatňovanie tejto smernice zaväzovalo členský štát poskytovať informácie, ktorých zverejnenie považuje za rozpor so základnými záujmami svojej bezpečnosti.

3.  Ak sa obstarávanie a plnenie zákazky alebo uskutočnenie súťaže návrhov vyhlási za tajné alebo ho musia sprevádzať osobitné bezpečnostné opatrenia v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami, ktoré sú platné v členskom štáte, táto smernica sa neuplatňuje, ak členský štát určil, že dotknuté základné záujmy nemožno zaručiť menej rušivými opatreniami, akými sú opatrenia uvedené v odseku 2 prvom pododseku.

Článok 25

Zmiešané obstarávanie vzťahujúce sa na rovnakú činnosť a zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti

1.  V prípade zmiešaných zákaziek vzťahujúcich sa na rovnakú činnosť, ktorých predmetom je obstarávanie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, aj obstarávanie alebo iné prvky, na ktoré sa vzťahuje článok 346 ZFEÚ alebo smernica 2009/81/ES, sa uplatňuje tento článok.

2.  Ak sú jednotlivé časti danej zákazky objektívne oddeliteľné, obstarávatelia sa môžu rozhodnúť zadať samostatné zákazky na jednotlivé časti alebo zadať jedinú zákazku.

Ak sa obstarávatelia rozhodnú zadať samostatné zákazky na jednotlivé časti, rozhodnutie o tom, ktorý právny režim sa vzťahuje na akúkoľvek z takýchto samostatných zákaziek, sa prijme na základe charakteristických znakov príslušnej samostatnej časti.

Ak sa obstarávatelia rozhodnú zadať jedinú zákazku, na určenie uplatniteľného právneho režimu sa použijú tieto kritériá:

a) ak sa na časť danej zákazky vzťahuje článok 346 ZFEÚ, zákazku možno zadať bez uplatnenia tejto smernice, a to za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené z objektívnych dôvodov;

b) ak sa na časť danej zákazky vzťahuje smernica 2009/81/ES, zákazku možno zadať v súlade s uvedenou smernicou, a to za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené z objektívnych dôvodov. Týmto písmenom nie sú dotknuté finančné limity a vylúčenia stanovené v uvedenej smernici.

Rozhodnutie zadať jedinú zákazku sa však neprijíma na účely vylúčenia zákaziek z uplatňovania tejto smernice alebo smernice 2009/81/ES.

3.  Odsek 2 tretí pododsek písm. a) sa uplatňuje na zmiešané zákazky, na ktoré by sa inak mohli uplatňovať písmená a) a b) uvedeného pododseku.

4.  Ak jednotlivé časti danej zákazky nie sú objektívne oddeliteľné, zákazku možno zadať bez uplatnenia tejto smernice, ak zahŕňa prvky, na ktoré sa uplatňuje článok 346 ZFEÚ; inak ju možno zadať v súlade so smernicou 2009/81/ES.

Článok 26

Obstarávanie vzťahujúce sa na viacero činností a zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti

1.  V prípade zákaziek, ktoré sa majú vzťahovať na viacero činností, si obstarávatelia môžu zvoliť možnosť zadania samostatných zákaziek na každú jednotlivú činnosť alebo zadania jedinej zákazky. Ak sa obstarávatelia rozhodnú zadať samostatné zákazky na jednotlivé časti, rozhodnutie o tom, ktorý právny režim sa vzťahuje na akúkoľvek z takýchto samostatných zákaziek, sa prijme na základe charakteristických znakov príslušnej jednotlivej činnosti.

Ak sa obstarávatelia rozhodnú zadať jedinú zákazku, uplatňuje sa odsek 2 tohto článku. Rozhodnutie medzi možnosťou zadať jedinú zákazku a zadať viacero samostatných zákaziek sa neprijme s cieľom vylúčiť zákazku alebo zákazky z rozsahu pôsobnosti tejto smernice alebo smernice 2009/81/ES.

2.  V prípade zákaziek, ktoré sa majú vzťahovať na činnosť, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, a na ďalšiu činnosť, na ktorú sa vzťahuje:

a) smernica 2009/81/ES alebo

b) článok 346 ZFEÚ,

sa zákazka môže zadať v súlade so smernicou 2009/81/ES v prípadoch uvedených v písmene a) a bez uplatnenia tejto smernice v prípadoch uvedených v písmene b). Týmto pododsekom nie sú dotknuté finančné limity a vylúčenia ustanovené v smernici 2009/81/ES.

Zákazky uvedené v písmene a) prvého pododseku, ktoré okrem toho zahŕňajú obstarávanie alebo iné prvky, na ktoré sa vzťahuje článok 346 ZFEÚ, sa môžu zadať bez uplatnenia tejto smernice.

Podmienkou uplatnenia prvého a druhého pododseku však je, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené z objektívnych dôvodov a že rozhodnutie zadať jedinú zákazku sa neprijme s cieľom vylúčiť zákazky z uplatňovania tejto smernice.

Článok 27

Zákazky a súťaže návrhov zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti, ktoré sa zadávajú alebo organizujú podľa medzinárodných pravidiel

1.  Táto smernica sa neuplatňuje na zákazky ani súťaže návrhov zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti, ktoré je obstarávateľ povinný zadať alebo zorganizovať v súlade s postupmi obstarávania, ktoré sa líšia od postupov ustanovených v tejto smernici a ktoré stanovuje ktorýkoľvek z týchto nástrojov alebo subjektov:

a) medzinárodná dohoda alebo dojednanie, ktoré sú uzavreté v súlade so zmluvami, medzi členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo ich nižšími celkami a ktoré sa vzťahujú na práce, tovar alebo služby určené na spoločné vykonávanie alebo využívanie projektu ich zmluvnými stranami;

b) medzinárodná dohoda alebo dojednanie o umiestnení vojsk týkajúce sa podnikov členského štátu alebo tretej krajiny;

c) medzinárodná organizácia.

Všetky dohody alebo dojednania uvedené v písmene a) prvého pododseku tohto odseku sa oznámia Komisii, ktorá sa o nich môže poradiť s Poradným výborom pre verejné obstarávanie uvedeným v článku 105.

2.  Táto smernica sa neuplatňuje na zákazky a súťaže návrhov zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti, ktoré obstarávateľ zadáva v súlade s pravidlami obstarávania stanovenými medzinárodnou organizáciou alebo medzinárodnou finančnou inštitúciou, ak dotknuté zákazky alebo súťaže návrhov plne financuje táto organizácia alebo inštitúcia. V prípade zákaziek alebo súťaží návrhov, ktoré z väčšej časti spolufinancuje medzinárodná organizácia alebo medzinárodná finančná inštitúcia, sa zmluvné strany dohodnú na uplatniteľných postupoch obstarávania.



Pododdiel 3

Osobitné vzťahy (spolupráca, pridružené podniky a spoločné podniky)

Článok 28

Zákazky medzi verejnými obstarávateľmi

1.  Zákazka, ktorú verejný obstarávateľ zadal právnickej osobe, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) verejný obstarávateľ vykonáva nad príslušnou právnickou osobou kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami;

b) viac ako 80 % činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom;

c) v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu.

Verejný obstarávateľ sa považuje za vykonávajúceho kontrolu nad právnickou osobou podobnú tej, ktorú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami v zmysle písmena a) prvého pododseku, ak má rozhodujúci vplyv na strategické ciele, ako aj významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby. Túto kontrolu môže vykonávať aj iná právnická osoba, ktorá samotná je kontrolovaná tým istým spôsobom verejným obstarávateľom.

2.  Odsek 1 sa uplatňuje aj vtedy, ak kontrolovaná osoba, ktorá je verejným obstarávateľom, zadá zákazku svojmu kontrolujúcemu verejnému obstarávateľovi alebo inej právnickej osobe kontrolovanej tým istým verejným obstarávateľom, a to za predpokladu, že v právnickej osobe, ktorej sa zadáva verejná zákazka, nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu.

3.  Verejný obstarávateľ, ktorý nad právnickou osobou, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, nevykonáva kontrolu v zmysle odseku 1, môže napriek tomu zadať zákazku uvedenej právnickej osobe bez uplatnenia tejto smernice, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) verejný obstarávateľ vykonáva spoločne s inými verejnými obstarávateľmi nad uvedenou právnickou osobou kontrolu, ktorá je podobná kontrole, akú vykonávajú nad vlastnými organizačnými zložkami;

b) viac ako 80 % činností danej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia alebo iné právnické osoby kontrolované tými istými verejnými obstarávateľmi, a

c) v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodujúci vplyv na kontrolovanú právnickú osobu.

Na účely písmena a) prvého pododseku sa verejní obstarávatelia považujú za vykonávajúcich spoločnú kontrolu nad právnickou osobou, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

i) orgány kontrolovanej právnickej osoby s rozhodovacími právomocami pozostávajú zo zástupcov všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov. Jednotliví zástupcovia môžu zastupovať niekoľkých alebo všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov;

ii) títo verejní obstarávatelia môžu spoločne vykonávať rozhodujúci vplyv na strategické ciele a významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby a

iii) kontrolovaná právnická osoba nesleduje záujmy, ktoré sú v rozpore so záujmami kontrolujúcich verejných obstarávateľov.

4.  Zmluva uzavretá výlučne medzi dvoma alebo viacerými verejnými obstarávateľmi nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) zmluvou sa ustanovuje alebo vykonáva spolupráca medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi s cieľom zabezpečiť, aby sa služby vo verejnom záujme, ktoré musia poskytovať, poskytovali v záujme dosahovania ich spoločných cieľov;

b) vykonávanie takejto spolupráce sa riadi výlučne aspektmi týkajúcimi sa verejného záujmu a

c) zúčastnení verejní obstarávatelia vykonávajú na otvorenom trhu menej ako 20 % činností, ktorých sa spolupráca týka.

5.  Na určenie percentuálneho podielu činností uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. b), odseku 3 prvom pododseku písm. b) a odseku 4 písm. c) sa berie do úvahy priemerný celkový obrat alebo vhodný alternatívny ukazovateľ založený na činnosti, napríklad náklady, ktoré vznikli príslušnej právnickej osobe v súvislosti so službami, tovarom a prácami za tri roky predchádzajúce zadaniu zákazky.

Ak v dôsledku dátumu založenia alebo začatia činností príslušnej právnickej osoby alebo v dôsledku reorganizácie jej činností takýto obrat alebo alternatívny ukazovateľ založený na činnosti, napríklad náklady, nie je za predchádzajúce tri roky k dispozícii alebo už nie je relevantný, je postačujúce preukázať, najmä prostredníctvom podnikateľských plánov, že meranie činnosti je dôveryhodné.

Článok 29

Zákazky zadávané pridruženému podniku

1.  Na účely tohto článku je „pridruženým podnikom“ každý podnik, ktorého ročná účtovná závierka sa konsoliduje s ročnou účtovnou závierkou obstarávateľa v súlade s požiadavkami smernice 2013/34/EÚ.

2.  V prípade subjektov, na ktoré sa smernica 2013/34/EÚ nevzťahuje, je „pridružený podnik“ každý podnik:

a) na ktorý sa priamo alebo nepriamo môže vzťahovať dominantný vplyv obstarávateľa;

b) ktorý môže vykonávať dominantný vplyv nad obstarávateľom alebo

c) ktorý spoločne s obstarávateľom podlieha dominantnému vplyvu iného podniku na základe vlastníctva, finančnej účasti alebo predpisov, ktorými sa riadi.

Na účely tohto odseku má pojem „dominantný vplyv“ rovnaký význam ako v článku 4 ods. 2 druhom pododseku.

3.  Bez ohľadu na článok 28 a za predpokladu, že sú splnené podmienky uvedené v odseku 4 tohto článku, sa táto smernica neuplatňuje na zákazky:

a) ktoré obstarávateľ zadáva pridruženému podniku alebo

b) ktoré spoločný podnik, ktorý tvorí výlučne niekoľko obstarávateľov a ktorého účelom je vykonávať činnosti opísané v článkoch 8 až 14, zadáva podniku, ktorý je pridružený k jednému z týchto obstarávateľov.

4.  Odsek 3 sa uplatňuje na:

a) zákazky na poskytnutie služieb za predpokladu, že aspoň 80 % priemerného celkového obratu pridruženého podniku za predchádzajúce tri roky, berúc do úvahy všetky služby, ktoré tento podnik poskytol, pochádza z poskytovania služieb obstarávateľovi alebo iným podnikom, ku ktorým je pridružený;

b) zákazky na dodanie tovaru za predpokladu, že aspoň 80 % priemerného celkového obratu pridruženého podniku, berúc do úvahy všetok tovar, ktorý tento podnik dodal, za predchádzajúce tri roky pochádza z dodávania tovaru obstarávateľovi alebo iným podnikom, ku ktorým je pridružený;

c) na zákazky na uskutočnenie prác za predpokladu, že aspoň 80 % priemerného celkového obratu pridruženého podniku, berúc do úvahy všetky práce, ktoré tento podnik uskutočnil, za predchádzajúce tri roky pochádza z poskytovania prác obstarávateľovi alebo iným podnikom, ku ktorým je pridružený.

5.  Ak nie je z dôvodu dátumu vzniku pridruženého podniku alebo začatia vykonávania činnosti k dispozícii obrat za predchádzajúce tri roky, postačí, ak tento podnik preukáže, a to najmä prostredníctvom podnikateľských plánov, že obrat uvedený v odseku 4 písm. a), b) alebo c) je vierohodný.

6.  Ak rovnaké alebo podobné služby, tovar alebo práce poskytuje viac ako jeden podnik, ktorý je pridružený k obstarávateľovi, s ktorým tvorí hospodársku skupinu, percentuálny podiel sa vypočíta s prihliadnutím na celkový obrat pochádzajúci z poskytovania služieb, tovaru alebo prác týmito pridruženými podnikmi.

Článok 30

Zákazky zadávané spoločnému podniku alebo obstarávateľovi, ktorý tvorí súčasť spoločného podniku

Bez ohľadu na článok 28 a za predpokladu, že spoločný podnik bol zriadený s cieľom vykonávať príslušnú činnosť aspoň tri roky a že v akte, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik, sa stanovuje, že obstarávatelia, ktorí ho tvoria, budú jeho súčasťou aspoň počas rovnakého obdobia, sa táto smernica neuplatňuje na zákazky:

a) ktoré spoločný podnik, ktorý tvorí výlučne niekoľko obstarávateľov a ktorého účelom je vykonávať činnosti v zmysle článkov 8 až 14, zadáva jednému z týchto obstarávateľov alebo

b) obstarávateľ spoločnému podniku, ktorého súčasť tvorí.

Článok 31

Oznamovanie informácií

Obstarávatelia oznámia Komisii na žiadosť tieto informácie týkajúce sa uplatňovania článku 29 ods. 2 a 3 a článku 30:

a) názvy príslušných podnikov alebo príslušných spoločných podnikov;

b) povahu a hodnotu príslušných zákaziek;

c) dôkaz, ktorý Komisia považuje za potrebný na preukázanie toho, že vzťah medzi podnikom alebo spoločným podnikom, ktorému sa zadávajú zákazky, a obstarávateľom je v súlade s požiadavkami článku 29 alebo 30.



Pododdiel 4

Osobitné situácie

Článok 32

Služby v oblasti výskumu a vývoja

Táto smernica sa uplatňuje iba na zákazky na poskytnutie služieb v oblasti výskumu a vývoja, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 73000000-2 až 73120000-9, 73300000-5, 73420000-2 a 73430000-5, za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:

a) prospech plynie výlučne obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a

b) odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu obstarávateľ.

Článok 33

Zákazky podliehajúce osobitnej úprave

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 34 tejto smernice, Rakúska republika a Spolková republika Nemecko zaistia prostredníctvom podmienok udeľovania povolení alebo iných primeraných opatrení, aby každý subjekt pôsobiaci v sektoroch uvedených v rozhodnutí Komisie 2002/205/ES ( 35 ) a rozhodnutí Komisie 2004/73/ES ( 36 ):

a) dodržiaval zásady nediskriminačného a súťažného obstarávania v súvislosti so zadávaním zákaziek na tovar, práce a služby, najmä pokiaľ ide o informácie, ktoré subjekt sprístupňuje hospodárskym subjektom a ktoré sa týkajú jeho obstarávacích zámerov;

b) oznámil Komisii za podmienok vymedzených v rozhodnutí Komisie 93/327/EHS ( 37 ) informácie týkajúce sa zákaziek, ktoré zadáva.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 34, Spojené kráľovstvo zaistí prostredníctvom podmienok udeľovania povolení alebo iných primeraných opatrení, aby každý subjekt pôsobiaci v sektoroch uvedených v rozhodnutí 97/367/EHS uplatňoval písmená a) a b) odseku 1 tohto článku na zákazky zadávané na vykonávanie uvedenej činnosti v Severnom Írsku.

3.  Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na zákazky zadávané na účely prieskumu ložísk ropy alebo plynu.



Pododdiel 5

Činnosti, ktoré sú priamo vystavené hospodárskej súťaži, a procedurálne ustanovenia, ktoré sa na ne vzťahujú

Článok 34

Činnosti priamo vystavené hospodárskej súťaži

1.  Zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonanie činnosti uvedenej v článkoch 8 až 14, nepodliehajú tejto smernici, ak členský štát alebo obstarávateľ, ktorí predložili žiadosť podľa článku 35, môžu preukázať, že v členskom štáte, v ktorom sa vykonáva, je táto činnosť priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup; a tejto smernici nepodliehajú ani súťaže návrhov, ktoré sú organizované na vykonávanie takejto činnosti v danej geografickej oblasti. Príslušná činnosť môže byť súčasťou širšieho odvetvia alebo sa môže vykonávať iba v niektorých častiach príslušného členského štátu. Posúdením hospodárskej súťaže, uvedeným v prvej vete tohto odseku, ktoré sa vykoná na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, a na účely tejto smernice nie je dotknuté uplatňovanie práva v oblasti hospodárskej súťaže. Takéto posúdenie sa vykoná so zreteľom na trh pre príslušné činnosti a geografický referenčný trh v zmysle odseku 2.

2.  Na účely odseku 1 tohto článku sa otázka, či je činnosť priamo vystavená hospodárskej súťaži, zodpovie na základe kritérií, ktoré sú v súlade s ustanoveniami ZFEÚ upravujúcimi hospodársku súťaž. Medzi tieto kritériá môžu patriť charakteristické znaky dotknutých výrobkov alebo služieb, existencia alternatívnych výrobkov alebo služieb považovaných za nahraditeľné na strane ponuky alebo dopytu, ceny a skutočná alebo možná prítomnosť viac ako jedného dodávateľa príslušných výrobkov tovaru alebo poskytovateľa príslušných služieb.

Geografický referenčný trh, na základe ktorého sa posudzuje vystavenie hospodárskej súťaži, je vymedzený územím, na ktorom sa dotknuté podniky podieľajú na ponuke a dopyte, pokiaľ ide o produkty alebo služby, na ktorom sú podmienky hospodárskej súťaže dostatočne homogénne a ktoré môže byť odlíšené od susedných území, predovšetkým z dôvodu, že podmienky hospodárskej súťaže sú na týchto územiach zjavne odlišné. V tomto hodnotení sa zohľadňuje predovšetkým povaha a charakteristické znaky príslušných produktov alebo služieb, existencia prekážok vstupu na trh alebo spotrebiteľských preferencií, zjavné rozdiely v trhových podieloch podnikov medzi príslušným územím a susednými územiami alebo podstatné cenové rozdiely.

3.  Na účely odseku 1 tohto článku sa prístup na trh považuje za neobmedzený, ak členský štát vykonáva a uplatňuje právne predpisy Únie, ktoré sú uvedené v prílohe III.

Ak voľný prístup na daný trh nie je možné predpokladať na základe prvého pododseku, musí sa preukázať, že prístup na príslušný trh je voľný de facto a de iure.

Článok 35

Postup zameraný na stanovenie uplatniteľnosti článku 34

1.  Ak to členský štát stanovil alebo ak sa to stanovuje v právnych predpisoch dotknutého členského štátu a ak sa obstarávateľ domnieva, že na základe kritérií stanovených v článku 34 ods. 2 a 3 je daná činnosť na trhoch s neobmedzeným prístupom priamo vystavená hospodárskej súťaži, môže podať žiadosť Komisii o stanovenie toho, že táto smernica sa nebude uplatňovať pri zadávaní zákaziek ani organizovaní súťaží návrhov vzťahujúcich sa na vykonávanie danej činnosti, a to podľa potreby spolu so stanoviskom nezávislého vnútroštátneho orgánu, ktorý je zodpovedný za dotknutú činnosť. Takéto žiadosti sa môžu týkať činností, ktoré sú súčasťou širšieho odvetvia alebo ktoré sa vykonávajú iba v niektorých častiach príslušného členského štátu.

V tejto žiadosti dotknutý členský štát alebo obstarávateľ informuje Komisiu o všetkých relevantných skutočnostiach, a najmä o všetkých zákonoch, iných právnych predpisoch, správnych opatreniach alebo dohodách týkajúcich sa súladu s podmienkami stanovenými v článku 34 ods. 1.

2.  Ak k žiadosti pochádzajúcej od obstarávateľa nie je priložené odôvodnené a podložené stanovisko nezávislého vnútroštátneho orgánu, ktorý je zodpovedný za dotknutú činnosť, v ktorom sa dôkladne analyzujú podmienky možnej uplatniteľnosti článku 34 ods. 1 na dotknutú činnosť v súlade s odsekmi 2 a 3 uvedeného článku, Komisia bezodkladne informuje dotknutý členský štát. Dotknutý členský štát informuje v takýchto prípadoch Komisiu o všetkých relevantných skutočnostiach, a najmä o všetkých zákonoch, iných právnych predpisoch, správnych opatreniach alebo dohodách týkajúcich sa súladu s podmienkami stanovenými v článku 34 ods. 1.

3.  Komisia môže na základe žiadosti predloženej v súlade s odsekom 1 tohto článku prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v lehotách stanovených v prílohe IV na základe kritérií uvedených v článku 34 stanoviť, či je činnosť uvedená v článkoch 8 až 14 priamo vystavená hospodárskej súťaži. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 105 ods. 2.

Zákazky, ktorých zámerom je umožniť vykonávanie dotknutej činnosti, a súťaže návrhov, ktoré sa organizujú na vykonávanie takejto činnosti, prestávajú byť predmetom tejto smernice v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a) Komisia prijala vykonávací akt, v ktorom sa stanovuje uplatniteľnosť článku 34 ods. 1 v lehote stanovenej v prílohe IV;

b) Komisia neprijala vykonávací akt v lehote stanovenej v prílohe IV.

4.  Po predložení žiadosti môže dotknutý členský štát alebo obstarávateľ so súhlasom Komisie svoju žiadosť podstatne upraviť, najmä pokiaľ ide o dotknuté činnosti alebo geografické oblasti. V takom prípade sa na prijatie vykonávacieho aktu uplatňuje nová lehota, ktorá sa vypočíta v súlade s bodom 1 prílohy IV, pokiaľ sa s Komisiou a členským štátom alebo obstarávateľom, ktorý predložil žiadosť, nedohodla kratšia lehota.

5.  Ak sa na činnosť v danom členskom štáte už vzťahuje postup podľa odsekov 1, 2 a 4, ďalšie žiadosti týkajúce sa rovnakej činnosti v rovnakom členskom štáte pred uplynutím obdobia stanoveného na základe prvej žiadosti sa nepovažujú za nové postupy a riešia sa v kontexte prvej žiadosti.

6.  Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví podrobné pravidlá uplatňovania odsekov 1 až 5. Uvedený vykonávací akt obsahuje minimálne pravidlá týkajúce sa:

a) uverejnenia dátumu, ku ktorému sa začína a končí lehota stanovená v bode 1 prílohy IV, vrátane akýchkoľvek predĺžení alebo pozastavení plynutia takýchto lehôt podľa uvedenej prílohy v Úradnom vestníku Európskej únie na informačné účely;

b) uverejnenia možnej uplatniteľnosti článku 34 ods. 1 v súlade s odsekom 3 druhým pododsekom písm. b) tohto článku;

c) vykonávacích ustanovení týkajúcich sa formy, obsahu a iných podrobných žiadostí podľa odseku 1 tohto článku.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 105 ods. 2.



KAPITOLA IV

Všeobecné zásady

Článok 36

Zásady obstarávania

1.  Obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentným a primeraným spôsobom.

Obstarávanie sa nesmie pripraviť so zámerom vylúčiť ho z rozsahu pôsobnosti tejto smernice ani umelo zúžiť hospodársku súťaž. Hospodárska súťaž sa považuje za umelo zúženú, ak sa návrh obstarávania vypracuje so zámerom neprimerane zvýhodniť či znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty.

2.  Členské štáty prijmú vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby hospodárske subjekty pri plnení verejných zákaziek plnili uplatniteľné povinnosti v oblastiach environmentálneho, sociálneho a pracovného práva ustanovené v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v prílohe XIV.

Článok 37

Hospodárske subjekty

1.  Hospodárske subjekty, ktoré sú podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sú zriadené, oprávnené poskytovať príslušnú službu, nesmú byť odmietnuté len z dôvodu, že podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa zákazka zadáva, by sa od nich vyžadovalo, aby boli buď fyzickou, alebo právnickou osobou.

V prípade zákaziek na poskytnutie služieb a zákaziek na uskutočnenie prác, ako aj zákaziek na dodanie tovaru, ktoré navyše zahŕňajú aj služby alebo montáž a inštaláciu, sa však od právnických osôb môže vyžadovať, aby v ponuke alebo v žiadosti o účasť uviedli mená a príslušnú odbornú kvalifikáciu pracovníkov zodpovedných za realizáciu príslušnej zákazky.

2.  Na postupoch obstarávania sa môžu zúčastňovať skupiny hospodárskych subjektov vrátane dočasných združení. Obstarávatelia od nich nesmú vyžadovať, aby mali konkrétnu právnu formu na to, aby mohli predložiť ponuku alebo žiadosť o účasť.

Ak je to nevyhnutné, obstarávatelia môžu v súťažných podkladoch spresniť, ako skupiny hospodárskych subjektov majú splniť kritériá a požiadavky týkajúce sa kvalifikácie a kvalitatívneho výberu uvedené v článkoch 77 až 81 za predpokladu, že je to opodstatnené z objektívnych dôvodov a primerané. Členské štáty môžu stanoviť štandardné podmienky pre spôsob, akým skupiny hospodárskych subjektov majú splniť tieto požiadavky.

Akékoľvek podmienky plnenia zákazky takýmito skupinami hospodárskych subjektov, ktoré sú odlišné od podmienok stanovených pre jednotlivých účastníkov, musia byť tiež opodstatnené z objektívnych dôvodov a primerané.

3.  Bez ohľadu na odsek 2 môžu obstarávatelia vyžadovať od skupín hospodárskych subjektov, aby v prípade, že sa im zadala zákazka, nadobudli konkrétnu právnu formu, pokiaľ je táto zmena nevyhnutná na uspokojivé plnenie zákazky.

Článok 38

Vyhradené zákazky

1.  Členské štáty môžu vyhradiť právo účasti na postupoch obstarávania pre chránené pracovné dielne alebo hospodárske subjekty, ktorých hlavným cieľom je sociálna a profesionálna integrácia zdravotne postihnutých alebo znevýhodnených osôb, alebo môžu zabezpečiť, aby sa takéto zákazky plnili v rámci programov chránených pracovných miest za predpokladu, že aspoň 30 % zamestnancov týchto dielní, hospodárskych subjektov alebo programov tvoria zdravotne postihnutí alebo znevýhodnení pracovníci.

2.  Výzva na súťaž obsahuje odkaz na tento článok.

Článok 39

Dôverný charakter

1.  Pokiaľ sa v tejto smernici alebo vo vnútroštátnom práve, ktoré sa vzťahuje na obstarávateľa, a to predovšetkým v právnych predpisoch týkajúcich sa prístupu k informáciám, neustanovuje inak, a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti v súvislosti so zverejňovaním zadaných zákaziek, ako aj v súvislosti s informáciami pre záujemcov a uchádzačov podľa článkov 70 a 75, obstarávateľ nezverejní informácie, ktoré mu poskytli hospodárske subjekty a ktoré tieto subjekty označili za dôverné, vrátane – okrem iného – technického alebo obchodného tajomstva a dôverných aspektov ponúk.

2.  Obstarávatelia môžu pre hospodárske subjekty stanoviť požiadavky zamerané na ochranu dôverného charakteru informácií, ktoré obstarávatelia sprístupňujú v rámci postupu obstarávania, vrátane informácií sprístupnených v súvislosti s využívaním kvalifikačného systému, nezávisle od toho, či táto skutočnosť bola, alebo nebola predmetom oznámenia o existencii kvalifikačného systému použitého ako prostriedok výzvy na súťaž.

Článok 40

Pravidlá platné v oblasti komunikácie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa celá komunikácia a výmena informácií na základe tejto smernice, najmä elektronické predkladanie, uskutočňovala s použitím elektronických prostriedkov komunikácie v súlade s požiadavkami tohto článku. Nástroje a zariadenia, ktoré sa majú používať na komunikáciu elektronickými prostriedkami, ako aj ich technické parametre musia byť nediskriminačné, všeobecne dostupné a interoperabilné so všeobecne používanými produktmi IKT a neobmedzujú prístup hospodárskych subjektov k postupu obstarávania.

Bez ohľadu na prvý pododsek nie sú obstarávatelia povinní vyžadovať v procese predkladania elektronické prostriedky komunikácie v týchto situáciách:

a) ak by si v dôsledku špecializovanej povahy obstarávania používanie elektronických prostriedkov komunikácie vyžadovalo osobitné nástroje, zariadenia alebo formáty súborov, ktoré nie sú všeobecne dostupné alebo ktoré nie sú podporované bežne dostupnými aplikáciami;

b) aplikácie podporujúce formáty súborov, ktoré sú vhodné na opis ponúk, používajú formáty súborov, pri ktorých nie je možné používať žiadne iné otvorené alebo bežne dostupné aplikácie, alebo sa na ne vzťahuje proprietárna licenčná schéma a obstarávateľ ich nemôže sprístupniť na prevzatie alebo používanie na diaľku;

c) používanie elektronických prostriedkov komunikácie by si vyžadovalo špecializované kancelárske zariadenie, ktoré obstarávatelia nemajú bežne k dispozícii;

d) súťažné podklady si vyžadujú predloženie fyzických modelov alebo modelov v pomernej veľkosti, ktoré nemožno zaslať použitím elektronických prostriedkov.

Pokiaľ ide o komunikáciu, v prípade ktorej sa podľa druhého pododseku nepoužívajú elektronické prostriedky komunikácie, komunikácia sa uskutočňuje poštou alebo iným vhodným doručovateľom alebo kombináciou pošty alebo iného vhodného doručovateľa a elektronických prostriedkov.

Bez ohľadu na prvý pododsek tohto odseku nie sú obstarávatelia povinní vyžadovať elektronické prostriedky komunikácie v procese predkladania, ak je použitie iných prostriedkov komunikácie, ako sú elektronické prostriedky, nevyhnutné z dôvodu narušenia bezpečnosti elektronických prostriedkov komunikácie alebo na ochranu osobitne citlivej povahy informácií, ktoré si vyžadujú takú vysokú úroveň ochrany, že ju nemožno náležite zabezpečiť použitím elektronických nástrojov a zariadení, ktoré sú bežne dostupné hospodárskym subjektom alebo im môžu byť sprístupnené alternatívnymi prostriedkami prístupu v zmysle odseku 5.

Povinnosťou obstarávateľov vyžadujúcich v súlade s druhým pododsekom tohto odseku v procese predkladania iné prostriedky komunikácie, ako sú elektronické prostriedky, je, aby uviedli dôvody tejto požiadavky v individuálnej správe uvedenej v článku 100. Obstarávatelia prípadne v individuálnej správe uvedú dôvody, prečo sa použitie iných prostriedkov komunikácie, ako sú elektronické prostriedky, považuje za nevyhnutné pri uplatnení štvrtého pododseku tohto odseku.

2.  Bez ohľadu na odsek 1 sa môže v súvislosti s oznámeniami, ktoré sa netýkajú základných prvkov postupu obstarávania, použiť ústna komunikácia za predpokladu, že jej obsah je dostatočne zdokumentovaný. Na tento účel základné prvky postupu obstarávania zahŕňajú súťažné podklady, žiadosti o účasť a potvrdenie záujmu a ponuky. Dôležité je najmä to, aby sa ústna komunikácia s uchádzačmi, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na obsah a posúdenie ponúk, zdokumentovala v dostatočnom rozsahu a vhodnými prostriedkami, ako sú písomné alebo zvukové záznamy alebo súhrny hlavných prvkov komunikácie.

3.  Obstarávatelia pri každej komunikácii, výmene a uchovaní informácií zaistia celistvosť údajov a zachovanie dôvernosti ponúk a žiadostí o účasť. Obsah ponúk a žiadostí o účasť preskúmajú až po uplynutí lehoty na ich predloženie.

4.  Členské štáty môžu v prípade verejných zákaziek na práce a súťaží návrhov vyžadovať použitie osobitných elektronických nástrojov, ako sú nástroje elektronických informačných modelov budov alebo podobné nástroje. V takýchto prípadoch obstarávatelia ponúknu alternatívne prostriedky prístupu, ako sa uvádza v odseku 5, kým sa tieto nástroje nestanú bežne dostupnými v zmysle odseku 1 prvého pododseku druhej vety.

5.  Obstarávatelia môžu v prípade potreby požadovať použitie nástrojov, ktoré nie sú bežne dostupné, a to za predpokladu, že obstarávatelia ponúknu alternatívne prostriedky prístupu.

Od obstarávateľov sa očakáva, že ponúknu vhodné alternatívne prostriedky prístupu v ktoromkoľvek z ďalej uvedených prípadov, v rámci ktorých:

a) od dátumu uverejnenia oznámenia podľa prílohy IX alebo od dátumu zaslania výzvy na potvrdenie záujmu ponúkajú neobmedzený a úplný priamy bezplatný prístup k uvedeným nástrojom a zariadeniam elektronickými prostriedkami. V znení oznámenia alebo výzvy na potvrdenie záujmu sa bližšie určuje internetová adresa, na ktorej sú tieto nástroje a zariadenia prístupné;

b) zabezpečia, aby uchádzači, ktorí nemajú prístup k príslušným nástrojom a zariadeniam, alebo nemajú možnosť získať ich v príslušných lehotách, za predpokladu, že za chýbajúci prístup nie je zodpovedný dotknutý uchádzač, mohli mať prístup k postupu obstarávania prostredníctvom využitia prechodných tokenov dostupných bezplatne online alebo

c) podporujú alternatívne kanály elektronického predkladania ponúk.

