EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 02009L0045-20160617

Consolidated text: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES zo 6. mája 2009 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (Prepracované znenie) (Text s významom pre EHP)

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/45/2016-06-17

2009L0045 — SK — 17.06.2016 — 002.002


Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/45/ES

zo 6. mája 2009

o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode

(Prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

(Ú. v. ES L 163 25.6.2009, s. 1)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  Č.

Strana

Dátum

►M1

SMERNICA KOMISIE 2006/36/EÚ Text s významom pre EHP z 1. júna 2010,

  L 162

1

29.6.2010

►M2

SMERNICA KOMISIE (EÚ) 2016/844 Text s významom pre EHP z 27. mája 2016,

  L 141

51

28.5.2016


Opravené a doplnené:

►C1

Korigendum, Ú. v. ES L 193, 19.7.2016, s.  117 (2016/844)




▼B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/45/ES

zo 6. mája 2009

o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode

(Prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)



Článok 1

Účel

Účelom tejto smernice je zaviesť jednotnú úroveň bezpečnosti života a majetku na nových a existujúcich osobných lodiach a vysokorýchlostných osobných plavidlách, ak obidve kategórie lodí a plavidiel vykonávajú vnútroštátnu plavbu, a stanoviť postupy rokovania na medzinárodnej úrovni na účely harmonizácie pravidiel pre osobné lode vykonávajúce medzinárodnú plavbu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

a) „medzinárodné dohovory“ znamenajú Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori (dohovor SOLAS 1974), v znení zmien a doplnení, a Medzinárodný dohovor o nákladových čiarach ponoru z roku 1966 spolu s protokolmi a zmenami;

b) „Kódex o neporušenej stabilite“ znamená Kódex o neporušenej stabilite pre všetky typy plavidiel, na ktoré sa vzťahuje dokument Nástroje IMO obsiahnutý v rezolúcii zhromaždenia IMO A.749(18) zo 4. novembra 1993, v znení zmien a doplnení;

▼M1

c) „Kódex o vysokorýchlostných plavidlách“ znamená „Medzinárodný kódex pre bezpečnosť vysokorýchlostných plavidiel“ obsiahnutý v rezolúcii IMO 36 (63) z 20. mája 1994 alebo Medzinárodný kódex pre bezpečnosť vysokorýchlostných plavidiel z roku 2000 (kódex HSC z roku 2000) obsiahnutý v rezolúcii IMO MSC.97(73) z decembra 2000, v ich aktualizovaných zneniach;

▼B

d) „GMDSS“ znamená Globálny námorný núdzový a bezpečnostný systém, uvedený v kapitole IV dohovoru SOLAS 1974, v znení zmien a doplnení;

e) „osobná loď“ znamená loď, ktorá prepravuje viac ako 12 cestujúcich;

f) „osobná loď ro-ro“ znamená loď, ktorá prepravuje viac než 12 cestujúcich a má nákladné priestory ro-ro alebo priestory osobitnej kategórie v zmysle predpisu II-2/A/2 uvedeného v prílohe I;

g) „vysokorýchlostné osobné plavidlo“ znamená vysokorýchlostné plavidlo definované v predpise X/1 dohovoru SOLAS 1974 v znení zmien a doplnení, ktoré prepravuje viac než 12 cestujúcich, s výnimkou osobných lodí vo vnútrozemskej doprave v námorných oblastiach triedy B, C alebo D, ak:

i) ich výtlak zodpovedajúci konštrukčnej vodoryske je menší než 500 m3 a

▼M1

ii) ich maximálna rýchlosť, ako je definovaná v bode 1.4.30 Kódu pre vysokorýchlostné plavidlá z roku 1994 a v bode 1.4.37 Kódu pre vysokorýchlostné plavidlá z roku 2000, je nižšia než 20 uzlov;

▼B

h) „nová loď“ znamená loď, ktorej kýl bol položený, alebo bol v podobnej fáze výstavby k 1. júlu 1998 alebo po tomto dátume; „podobná fáza výstavby“ znamená fázu, v ktorej:

i) začína stavba identifikovateľná so špecifickou loďou; a

ii) začalo montovanie tejto lode, ktoré predstavuje minimálne 50 ton alebo 1 % odhadovanej hmotnosti všetkých stavebných materiálov, podľa toho, ktorá hodnota je menšia;

i) „existujúca loď“ znamená loď, ktorá nie je novou loďou;

j) „vek“ znamená vek lode vyjadrený počtom rokov po dátume jej dodania;

k) „cestujúci“ znamená každú osobu, okrem:

i) kapitána lode, členov posádky a iných osôb zamestnaných alebo služobne začlenených do akejkoľvek funkcie na palube lode; a

ii) dieťaťa mladšieho ako jeden rok;

l) „dĺžka lode“, pokiaľ nie je výslovne stanovené inak, znamená 96 % celkovej dĺžky čiary ponoru pri 85 % najmenšej bočnej výške meranej od vrchu kýlu, alebo dĺžka od prednej časti lode k osi kormidla pozdĺž čiary ponoru, ak je táto hodnota väčšia. Pri lodiach projektovaných s previsom kýlu, čiara ponoru, na ktorej sa meria dĺžka, je paralelná s projektovanou čiarou ponoru;

