opatrenia v oblasti prevencie a pripravenosti v rámci Únie, a pokiaľ ide o článok 5 ods. 2, článok 13 ods. 3 a článok 28, aj mimo Únie, a

opatrenia zamerané na pomoc pri reakcii na bezprostredné nepriaznivé následky katastrofy, a to v rámci Únie alebo mimo nej, a to aj v krajinách, na ktoré odkazuje článok 28 ods. 1, na žiadosť o pomoc prostredníctvom mechanizmu Únie.

dosiahnuť vysokú úroveň ochrany pred katastrofami zabránením ich potenciálnym účinkom, ich zmiernením, podporovaním kultúry prevencie a zlepšovaním spolupráce medzi útvarmi civilnej ochrany a ostatnými príslušnými útvarmi;

zvýšiť úroveň pripravenosti reagovať na katastrofy na úrovni členského štátu a Únie;

uľahčiť rýchlu a účinnú reakciu v prípade katastrof alebo bezprostrednej hrozby katastrof, a to aj prijímaním opatrení na zmiernenie bezprostredných následkov katastrof a nabádaním členských štátov, aby sa usilovali o odstránenie byrokratických prekážok;

zvýšiť povedomie a pripravenosť verejnosti v prípadoch katastrof;

zvýšiť dostupnosť a využívanie vedeckých vedomostí o katastrofách; a

zintenzívniť spoluprácu a koordináciu na cezhraničnej úrovni a medzi členskými štátmi, ktoré sú vystavené riziku rovnakých druhov katastrof.

pokrok vo vykonávaní rámca prevencie katastrof: meraný počtom členských štátov, ktoré sprístupnili Komisii informácie uvedené v článku 6ods. 1 písm. d);

pokrok vo zvyšovaní úrovne pripravenosti na katastrofy: meraný množstvom kapacít v oblasti reakcie zahrnutých do európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany vo vzťahu k cieľom týkajúcim sa kapacít uvedených v článku 11, počtu modulov registrovaných v spoločnom systéme komunikácie a poskytovania informácií v prípade núdzových situácií (ďalej len „CECIS“) a počtu kapacít rescEU vytvorených na poskytovanie pomoci v mimoriadnych situáciách;

pokrok dosiahnutý pri zlepšovaní reakcie na katastrofy: meraný rýchlosťou zásahov v rámci mechanizmu Únie a rozsahom, v ktorom pomoc prispieva k potrebám na mieste; a

pokrok vo zvyšovaní povedomia a pripravenosti verejnosti na katastrofy meraný úrovňou povedomia občanov Únie o rizikách v ich regióne.

prijíma opatrenia na zlepšenie vedomostnej základne o rizikách katastrof a na zlepšenie podpory a propagácie spolupráce a výmeny vedomostí, výsledkov vedeckého výskumu a inovácie, najlepších postupov a informácií, a to aj medzi členskými štátmi, ktoré čelia spoločným rizikám;

podporuje a presadzuje posúdenie rizík a činnosti v oblasti mapovania, ktoré vykonávajú členské štáty, prostredníctvom spoločného využívania osvedčených postupov, a uľahčuje prístup k osobitným a odborným znalostiam o otázkach spoločného záujmu;

vytvára a pravidelne aktualizuje medzisektorový prehľad a mapu rizík prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou vrátane rizík katastrof, ktoré majú alebo môžu mať cezhraničné účinky na viaceré krajiny, ktorým Únia môže čeliť, využívajúc jednotný prístup v rámci rôznych oblastí politík, ktoré sa môžu zaoberať prevenciou katastrof alebo mať na ňu vplyv, pričom sa náležite zohľadnia pravdepodobné vplyvy zmeny klímy;

nabáda na výmenu osvedčených postupov pri vypracúvaní národných systémov civilnej ochrany v záujme vyrovnania sa s vplyvom zmeny klímy;