6.  Okrem požiadaviek stanovených v prílohe V sa pre nástroje a zariadenia na elektronický prenos a prijímanie ponúk a na elektronické prijímanie žiadostí o účasť uplatňujú tieto pravidlá:

a) informácie, ktoré sa týkajú špecifikácií elektronického predkladania ponúk a žiadostí o účasť vrátane kódovania a časového označovania, musia byť dostupné zainteresovaným stranám;

b) členské štáty alebo obstarávatelia konajúci vo všeobecnom rámci ustanovenom dotknutým členským štátom uvedú úroveň bezpečnosti, ktorá je potrebná pre elektronické prostriedky komunikácie v rôznych fázach konkrétneho postupu obstarávania; uvedená úroveň musí byť primeraná súvisiacemu riziku;

c) ak členské štáty alebo obstarávatelia konajúci vo všeobecnom rámci stanovenom dotknutým členským štátom dospeli k záveru, že úroveň rizík posúdených podľa písmena b) tohto odseku je taká, že sa vyžadujú zdokonalené elektronické podpisy vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES ( 38 ), obstarávatelia akceptujú zdokonalené elektronické podpisy založené na kvalifikovaných certifikátoch, pričom sa vezme do úvahy, či sú tieto certifikáty poskytnuté poskytovateľom certifikačných služieb, ktorý sa nachádza v zozname dôveryhodných informácií stanovenom v rozhodnutí Komisie 2009/767/ES ( 39 ), ktoré boli vytvorené použitím bezpečného zariadenia na vytvorenie podpisu alebo bez neho, pričom sa musia splniť tieto podmienky:

i) obstarávatelia musia stanoviť požadovaný formát zdokonalených podpisov na základe formátov stanovených v rozhodnutí Komisie 2011/130/EÚ ( 40 ) a musia prijať opatrenia potrebné na to, aby bolo možné tieto formáty technicky spracovať; v prípade, keď sa používa odlišný formát elektronického podpisu, elektronický podpis alebo nosič elektronického dokumentu obsahuje informácie o existujúcich možnostiach overenia, za čo nesie zodpovednosť členský štát. Možnosti overenia umožňujú obstarávateľovi overiť online, bezplatne a spôsobom, ktorý je zrozumiteľný pre cudzincov, prijatý elektronický podpis ako zdokonalený elektronický podpis založený na kvalifikovanom certifikáte. Členské štáty oznámia informácie o poskytovateľovi služieb overenia Komisii, ktorá informácie prijaté od členských štátov sprístupní verejnosti na internete;

ii) ak sa ponuka podpisuje s podporou kvalifikovaného certifikátu, ktorý je zahrnutý v zozname dôveryhodných informácií, obstarávatelia nesmú uplatňovať ďalšie požiadavky, ktoré môžu zabrániť použitiu daných podpisov uchádzačmi.

Pokiaľ ide o dokumenty použité v súvislosti s postupom obstarávania, ktoré podpísal príslušný orgán členského štátu alebo iný vydávajúci subjekt, môže príslušný vydávajúci orgán alebo subjekt stanoviť vyžadovaný formát zdokonalených podpisov v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 1 ods. 2 rozhodnutia 2011/130/EÚ. Zavedú nevyhnutné opatrenia, aby boli schopné technicky spracovať uvedený formát zahrnutím informácií vyžadovaných na účely spracovania podpisu do dotknutého dokumentu. Takéto dokumenty v elektronickom podpise alebo na nosiči elektronických dokumentov obsahujú informácie o existujúcich možnostiach overenia, ktoré umožnia overenie prijatých elektronických podpisov online, bezplatne a spôsobom, ktorý je zrozumiteľný pre cudzincov.

7.  Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 103 delegované akty na zmeny technických podrobností a charakteristických znakov stanovených v prílohe V s cieľom zohľadniť technický vývoj.

Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 103 delegované akty s cieľom zmeniť zoznam uvedený v písmenách a) až d) druhého pododseku odseku 1 tohto článku, ak sa v dôsledku technologického vývoja stanú trvalé výnimky z používania elektronických prostriedkov komunikácie nevhodnými alebo výnimočne ak sa musia v dôsledku technologického vývoja poskytnúť nové výnimky.

S cieľom zaistiť interoperabilitu technických formátov, ako aj procesných štandardov a štandardov prenosu správ, najmä v cezhraničnom kontexte, je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 103 delegované akty na stanovenie povinného používania takýchto osobitných technických noriem, najmä pokiaľ ide o využívanie elektronického predkladania, elektronických katalógov a prostriedkov elektronického overovania, len vtedy, keď boli technické normy dôkladne otestované a dokázala sa ich užitočnosť v praxi. Skôr než sa používanie akejkoľvek technickej normy stane povinným, Komisia dôkladne posúdi aj náklady, ktoré s tým môžu byť spojené, najmä z hľadiska prispôsobenia sa existujúcim riešeniam v rámci elektronického obstarávania vrátane infraštruktúry, procesov alebo softvéru.

Článok 41

Nomenklatúry

1.  Pri akomkoľvek odkaze na nomenklatúry v kontexte verejného obstarávania sa používa Spoločný slovník obstarávania (CPV) prijatý nariadením (ES) č. 2195/2002.

2.  Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 103 delegované akty s cieľom prispôsobiť kódy CPV uvedené v tejto smernici vždy, keď je potrebné, aby sa v tejto smernici zohľadnili zmeny v nomenklatúre CPV, pričom z nich nevyplýva úprava rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 42

Konflikty záujmov

Členské štáty zabezpečia, aby verejní obstarávatelia prijali vhodné opatrenia na účinné predchádzanie, identifikáciu a nápravu konfliktov záujmov vznikajúcich pri vykonávaní postupov obstarávania, aby sa zabránilo akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže a aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so všetkými hospodárskymi subjektmi.

Pojem „konflikty záujmov“ zahŕňa prinajmenšom každú situáciu, keď zamestnanci verejného obstarávateľa alebo poskytovateľa obstarávacích služieb konajúceho v mene verejného obstarávateľa, ktorí sú zapojení do vykonávania postupu obstarávania alebo môžu ovplyvniť výsledok tohto postupu, majú priamo alebo nepriamo finančný, ekonomický alebo iný osobný záujem, ktorý by sa mohol vnímať ako ohrozenie ich nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s postupom obstarávania.



HLAVA II

PRAVIDLÁ UPLATNITEĽNÉ NA ZÁKAZKY



KAPITOLA I

Postupy

Článok 43

Podmienky týkajúce sa GPA a iných medzinárodných dohôd

Pokiaľ sa na práce, tovar, služby a hospodárske subjekty vzťahujú prílohy 3, 4 a 5 a všeobecné poznámky k dodatku I Európskej únie ku GPA, ako aj iné medzinárodné dohody, ktorými je Únia viazaná, obstarávatelia v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) poskytujú v súvislosti s týmito prácami, tovarom, službami a hospodárskymi subjektmi signatárov týchto dohôd zaobchádzanie, ktoré nesmie byť nepriaznivejšie než zaobchádzanie, ktoré poskytujú v súvislosti s prácami, tovarom, službami a hospodárskymi subjektmi Únie.

Článok 44

Výber postupov

1.  Obstarávatelia uplatňujú pri zadávaní zákaziek na tovar, práce alebo služby postupy upravené tak, aby boli v súlade s touto smernicou, a to za predpokladu, že výzva na súťaž bola uverejnená v súlade s touto smernicou, a bez toho, aby tým bol dotknutý článok 47.

2.  Členské štáty ustanovia, že obstarávatelia môžu uplatňovať verejnú súťaž alebo užšiu súťaž, alebo rokovacie konanie s predchádzajúcou výzvou na súťaž podľa tejto smernice.

3.  Členské štáty ustanovia, že obstarávatelia môžu uplatňovať súťažný dialóg a inovatívne partnerstvo podľa tejto smernice.

4.  Výzva na súťaž sa môže uskutočniť jedným z týchto prostriedkov:

a) pravidelným informatívnym oznámením podľa článku 67, ak sa zákazka zadáva v rámci užšej súťaže alebo rokovacieho konania;

b) oznámením o existencii kvalifikačného systému podľa článku 68, ak sa zákazka zadáva v rámci užšej súťaže alebo rokovacieho konania, alebo súťažného dialógu či inovatívneho partnerstva;

c) oznámením o vyhlásení obstarávania podľa článku 69.

V prípade uvedenom v písmene a) tohto odseku sa hospodárske subjekty, ktoré vyjadrili svoj záujem v následnosti na uverejnenie pravidelného informatívneho oznámenia, následne vyzvú, aby svoj záujem písomne potvrdili, a to prostredníctvom výzvy na potvrdenie záujmu v súlade s článkom 74.

5.  V osobitných prípadoch a za osobitných okolností výslovne uvedených v článku 50 môžu členské štáty ustanoviť, že obstarávatelia môžu uplatniť rokovacie konanie bez predchádzajúcej výzvy na súťaž. Členské štáty neumožnia použitie tohto postupu v žiadnych iných prípadoch, než sú prípady uvedené v článku 50.

Článok 45

Verejná súťaž

1.  V prípade verejnej súťaže môže každý hospodársky subjekt, ktorý má záujem, reagovať na výzvu na súťaž predložením ponuky.

Minimálna lehota na prijímanie ponúk je 35 dní od dátumu zaslania oznámenia o vyhlásení obstarávania.

K ponuke sú priložené informácie, ktoré na účely kvalitatívneho výberu požaduje obstarávateľ.

2.  Ak obstarávatelia uverejnili pravidelné informatívne oznámenie, ktoré sa samo osebe nepoužilo ako prostriedok výzvy na súťaž, minimálna lehota na prijímanie ponúk stanovená v odseku 1 druhom pododseku tohto článku sa môže skrátiť na 15 dní za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a) pravidelné informatívne oznámenie obsahuje popri informáciách vyžadovaných v oddiele I časti A prílohy VI všetky informácie, ktoré sa vyžadujú v oddiele II časti A prílohy VI, pokiaľ sú takéto informácie k dispozícii v čase, keď sa pravidelné informatívne oznámenie uverejňuje;

b) pravidelné informatívne oznámenie bolo odoslané na uverejnenie v lehote 35 dní až 12 mesiacov pred dátumom zaslania oznámenia o vyhlásení obstarávania.

3.  Ak sa lehota stanovená v odseku 1 druhom pododseku stáva neuplatniteľnou z dôvodu naliehavého stavu, ktorý obstarávateľ náležite odôvodní, môže stanoviť lehotu, ktorá nebude kratšia ako 15 dní od dátumu zaslania oznámenia o vyhlásení obstarávania.

4.  Obstarávateľ môže lehotu na prijímanie ponúk stanovenú v odseku 1 druhom pododseku tohto článku skrátiť o päť dní, ak akceptuje predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami v súlade s článkom 40 ods. 4 prvým pododsekom a s článkom 40 ods. 5 a 6.

Článok 46

Užšia súťaž

1.  V užšej súťaži môže každý hospodársky subjekt reagovať na výzvu na súťaž predložením žiadosti o účasť, pričom poskytne informácie na účely kvalitatívneho výberu, ktoré vyžaduje obstarávateľ.

Minimálna lehota na prijímanie žiadostí o účasť je spravidla minimálne 30 dní od dátumu odoslania oznámenia o vyhlásení obstarávania alebo výzvy na potvrdenie záujmu a v žiadnom prípade nemôže byť kratšia ako 15 dní.

2.  Ponuku môžu predložiť len tie hospodárske subjekty, ktoré obstarávateľ po tom, ako posúdi poskytnuté informácie, vyzve, aby predložili ponuku. Obstarávatelia môžu v súlade s článkom 78 ods. 2 obmedziť počet vhodných záujemcov, ktorí majú byť vyzvaní na účasť na súťaži.

Lehota na prijímanie ponúk sa môže stanoviť vzájomnou dohodou medzi obstarávateľom a vybranými záujemcami za predpokladu, že všetci vybraní záujemcovia majú rovnaký čas na prípravu a predloženie ponúk.

V prípade, že dohoda o lehote na prijímanie ponúk neexistuje, lehota je minimálne 10 dní od dátumu zaslania výzvy na predloženie ponúk.

Článok 47

Rokovacie konanie s predchádzajúcou výzvou na súťaž

1.  Pri rokovacom konaní s predchádzajúcou výzvou na súťaž môže každý hospodársky subjekt reagovať na výzvu na súťaž žiadosťou o účasť, pričom predloží informácie na účely kvalitatívneho výberu, ktoré požaduje obstarávateľ.

Minimálna lehota na prijímanie žiadostí o účasť je spravidla minimálne 30 dní od dátumu odoslania oznámenia o vyhlásení obstarávania alebo v prípade, ak sa pravidelné informatívne oznámenie používa ako prostriedok výzvy na súťaž, 30 dní od dátumu odoslania výzvy na potvrdenie záujmu, pričom v žiadnom prípade nesmie byť kratšia ako 15 dní.

2.  Na rokovaniach sa môžu zúčastniť len tie hospodárske subjekty, ktoré obstarávateľ po tom, ako posúdi poskytnuté informácie, vyzve na účasť. Obstarávatelia môžu v súlade s článkom 78 ods. 2 obmedziť počet vhodných záujemcov, ktorí majú byť vyzvaní na účasť na súťaži.

Lehota na prijímanie ponúk sa môže stanoviť vzájomnou dohodou medzi obstarávateľom a vybranými záujemcami za predpokladu, že všetci záujemcovia majú rovnaký čas na prípravu a predloženie ponúk.

V prípade, že dohoda o lehote na prijímanie ponúk neexistuje, lehota je minimálne 10 dní od dátumu zaslania výzvy na predloženie ponúk.

Článok 48

Súťažný dialóg

1.  V súťažnom dialógu môže každý hospodársky subjekt v súlade s článkom 44 ods. 4 písm. b) a c) reagovať na výzvu na súťaž predložením žiadosti o účasť, pričom poskytne informácie na účely kvalitatívneho výberu, ktoré vyžaduje obstarávateľ.

Minimálna lehota na prijímanie žiadostí o účasť je spravidla najmenej 30 dní od dátumu odoslania oznámenia o vyhlásení obstarávania alebo v prípade, ak sa ako prostriedok výzvy na súťaž používa pravidelné informatívne oznámenie, 30 dní od dátumu odoslania výzvy na potvrdenie záujmu, a v žiadnom prípade nesmie byť kratšia ako 15 dní.

Na dialógu sa môžu zúčastniť len tie hospodárske subjekty, ktoré obstarávateľ po tom, ako posúdi poskytnuté informácie, vyzve na účasť. Obstarávatelia môžu v súlade s článkom 78 ods. 2 obmedziť počet vhodných záujemcov, ktorí majú byť vyzvaní na účasť na súťaži. Zákazka sa zadáva výlučne na základe kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktorým je ponuka predstavujúca najlepší pomer ceny a kvality v súlade s článkom 82 ods. 2.

2.  Obstarávatelia uvedú a vymedzia svoje potreby a požiadavky vo výzve na súťaž a/alebo v informatívnom dokumente. V tých istých dokumentoch súčasne uvedú a vymedzia aj vybrané kritériá na vyhodnotenie ponúk a uvedú orientačný časový rámec.

3.  Obstarávatelia začnú dialóg s účastníkmi vybranými v súlade s príslušnými ustanoveniami článkov 76 až 81, ktorého cieľom je identifikovať a vymedziť najvhodnejšie prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Počas tohto dialógu môžu s vybranými účastníkmi prediskutovať všetky aspekty obstarávania.

Obstarávatelia zabezpečia počas dialógu rovnaké zaobchádzanie so všetkými účastníkmi. Nebudú preto poskytovať informácie diskriminačným spôsobom, ktorý by mohol niektorých účastníkov zvýhodniť pred inými.

Obstarávatelia v súlade s článkom 39 nesprístupnia iným účastníkom navrhnuté riešenia ani iné dôverné informácie, ktoré získajú od záujemcu alebo uchádzača, ktorý sa na dialógu zúčastňuje, bez jeho súhlasu. Takýto súhlas nemá formu všeobecnej výnimky, ale poskytuje sa s odkazom na zamýšľané oznámenie konkrétnych informácií.

4.  Súťažné dialógy sa môžu uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich fázach s cieľom znížiť počet riešení, ktoré sa majú prediskutovať počas fázy dialógu, a to tak, že sa uplatnia kritériá na vyhodnotenie ponúk ustanovené vo výzve na súťaž alebo v informatívnom dokumente. Obstarávateľ uvedie vo výzve na súťaž alebo v informatívnom dokumente, či uvedenú možnosť využije.

5.  Obstarávateľ pokračuje v dialógu dovtedy, kým nenájde riešenie alebo riešenia, ktoré dokážu uspokojiť jeho potreby.

6.  Po vyhlásení, že dialóg je ukončený, a po informovaní zostávajúcich účastníkov o ukončení dialógu obstarávatelia požiadajú zostávajúcich účastníkov, aby predložili svoje konečné ponuky na základe riešenia alebo riešení, ktoré boli predložené a spresnené počas dialógu. Tieto ponuky zahŕňajú všetky požadované prvky, ktoré sú potrebné na realizáciu projektu.

Tieto ponuky sa môžu na žiadosť obstarávateľa spresniť, konkretizovať a optimalizovať. Takéto spresnenie, konkretizácia, optimalizácia alebo doplňujúce informácie však nesmú zahŕňať zmeny základných aspektov ponuky alebo obstarávania vrátane potrieb a požiadaviek stanovených vo výzve na súťaž alebo v informatívnom dokumente, ak je pravdepodobné, že zmeny týchto aspektov, potrieb a požiadaviek narušia hospodársku súťaž alebo budú mať diskriminačný účinok.

7.  Obstarávatelia posúdia predložené ponuky na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk stanovených vo výzve na súťaž alebo v informatívnom dokumente.

Na žiadosť obstarávateľa sa môžu s uchádzačom, ktorý bol určený ako uchádzač, ktorý predložil ponuku predstavujúcu najlepší pomer ceny a kvality v súlade s článkom 82 ods. 2, uskutočniť rokovania s cieľom potvrdiť finančné záväzky alebo iné podmienky uvedené v ponuke finalizovaním podmienok zmluvy, a to za predpokladu, že takéto rokovania nemajú účinok v podobe podstatnej úpravy základných aspektov ponuky alebo obstarávania vrátane potrieb a požiadaviek uvedených vo výzve na súťaž alebo v informatívnom dokumente a že sa tým nevytvára riziko narušenia hospodárskej súťaže ani nespôsobuje diskriminácia.

8.  Obstarávatelia môžu bližšie určiť ceny pre účastníkov dialógu alebo platby účastníkom dialógu.

Článok 49

Inovatívne partnerstvo

1.  V inovatívnych partnerstvách môže každý hospodársky subjekt v súlade s článkom 44 ods. 4 písm. b) a c) reagovať na výzvu na súťaž predložením žiadosti o účasť, pričom poskytne informácie na účely kvalitatívneho výberu, ktoré vyžaduje obstarávateľ.

Obstarávateľ určí v súťažných podkladoch potrebu inovačného produktu, služby alebo prác, ktorú nemožno uspokojiť kúpou výrobkov, služieb alebo prác, ktoré sú už dostupné na trhu. Uvedie, ktoré prvky tohto opisu vymedzujú minimálne požiadavky, ktoré majú splniť všetci uchádzači. Uvedené údaje sú dostatočne presné na to, aby hospodárskym subjektom umožnili určiť povahu a rozsah požadovaného riešenia a rozhodnúť sa, či požiadajú o účasť na súťaži.

Obstarávateľ môže rozhodnúť o zriadení inovatívneho partnerstva s jedným alebo viacerými partnermi vykonávajúcimi samostatné výskumné a vývojové činnosti.

Minimálna lehota na prijímanie žiadostí o účasť je spravidla najmenej 30 dní od dátumu odoslania oznámenia o vyhlásení obstarávania a v žiadnom prípade nesmie byť kratšia ako 15 dní. Na súťaži sa môžu zúčastniť len tie hospodárske subjekty, ktoré obstarávateľ vyzval na základe posúdenia poskytnutých informácií. Obstarávatelia môžu v súlade s článkom 78 ods. 2 obmedziť počet vhodných záujemcov, ktorí sa vyzvú na účasť v súťaži. Zákazky sa zadávajú výlučne na základe kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktorým je ponuka predstavujúca najlepší pomer ceny a kvality v súlade s článkom 82 ods. 2.

2.  Cieľom inovatívneho partnerstva je vývoj inovačného výrobku, služby alebo prác a následná kúpa výsledného tovaru, služieb alebo prác, a to za predpokladu, že zodpovedajú úrovni plnenia a maximálnym nákladom dohodnutým medzi obstarávateľmi a účastníkmi.

Inovatívne partnerstvo má štruktúru po sebe nasledujúcich fáz, ktoré kopírujú postupnosť krokov v procese výskumu a inovácie, čo môže zahŕňať výrobu výrobkov, poskytnutie služieb alebo uskutočnenie stavebných prác. V rámci inovatívneho partnerstva sa stanovujú čiastkové ciele, ktoré majú partneri dosiahnuť, a zabezpečuje sa vyplácanie odmeny v primeraných splátkach.

Obstarávateľ môže na základe týchto cieľov po každej fáze rozhodnúť o ukončení inovatívneho partnerstva alebo v prípade inovatívneho partnerstva s viacerými partnermi o znížení počtu partnerov ukončením individuálnych zmlúv, a to za predpokladu, že v súťažných podkladoch uviedol tieto možnosti a podmienky ich využitia.

3.  Ak sa v tomto článku neustanovuje inak, obstarávatelia rokujú s uchádzačmi o pôvodných a všetkých následných ponukách, ktoré predložili, okrem konečnej ponuky, a to s cieľom zlepšiť obsah ponúk.

Predmetom týchto rokovaní nesmú byť minimálne požiadavky a kritériá na vyhodnotenie ponúk.

4.  Obstarávatelia počas týchto rokovaní zabezpečia rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi. Nesmú preto poskytovať informácie diskriminačným spôsobom, ktorý môže niektorých uchádzačov zvýhodniť pred inými. Všetkých uchádzačov, ktorých ponuky neboli vylúčené podľa odseku 5, písomne informujú o akýchkoľvek zmenách technických špecifikácií alebo iných súťažných podkladov, ako sú podklady, v ktorých sa stanovujú minimálne požiadavky. Obstarávatelia po týchto zmenách poskytnú uchádzačom dostatočný čas na to, aby prípadne upravili a opätovne predložili zmenené ponuky.

Obstarávatelia v súlade s článkom 39 nesprístupnia iným účastníkom dôverné informácie, ktoré získali od záujemcu alebo uchádzača, ktorý sa zúčastňuje na rokovaniach, bez jeho súhlasu. Takýto súhlas nesmie mať formu všeobecného vzdania sa práva na dôvernosť informácií, ale udeľuje sa v súvislosti so zamýšľaným oznámením konkrétnych informácií.

5.  Rokovania počas postupov inovatívneho partnerstva sa môžu uskutočniť v niekoľkých fázach nasledujúcich po sebe s cieľom znížiť počet ponúk, ktoré sa majú prerokovať, pričom sa uplatnia kritériá na vyhodnotenie ponúk uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, vo výzve na potvrdenie záujmu alebo v súťažných podkladoch. Obstarávateľ uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, vo výzve na potvrdenie záujmu alebo v súťažných podkladoch, či túto možnosť využije.

6.  Obstarávatelia uplatňujú pri výbere záujemcov najmä kritériá týkajúce sa kapacity záujemcov v oblasti výskumu a vývoja a vypracúvania a zavádzania inovačných riešení.

Výskumné a inovačné projekty zamerané na uspokojenie potrieb určených obstarávateľom, ktoré nemožno uspokojiť prostredníctvom existujúcich riešení, môžu predložiť len tie hospodárske subjekty, ktoré obstarávateľ vyzve po tom, čo posúdi vyžiadané informácie.

Obstarávateľ v súťažných podkladoch vymedzí dojednania uplatniteľné na práva duševného vlastníctva. V prípade inovatívneho partnerstva s viacerými partnermi obstarávateľ v súlade s článkom 39 neodhalí pred inými partnermi bez súhlasu partnera riešenia, ktoré tento partner navrhuje v rámci partnerstva, ani iné dôverné informácie, ktoré tento partner predložil v rámci partnerstva. Takýto súhlas nesmie mať formu všeobecného vzdania sa práva na dôvernosť informácií, ale udeľuje sa v súvislosti so zamýšľaným oznámením konkrétnych informácií.

7.  Obstarávateľ zabezpečí, aby sa do štruktúry partnerstva, a najmä trvania a hodnoty jednotlivých fáz premietla úroveň inovácie navrhovaného riešenia a postupnosť výskumných a inovačných činností, ktoré sú potrebné na vývoj inovačného riešenia, ktoré ešte nie je na trhu dostupné. Predpokladaná hodnota obstarávaného tovaru, služieb alebo prác nesmie byť neprimeraná investíciám na ich vývoj.

Článok 50

Používanie rokovacieho konania bez predchádzajúcej výzvy na súťaž

Obstarávatelia môžu rokovacie konanie bez predchádzajúcej výzvy na súťaž používať v týchto prípadoch:

a) ak ako reakcia na konanie s predchádzajúcou výzvou na súťaž neboli predložené žiadne ponuky alebo žiadne vhodné ponuky alebo žiadosti o účasť, alebo žiadne vhodné žiadosti o účasť za predpokladu, že pôvodné podmienky zákazky sa podstatne nezmenia.

Ponuka sa považuje za nevhodnú, ak je vzhľadom na zákazku irelevantná, pričom bez podstatných zmien nie je zjavne schopná uspokojiť potreby a požiadavky obstarávateľa uvedené v súťažných podkladoch. Žiadosť o účasť sa považuje za nevhodnú, ak príslušný hospodársky subjekt je alebo môže byť vylúčený podľa článku 78 ods. 1 alebo článku 80 ods. 1 alebo nespĺňa podmienky účasti, ktoré stanovil obstarávateľ podľa článku 78 alebo 80;

b) ak sa zákazka používa výlučne na výskumné, experimentálne, študijné alebo vývojové účely, a nie na účel zaistenia zisku alebo návratnosti výskumných a vývojových nákladov, a pokiaľ sa zadaním takejto zákazky nebráni súťažnému zadávaniu následných zákaziek, ktoré majú najmä takýto účel;

c) ak práce, tovar alebo služby môže dodať iba jeden konkrétny hospodársky subjekt, a to z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

i) cieľom obstarávania je vytvorenie alebo nadobudnutie jedinečného umeleckého diela alebo umeleckého výkonu;

ii) z technických dôvodov neexistuje hospodárska súťaž;

iii) ochrana výlučných práv vrátane práv duševného vlastníctva.

Výnimky stanovené v bodoch ii) a iii) sa uplatňujú len v prípadoch, keď neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov obstarávania;

d) pokiaľ to je nevyhnutne potrebné, ak z dôvodov mimoriadne naliehavých prípadov spôsobených udalosťami, ktoré obstarávateľ nemohol predvídať, nemožno dodržať lehoty stanovené pre verejnú súťaž, užšiu súťaž a rokovacie konania s predchádzajúcou výzvou na súťaž. Za okolnosti použité na odôvodnenie mimoriadne naliehavých prípadov nesmie v žiadnom prípade niesť zodpovednosť obstarávateľ;

e) v prípade zákaziek na dodanie tovaru, pri doplňujúcich dodaniach od pôvodného dodávateľa, ktoré sú určené buď ako čiastočná náhrada dodaní tovaru alebo zariadenia, alebo ako rozšírenie existujúcich dodaní tovaru alebo zariadenia, ak by v dôsledku zmeny dodávateľa musel obstarávateľ nadobudnúť tovar s odlišnými technickými parametrami, čo by malo za následok nezlučiteľnosť alebo neprimerané technické ťažkosti pri prevádzke a údržbe;

f) pri zákazkách na nové práce alebo služby spočívajúce v opakovaní podobných prác alebo služieb zverených dodávateľovi, ktorému tí istí obstarávatelia zadali skoršiu zákazku za predpokladu, že takéto práce alebo služby sú v súlade so základným projektom, na ktorý bola zadaná prvá zákazka na základe postupu v súlade s článkom 44 ods. 1.

V základnom projekte sa uvádza rozsah možných dodatočných prác alebo služieb a podmienky, za akých sa zadajú. Len čo sa prvý projekt stane predmetom obstarávania, oznámi sa prípadné použitie tohto postupu a obstarávatelia pri uplatňovaní článkov 15 a 16 zohľadnia celkové predpokladané náklady následných prác alebo služieb;

g) pri tovaroch kótovaných a nakupovaných na komoditnom trhu;

h) pri mimoriadne výhodných nákupoch, kde možno obstarávať dodávky tovaru využitím obzvlášť výhodnej možnosti, ktorá je k dispozícii len veľmi krátky čas, za cenu značne nižšiu, ako sú bežné trhové ceny;

i) pri obstarávaní tovaru alebo služieb za obzvlášť výhodných podmienok buď od dodávateľa, ktorý s konečnou platnosťou ukončuje svoju obchodnú činnosť, alebo od likvidátora v konkurznom konaní, z vyrovnania s veriteľmi alebo z podobného konania podľa vnútroštátnych zákonov alebo iných právnych predpisov;

j) keď zákazka na poskytnutie služieb vychádza zo súťaže návrhov organizovanej v súlade s touto smernicou a keď sa podľa pravidiel stanovených v súťaži návrhov má zadať víťazovi alebo jednému z víťazov takejto súťaže; v druhom uvedenom prípade musia byť všetci víťazi vyzvaní na účasť na rokovaniach.



KAPITOLA II

Metódy a nástroje elektronického a hromadného obstarávania

Článok 51

Rámcové dohody

1.  Obstarávatelia môžu uzatvárať rámcové dohody za predpokladu, že uplatňujú postupy ustanovené v tejto smernici.

Rámcová dohoda je dohoda medzi jedným alebo viacerými obstarávateľmi a jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi, ktorej účelom je stanoviť podmienky upravujúce zákazky, ktoré sa majú zadávať počas daného obdobia, najmä pokiaľ ide o cenu a prípadne aj o predpokladané množstvá.

Platnosť rámcovej dohody nepresiahne osem rokov okrem výnimočných prípadov náležite odôvodnených najmä jej predmetom.

2.  Zákazky založené na rámcovej dohode sa udeľujú na základe objektívnych pravidiel a kritérií, ktoré môžu zahŕňať opätovné otvorenie súťaže medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú zmluvnými stranami k uzavretej rámcovej dohode. Tieto pravidlá a kritériá sa stanovia v súťažných podkladoch pre rámcovú dohodu.

Prostredníctvom objektívnych pravidiel a kritérií uvedených v prvom pododseku sa zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi, ktoré sú zmluvnými stranami dohody. V prípade, že zahŕňajú opätovné otvorenie súťaže, obstarávatelia stanovia dostatočne dlhú lehotu na to, aby bolo možné predložiť ponuky pre každú konkrétnu zákazku, a obstarávatelia zadajú každú zákazku uchádzačovi, ktorý na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk uvedených v špecifikáciách rámcovej dohody predloží najlepšiu ponuku.

Obstarávatelia nesmú zneužívať rámcové dohody alebo ich používať takým spôsobom, ktorý by bránil hospodárskej súťaži, obmedzoval ju alebo ju narušoval.

Článok 52

Dynamické nákupné systémy

1.  Obstarávatelia môžu použiť dynamický nákupný systém na bežné nákupy, ktorých charakteristické znaky spĺňajú vo forme, ktorá je všeobecne dostupná na trhu, požiadavky obstarávateľa. Dynamický nákupný systém funguje ako plne elektronický postup a je počas platnosti nákupného systému prístupný každému hospodárskemu subjektu, ktorý spĺňa podmienky účasti. Môže sa rozdeliť na kategórie tovaru, prác alebo služieb, ktoré sú objektívne vymedzené na základe charakteristických znakov obstarávania, ktoré sa vykonáva v rámci dotknutej kategórie. Takéto charakteristické znaky môžu zahŕňať odkaz na maximálnu možnú veľkosť následných konkrétnych zákaziek alebo na konkrétnu geografickú oblasť, v ktorej sa budú následné konkrétne zákazky plniť.

2.  Obstarávatelia sa pri obstarávaní v rámci dynamického nákupného systému riadia pravidlami užšej súťaže. Prístup do systému majú všetci záujemcovia, ktorí spĺňajú podmienky účasti, a počet záujemcov, ktorí budú mať prístup do systému, nie je obmedzený podľa článku 78 ods. 2. Ak obstarávatelia rozdelili systém na kategórie tovarov, prác alebo služieb v súlade s odsekom 1 tohto článku, pre každú kategóriu uvedú uplatniteľné podmienky účasti.

Bez ohľadu na článok 46 sa uplatňujú tieto lehoty:

a) Minimálna lehota na prijímanie žiadostí o účasť je spravidla najmenej 30 dní od dátumu odoslania oznámenia o vyhlásení obstarávania alebo v prípade, ak sa ako prostriedok výzvy na súťaž používa pravidelné informatívne oznámenie, 30 dní od dátumu odoslania výzvy na potvrdenie záujmu, a v žiadnom prípade nesmie byť kratšia ako 15 dní. Po zaslaní výzvy na predloženie ponúk pre prvé konkrétne obstarávanie v rámci dynamického nákupného systému sa na prijatie žiadostí o účasť nevzťahujú žiadne ďalšie lehoty.

b) Minimálna lehota na prijatie ponúk je aspoň 10 dní od dátumu zaslania výzvy na predloženie ponúk. Uplatňuje sa článok 46 ods. 2 druhý a tretí pododsek.

3.  Pri akejkoľvek komunikácii v súvislosti s dynamickým nákupným systémom sa využívajú len elektronické prostriedky v súlade s článkom 40 ods. 1, 3, 5, a 6.

4.  Na účely zadávania zákaziek v rámci dynamického nákupného systému obstarávatelia:

a) uverejnia výzvu na súťaž, v ktorej jasne uvedú, že sa použije dynamický nákupný systém;

b) v súťažných podkladoch uvedú aspoň povahu a predpokladaný objem plánovaného obstarávania, ako aj všetky potrebné informácie týkajúce sa dynamického nákupného systému vrátane toho, ako dynamický nákupný systém funguje, používaných elektronických zariadení a podmienok a špecifikácií technického pripojenia;

c) uvedú akékoľvek rozdelenie na kategórie tovaru, prác alebo služieb, ako aj charakteristické znaky, ktoré ich vymedzujú;

d) ponúkajú počas doby platnosti systému neobmedzený a úplný priamy prístup k súťažným podkladom v súlade s článkom 73.

5.  Obstarávatelia umožnia počas celého obdobia platnosti dynamického nákupného systému každému hospodárskemu subjektu, aby požiadal o účasť v systéme za podmienok uvedených v odseku 2. Obstarávatelia ukončia svoje posúdenie takýchto žiadostí v súlade s podmienkami účasti do 10 pracovných dní od ich prijatia. Táto lehota sa môže v jednotlivých prípadoch predĺžiť na 15 pracovných dní, ak je to odôvodnené najmä v dôsledku potreby preskúmať dodatočnú dokumentáciu alebo inak overiť, či sú podmienky účasti splnené.

Bez ohľadu na prvý pododsek, pokiaľ sa výzva na predloženie ponúk v prípade prvého konkrétneho obstarávania v rámci dynamického nákupného systému neodoslala, obstarávatelia môžu predĺžiť obdobie na vyhodnotenie za predpokladu, že počas predĺženého obdobia na vyhodnotenie sa nevydá žiadna výzva na predloženie ponúk. Obstarávatelia uvedú v súťažných podkladoch dĺžku predĺženého obdobia, ktorú majú v úmysle uplatniť.

Obstarávatelia informujú dotknutý hospodársky subjekt čo najskôr o tom, či mu bol, alebo nebol poskytnutý prístup do dynamického nákupného systému.

6.  Obstarávatelia vyzvú všetkých účastníkov, ktorým bol poskytnutý prístup, aby v súlade s článkom 74 predložili ponuku pre každé konkrétne obstarávanie v rámci dynamického nákupného systému. Ak bol dynamický nákupný systém rozdelený na kategórie prác, tovaru alebo služieb, obstarávatelia vyzvú všetkých účastníkov, ktorým bol poskytnutý prístup k danej kategórii zodpovedajúcej konkrétnemu dotknutému obstarávaniu, aby predložili ponuku.