m) „výška prednej časti“ znamená výšku prednej časti, ako je definovaná v nariadení č. 39 Medzinárodného dohovoru o nákladových čiarach ponoru z roku 1966, ktorá je vertikálnou vzdialenosťou prednej kolmice medzi čiarou ponoru zodpovedajúcou predpísanému letnému voľnému boku lode a projektovanému náklonu a vrchom exponovanej paluby na strane;

n) „loď s plnou palubou“ znamená loď, ktorá má úplnú palubu vystavenú počasiu a moru, ktorá má stále možnosti uzatvorenia všetkých otvorov, ktoré sú vystavené počasiu a pod ktorými sú všetky otvory na stranách lode zabezpečené minimálne stálymi prostriedkami na poveternostne odolné uzatvorenie.

Úplná paluba môže byť vodotesná paluba alebo ekvivalentná štruktúra pozostávajúca z nie vodotesnej paluby, úplne pokrytá poveternostne odolnou konštrukciou primeranej sily, aby sa zachovala poveternostne odolná integrita, a vybavená poveternostne odolnými uzatváracími zariadeniami;

o) „medzinárodná plavba“ znamená plavbu po mori z prístavu členského štátu do prístavu, ktorý sa nachádza mimo tohto členského štátu, alebo naopak;

p) „vnútroštátna plavba“ znamená plavbu v morskej oblasti z prístavu členského štátu do rovnakého alebo iného prístavu v rámci toho istého členského štátu;

q) „morská oblasť“ znamená oblasť, ako je zavedená podľa článku 4 ods. 2;

avšak pre uplatňovanie ustanovení o rádiokomunikácii sa uplatňujú definície morských oblastí, ako sú definované v predpise č. 2 kapitola IV dohovoru SOLAS 1974 v znení zmien a doplnení;

r) „prístavná oblasť“ znamená oblasť inú ako morskú oblasť, ako je definovaná členskými štátmi, rozkladajúcu sa až po najvzdialenejšie stále prístavné pracoviská tvoriace jednotnú časť prístavného systému, alebo až po hranice, ktoré sú definované prírodnými geografickými znakmi, ktoré chránia ústie alebo podobnú chránenú oblasť;

s) „útočisko“ znamená ľubovoľnú prírodne alebo umelo chránenú oblasť, ktorú loď alebo plavidlo môže použiť ako úkryt v prípade podmienok, ktoré by mohli ohroziť jej bezpečnosť;

t) „správny orgán štátu vlajky“ znamená príslušné orgány štátu, pod ktorého vlajkou je loď alebo plavidlo oprávnené sa plaviť;

u) „hostiteľský štát“ znamená členský štát, do prístavu ktorého alebo z prístavu ktorého loď alebo plavidlo plaviace sa pod vlajkou inou, ako je vlajka tohto členského štátu, vykonáva vnútroštátnu plavbu;

v) „uznaná organizácia“ znamená organizáciu, ktorá je uznaná v súlade s článkom 4 smernice Rady 94/57/ES z 22. novembra 1994 o spoločných pravidlách a normách pre lodné inšpekcie a dohliadajúce organizácie a pre príslušné činnosti námornej správy ( 1 );

w) „míľa“ je 1 852 metrov;

x) „významná výška vlny“ je priemerná výška hornej tretiny výšky vĺn pozorovaných počas určitého obdobia;

y) „osoby so zníženou pohyblivosťou“ znamenajú všetky osoby, ktoré majú osobitné ťažkosti pri používaní verejnej dopravy, vrátane starších osôb, osôb so zdravotným postihnutím, osôb s poškodením zmyslových orgánov a používateľov invalidných vozíkov, tehotné ženy a osoby sprevádzajúce malé deti.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa vzťahuje na tieto osobné lode a plavidlá, bez ohľadu na ich vlajku, ak vykonávajú vnútroštátnu plavbu:

a) nové osobné lode;

b) existujúce osobné lode dlhé 24 metrov a viac;

c) vysokorýchlostné osobné plavidlá.

Každý členský štát v pozícii hostiteľského štátu musí zabezpečiť, aby osobné lode a vysokorýchlostné osobné plavidlá plaviace sa pod vlajkou štátu, ktorý nie je členským štátom, plne vyhovovali požiadavkám tejto smernice ešte predtým, ako im je povolené vykonávať vnútroštátnu plavbu v tomto členskom štáte.