presadzuje a podporuje rozvoj a vykonávanie činnosti členských štátov v oblasti riadenia rizík, a to prostredníctvom spoločného využívania osvedčených postupov, a uľahčuje prístup k osobitným a odborným znalostiam o otázkach spoločného záujmu;

zbiera a šíri informácie sprístupnené členskými štátmi; organizuje výmenu skúseností o posúdení spôsobilosti na riadenie rizík; a uľahčuje výmenu osvedčených postupov pri plánovaní prevencie a pripravenosti, a to aj prostredníctvom dobrovoľného partnerského preskúmania;

v lehotách stanovených v článku 6 ods. 1 písm. d) pravidelne podáva správy Európskemu parlamentu a Rade o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní článku 6;

podporuje využívanie rôznych fondov Únie, prostredníctvom ktorých by bolo možné podporovať udržateľné predchádzanie katastrofám a nabáda členské štáty a regióny, aby tieto možnosti financovania využívali;

zdôrazňuje význam prevencie rizík, podporuje členské štáty pri zvyšovaní povedomia a informovaní a vzdelávaní verejnosti, ako aj ich úsilie pri informovaní verejnosti o systémoch varovania, a to poskytovaním usmernení o takýchto systémoch aj na cezhraničnej úrovni;

podporuje preventívne opatrenia v členských štátoch a tretích krajinách uvedených v článku 28, a to prostredníctvom spoločného využívania osvedčených postupov, a uľahčuje prístup k osobitným a odborným znalostiam o otázkach spoločného záujmu; a

v úzkej konzultácii s členskými štátmi vykonáva ďalšie nevyhnutné podporné a doplnkové preventívne opatrenia na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a).

ďalej rozvíjajú posúdenia rizík na celoštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako celoštátna úroveň;

ďalej rozvíjajú posúdenie spôsobilosti na riadenie rizík na celoštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako celoštátna úroveň;

ďalej rozvíjajú a skvalitňujú plánovanie riadenia rizík v prípade katastrof na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň, a to aj pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu, s prihliadnutím na ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám uvedené v odseku 5, keď budú stanovené, a riziká spojené s katastrofami, ktoré majú alebo môžu mať cezhraničné účinky na viaceré krajiny;

sprístupňujú Komisii zhrnutie relevantných skutočností z posúdení uvedených v písmenách a) a b), pričom sa zameriavajú na kľúčové riziká. V prípade kľúčových rizík s cezhraničnými dôsledkami a rizík spojených s katastrofami, ktoré majú alebo môžu mať cezhraničné účinky na viaceré krajiny, ako aj prípadných rizík s nízkou pravdepodobnosťou a závažným vplyvom, členské štáty opíšu prioritné opatrenia týkajúce sa prevencie a pripravenosti. Zhrnutie sa poskytne Komisii do 31. decembra 2020 a potom každé tri roky ako aj vždy, keď dôjde k významným zmenám;

dobrovoľne sa zúčastňujú na partnerskom preskúmaní posúdenia spôsobilosti na riadenie rizík;

v súlade s medzinárodnými záväzkami na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň, zlepšujú získavanie údajov o stratách v dôsledku katastrof s cieľom zabezpečiť zostavenie scenárov založených na dôkazoch, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1, a identifikáciu nedostatkov v kapacitách v oblasti reakcie na katastrofy.

požiadať členský štát, aby poskytol dodatočné informácie o konkrétnych opatreniach týkajúcich sa prevencie a pripravenosti v súvislosti s rizikom zodpovedajúcim uvedenému druhu katastrofy; a

v relevantných prípadoch na základe poskytnutých informácií:

riadi ERCC;

riadi CECIS s cieľom umožniť komunikáciu a spoločné využívanie informácií medzi ERCC a kontaktnými bodmi členských štátov;

pracuje s členskými štátmi na:

vytvára a riadi spôsobilosti na aktiváciu a vysielanie tímov odborníkov zodpovedných za:

vytvára a udržiava spôsobilosť poskytovať logistickú podporu pre tímy odborníkov uvedené v písm. d);