Zákazku zadajú uchádzačovi, ktorý predložil najlepšiu ponuku na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk stanovených v oznámení o vyhlásení obstarávania v rámci dynamického nákupného systému, vo výzve na potvrdenie záujmu alebo ak sa ako prostriedok výzvy na súťaž používa oznámenie o existencii kvalifikačného systému, vo výzve na predloženie ponuky. Tieto kritériá sa môžu v prípade potreby presnejšie formulovať vo výzve na predloženie ponúk.

7.  Obstarávatelia, ktorí podľa článku 80 uplatňujú dôvody na vylúčenie a podmienky účasti stanovené v smernici 2014/24/EÚ, môžu kedykoľvek počas platnosti dynamického nákupného systému od účastníkov, ktorým bol poskytnutý prístup, požadovať, aby predložili obnovené a aktualizované vlastné vyhlásenie, ako sa stanovuje v článku 59 ods. 1 uvedenej smernice, a to v lehote piatich pracovných dní od dátumu zaslania uvedenej žiadosti.

Odseky 2 až 4 článku 59 sa uplatňujú počas celej platnosti dynamického nákupného systému.

8.  Obstarávatelia uvedú obdobie platnosti dynamického nákupného systému vo výzve na súťaž. Komisii oznámia akékoľvek zmeny týkajúce sa obdobia platnosti, pričom použijú tieto štandardné vzory:

a) pri zmene obdobia platnosti bez ukončenia platnosti systému formulár použitý pôvodne pri výzve na súťaž v rámci dynamického nákupného systému;

b) pri ukončení platnosti systému oznámenie o výsledku obstarávania uvedené v článku 70.

9.  Hospodárskym subjektom, ktoré majú záujem o dynamický nákupný systém alebo sú jeho účastníkmi, sa pred obdobím platnosti dynamického nákupného systému alebo počas tohto obdobia nesmú účtovať žiadne poplatky.

Článok 53

Elektronické aukcie

1.  Obstarávatelia môžu použiť elektronické aukcie, v ktorých sa oznamujú nové ceny upravené smerom nadol a/alebo nové hodnoty týkajúce sa určitých prvkov ponúk.

Na tieto účely obstarávatelia štrukturujú elektronickú aukciu ako opakovaný elektronický proces, ktorý prebieha po počiatočnom úplnom vyhodnotení ponúk a na základe ktorého možno stanoviť poradie ponúk s použitím automatických metód hodnotenia.

Určité zákazky na poskytnutie služieb a určité zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ktorých predmetom je intelektuálne plnenie, napríklad projektová dokumentácia stavieb, v prípade ktorých poradie ponúk nemožno stanoviť s použitím automatických metód hodnotenia, nesmú byť predmetom elektronických aukcií.

2.  V prípade verejnej súťaže alebo užšej súťaže, alebo rokovacieho konania s predchádzajúcou výzvou na súťaž sa môžu obstarávatelia rozhodnúť, že pred zadaním zákazky sa uskutoční elektronická aukcia, ak možno presne stanoviť obsah súťažných podkladov, a to predovšetkým technické špecifikácie ponúk.

Za rovnakých okolností sa môže uskutočniť elektronická aukcia pri opätovnom otvorení súťaže medzi zmluvnými stranami rámcovej dohody podľa článku 51 ods. 2 a pri otvorení súťaže pri zákazkách, ktoré sa majú zadávať v rámci dynamického nákupného systému uvedeného v článku 52.

3.  Elektronická aukcia sa zakladá na niektorom z týchto prvkov súťaže:

a) výlučne na cenách, ak sa zákazka zadáva len na základe ceny;

b) na cenách a/alebo nových hodnotách charakteristických prvkov ponúk uvedených v súťažných podkladoch, ak sa zákazka zadáva na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality alebo ponuke s najnižšími nákladmi pri použití prístupu založeného na nákladovej efektívnosti.

4.  Obstarávatelia, ktorí sa rozhodnú, že uskutočnia elektronickú aukciu, túto skutočnosť uvedú v oznámení o vyhlásení obstarávania, vo výzve na potvrdenie záujmu alebo v prípade, ak sa ako prostriedok výzvy na súťaž používa oznámenie o existencii kvalifikačného systému, vo výzve na predloženie ponuky. Súťažné podklady obsahujú prinajmenšom informácie uvedené v prílohe VII.

5.  Pred uskutočnením elektronickej aukcie vykonajú obstarávatelia úplné počiatočné vyhodnotenie ponúk podľa kritéria alebo kritérií na vyhodnotenie ponúk a váh priradených k jednotlivým kritériám.

Ponuka sa považuje za prípustnú, ak ju predložil uchádzač, ktorý nebol vylúčený podľa článku 78 ods. 1 alebo článku 80 ods. 1, spĺňa podmienky účasti ustanovené podľa článkov 78 a 80 a jeho ponuka je v súlade s technickými špecifikáciami bez toho, aby bola neregulárna alebo neprijateľná, alebo nevhodná.

Za neregulárne sa považujú najmä ponuky, ktoré nie sú v súlade so súťažnými podkladmi, ktoré boli doručené neskoro, v prípade ktorých existujú dôkazy o tajnej dohode alebo korupcii alebo ktoré považuje verejný obstarávateľ za neobvykle nízke ponuky. Za neprijateľné sa považujú najmä ponuky predložené uchádzačmi, ktorí nemajú požadovanú kvalifikáciu, a ponuky, ktorých cena presahuje rozpočet verejného obstarávateľa stanovený a zdokumentovaný pred začatím postupu obstarávania.

Ponuka sa považuje za nevhodnú, ak je vzhľadom na zákazku irelevantná, pričom bez podstatných zmien nie je zjavne schopná uspokojiť potreby a požiadavky obstarávateľa uvedené v súťažných podkladoch. Žiadosť o účasť sa považuje za nevhodnú, ak príslušný hospodársky subjekt je alebo môže byť vylúčený podľa článku 78 ods. 1 alebo článku 80 ods. 1 alebo nespĺňa podmienky účasti, ktoré stanovil obstarávateľ podľa článku 78 alebo 80.

Všetci uchádzači, ktorí predložili prípustné ponuky, budú elektronickými prostriedkami v rovnakom čase vyzvaní na účasť na elektronickej aukcii, pričom od určeného dátumu a času budú používať spojenia podľa pokynov stanovených vo výzve. Elektronická aukcia sa môže uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich fázach. Elektronická aukcia sa nezačne skôr ako dva pracovné dni po dátume zaslania výzev.

6.  K výzve sa priloží výsledok celkového hodnotenia príslušnej ponuky, ktoré sa vykonalo na základe váh uvedených v článku 82 ods. 5 prvom pododseku.

Vo výzve sa tiež uvádza matematický vzorec, ktorý sa počas elektronickej aukcie použije na automatické určenie nového poradia v závislosti od nových predložených cien a/alebo hodnôt. Okrem prípadu, keď je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka určená len na základe ceny, sa v tomto vzorci zohľadňuje váha všetkých kritérií stanovených na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ktoré boli uvedené v oznámení použitom ako prostriedok výzvy na súťaž alebo v iných súťažných podkladoch. Na tento účel sa však prípadné rozpätia vopred obmedzia na určitú hodnotu.

Ak sú povolené variantné riešenia, pre každé variantné riešenie sa stanoví osobitný vzorec.

7.  Počas každej etapy elektronickej aukcie obstarávatelia ihneď oznámia všetkým uchádzačom dostatočné informácie na to, aby im umožnili zistiť svoje relatívne umiestnenie v poradí v akomkoľvek okamihu. Taktiež im môžu oznamovať informácie týkajúce sa ostatných predložených cien alebo hodnôt, ak sú uvedené v špecifikáciách. Obstarávatelia môžu kedykoľvek zverejniť aj počet účastníkov v danej etape aukcie. V žiadnom prípade však nemôžu v žiadnej fáze elektronickej aukcie zverejniť totožnosť uchádzačov.

8.  Obstarávatelia ukončia elektronickú aukciu jedným alebo niekoľkými z týchto spôsobov:

a) v deň a čas, ktoré boli vopred stanovené;

b) keď nedostávajú žiadne ďalšie nové ceny ani nové hodnoty, ktoré spĺňajú požiadavky týkajúce sa minimálnych rozdielov, za predpokladu, že vopred stanovili čas, ktorý uplynie medzi prijatím posledného príspevku a ukončením elektronickej aukcie, alebo

c) keď sa vyčerpal vopred stanovený počet fáz aukcie.

Ak majú obstarávatelia v úmysle ukončiť elektronickú aukciu v súlade s písmenom c) prvého pododseku, prípadne v kombinácii s podmienkami stanovenými v jeho písmene b), vo výzve na účasť na aukcii sa uvedie časový harmonogram každej fázy aukcie.

9.  Po ukončení elektronickej aukcie obstarávatelia zadajú zákazku v súlade s článkom 82 na základe výsledkov elektronickej aukcie.

Článok 54

Elektronické katalógy

1.  Ak sa vyžaduje použitie elektronických prostriedkov komunikácie, obstarávatelia môžu vyžadovať, aby sa ponuky predkladali vo forme elektronického katalógu alebo aby zahŕňali elektronický katalóg.

Členské štáty môžu v súvislosti s určitými druhmi obstarávania stanoviť povinnosť používať elektronické katalógy.

K ponukám predloženým vo forme elektronického katalógu môžu byť priložené iné dokumenty, ktoré ponuku kompletizujú.

2.  Záujemcovia alebo uchádzači zostavia elektronické katalógy s cieľom zúčastniť sa na danom postupe obstarávania v súlade s technickými špecifikáciami a formátom, ktoré stanoví obstarávateľ.

Elektronické katalógy okrem toho musia zodpovedať požiadavkám na nástroje elektronickej komunikácie, ako aj ďalším požiadavkám, ktoré obstarávateľ stanovil v súlade s článkom 40.

3.  Ak sa akceptuje alebo vyžaduje predkladanie ponúk vo forme elektronických katalógov, obstarávatelia:

a) to uvedú v oznámení o vyhlásení obstarávania, vo výzve na potvrdenie záujmu alebo ak sa ako prostriedok výzvy na súťaž používa oznámenie o existencii kvalifikačného systému, vo výzve na predloženie ponuky alebo na rokovanie;

b) uvedú v súťažných podkladoch všetky potrebné informácie v súlade s článkom 40 ods. 6 týkajúce sa formátu, používaných elektronických zariadení a podmienok a špecifikácií technického pripojenia, ktoré sa uplatňujú v prípade daného katalógu.

4.  Ak sa po predložení ponúk vo forme elektronických katalógov uzavrela rámcová dohoda s viac ako jedným hospodárskym subjektom, obstarávatelia môžu stanoviť, že opätovné otvorenie súťaže pre konkrétne zákazky sa uskutoční na základe aktualizovaných katalógov. Obstarávatelia použijú v tomto prípade jednu z týchto metód:

a) vyzvú uchádzačov, aby opätovne predložili svoje elektronické katalógy prispôsobené požiadavkám príslušnej zákazky, alebo

b) oznámia uchádzačom, že majú v úmysle získať z dosiaľ predložených elektronických katalógov informácie potrebné na vytvorenie ponúk prispôsobených požiadavkám príslušnej zákazky za predpokladu, že použitie tejto metódy bolo v prípade danej rámcovej dohody oznámené v súťažných podkladoch.

5.  Ak obstarávatelia opätovne otvárajú súťaž pre konkrétne zákazky v súlade s odsekom 4 písm. b), oznámia uchádzačom dátum a čas, kedy plánujú získať informácie potrebné na vytvorenie ponúk prispôsobených požiadavkám príslušnej konkrétnej zákazky, a poskytnú uchádzačom možnosť zamietnuť získanie takýchto informácií.

Obstarávatelia poskytnú medzi oznámením a skutočným získaním informácií dostatočný časový odstup.

Obstarávatelia predložia pred zadaním zákazky dotknutému uchádzačovi získané informácie, aby mu poskytli možnosť namietať alebo potvrdiť, že takto vytvorená ponuka neobsahuje žiadne podstatné chyby.

6.  Obstarávatelia môžu zadávať zákazky v rámci dynamického nákupného systému tak, že vyžadujú, aby sa ponuky týkajúce sa konkrétnej zákazky predkladali vo formáte elektronického katalógu.

Obstarávatelia môžu tiež zadávať zákazky v rámci dynamického nákupného systému v súlade s odsekom 4 písm. b) a odsekom 5 za predpokladu, že žiadosť o účasť na dynamickom nákupnom systéme sprevádza elektronický katalóg v súlade s technickými špecifikáciami a formátom stanovenými obstarávateľom. Záujemcovia následne skompletizujú takýto katalóg, keď im obstarávateľ oznámi, že má v úmysle vytvoriť ponuky na základe postupu stanoveného v odseku 4 písm. b).

Článok 55

Centralizované obstarávacie činnosti a centrálne obstarávacie organizácie

1.  Členské štáty môžu ustanoviť, že obstarávatelia môžu nadobudnúť práce, tovar a/alebo služby od centrálnej obstarávacej organizácie, ktorá ponúka centralizovanú obstarávaciu činnosť uvedenú v článku 2 bode 10 písm. a).

Členské štáty tiež môžu stanoviť, že obstarávatelia môžu nadobudnúť práce, tovar a služby s využitím zákaziek zadaných centrálnou obstarávacou organizáciou, s využitím dynamických nákupných systémov prevádzkovaných centrálnou obstarávacou organizáciou alebo s využitím rámcovej dohody uzavretej centrálnou obstarávacou organizáciou, ktorá ponúka centralizovanú obstarávaciu činnosť uvedenú v článku 2 bode 10 písm. b). Ak dynamický nákupný systém, ktorý prevádzkuje centrálna obstarávacia organizácia, môžu použiť iní obstarávatelia, táto skutočnosť sa uvedie vo výzve na súťaž, ktorou sa uvedený dynamický nákupný systém zriaďuje.

Členské štáty môžu v súvislosti s prvým a druhým pododsekom stanoviť, že určité obstarávania sa uskutočnia s využitím centrálnych obstarávacích organizácií alebo jednej či viacerých konkrétnych centrálnych obstarávacích organizácií.

2.  Obstarávateľ plní svoje povinnosti podľa tejto smernice, keď nadobúda tovar alebo služby od centrálnej obstarávacej organizácie, ktorá ponúka centralizovanú obstarávaciu činnosť uvedenú v článku 2 bode 10 písm. a).

Okrem toho obstarávateľ plní svoje povinnosti podľa tejto smernice aj vtedy, keď nadobúda práce, tovar alebo služby s využitím zákaziek zadaných centrálnou obstarávacou organizáciou, s využitím dynamických nákupných systémov prevádzkovaných centrálnou obstarávacou organizáciou alebo s využitím rámcovej dohody uzavretej centrálnou obstarávacou organizáciou, ktorá ponúka centralizovanú obstarávaciu činnosť uvedenú v článku 2 bode 10 písm. b).

Dotknutý obstarávateľ je však zodpovedný za plnenie povinností podľa tejto smernice, pokiaľ ide o tie časti postupu obstarávania, ktoré vykonáva on sám, ako napríklad:

a) zadanie zákazky v rámci dynamického nákupného systému, ktorý prevádzkuje centrálna obstarávacia organizácia, alebo

b) vykonanie opätovného otvorenia súťaže na základe rámcovej dohody, ktorú uzavrela centrálna obstarávacia organizácia.

3.  Všetky postupy obstarávania, ktoré vykonáva centrálna obstarávacia organizácia, sa vykonávajú elektronickými prostriedkami komunikácie v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 40.

4.  Obstarávatelia môžu bez uplatnenia postupov stanovených v tejto smernici zadať zákazku na poskytovanie služieb na vykonávanie centrálnych obstarávacích činností centrálnej obstarávacej organizácii.

Takéto zákazky na poskytnutie služieb môžu zahŕňať aj poskytovanie pomocných obstarávacích činností.

Článok 56

Príležitostné spoločné obstarávanie

1.  Dvaja alebo viacerí obstarávatelia sa môžu dohodnúť, že určité konkrétne obstarávania vykonajú spoločne.

2.  Ak sa vykonanie celého postupu obstarávania uskutoční spoločne v mene a na účet všetkých dotknutých obstarávateľov, títo obstarávatelia sú spoločne zodpovední za plnenie svojich povinností podľa tejto smernice. Vzťahuje sa to aj na prípady, keď postup obstarávania riadi len jeden obstarávateľ, pričom koná na vlastný účet a na účet ostatných dotknutých obstarávateľov.

Ak sa vykonanie celého postupu obstarávania neuskutoční v mene a na účet dotknutých obstarávateľov, títo sú spoločne zodpovední len za tie časti, ktoré sa vykonali spoločne. Každý obstarávateľ je samostatne zodpovedný za plnenie svojich povinností podľa tejto smernice týkajúcich sa tých častí, ktoré vykonáva vo svojom mene a na svoj účet.

Článok 57

Obstarávanie za účasti obstarávateľov z rôznych členských štátov

1.  Bez toho, aby boli dotknuté články 28 až 31, obstarávatelia z rôznych členských štátov môžu pri zadávaní zákaziek konať spoločne použitím jedného alebo viacerých prostriedkov stanovených v tomto článku.

Obstarávatelia nesmú používať prostriedky stanovené v tomto článku na to, aby sa vyhli uplatňovaniu povinných ustanovení verejného práva v súlade s právom Únie, ktoré sa na nich vzťahujú v ich členskom štáte.

2.  Členský štát nesmie brániť svojim obstarávateľom vo využívaní centralizovaných obstarávacích činností, ktoré ponúkajú centrálne obstarávacie organizácie nachádzajúce sa v inom členskom štáte.

Pokiaľ ide o centralizované obstarávacie činnosti, ktoré ponúka centrálna obstarávacia organizácia nachádzajúca sa v inom členskom štáte, než v ktorom sa nachádza obstarávateľ, členské štáty si však môžu zvoliť možnosť spresniť, že ich obstarávatelia môžu využiť iba centralizované obstarávacie činnosti vymedzené v článku 2 bode 10 písm. a) alebo b).

3.  Poskytovanie centralizovaných obstarávacích činností centrálnou obstarávacou organizáciou, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte, sa uskutočňuje v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami členského štátu, v ktorom sa centrálna obstarávacia organizácia nachádza.

Vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom sa centrálna obstarávacia organizácia nachádza, sa vzťahujú aj na:

a) zadanie zákazky v rámci dynamického nákupného systému;

b) vykonanie opätovného otvorenia súťaže na základe rámcovej dohody.

4.  Zadať zákazku, uzavrieť rámcovú dohodu alebo prevádzkovať dynamický nákupný systém môže spoločne niekoľko obstarávateľov z rôznych členských štátov. Môžu tiež zadávať zákazky na základe rámcovej dohody alebo v rámci dynamického nákupného systému. S výnimkou prípadu, keď sú potrebné prvky upravené medzinárodnou dohodou uzavretou medzi dotknutými členskými štátmi, zúčastnení obstarávatelia uzavrú dohodu, v ktorej sa určia:

a) zodpovednosti zmluvných strán a príslušné uplatniteľné vnútroštátne ustanovenia;

b) vnútorná organizácia postupu obstarávania vrátane riadenia tohto postupu, rozdelenia nadobúdaných prác, tovaru alebo služieb, ako aj uzavierania zmlúv.

Zúčastnený obstarávateľ plní svoje povinnosti podľa tejto smernice, ak nakupuje práce, tovar alebo služby od obstarávateľa, ktorý je zodpovedný za daný postup obstarávania. Zúčastnení obstarávatelia si môžu pri určovaní zodpovedností a uplatniteľného vnútroštátneho práva uvedených v písmene a) rozdeliť dané zodpovednosti medzi sebou a určiť uplatniteľné ustanovenia vnútroštátneho práva ktoréhokoľvek z ich príslušných členských štátov. Pridelenie zodpovedností a uplatniteľného vnútroštátneho práva sa uvedie v súťažných podkladoch pre spoločne zadávané zákazky.

5.  Keď viacerí obstarávatelia z rôznych členských štátov zriadili spoločný subjekt vrátane Európskeho zoskupenia územnej spolupráce podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 ( 41 ) alebo iných subjektov zriadených podľa práva Únie, zúčastnení obstarávatelia sa rozhodnutím príslušného orgánu spoločného subjektu dohodnú na uplatniteľných vnútroštátnych pravidlách obstarávania, ktorými budú príslušné pravidlá jedného z týchto členských štátov:

a) vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom má spoločný subjekt svoje sídlo;

b) vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom spoločný subjekt vykonáva svoje činnosti.

Dohoda uvedená v prvom pododseku sa môže uplatňovať buď na dobu neurčitú, ak sa stanoví v zakladajúcom akte spoločného subjektu, alebo sa môže obmedziť na určitý čas, určité druhy zákaziek alebo na jedno alebo viaceré zadania jednotlivých zákaziek.



KAPITOLA III

Priebeh postupu



Oddiel 1

Príprava

Článok 58

Predbežné trhové konzultácie

Obstarávatelia môžu pred začatím postupu obstarávania uskutočniť trhové konzultácie s cieľom pripraviť obstarávanie a informovať hospodárske subjekty o svojich plánoch obstarávania a požiadavkách na obstarávanie.

Obstarávatelia môžu na tieto účely napríklad žiadať o rady alebo prijať rady od nezávislých expertov alebo orgánov alebo od účastníkov trhu. Uvedené rady sa môžu použiť pri plánovaní a vykonávaní postupu obstarávania, a to za predpokladu, že takéto rady nenarušia hospodársku súťaž ani nepovedú k porušeniu zásad nediskriminácie a transparentnosti.

Článok 59

Predbežné zapojenie záujemcov alebo uchádzačov

Ak záujemca alebo uchádzač alebo podnik spojený so záujemcom alebo uchádzačom poskytol obstarávateľovi poradenstvo bez ohľadu na to, či sa tak stalo v kontexte článku 58, alebo ak sa iným spôsobom podieľal na príprave postupu obstarávania, obstarávateľ prijme primerané opatrenia na zaistenie toho, aby sa účasťou daného záujemcu alebo uchádzača nenarušila hospodárska súťaž.

Medzi takéto opatrenia patrí oznámenie príslušných informácií, ktoré sa vymenili v súvislosti s účasťou záujemcu alebo uchádzača na príprave postupu obstarávania, alebo akýchkoľvek príslušných informácií, ktoré sa vymenili v dôsledku tejto účasti, ostatným záujemcom a uchádzačom a stanovenie primeraných lehôt na prijímanie ponúk. Dotknutý záujemca alebo uchádzač sa z postupu vylúči len vtedy, ak neexistujú žiadne iné prostriedky na zaistenie dodržiavania povinnosti riadiť sa zásadou rovnakého zaobchádzania.

Záujemcom alebo uchádzačom sa pred akýmkoľvek takýmto vylúčením poskytne možnosť preukázať, že ich účasťou na príprave postupu obstarávania sa nemôže narušiť hospodárska súťaž. Prijaté opatrenia sa zdokumentujú v individuálnej správe podľa článku 100.

Článok 60

Technické špecifikácie

1.  V súťažných podkladoch sa uvedú technické špecifikácie vymedzené v prílohe VIII bode 1. Technické špecifikácie stanovia požadované charakteristické znaky prác, služieb alebo tovaru.

Tieto charakteristické znaky môžu odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu výroby alebo poskytovania požadovaných prác, tovaru alebo služieb, alebo na osobitný postup inej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, keď takéto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty, za predpokladu, že súvisia s predmetom zákazky a sú primerané jej hodnote a jej cieľom.

V technických špecifikáciách sa zároveň môže uviesť, či bude potrebný prevod práv duševného vlastníctva.

V prípade každého obstarávania, ktoré budú podľa plánu používať fyzické osoby, či už široká verejnosť, alebo zamestnanci obstarávateľa, sa tieto technické špecifikácie s výnimkou náležite odôvodnených prípadov vypracujú tak, aby sa zohľadnili kritériá prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých používateľov.

Ak sa v právnom akte Únie prijali záväzné požiadavky prístupnosti, technické špecifikácie vzťahujúce sa na kritériá prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých používateľov sa vymedzia odkazom na dané normy.

2.  Technické špecifikácie umožňujú hospodárskym subjektom rovnaký prístup k postupu obstarávania a nemajú za následok vytváranie neopodstatnených prekážok otváraniu verejného obstarávania hospodárskej súťaži.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté záväzné vnútroštátne technické pravidlá, pokiaľ sú zlučiteľné s právom Únie, sa technické špecifikácie formulujú jedným z týchto spôsobov:

a) pomocou výkonnostných alebo funkčných požiadaviek vrátane environmentálnych charakteristických znakov za predpokladu, že tieto parametre sú dostatočne presné na to, aby uchádzačom umožnili určiť predmet zákazky a aby obstarávateľom umožnili zákazku zadať;

b) odkazom na technické špecifikácie a podľa uprednostňovaného poradia na: vnútroštátne normy, ktorými sa transponujú európske normy, európske technické osvedčenia, spoločné technické špecifikácie, medzinárodné normy, iné technické referenčné systémy zavedené európskymi úradmi pre normalizáciu, alebo ak žiadne z nich neexistujú, odkazom na vnútroštátne normy, vnútroštátne technické osvedčenia alebo vnútroštátne technické špecifikácie týkajúce sa dizajnu, výpočtu, vykonania prác a použitia tovaru; každý odkaz je doplnený slovami „alebo rovnocenné“;

c) pomocou výkonnostných alebo funkčných požiadaviek uvedených v písmene a) s odkazom na technické špecifikácie uvedené v písmene b) ako prostriedok predpokladu súladu s takýmito výkonnostnými alebo funkčnými požiadavkami;

d) odkazom na technické špecifikácie uvedené v písmene b) pre určité charakteristické znaky a odkazom na výkonnostné alebo funkčné požiadavky uvedené v písmene a) pre ostatné charakteristické znaky.

4.  Pokiaľ si to nevyžaduje predmet zákazky, technické špecifikácie nesmú odkazovať na konkrétnu značku alebo zdroj alebo na určitý postup, ktorý charakterizuje výrobky alebo služby, ktoré poskytuje konkrétny hospodársky subjekt, ani na ochranné známky, patenty, druhy alebo určitý pôvod alebo výrobu, ak by to viedlo k uprednostneniu alebo vylúčeniu určitých podnikov alebo určitých výrobkov. Takýto odkaz sa povoľuje len výnimočne, ak nemožno dostatočne presne a zrozumiteľne opísať predmet zákazky podľa odseku 3. Takýto odkaz je doplnený slovami „alebo rovnocenné“.

5.  Ak obstarávateľ využíva možnosť odkazu na technické špecifikácie uvedené v odseku 3 písm. b), nesmie zamietnuť ponuku z dôvodu, že ponúkané práce, tovar alebo služby nespĺňajú technické špecifikácie, na ktoré ponuka odkazuje, ak uchádzač vo svojej ponuke akýmkoľvek vhodným spôsobom, vrátane spôsobu preukázania uvedeného v článku 62, preukáže, že navrhované riešenia rovnocenne spĺňajú požiadavky vymedzené v technických špecifikáciách.

6.  Ak obstarávateľ využíva možnosť ustanovenú v odseku 3 písm. a) na to, aby formuloval technické špecifikácie pomocou výkonnostných alebo funkčných požiadaviek, nesmie zamietnuť ponuku na tovar, služby alebo práce, ktoré zodpovedajú vnútroštátnej norme, ktorou sa transponuje európska norma, európskemu technickému osvedčeniu, spoločnej technickej špecifikácii, medzinárodnej norme alebo technickému referenčnému systému zavedenému európskym úradom pre normalizáciu, nezamietne, ak sa tieto špecifikácie týkajú výkonnostných alebo funkčných požiadaviek, ktoré stanovil.

Uchádzač vo svojej ponuke akýmkoľvek vhodným spôsobom vrátane spôsobov podľa článku 62 preukáže, že tovar, služby alebo práce, ktoré spĺňajú danú normu, spĺňajú výkonnostné alebo funkčné požiadavky obstarávateľa.

Článok 61

Značky

1.  Ak majú obstarávatelia v úmysle obstarať práce, tovar alebo služby s osobitnými environmentálnymi, sociálnymi alebo inými charakteristickými znakmi, môžu v technických špecifikáciách, kritériách na vyhodnotenie ponúk alebo v podmienkach plnenia zákazky požadovať konkrétnu značku ako dôkazný prostriedok toho, že práce, tovar alebo služby zodpovedajú požadovaným charakteristickým znakom, a to za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a) požiadavky na získanie značky sa vzťahujú len na kritériá, ktoré sú spojené s predmetom zákazky a ktoré sú vhodné na vymedzenie charakteristických znakov prác, tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom zákazky;

b) požiadavky na získanie značky vychádzajú z objektívne overiteľných nediskriminačných kritérií;

c) značky sa stanovujú v rámci otvoreného a transparentného postupu, na ktorom sa môžu zúčastniť všetky príslušné zúčastnené subjekty vrátane orgánov štátnej správy, spotrebiteľov, sociálnych partnerov, výrobcov, distribútorov a mimovládnych organizácií;

d) značky sú prístupné všetkým zainteresovaným stranám;

e) požiadavky na získanie značky sú stanovené treťou stranou, nad ktorou hospodársky subjekt, ktorý žiada o značku, nemôže uplatňovať rozhodujúci vplyv.

Ak obstarávatelia nevyžadujú, aby práce, tovar alebo služby spĺňali všetky požiadavky pre získanie značky, uvedú, na ktoré požiadavky pre získanie značky sa odkazuje.

Obstarávatelia, ktorí vyžadujú konkrétnu značku, musia akceptovať všetky značky, ktoré potvrdzujú, že práce, tovar alebo služby spĺňajú požiadavky pre získanie rovnocennej značky.

Ak hospodársky subjekt preukázateľne nemal možnosť získať konkrétnu značku, ktorú uviedol obstarávateľ, alebo rovnocennú značku v príslušnej lehote z dôvodov, ktoré nemožno pripísať tomuto hospodárskemu subjektu, obstarávateľ musí akceptovať iné vhodné dôkazové prostriedky, medzi ktoré môže patriť technická dokumentácia výrobcu, a to za predpokladu, že dotknutý hospodársky subjekt dokáže, že práce, tovar alebo služby, ktoré má poskytnúť, spĺňajú požiadavky konkrétnej značky alebo konkrétne požiadavky, ktoré uviedol obstarávateľ.

2.  Keď značka spĺňa podmienky ustanovené v odseku 1 písm. b), c), d.) a e), ale sú s ňou spojené aj požiadavky, ktoré sa nevzťahujú na predmet zákazky, obstarávatelia nesmú vyžadovať značku ako takú, ale môžu vymedziť technické špecifikácie odkazom na tie podrobné špecifikácie značky alebo v prípade potreby na tie časti týchto špecifikácií, ktoré sa vzťahujú na predmet zákazky a ktoré sú vhodné na vymedzenie charakteristických znakov tohto predmetu.

Článok 62

Skúšobné protokoly, certifikácia a iné dôkazové prostriedky

1.  Obstarávatelia môžu od hospodárskych subjektov požadovať, aby na preukázanie súladu s požiadavkami alebo kritériami stanovenými v technických špecifikáciách, kritériách na vyhodnotenie ponúk alebo podmienkach plnenia zákazky predložili skúšobný protokol vypracovaný orgánom posudzovania zhody alebo osvedčenie vydané takýmto orgánom.

Ak obstarávatelia požadujú predloženie osvedčení vydaných osobitným orgánom posudzovania zhody, obstarávatelia musia akceptovať aj osvedčenia iných rovnocenných orgánov posudzovania zhody.

Na účely tohto odseku je orgán posudzovania zhody orgán, ktorý vykonáva činnosti spočívajúce v posudzovaní zhody, vrátane kalibrácie, testovania, certifikácie a kontroly, a ktorý je akreditovaný v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 ( 42 ).

2.  Ak dotknutý hospodársky subjekt nemal prístup k osvedčeniam alebo skúšobným protokolom uvedeným v odseku 1 alebo ak nemal možnosť získať ich v príslušných lehotách, obstarávatelia popri dôkazových prostriedkoch uvedených v odseku 1 akceptujú aj iné vhodné dôkazové prostriedky, napr. technickú dokumentáciu výrobcu, a to za predpokladu, že za tento chýbajúci prístup nenesie zodpovednosť tento hospodársky subjekt a ak dotknutý hospodársky subjekt týmto dokáže, že práce, tovar alebo služby spĺňajú požiadavky alebo kritériá stanovené v technických špecifikáciách, kritériách na vyhodnotenie ponúk alebo podmienkach plnenia zákazky.

3.  Členské štáty sprístupnia ostatným členským štátom na požiadanie akékoľvek informácie týkajúce sa dôkazov a dokumentov predložených v súlade s článkom 60 ods. 6, článkom 61 a odsekmi 1 a 2 tohto článku. Príslušné orgány členského štátu, v ktorom je hospodársky subjekt usadený, poskytnú tieto informácie v súlade s článkom 102.

Článok 63

Oznámenie technických špecifikácií

1.  Obstarávatelia na požiadanie hospodárskych subjektov, ktorí majú záujem o získanie zákazky, sprístupnia technické špecifikácie, na ktoré sa pravidelne odkazuje v ich zákazkách na tovar, práce alebo služby, alebo technické špecifikácie, ktoré plánujú uplatňovať na zákazky, v prípade ktorých je výzvou na súťaž pravidelné informatívne oznámenie. Uvedené špecifikácie sa bezplatne sprístupnia, a to elektronicky prostredníctvom neobmedzeného a úplného priameho prístupu.

Technické špecifikácie sa však zašlú inými prostriedkami, než sú elektronické prostriedky, ak neobmedzený a úplný priamy bezplatný prístup elektronickými prostriedkami k niektorým súťažným podkladom nemožno ponúknuť z jedného z dôvodov uvedených v článku 40 ods. 1 druhom pododseku alebo ak neobmedzený a úplný priamy bezplatný prístup elektronickými prostriedkami k niektorým súťažným podkladom nemožno ponúknuť, pretože obstarávatelia majú v úmysle uplatniť článok 39 ods. 2.

2.  Ak sa technické špecifikácie zakladajú na dokumentoch, ktoré sú zainteresovaným hospodárskym subjektom bezplatne dostupné, a to elektronicky prostredníctvom neobmedzeného a úplného priameho prístupu, postačí odkaz na tieto dokumenty.

Článok 64

Variantné riešenia

1.  Obstarávatelia môžu uchádzačom povoliť alebo od nich vyžadovať, aby predložili variantné riešenia, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky bližšie určené obstarávateľmi.

Obstarávatelia v súťažných podkladoch uvedú, či povolia alebo vyžadujú variantné riešenia, a ak áno, uvedú minimálne požiadavky, ktoré musia variantné riešenia spĺňať, a všetky osobitné požiadavky na ich predloženie, najmä to, či sa variantné riešenia môžu predložiť iba vtedy, ak sa predložila aj ponuka, ktorá nie je variantným riešením. Ak sa variantné riešenia povolia alebo vyžadujú, takisto zaistia, aby sa vybrané kritéria na vyhodnotenie ponúk mohli uplatniť na variantné riešenia, ktoré spĺňajú tieto minimálne požiadavky, ako aj na príslušné ponuky spĺňajúce požiadavky, ktoré nie sú variantnými riešeniami.