2.  Táto smernica sa nevzťahuje na:

a) osobné lode, ktoré sú:

i) vojnové lode a vojenské dopravné lode;

ii) lode, ktoré nie sú poháňané strojnými prostriedkami;

▼M1

iii) plavidlá, ktoré sú vystavané z materiálu iného, ako je oceľ alebo ekvivalent ocele, a na ktoré sa nevzťahujú normy týkajúce sa vysokorýchlostných plavidiel [rezolúcia MSC 36(63) alebo MSC.97(73)] alebo dynamicky podporovaných plavidiel [rezolúcia A.373 (X)];

▼B

iv) drevené lode jednoduchej konštrukcie;

v) pôvodné alebo jednotlivé repliky historických osobných lodí projektované pred rokom 1965, stavané prevažne z pôvodných materiálov;

vi) rekreačné jachty, pokiaľ nemajú posádku a ani nebudú obsadené posádkou a pre komerčné účely neprevážajú viac ako dvanásť cestujúcich; alebo

vii) lode, ktoré pôsobia výlučne v prístavných oblastiach;

b) vysokorýchlostné osobné plavidlá, ktoré sú:

i) vojnové plavidlá a vojenské dopravné plavidlá;

ii) rekreačné plavidlá, pokiaľ nemajú posádku a ani nebudú obsadené posádkou a pre komerčné účely neprevážajú viac ako dvanásť cestujúcich; alebo

iii) plavidlá, ktoré pôsobia výlučne v prístavných oblastiach.

Článok 4

Triedy osobných lodí

1.  Osobné lode sú rozdelené do týchto tried podľa morských oblastí, v ktorých sa plavia:

„Trieda A“

znamená osobnú loď, ktorá vykonáva vnútroštátnu plavbu inú ako plavbu, na ktorú sa vzťahujú triedy B, C a D.

„Trieda B“

znamená osobnú loď, ktorá vykonáva vnútroštátnu plavbu, na ktorej nikdy nie je vzdialená viac ako 20 míľ od hranice pobrežia, kde môžu stroskotané osoby dosiahnuť pevninu, zodpovedajúcej strednej výške prílivu.

„Trieda C“

znamená osobnú loď, ktorá vykonáva vnútroštátnu plavbu v morských oblastiach, kde pravdepodobnosť prekročenia 2,5 metrov významnej výšky vlny je menšia ako 10 % počas jednoročného obdobia pre celoročnú prevádzku, alebo počas špecifického obmedzeného obdobia počas roka pre prevádzku výlučne v tomto období (napr. obdobie letnej prevádzky), na ktorej nikdy nie je vzdialená viac ako 15 míľ od miesta útočiska, ani viac ako 5 míľ od hranice pobrežia, kde stroskotané osoby môžu dosiahnuť pevninu, zodpovedajúcej strednej výške prílivu.

„Trieda D“

znamená osobnú loď, ktorá vykonáva vnútroštátnu plavbu v morských oblastiach, kde pravdepodobnosť prekročenia 1,5 metrov významnej výšky vlny je menšia ako 10 % počas jednoročného obdobia pre celoročnú prevádzku, alebo počas špecifického obmedzeného obdobia počas roka pre prevádzku výlučne v tomto období (napr. obdobie letnej prevádzky), na ktorej nikdy nie je vzdialená viac ako 6 míľ od miesta útočiska, ani viac ako 3 míle od hranice pobrežia, kde stroskotané osoby môžu dosiahnuť pevninu, zodpovedajúcej strednej výške prílivu.

2.  Každý členský štát:

a) vypracuje a v prípade potreby aktualizuje zoznam morských oblastí v jeho právomoci, s vymedzením zón s celoročnou prevádzkou a prípadne s časovo obmedzenou prevádzkou tried lodí, do ktorých sú lode zaradené podľa kritérií stanovených v odseku 1;

b) uverejní zoznam v databáze verejne prístupnej na internetovej stránke príslušného námorného orgánu;

c) oznámi Komisii miesto takých informácií a zmeny vykonané v zozname.

▼M1

3.  Pre vysokorýchlostné osobné plavidlá sa uplatňujú kategórie definované v odseku 1 (1.4.10) a (1.4.11) Kódexu o vysokorýchlostných plavidlách z roku 1994 alebo odseku 1 (1.4.12) a (1.4.13) Kódexu o vysokorýchlostných plavidlách z roku 2000.

▼B

Článok 5

Uplatňovanie

1.  Nové a existujúce osobné lode a vysokorýchlostné osobné plavidlá, ak vykonávajú vnútroštátnu plavbu, musia byť v súlade s príslušnými bezpečnostnými pravidlami a normami stanovenými v tejto smernici.

2.  Členské štáty neodmietnu z dôvodov vyplývajúcich z tejto smernice prevádzku osobných lodí alebo vysokorýchlostných osobných plavidiel, ak vykonávajú vnútroštátnu plavbu, ktoré sú v súlade s požiadavkami tejto smernice vrátane akýchkoľvek dodatočných požiadaviek stanovených členským štátom v súlade s článkom 9 ods. 1.

Každý členský štát, ak je v postavení hostiteľského štátu, musí uznávať bezpečnostný certifikát vysokorýchlostného plavidla a povolenie na prevádzku, ktoré vydal iný členský štát pre vysokorýchlostné osobné plavidlá, ak vykonávajú vnútroštátnu plavbu, alebo bezpečnostný certifikát osobnej lode uvedený v článku 13, ktorý vydal iný členský štát pre osobné lode, ak vykonávajú vnútroštátnu plavbu.

3.  Hostiteľský štát môže vykonať inšpekciu osobnej lode alebo vysokorýchlostného osobného plavidla, ak vykonáva vnútroštátnu plavbu, a vykonať audit dokumentácie takejto lode alebo plavidla v súlade s ustanoveniami smernice 95/21/ES.