vytvára a udržiava sieť vyškolených odborníkov členských štátov, ktorí môžu byť k dispozícii v krátkom čase, aby ERCC pomohli pri monitorovaní informovania a uľahčovaní koordinácie;

uľahčuje koordináciu predbežného umiestňovania kapacít v oblasti reakcie na katastrofy, ktoré vykonávajú členské štáty, v rámci Únie;

podporuje úsilie o zlepšenie interoperability modulov a iných kapacít v oblasti reakcie pri zohľadnení najlepších postupov na úrovni členských štátov, ako aj medzinárodnej úrovni;

v rámci svojich právomocí prijíma opatrenia potrebné na uľahčenie podpory hostiteľskej krajiny vrátane vypracúvania a aktualizácie usmernení o podpore hostiteľskej krajiny, na čom na základe operačných skúseností spolupracuje s členskými štátmi;

podporuje vytváranie dobrovoľných programov partnerského preskúmania na posúdenie stratégií pripravenosti členských štátov, a to na základe vopred vymedzených kritérií, čo umožní formulovanie odporúčaní na posilnenie úrovni pripravenosti Únie;

v úzkej konzultácii s členskými štátmi prijíma ďalšie nevyhnutné podporné a doplnkové opatrenia v oblasti pripravenosti na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b); a

podporuje členské štáty v prípade katastrof na ich území na základe ich žiadosti tým, že im poskytne možnosť využívať európske vedecké partnerstvá na cielenú vedeckú analýzu. Výsledné analýzy sa môžu zdieľať v rámci CECIS so súhlasom postihnutých členských štátov.

sú schopné vykonávať vopred vymedzené úlohy v oblastiach reakcie v súlade s platnými medzinárodnými usmerneniami a preto:

sú interoperabilné s inými modulmi;

zúčastňujú sa na odbornej príprave a cvičeniach s cieľom splniť požiadavku interoperability;

sú podriadené vedeniu osoby, ktorá je zodpovedná za činnosť modulov; a

sú schopné podľa potreby spolupracovať s ostatnými orgánmi Únie a/alebo medzinárodnými inštitúciami, najmä Organizáciou Spojených národov.

posudzovania rizika, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. a);

prehľadu rizík, ako sa uvádza v článku 5 ods. 1 písm. c);

posúdenia spôsobilosti na riadenie rizík vypracovaného členskými štátmi, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. b);

dostupných údajov o stratách v dôsledku katastrof, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. f);

dobrovoľnej výmeny existujúcich informácií o plánovaní riadenia rizík v prípade katastrof na vnútroštátnej alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň;

mapovania prostriedkov; a

vypracúvania plánov na nasadzovanie kapacít v oblasti reakcie.

určujú potrebný druh a množstvo materiálnych prostriedkov a všetky potrebné podporné služby, ktoré už boli vymedzené ako kapacity rescEU, a/alebo

vymedzujú dodatočné materiálne prostriedky a všetky potrebné podporné služby ako kapacity rescEU a stanovujú potrebný druh a množstvo týchto kapacít.

postúpi žiadosť kontaktným bodom ostatných členských štátov;

v súčinnosti s postihnutým členským štátom získava a analyzuje overené informácie o situácii s cieľom vypracovať spoločnú informovanosť o situácii a reakciu na situáciu a poskytne uvedené informácie priamo členským štátom;

vypracuje po porade so žiadajúcim členským štátom odporúčania týkajúce sa poskytovania pomoci prostredníctvom mechanizmu Únie na základe potrieb na mieste a všetkých relevantných vopred vypracovaných plánov, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1, vyzve členské štáty, aby nasadili konkrétne kapacity, a uľahčuje koordináciu poskytovania požadovanej pomoci; a

prijme ďalšie opatrenia na uľahčenie koordinácie reakcie.