2.  V postupoch na zadávanie zákaziek na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služieb obstarávatelia, ktorí povolili variantné riešenia, alebo ich vyžadovali, nezamietnu variantné riešenie len z toho dôvodu, že v prípade, ak by bolo takéto riešenie úspešné, by viedlo skôr k zákazke na poskytnutie služieb než k zákazke na dodanie tovaru alebo skôr k zákazke na dodanie tovaru než k zákazke na poskytnutie služieb.

Článok 65

Rozdelenie zákaziek na časti

1.  Obstarávatelia môžu rozhodnúť o zadaní zákazky vo forme samostatných častí a môžu určiť veľkosť a predmet takýchto častí.

Obstarávatelia uvedú v oznámení o vyhlásení obstarávania, vo výzve na potvrdenie záujmu alebo v prípade, ak sa ako prostriedok výzvy na súťaž používa oznámenie o existencii kvalifikačného systému, vo výzve na predloženie ponuky alebo rokovanie, či sa ponuky môžu predložiť pre jednu časť, viaceré alebo všetky časti.

2.  Obstarávatelia môžu aj v prípade, že ponuky možno predložiť pre viaceré alebo všetky časti, obmedziť počet častí, ktoré sa môžu zadať jednému uchádzačovi, a to za predpokladu, že maximálny počet častí pripadajúci na uchádzača je uvedený v oznámení o vyhlásení obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu, na predloženie ponuky alebo na rokovanie. Obstarávatelia v súťažných podkladoch uvedú objektívne a nediskriminačné kritéria alebo pravidlá, ktoré majú v úmysle uplatniť pri určení, ktoré časti zákazky sa zadajú, ak by uplatnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk viedlo k tomu, že jednému uchádzačovi by sa zadalo viac častí ako stanovený maximálny počet.

3.  Členské štáty môžu ustanoviť, že v prípade, ak sa tomu istému uchádzačovi môže zadať viac ako jedna časť, môžu obstarávatelia zadávať zákazky kombinujúce viaceré alebo všetky časti, ak v oznámení o vyhlásení obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu, na predloženie ponuky alebo na rokovanie uviedli, že si vyhradzujú túto možnosť, a uviedli časti alebo skupiny častí, ktoré možno kombinovať.

4.  Členské štáty môžu stanoviť ako povinné zadávanie zákaziek vo forme oddelených častí za podmienok, ktoré sa spresnia v súlade s ich vnútroštátnym právom a so zreteľom na právo Únie. Uplatňuje sa druhý pododsek odseku 1, prípadne odsek 3.

Článok 66

Stanovenie lehôt

1.  Obstarávatelia pri stanovovaní lehôt na žiadosti o účasť a prijímanie ponúk zohľadnia zložitosť zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk bez toho, aby tým boli dotknuté minimálne lehoty uvedené v článkoch 45 až 49.

2.  Ak možno ponuky predkladať až po návšteve príslušného miesta alebo po kontrole dokumentov dopĺňajúcich súťažné podklady, a to priamo na mieste, stanovia sa lehoty na prijímanie ponúk, ktoré budú dlhšie ako minimálne lehoty stanovené v článkoch 45 až 49, aby sa všetky dotknuté hospodárske subjekty mohli oboznámiť so všetkými informáciami, ktoré sú potrebné na vypracovanie ponúk.

3.  Obstarávatelia predĺžia lehoty na prijatie ponúk, aby sa všetky dotknuté hospodárske subjekty mohli oboznámiť so všetkými informáciami, ktoré sú potrebné na vypracovanie ponúk, v týchto prípadoch:

a) ak z akéhokoľvek dôvodu nie sú doplňujúce informácie napriek tomu, že ich hospodársky subjekt vyžiadal včas, predložené najneskôr šesť dní pred uplynutím lehoty stanovenej na prijatie ponúk. V prípade skrátenej verejnej súťaže uvedenej v článku 45 ods. 3 je táto doba štyri dni;

b) ak sa v súťažných podkladoch vykonali podstatné zmeny.

Rozsah tohto predĺženia je primeraný významu informácií alebo zmeny.

Ak sa doplňujúce informácie nevyžiadali včas alebo ich význam je na účely prípravy ponúk, ktoré sú reakciou na výzvu, nepodstatný, obstarávatelia nie sú povinní predĺžiť lehoty.



Oddiel 2

Uverejňovanie a transparentnosť

Článok 67

Pravidelné informatívne oznámenia

1.  Obstarávatelia môžu oznámiť svoj zámer uskutočniť plánované obstarávanie prostredníctvom uverejnenia pravidelného informatívneho oznámenia. Tieto oznámenia obsahujú informácie stanovené v prílohe VI časti A oddiele I. Uvedené oznámenia sú uverejňované Úradom pre vydávanie publikácií Európskej únie alebo obstarávateľmi v ich profile kupujúceho v súlade s prílohou IX bodom 2 písm. b). Ak obstarávatelia uverejňujú pravidelné informatívne oznámenie vo svojom profile kupujúceho, zašlú Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie oznámenie o uverejnení pravidelného informatívneho oznámenia v profile kupujúceho v súlade s prílohou IX bodom 3. Uvedené oznámenia obsahujú informácie stanovené v prílohe VI časti B.

2.  Keď sa výzva na súťaž uskutočňuje prostredníctvom pravidelného informatívneho oznámenia vzhľadom na užšiu súťaž a rokovacie konanie s predchádzajúcou výzvou na súťaž, oznámenie musí spĺňať všetky tieto požiadavky:

a) vzťahuje sa konkrétne na tovar, práce alebo služby, ktoré budú predmetom zadávanej zákazky;

b) uvádza sa v ňom, že zákazka sa zadá na základe užšej súťaže alebo rokovacieho konania bez ďalšieho uverejnenia výzvy na súťaž, a zainteresované hospodárske subjekty sa v ňom vyzývajú, aby vyjadrili svoj záujem;

c) popri informáciách stanovených v prílohe VI časti A oddiele I obsahuje informácie stanovené v prílohe VI časti A oddiele II;

d) zaslalo sa na uverejnenie v lehote 35 dní až 12 mesiacov pred dátumom zaslania výzvy na potvrdenie záujmu.

Takéto oznámenia sa neuverejňujú v profile kupujúceho. Dodatočné uverejnenie sa však prípadne môže urobiť v profile kupujúceho na vnútroštátnej úrovni podľa článku 72.

Obdobie, na ktoré sa vzťahuje pravidelné informatívne oznámenie, je najviac 12 mesiacov od dátumu zaslania oznámenia na uverejnenie. V prípade zákaziek na sociálne a iné osobitné služby sa však môže pravidelné informatívne oznámenie uvedené v článku 92 ods. 1 písm. b) vzťahovať na obdobie, ktoré je dlhšie ako 12 mesiacov.

Článok 68

Oznámenia o existencii kvalifikačného systému

1.  Keď sa obstarávatelia rozhodnú, že zriadia kvalifikačný systém v súlade s článkom 77, na systém sa bude vzťahovať oznámenie uvedené v prílohe X, v ktorom sa bude uvádzať účel kvalifikačného systému a spôsob získania prístupu k pravidlám týkajúcim sa jeho prevádzky.

2.  Obstarávatelia uvedú v oznámení o existencii systému obdobie platnosti kvalifikačného systému. Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie oznámia akékoľvek zmeny týkajúce sa obdobia platnosti, pričom použijú tieto štandardné vzory:

a) ak sa zmení obdobie platnosti bez ukončenia platnosti systému, použijú formulár pre oznámenia o existencii kvalifikačných systémov;

b) pri ukončení platnosti systému oznámenie o výsledku obstarávania uvedené v článku 70.

Článok 69

Oznámenia o vyhlásení obstarávania

Oznámenia o vyhlásení obstarávania sa ako prostriedok výzvy na súťaž môžu použiť vo vzťahu k všetkým konaniam. Obsahujú informácie stanovené v príslušnej časti prílohy XI a uverejnia sa v súlade s ustanoveniami článku 71.

Článok 70

Oznámenia o výsledku obstarávania

1.  Obstarávatelia najneskôr 30 dní po uzavretí zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorému predchádza rozhodnutie o udelení zákazky alebo uzavretí zmluvy alebo rámcovej dohody, zašlú oznámenie o výsledku obstarávania.

Takéto oznámenie obsahuje informácie stanovené v prílohe XII a uverejní sa v súlade s článkom 71.

2.  Ak mala výzva na súťaž v prípade príslušnej zákazky formu pravidelného informatívneho oznámenia a ak obstarávateľ rozhodol, že počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje dané pravidelné informatívne oznámenie, nezadá ďalšie zákazky, osobitne sa to uvedie v oznámení o výsledku obstarávania.

V prípade rámcových dohôd uzatvorených podľa článku 51 nie sú obstarávatelia povinní zasielať oznámenie o výsledkoch obstarávania pre každú zákazku zadanú na základe takejto dohody. Členské štáty môžu ustanoviť, že obstarávatelia štvrťročne zlúčia oznámenia o výsledkoch obstarávania v prípade zákaziek zadaných na základe rámcovej dohody. V takom prípade zašlú zoskupené oznámenia do 30 dní od skončenia každého štvrťroka.

Obstarávatelia zašlú oznámenie o výsledku obstarávania do 30 dní od zadania každej zákazky na základe dynamického nákupného systému. Takéto oznámenia však môžu zoskupiť na štvrťročnom základe. V takom prípade zašlú zoskupené oznámenia do 30 dní od skončenia každého štvrťroka.

3.  Informácie poskytnuté v súlade s prílohou XII a určené na uverejnenie sa uverejnia v súlade s prílohou IX. Určité informácie o zadávaní zákaziek alebo o uzatvorení rámcovej dohody sa nemusia uverejňovať, ak by ich uverejnenie bránilo vymožiteľnosti práva alebo bolo inak v rozpore s verejným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom konkrétneho hospodárskeho subjektu, či už verejného, alebo súkromného, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi hospodárskymi subjektmi.

V prípade zákaziek na služby v oblasti výskumu a vývoja sa informácie týkajúce sa povahy a množstva služieb môžu obmedziť na:

a) uvedenie údaja „služby v oblasti výskumu a vývoja“, ak sa zákazka zadala prostredníctvom rokovacieho konania bez výzvy na súťaž v súlade s článkom 50 písm. b);

b) prinajmenšom také podrobné informácie, aké boli uvedené v oznámení, ktoré sa použilo ako prostriedok výzvy na súťaž.

4.  Informácie poskytnuté v súlade s prílohou XII a označené ako informácie, ktoré nie sú určené na uverejnenie, sa uverejnia len v zjednodušenej podobe a v súlade s prílohou IX, a to na štatistické účely.

Článok 71

Forma a spôsob uverejňovania oznámení

1.  Oznámenia uvedené v článkoch 67 až 70 obsahujú informácie uvedené v prílohe VI časti A, prílohe VI časti B, prílohe X, prílohe XI a prílohe XII vo formáte štandardných vzorov vrátane štandardných vzorov na korigendá.

Komisia stanoví tieto štandardné vzory prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 105.

2.  Oznámenia uvedené v článkoch 67 až 71 sa vypracujú, elektronickými prostriedkami zašlú Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie a uverejnia v súlade s prílohou IX. Oznámenia sa uverejnia najneskôr päť dní od ich zaslania. Náklady, ktoré vzniknú Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie v súvislosti s uverejňovaním oznámení, znáša Únia.

3.  Oznámenia uvedené v článkoch 67 až 70 sa uverejnia v plnom znení v úradnom (úradných) jazyku (jazykoch) inštitúcií Únie, ktorý (ktoré) si zvolí obstarávateľ. Táto jazyková verzia alebo tieto jazykové verzie sú jediným autentickým textom. Zhrnutie dôležitých prvkov každého oznámenia sa uverejňuje aj v ostatných úradných jazykoch inštitúcií Únie.

4.  Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie zaistí opakované uverejňovanie plného znenia a zhrnutia pravidelných informatívnych oznámení uvedených v článku 67 ods. 2, výzev na súťaž, ktorými sa zriaďuje dynamický nákupný systém podľa článku 52 ods. 4 písm. a), a oznámení o existencii kvalifikačného systému, ktorý sa používa ako prostriedok výzvy na súťaž, v súlade s článkom 44 ods. 4 písm. b):

a) v prípade pravidelných informatívnych oznámení počas 12 mesiacov alebo do prijatia oznámenia o výsledku obstarávania podľa článku 70 ods. 2, pričom sa uvedie, že počas 12-mesačného obdobia, na ktoré sa vzťahuje výzva na súťaž, sa nezadajú žiadne ďalšie zákazky. V prípade zákaziek na sociálne a iné osobitné služby sa však pravidelné informatívne oznámenie uvedené v článku 92 ods. 1 písm. b) opakovane uverejňuje až do skončenia jeho pôvodne uvedeného obdobia platnosti alebo až do prijatia oznámenia o výsledku obstarávania, ako sa stanovuje v článku 70, pričom sa uvedie, že počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje výzva na súťaž, sa nezadajú žiadne ďalšie zákazky;

b) v prípade výzev na súťaž, ktorými sa zriaďuje dynamický nákupný systém, počas obdobia platnosti dynamického nákupného systému;

c) v prípade oznámení o existencii kvalifikačného systému počas obdobia jeho platnosti.

5.  Obstarávatelia musia byť schopní predložiť dôkaz o dátumoch odoslania oznámení.

Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie vydá obstarávateľovi potvrdenie o prijatí oznámenia a o uverejnení zaslaných informácií, v ktorom uvedie dátum uverejnenia. Takéto potvrdenie je dôkazom o uverejnení.

6.  Obstarávatelia môžu uverejniť oznámenia vzťahujúce sa na zákazky na práce, tovar alebo služby, ktoré nie sú predmetom požiadaviek na uverejnenie stanovených v tejto smernici, a to za predpokladu, že tieto oznámenia sa zašlú elektronickými prostriedkami Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie v súlade s formátom a postupmi zasielania uvedenými v prílohe IX.

Článok 72

Uverejnenie na vnútroštátnej úrovni

1.  Oznámenia uvedené v článkoch 67 až 70 a v nich obsiahnuté informácie sa na vnútroštátnej úrovni neuverejnia pred uverejnením podľa článku 71. Uverejnenie sa však môže v akomkoľvek prípade uskutočniť na vnútroštátnej úrovni, ak sa obstarávateľom neoznámilo uverejnenie do 48 hodín po potvrdení prijatia oznámenia podľa článku 71.

2.  Oznámenia uverejnené na vnútroštátnej úrovni nesmú obsahovať iné informácie, ako sú informácie uvedené v oznámeniach zaslaných Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie alebo uverejnených v profile kupujúceho, ale uvedie sa v nich dátum odoslania oznámenia Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie alebo jeho uverejnenia v profile kupujúceho.

3.  Pravidelné informatívne oznámenia sa neuverejňujú v profile kupujúceho pred zaslaním oznámenia o ich uverejnení v tejto forme Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie; uvádza sa v nich dátum tohto zaslania.

Článok 73

Elektronická dostupnosť súťažných podkladov

1.  Obstarávatelia ponúkajú elektronickými prostriedkami neobmedzený a úplný priamy bezplatný prístup k súťažným podkladom od dátumu uverejnenia oznámenia v súlade s článkom 71 alebo od dátumu zaslania výzvy na potvrdenie záujmu.

Keď je prostriedkom výzvy na súťaž oznámenie o existencii kvalifikačného systému, takýto prístup sa poskytuje čo možno najskôr a najneskôr, keď sa zašle výzva na predloženie ponuky alebo výzva na rokovanie. V znení oznámenia alebo výzev sa bližšie určuje internetová adresa, na ktorej sú súťažné podklady prístupné.

Ak neobmedzený a úplný priamy bezplatný prístup elektronickými prostriedkami k niektorým súťažným podkladom nemožno ponúknuť z jedného z dôvodov uvedených v článku 40 ods. 1 druhom pododseku, obstarávatelia môžu v oznámení alebo výzve na potvrdenie záujmu uviesť, že príslušné súťažné podklady sa zašlú inými než elektronickými prostriedkami v súlade s odsekom 2 tohto článku. V takom prípade sa lehota na predkladanie ponúk predĺži o päť dní s výnimkou náležite odôvodnených naliehavých prípadov uvedených v článku 45 ods. 3 a v prípade, keď sa lehota stanovuje vzájomnou dohodou podľa článku 46 ods. 2 druhého pododseku alebo článku 47 ods. 2 druhého pododseku.

Ak neobmedzený a úplný priamy bezplatný prístup elektronickými prostriedkami k niektorým súťažným podkladom nemožno ponúknuť, pretože obstarávatelia majú v úmysle uplatniť článok 39 ods. 2, v oznámení alebo vo výzve na potvrdenie záujmu alebo ak sa ako prostriedok výzvy na súťaž používa oznámenie o existencii kvalifikačného systému, v súťažných podkladoch uvedú, aké opatrenia na ochranu dôvernej povahy informácií vyžadujú a ako možno získať prístup k príslušným podkladom. V takom prípade sa lehota na predkladanie ponúk predĺži o päť dní s výnimkou náležite odôvodnených naliehavých prípadov uvedených v článku 45 ods. 3 a v prípade, keď sa lehota stanovuje vzájomnou dohodou podľa článku 46 ods. 2 druhého pododseku alebo článku 47 ods. 2 druhého pododseku.

2.  Obstarávatelia poskytnú všetkým uchádzačom, ktorí sa zúčastňujú na postupe obstarávania, doplňujúce informácie týkajúce sa špecifikácií a akékoľvek podporné dokumenty najneskôr šesť dní pred uplynutím lehoty stanovenej na prijímanie ponúk, ak bola žiadosť o ne podaná včas. V prípade skrátenej verejnej súťaže uvedenej v článku 45 ods. 3 predstavuje táto lehota štyri dni.

Článok 74

Výzvy záujemcom

1.  Pri užšej súťaži, súťažnom dialógu, pri inovatívnych partnerstvách a pri rokovacích konaniach s predchádzajúcou výzvou na súťaž obstarávatelia súčasne písomne vyzvú vybraných záujemcov, aby predložili svoje ponuky, zúčastnili sa na dialógu alebo ich vyzvú na rokovanie.

Ak sa pravidelné informatívne oznámenie použije ako prostriedok výzvy na súťaž podľa článku 44 ods. 4 písm. a), obstarávatelia súčasne písomne vyzvú hospodárske subjekty, ktoré vyjadrili záujem, aby potvrdili svoj pretrvávajúci záujem.

2.  Vo výzvach uvedených v odseku 1 tohto článku sa uvádza odkaz na elektronickú adresu, na ktorej sú elektronickými prostriedkami priamo dostupné súťažné podklady. K výzvam sú priložené súťažné podklady, ak tieto podklady nepodliehajú neobmedzenému a úplnému priamemu bezplatnému prístupu z dôvodov stanovených v článku 73 ods. 1 treťom alebo štvrtom pododseku a neboli už inak dostupné. Výzvy uvedené v odseku 1 tohto článku okrem toho obsahujú informácie uvedené v prílohe XIII.

Článok 75

Informovanie žiadateľov o kvalifikáciu, informovanie záujemcov a uchádzačov

1.  Obstarávatelia čo najskôr informujú každého záujemcu a uchádzača o rozhodnutiach prijatých v súvislosti s uzavretím rámcovej dohody, so zadaním zákazky alebo s poskytnutím prístupu do dynamického nákupného systému vrátane dôvodov každého rozhodnutia o neuzavretí rámcovej dohody, o nezadaní zákazky, v súvislosti s ktorou bola uverejnená výzva na súťaž, o opätovnom začatí postupu alebo o nepoužití dynamického nákupného systému.

2.  Obstarávateľ na žiadosť záujemcu alebo uchádzača čo možno najskôr a v každom prípade do 15 dní od prijatia písomnej žiadosti informuje:

a) každého neúspešného záujemcu o dôvodoch zamietnutia jeho žiadosti o účasť;

b) každého neúspešného uchádzača o dôvodoch zamietnutia jeho ponuky vrátane – v prípadoch uvedených v článku 60 ods. 5 a 6 – dôvodov svojho rozhodnutia o nerovnocennosti alebo svojho rozhodnutia o tom, že práce, tovar alebo služby nespĺňajú výkonnostné ani funkčné požiadavky;

c) každého uchádzača, ktorý predložil prípustnú ponuku, o charakteristických znakoch a relatívnych výhodách vybranej ponuky, ako aj o mene úspešného uchádzača alebo zmluvných strán rámcovej dohody;

d) každého uchádzača, ktorý predložil prípustnú ponuku, o priebehu rokovaní a dialógu s uchádzačmi a o pokroku, ktorý sa v nich dosiahol.

3.  Obstarávatelia sa môžu rozhodnúť, že neposkytnú určité informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 týkajúce sa zadávania zákazky, uzatvorenia rámcových dohôd alebo poskytnutia prístupu k dynamickému nákupnému systému v prípadoch, ak by ich uverejnenie bránilo vymožiteľnosti práva, bolo inak v rozpore s verejným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom konkrétneho hospodárskeho subjektu, či už verejného, alebo súkromného, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi hospodárskymi subjektmi.

4.  Obstarávatelia, ktorí zriadia a prevádzkujú kvalifikačný systém, informujú žiadateľov o svojom rozhodnutí o kvalifikácii do šiestich mesiacov.

Ak prijatie takéhoto rozhodnutia trvá dlhšie ako štyri mesiace od predloženia žiadosti, obstarávateľ informuje žiadateľa do dvoch mesiacov od podania žiadosti o dôvodoch pre takéto dlhšie trvanie a o dátume, do ktorého bude jeho žiadosť prijatá alebo zamietnutá.

5.  Žiadatelia, ktorých kvalifikácia sa zamietne, sú informovaní o zamietavom rozhodnutí a o jeho dôvodoch čo najskôr, a to najneskôr do 15 dní od dátumu prijatia zamietavého rozhodnutia. Dôvody vychádzajú z kvalifikačných kritérií uvedených v článku 77 ods. 2.

6.  Obstarávatelia, ktorí zriadia a prevádzkujú kvalifikačný systém, môžu ukončiť platnosť kvalifikácie hospodárskeho subjektu len z dôvodov založených na kvalifikačných kritériách uvedených v článku 77 ods. 2. Akýkoľvek zámer ukončiť platnosť kvalifikácie sa hospodárskemu subjektu oznámi písomne, prinajmenšom 15 dní pred dátumom, kedy má kvalifikácia stratiť svoju platnosť, spolu s dôvodom alebo dôvodmi navrhovaného opatrenia.



Oddiel 3

Výber účastníkov a zadávanie zákaziek

Článok 76

Všeobecné zásady

1.  Na účely výberu účastníkov obstarávacích konaní sa uplatňujú tieto pravidlá:

a) obstarávatelia, ktorí stanovili pravidlá a kritériá vylúčenia uchádzačov alebo záujemcov v súlade s článkom 78 ods. 1 alebo článkom 80 ods. 1, vylúčia hospodárske subjekty identifikované v súlade s takýmito pravidlami a spĺňajúce takéto kritériá;

b) vyberú uchádzačov a záujemcov v súlade s objektívnymi pravidlami a kritériami stanovenými podľa článkov 78 a 80;

c) pri užších súťažiach, rokovacích konaniach s výzvou na súťaž, v súťažných dialógoch a pri inovatívnych partnerstvách, keď to prichádza do úvahy, znížia v súlade s článkom 78 ods. 2 počet záujemcov vybraných podľa písmen a) a b) tohto odseku.

2.  Keď sa výzva na súťaž uskutočňuje prostredníctvom oznámenia o existencii kvalifikačného systému a na účel výberu účastníkov postupov obstarávania pri konkrétnych zákazkách, na ktoré sa vzťahuje daná výzva na súťaž, obstarávatelia:

a) kvalifikujú hospodárske subjekty v súlade s článkom 77;

b) uplatňujú na takéto kvalifikované hospodárske subjekty tie ustanovenia odseku 1, ktoré sú relevantné pre užšiu súťaž alebo rokovacie konanie, súťažné dialógy alebo inovatívne partnerstvo.

3.  Obstarávatelia pri výbere účastníkov užšej súťaže alebo rokovacieho konania, súťažného dialógu alebo inovatívnych partnerstiev v rámci prijímania rozhodnutia týkajúceho sa kvalifikácie alebo keď sa aktualizujú kritériá a pravidlá, nebudú:

a) ukladať určitým hospodárskym subjektom administratívne, technické alebo finančné podmienky, ktoré neuložili ostatným subjektom;

b) vyžadovať testy alebo dôkazy, ktoré sú obsiahnuté v objektívnych dôkazoch, ktoré už majú k dispozícii.

4.  Ak informácie alebo dokumenty, ktoré majú predložiť hospodárske subjekty, sú alebo sa javia, že sú neúplné alebo chybné, alebo ak určité dokumenty chýbajú, obstarávatelia môžu, ak sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa vykonáva táto smernica, nestanovuje inak, od dotknutých hospodárskych subjektov požadovať, aby príslušné informácie alebo dokumenty predložili, doplnili, spresnili alebo skompletizovali v primeranej lehote, a to za predpokladu, že takéto žiadosti sa predložia v úplnom súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti.

5.  Obstarávatelia overia, či ponuky predložené vybranými uchádzačmi spĺňajú pravidlá a požiadavky, ktoré sa vzťahujú na ponuky, a zadajú zákazku na základe kritérií stanovených v článkoch 82 a 84, pričom sa zohľadňuje článok 64.

6.  Obstarávatelia sa môžu rozhodnúť, že nezadajú zákazku uchádzačovi, ktorý predložil najlepšiu ponuku, ak zistili, že ponuka nie je v súlade s uplatniteľnými povinnosťami uvedenými v článku 36 ods. 2.

7.  Vo verejnej súťaži sa obstarávatelia môžu rozhodnúť preskúmať ponuky pred overením vhodnosti uchádzačov za predpokladu riadenia sa príslušnými ustanoveniami článkov 76 až 84, okrem iného riadenia sa pravidlom, že zákazka sa nezadá uchádzačovi, ktorý mal byť podľa článku 80 vylúčený alebo ktorý nespĺňa podmienky účasti, ktoré obstarávateľ stanovil v súlade s článkom 78 ods. 1 a článkom 80.

Členské štáty môžu vylúčiť použitie postupu uvedeného v prvom pododseku v prípade určitých typov obstarávania alebo osobitných okolností, alebo ho na ne obmedziť.

8.  Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 103 delegované akty s cieľom zmeniť zoznam v prílohe XIV, ak je to potrebné, doplniť nové medzinárodné dohody, ktoré ratifikovali všetky členské štáty, alebo ak existujúce medzinárodné dohody, na ktoré sa odkazuje, už viac nie sú ratifikované všetkými členskými štátmi alebo sa inak zmenili, napríklad pokiaľ ide o ich rozsah pôsobnosti, obsah alebo označenie.



Pododdiel 1

Kvalifikácia a kvalitatívny výber

Článok 77

Kvalifikačné systémy

1.  Obstarávatelia, ktorí o to majú záujem, môžu zriadiť a prevádzkovať systém kvalifikácie hospodárskych subjektov.

Obstarávatelia, ktorí zriadili alebo prevádzkujú kvalifikačný systém, zaistia, aby hospodárske subjekty mohli vždy žiadať o kvalifikáciu.

2.  Systém podľa odseku 1 môže zahŕňať rôzne kvalifikačné etapy.

Obstarávatelia stanovia objektívne pravidlá a kritériá vylúčenia a výberu hospodárskych subjektov, ktoré žiadajú o kvalifikáciu, a objektívne kritériá a pravidlá prevádzky kvalifikačného systému, ktoré sa vzťahujú na také otázky, ako je napr. zápis do systému, pravidelná aktualizácia kvalifikácií a prípadne dĺžka platnosti systému.

Keď takéto kritériá a pravidlá zahŕňajú technické špecifikácie, uplatňujú sa články 60 až 62. Kritériá a pravidlá sa môžu podľa potreby aktualizovať.

3.  Kritériá a pravidlá uvedené v odseku 2 sa na požiadanie sprístupnia hospodárskym subjektom. Tieto aktualizované kritériá a pravidlá sa oznámia zainteresovaným hospodárskym subjektom.

Ak sa obstarávateľ domnieva, že kvalifikačný systém určitých iných subjektov alebo organizácií spĺňa jeho požiadavky, oznámi zainteresovaným hospodárskym subjektom názvy takýchto iných subjektov alebo organizácií.

4.  Vedie sa písomný záznam kvalifikovaných hospodárskych subjektov; tento sa môže rozdeliť do kategórií podľa typu zákaziek, pre ktoré je kvalifikácia platná.

5.  Keď sa výzva na súťaž uskutočňuje prostredníctvom oznámenia o existencii kvalifikačného systému, konkrétne zákazky na práce, tovar alebo služby, na ktoré sa vzťahuje kvalifikačný systém, sa zadávajú v rámci užšej súťaže alebo rokovacieho konania, pri ktorých sú všetci uchádzači a účastníci vybraní z radov záujemcov, ktorí sa podľa takéhoto systému už kvalifikovali.

6.  Akékoľvek poplatky účtované v súvislosti so žiadosťami o kvalifikáciu alebo v súvislosti s aktualizáciou alebo zachovaním už získanej kvalifikácie podľa systému primerane zodpovedajú vzniknutým nákladom.

Článok 78

Kvalitatívne kritériá výberu

1.  Obstarávatelia môžu stanoviť objektívne pravidlá a kritériá vylúčenia a výberu uchádzačov alebo záujemcov; tieto pravidlá a kritériá sprístupnia zainteresovaným hospodárskym subjektom.

2.  Keď je potrebné, aby obstarávatelia zaistili primeranú rovnováhu medzi konkrétnymi charakteristickými znakmi obstarávacieho konania a zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho realizáciu, môžu pri užšej súťaži alebo rokovacom konaní, v súťažných dialógoch alebo pri inovatívnych partnerstvách stanoviť objektívne pravidlá a kritériá, v ktorých sa odzrkadľuje táto potreba a ktoré obstarávateľovi umožňujú znížiť počet záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky alebo na rokovanie. V počte vybraných záujemcov sa však zohľadní potreba zaistiť primeranú hospodársku súťaž.

Článok 79

Spoliehanie sa na kapacity iných subjektov

1.  Keď objektívne pravidlá a kritériá vylúčenia a výberu hospodárskych subjektov žiadajúcich o kvalifikáciu v rámci kvalifikačného systému zahŕňajú požiadavky týkajúce sa ekonomickej a finančnej kapacity hospodárskeho subjektu alebo jeho technickej a odbornej spôsobilosti, hospodársky subjekt sa môže v prípade potreby spoliehať na kapacity iných subjektov nezávisle od právnej povahy prepojenia medzi ním a týmito subjektmi. Pokiaľ však ide o kritériá súvisiace so vzdelaním a odbornou kvalifikáciou poskytovateľa služby alebo dodávateľa alebo riadiacich pracovníkov podniku alebo s relevantnými odbornými skúsenosťami, hospodárske subjekty sa môžu spoliehať na kapacity iných subjektov len v prípade, keď tieto iné subjekty budú vykonávať práce alebo poskytovať služby, na ktoré sa tieto kapacity vyžadujú. Ak sa chce hospodársky subjekt spoliehať na kapacity iných subjektov, obstarávateľovi preukáže, že počas celého obdobia platnosti kvalifikačného systému bude mať k dispozícii potrebné zdroje, napríklad predložením záväzku týchto subjektov v uvedenom zmysle.

Ak podľa článku 80 tejto smernice obstarávatelia odkázali na kritériá vylúčenia alebo podmienky účasti stanovené v smernici 2014/24/EÚ, obstarávatelia overia v súlade s článkom 80 ods. 3 tejto smernice, či ostatné subjekty, na ktorých kapacity sa hospodársky subjekt plánuje spoliehať, spĺňajú príslušné podmienky účasti alebo či existujú dôvody na vylúčenie, na ktoré obstarávatelia odkázali, v súlade s článkom 57 smernice 2014/24/EÚ. Obstarávateľ požaduje, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, v súvislosti s ktorým existujú dôvody na povinné vylúčenie, na ktoré obstarávateľ odkázal. Obstarávateľ môže požadovať alebo členský štát môže od obstarávateľa požadovať, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, v súvislosti s ktorým existujú dôvody na nepovinné vylúčenie, na ktoré obstarávateľ odkázal.

Ak sa hospodársky subjekt spolieha na kapacity iných subjektov, pokiaľ ide o kritériá týkajúce sa ekonomickej a finančnej situácie, obstarávateľ môže požadovať, aby hospodársky subjekt a dané subjekty spoločne zodpovedali za plnenie zákazky.

Skupiny hospodárskych subjektov podľa článku 37 ods. 2 sa môžu spoliehať na využitie kapacít účastníkov skupiny alebo iných subjektov za rovnakých podmienok.

2.  Keď objektívne pravidlá a kritériá vylúčenia a výberu záujemcov a uchádzačov v rámci verejných súťaží, užších súťaží alebo rokovacích konaní, súťažných dialógov alebo inovatívnych partnerstiev zahŕňajú požiadavky týkajúce sa ekonomickej a finančnej kapacity hospodárskeho subjektu alebo jeho technickej a odbornej spôsobilosti, hospodársky subjekt sa môže v prípade potreby a vzhľadom na konkrétnu zákazku spoliehať na kapacity iných subjektov nezávisle od právnej povahy prepojenia medzi ním a týmito subjektmi. Pokiaľ však ide o kritériá súvisiace so vzdelaním a odbornou kvalifikáciou poskytovateľa služby alebo dodávateľa, alebo riadiacich pracovníkov podniku alebo s relevantnými odbornými skúsenosťami, hospodárske subjekty sa môžu spoliehať na kapacity iných subjektov len v prípade, keď tieto iné subjekty budú uskutočňovať práce alebo poskytovať služby, na ktoré sa tieto kapacity vyžadujú. Ak sa chce hospodársky subjekt spoliehať na kapacity iných subjektov, obstarávateľovi preukáže, že bude mať k dispozícii potrebné zdroje, napríklad predložením záväzku týchto subjektov v uvedenom zmysle.

Ak podľa článku 80 tejto smernice obstarávatelia odkázali na kritériá vylúčenia alebo podmienky účasti ustanovené v smernici 2014/24/EÚ, obstarávatelia overia v súlade s článkom 80 ods. 3 tejto smernice, či ostatné subjekty, na ktorých kapacity sa hospodársky subjekt plánuje spoliehať, spĺňajú príslušné podmienky účasti alebo či existujú dôvody na vylúčenie, na ktoré obstarávatelia odkázali, v súlade s článkom 57 smernice 2014/24/EÚ. Obstarávateľ požaduje, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, ktorý nespĺňa relevantnú podmienku účasti alebo v súvislosti s ktorým existujú dôvody na povinné vylúčenie, na ktoré obstarávateľ odkázal. Obstarávateľ môže požadovať alebo členský štát môže od obstarávateľa požadovať, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, v súvislosti s ktorým existujú dôvody na nepovinné vylúčenie, na ktoré obstarávateľ odkázal.

Ak sa hospodársky subjekt spolieha na kapacity iných subjektov, pokiaľ ide o kritériá týkajúce sa ekonomickej a finančnej situácie, obstarávateľ môže požadovať, aby hospodársky subjekt a dané subjekty spoločne zodpovedali za plnenie zákazky.

Skupina hospodárskych subjektov podľa článku 37 sa môže spoliehať na kapacity účastníkov skupiny alebo iných subjektov za rovnakých podmienok.