4.  Všetky námorné zariadenia prítomné na palube lode, ako je uvedené v zozname prílohy A.1 k smernici 96/98/ES a ktoré sú v súlade s ustanoveniami uvedenej smernice, sa považujú, že sú v súlade s ustanoveniami tejto smernice bez ohľadu na to, či príloha I tejto smernice vyžaduje, aby zariadenie bolo schválené a aby sa podrobilo testom k spokojnosti správneho orgánu štátu vlajky.

Článok 6

Bezpečnostné požiadavky

1.  Pokiaľ ide o nové a existujúce osobné lode tried A, B, C a D:

a) konštrukcia a údržba trupu, hlavných a pomocných strojných zariadení, elektrických a automatických častí musia byť v súlade s normami stanovenými pre klasifikáciu podľa pravidiel uznanej organizácie alebo ekvivalentných pravidiel, ktoré používa správny orgán v súlade s článkom 14 ods. 2 smernice 94/57/ES;

b) uplatňujú sa ustanovenia kapitoly IV vrátane dodatkov GMDSS z roku 1988, kapitoly V a kapitoly VI dohovoru SOLAS 1974 v znení zmien a doplnení;

▼M1

c) na navigačné zariadenie na palube lode sa uplatňujú pravidlá 17, 18, 19, 20 a 21 kapitoly V dohovoru SOLAS z roku 1974 v jeho aktualizovanom znení. O navigačnom zariadení na palube lode, ako sa uvádza v prílohe A.1 k smernici 96/98/ES, a ktoré je v súlade s ustanoveniami tejto smernice, platí, že je v súlade s požiadavkami typového schválenia nariadenia 18.1 kapitoly V dohovoru SOLAS z roku 1974.

▼B

2.  Pokiaľ ide o nové osobné lode:

a) všeobecné požiadavky:

i) nové osobné lode triedy A musia byť úplne v súlade s požiadavkami dohovoru SOLAS 1974 v znení zmien a doplnení, a so špecifickými relevantnými požiadavkami stanovenými v tejto smernici. Pre tie predpisy, ktoré sa podľa dohovoru SOLAS 1974 v znení zmien a doplnení vykladajú podľa uváženia správneho orgánu, uplatní správny orgán štátu vlajky výklady, ako sú uvedené v prílohe I tejto smernice;

ii) nové osobné lode tried B, C a D musia byť v súlade so špecifickými relevantnými požiadavkami stanovenými v tejto smernici;

b) požiadavky na nákladové čiary ponoru:

i) všetky nové osobné lode dlhé 24 metrov a viac musia byť v súlade s Medzinárodným dohovorom o nákladových čiarach ponoru z roku 1966;

ii) kritériá s úrovňou bezpečnosti ekvivalentné s kritériami Medzinárodného dohovoru o nákladových čiarach ponoru z roku 1966 sa musia uplatňovať vo vzťahu k dĺžke a triede pre nové osobné lode, ktoré sú kratšie ako 24 metrov;

iii) bez ohľadu na body i) a ii), nové osobné lode triedy D sú oslobodené od požiadavky minimálnej výšky prednej časti lode, ako je uvedené v Medzinárodnom dohovore o nákladových čiarach ponoru z roku 1966;

iv) nové osobné lode tried A, B, C a D musia mať plnú palubu.

3.  Pokiaľ ide o existujúce osobné lode:

a) existujúce osobné lode triedy A musia byť v súlade s predpismi pre existujúce osobné lode definovanými v dohovore SOLAS 1974 v znení zmien a doplnení, a so špecifickými relevantnými požiadavkami tejto smernice; pri tých predpisoch, ktorých výklad dohovor SOLAS 1974 v znení zmien a doplnení ponecháva na uváženie správneho orgánu, musí správny orgán štátu vlajky uplatniť výklady, ako sú uvedené v prílohe I k tejto smernici;

b) existujúce osobné lode triedy B musia byť v súlade so špecifickými relevantnými požiadavkami tejto smernice;

c) existujúce osobné lode tried C a D musia byť v súlade so špecifickými relevantnými požiadavkami tejto smernice a v prípade záležitostí, na ktoré sa nevzťahujú takéto požiadavky, musia spĺňať pravidlá správneho orgánu štátu vlajky; takéto pravidlá musia stanoviť úroveň bezpečnosti ekvivalentnú úrovni z kapitoly II-1 a kapitoly II-2 prílohy I, pričom zohľadnia špecifické miestne prevádzkové podmienky, ktoré sa týkajú morských oblastí, v ktorých sa lode týchto tried môžu plaviť;