udržiava dialóg s kontaktnými bodmi členských štátov s cieľom zabezpečiť účinný a jednotný príspevok reakcie Únie na katastrofy prostredníctvom mechanizmu Únie k celkovému úsiliu zameranému na pomoc v núdzi, a to najmä prostredníctvom:

bezodkladne vypracuje odporúčania, podľa možnosti v spolupráci s postihnutou krajinou, na základe potrieb na mieste a všetkých relevantných vopred vypracovaných plánov, vyzve členské štáty, aby nasadili osobitné kapacity, a uľahčuje koordináciu poskytovania požadovanej pomoci;

udržiava styk s postihnutou krajinou v súvislosti s technickými podrobnosťami, akými sú napríklad konkrétna potreba pomoci, prijímanie ponúk a praktické mechanizmy na prijímanie a rozdeľovanie pomoci na mieste;

udržiava styk s OCHA a spolupracuje s inými príslušnými aktérmi, ktorí prispievajú k celkovému úsiliu vynakladanému na poskytovanie pomoci, alebo ich podporuje s cieľom maximalizovať synergie, dosiahnuť komplementárnosť a zabrániť duplicite a nedostatkom; a

udržiava styk so všetkými relevantnými aktérmi, najmä v záverečnej etape podporného zásahu v rámci mechanizmu Únie, na účely uľahčenia hladkého odovzdania.

na žiadosť o odborné znalosti z oblasti prevencie v súlade s článkom 5 ods. 2;

na žiadosť o odborné znalosti z oblasti pripravenosti v súlade s článkom 8 ods. 2;

v prípade katastrofy v rámci Únie, ako sa uvádza v článku 15 ods. 5;

v prípade katastrofy mimo Únie, ako sa uvádza v článku 16 ods. 3.

členské štáty určia v rámci svojej zodpovednosti odborníkov, ktorí sa môžu nasadiť ako členovia tímov odborníkov;

Komisia vyberie odborníkov a vedúceho týchto tímov na základe ich kvalifikácie a skúseností vrátane úrovne absolvovanej odbornej prípravy týkajúcej sa mechanizmu Únie, predchádzajúcich skúseností z misií v rámci mechanizmu Únie a inej práce v oblasti poskytovania núdzovej pomoci na medzinárodnej úrovni; výber sa zakladá aj na ďalších kritériách vrátane jazykových zručností, aby sa zabezpečilo, že tím ako celok má zručnosti, ktoré sú potrebné v konkrétnych situáciách;

Komisia vymenúva odborníkov a vedúcich tímov pre misiu po dohode s členským štátom, ktorý ich nominoval.

poskytovania a spoločného využívania informácií o vybavení a o dopravných a logistických zdrojoch, ktoré môžu členské štáty sprístupniť, a to s cieľom uľahčiť združovanie takého vybavenia alebo dopravných a logistických zdrojov;

vývoja kartografického materiálu na rýchle nasadenie a mobilizáciu zdrojov, najmä s ohľadom na osobitosti cezhraničných regiónov, s cieľom riešiť cezhraničné riziká viacerých krajín;

pomoci členským štátom pri určovaní dopravných a logistických zdrojov, ktoré môžu byť sprístupnené z iných zdrojov vrátane komerčného trhu, a uľahčovania ich prístupu k takýmto zdrojom; alebo

pomoci členským štátom pri určovaní vybavenia, ktoré môže byť k dispozícii z iných zdrojov vrátane komerčného trhu.

spolufinancovanie projektov, štúdií, seminárov, prieskumov a podobných opatrení a činností uvedených v článku 5;

spolufinancovanie partnerského preskúmania uvedeného v článku 6 písm. d) a článku 8 písm. j);

zachovávanie funkcií, ktoré poskytuje ERCC, a to v súlade s článkom 8 písm. a);

príprava na mobilizáciu a vyslanie tímov odborníkov uvedených v článku 8 písm. d) a článku 17 a rozvoj a udržiavanie kapacity rýchleho zapojenia prostredníctvom siete vyškolených odborníkov členských štátov uvedených v článku 8 písm. f);