3.  Obstarávatelia môžu v prípade zákaziek na uskutočnenie prác, poskytnutie služieb, a montážnych a inštalačných činností v súvislosti so zákazkou na dodanie tovaru požadovať, aby určité rozhodujúce úlohy zrealizoval priamo sám uchádzač alebo v prípade ponuky, ktorú predkladá skupina hospodárskych subjektov podľa článku 37 ods. 2, účastník tejto skupiny.

Článok 80

Použitie dôvodov na vylúčenie a podmienok účasti stanovených v smernici 2014/24/EÚ

1.  Objektívne pravidlá a kritériá vylúčenia a výberu hospodárskych subjektov žiadajúcich o kvalifikáciu v rámci kvalifikačného systému a objektívne pravidlá a kritériá vylúčenia a výberu uchádzačov a záujemcov v rámci verejných súťaží, užších súťaží alebo rokovacích konaní, v súťažných dialógoch alebo inovatívnych partnerstiev môžu zahŕňať dôvody na vylúčenie uvedené v článku 57 smernice 2014/24/EÚ za podmienok stanovených v uvedenej smernici.

Ak je obstarávateľ verejným obstarávateľom, tieto kritériá a pravidlá zahŕňajú dôvody na vylúčenie uvedené v článku 57 ods. 1 a 2 smernice 2014/24/EÚ za podmienok stanovených v uvedenom článku.

Ak si to členské štáty vyžadujú, tieto kritériá a pravidlá zahŕňajú okrem toho aj dôvody na vylúčenie uvedené v článku 57 ods. 4 smernice 2014/24/EÚ za podmienok stanovených v uvedenom článku.

2.  Kritériá a pravidlá uvedené v odseku 1 tohto článku môžu zahŕňať podmienky účasti stanovené v článku 58 smernice 2014/24/EÚ za podmienok stanovených v uvedenej smernici, najmä pokiaľ ide o obmedzenia požiadaviek týkajúcich sa ročných obratov podľa druhého pododseku odseku 3 uvedeného článku.

3.  Na účely uplatňovania odsekov 1 a 2 tohto článku sa uplatňujú články 59 až 61 smernice 2014/24/EÚ.

Článok 81

Normy zabezpečenia kvality a normy environmentálneho manažérstva

1.  Obstarávatelia v prípade, že požadujú predloženie osvedčení, ktoré vystavili nezávislé orgány a ktorými sa preukazuje, že hospodársky subjekt spĺňa určité normy zabezpečenia kvality vrátane prístupnosti pre osoby s postihnutím, odkazujú na systémy zabezpečenia kvality založené na príslušných sériách európskych noriem certifikovaných akreditovanými orgánmi. Obstarávatelia uznávajú rovnocenné osvedčenia vydané orgánmi zriadenými v iných členských štátoch. Akceptujú aj iné dôkazy o rovnocenných opatreniach na zabezpečenie kvality, ak dotknutý hospodársky subjekt nemal možnosť získať takéto osvedčenia v stanovených lehotách z dôvodov, za ktoré tento hospodársky subjekt nenesie zodpovednosť, za predpokladu, že hospodársky subjekt dokáže, že navrhované opatrenia na zabezpečenie kvality sú v súlade s vyžadovanými normami zabezpečenia kvality.

2.  Ak obstarávatelia požadujú predloženie osvedčení, ktoré vystavili nezávislé orgány a ktorými sa preukazuje, že hospodársky subjekt spĺňa určité normy environmentálneho manažérstva alebo sa riadi určitými systémami environmentálneho manažérstva, odvolávajú sa na schému pre environmentálne manažérstvo a audit Únie (EMAS) alebo iné systémy environmentálneho manažérstva uznané v súlade s článkom 45 nariadenia (ES) č. 1221/2009, alebo na iné normy environmentálneho manažérstva založené na príslušných európskych alebo medzinárodných normách certifikovaných akreditovanými orgánmi. Obstarávatelia uznávajú rovnocenné osvedčenia vydané orgánmi zriadenými v iných členských štátoch.

Ak hospodársky subjekt preukázateľne nemal prístup k takýmto osvedčeniam alebo nemá možnosť získať ich v stanovených lehotách z dôvodov, za ktoré tento hospodársky subjekt nenesie zodpovednosť, obstarávateľ akceptuje aj iné dôkazy o opatreniach v oblasti environmentálneho manažérstva za predpokladu, že hospodársky subjekt preukáže, že tieto opatrenia sú rovnocenné s opatreniami vyžadovanými v rámci uplatniteľného systému alebo normy environmentálneho manažérstva.

3.  Členské štáty sprístupnia ostatným členským štátom na požiadanie akékoľvek informácie týkajúce sa dokumentov predložených ako dôkaz súladu s normami kvality a environmentálnymi normami uvedenými v odsekoch 1 a 2.



Pododdiel 2

Zadanie zákazky

Článok 82

Kritériá na vyhodnotenie ponúk

1.  Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia týkajúce sa ceny určitého tovaru alebo odplaty za určité služby, obstarávatelia vychádzajú pri zadávaní zákaziek z ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

2.  Ponuka, ktorá je z hľadiska obstarávateľa ekonomicky najvýhodnejšia, sa určí na základe ceny alebo nákladov použitím prístupu založeného na nákladovej efektívnosti, ktorý spočíva napríklad v určení nákladov na životný cyklus v súlade s článkom 83 a môže zahŕňať najlepší pomer ceny a kvality, ktorý sa posúdi na základe kritérií zahŕňajúcich kvalitatívne, environmentálne a/alebo sociálne aspekty súvisiace s predmetom dotknutej zákazky. Takéto kritériá môže tvoriť napríklad:

a) kvalita vrátane technického prínosu, estetické a funkčné vlastnosti, prístupnosť, riešenia vhodné pre všetkých používateľov, sociálne, environmentálne a inovačné charakteristické znaky a obchodovanie a jeho podmienky;

b) organizácia, kvalifikácia a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie danej zákazky, ak kvalita určených zamestnancov môže mať významný vplyv na úroveň plnenia zákazky, alebo

c) záručný a pozáručný servis a technická pomoc, dodacie podmienky, ako je dátum dodania, postup dodania a lehota dodania alebo termín ukončenia, záväzky týkajúce sa častí a bezpečnosť dodania.

Prvok nákladov môže mať aj formu pevnej ceny alebo nákladov, na základe čoho budú hospodárske subjekty súťažiť iba v súvislosti s kritériom kvality.

Členské štáty môžu ustanoviť, že obstarávatelia nemôžu použiť iba cenu alebo iba náklady ako jediné kritérium na vyhodnotenie ponúk alebo obmedziť ich použitie na určité kategórie obstarávateľov alebo určité typy zákaziek.

3.  Kritériá na vyhodnotenie ponúk sa považujú za súvisiace s predmetom zákazky, ak sa z akéhokoľvek hľadiska v každej fáze ich životného cyklu týkajú uskutočnenia stavebných prác, dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, ktoré sa má vykonať v rámci danej zákazky, a to vrátane faktorov súvisiacich s:

a) konkrétnym procesom výroby, poskytovania týchto prác, dodania tovaru alebo poskytnutia služieb či obchodovania s nimi alebo

b) konkrétnym procesom pre inú fázu ich životného cyklu,

a to aj vtedy, keď takéto faktory netvoria súčasť ich materiálnej podstaty.

4.  Z kritérií na vyhodnotenie ponúk nevyplýva udelenie neobmedzenej voľnosti výberu obstarávateľovi. Musia zabezpečiť možnosť efektívnej hospodárskej súťaže a musia byť sprevádzané špecifikáciami, ktoré umožňujú efektívne overenie informácií, ktoré uchádzači poskytli, s cieľom posúdiť, do akej miery dané ponuky spĺňajú kritériá na ich vyhodnotenie. V prípade pochybností obstarávatelia efektívne overia správnosť informácií a dôkazov, ktoré poskytli uchádzači.

5.  Obstarávateľ v súťažných podkladoch presne určí relatívnu váhu, ktorú priraďuje každému z kritérií zvolených na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, okrem prípadu, keď je určená len na základe ceny.

Táto váha sa môže vyjadriť stanovením intervalu s príslušným maximálnym rozpätím.

Ak nie je stanovenie váhy možné z objektívnych dôvodov, obstarávateľ uvedie kritériá v zostupnom poradí dôležitosti.

Článok 83

Náklady na životný cyklus

1.  Náklady na životný cyklus zahŕňajú v relevantnom rozsahu časti ďalej uvedených nákladov alebo všetky tieto náklady počas životného cyklu tovaru, služby alebo prác:

a) náklady, ktoré znášajú obstarávatelia alebo iní používatelia, ako napríklad:

i) náklady súvisiace s nadobudnutím;

ii) náklady na používanie, ako napríklad spotreba energie a iných zdrojov;

iii) náklady na údržbu;

iv) náklady na ukončenie životného cyklu, ako sú náklady na zber a recykláciu;

b) náklady prisúditeľné k environmentálnym externalitám spojeným s tovarom, službou alebo prácami počas ich životného cyklu za predpokladu, že možno určiť a overiť ich peňažnú hodnotu; takéto náklady môžu zahŕňať náklady spojené s emisiami skleníkových plynov a emisiami iných znečisťujúcich látok, ako aj ostatné náklady spojené so zmierňovaním zmeny klímy.

2.  Ak obstarávatelia posudzujú náklady na základe prístupu spočívajúceho v určení nákladov na životný cyklus, v súťažných podkladoch uvedú údaje, ktoré by mali uchádzači poskytnúť, ako aj metódu, ktorú obstarávatelia na základe týchto údajov použijú na určenie nákladov na životný cyklus.

Metóda použitá na posúdenie nákladov prisúditeľných k environmentálnym externalitám musí spĺňať všetky tieto podmienky:

a) vychádza z objektívne overiteľných a nediskriminačných kritérií. Predovšetkým ak nebola stanovená na opakované alebo neustále uplatňovanie, nesmie neprimerane zvýhodniť alebo znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty;

b) je dostupná všetkým zainteresovaným stranám;

c) požadované údaje môžu poskytnúť s vynaložením primeraného úsilia hospodárske subjekty konajúce s obvyklou obozretnosťou vrátane hospodárskych subjektov z tretích krajín, ktoré sú zmluvnou stranou GPA alebo iných medzinárodných dohôd, ktorými je Únia viazaná.

3.  Vždy keď sa určitá spoločná metóda výpočtu nákladov na životný cyklus stanoví legislatívnym aktom Únie ako povinná, táto spoločná metóda sa uplatňuje na posúdenie nákladov na životný cyklus.

Zoznam takýchto legislatívnych aktov a v prípade potreby aj delegovaných aktov, ktoré legislatívne akty dopĺňajú, sa uvádza v prílohe XV.

Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 103 delegované akty týkajúce sa aktualizácie tohto zoznamu, keď je aktualizácia zoznamu potrebná z dôvodu prijatia nových právnych predpisov, ktorými sa ustanovuje určitá spoločná metóda ako povinná, alebo zrušenia či úpravy platných právnych aktov.

Článok 84

Neobvykle nízke ponuky

1.  Obstarávatelia od hospodárskych subjektov požadujú, aby vysvetlili cenu alebo náklady, ktoré sa v ponuke navrhujú, ak sa zdá, že ponuky sú vzhľadom na dané práce, tovar alebo služby neobvykle nízke.

2.  Vysvetlenia uvedené v odseku 1 sa môžu vzťahovať najmä na:

a) hospodárnosť výrobného procesu alebo poskytovaných služieb, alebo stavebných postupov;

b) zvolené technické riešenia alebo akékoľvek výnimočne priaznivé podmienky, ktoré má uchádzač k dispozícii na dodanie výrobkov alebo poskytnutie služieb, alebo na uskutočnenie práce;

c) originalitu tovaru, služieb alebo práce, ktoré uchádzač navrhuje;

d) súlad s povinnosťami uvedenými v článku 36 ods. 2;

e) súlad s povinnosťami uvedenými v článku 88;

f) možnosť uchádzača získať štátnu pomoc.

3.  Obstarávateľ posúdi poskytnuté informácie konzultáciou s uchádzačom. Ponuku môže zamietnuť len v prípade, ak poskytnuté dôkazy uspokojivo nedokladujú nízku úroveň navrhovaných cien alebo nákladov, pričom sa zohľadnia prvky uvedené v odseku 2.

Obstarávatelia zamietnu ponuku, ak zistia, že ponuka je neobvykle nízka preto, lebo nie je v súlade s uplatniteľnými povinnosťami uvedenými v článku 36 ods. 2.

4.  Ak obstarávateľ zistí, že ponuka je neobvykle nízka preto, lebo uchádzač získal štátnu pomoc, ponuka môže byť zamietnutá len z tohto dôvodu iba po konzultácii s uchádzačom, ak tento nie je schopný v rámci dostatočne dlhej lehoty stanovenej obstarávateľom preukázať, že príslušná pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ZFEÚ. Ak obstarávateľ zamietne ponuku za uvedených okolností, informuje o tejto skutočnosti Komisiu.

5.  Členské štáty sprístupnia ostatným členským štátom na požiadanie prostredníctvom administratívnej spolupráce akékoľvek informácie, ktoré majú k dispozícii, ako napríklad zákony, iné právne predpisy, všeobecne uplatniteľné kolektívne dohody alebo národné technické normy týkajúce sa dôkazov a dokumentov predložených v súvislosti s informáciami uvedenými v odseku 2.



Oddiel 4

Ponuky zahŕňajúce produkty pochádzajúce z tretích krajín a vzťahy s týmito krajinami

Článok 85

Ponuky zahŕňajúce produkty pochádzajúce z tretích krajín

1.  Tento článok sa vzťahuje na ponuky, ktoré zahŕňajú produkty pochádzajúce z tretích krajín, s ktorými Únia neuzatvorila ani mnohostrannú, ani dvojstrannú dohodu, ktorá podnikom Únie zabezpečuje porovnateľný a skutočný prístup na trhy týchto tretích krajín. Tým nie sú dotknuté záväzky Únie ani jej členských štátov voči tretím krajinám.

2.  Každá ponuka predložená na účely zadania zákazky na dodanie tovaru môže byť zamietnutá, ak podiel produktov pochádzajúcich z tretích krajín určený podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 ( 43 ) prevyšuje 50 % celkovej hodnoty produktov, ktoré tvoria ponuku.

Na účely tohto článku sa softvér, ktorý sa používa v zariadeniach telekomunikačných sietí, považuje za produkt.

3.  Ak sú dve alebo viaceré ponuky rovnocenné v zmysle kritérií na vyhodnotenie ponúk vymedzených v článku 82, s výhradou druhého pododseku tohto odseku sa uprednostnia tie ponuky, ktoré sa nemôžu zamietnuť podľa odseku 2 tohto článku. Ceny týchto ponúk sa považujú za rovnocenné na účely tohto článku, ak cenový rozdiel nepresiahne 3 %.

Žiadna ponuka sa však podľa prvého pododseku neuprednostní pred inou ponukou, ak by jej prijatie zaväzovalo obstarávateľa získať zariadenie s inými technickými parametrami, ako sú parametre existujúceho zariadenia, čo by malo za následok nezlučiteľnosť, technické ťažkosti pri prevádzke a údržbe alebo neprimerané náklady.

4.  Na účely tohto článku sa pri určovaní podielu produktov pochádzajúcich z tretích krajín podľa odseku 2 nezohľadnia tie tretie krajiny, na ktoré sa rozhodnutím Rady rozšíri uplatňovanie výhod vyplývajúcich z tejto smernice v súlade s odsekom 1.

5.  Komisia do 31. decembra 2015 a potom každoročne predkladá Rade výročnú správu o pokroku dosiahnutom v rámci mnohostranných alebo dvojstranných rokovaní týkajúcich sa prístupu podnikov Únie na trhy tretích krajín v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, o všetkých výsledkoch dosiahnutých v rámci takýchto rokovaní a o praktickom uplatňovaní dohôd, ktoré boli uzatvorené.

Článok 86

Vzťahy s tretími krajinami pri zákazkách na práce, tovar a služby

1.  Členské štáty informujú Komisiu o všetkých všeobecných právnych alebo praktických ťažkostiach, s ktorými sa stretávajú a ktoré im ohlásia ich podniky pri zabezpečovaní zadávania zákaziek na služby v tretích krajinách.

2.  Komisia do 18. apríla 2019 a potom pravidelne podáva Rade správu o zlepšovaní prístupu k zadávaniu zákaziek na služby v tretích krajinách a o pokroku dosiahnutom pri rokovaniach s danými krajinami o tejto záležitosti, najmä v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

3.  Komisia sa snaží nadviazaním kontaktu s príslušnou treťou krajinou dosiahnuť nápravu každej takej situácie, ak buď na základe správ uvedených v odseku 2, alebo na základe iných informácií zistí, že v priebehu zadávania zákaziek na služby tretia krajina:

a) neposkytuje podnikom Únie skutočný prístup porovnateľný s prístupom, ktorý Únia poskytuje podnikom z tejto tretej krajiny;

b) neposkytuje podnikom Únie rovnaké zaobchádzanie ako s podnikmi tejto krajiny alebo rovnaké príležitosti na súťaž ako vnútroštátnym podnikom alebo

c) poskytuje podnikom z iných tretích krajín priaznivejšie zaobchádzanie ako podnikom Únie.

4.  Členské štáty informujú Komisiu o všetkých právnych alebo praktických ťažkostiach, s ktorými sa ich podniky stretávajú a ktoré ohlásili a ktoré vznikli z dôvodu nedodržiavania ustanovení medzinárodného pracovného práva uvedených v prílohe XIV, keď sa tieto podniky pokúšali zabezpečiť zadanie zákazky v tretích krajinách.

5.  Za okolností uvedených v odsekoch 3 a 4 môže Komisia kedykoľvek navrhnúť, aby Rada prijala vykonávací akt o pozastavení alebo obmedzení zadávania zákaziek na služby počas obdobia, ktoré stanoví v uvedenom vykonávacom akte:

a) podnikom, ktoré sa spravujú právom danej tretej krajiny;

b) podnikom, ktoré sú prepojené s podnikmi uvedenými v písmene a), ktoré majú sídlo v Únii, ale nemajú žiadnu priamu a skutočnú väzbu na hospodárstvo členského štátu;

c) podnikom, ktoré predložili ponuky, ktorých predmetom sú služby pochádzajúce z danej tretej krajiny.

Rada musí čo najskôr konať kvalifikovanou väčšinou.

Komisia môže navrhnúť uvedené opatrenia z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť členského štátu.

6.  Týmto článkom nie sú dotknuté záväzky Únie vo vzťahu k tretím krajinám vyplývajúce z medzinárodných dohôd o verejnom obstarávaní, najmä v rámci WTO.



KAPITOLA IV

Plnenie zákazky

Článok 87

Podmienky plnenia zákaziek

Obstarávatelia môžu stanoviť osobitné podmienky týkajúce sa plnenia zákazky za predpokladu, že súvisia s predmetom zákazky v zmysle článku 82 ods. 3 a sú uvedené vo výzve na súťaž alebo v súťažných podkladoch. Uvedené podmienky môžu zahŕňať ekonomické aspekty, aspekty súvisiace s inováciou, environmentálne a sociálne aspekty alebo aspekty týkajúce sa zamestnanosti.

Článok 88

Využívanie subdodávateľov

1.  Dodržiavanie povinností uvedených v článku 36 ods. 2 zo strany subdodávateľov sa zabezpečuje prostredníctvom vhodných opatrení, ktoré prijímajú príslušné vnútroštátne orgány konajúce v rámci svojej zodpovednosti a pôsobnosti.

2.  V súťažných podkladoch môže obstarávateľ žiadať alebo členský štát môže od neho vyžadovať, aby žiadal, aby uchádzač vo svojej ponuke uviedol, akú časť zákazky má v úmysle zadať tretím stranám, ako aj všetkých navrhovaných subdodávateľov.

3.  Členské štáty môžu ustanoviť, aby obstarávateľ na žiadosť subdodávateľa a v prípade, že to povaha zákazky umožňuje, previedol priamo subdodávateľovi náležité platby za služby, tovar alebo práce poskytnuté hospodárskemu subjektu, ktorému bola zákazka zadaná (hlavný dodávateľ). Takéto opatrenia môžu zahŕňať vhodné mechanizmy umožňujúce hlavnému dodávateľovi namietať voči nenáležitým platbám. Dojednania týkajúce sa spôsobu platby sa uvedú v súťažných podkladoch.

4.  Odsekmi 1 až 3 nie je dotknutá zodpovednosť hlavného dodávateľa.

5.  Obstarávateľ v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác a v súvislosti so službami, ktoré sa majú poskytnúť v zariadení pod priamym dohľadom obstarávateľa, po zadaní zákazky a najneskôr pri začatí plnenia zákazky od hlavného dodávateľa požaduje, aby uviedol názov, kontaktné údaje a právnych zástupcov svojich subdodávateľov, ktorí sa zúčastňujú na uskutočňovaní týchto prác alebo poskytovaní týchto služieb, ak sú v tom čase známi. Obstarávateľ od hlavného dodávateľa požaduje, aby obstarávateľovi počas trvania zákazky oznámil akékoľvek zmeny týchto informácií, ako aj požadované informácie o všetkých nových subdodávateľoch, ktorí sa zúčastňujú na uskutočňovaní týchto prác alebo poskytovaní týchto služieb.

Bez ohľadu na prvý pododsek môžu členské štáty uložiť povinnosť poskytnúť požadované informácie priamo hlavnému dodávateľovi.

V prípade potreby sa na účely písmena b) odseku 6 tohto článku k požadovaným informáciám priložia vlastné vyhlásenia subdodávateľov, ako sa ustanovuje v článku 80 ods. 3. Vykonávacími opatreniami podľa odseku 8 tohto článku sa môže stanoviť, že subdodávatelia, ktorí sú predstavení po zadaní zákazky, predložia namiesto vlastného vyhlásenia osvedčenia a iné podporné dokumenty.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na dodávateľov tovaru.

Obstarávatelia môžu rozšíriť alebo od nich môžu členské štáty vyžadovať, aby rozšírili povinnosti stanovené v prvom pododseku napríklad na:

a) iné zákazky na dodanie tovaru a na iné zákazky na poskytnutie služieb, ako sú zákazky týkajúce sa služieb, ktoré sa majú poskytnúť v zariadeniach pod priamym dohľadom obstarávateľa, alebo na dodávateľov, ktorí sa zúčastňujú na zákazkách na uskutočnenie stavebných prác alebo na zákazkách na poskytnutie služieb;

b) subdodávateľov subdodávateľov hlavného dodávateľa alebo ďalej na nižšie úrovne subdodávateľského reťazca.

6.  S cieľom zabrániť neplneniu povinností uvedených v článku 36 ods. 2 možno prijať vhodné opatrenia, napríklad:

a) ak vnútroštátne právo členského štátu ustanovuje mechanizmus spoločnej zodpovednosti subdodávateľov a hlavného dodávateľa, dotknutý členský štát zabezpečí, aby sa príslušné pravidlá uplatňovali v súlade s podmienkami stanovenými v článku 36 ods. 2;

b) obstarávatelia môžu v súlade s článkom 80 ods. 3 tejto smernice overiť alebo členské štáty od nich môžu vyžadovať, aby overili, či existujú dôvody na vylúčenie subdodávateľov podľa článku 57 smernice 2014/24/EÚ. V takých prípadoch obstarávateľ vyžaduje, aby hospodársky subjekt nahradil subdodávateľa, v súvislosti s ktorým overovanie preukázalo, že existujú dôvody na povinné vylúčenie. Obstarávateľ môže vyžadovať alebo členský štát od neho môže vyžadovať, aby hospodársky subjekt nahradil subdodávateľa, v súvislosti s ktorým overovanie preukázalo, že existujú dôvody na nepovinné vylúčenie.

7.  Členské štáty môžu v rámci vnútroštátneho práva ustanoviť prísnejšie pravidlá zodpovednosti alebo môžu ísť v rámci vnútroštátneho práva nad rámec uvedených postupov týkajúcich sa priamych platieb subdodávateľom napríklad tak, že stanovia priame platby subdodávateľom bez toho, aby o ne museli požiadať.

8.  Členské štáty, ktoré si zvolili možnosť ustanoviť opatrenia podľa odseku 3, 5 alebo 6, spresnia prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení a so zreteľom na právo Únie podmienky vykonávania týchto opatrení. Členské štáty pritom môžu obmedziť ich uplatniteľnosť napríklad vo vzťahu k niektorým typom zákaziek, niektorým kategóriám obstarávateľov alebo hospodárskych subjektov alebo určitým sumám.

Článok 89

Úprava zmlúv počas ich platnosti

1.  Zmluvy a rámcové dohody možno upraviť bez nového postupu obstarávania v súlade s touto smernicou v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a) ak úpravy bez ohľadu na ich peňažnú hodnotu boli uvedené v pôvodných súťažných podkladoch v jasných, presných a jednoznačných doložkách o preskúmaní, ktoré môžu zahŕňať doložky týkajúce sa revízie ceny alebo opčné práva. V takýchto doložkách sa uvádza rozsah a povaha možných úprav alebo opčných práv, ako aj podmienky, za akých sa môžu použiť. Nestanovujú sa v nich úpravy ani opčné práva, ktoré by menili celkovú povahu zmluvy alebo rámcovej dohody;

b) v prípade doplňujúcich prác, služieb alebo tovaru poskytnutých pôvodným dodávateľom, a to bez ohľadu na ich hodnotu, ktoré sa stali nevyhnutnými a neboli zahrnuté v pôvodnom obstarávaní, ak zmena dodávateľa:

i) nie je možná z ekonomických alebo technických dôvodov, akými sú požiadavky vzájomnej zameniteľnosti alebo interoperability s existujúcim zariadením, softvérom, službami alebo inštaláciami obstaranými na základe pôvodného obstarávania, a

ii) by obstarávateľovi spôsobila značné ťažkosti alebo podstatnú duplicitu nákladov;

c) ak sú splnené všetky tieto podmienky:

i) potreba úpravy bola vyvolaná okolnosťami, ktoré nemohol obozretný obstarávateľ predvídať;

ii) úpravou sa nemení celková povaha zákazky;

d) ak nový dodávateľ nahrádza dodávateľa, ktorému obstarávateľ pôvodne zadal zákazku, v dôsledku jednej z týchto skutočností:

i) jednoznačnej doložky o preskúmaní alebo opčného práva v súlade s písmenom a);

ii) iný hospodársky subjekt, ktorý spĺňa pôvodne stanovené kritériá kvalitatívneho výberu, je univerzálnym alebo čiastočným nástupcom pôvodného dodávateľa v dôsledku reštrukturalizácie podniku vrátane prevzatia, zlúčenia a splynutia alebo konkurzu, a to za predpokladu, že z toho nevyplývajú iné podstatné úpravy zmluvy a že zámerom nie je obchádzať uplatňovanie tejto smernice, alebo

iii) v prípade, že samotný obstarávateľ prevezme povinnosti hlavného dodávateľa voči jeho subdodávateľom, ak sa táto možnosť ustanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch podľa článku 88;

e) ak úpravy bez ohľadu na ich hodnotu nie sú podstatné v zmysle odseku 4.

Obstarávatelia, ktorí upravili zmluvu v prípadoch stanovených v písmenách b) a c) tohto odseku, uverejnia oznámenie v tomto zmysle v Úradnom vestníku Európskej únie. Takéto oznámenie obsahuje informácie stanovené v prílohe XVI a uverejní sa v súlade s článkom 71.

2.  Okrem toho, a bez akejkoľvek potreby overiť, či sú splnené podmienky stanovené v odseku 4 písm. a) až d), zmluvy možno rovnako upraviť bez toho, aby bol potrebný nový postup obstarávania v súlade s touto smernicou, ak hodnota úpravy je nižšia ako obe tieto hodnoty:

i) finančný limit stanovený v článku 15 a

ii) 10 % hodnoty pôvodnej zákazky v prípade zákaziek na poskytnutie služieb a zákaziek na dodanie tovaru a menej ako 15 % pôvodnej hodnoty zákazky v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác.

Úpravou sa však nesmie meniť celková povaha zmluvy ani rámcovej dohody. V prípade vykonania viacerých úprav nasledujúcich po sebe sa hodnota posudzuje na základe čistej kumulatívnej hodnoty úprav nasledujúcich po sebe.

3.  Ak zmluva zahŕňa doložku o indexácii, na účely výpočtu ceny uvedenej v odseku 2 je referenčnou hodnotou aktualizovaná cena.

4.  Úprava zmluvy alebo rámcovej dohody počas jej platnosti sa považuje za podstatnú v zmysle odseku 1 písm. e), ak sa v jej dôsledku povaha zmluvy alebo rámcovej dohody zásadne líši od povahy pôvodnej uzavretej zmluvy alebo rámcovej dohody. V každom prípade a bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, sa úprava považuje za podstatnú, ak je splnená jedna či viacero z týchto podmienok:

a) úpravou sa zavádzajú podmienky, ktoré by v prípade, ak by boli súčasťou pôvodného postupu obstarávania, umožnili pripustenie iných ako pôvodne vybraných záujemcov alebo akceptovanie inej ako pôvodne akceptovanej ponuky, alebo by do postupu obstarávania prilákali ďalších účastníkov;

b) úpravou sa mení ekonomická rovnováha zmluvy alebo rámcovej dohody v prospech dodávateľa spôsobom, ktorý nebol stanovený v pôvodnej zmluve ani rámcovej dohode;

c) úpravou sa značne rozširuje rozsah pôsobnosti zmluvy alebo rámcovej dohody;

d) ak nový dodávateľ nahradí dodávateľa, ktorému obstarávateľ pôvodne zadal zákazku, v iných prípadoch, než sú prípady ustanovené v odseku 1 písm. d).

5.  V prípade iných úprav ustanovení zmluvy o zákazke na práce, tovar alebo služby alebo rámcovej dohody počas jej platnosti, než sú úpravy ustanovené v odsekoch 1 a 2, je potrebný nový postup obstarávania v súlade s touto smernicou.

Článok 90

Vypovedanie zmlúv

Členské štáty zaistia, aby obstarávatelia mali aspoň za nasledujúcich okolností a za podmienok určených v uplatniteľnom vnútroštátnom práve možnosť vypovedať zmluvu týkajúcu sa zákazky na práce, tovar alebo služby počas jej platnosti, ak:

a) zákazka bola predmetom podstatnej úpravy, ktorá by si vyžadovala nový postup obstarávania podľa článku 89;

b) dodávateľ bol v čase zadania zákazky v jednej zo situácií uvedených v článku 57 ods. 1 smernice 2014/24/EÚ, a preto sa mal vylúčiť z postupu obstarávania podľa článku 80 ods. 1 druhého pododseku tejto smernice;

c) zákazka sa nemala zadať dodávateľovi vzhľadom na závažné porušenie povinností vyplývajúcich zo zmlúv a tejto smernice, ktoré konštatoval Súdny dvor Európskej únie v konaní podľa článku 258 ZFEÚ.



HLAVA III

OSOBITNÉ REŽIMY OBSTARÁVANIA



KAPITOLA I

Sociálne a iné osobitné služby

Článok 91

Zadávanie zákaziek na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb

Zákazky na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb uvedených v prílohe XVII sa zadávajú v súlade s touto kapitolou, ak sa hodnota zákaziek rovná finančnému limitu uvedenému v článku 15 písm. c) alebo je vyššia.

Článok 92

Uverejňovanie oznámení

1.  Obstarávatelia, ktorí majú v úmysle zadať zákazku na poskytnutie služieb podľa článku 91, uverejnia svoj úmysel ktorýmkoľvek z týchto prostriedkov:

a) oznámením o vyhlásení obstarávania alebo

b) pravidelným informatívnym oznámením, ktoré sa bude uverejňovať priebežne. Pravidelné informatívne oznámenie sa týka najmä tých druhov služieb, ktoré budú predmetom zákaziek, ktoré sa majú zadať. Uvádza sa v ňom, že zákazky sa zadajú bez ďalšieho uverejnenia a hospodárske subjekty, ktoré majú záujem, sa v ňom vyzývajú, aby tento záujem vyjadrili písomne, alebo

c) oznámením o existencii kvalifikačného systému, ktoré sa bude uverejňovať priebežne.

Prvý pododsek sa však neuplatňuje, ak sa na zadanie zákazky na poskytnutie služieb mohlo použiť rokovacie konanie bez predchádzajúcej výzvy na súťaž v súlade s článkom 50.

2.  Obstarávatelia, ktorí zadali zákazku na poskytnutie služieb podľa článku 91, uverejnia výsledky prostredníctvom oznámenia o výsledku obstarávania. Takéto oznámenia však môžu zoskupiť na štvrťročnom základe. V takom prípade zašlú zoskupené oznámenia do 30 dní od skončenia každého štvrťroka.

3.  Oznámenia uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku musia obsahovať informácie uvedené v prílohe XVIII v častiach A, B, C alebo D v súlade so štandardnými vzorovými oznámeniami. Komisia ustanoví štandardné vzory prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 105.

4.  Oznámenia uvedené v tomto článku sa uverejnia v súlade s článkom 71.

Článok 93

Zásady zadávania zákaziek

1.  Členské štáty zavedú vnútroštátne pravidlá na zadávanie zákaziek podľa tejto kapitoly, aby zabezpečili, že obstarávatelia budú dodržiavať zásady transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi. Členské štáty môžu voľne stanoviť procesné pravidlá, ktoré sú uplatniteľné, pokiaľ umožnia obstarávateľom, aby zohľadnili osobitosti dotknutých služieb.

2.  Členské štáty zaistia, aby obstarávatelia mohli zohľadniť potrebu zaistiť kvalitu, kontinuitu, prístupnosť, cenovú dostupnosť, disponibilnosť a komplexnosť služieb, osobitné potreby rôznych kategórií používateľov vrátane znevýhodnených a zraniteľných skupín, začlenenie a posilnenie postavenia používateľov a inovácie. Členské štáty takisto môžu ustanoviť, aby sa výber poskytovateľa služieb uskutočnil na základe ponuky predstavujúcej najlepší pomer ceny a kvality, pričom sa v prípade sociálnych služieb zohľadnia kritériá kvality a udržateľnosti.

Článok 94

Vyhradené zákazky na určité služby

1.  Členské štáty môžu stanoviť, že obstarávatelia, ktorí sú verejnými obstarávateľmi, môžu vyhradiť právo na účasť v postupoch zadávania verejných zákaziek organizáciám výlučne na tie zdravotné, sociálne a kultúrne služby, ktoré sú uvedené v článku 91, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 75121000-0, 75122000-7, 75123000-4, 79622000-0, 79624000-4, 79625000-1, 80110000-8, 80300000-7, 80420000-4, 80430000-7, 80511000-9, 80520000-5, 80590000-6, od 85000000-9 po 85323000-9, 92500000-6, 92600000-7, 98133000-4, 98133110-8.

2.  Organizácia uvedená v odseku 1 musí spĺňať všetky tieto podmienky:

a) jej cieľom je úsilie o vykonávanie verejnej služby spojenej s poskytovaním služieb uvedených v odseku 1;

b) zisky sú reinvestované na účely dosahovania cieľa organizácie. Ak sa zisky rozdeľujú alebo prerozdeľujú, malo by sa pritom vychádzať z aspektov účasti;

c) štruktúry manažmentu alebo vlastníctva organizácie, ktorá plní zákazku, sú založené na zásadách vlastníctva zamestnancami alebo účasti, alebo si vyžadujú aktívnu účasť zamestnancov, používateľov či zúčastnených subjektov, a

d) nemalo by dôjsť k tomu, aby v priebehu uplynulých troch rokov daný verejný obstarávateľ zadal organizácii zákazku na príslušné služby podľa tohto článku.