Pred tým, ako existujúce osobné lode tried C a D môžu začať vykonávať pravidelnú vnútroštátnu plavbu v hostiteľskom štáte, správny orgán štátu vlajky musí získať súhlas hostiteľského štátu pre takéto pravidlá;

d) ak je členský štát názoru, že pravidlá, ktoré požaduje správny orgán hostiteľského štátu podľa písmena c), sú neprimerané, musí o tom okamžite informovať Komisiu; Komisia začne konanie, aby mohla rozhodnúť v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 2;

e) opravy, zmeny a úpravy podstatného charakteru a vybavenie, ktoré sa spája s týmito činnosťami, musia byť v súlade s požiadavkami pre nové lode, ako je stanovené v odseku 2 písm. a); zmeny vykonané na existujúcej lodi, ktorých cieľom je iba dosiahnutie vyššej úrovne možnosti prežiť, sa nepovažujú za úpravy podstatného charakteru;

f) ustanovenia písmena a), ak v dohovore SOLAS 1974 v znení zmien a doplnení nie sú uvedené skoršie dátumy, a ustanovenia písmen b) a c), ak v prílohe I tejto smernice nie sú určené skoršie dátumy, sa neuplatnia vo vzťahu k lodi, ktorej kýl bol položený alebo bol v podobnej fáze výstavby:

i) pred 1. januárom 1940: do 1. júla 2006;

ii) 1. januára 1940 alebo po tomto dátume, ale pred 31. decembrom 1962: do 1. júla 2007;

iii) 1. januára 1963 alebo po tomto dátume, ale pred 31. decembrom 1974: do 1. júla 2008;

iv) 1. januára 1975 alebo po tomto dátume, ale pred 31. decembrom 1984: do 1. júla 2009;

v) 1. januára 1985 alebo po tomto dátume, ale pred 1. júlom 1998: do 1. júla 2010.

4.  Pokiaľ ide o vysokorýchlostné osobné plavidlá:

▼M1

a) vysokorýchlostné plavidlá, ktoré boli postavené k 1. januáru 1996 alebo neskôr alebo sa na nich k tomuto dňu vykonali opravy, zmeny alebo úpravy významnej povahy, musia vyhovovať požiadavkám pravidla X/2 a X/3 dohovoru SOLAS z roku 1974, pokiaľ:

 ich kýl nebol položený ani loď nebola v podobnom štádiu stavby neskôr, ako v júni 1998, a

 dodanie lode a zaradenie do prevádzky sa uskutočnili neskôr, ako v decembri 1998, a

 sú úplne v súlade s požiadavkami Kódexu pre bezpečnosť dynamicky podporovaných plavidiel (kódex DSC) v rezolúcii IMO A.373(X), zmenenej a doplnenej rezolúciou IMO MSC.37/63).

▼B

b) vysokorýchlostné osobné plavidlá konštruované pred 1. januárom 1996 a spĺňajúce požiadavky Kódexu o vysokorýchlostných plavidlách smú pokračovať v prevádzke certifikovanej podľa toho kódexu;

vysokorýchlostné osobné plavidlá konštruované pred 1. januárom 1996 a nespĺňajúce požiadavky Kódexu o vysokorýchlostných plavidlách, nesmú vykonávať vnútroštátnu plavbu, ak už neboli v prevádzke v rámci vnútroštátnej plavby v členskom štáte 4. júna 1998, pričom v takomto prípade smú pokračovať vo svojej prevádzke v rámci vnútroštátnej plavby v tomto členskom štáte; takéto plavidlá musia spĺňať požiadavky Kódexu DSC;

c) konštrukcia a údržba vysokorýchlostných osobných plavidiel a ich zariadení musia byť v súlade s pravidlami pre klasifikáciu vysokorýchlostných plavidiel uznanej organizácie alebo ekvivalentnými pravidlami, ktoré používa správny orgán v súlade s článkom 14 ods. 2 smernice 94/57/ES.

Článok 7

Stabilizačné požiadavky na osobné lode ro-ro a vyradenie z prevádzky

1.  Všetky osobné lode ro-ro triedy A, B a C, ktorých kýl bol položený alebo boli v podobnej fáze výstavby 1. októbra 2004 alebo po tomto dátume, musia spĺňať požiadavky článkov 6, 8 a 9 smernice 2003/25/ES.

2.  Všetky osobné lode ro-ro triedy A a B, ktorých kýl bol položený alebo boli v podobnej fáze výstavby pred 1. októbrom 2004, musia spĺňať požiadavky článkov 6, 8 a 9 smernice 2003/25/ES k 1. októbru 2010, pokiaľ nie sú vyradené z prevádzky k uvedenému dátumu alebo neskoršiemu dátumu, ku ktorému dosiahnu vek 30 rokov, no v každom prípade najneskôr do 1. októbra 2015.

Článok 8

Bezpečnostné požiadavky pre osoby so zníženou pohyblivosťou

1.  Členské štáty zabezpečia prijatie vhodných opatrení, pokiaľ je to uskutočniteľné, na základe usmernení v prílohe III, aby mali osoby so zníženou pohyblivosťou bezpečný prístup na všetky osobné lode triedy A, B, C a D a na všetky vysokorýchlostné osobné plavidlá používané vo verejnej doprave, ktorých kýl bol položený alebo boli v podobnej fáze výstavby 1. októbra 2004 alebo po tomto dátume.

2.  Členské štáty spolupracujú a poradia sa so všetkými organizáciami, ktoré zastupujú osoby so zníženou pohyblivosťou, pri uplatňovaní usmernení obsiahnutých v prílohe III.

3.  Na účely prestavby osobných lodí triedy A, B, C a D a vysokorýchlostných osobných plavidiel používaných vo verejnej doprave, ktorých kýl bol položený alebo boli v podobnej fáze výstavby pred 1. októbrom 2004, musia členské štáty uplatňovať usmernenia prílohy III, pokiaľ je to ekonomicky vhodné a uskutočniteľné.