zriadenie a udržiavanie CECIS a nástrojov umožňujúcich komunikáciu a spoločné využívanie informácií medzi ERCC a kontaktnými bodmi členských štátov a ostatnými účastníkmi v kontexte mechanizmu Únie;

prispievanie k rozvoju nadnárodných systémov európskeho záujmu zameraných na odhaľovanie, včasné varovanie a výstrahu s cieľom umožniť rýchlu reakciu, ako aj podporovať vzájomné prepojenie medzi vnútroštátnymi systémami včasného varovania a výstrahy a ich prepojenie s ERCC a CECIS. Tieto systémy zohľadňujú existujúce a budúce zdroje a systémy týkajúce sa informácií, monitorovania alebo odhaľovania a stavajú na nich;

vypracovanie plánu riadenia rizika katastrof, ako sa uvádza v článku 10;

podpora činností v oblasti pripravenosti uvedených v článku 13;

rozvoj ►M2  európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany ◄ uvedenej v článku 11 v súlade s odsekom 2 tohto článku.

vytvorenie, riadenie a udržiavanie kapacít rescEU v súlade s článkom 12;

zabezpečenie dostupnosti logistickej podpory pre tímy odborníkov uvedené v článku 17 ods. 1.

uľahčovanie koordinácie predbežného umiestňovania kapacít v oblasti reakcie na katastrofy v rámci Únie zo strany členských štátov v rámci Únie v súlade s článkom 8 písm. g); a

podpora poskytovania poradenstva týkajúceho sa opatrení v oblasti prevencie pripravenosti prostredníctvom nasadenia tímu odborníkov na mieste, a to na žiadosť členského štátu, tretej krajiny, Organizácie Spojených národov alebo jej agentúr, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 a článku 13 ods. 3.

náklady na úrovni Únie na vytvorenie a riadenie ►M2  európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany ◄ , ako aj súvisiace procesy uvedené v článku 11;

náklady na povinné kurzy, cvičenia a workshopy v rámci odbornej prípravy potrebné na certifikáciu kapacít členských štátov v oblasti reakcie na účely ►M2  európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany ◄ („náklady na certifikáciu“). Náklady na certifikáciu môžu pozostávať z jednotkových nákladov alebo paušálnych súm určených podľa druhu kapacity a pokrývajúcich až 100 % oprávnených nákladov; a

náklady potrebné na to, aby sa kapacity v oblasti reakcie zmodernizovali alebo opravili a dosiahli tak stav pohotovosti a dostupnosti, v ktorom by ich bolo možné nasadiť ako súčasť európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany v súlade s požiadavkami na kvalitu európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany a v relevantných prípadoch aj v súlade s odporúčaniami vypracovanými v rámci procesu certifikácie („náklady na adaptáciu“). Uvedené náklady môžu zahŕňať náklady súvisiace s operabilitou, interoperabilitou modulov a ďalších kapacít v oblasti reakcie, autonómnosťou, sebestačnosťou, prepraviteľnosťou, balením a iné potrebné náklady, za predpokladu, že konkrétne súvisia so zapojením kapacít do európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany.

Náklady na adaptáciu môžu zahŕňať:

Kapacity v oblasti reakcie financované v rámci bodov i) a ii) sa sprístupnia ako súčasť európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany na minimálne obdobie, ktoré súvisí s prijatým financovaním, trvá od 3 do 10 rokov a začína plynúť od skutočného sprístupnenia ako súčasti európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany, s výnimkou prípadov, keď je životnosť týchto kapacít kratšia.