3.  Maximálne trvanie zákazky nesmie byť dlhšie ako tri roky.

4.  Výzva na súťaž obsahuje odkaz na tento článok.

5.  Komisia bez ohľadu na článok 108 posúdi účinky tohto článku a Európskemu parlamentu a Rade podá správu do 18. apríla 2019.



KAPITOLA II

Pravidlá upravujúce súťaže návrhov

Článok 95

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto kapitola sa uplatňuje na súťaže návrhov organizované ako súčasť postupu obstarávania týkajúceho sa zákazky na poskytnutie služieb za predpokladu, že odhadovaná hodnota zákazky bez DPH a vrátane prípadných možných cien alebo platieb pre účastníkov sa rovná hodnote stanovenej v článku 15 písm. a) alebo je vyššia.

2.  Táto kapitola sa uplatňuje na všetky súťaže návrhov, pri ktorých sa celková hodnota cien a platieb pre účastníkov v rámci súťaže vrátane predpokladanej hodnoty (bez DPH) zákazky na poskytnutie služieb, ktorá sa môže následne uzatvoriť podľa článku 50 písm. j), ak obstarávateľ nevylučuje takéto zadanie v oznámení o vyhlásení súťaže, rovná hodnote stanovenej v článku 15 písm. a) alebo je vyššia.

Článok 96

Oznámenia

1.  Obstarávatelia, ktorí majú v úmysle zorganizovať súťaž návrhov, vyzvú na súťaž prostredníctvom oznámenia o vyhlásení súťaže.

Ak majú v úmysle zadať následnú zákazku na poskytnutie služieb podľa článku 50 písm. j), uvedú to v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov.

Obstarávatelia, ktorí uskutočnili súťaž návrhov, uverejnia výsledky prostredníctvom oznámenia.

2.  Výzva na súťaž obsahuje informácie stanovené v prílohe XIX a oznámenie o výsledkoch súťaže návrhov obsahuje informácie stanovené v prílohe XX vo formáte štandardných vzorov. Komisia stanoví tieto štandardné vzory prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 105.

Oznámenie o výsledkoch súťaže návrhov sa Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie zašle do 30 dní od uzavretia súťaže návrhov.

Ak by uverejnenie informácií o výsledku súťaže bránilo presadzovaniu práva alebo bolo v rozpore s verejným záujmom či škodilo oprávneným obchodným záujmom konkrétneho hospodárskeho subjektu, či už verejného, alebo súkromného, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi hospodárskymi subjektmi, takéto informácie sa nemusia uverejňovať.

3.  Na oznámenia týkajúce sa súťaží návrhov sa uplatňuje aj článok 71 ods. 2 až 6.

Článok 97

Pravidlá organizovania súťaží návrhov, výberu účastníkov a poroty

1.  Pri organizovaní súťaží návrhov obstarávatelia uplatňujú postupy, ktoré sú prispôsobené hlave I a tejto kapitole.

2.  Pripustenie účastníkov do súťaží návrhov sa neobmedzuje:

a) odkazom na územie alebo časť územia členského štátu;

b) tým, že podľa práva členského štátu, v ktorom sa súťaž organizuje, by sa od nich vyžadovalo, aby boli fyzickými alebo právnickými osobami.

3.  Ak sú súťaže návrhov obmedzené len na určitý počet účastníkov, obstarávatelia stanovia jasné a nediskriminačné podmienky účasti. Počet záujemcov vyzvaných na účasť v súťaži je v každom prípade dostatočný na zaistenie skutočnej hospodárskej súťaže.

4.  Porotu tvoria výlučne fyzické osoby, ktoré sú nezávislé od účastníkov súťaže. Ak sa od účastníkov súťaže vyžaduje konkrétna odborná kvalifikácia, aspoň jedna tretina členov poroty musí mať uvedenú alebo rovnocennú kvalifikáciu.

Článok 98

Rozhodnutia poroty

1.  Porota je pri prijímaní svojich rozhodnutí alebo stanovísk nezávislá.

2.  Plány a projekty predložené záujemcami vyhodnocuje porota anonymne a výlučne na základe kritérií uvedených v oznámení o vyhlásení súťaže.

3.  Poradie projektov zostavené podľa kvality každého projektu zaznamená porota v správe podpísanej jej členmi spolu s poznámkami a prípadnými ďalšími bodmi, ktoré si vyžadujú objasnenie.

4.  Anonymita ostane zachovaná dovtedy, kým porota nedospeje k stanovisku alebo rozhodnutiu.

5.  Záujemcovia môžu byť v prípade potreby vyzvaní, aby odpovedali na otázky, ktoré porota zaznamenala v zápisnici s cieľom objasniť akékoľvek aspekty projektov.

6.  O komunikácii medzi členmi poroty a záujemcami sa vypracuje podrobná zápisnica.



HLAVA IV

SPRÁVA

Článok 99

Presadzovanie

1.  S cieľom skutočne zaistiť správne a efektívne vykonávanie členské štáty zabezpečia, aby aspoň úlohy stanovené v tomto článku plnil jeden alebo viaceré orgány, subjekty alebo štruktúry. Komisii oznámia všetky orgány alebo štruktúry príslušné na plnenie týchto úloh.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania monitorovalo.

V prípade, že monitorovacie orgány alebo štruktúry identifikujú z vlastnej iniciatívy alebo na základe prijatých informácií konkrétne porušenia alebo systémové problémy, sú oprávnené oznámiť tieto problémy vnútroštátnym orgánom auditu, súdnym orgánom alebo iným vhodným orgánom či štruktúram, ako napríklad ombudsmanovi, národnému parlamentu alebo parlamentným výborom.

3.  Výsledky monitorovacích činností podľa odseku 2 sa sprístupnia verejnosti primeranými informačnými prostriedkami. Tieto výsledky sa sprístupnia aj Komisii. Môžu sa napríklad zahrnúť do monitorovacích správ uvedených v druhom pododseku tohto odseku.

Členské štáty do 18. apríla 2017 a potom každé tri roky predložia Komisii monitorovaciu správu, v ktorej sa v prípade potreby uvedú informácie o najčastejších zdrojoch nesprávneho uplatňovania alebo právnej neistoty vrátane možných štrukturálnych alebo opakujúcich sa problémov pri uplatňovaní pravidiel, o úrovni účasti MSP na verejnom obstarávaní a o prevencii, odhaľovaní a primeranom nahlasovaní prípadov podvodov, korupcie, konfliktov záujmov a závažných nezrovnalostí pri obstarávaní.

Komisia môže najviac každé tri roky požiadať členské štáty, aby poskytli informácie o praktickom vykonávaní vnútroštátnych strategických politík v oblasti obstarávania.

Na účely tohto odseku sa za MSP považujú subjekty vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES ( 44 ).

Komisia na základe údajov získaných podľa tohto odseku pravidelne vydáva správu o vykonávaní a najlepších postupoch vnútroštátnych politík v oblasti obstarávania na vnútornom trhu.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby:

a) informácie a usmernenia týkajúce sa výkladu a uplatňovania práva Únie v oblasti verejného obstarávania boli bezplatne dostupné na pomoc verejným obstarávateľom a hospodárskym subjektom, najmä MSP, pri správnom uplatňovaní pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania a

b) verejným obstarávateľom bola dostupná podpora, pokiaľ ide o plánovanie a vykonávanie postupov obstarávania.

5.  Bez toho, aby boli dotknuté všeobecné postupy a pracovné metódy, ktoré Komisia zaviedla pre svoju komunikáciu a kontakty s členskými štátmi, členské štáty určia referenčný bod pre spoluprácu s Komisiou, pokiaľ ide o uplatňovanie právnych predpisov o verejnom obstarávaní.

6.  Verejní obstarávatelia aspoň počas trvania zákazky uchovávajú kópie všetkých uzavretých zmlúv s hodnotou rovnajúcou sa alebo vyššou ako:

a) 1 000 000  EUR v prípade zákaziek na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

b) 10 000 000  EUR v prípade zákaziek na práce.

Verejní obstarávatelia k týmto zmluvám poskytnú prístup; prístup ku konkrétnym dokumentom alebo informačným položkám sa však môže zamietnuť v rozsahu a za podmienok ustanovených v uplatniteľných pravidlách Únie alebo vnútroštátnych pravidlách o prístupe k dokumentom a ochrane údajov.

Článok 100

Individuálne správy o postupoch na zadávanie zákaziek

1.  Obstarávatelia uchovávajú primerané informácie o každej zákazke alebo rámcovej dohode, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a o každom prípade zriadenia dynamického nákupného systému. Tieto informácie musia byť dostatočné na to, aby im neskôr umožnili zdôvodniť rozhodnutia prijaté v súvislosti s:

a) kvalifikáciou a výberom hospodárskych subjektov a zadávaním zákaziek;

b) používaním rokovacích konaní bez výzvy na súťaž na základe článku 50;

c) neuplatňovaním hlavy II kapitol II až IV na základe výnimiek stanovených v hlave I kapitolách II a III;

d) prípadnými dôvodmi, prečo sa na elektronické predkladanie použili iné ako elektronické prostriedky komunikácie.

Pokiaľ oznámenie o výsledku obstarávania vypracované podľa článku 70 alebo článku 92 ods. 2 obsahuje informácie požadované v tomto odseku, obstarávatelia môžu odkazovať na toto oznámenie.

2.  Obstarávatelia zdokumentujú pokrok dosiahnutý vo všetkých postupoch obstarávania, a to aj tých, ktoré sa vykonávajú elektronickými prostriedkami. Na tento účel zabezpečia, aby uchovávali dostatočnú dokumentáciu na odôvodnenie rozhodnutí prijatých vo všetkých fázach postupu obstarávania, ako je napríklad dokumentácia o komunikácii s hospodárskymi subjektmi a o interných rokovaniach, príprave súťažných podkladov, prípadnom dialógu alebo rokovaní, výbere a zadaní zákazky. Táto dokumentácia sa uchováva aspoň počas obdobia troch rokov od dátumu zadania zákazky.

3.  Informácie alebo dokumentácia, alebo ich hlavné prvky sa zašlú Komisii alebo vnútroštátnym orgánom, subjektom alebo štruktúram uvedeným v článku 99, ak o to požiadajú.

Článok 101

Poskytovanie informácií členskými štátmi a štatistické informácie

1.  Komisia preskúma kvalitu a úplnosť údajov, ktoré možno získať z oznámení uvedených v článkoch 67 až 71, 92 a 96 a uverejňovaných v súlade s prílohou IX.

Ak kvalita a úplnosť údajov, ktorá sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku, nie je v súlade povinnosťami ustanovenými v článku 67 ods. 1, článku 68 ods. 1, článku 69, článku 70 ods. 1, článku 92 ods. 3 a článku 96 ods. 2, Komisia si od dotknutého členského štátu vyžiada doplňujúce informácie. Dotknutý členský štát v primeranej lehote poskytne chýbajúce štatistické informácie, ktoré si vyžiadala Komisia.

2.  Členské štáty do 18. apríla 2017 a potom každé tri roky predložia Komisii štatistickú správu týkajúcu sa obstarávania, na ktoré by sa vzťahovala táto smernica, keby jeho hodnota presahovala príslušný finančný limit stanovený v článku 15, pričom uvedú predpoklad súhrnnej celkovej hodnoty takéhoto obstarávania počas príslušného obdobia. Uvedený predpoklad môže vychádzať predovšetkým z údajov dostupných na základe vnútroštátnych požiadaviek na zverejňovanie alebo z predpokladov založených na vzorkách.

Uvedená správa sa môže zahrnúť do správy uvedenej v článku 99 ods. 3.

Článok 102

Administratívna spolupráca

1.  Členské štáty si poskytujú vzájomnú pomoc a prijímajú opatrenia na účinnú vzájomnú spoluprácu s cieľom zaistiť výmenu informácií o otázkach uvedených v článkoch 62, 81 a 84. Zaisťujú dôvernosť informácií, ktoré si vymieňajú.

2.  Príslušné orgány všetkých dotknutých členských štátov si vymieňajú informácie v súlade s pravidlami o ochrane osobných údajov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES ( 45 ) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES ( 46 ).

3.  Na odskúšanie vhodnosti používania informačného systému o vnútornom trhu (IMI), zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012, na účely výmeny informácií, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, sa do 18. apríla 2015 začne pilotný projekt.



HLAVA V

DELEGOVANÉ PRÁVOMOCI, VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 103

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 4, 17, 40, 41, 76 a 83 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 17. apríla 2014.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 4, 17, 40, 41, 76 a 83 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie v ňom uvedenej právomoci. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je tým dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článkov 4, 17, 40, 41, 76 a 83 nadobúda účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 104

Postup pre naliehavé prípady

1.  Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.  Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 103 ods. 5. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vniesť námietku akt zruší.

Článok 105

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Poradný výbor pre verejné obstarávanie zriadený rozhodnutím Rady 71/306/EHS ( 47 ). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 106

Transpozícia a prechodné ustanovenia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 18. apríla 2016. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

2.  Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku môžu členské štáty odložiť uplatňovanie článku 40 ods. 1 do 18. októbra 2018 s výnimkou prípadov, keď je použitie elektronických prostriedkov povinné podľa článkov 52, 53, 54, článku 55 ods. 3, článku 71 ods. 2 alebo článku 73.

Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku môžu členské štáty odložiť uplatňovanie článku 40 ods. 1 v prípade centrálnych obstarávacích organizácií podľa článku 55 ods. 3 do 18. apríla 2017.

Ak si členský štát zvolí odloženie uplatňovania článku 40 ods. 1, tento členský štát ustanoví, že pri akejkoľvek komunikácii a výmene informácií si obstarávatelia môžu vybrať medzi týmito komunikačnými prostriedkami:

a) elektronické prostriedky v súlade s článkom 40;

b) pošta alebo iný vhodný doručovateľ;

c) fax;

d) kombinácia týchto prostriedkov.

3.  Ak členské štáty prijmú opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2, uvedú v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti odkazu upravia členské štáty.

Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 107

Zrušenie

Smernica 2004/17/ES sa zrušuje s účinnosťou od 18. apríla 2016.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XXI.

Článok 108

Preskúmanie

Komisia preskúma ekonomické účinky na vnútorný trh, najmä pokiaľ ide o také faktory, ako je cezhraničné zadávanie zákaziek a transakčné náklady vyplývajúce z uplatňovania finančných limitov stanovených v článku 15 a Európskemu parlamentu a Rade podá správu do 18. apríla 2019.

Komisia v prípade, že to bude možné a vhodné, zváži navrhnutie zvýšenia finančných limitov uplatniteľných na základe GPA počas ďalšieho kola rokovaní. V prípade akýchkoľvek zmien finančných limitov uplatniteľných na základe GPA sa v následnosti na správu podľa potreby predloží legislatívny návrh, ktorým sa zmenia a doplnia finančné limity stanovené v tejto smernici.

Článok 109

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 110

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.




PRÍLOHA I

ZOZNAM ČINNOSTÍ UVEDENÝCH V ČLÁNKU 2 BODE 2 PÍSM. a)

V prípade akéhokoľvek rozdielu vo výklade medzi CPV a NACE sa použije nomenklatúra CPV.



NACE (1)

Kód CPV

SEKCIA F

STAVEBNÍCTVO

Divízia

Skupina

Trieda

Predmet

Poznámky

45

 

 

Stavebníctvo

Táto divízia zahŕňa:

výstavbu nových budov a stavieb, reštaurovanie a bežné opravy.

45000000

 

45.1

 

Príprava staveniska

 

45100000

 

 

45.11

Demolačné práce a búranie budov; zemné práce

Táto trieda zahŕňa:

— demoláciu budov a iných stavieb,

— vyčisťovanie stavenísk,

— zemné práce: výkopové práce, skládkovanie, vyrovnávanie a úpravu stavenísk, výkop drenážnych jám, odstraňovanie horniny, odstreľovacie práce atď.

— prípravu miesta na ťažbu:

— odkrývanie nadložia a ďalšiu úpravu a prípravu ložiskových území a nálezísk.

Táto trieda tiež zahŕňa:

— odvodnenie staveniska,

— odvodnenie poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy.

45110000

 

 

45.12

Prieskumné vrty a prieskumné vrtné práce

Táto trieda zahŕňa:

— prieskumné vrty, prieskumné vrtné práce a odber vzoriek z vrtného jadra na stavebné, geofyzikálne, geologické alebo podobné účely.

Táto trieda nezahŕňa:

— hĺbenie vrtov na ťažbu ropy alebo plynu, pozri 11.20,

— vŕtanie vodných studní, pozri 45.25,

— hĺbenie banských šácht, pozri 45.25,

— prieskum nálezísk ropy a plynu, geofyzikálny, geologický a seizmický prieskum, pozri 74.20.

45120000

 

45.2

 

Výstavba celej stavby alebo jej častí; stavebné inžinierstvo

 

45200000

 

 

45.21

Všeobecná výstavba budov a stavebno-inžinierske práce

Táto trieda zahŕňa:

— výstavbu všetkých druhov budov,

— výstavbu stavebno-inžinierskych stavieb, — mosty vrátane visutých mostov pre diaľnice, viaduktov, tunelov a podzemných dráh,

— diaľkové potrubia, komunikačné a elektrické vedenia,

— mestské potrubné siete, mestské komunikačné a elektrické vedenia,

— doplnkové práce v mestách,

— kompletizovanie a montáž prefabrikovaných konštrukcií na mieste.

Táto trieda nezahŕňa:

— služby súvisiace s ťažbou ropy a plynu, pozri 11.20,

— montáž kompletných prefabrikovaných konštrukcií z nebetónových častí vlastnej výroby, pozri divízie 20, 26 a 28,

— stavebné práce, iné ako výstavbu budov, pri výstavbe štadiónov, bazénov, telocviční, tenisových kurtov, golfových ihrísk a iných športových zariadení, pozri 45.23,

— stavebnoinštalačné práce, pozri 45.3,

— dokončovacie práce, pozri 45.4,

— architektonické a inžinierske činnosti, pozri 74.20,

— riadenie projektov výstavby, pozri 74.20.

45210000

s výnimkou:

– 45213316

45220000

45231000

45232000

 

 

45.22

Montáž strešných konštrukcií a pokrývačské práce

Táto trieda zahŕňa:

— montáž striech,

— kladenie strešných krytín,

— izolovanie proti vode.

45261000

 

 

45.23

Výstavba diaľnic, ciest, letiskových plôch a športovísk

Táto trieda zahŕňa:

— výstavbu diaľnic, ulíc, ciest, ďalších cestných komunikácií a komunikácií pre chodcov,

— výstavbu železníc,

— výstavbu vzletových a pristávacích dráh na letiskách,

— stavebné práce, iné ako výstavbu budov, pri výstavbe štadiónov, bazénov, telocviční, tenisových kurtov, golfových ihrísk a iných športových zariadení,

— nanášanie vodorovného dopravného značenia na cestách a parkoviskách.

Táto trieda nezahŕňa:

— prípravné zemné práce, pozri 45.11.

45212212 a DA03

45230000

s výnimkou:

– 45231000

– 45232000

– 45234115

 

 

45.24

Výstavba vodných diel

Táto trieda zahŕňa:

— výstavbu:

— vodných ciest, prístavov a riečnych hrádzí, rekreačných (pobrežných) prístavov, plavebných komôr atď.,

— priehrad a hrádzí,

— bagrovanie pod vodou,

— podzemné práce.

45240000

 

 

45.25

Ostatné špecializované stavebné práce

Táto trieda zahŕňa:

— stavebné činnosti špecializujúce sa na jeden aspekt spoločný pre rozličné druhy konštrukcií, ktoré si vyžadujú osobitné schopnosti alebo zariadenia,

— stavbu základov, vrátane pilotáže,

— vŕtanie a stavbu studní na vodu, hĺbenie šácht,

— montáž kovových konštrukcií nepochádzajúcich z vlastnej výroby,

— ohýbanie ocele,

— murovanie a pokladanie kameňov,

— montáž a demontáž lešení a pracovných plošín vrátane prenájmu lešení a pracovných plošín,

— stavbu komínov a priemyselných pecí.

Táto trieda nezahŕňa:

— prenájom lešení bez montáže a demontáže, pozri 71.32.

45250000

45262000

 

45.3

 

Stavebnoinštalačné práce

 

45300000

 

 

45.31

Elektroinštalačné práce

Táto trieda zahŕňa:

— inštaláciu do budov alebo iných stavieb:

— elektrických vedení a príslušenstva,

— telekomunikačných systémov,

— elektrických vykurovacích systémov,

— antén pre obytné domy,

— poplašných zariadení pre prípad požiaru,

— poplašných systémov proti vlámaniu,

— výťahov a pohyblivých schodov,

— bleskozvodov atď.

45213316

45310000

s výnimkou:

– 45316000

 

 

45.32

Izolačné práce

Táto trieda zahŕňa:

— inštaláciu tepelnej a zvukovej izolácie a izolácie proti vibráciám do budov alebo iných stavieb.

Táto trieda nezahŕňa:

— izolovanie proti vode, pozri 45.22.

45320000

 

 

45.33

Inštalatérske práce

Táto trieda zahŕňa:

— inštaláciu do budov alebo iných stavieb:

— kanalizácie a sanitárneho vybavenia,

— plynovodného príslušenstva,

— vykurovacích, ventilačných, chladiacich alebo klimatizačných zariadení a vedení,

— zavlažovacích systémov.

Táto trieda nezahŕňa:

— inštaláciu elektrických vykurovacích systémov, pozri 45.31.

45330000

 

 

45.34

Ostatné stavebno-inštalačné práce

Táto trieda zahŕňa:

— inštaláciu svetelných a signalizačných systémov na cestách, železniciach, letiskách a v prístavoch,

— inštaláciu inde nezaradených armatúr a pevného príslušenstva na budovy alebo iné stavby.

45234115

45316000

45340000

 

45.4

 

Kompletizačné stavebné práce

 

45400000

 

 

45.41

Omietkarské práce

Táto trieda zahŕňa:

— nanášanie vnútorných alebo vonkajších omietok alebo štukovaných omietok vrátane pletivových materiálov pod omietku, na budovy alebo iné stavby.

45410000

 

 

45.42

Stolárske práce

Táto trieda zahŕňa:

— inštaláciu dverí, okien, okenných rámov a zárubní, sektorových kuchýň, schodísk, pultov a regálov v obchodoch a podobného vybavenia z dreva alebo iných materiálov nepochádzajúcich z vlastnej výroby,

— dokončovanie interiéru, ako sú stropy, drevené obloženie stien, posuvné priečky atď.

Táto trieda nezahŕňa:

— kladenie parkiet a iných podlahových krytín z dreva, pozri 45.43.

45420000

 

 

45.43

Obkladanie stien a kladenie podlahových krytín

Táto trieda zahŕňa:

— dláždenie, obkladanie, vešanie alebo upevňovanie v budovách alebo iných stavbách:

— keramických, betónových obkladačiek alebo dlažby, alebo obkladačiek a dlažby z tesaného kameňa,

— parkiet a inej podlahovej krytiny z dreva, kobercov a linolea,

— vrátane krytiny z kaučuku alebo z umelej hmoty,

— podlahovej krytiny alebo obkladov stien z terazza, mramoru, granitu alebo bridlice,

— tapiet.

45430000

 

 

45.44

Maliarske, natieračské a sklenárske práce

Táto trieda zahŕňa:

— vnútorné a vonkajšie maľovanie a natieranie budov,

— maľovanie a natieranie inžinierskych stavieb,

— inštaláciu skla, zrkadiel atď.

Táto trieda nezahŕňa:

— montáž okien, pozri 45.42.

45440000

 

 

45.45

Iné kompletizačné a dokončovacie stavebné práce

Táto trieda zahŕňa:

— montáž súkromných bazénov,

— čistenie parou, pieskovanie a podobné činnosti na exteriéroch budov,

— iné inde neuvedené kompletizačné a dokončovacie stavebné práce.

Táto trieda nezahŕňa:

— čistenie interiérov budov a iných stavieb, pozri 74.70.

45212212 a DA04

45450000

 

45.5

 

Prenájom stavebných alebo demolačných strojov a zariadení s obsluhou

 

45500000

 

 

45.50

Prenájom stavebných alebo demolačných strojov a zariadení s obsluhou

Táto trieda nezahŕňa:

— prenájom stavebných alebo demolačných strojov a zariadení bez obsluhy, pozri 71.32.

45500000

(1)   Nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 (Ú. v. ES L 293, 24.10.1990, s. 1).




PRÍLOHA II

ZOZNAM PRÁVNYCH AKTOV ÚNIE PODĽA ČLÁNKU 4 ODS. 3

Práva, ktoré boli udelené na základe postupu, v rámci ktorého sa zaistilo primerané zverejnenie, pričom udelenie týchto práv sa zakladalo na objektívnych kritériách, nepredstavujú „osobitné alebo výlučné práva“ v zmysle článku 4 tejto smernice. V tomto zozname sa uvádzajú postupy udeľovania povolení na základe iných právnych aktov Únie, v rámci ktorých sa zaisťuje primeraná predchádzajúca transparentnosť a ktoré nevedú k udeleniu „osobitných alebo výlučných práv“ v zmysle článku 4 tejto smernice:

a) udelenie povolenia na prevádzku zariadení na zemný plyn v súlade s postupmi stanovenými v článku 4 smernice 2009/73/ES;

b) povolenie alebo výzva na predloženie ponuky na vybudovanie nových zariadení na výrobu elektriny v súlade so smernicou 2009/72/ES;

c) udelenie povolenia týkajúceho sa poštových služieb, ktoré nie sú alebo nemôžu byť vyhradené, v súlade s postupmi ustanovenými v článku 9 smernice 97/67/ES;

d) postup udelenia povolenia na vykonávanie činnosti zahrnujúcej prieskum uhľovodíkov v súlade so smernicou 94/22/ES;

e) verejné zákazky na služby v zmysle nariadenia (ES) č. 1370/2007 týkajúce sa poskytovania služieb verejnej osobnej dopravy autobusom, električkou, po železnici alebo metrom, ktoré sa zadali na základe súťažného postupu v súlade s jeho článkom 5 ods. 3, a to za predpokladu, že jeho doba platnosti je v súlade s článkom 4 ods. 3 alebo 4 uvedeného nariadenia.




PRÍLOHA III

ZOZNAM PRÁVNYCH AKTOV ÚNIE PODĽA ČLÁNKU 34 ODS. 3

A.    Preprava alebo distribúcia plynu alebo tepla

Smernica 2009/73/ES

B.    Výroba, prenos alebo distribúcia elektriny

Smernica 2009/72/ES

C.    Výroba, preprava alebo distribúcia pitnej vody

[žiadny záznam]

D.    Obstarávatelia v oblasti železničných služieb

Nákladná železničná doprava

Smernica 2012/34/EÚ

Medzinárodná osobná železničná doprava

Smernica 2012/34/EÚ

Vnútroštátna osobná železničná doprava

[žiadny záznam]

E.    Obstarávatelia v oblasti mestskej železničnej, električkovej, trolejbusovej alebo autobusovej dopravy

[žiadny záznam]

F.    Obstarávatelia v oblasti poštových služieb

Smernica 97/67/ES

G.    Ťažba ropy alebo plynu

Smernica 94/22/ES

H.    Prieskum a ťažba uhlia alebo iných tuhých palív

[žiadny záznam]

I.    Obstarávatelia v oblasti námorných alebo vnútrozemských prístavov alebo iných terminálových zariadení

[žiadny záznam]

J.    Obstarávatelia v oblasti letiskových zariadení

[žiadny záznam]




PRÍLOHA IV

LEHOTY NA PRIJATIE VYKONÁVACÍCH AKTOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 35

1. Vykonávacie akty uvedené v článku 35 sa prijmú v týchto lehotách:

a) 90 pracovných dní, ak sa voľný prístup k danému trhu predpokladá na základe článku 34 ods. 3 prvého pododseku;

b) 130 pracovných dní v iných prípadoch, ako sú prípady uvedené v písmene a).

Lehoty uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku sa predĺžia o 15 pracovných dní, keď k žiadosti nie je priložené odôvodnené a podložené stanovisko nezávislého vnútroštátneho orgánu, ktorý je zodpovedný za dotknutú činnosť, v ktorom sa dôkladne analyzujú podmienky možnej uplatniteľnosti článku 34 ods. 1 na dotknutú činnosť v súlade s článkom 34 ods. 2 a 3.

Uvedené lehoty začínajú plynúť prvým pracovným dňom po dni, keď Komisia prijme žiadosť uvedenú v článku 35 ods. 1, alebo v prípade neúplnosti informácií poskytnutých so žiadosťou pracovným dňom nasledujúcim po prijatí úplných informácií.

Komisia môže po dohode s členským štátom alebo obstarávateľom, ktorý predložil žiadosť, lehoty uvedené v prvom pododseku predĺžiť.

2. Komisia môže od dotknutého členského štátu alebo obstarávateľa, alebo nezávislého vnútroštátneho orgánu uvedeného v bode 1, alebo od akéhokoľvek iného príslušného vnútroštátneho orgánu požadovať, aby poskytol všetky potrebné informácie alebo aby doplnil alebo objasnil poskytnuté informácie, a to v primeranej lehote. V prípade neskorých alebo neúplných odpovedí sa plynutie lehôt uvedených v bode 1 prvom pododseku pozastaví na obdobie od uplynutia lehoty stanovenej v žiadosti o informácie do prijatia úplných a správnych informácií.




PRÍLOHA V

POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA NÁSTROJOV A ZARIADENÍ NA ELEKTRONICKÉ PRIJÍMANIE PONÚK, ŽIADOSTÍ O ÚČASŤ, ŽIADOSTÍ O KVALIFIKÁCIU, AKO AJ PLÁNOV A PROJEKTOV V RÁMCI SÚŤAŽÍ

Nástroje a zariadenia na elektronické prijímanie ponúk, žiadostí o účasť, žiadostí o kvalifikáciu, ako aj plánov a projektov v rámci súťaží musia prostredníctvom technických prostriedkov a vhodných postupov zabezpečovať prinajmenšom, aby:

a) bolo možné presne určiť presný čas a dátum prijatia ponúk, žiadostí o účasť, žiadostí o kvalifikáciu, ako aj predloženia plánov a projektov;

b) bolo možné primerane zaistiť, aby pred uplynutím stanovenej lehoty nikto nemohol mať prístup k údajom zasielaným podľa týchto požiadaviek;

c) len oprávnené osoby mohli stanoviť alebo zmeniť dátumy otvárania prijatých údajov;

d) bol v priebehu rôznych fáz kvalifikačného postupu, postupu obstarávania alebo súťaže prístup k všetkým predloženým údajom alebo k ich časti možný len pre oprávnené osoby;

e) k zaslaným údajom mohli mať prístup len oprávnené osoby a len po stanovenom dátume;

f) súbory údajov prijaté a otvorené v súlade s týmito požiadavkami boli sprístupnené len osobám, ktoré sú oprávnené sa s nimi oboznámiť;

g) v prípade porušenia zákazov alebo podmienok prístupu uvedených v písmenách b) až f) alebo pokusu o takéto porušenie bolo možné primerane zaistiť, aby tieto porušenia alebo pokusy bolo možné presne zistiť.




PRÍLOHA VI

ČASŤ A

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V PRAVIDELNOM INFORMATÍVNOM OZNÁMENÍ

(podľa článku 67)

I.    Informácie, ktoré sa uvádzajú vo všetkých prípadoch

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, e-mailová a internetová adresa obstarávateľa, a ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého možno získať ďalšie informácie.

2. Hlavný predmet činnosti.

3.

 

a) Pri zákazkách na dodanie tovaru: povaha a množstvo alebo hodnota dodávaných služieb alebo produktov (kódy CPV).

b) Pri zákazkách na uskutočnenie stavebných prác: povaha a rozsah poskytovaných služieb, všeobecné charakteristické znaky stavby alebo jej častí na základe odkazu na stavbu (kódy CPV).

c) Pri zákazkách na poskytnutie služieb: plánované celkové obstarávanie v každej plánovanej kategórii služieb (kódy CPV).

4. Dátum odoslania oznámenia alebo odoslania oznámenia o uverejnení tohto oznámenia v profile kupujúceho.

5. Všetky ostatné relevantné informácie.

II.    Ďalšie informácie, ktoré sa poskytujú, ak sa oznámenie používa ako výzva na súťaž alebo ak povoľuje skrátenie lehôt na prijímanie ponúk (článok 67 ods. 2)

6. Odkaz na skutočnosť, že zainteresované hospodárske subjekty musia obstarávateľovi oznámiť svoj záujem o zákazku alebo zákazky.

7. E-mailová alebo internetová adresa, na ktorej budú bezplatne dostupné súťažné podklady na neobmedzený a úplný priamy prístup.

Ak nie je bezplatný neobmedzený a úplný priamy prístup dostupný z dôvodov uvedených v článku 73 ods. 1 treťom a štvrtom pododseku, informácie o tom, ako sa možno dostať k súťažným podkladom.

8. Keď to prichádza do úvahy, informácia o tom, či je zákazka vyhradená pre chránené dielne alebo či je jej plnenie vyhradené v rámci programov chránených pracovných miest.

9. Lehota na prijatie žiadostí o výzvu na predloženie ponuky alebo na rokovanie.

10. Povaha a množstvo dodávaných výrobkov alebo všeobecná povaha práce alebo kategória služieb a informácia, či sa predpokladá rámcová dohoda alebo dohody vrátane akýchkoľvek možností ďalšieho obstarávania, a predpokladaný čas, ktorý je k dispozícii na uplatnenie týchto možností, ako aj počet prípadných obnovení. V prípade opakujúcich sa zákaziek aj predpokladané termíny následných výzev na súťaž. Informácia o tom, či je zahrnutý nákup, lízing, prenájom alebo nákup na splátky, alebo akákoľvek ich kombinácia.

11. Kód NUTS hlavného miesta uskutočnenia stavebných prác v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác alebo kód NUTS hlavného miesta dodania alebo poskytnutia v prípade zákaziek na dodanie tovaru a poskytnutie služieb; ak je zákazka rozdelená na viacero častí, tieto informácie sa poskytnú pre každú časť.

12. Dodacia lehota alebo lehota na ukončenie zákazky na poskytnutie služieb alebo trvanie tejto zákazky, a pokiaľ je to možné, jej začiatok.

13. Adresa, na ktorú zainteresované podniky zasielajú svoje písomné vyjadrenia záujmu.

14. Lehota na prijatie vyjadrení záujmu.

15. Jazyk alebo jazyky povolené na predkladanie prihlášok záujemcov alebo ponúk.

16. Ekonomické a technické podmienky a finančné a technické záruky dodávateľov.

17.

 

a) Predpokladaný dátum začatia postupov obstarávania vzhľadom na zákazku alebo zákazky (ak je známy).

b) Druh postupu obstarávania (užšia súťaž bez ohľadu na to, či zahŕňa dynamický nákupný systém, alebo nie, alebo rokovacie konania).

18. Keď to prichádza do úvahy, konkrétne podmienky, ktorým podlieha plnenie zákazky.

19. Keď to prichádza do úvahy, informácie o tom, či:

a) sa bude požadovať/akceptovať elektronické predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť;

b) sa bude používať elektronické objednávanie;

c) sa bude používať elektronická fakturácia;

d) sa budú akceptovať elektronické platby.