Členské štáty vypracujú národný akčný plán uplatňovania usmernení pre takéto lode a plavidlá. Tento plán pošlú Komisii najneskôr do 17. mája 2005.

4.  Členské štáty najneskôr 17. mája 2006 oznámia Komisii vykonávanie tohto článku na všetky osobné lode uvedené v odseku 1, osobné lode uvedené v odseku 3 certifikované na prepravu viac než 400 cestujúcich a všetky vysokorýchlostné osobné plavidlá.

Článok 9

Dodatočné bezpečnostné požiadavky, ekvivalenty, výnimky a bezpečnostné opatrenia

1.  Ak sa členský štát alebo skupina členských štátov nazdáva, že uplatniteľné bezpečnostné požiadavky by sa mali v určitých situáciách zlepšiť vzhľadom na špecifické miestne okolnosti, a ak je táto potreba preukázaná, môžu prijať opatrenia na zlepšenie bezpečnostných požiadaviek s podmienkou postupu uvedeného v odseku 4.

2.  Členský štát môže s podmienkou postupu uvedeného v odseku 4 prijať opatrenia, ktoré umožňujú ekvivalenty pre predpisy uvedené v prílohe I, ak sú takéto ekvivalenty účinné aspoň tak, ako tieto predpisy.

3.  Za predpokladu, že sa nezníži úroveň bezpečnosti a s podmienkou postupu uvedeného v odseku 4, môže členský štát prijať opatrenia na oslobodenie lodí od určitých špecifických požiadaviek tejto smernice pre vnútroštátnu plavbu uskutočňovanú v tomto štáte, vrátane jeho súostrovných morských oblastí, ktoré sú chránené pred vplyvmi otvoreného mora, za určitých prevádzkových podmienok, ako napríklad menšia významná výška vlny, obmedzené obdobie počas roka, plavby iba za dňa alebo za určitých vhodných klimatických alebo poveternostných podmienok, alebo obmedzené trvanie plavby alebo blízkosť záchranných služieb.

4.  Členský štát, ktorý využije ustanovenia odsekov 1, 2 alebo 3, postupuje v súlade s druhým až šiestym pododsekom tohto odseku.

Členský štát informuje Komisiu o opatreniach, ktoré zamýšľa prijať, vrátane podrobností v rozsahu potrebnom na potvrdenie, že bezpečnostná úroveň je primerane dodržaná.

Ak sa do šiestich mesiacov po oznámení rozhodne v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 2, že navrhované opatrenia nie sú odôvodnené, od uvedeného členského štátu sa bude požadovať, aby navrhované opatrenia zmenil alebo ich neprijal.

Prijaté opatrenia musia byť špecifikované v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch a oznámené Komisii, ktorá informuje ostatné členské štáty o podrobnostiach týchto opatrení.

Všetky takéto opatrenia sa musia uplatňovať na všetky osobné lode tej istej triedy alebo plavidlá, ak sú v prevádzke za tých istých špecifikovaných podmienok bez ohľadu na ich vlajku alebo štátnu príslušnosť, alebo miesto sídla ich prevádzkovateľa.

Opatrenia uvedené v odseku 3 sa uplatňujú iba dovtedy, kým je loď alebo plavidlo v prevádzke za špecifikovaných podmienok.

5.  Ak sa členský štát nazdáva, že osobná loď alebo plavidlo vykonávajúce vnútroštátnu plavbu v rámci tohto členského štátu, bez ohľadu na skutočnosť, že spĺňa ustanovenia tejto smernice, predstavuje riziko vážneho nebezpečenstva pre životy alebo majetok alebo životné prostredie, prevádzka tejto lode alebo plavidla sa môže pozastaviť, alebo je možné uložiť dodatočné bezpečnostné opatrenia, pokiaľ sa takéto nebezpečenstvo neodstráni.

Pri vyššie uvedených okolnostiach sa uplatní tento postup:

a) členský štát okamžite informuje Komisiu a ostatné členské štáty o svojom rozhodnutí a uvedie podložené dôvody takéhoto rozhodnutia;

b) Komisia preskúma, či pozastavenie alebo dodatočné opatrenia sú oprávnené z dôvodov vážneho nebezpečenstva pre bezpečnosť a životné prostredie;

c) v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 2 sa rozhodne, či rozhodnutie členského štátu pozastaviť prevádzku takejto lode alebo plavidla, alebo uložiť dodatočné opatrenia je oprávnené z dôvodov vážneho nebezpečenstva pre bezpečnosť životov alebo majetku, alebo pre životné prostredie, a ak pozastavenie prevádzky alebo opatrenia nie sú odôvodnené, daný členský štát musí pozastavenie prevádzky alebo opatrenia odvolať.