Náklady na adaptáciu môžu pozostávať z jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb určených podľa druhu kapacity.

poskytovanie a spoločné využívanie informácií o vybavení a o dopravných a logistických zdrojoch, ktoré sa členské štáty rozhodnú sprístupniť, a to s cieľom uľahčiť združovanie takého vybavenia alebo dopravných a logistických zdrojov;

pomoc členským štátom pri určovaní dopravných a logistických zdrojov, ktoré môžu byť sprístupnené z iných zdrojov vrátane komerčného trhu, a uľahčovanie ich prístupu k takýmto zdrojom;

pomoc členským štátom pri určovaní vybavenia, ktoré môže byť sprístupnené z iných zdrojov vrátane komerčného trhu;

financovanie dopravných a logistických zdrojov potrebných na zabezpečenie rýchlej reakcie na katastrofy. Takéto opatrenia sú oprávnené na finančnú podporu len v prípade, že sú splnené tieto kritériá:

krátkodobý prenájom skladovacej kapacity na dočasné uskladnenie pomoci od členských štátov v záujme uľahčenia jej koordinovanej dopravy;

doprava z členského štátu ponúkajúceho pomoc do členského štátu, ktorý uľahčuje jej koordinovanú dopravu;

prebaľovanie pomoci členských štátov s cieľom maximálne využiť dostupné dopravné kapacity alebo splniť osobitné operačné požiadavky; alebo

miestna doprava, tranzit a skladovanie zoskupenej pomoci s cieľom zabezpečiť jej koordinované doručenie na miesto konečného určenia v krajine, ktorá o pomoc požiadala.

o finančnú podporu Únie pre dopravu pomoci žiada postihnutý členský štát alebo členský štát, ktorý poskytuje pomoc, na základe riadne odôvodneného posúdenia potrieb;

postihnutý členský štát alebo prípadne členský štát, ktorý poskytuje pomoc prijíma všetky kroky potrebné na vyžiadanie a získanie náhrady škody od znečisťovateľa v súlade so všetkými platnými medzinárodnými právnymi predpismi, právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi;

po získaní náhrady škody od znečisťovateľa postihnutý členský štát alebo prípadne členský štát, ktorý poskytuje pomoc, bezodkladne uhradí náklady Únii.

krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a to v súlade s podmienkami ustanovenými v Dohode o EHP, ako aj pre ostatné európske krajiny, ak sa tak ustanovuje v dohodách a postupoch;

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, a to v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách.

Interakcie ERCC s kontaktnými bodmi členských štátov, ako sa uvádza v článku 8 písm. b), článku 15 ods. 3 a článku 16 ods. 3 písm. a); operačných postupov reakcie na katastrofy v rámci Únie, ako sa uvádza v článku 15, ako aj mimo Únie, ako sa uvádza v článku 16, vrátane identifikácie príslušných medzinárodných organizácií.

zložiek CECIS, ako aj organizácie spoločného využívania informácií prostredníctvom CECIS, ako sa uvádza v článku 8 písm. b);

procesu vysielania tímov odborníkov, ako sa uvádza v článku 17;

identifikácie modulov, ďalších kapacít reakcie a odborníkov, ako sa uvádza v článku 9 ods. 1

operačných požiadaviek na fungovanie a interoperabilitu modulov, ako sa uvádza v článku 9 ods. 2, vrátane ich úloh, kapacít, hlavných zložiek, sebestačnosti a nasadzovania;

cieľov týkajúcich sa kapacity, požiadaviek na kvalitu a interoperabilitu a postupu certifikácie a registrácie potrebných na fungovanie ►M2  európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany ◄ , ako sa ustanovuje v článku 11, ako aj finančných dojednaní, ako sa uvádza v článku 21 ods. 2;

vytvorenia, riadenia a udržiavania kapacít rescEU, ako sa stanovuje v článku 12, vrátane kritérií pre rozhodnutia o nasadení, a operačných postupov, ako aj nákladov podľa článku 21 ods. 3;

vytvorenia a organizácie vedomostnej siete Únie v oblasti civilnej ochrany, ako sa stanovuje v článku 13;

kategórie rizík s nízkou pravdepodobnosťou a závažným vplyvom a zodpovedajúcich kapacít na ich riadenie podľa článku 21 ods. 4;

kritérií a postupov na ocenenie dlhodobého nasadenia a mimoriadnych príspevkov k civilnej ochrane Únie podľa článku 20a; a

organizácie podpory pre dopravné a logistické zdroje, ako sa uvádza v článkoch 18 a 23.