20. Názov a adresa inštitúcie zodpovednej za postup odvolania a prípadne aj za postup mediácie. Presné informácie týkajúce sa lehôt na podanie odvolaní alebo v prípade potreby názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého možno tieto informácie získať.

21. Na zadanie zákazky sa použijú kritériá uvedené v článku 82, pokiaľ sú známe. Okrem prípadu, keď je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka určená len na základe ceny, kritériá predstavujúce ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, ako aj ich váha, alebo keď to prichádza do úvahy, poradie dôležitosti týchto kritérií sa uvedie v prípade, že sa neuvádzajú v špecifikáciách alebo sa neuvedú vo výzve na potvrdenie záujmu v zmysle článku 67 ods. 2 písm. b) alebo vo výzve na predloženie ponuky alebo na rokovanie.

ČASŤ B

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O UVEREJNENÍ PRAVIDELNÉHO INFORMATÍVNEHO OZNÁMENIA O PROFILE KUPUJÚCEHO, KTORÉ SA NEPOUŽÍVA AKO PROSTRIEDOK VÝZVY NA SÚŤAŽ

(podľa článku 67 ods. 1)

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, e-mailová a internetová adresa obstarávateľa, a ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého možno získať ďalšie informácie.

2. Hlavný predmet činnosti.

3. Kódy CPV.

4. Internetová adresa „profilu kupujúceho“ (URL).

5. Dátum odoslania oznámenia o uverejnení predbežného informatívneho oznámenia v profile kupujúceho.




PRÍLOHA VII

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V SÚŤAŽNÝCH PODKLADOCH TÝKAJÚCICH SA ELEKTRONICKÝCH AUKCIÍ (ČLÁNOK 53 ODS. 4)

Ak sa obstarávatelia rozhodli uskutočniť elektronickú aukciu, súťažné podklady musia zahŕňať prinajmenšom tieto údaje:

a) charakteristické parametre, ktorých hodnoty budú predmetom elektronickej aukcie, ak sú takéto charakteristické parametre kvantifikovateľné a dajú sa vyjadriť v číslach alebo percentách;

b) všetky limity hodnôt, ktoré sa môžu predložiť a ktoré vyplývajú zo špecifikácií týkajúcich sa predmetu zákazky;

c) informácie, ktoré sa uchádzačom sprístupnia v priebehu elektronickej aukcie, a ak to prichádza do úvahy, čas, keď sa im tieto informácie sprístupnia;

d) príslušné informácie týkajúce sa priebehu elektronickej aukcie;

e) podmienky, za akých uchádzači budú môcť predkladať ponuky, a najmä minimálne rozdiely, ktoré sa, keď to prichádza do úvahy, budú pri predkladaní ponúk vyžadovať;

f) príslušné informácie týkajúce sa použitého elektronického zariadenia a podmienok a technických špecifikácií pripojenia.




PRÍLOHA VIII

VYMEDZENIE URČITÝCH TECHNICKÝCH ŠPECIFIKÁCIÍ

Na účely tejto smernice:

1. „technická špecifikácia“ znamená jednu z týchto možností:

a) v prípade zákaziek na poskytnutie služieb alebo dodanie tovaru špecifikácie v dokumente, ktorý vymedzuje požadované charakteristické znaky produktu alebo služby, ako sú napríklad úrovne kvality, úrovne vplyvu na životné prostredie a klímu, dizajnové riešenie spĺňajúce všetky požiadavky (vrátane prístupnosti pre osoby s postihnutím) a posúdenia zhody, výkon, použitie produktu, bezpečnosť alebo rozmery vrátane požiadaviek súvisiacich s produktom, pokiaľ ide o názov, pod ktorým sa produkt predáva, terminológiu, symboly, skúšanie a skúšobné metódy, balenie, označovanie a etiketovanie, návod na použitie, výrobné postupy a metódy v ktorejkoľvek fáze životného cyklu tovaru alebo služby a postupy posudzovania zhody;

b) v prípade zákaziek na uskutočnenie prác súhrn technických predpisov uvedených najmä v súťažných podkladoch, ktoré vymedzujú požadované charakteristické znaky materiálu, produktu alebo tovaru, čo umožňuje opis materiálu, produktu alebo tovaru, ktorý spĺňa účel použitia plánovaný obstarávateľom; Tieto charakteristické znaky zahŕňajú úrovne vplyvu na životné prostredie a klímu, dizajnové riešenie spĺňajúce všetky požiadavky (vrátane prístupnosti pre osoby s postihnutím) a posúdenie zhody, výkon, bezpečnosť alebo rozmery vrátane postupov týkajúcich sa zabezpečenia kvality, terminológie, symbolov, skúšania a skúšobných metód, balenia, označovania a etiketovania, návodu na použitie a výrobných postupov a metód v ktorejkoľvek fáze životného cyklu stavebných prác; zahŕňajú tiež pravidlá, ktoré sa vzťahujú na návrh a výpočet nákladov, skúšobné, kontrolné a akceptačné podmienky pre stavebné práce a konštrukčné metódy alebo techniky, ako aj všetky ostatné technické podmienky, ktoré má obstarávateľ právo stanoviť na základe všeobecných alebo špecifických predpisov, vo vzťahu k ukončeným prácam a k materiálom alebo súčastiam, ktoré tieto práce zahŕňajú;

2. „norma“ je technická špecifikácia prijatá uznávaným orgánom pre normalizáciu pre opakované alebo stále uplatňovanie, dodržiavanie ktorej nie je povinné a ktorá je jednou z týchto:

a) „medzinárodná norma“ je norma prijatá medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu a sprístupnená verejnosti;

b) „európska norma“ je norma prijatá európskou organizáciou pre normalizáciu a sprístupnená verejnosti;

c) „vnútroštátna norma“ je norma prijatá vnútroštátnou organizáciou pre normalizáciu a sprístupnená verejnosti;

3. „európske technické posúdenie“ je zdokumentované posúdenie parametrov stavebného výrobku so zreteľom na jeho podstatné vlastnosti v súlade s príslušným európskym hodnotiacim dokumentom vymedzené článku 2 bode 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 ( 48 );

4. „spoločná technická špecifikácia“ je technická špecifikácia v oblasti IKT stanovená v súlade s článkami 13 a 14 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

5. „technická referencia“ je akýkoľvek dokument okrem európskych noriem, vytvorený európskymi orgánmi pre normalizáciu podľa postupov prispôsobených vývoju potrieb na trhu.




PRÍLOHA IX

PRVKY TÝKAJÚCE SA UVEREJŇOVANIA

1.    Uverejňovanie oznámení

Oznámenia uvedené v článkoch 67, 68, 69, 70, 92 a 96 musia obstarávatelia poslať Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie, pričom sa tieto oznámenia musia uverejniť v súlade s týmito pravidlami:

a) Oznámenia uvedené v článkoch 67, 68, 69, 70, 92 a 96 uverejňuje Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie alebo obstarávatelia v prípade pravidelného informatívneho oznámenia uverejneného v profile kupujúceho podľa článku 67 ods. 1.

Obstarávatelia môžu okrem toho tieto informácie uverejniť na internete v „profile kupujúceho“ podľa bodu 2 písm. b) nižšie.

b) Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie poskytne obstarávateľovi potvrdenie uvedené v článku 71 ods. 5 druhom pododseku.

2.    Uverejňovanie doplňujúcich alebo dodatočných informácií

a) Ak nie je stanovené inak v článku 73 ods. 1 treťom a štvrtom pododseku, obstarávatelia uverejňujú súťažné podklady v plnom znení na internete.

b) Profil kupujúceho môže obsahovať pravidelné informatívne oznámenia uvedené v článku 67 ods. 1, informácie o aktuálnych výzvach na predkladanie ponúk, plánovaných obstarávaniach, uzavretých zmluvách, zrušených postupoch a akékoľvek užitočné všeobecné informácie, ako je napríklad kontaktné miesto, telefónne a faxové číslo, poštová adresa a e-mailová adresa. V profile kupujúceho sa môžu uviesť aj pravidelné informatívne oznámenia použité ako prostriedok výzvy na súťaž, ktoré sa podľa článku 72 zverejňujú na vnútroštátnej úrovni.

3.    Formát a postupy elektronického prenosu oznámení

Formát a postupy elektronického zasielania oznámení stanovené Komisiou sú dostupné na internetovej adrese: http://simap.eu.int




PRÍLOHA X

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENÍ O EXISTENCII KVALIFIKAČNÉHO SYSTÉMU

(podľa článku 44 ods. 4 písm. b) a článku 68)

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, e-mailová a internetová adresa obstarávateľa, a ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého možno získať ďalšie informácie.

2. Hlavný predmet činnosti.

3. Keď to prichádza do úvahy, informácia o tom, či je zákazka vyhradená pre chránené dielne alebo či je jej plnenie vyhradené v rámci programov chránených pracovných miest.

4. Účel kvalifikačného systému (opis výrobkov, služieb alebo prác, alebo ich kategórií, ktoré sa obstarávajú prostredníctvom systému – kódy CPV). Kód NUTS hlavného miesta uskutočnenia stavebných prác v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác alebo kód NUTS hlavného miesta dodania alebo poskytnutia v prípade zákaziek na dodanie tovaru a poskytnutie služieb.

5. Podmienky, ktoré musia hospodárske subjekty splniť so zreteľom na svoju kvalifikáciu podľa systému, a metódy, na základe ktorých sa tieto podmienky overujú. Ak je opis takýchto podmienok a overovacích metód príliš rozsiahly a ak vychádza z podkladov, ktoré majú zainteresované hospodárske subjekty k dispozícii, postačí zhrnutie hlavných podmienok a metód a odkaz na príslušné podklady.

6. Doba platnosti kvalifikačného systému a formálne náležitosti jej predĺženia.

7. Odkaz na skutočnosť, že oznámenie slúži ako výzva na súťaž.

8. Adresa, na ktorej možno získať ďalšie informácie a podklady týkajúce sa kvalifikačného systému (ak sa líši od adries uvedených v bode 1).

9. Názov a adresa inštitúcie zodpovednej za postup odvolania a prípadne aj za postup mediácie. Presné informácie týkajúce sa lehôt na podanie odvolania alebo v prípade potreby názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého možno získať tieto informácie.

10. Kritériá uvedené v článku 82 sa použijú na zadanie zákazky, pokiaľ sú známe. Okrem prípadu, keď je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka určená len na základe ceny, kritériá predstavujúce ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, ako aj ich váha, alebo keď to prichádza do úvahy, poradie dôležitosti týchto kritérií, sa uvedú v prípade, že sa neuvádzajú v špecifikáciách alebo sa neuvedú vo výzve na predloženie ponuky alebo na rokovanie.

11. Keď to prichádza do úvahy, informácie o tom, či:

a) sa bude požadovať/akceptovať elektronické predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť;

b) sa bude používať elektronické objednávanie;

c) sa bude používať elektronická fakturácia;

d) sa budú akceptovať elektronické platby.

12. Všetky ostatné relevantné informácie.




PRÍLOHA XI

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O VYHLÁSENÍ OBSTARÁVANIA

(podľa článku 69)

A.   VEREJNÉ SÚŤAŽE

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, e-mailová a internetová adresa obstarávateľa, a ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého možno získať ďalšie informácie.

2. Hlavný predmet činnosti.

3. Keď to prichádza do úvahy, informácia o tom, či je zákazka vyhradená pre chránené dielne alebo či je jej plnenie vyhradené v rámci programov chránených pracovných miest.

4. Povaha zákazky (zákazka na tovar, práce alebo služby, keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či ide o rámcovú dohodu alebo dynamický nákupný systém), opis (kódy CPV). Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či sa ponuky vyžadujú na nákup, lízing, prenájom alebo nákup na splátky, alebo akúkoľvek ich kombináciu.

5. Kód NUTS hlavného miesta uskutočnenia stavebných prác v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác alebo kód NUTS hlavného miesta dodania alebo poskytnutia v prípade zákaziek na dodanie tovaru a poskytnutie služieb.

6. Pokiaľ ide o tovar a práce:

a) povaha a množstvo dodávaných výrobkov (kódy CPV) vrátane akýchkoľvek možností ďalšieho obstarávania, a ak je to možné, predpokladaný čas, ktorý je k dispozícii na uplatnenie týchto opčných práv, ako aj počet prípadných obnovení. V prípade opakujúcich sa zákaziek aj ak je to možné, predpokladané termíny následných výzev na súťaž vzťahujúcich sa na obstarávané výrobky alebo povaha a rozsah poskytovaných služieb a všeobecná povaha práce (kódy CPV);

b) údaj o tom, či dodávatelia môžu predkladať ponuky na niektorý a/alebo všetky požadované výrobky.

Ak je práca alebo zákazka v prípade zákaziek na uskutočnenie prác rozdelená na viacero častí, veľkosť jednotlivých častí a možnosť uchádzať sa o jednu, niekoľko alebo všetky časti;

c) pri zákazkách na uskutočnenie stavebných prác: informácie o účele práce alebo zákazky, ak zákazka zahŕňa aj vypracovanie projektov.

7. Pokiaľ ide o služby:

a) povaha a množstvo dodávaných výrobkov vrátane akýchkoľvek možností ďalšieho obstarávania, a ak je to možné, predpokladaný čas, ktorý je k dispozícii na uplatnenie týchto opčných práv, ako aj počet prípadných obnovení. V prípade opakujúcich sa zákaziek aj ak je to možné, predpokladané termíny následných výzev na súťaž vzťahujúcich sa na obstarávané služby;

b) údaj o tom, či je poskytovanie služby zákonom, právnym predpisom alebo správnym opatrením vyhradené pre určitú profesiu;

c) odkaz na príslušný zákon, právny predpis alebo správne opatrenie;

d) údaj o tom, či právnické osoby musia uviesť mená a odbornú kvalifikáciu pracovníkov zodpovedných za poskytnutie služby;

e) údaj o tom, či sa poskytovatelia služieb môžu uchádzať o zadanie časti dotknutých služieb.

8. Ak je známy, údaj o tom, či je povolené predkladať variantné riešenia, alebo nie.

9. Dodacia lehota alebo lehota na ukončenie zákazky na poskytnutie služieb alebo trvanie tejto zákazky, a pokiaľ je to možné, jej začiatok.

10. E-mailová alebo internetová adresa, na ktorej budú bezplatne dostupné súťažné podklady na neobmedzený a úplný priamy prístup.

Ak nie je bezplatný neobmedzený a úplný priamy prístup z dôvodov uvedených v článku 73 ods. 1 treťom a štvrtom pododseku dostupný, informácie o tom, ako sa možno dostať k súťažným podkladom.

11.

 

a) Lehota na prijatie ponúk alebo informatívnych ponúk, ak sa používa dynamický nákupný systém;

b) adresa, na ktorú sa majú zasielať;

c) jazyk alebo jazyky, v ktorých sa majú vypracovať.

12.

 

a) Keď to prichádza do úvahy, osoby oprávnené zúčastniť sa na otvorení ponúk;

b) dátum, čas a miesto takéhoto otvorenia.

13. Požadované zloženie peňažných prostriedkov a záruk, keď to prichádza do úvahy.

14. Hlavné podmienky týkajúce sa financovania a platieb a/alebo odkazy na ustanovenia, v ktorých sa tieto podmienky uvádzajú.

15. Právna forma, keď to prichádza do úvahy, ktorú má mať zoskupenie hospodárskych subjektov, ktorému sa zákazka zadáva.

16. Minimálne ekonomické a technické podmienky, ktoré musí spĺňať hospodársky subjekt, ktorému sa zákazka zadáva.

17. Obdobie, počas ktorého je uchádzač svojou ponukou viazaný.

18. Keď to prichádza do úvahy, konkrétne podmienky, ktorým podlieha plnenie zákazky.

19. Na zadanie zákazky sa použijú kritériá uvedené v článku 82. Okrem prípadu, keď je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka určená len na základe ceny, kritériá predstavujúce ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, ako aj ich váha, alebo keď to prichádza do úvahy, poradie dôležitosti týchto kritérií, sa uvedú v prípade, že sa neuvádzajú v špecifikáciách.

20. Keď to prichádza do úvahy, dátum(-y) uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie príslušného pravidelného informatívneho oznámenia alebo oznámenia o uverejnení tohto oznámenia v profile kupujúceho, na ktorý sa odkazuje v zákazke, ako aj odkaz(-y) na dané uverejnenie.

21. Názov a adresa inštitúcie zodpovednej za postup odvolania a prípadne aj za postup mediácie. Presné informácie týkajúce sa lehôt na podanie odvolania alebo v prípade potreby názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého možno získať tieto informácie.

22. Dátum odoslania oznámenia obstarávateľom.

23. Všetky ostatné relevantné informácie.

B.   UŽŠIA SÚŤAŽ

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, e-mailová a internetová adresa obstarávateľa, a ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého možno získať ďalšie informácie.

2. Hlavný predmet činnosti.

3. Keď to prichádza do úvahy, informácia o tom, či je zákazka vyhradená pre chránené dielne alebo či je jej plnenie vyhradené v rámci programov chránených pracovných miest.

4. Povaha zákazky (zákazky na tovar, práce alebo služby; keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či ide o rámcovú dohodu); opis (kódy CPV). Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či sa ponuky vyžadujú na nákup, lízing, prenájom alebo nákup na splátky, alebo akúkoľvek ich kombináciu.

5. Kód NUTS hlavného miesta uskutočnenia stavebných prác v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác alebo kód NUTS hlavného miesta dodania alebo poskytnutia v prípade zákaziek na dodanie tovaru a poskytnutie služieb.

6. Pokiaľ ide o tovar a práce:

a) povaha a množstvo dodávaných výrobkov (kódy CPV) vrátane akýchkoľvek možností ďalšieho obstarávania, a ak je to možné, predpokladaný čas, ktorý je k dispozícii na uplatnenie týchto opčných práv, ako aj počet prípadných obnovení. V prípade opakujúcich sa zákaziek aj ak je to možné, predpokladané termíny následných výzev na súťaž vzťahujúcich sa na obstarávané výrobky alebo povaha a rozsah poskytovaných služieb a všeobecná povaha práce (kódy CPV);

b) údaj o tom, či dodávatelia môžu predkladať ponuky na niektorý a/alebo všetky požadované výrobky.

Ak je práca alebo zákazka v prípade zákaziek na uskutočnenie prác rozdelená na viacero častí, veľkosť jednotlivých častí a možnosť uchádzať sa o jednu, niekoľko alebo všetky časti;

c) informácie týkajúce sa účelu práce alebo zákazky, ak zákazka zahŕňa aj vypracovanie projektov.

7. Pokiaľ ide o služby:

a) povaha a množstvo dodávaných výrobkov vrátane akýchkoľvek možností ďalšieho obstarávania, a ak je to možné, predpokladaný čas, ktorý je k dispozícii na uplatnenie týchto opčných práv, ako aj počet prípadných obnovení. V prípade opakujúcich sa zákaziek aj ak je to možné, predpokladané termíny následných výzev na súťaž vzťahujúcich sa na obstarávané služby;

b) údaj o tom, či je poskytovanie služby zákonom, právnym predpisom alebo správnym opatrením vyhradené pre určitú profesiu;

c) odkaz na príslušný zákon, právny predpis alebo správne opatrenie;

d) údaj o tom, či právnické osoby musia uviesť mená a odbornú kvalifikáciu pracovníkov zodpovedných za poskytnutie služby;

e) údaj o tom, či sa poskytovatelia služieb môžu uchádzať o zadanie časti dotknutých služieb.

8. Ak je známy, údaj o tom, či je povolené predkladať variantné riešenia, alebo nie.

9. Dodacia lehota alebo lehota na ukončenie alebo trvanie zákazky, a pokiaľ je to možné, jej začiatok.

10. Právna forma, keď to prichádza do úvahy, ktorú má mať zoskupenie hospodárskych subjektov, ktorému sa zákazka zadáva.

11.

 

a) Lehota na prijatie žiadostí o účasť;

b) adresa, na ktorú sa majú zasielať;

c) jazyk alebo jazyky, v ktorých sa majú vypracovať.

12. Lehota na zaslanie výzev na predloženie ponuky.

13. Požadované zloženie peňažných prostriedkov a záruk, ak prichádza do úvahy.

14. Hlavné podmienky týkajúce sa financovania a platieb a/alebo odkazy na ustanovenia, v ktorých sú tieto podmienky uvedené.

15. Informácie o situácii hospodárskeho subjektu a minimálnych ekonomických a technických požiadavkách, ktoré musí spĺňať.

16. Na zadanie zákazky sa použijú kritériá uvedené v článku 82. Okrem prípadu, keď je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka určená len na základe ceny, kritériá predstavujúce ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, ako aj ich váha alebo keď to prichádza do úvahy, poradie dôležitosti týchto kritérií sa uvedú, ak sa neuvádzajú v špecifikáciách alebo sa neuvedú vo výzve na predloženie ponuky.

17. Keď to prichádza do úvahy, konkrétne podmienky, ktorým podlieha plnenie zákazky.

18. Keď to prichádza do úvahy, dátum(-y) uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie príslušného pravidelného informatívneho oznámenia alebo oznámenia o uverejnení tohto oznámenia v profile kupujúceho, na ktorý sa odkazuje v zákazke, ako aj odkaz(-y) na dané uverejnenie.

19. Názov a adresa inštitúcie zodpovednej za postup odvolania a prípadne aj za postup mediácie. Presné informácie týkajúce sa lehôt na podanie odvolania alebo v prípade potreby názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého možno získať tieto informácie.

20. Dátum zaslania oznámenia obstarávateľom.

21. Všetky ostatné relevantné informácie.

C.   ROKOVACIE KONANIE

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, e-mailová a internetová adresa verejného obstarávateľa, a ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého možno získať ďalšie informácie.

2. Hlavný predmet činnosti.

3. Keď to prichádza do úvahy, informácia o tom, či je zákazka vyhradená pre chránené dielne alebo či je jej plnenie vyhradené v rámci programov chránených pracovných miest.

4. Povaha zákazky (zákazka na tovar, práce alebo služby; keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či ide o rámcovú dohodu); opis (kódy CPV). Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či sa ponuky vyžadujú na nákup, lízing, prenájom alebo nákup na splátky, alebo akúkoľvek ich kombináciu.

5. Kód NUTS hlavného miesta uskutočnenia stavebných prác v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác alebo kód NUTS hlavného miesta dodania alebo poskytnutia v prípade zákaziek na dodanie tovaru a poskytnutie služieb.

6. Pokiaľ ide o tovar a práce:

a) povaha a množstvo dodávaných výrobkov (kódy CPV) vrátane akýchkoľvek opčných práv ďalšieho obstarávania, a ak je to možné, predpokladaný čas, ktorý je k dispozícii na uplatnenie týchto opčných práv, ako aj počet prípadných obnovení. V prípade opakujúcich sa zákaziek aj ak je to možné, predpokladané termíny následných výzev na súťaž vzťahujúcich sa na obstarávané výrobky alebo povaha a rozsah poskytovaných služieb a všeobecná povaha práce (kódy CPV);

b) údaj o tom, či dodávatelia môžu predkladať ponuky na niektorý a/alebo všetky požadované výrobky.

Ak je práca alebo zákazka v prípade zákaziek na uskutočnenie prác rozdelená na viacero častí, veľkosť jednotlivých častí a možnosť uchádzať sa o jednu, niekoľko alebo všetky časti;

c) pri zákazkách na uskutočnenie prác: informácie o účele práce alebo zákazky, ak zákazka zahŕňa aj vypracovanie projektov.

7. Pokiaľ ide o služby:

a) povaha a množstvo dodávaných služieb vrátane akýchkoľvek opčných práv ďalšieho obstarávania, a ak je to možné, predpokladaný čas, ktorý je k dispozícii na uplatnenie týchto opčných práv, ako aj počet prípadných obnovení. V prípade opakujúcich sa zákaziek aj ak je to možné, predpokladané termíny následných výzev na súťaž vzťahujúcich sa na obstarávané služby;

b) údaj o tom, či je poskytovanie služby zákonom, právnym predpisom alebo správnym opatrením vyhradené pre určitú profesiu;

c) odkaz na príslušný zákon, právny predpis alebo administratívne opatrenie;

d) údaj o tom, či právnické osoby musia uviesť mená a odbornú kvalifikáciu pracovníkov zodpovedných za poskytnutie služby;

e) údaj o tom, či sa poskytovatelia služieb môžu uchádzať o zadanie časti dotknutých služieb.

8. Ak je známy, údaj o tom, či je povolené predkladať variantné riešenia, alebo nie.

9. Dodacia lehota alebo lehota na ukončenie alebo trvanie zákazky, a pokiaľ je to možné, jej začiatok.

10. Právna forma, keď to prichádza do úvahy, ktorú má mať zoskupenie hospodárskych subjektov, ktorému sa zákazka zadáva.

11.

 

a) Lehota na prijatie žiadostí o účasť;

b) adresa, na ktorú sa majú zasielať;

c) jazyk alebo jazyky, v ktorých sa majú vypracovať.

12. Požadované zloženie peňažných prostriedkov a záruk, keď to prichádza do úvahy.

13. Hlavné podmienky týkajúce sa financovania a platieb a/alebo odkazy na ustanovenia, v ktorých sa tieto podmienky uvádzajú.

14. Informácie o situácii hospodárskeho subjektu a minimálnych ekonomických a technických požiadavkách, ktoré musí spĺňať.

15. Na zadanie zákazky sa použijú kritériá uvedené v článku 82. Okrem prípadu, keď je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka určená len na základe ceny, kritériá predstavujúce ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, ako aj ich váha alebo keď to prichádza do úvahy, poradie dôležitosti týchto kritérií, sa uvedú, ak sa neuvádzajú v špecifikáciách alebo sa neuvedú vo výzve na predloženie ponuky alebo na rokovanie.

16. Keď to prichádza do úvahy, názvy a adresy hospodárskych subjektov, ktorých už obstarávateľ vybral.

17. Keď to prichádza do úvahy, konkrétne podmienky, ktorým podlieha plnenie zákazky.

18. Keď to prichádza do úvahy, dátum(-y) uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie príslušného pravidelného informatívneho oznámenia alebo oznámenia o uverejnení tohto oznámenia v profile kupujúceho, na ktorý sa v zákazke odkazuje, ako aj odkaz(-y) na dané uverejnenie.

19. Názov a adresa inštitúcie zodpovednej za postup odvolania a prípadne aj za postup mediácie. Presné informácie týkajúce sa lehôt na podanie odvolaní alebo v prípade potreby názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého možno tieto informácie získať.

20. Dátum odoslania oznámenia obstarávateľom.

21. Všetky ostatné relevantné informácie.




PRÍLOHA XII

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O VÝSLEDKU OBSTARÁVANIA

(podľa článku 70)

I.    Informácie na uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie  ( 49 )

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, e-mailová a internetová adresa verejného obstarávateľa, a ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého možno získať ďalšie informácie.

2. Hlavný predmet činnosti.

3. Povaha zákazky (zákazka na tovar, práce alebo služby a kódy CPV; keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či ide o rámcovú dohodu).

4. Prinajmenšom súhrnná informácia o povahe a množstve dodávaných výrobkov, uskutočňovaných prác alebo poskytovaných služieb.

5.

 

a) Forma výzvy na súťaž (oznámenie o existencii kvalifikačného systému, pravidelné oznámenie, výzva na predloženie ponúk);

b) dátum(-y) uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie a odkaz(-y) na dané oznámenie;

c) v prípade zákaziek zadávaných bez predchádzajúcej výzvy na súťaž údaj o príslušnom ustanovení článku 50.

6. Postup obstarávania (verejná súťaž, užšia súťaž alebo rokovacie konanie).

7. Počet doručených ponúk, pričom sa bližšie určuje:

a) počet ponúk doručených od hospodárskych subjektov, ktoré sú MSP;

b) počet ponúk doručených zo zahraničia;

c) počet ponúk doručených elektronicky.

V prípade viacnásobného zadávania (časti, viacnásobné rámcové dohody) sa tieto informácie uvádzajú pre každé zadanie.

8. Dátum uzatvorenia zmluvy/zmlúv alebo rámcovej dohody/dohôd na základe rozhodnutia o zadaní zákazky/zákaziek alebo uzatvorení dohody/dohôd.

9. Cena zaplatená za výhodné nákupy podľa článku 50 písm. h).

10. Pre každé zadanie názov, adresa vrátane kódu NUTS, telefónne číslo, faxové číslo, e-mailová a internetová adresa úspešných uchádzačov vrátane:

a) informácie o tom, či je úspešný uchádzač MSP;

b) informácie o tom, či bola zákazka zadaná konzorciu.

11. Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či zákazka bola alebo môže byť zadaná subdodávateľom.

12. Zaplatená cena alebo ceny najvyšších a najnižších ponúk zohľadnených pri zadávaní zákazky.

13. Názov a adresa inštitúcie zodpovednej za postup odvolania a prípadne aj za postup mediácie. Presné informácie týkajúce sa lehoty na podanie odvolaní alebo v prípade potreby názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého možno získať tieto informácie.

14. Nepovinné informácie:

 hodnota a časť zákazky, ktorá sa zadala alebo sa môže zadať tretím stranám;

 kritériá na vyhodnotenie ponúk.

II.    Informácie, ktoré sa neuverejňujú

15. Počet zadaných zákaziek (v prípade, ak sa zadanie rozdelilo medzi viacerých dodávateľov).

16. Hodnota každej zadanej zákazky.

17. Krajina pôvodu produktu alebo služby (pôvod v Spoločenstve alebo pôvod mimo Spoločenstva; v druhom prípade v členení podľa tretích krajín).

18. Aké kritériá sa použili na vyhodnotenie ponúk?

19. Zadala sa zákazka uchádzačovi, ktorý predložil variantné riešenie v súlade s článkom 64 ods. 1?

20. Boli nejaké ponuky vylúčené z dôvodu, že boli neobvykle nízke, v súlade s článkom 84?

21. Dátum odoslania oznámenia obstarávateľom.




PRÍLOHA XIII

OBSAH VÝZEV NA PREDKLADANIE PONUKY, ÚČASŤ NA SÚŤAŽNOM DIALÓGU, ROKOVANIE ALEBO POTVRDENIE ZÁUJMU V ZMYSLE ČLÁNKU 74

1. Výzva na predloženie ponuky, účasť na dialógu alebo na rokovanie v zmysle článku 74 musí obsahovať prinajmenšom:

a) konečný termín na prijatie ponúk, adresu, na ktorú sa majú zasielať, a jazyk alebo jazyky, v ktorých sa musia vypracovať.

V prípade zákaziek zadávaných prostredníctvom súťažného dialógu alebo inovatívneho partnerstva sa však táto informácia neobjaví vo výzve na rokovanie, ale vo výzve na predloženie ponúk;

b) v prípade súťažného dialógu dátum a adresu, ktoré sú určené pre začiatok konzultácií, a používaný jazyk alebo jazyky;

c) odkaz na akúkoľvek uverejnenú výzvu na súťaž;

d) údaj o všetkých dokumentoch, ktoré sa majú priložiť;

e) kritériá na vyhodnotenie ponúk, pokiaľ sa neuvádzajú v oznámení o existencii kvalifikačného systému používaného ako prostriedok výzvy na súťaž;

f) relatívnu váhu kritérií na vyhodnotenie ponúk alebo keď to prichádza do úvahy, poradie dôležitosti takýchto kritérií, ak sa neuvádzajú v oznámení o vyhlásení obstarávania, oznámení o existencii kvalifikačného systému alebo v špecifikáciách.

2. Ak sa výzva na súťaž uskutočňuje prostredníctvom pravidelného informatívneho oznámenia, obstarávatelia následne vyzvú všetkých záujemcov, aby potvrdili svoj záujem na základe podrobných informácií o príslušnej zákazke pred začatím výberu uchádzačov alebo účastníkov rokovaní.

Táto výzva obsahuje aspoň tieto informácie:

a) povahu a množstvo vrátane všetkých možností týkajúcich sa doplňujúcich zákaziek, a ak je to možné, predpokladaný čas, ktorý je k dispozícii na uplatnenie týchto opčných práv pri obnoviteľných zákazkách, povahu a množstvo, a ak je to možné, predpokladané dátumy uverejnenia budúcich oznámení o súťažiach na uskutočnenie stavebných prác, na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služieb, ktoré majú byť predmetom súťaže;

b) druh konania: užšia súťaž alebo rokovacie konanie;

c) keď to prichádza do úvahy, dátum, kedy sa dodávanie tovaru alebo vykonávanie prác alebo služieb začne alebo skončí;

d) ak sa nemôže ponúknuť elektronický prístup, adresu a konečný dátum pre podanie žiadostí o súťažné podklady a jazyk alebo jazyky, v ktorých sa musia vypracovať;

e) adresa obstarávateľa;

f) ekonomické a technické podmienky, finančné záruky a informácie, ktoré sa vyžadujú od hospodárskych subjektov;

g) druh zákazky, ktorá je predmetom výzvy na predloženie ponúk: nákup, lízing, prenájom alebo nákup produktov na splátky, alebo akákoľvek ich kombinácia a

h) kritériá na vyhodnotenie ponúk a ich váha alebo keď to prichádza do úvahy, poradie dôležitosti takýchto kritérií, ak sa neuvádzajú v informatívnom oznámení alebo v špecifikáciách, alebo vo výzve na predloženie ponuky alebo na rokovanie.




PRÍLOHA XIV

ZOZNAM MEDZINÁRODNÝCH DOHOVOROV V SOCIÁLNEJ A ENVIRONMENTÁLNEJ OBLASTI UVEDENÝCH V ČLÁNKU 36 ODS. 2

 Dohovor MOP o slobode združovania a o ochrane práva organizovať sa č. 87,

 Dohovor MOP o vykonávaní práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98,

 Dohovor o nútenej alebo povinnej práci č. 29,

 Dohovor MOP o zrušení nútenej práce č. 105,

 Dohovor MOP o minimálnom veku na prijatie do zamestnania č. 138,

 Dohovor o diskriminácii (zamestnaní a povolaní) č. 111,

 Dohovor MOP o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty č. 100,

 Dohovor MOP o zákaze a okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce č. 182,

 Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy a jeho Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu,

 Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní (Bazilejský dohovor),

 Štokholmský dohovor o perzistentných organických znečisťujúcich látkach,

 Dohovor o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení na dovoz a vývoz vybraných nebezpečných chemických látok a prípravkov (UNEP/FAO) (Rotterdamský dohovor), Rotterdam 10. septembra 1998, a jeho 3 regionálne protokoly.




PRÍLOHA XV

ZOZNAM PRÁVNYCH AKTOV ÚNIE PODĽA ČLÁNKU 83 ODS. 3

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES




PRÍLOHA XVI

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O ÚPRAVÁCH ZMLUVY POČAS JEJ PLATNOSTI

(podľa článku 89 ods. 1)

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, e-mailová a internetová adresa obstarávateľa, a ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého možno získať ďalšie informácie.

2. Hlavný predmet činnosti.

3. Kódy CPV.

4. Kód NUTS hlavného miesta uskutočnenia stavebných prác v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác alebo kód NUTS hlavného miesta dodania alebo poskytnutia v prípade zákaziek na dodanie tovaru a poskytnutie služieb.

5. Opis obstarávania pred úpravou a po nej: povaha a rozsah prác, povaha a množstvo alebo hodnota dodaní tovaru, povaha a rozsah služieb.