Článok 10

Úpravy

1.  Tieto ustanovenia sa môžu upraviť tak, aby sa zohľadnil vývoj na medzinárodnej úrovni, najmä v rámci IMO:

a) definície v článku 2 písm. a), b), c), d) a v);

b) ustanovenia týkajúce sa postupov a usmernení pre prehliadky uvedené v článku 12;

c) ustanovenia týkajúce sa dohovoru SOLAS 1974 v znení zmien a doplnení a Kódexu o vysokorýchlostných plavidlách vrátane ich následných zmien a doplnení, uvedených v článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 4, článku 12 ods. 3 a článku 13 ods. 3;

d) špecifické odkazy na „medzinárodné dohovory“ a rezolúcie IMO, uvedené v článku 2 písm. g), m) a q), článku 3 ods. 2 písm. a), článku 6 ods. 1 písm. b) a c), článku 6 ods. 2 písm. b) a článku 13 ods. 3.

2.  Prílohy sa môžu zmeniť a doplniť tak, aby:

a) sa na účely tejto smernice uplatnili zmeny a doplnenia medzinárodných dohovorov;

b) sa na základe skúseností zlepšili technické špecifikácie.

3.  Opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3.

4.  Zmeny a doplnenia medzinárodných nástrojov uvedených v článku 2 tejto smernice sa môžu vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 2099/2002.

Článok 11

Výbor

1.  Komisii pomáha Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovaniu z lodí (COSS) zriadený podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 2099/2002.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je dva mesiace.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 12

Obhliadky

1.  Všetky nové osobné lode sa podrobia obhliadkam správneho orgánu štátu vlajky stanoveným v písmenách a), b) a c):

a) obhliadka pred uvedením lode do prevádzky;

b) pravidelná obhliadka lode raz za 12 mesiacov; a

c) dodatočné obhliadky podľa okolností.

2.  Všetky existujúce osobné lode sa podrobia obhliadkam správneho orgánu štátu vlajky stanoveným v písmenách a), b) a c):

a) počiatočná obhliadka pred uvedením lode do prevádzky v rámci vnútroštátnej plavby v hostiteľskom štáte pre existujúce lode vykonávajúce vnútroštátnu plavbu v členskom štáte, pod vlajkou ktorého sú oprávnené sa plaviť;

b) pravidelná obhliadka raz za 12 mesiacov; a

c) dodatočné obhliadky podľa okolností.

3.  Všetky vysokorýchlostné osobné plavidlá, ktoré v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 4 tejto smernice musia byť v súlade s požiadavkami Kódexu o vysokorýchlostných plavidlách (kódex HSC), sa podrobia obhliadkam správneho orgánu štátu vlajky, ktoré vyžaduje uvedený kódex.

Vysokorýchlostné osobné plavidlá, ktoré v súlade s článkom 6 ods. 4 tejto smernice musia byť v súlade s požiadavkami kódexu DSC, sa podrobia obhliadkam správneho orgánu štátu vlajky, ktoré vyžaduje uvedený kódex.

▼M1

4.  dodržiavajú sa príslušné postupy a usmernenia pre obhliadky na účely bezpečnostného certifikátu osobných lodí uvedené v rezolúcii IMO A.997(25) v znení zmien a doplnení, „Usmernenia pre obhliadky na základe harmonizovaného systému obhliadok a osvedčovania z roku 2007“ alebo postupy vypracované na dosiahnutie toho istého cieľa.

▼B

5.  Obhliadky uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 vykonajú výlučne odborníci na obhliadky zo samotného správneho orgánu štátu vlajky, alebo uznaná organizácia členského štátu oprávnená štátom vlajky vykonať obhliadku, na účely zabezpečenia toho, že všetky uplatniteľné požiadavky tejto smernice sú splnené.

Článok 13

Certifikáty

1.  Všetky nové a existujúce osobné lode musia mať v súlade s touto smernicou bezpečnostný certifikát osobnej lode. Certifikát musí mať formát uvedený v prílohe II. Tento certifikát vydá správny orgán štátu vlajky po vykonaní počiatočnej obhliadky, ako je opísané v článku 12 ods. 1 písm. a) a článku 12 ods. 2 písm. a).

2.  Bezpečnostný certifikát osobnej lode sa vydá na obdobie nepresahujúce 12 mesiacov. Obdobie platnosti certifikátu môže správny orgán štátu vlajky predĺžiť o diskrečné obdobie až jedného mesiaca po dátume uplynutia platnosti certifikátu uvedenom na certifikáte. Ak sa udelí predĺženie, nové obdobie platnosti certifikátu začne plynúť od dátumu uplynutia platnosti existujúceho certifikátu pred predĺžením jeho platnosti.

Obnovenie bezpečnostného certifikátu osobnej lode sa vydá po vykonaní pravidelnej obhliadky, ako je opísané v článku 12 ods. 1 písm. b) a článku 12 ods. 2 písm. b).

3.  Pre vysokorýchlostné osobné plavidlá, ktoré spĺňajú požiadavky kódexu HSC správny orgán štátu vlajky vydá bezpečnostný certifikát vysokorýchlostných plavidiel a povolenie prevádzkovať vysokorýchlostné plavidlo v súlade s ustanoveniami kódexu HSC.

Pre vysokorýchlostné osobné plavidlá, ktoré spĺňajú požiadavky kódexu DSC, vydá správny orgán štátu vlajky certifikát DSC na konštrukciu a zariadenie a povolenie DSC na prevádzku v súlade s ustanoveniami kódexu DSC.