6. Keď to prichádza do úvahy, zvýšenie ceny spôsobené úpravou.

7. Opis okolností, na základe ktorých vznikla potreba úpravy.

8. Dátum rozhodnutia o zadaní zákazky.

9. Keď to prichádza do úvahy, adresa vrátane kódu NUTS, telefónne číslo, faxové číslo, e-mailová a internetová adresa nového hospodárskeho subjektu alebo subjektov.

10. Informácie o tom, či zákazka súvisí s projektom a/alebo programom financovaným z prostriedkov Únie.

11. Názov a adresa inštitúcie zodpovednej za postup preskúmania a prípadne aj za postup mediácie. Presné informácie týkajúce sa lehoty na preskúmanie alebo v prípade potreby názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého možno tieto informácie získať.




PRÍLOHA XVII



SLUŽBY PODĽA ČLÁNKU 91

Kód CPV

Opis

75200000-8; 75231200-6; 75231240-8; 79611000-0; 79622000-0 [Zabezpečovanie pomocného personálu pre domácnosť]; 79624000-4 [opatrovateľského personálu] a 79625000-1 [Zabezpečovanie lekárskeho personálu] od 85000000-9 do 85323000-9; 98133100-5, 98133000-4; 98200000-5 a 98500000-8 [Služby domácnosti ako zamestnávateľov domáceho personálu] a 98513000-2 až 98514000-9 [Služby pracovných síl pre domácnosti, Služby pracovníkov agentúr týkajúce sa domácnosti, Služby kancelárskych pracovníkov pre domácnosti, Pracovníci na čas určitý pre domácnosti, Pomocnice v domácnosti a Domáce služby]

Zdravotnícke, sociálne a súvisiace služby

85321000-5 a 85322000-2, 75000000-6 [Verejná správa, obrana, sociálne zabezpečenie a s tým spojené služby], 075121000-0, 75122000-7, 75124000-1; od 79995000-5 do 79995200-7; od 80000000-4 Vzdelávacie a školiace (výcvikové) služby do 80660000-8; od 92000000-1 do 92700000-8 79950000-8 [Organizovanie výstav, veľtrhov a kongresov], 79951000-5 [Organizovanie seminárov], 79952000-2 [Služby na organizovanie podujatí], 79952100-3 [Služby na organizovanie kultúrnych podujatí], 79953000-9 [Služby na organizovanie festivalov], 79954000-6 [Služby na organizovanie večierkov], 79955000-3 [Služby na organizovanie módnych prehliadok], 79956000-0 [Služby na organizovanie veľtrhov a výstav]

Administratívne sociálne, vzdelávacie, zdravotnícke a kultúrne služby

75300000-9

Povinné sociálne zabezpečenie (1)

75310000-2, 75311000-9, 75312000-6, 75313000-3, 75313100-4, 75314000-0, 75320000-5, 75330000-8, 75340000-1

Služby týkajúce sa poskytovania dávok

98000000-3, 98120000-0; 98132000-7; 98133110-8 a 98130000-3

Iné služby pre verejnosť, sociálne služby a osobné služby vrátane služieb poskytovaných odborovými zväzmi, politickými organizáciami, mládežníckymi združeniami a iné služby členských organizácií

98131000-0

Náboženské služby

55100000-1 až 55410000-7; 55521000-8 až 55521200-0 [55521000-8 Služby hromadného stravovania pre súkromné domácnosti, 55521100-9 Rozvoz stravy, 55521200-0 Donáška stravy] 55510000-8 [Služby podnikových a školských jedální], 55511000-5 [Služby podnikových a školských jedální a iné bufetové služby s obmedzenou klientelou], 55512000-2 [Správa jedální], 55523100-3 [Školské stravovanie], 55520000-1 [Služby hromadného stravovania], 55522000-5 [Služby hromadného stravovania pre spoločnosti zabezpečujúce dopravu], 55523000-2 [Služby hromadného stravovania pre iné podniky alebo iné inštitúcie], 55524000-9 [Služby hromadného stravovania pre školy]

Hotelové a reštauračné služby

79100000-5 až 79140000-7; 75231100-5

Právne služby, pokiaľ nie sú vylúčené podľa článku 21 písm. c)

75100000-7 až 75120000-3; 75123000-4; 75125000-8 až75131000-3

Iné administratívne služby a vládne služby

75200000-8 až 75231000-4

Poskytovanie komunálnych služieb

75231210-9 až 75231230-5; 75240000-0 až 75252000-7; 794300000-7; 98113100-9

Služby súvisiace s väzbou, služby verejnej bezpečnosti a záchranné služby, pokiaľ nie sú vylúčené podľa článku 21 písm. h)

79700000-1 až 79721000-4 [Pátracie a bezpečnostné služby, Bezpečnostné služby, Monitorovanie poplachov, Strážne služby, Dozor, Stopovacie systémy, Služby na vystopovanie utečencov, Hliadkové služby, Služby na vydávanie identifikačných preukazov, Vyšetrovacie služby and Služby detektívnej agentúry] 79722000-1[Grafologické služby], 79723000-8 [Služby týkajúce sa analýzy odpadu]

Pátracie a bezpečnostné služby

98900000-2 [Služby poskytované organizáciami a orgánmi v zahraničí (exteritoriálne)] a 98910000-5 [Služby charakteristické pre medzinárodné organizácie a orgány]

Medzinárodné služby

64000000-6 [Poštové a telekomunikačné služby], 64100000-7 [Poštové a doručovateľské služby], 64110000-0 [Poštové služby], 64111000-7 [Poštové služby súvisiace s novinami a periodikami], 64112000-4 [Poštové služby súvisiace s listami], 64113000-1 [Poštové služby súvisiace s balíkmi], 64114000-8 [Priehradkové poštové služby], 64115000-5 [Prenajímanie poštových schránok], 64116000-2 [Služby poste restante], 64122000-7 [Služby interných firemných poslíčkov]

Poštové služby

50116510-9 [Protektorovanie pneumatík], 71550000-8 [Kováčske služby]

Rôzne služby

(1)   Na uvedené služby sa táto smernica nevzťahuje, ak sú organizované ako nehospodárske služby všeobecného záujmu. Členské štáty môžu organizovať poskytovanie povinných sociálnych služieb alebo iných služieb ako služieb všeobecného záujmu alebo ako nehospodárskych služieb všeobecného záujmu




PRÍLOHA XVIII

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH TÝKAJÚCICH SA ZÁKAZIEK NA SOCIÁLNE A INÉ OSOBITNÉ SLUŽBY

(podľa článku 92)

Časť A:    Oznámenie o vyhlásení obstarávania

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, e-mailová a internetová adresa obstarávateľa, a ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého možno získať ďalšie informácie.

2. Hlavný predmet činnosti.

3. Opis obstarávaných služieb alebo ich kategórií, a keď to prichádza do úvahy, vedľajších prác a tovaru vrátane údaja o zahrnutých množstvách a hodnotách, kódy CPV.

4. Kód NUTS hlavného miesta poskytovania služieb.

5. Keď to prichádza do úvahy, informácia o tom, či je zákazka vyhradená pre chránené dielne alebo či je jej plnenie vyhradené v rámci programov chránených pracovných miest.

6. Hlavné podmienky, ktoré musia spĺňať hospodárske subjekty so zreteľom na ich účasť alebo keď to prichádza do úvahy, elektronická adresa, na ktorej možno získať podrobné informácie.

7. Lehota(-y) na kontaktovanie obstarávateľa, pokiaľ ide o účasť.

8. Všetky ostatné relevantné informácie.

Časť B:    Pravidelné informatívne oznámenie

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, e-mailová a internetová adresa obstarávateľa.

2. Stručný opis predmetnej zákazky vrátane kódov CPV.

3. Pokiaľ je to už známe:

a) kód NUTS hlavného miesta uskutočnenia stavebných prác v prípade stavebných prác alebo kód NUTS hlavného miesta dodania alebo poskytnutia v prípade tovaru a služieb;

b) časový rámec dodania alebo poskytnutia tovaru, prác alebo služieb a trvanie zákazky;

c) podmienky účasti vrátane:

keď to prichádza do úvahy, informácia o tom, či je zákazka vyhradená pre chránené dielne alebo či je jej vykonanie vyhradené v rámci programov chránených pracovných miest;

keď to prichádza do úvahy, informácia o tom, či je realizácia služby zákonom, iným právnym predpisom, alebo správnym opatrením vyhradená pre určitú profesiu;

d) stručný opis hlavných znakov uplatňovaného postupu zadávania zákazky.

4. Odkaz na skutočnosť, že zainteresované hospodárske subjekty oznámia obstarávateľovi svoj záujem o zákazku alebo zákazky a lehoty na prijatie vyjadrení záujmu a adresu, na ktorú sa vyjadrenia záujmu zasielajú.

Časť C:    Oznámenie o existencii kvalifikačného systému

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, e-mailová a internetová adresa obstarávateľa.

2. Stručný opis predmetnej zákazky vrátane kódov CPV.

3. Pokiaľ je to už známe:

a) kód NUTS hlavného miesta uskutočnenia stavebných prác v prípade stavebných prác alebo kód NUTS hlavného miesta dodania alebo poskytnutia v prípade tovaru a služieb;

b) časový rámec dodania alebo poskytnutia tovaru, prác alebo služieb a trvanie zákazky;

c) podmienky účasti vrátane:

keď to prichádza do úvahy, informácia o tom, či je zákazka vyhradená pre chránené dielne alebo či je jej vykonanie vyhradené v rámci programov chránených pracovných miest;

keď to prichádza do úvahy, informácia o tom, či je realizácia služby zákonom, iným právnym predpisom, alebo správnym opatrením vyhradená pre určitú profesiu;

d) stručný opis hlavných znakov uplatňovaného postupu zadávania zákazky.

4. Odkaz na skutočnosť, že zainteresované hospodárske subjekty oznámia obstarávateľovi svoj záujem o zákazku alebo zákazky a lehoty na prijatie vyjadrení záujmu a adresu, na ktorú sa vyjadrenia záujmu zasielajú.

5. Doba platnosti kvalifikačného systému a formálne náležitosti jej predĺženia.

Časť D:    Oznámenie o výsledku obstarávania

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, e-mailová a internetová adresa obstarávateľa, a ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého možno získať ďalšie informácie.

2. Hlavný predmet činnosti.

3. Prinajmenšom zhrnutie informácií o povahe a množstve poskytovaných služieb, a keď to prichádza do úvahy, vedľajších prác a tovaru.

4. Odkaz na uverejnenie oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

5. Počet prijatých ponúk.

6. Názov a adresa vybraného(-ých) hospodárskeho(-ych) subjektu(-ov).

7. Všetky ostatné relevantné informácie.




PRÍLOHA XIX

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENÍ O VYHLÁSENÍ SÚŤAŽE NÁVRHOV

(podľa článku 96 ods. 1)

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, e-mailová a internetová adresa verejného obstarávateľa, a ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého možno získať ďalšie informácie.

2. Hlavný predmet činnosti.

3. Opis projektu (kódy CPV).

4. Povaha súťaže: verejná alebo užšia.

5. V prípade verejných súťaží: lehota na prijímanie projektov.

6. V prípade užších súťaží:

a) plánovaný počet účastníkov alebo príslušný interval;

b) keď to prichádza do úvahy, mená už vybraných účastníkov;

c) kritériá výberu účastníkov;

d) lehota na prijímanie žiadostí o účasť.

7. Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či je účasť vyhradená pre určitú profesiu.

8. Kritériá, ktoré sa uplatnia pri hodnotení projektov.

9. Keď to prichádza do úvahy, mená vybraných členov poroty.

10. Údaj o tom, či je rozhodnutie poroty pre orgán záväzné.

11. Keď to prichádza do úvahy, počet a hodnota cien.

12. Keď to prichádza do úvahy, podrobnosti o platbách všetkým účastníkom.

13. Údaj o tom, či sa víťazom súťaže povoľuje zadanie akýchkoľvek následných zákaziek.

14. Názov a adresa inštitúcie zodpovednej za postup odvolania a prípadne aj za postup mediácie. Presné informácie týkajúce sa lehôt na podanie odvolaní alebo v prípade potreby názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého možno získať tieto informácie.

15. Dátum odoslania oznámenia.

16. Všetky ostatné relevantné informácie.




PRÍLOHA XX

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH VÝSLEDKOV SÚŤAŽE NÁVRHOV

(podľa článku 96 ods. 1)

1. Názov, identifikačné číslo (ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, e-mailová a internetová adresa obstarávateľa, a ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého možno získať ďalšie informácie.

2. Hlavný predmet činnosti.

3. Opis projektu (kódy CPV).

4. Celkový počet účastníkov.

5. Počet zahraničných účastníkov.

6. Víťaz súťaže.

7. Prípadne cena.

8. Ďalšie informácie.

9. Odkaz na oznámenie o vyhlásení súťaže návrhov.

10. Názov a adresa inštitúcie zodpovednej za postup odvolania a prípadne aj za postup mediácie. Presné informácie týkajúce sa lehôt na podanie odvolaní alebo v prípade potreby názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého možno tieto informácie získať.

11. Dátum odoslania oznámenia.




PRÍLOHA XXI



TABUĽKA ZHODY

Táto smernica

Smernica 2004/17/ES

článok 1

článok 2 prvá veta

článok 1 ods. 1

článok 2 bod 1

článok 1 ods. 2 písm. a)

článok 2 bod 2

článok 1 ods. 2 písm. b) prvá veta

článok 2 bod 3

článok 1 ods. 2 písm. b) druhá veta

článok 2 bod 4

článok 1 ods. 2 písm. c)

článok 2 bod 5

článok 1 ods. 2 písm. d) prvý pododsek

článok 2 bod 6

článok 1 ods. 7 prvý a druhý pododsek

článok 2 bod 7

článok 1 ods. 7 tretí pododsek

článok 2 bod 8

článok 1 ods. 7 tretí pododsek

článok 2 bod 9

článok 34 ods. 1

článok 2 bod 10

článok 1 ods. 8

článok 2 bod 11

článok 2 bod 12

článok 1 ods. 8

článok 2 bod 13

článok 2 bod 14

článok 1 ods. 11

článok 2 bod 15

článok 1 ods. 12

článok 2 bod 16

článok 2 bod 17

článok 1 ods. 10

článok 2 bod 18

článok 2 bod 19

článok 2 bod 20

článok 3 ods. 1

článok 2 ods. 1 písm. a) prvý pododsek

článok 3 ods. 2

článok 3 ods. 3

článok 3 ods. 4

článok 2 ods. 1 písm. a) druhý pododsek

článok 4 ods. 1

článok 2 ods. 2

článok 4 ods. 2

článok 2 ods. 1 písm. b)

článok 4 ods. 3 prvý pododsek

článok 2 ods. 3

článok 4 ods. 3 druhý a tretí pododsek

článok 4 ods. 4

článok 5 ods. 1

článok 5 ods. 2 prvý pododsek

článok 5 ods. 2 druhý pododsek

článok 1 ods. 2 písm. d) druhý a tretí pododsek

článok 5 ods. 3

článok 5 ods. 4 prvý a druhý pododsek

článok 5 ods. 4 tretí pododsek

článok 5 ods. 5

článok 6 ods. 1 prvý a druhý pododsek

článok 6 ods. 1 tretí pododsek

článok 9 ods. 1 druhý pododsek

článok 6 ods. 2

článok 9 ods. 1 prvý pododsek

článok 6 ods. 3 písm. a)

článok 9 ods. 2

článok 6 ods. 3 písm. b)

článok 6 ods. 3 písm. c)

článok 9 ods. 3

článok 7

článok 3 ods. 1 a 3 článok 4 ods. 1; článok 7 písmeno a)

článok 8

článok 3 ods. 1 a 2

článok 9 ods. 1

článok 3 ods. 3

článok 9 ods. 2

článok 3 ods. 4

článok 10

článok 4

článok 11

článok 5 ods. 1

článok 5 ods. 2

článok 12

článok 7 písm. b)

článok 13 ods. 1

článok 6 ods. 1 a 2 písm. c) na konci

článok 13 ods. 2 písm. a)

článok 6 ods. 2 písm. a)

článok 13 ods. 2 písm. b)

článok 6 ods. 2 písm. b)

článok 13 ods. 2 písm. c) bod i) a ii)

článok 6 ods. 2 písm. c) prvá a tretia zarážka

článok 6 ods. 2 písm. c) druhá štvrtá piata a šiesta zarážka

článok 14 písm. a)

článok 7 písm. a)

článok 14 písm. b)

článok 7 písm. a)

článok 8

príloha I až X

článok 15

článok 16 a 61

článok 16 ods. 1

článok 17 ods. 1; článok 17 ods. 8

článok 16 ods. 2

článok 16 ods. 3

článok 17 ods. 2; článok 17 ods. 8

článok 16 ods. 4

článok 16 ods. 5

článok 17 ods. 3

článok 16 ods. 6

článok 16 ods. 7

článok 17 ods. 4 a 5

článok 16 ods. 8

článok 17 ods. 6 písm. a) prvý a druhý pododsek

článok 16 ods. 9

článok 17 ods. 6 písm. b) prvý a druhý pododsek

článok 16 ods. 10

článok 17 ods. 6 písm. a) tretí pododsek a ods. 6 písm. b) tretí pododsek

článok 16 ods. 11

článok 17 ods. 7

článok 16 ods. 12

článok 17 ods. 9

článok 16 ods. 13

článok 17 ods. 10

článok 16 ods. 14

článok 17 ods. 11

článok 17

článok 69

článok 18 ods. 1

článok 19 ods. 1

článok 18 ods. 2

článok 19 ods. 2

článok 19 ods. 1

článok 20 ods. 1; článok 62 bod 1

článok 19 ods. 2

článok 20 ods. 2

článok 20

článok 22; článok 62 bod 1

článok 21 písm. a)

článok 24 písm. a)

článok 21 písm. b)

článok 24 písm. b)

článok 21 písm. c)

článok 21 písm. d)

článok 24 písm. c)

článok 21 písm. e)

článok 21 písm. f)

článok 24 písm. d)

článok 21 písm. g)

článok 21 písm. h)

článok 21 písm. i)

článok 22

článok 25

článok 23

článok 26

článok 24 ods. 1

článok 22a

článok 24 ods. 2

článok 21; článok 62 bod 1

článok 24 ods. 3

článok 21; článok 62 bod 1

článok 25

článok 26

článok 27 ods. 1

článok 22a na konci; článok 12 smernice 2009/81/ES

článok 27 ods. 2

článok 28

článok 29 ods. 1

článok 23 ods. 1

článok 29 ods. 2

článok 23 ods. 1

článok 29 ods. 3

článok 23 ods. 2

článok 29 ods. 4

článok 23 ods. 3 písm. a) až c)

článok 29 ods. 5

článok 23 ods. 3 druhý pododsek

článok 29 ods. 6

článok 23 ods. 3 tretí pododsek

článok 30

článok 23 ods. 4

článok 31

článok 23 ods. 5

článok 32

článok 24 písm. e)

článok 33 ods. 1 a 2

článok 27

článok 33 ods. 3

článok 34 ods. 1 prvá a druhá veta

článok 30 ods. 1; článok 62 bod 2

článok 34 ods. 1 tretia veta

článok 34 ods. 1 štvrtá veta

článok 30 ods. 2 odôvodnenie 41

článok 34 ods. 2 prvý pododsek

článok 30 ods. 2

článok 34 ods. 2 druhý pododsek

článok 34 ods. 3

článok 30 ods. 3

článok 35 ods. 1

článok 30 ods. 4 prvý pododsek; ods. 5 prvý a druhý pododsek

článok 35 ods. 2

článok 30 ods. 5 prvý a druhý pododsek

článok 35 ods. 3

článok 30 ods. 4 druhý pododsek; ods. 5 štvrtý pododsek; článok 62 bod 2

článok 30 ods. 4 tretí pododsek

článok 35 ods. 4

článok 35 ods. 5

článok 30 ods. 6 druhý pododsek

článok 35 ods. 6

článok 30 ods. 6 tretí a štvrtý pododsek

článok 36 ods. 1

článok 10

článok 36 ods. 2

článok 37

článok 11

článok 38 ods. 1

článok 28 prvý pododsek

článok 38 ods. 2

článok 28 druhý pododsek

článok 39

článok 13

článok 40 ods. 1

článok 48 ods. 1, 2 a 4; článok 64 ods. 1

článok 40 ods. 2

článok 40 ods. 3

článok 48 ods. 3; článok 64 ods. 2

článok 40 ods. 4

článok 40 ods. 5

článok 40 ods. 6

článok 48 ods. 5 a 6; článok 64 ods. 3

článok 40 ods. 7 prvý pododsek

článok 70 ods. 2 písm. f) a druhý pododsek

článok 40 ods. 7 druhý a tretí pododsek

 

článok 41 ods. 1

článok 1 ods. 13

článok 41 ods2

článok 70 ods. 2 písm. c) a d); článok 70 ods. 2 druhý pododsek

článok 42

článok 43

článok 12

článok 44 ods. 1

článok 40 ods. 1 a 2

článok 44 ods. 2

článok 40 ods. 2

článok 44 ods. 3

článok 44 ods. 4

článok 42 ods. 1 a 3 písm. b)

článok 44 ods. 5

začiatok článku 40 ods. 3

článok 45 ods. 1 prvý pododsek

článok 1 ods. 9 písm. a)

článok 45 ods. 1 druhý a tretí pododsek.

článok 45 ods. 2

článok 45 ods. 2

článok 45 ods. 4

článok 45 ods. 3

článok 45 ods. 4

článok 46

článok 1 ods. 9 písm. b); článok 45 ods. 3

článok 47

článok 1 ods. 9 písm. c); článok 45 ods. 3

článok 48

článok 49

článok 50 písm. a)

článok 40 ods. 3 písm. a)

článok 50 písm. b)

článok 40 ods. 3 písm. b)

článok 50 písm. c)

článok 40 ods. 3 písm. c)

článok 50 písm. d)

článok 40 ods. 3 písm. d)

článok 50 písm. e)

článok 40 ods. 3 písm. e)

článok 50 písm. f)

článok 40 ods. 3 písm. g)

článok 50 písm. g)

článok 40 ods. 3 písm. h)

článok 50 písm. h)

článok 40 ods. 3 písm. j)

článok 50 písm. i)

článok 40 ods. 3 písm. k)

článok 50 písm. j)

článok 40 ods. 3 písm. l)

článok 51 ods. 1 prvý a druhý pododsek

článok 14 ods. 1; článok 1 ods. 4

článok 51 ods. 1 tretí pododsek

článok 51 ods. 2 prvý a druhý pododsek

článok 51 ods. 2 tretí pododsek

článok 14 ods. 4

článok 52 ods. 1

článok 1 ods. 5; článok 15 ods. 1

článok 52 ods. 2

článok 15 ods. 2

článok 52 ods. 3

článok 15 ods. 2 posledná veta

článok 52 ods. 4

článok 15 ods. 3

článok 52 ods. 5

článok 15 ods. 4

článok 52 ods. 6

článok 15 ods. 6

článok 52 ods. 7

článok 52 ods. 8

článok 52 ods. 9

článok 15 ods. 7 tretí pododsek

článok 53 ods. 1 prvý pododsek

článok 1 ods. 6; článok 56 ods. 1

článok 53 ods. 1 druhý a tretí pododsek

článok 1 ods. 6

článok 53 ods. 2

článok 56 ods. 2

článok 53 ods. 3

článok 56 ods. 2 tretí pododsek.

článok 53 ods. 4

článok 56 ods. 3

článok 53 ods. 5

článok 56 ods. 4

článok 53 ods. 6

článok 56 ods. 5

článok 53 ods. 7

článok 56 ods. 6

článok 53 ods. 8

článok 56 ods. 7

článok 53 ods. 9

článok 56 ods. 8

článok 54

článok 55 ods. 1

článok 29 ods. 1

článok 55 ods. 2

článok 29 ods. 2

článok 55 ods. 3

článok 55 ods. 4

článok 29 ods. 2

článok 56

článok 57

článok 58

odôvodenie 15

článok 59

článok 60 ods. 1

článok 34 ods. 1

článok 60 ods. 2

článok 34 ods. 2

článok 60 ods. 3

článok 34 ods. 3

článok 60 ods. 4

článok 34 ods. 8

článok 60 ods. 5

článok 34 ods. 4

článok 60 ods. 6

článok 34 ods. 5

článok 61 ods. 1

článok 34 ods. 6

článok 61 ods. 2

článok 34 ods. 6

článok 62 ods. 1

článok 34 ods. 4 druhý pododsek; ods. 5 druhý a tretí pododsek; ods. 6 druhý pododsek; ods. 7

článok 62 ods. 2

článok 34 ods. 4 prvý pododsek; ods. 5 prvý pododsek; ods. 6 prvý pododsek

článok 62 ods. 3

článok 63

článok 35

článok 64 ods. 1

článok 36 ods. 1

článok 64 ods. 2

článok 36 ods. 2

článok 65

článok 66 ods. 1

článok 45 ods. 1

článok 66 ods. 2

článok 45 ods. 9

článok 45 ods. 10

článok 66 ods. 3

článok 45 ods. 9

článok 67 ods. 1

článok 41 ods. 1 a 2

článok 67 ods. 2

článok 42 ods. 3; článok 44 ods. 1

článok 68

článok 41 ods. 3

článok 69

článok 42 ods. 1 písm. c); článok 44 ods. 1

článok 70 ods. 1

článok 43 ods. 1 prvý pododsek; článok 44 ods. 1

článok 70 ods. 2

článok 43 ods. 1 druhý a tretí pododsek

článok 70 ods. 3

článok 43 ods. 2 a 3

článok 70 ods. 4

článok 43 ods. 5

článok 71 ods. 1

článok 44 ods. 1

článok 70 ods. 1 písm. b)

článok 71 ods. 2 prvá veta

článok 44 ods. 2, 3

článok 71 ods2 druhá a tretia veta

článok 44 ods. 4 druhý pododsek

článok 71 ods3

článok 44 ods. 4 prvý pododsek

článok 71 ods. 4

článok 71 ods. 5 prvý pododsek

článok 44 ods. 6

článok 71 ods. 5 druhý pododsek

článok 44 ods. 7

článok 71 ods. 6

článok 44 ods. 8

článok 72 ods. 1

článok 44 ods. 5 prvý pododsek

článok 72 ods. 2 a 3

článok 44 ods. 5 druhý a tretí pododsek

článok 73 ods. 1

článok 45 ods. 6

článok 73 ods. 2

článok 46 ods. 2

článok 74 ods. 1

článok 47 ods. 1 prvá veta a ods. 5 prvý pododsek

článok 74 ods. 2

článok 47 ods. 1 druhá veta a

ods. 5 druhý pododsek.

článok 75 ods. 1

článok 49 ods. 1

článok 75 ods. 2

článok 49 ods. 2 prvý a druhý pododsek

článok 75 ods. 3

článok 49 ods. 2 tretí pododsek.

článok 75 ods. 4, 5 a 6

článok 49 ods. 3, 4 a 5

článok 76 ods. 1

článok 51 ods. 1

článok 76 ods. 2

článok 51 ods. 2

článok 76 ods. 3

článok 52 ods. 1

článok 76 ods. 4

článok 76 ods. 5

článok 51 ods. 3

článok 76 ods. 6

článok 76 ods. 7

článok 76 ods. 8

článok 77 ods. 1

článok 53 ods. 1

článok 77 ods. 2

článok 53 ods. 2

článok 77 ods. 3

článok 53 ods. 6

článok 77 ods. 4

článok 53 ods. 7

článok 77 ods. 5

článok 53 ods. 9

článok 77 ods. 6

článok 78 ods. 1

článok 54 ods. 1 a 2

článok 78 ods. 2

článok 54 ods. 3

článok 79 ods. 1

článok 53 ods. 4 a 5

článok 79 ods. 2

článok 54 ods. 5 a 6

článok 79 ods. 3

článok 80 ods. 1

článok 53 ods. 3; článok 54 ods. 4

článok 80 ods. 2

článok 80 ods. 3

článok 53 ods. 3; článok 54 ods. 4

článok 81 ods. 1

článok 52 ods. 2

článok 81 ods. 2

článok 52 ods. 3

článok 81 ods. 3

článok 82 ods. 1

článok 55 ods. 1

článok 82 ods. 2

článok 55 ods. 1

článok 82 ods. 3

článok 82 ods. 4

odôvodnenie 1; odôvodnenie 55 tretí odsek

článok 82 ods. 5

článok 55 ods. 2

článok 83

článok 84 ods. 1

článok 57 ods. 1 prvý pododsek

článok 84 ods. 2 písm. a)

článok 57 ods. 1 druhý pododsek písm. a)

článok 84 ods. 2 písm. b)

článok 57 ods. 1 druhý pododsek písm. b)

článok 84 ods. 2 písm. c)

článok 57 ods. 1 druhý pododsek písm. c)

článok 84 ods. 2 písm. d)

článok 57 ods. 1 druhý pododsek písm. d)

článok 84 ods. 2 písm. e)

článok 84 ods. 2 písm. f)

článok 57 ods. 1 druhý pododsek písm. e)

článok 84 ods. 3 prvý pododsek

článok 57 ods. 2

článok 84 ods. 3 druhý pododsek

článok 84 ods. 4

článok 57 ods. 3

článok 84 ods. 5

článok 85 ods. 1, 2, 3, 4 a článok 86

článok 58 ods. 1 až 4; článok 59

článok 85 ods. 5

článok 58 ods. 5

článok 87

článok 38

článok 88 ods. 1

článok 88 ods. 2

článok 37 prvá veta

článok 88 ods. 3

článok 88 ods. 4

článok 37 druhá veta

článok 88 ods. 5 – 8

článok 89

článok 90

článok 91

článok 92

článok 93

článok 94

článok 95

článok 61

článok 96 ods. 1

článok 63 ods. 1 prvý pododsek

článok 96 ods. 2 prvý pododsek

článok 63 ods. 1 prvý pododsek

článok 96 ods. 2 druhý a tretí pododsek

článok 63 ods. 1 druhý pododsek prvá a druhá veta

článok 96 ods. 3

článok 63 ods. 2

článok 97 ods. 1

článok 65 ods. 1

článok 97 ods. 2

článok 60 ods. 2

článok 97 ods. 3 a 4

článok 65 ods. 2 a 3

článok 98

článok 66

článok 99 ods. 1

článok 72 prvý pododsek

článok 99 ods. 2 až 6

článok 100

článok 50

článok 101

článok 102

článok 103

článok 68 ods. 3 a 4

článok 104

článok 68 ods. 5

článok 105 ods. 1 a 2

článok 68 ods. 1 a 2

článok 105 ods. 3

článok 106 ods. 1

článok 71 ods. 1 prvý pododsek

článok 106 ods. 2

článok 106 ods. 3

článok 71 ods. 1 tretí pododsek

článok 107

článok 73

článok 108

článok 109

článok 74

článok 110

článok 75

príloha I až X

príloha I (okrem prvej vety)

príloha XII (okrem poznámky pod čiarou č. 1)

prvá veta prílohy I

poznámka pod čiarou k prílohe XII

príloha II

príloha III body A, B, C, E, F, G, H, I and J

príloha XI

príloha III bod D

príloha IV bod 1 prvý až tretí pododsek

článok 30 ods. 6 prvý pododsek

príloha IV bod 1 štvrtý pododsek

príloha IV bod 2

článok 30 ods. 6 prvý pododsek druhá veta

príloha V písm. a) – f)

príloha XXIV písm. b) až h)

príloha V písm. g)

príloha VI

príloha XV

príloha VII

článok 56 ods. 3 druhý pododsek písm. a) až f)

príloha VIII okrem bodu 4

príloha XXI okrem bodu 4

príloha VIII bod 4

príloha XXI bod 4

príloha IX

príloha XX

príloha X

príloha XIV

príloha XI

príloha XIII

príloha XII

príloha XVI

príloha XIII bod 1

článok 47 ods. 4

príloha XIII bod 2

článok 47 ods. 5

príloha XIV

príloha XXIII

príloha XV

príloha XVI

príloha XVI

príloha XVII

príloha XVII

príloha XVIII

príloha XIX

príloha XVIII

príloha XX

príloha XIX

príloha XXI

príloha XXVI

príloha XXII

príloha XXV



( 1 ) Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 84.

( 2 ) Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 49.

( 3 ) Pozícia Európskeho parlamentu z 15. januára 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 11. februára 2014.

( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1).

( 5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114).

( 6 ) Schválený rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35).

( 7 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní (pozri stranu 65 tohto úradného vestníka).

( 8 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pri zadávaní určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

( 9 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94).

( 10 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55).

( 11 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 15, 21.1.1998, s. 14).

( 12 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (Ú. v. ES L 164, 30.6.1994, s. 3).

( 13 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 1).

( 14 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).

( 15 ) Rozhodnutie Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúce sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 1).

( 16 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 1).

( 17 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

( 18 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 32).

( 19 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1).

( 20 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

( 21 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6).

( 22 ) Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, 23.3.1992, s. 14).

( 23 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1).

( 24 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5).

( 25 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 z 15. januára 2008 o programe Spoločenstva na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 1).

( 26 ) Nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1).

( 27 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 z 5. novembra 2002 o spoločnom slovníku obstarávania (CPV) (Ú. v. ES L 340, 16.12.2002, s. 1).

( 28 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1).

( 29 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

( 30 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek na štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).

( 31 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 15, 21.1.1998, s. 14).

( 32 ) Smernica Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby (Ú. v. ES L 78, 26.3.1977, s. 17).

( 33 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

( 34 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

( 35 ) Rozhodnutie Komisie 2002/205/ES zo 4. marca 2002 prijaté na žiadosť Rakúska, ktoré žiada o osobitný režim ustanovený v článku 3 smernice 93/38/EHS (Ú. v. ES L 68, 12.3.2002, s. 31).

( 36 ) Rozhodnutie Komisie 2004/73/ES z 15. januára 2004 o žiadosti Nemecka o uplatnenie osobitného postupu ustanoveného v článku 3 smernice 93/38/EHS (Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 57).

( 37 ) Rozhodnutie Komisie 93/327/EHS z 13. mája 1993, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých musia obstarávatelia využívajúci geograficky vymedzené oblasti na účely prieskumu alebo ťažby ropy, plynu, uhlia alebo iných pevných palív, oznamovať Komisii informácie o uzatvorených verejných zmluvách (Ú. v. ES L 129, 27.5.1993, s. 25).

( 38 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy (Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12).

( 39 ) Rozhodnutie Komisie 2009/767/ES zo 16. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú opatrenia na uľahčenie postupov elektronickými spôsobmi prostredníctvom „miest jednotného kontaktu“ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 274, 20.10.2009, s. 36).

( 40 ) Rozhodnutie Komisie 2011/130/EÚ z 25. februára 2011, ktorým sa ustanovujú minimálne požiadavky na cezhraničné spracovanie dokumentov elektronicky podpísaných príslušnými orgánmi v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trh (Ú. v. EÚ L 53, 26.2.2011, s. 66).

( 41 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).

( 42 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

( 43 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

( 44 ) Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmu mikropodniky, malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

( 45 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

( 46 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

( 47 ) Rozhodnutie rady 71/306/EHS z 26. júla 1971, ktorým sa zriaďuje Poradný výbor pre verejné obstarávanie prác (Ú. v. ES L 185, 16.8.1971, s. 15).

( 48 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).

( 49 ) Informácie v nadpisoch 6, 9 a 11 sa považujú za informácie, ktoré sa neuverejňujú, ak sa zadávajúci subjekt domnieva, že ich uverejnenie môže poškodiť citlivý obchodný záujem.

Top