Pred vydaním povolenia na prevádzku vysokorýchlostného osobného plavidla na vnútroštátnu plavbu v hostiteľskom štáte odsúhlasí správny orgán štátu vlajky s hostiteľským štátom všetky prevádzkové podmienky súvisiace s prevádzkou plavidla v tomto štáte. Všetky takéto podmienky musí správny orgán štátu vlajky uviesť na povolení na prevádzku.

4.  Výnimky udelené lodiam alebo plavidlám podľa ustanovení a v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 3 musia byť uvedené na certifikáte lode alebo plavidla.

Článok 14

Predpisy dohovoru SOLAS 1974

1.  Pokiaľ ide o osobné lode, ktoré vykonávajú medzinárodné plavby, Spoločenstvo predloží IMO žiadosti s cieľom:

a) urýchliť prebiehajúce práce v rámci IMO na preskúmaniach kapitol II-1, II-2 a III dohovoru SOLAS 1974, v znení zmien a doplnení, ktoré obsahujú záležitosti, ktoré sú ponechané na uváženie správneho orgánu, aby sa zaviedli harmonizované výklady týchto predpisov a prijali zodpovedajúce zmeny týchto predpisov; a

b) prijať opatrenia na povinné uplatňovanie zásad, z ktorých vychádzajú ustanovenia obežníka MSC 606 o odsúhlasení výnimiek dohovoru SOLAS 1974 prístavným štátom.

2.  Žiadosti uvedené v odseku 1 predloží predsedníctvo Rady a Komisia na základe harmonizovaných predpisov uvedených v prílohe I.

Všetky členské štáty vynaložia všetko úsilie, aby zabezpečili, že IMO sa bude urýchlene zaoberať vývojom uvedených predpisov a opatrení.

Článok 15

Pokuty

Členské štáty stanovia pravidlá o pokutách uplatniteľných na porušenia vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa vykonali. Takto stanovené pokuty musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Článok 16

Oznámenie

Členské štáty okamžite oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.

Článok 17

Zrušovacie ustanovenie

Smernica 98/18/ES, zmenená a doplnená smernicami uvedenými v prílohe IV, časť A, sa zrušuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe IV, časť B.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe V.

Článok 18

Účinnosť

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 19

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

▼M1




PRÍLOHA I

BEZPEČNOSTNÉ POŽIADAVKY NA NOVÉ A EXISTUJÚCE OSOBNÉ LODE VO VNÚTROŠTÁTNEJ PLAVBE

Obsah

VŠEOBECNÉ USTANOVENIASTAVBA LODE – ROZDELENIE LODE NA ÚSEKY A STABILITA, STROJOVÉ A ELEKTRICKÉ ZARIADENIAVŠEOBECNE

1.

Definície týkajúce sa časti B (R 2)

2.

Definície týkajúce sa častí C, D a E (R 3)

KONŠTRUKCIA LODÍ

1.

Nové inštalácie z materiálov obsahujúcich azbest (R 3-5)

2.

Konštrukčné výkresy uchovávané na palube a na brehu (R 3-7)

3.

Ťažné a kotevné zariadenia (R 3-8)

NEPORUŠENÁ STABILITA, ROZDELENIE LODE NA ÚSEKY A PORUŠENÁ STABILITALODE POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2009 ALEBO NESKÔR – MOŽNOSŤ UPLATNIŤ REZOLÚCIU MSC.216(82)LODE POSTAVENÉ PRED 1. JANUÁROM 2009

1.

Neporušená stabilita – rezolúcia A.749 (18)

2.

Vodotesné rozdelenie

3.

Zaplaviteľná dĺžka (R 4)

4.

Prípustná dĺžka oddelení (R 6)

5.

Zaplaviteľnosť (R 5)

6.

Koeficient rozdelenia

7.

Osobitné požiadavky na rozdelenie lode (R 7)

8.

Stabilita v podmienkach pri poškodení (R 8)

8-1.

Stabilita osobných lodí ro-ro v podmienkach pri poškodení (R 8-1)

8-2.

Osobitné požiadavky na osobné lode ro-ro prepravujúce 400 alebo viac cestujúcich (R 8-2)

8-3.

Osobitné požiadavky na osobné lode okrem osobných lodí ro-ro, prepravujúce 400 alebo viac osôb

9.

Priedely kolízneho priestoru a priestoru strojového zariadenia (R 10)

10.

Dvojité dná (R 12)

11.

Stanovenie, označenie a zaznamenávanie deliacich nákladových značiek (R 13)

12.

Konštrukcia a úvodné testovanie vodotesných priedelov atď. (R 14)

13.

Otvory vo vodotesných priedeloch (R 15)

14.

Lode prepravujúce nákladné vozidla a sprevádzajúci personál (R 16)

15.

Otvory v obšívke pod hranicou ponoru (R 17)

16.

Vodotesná odolnosť osobných lodí nad hranicou hĺbky ponoru (R 20)

17.

Uzáver dverí pre lodný náklad (R 20-1)

17-1.

Vodotesná odolnosť od paluby ro-ro (priedelová paluba) po priestory pod ňou (R 20-2)

17-2.

Prístup k palubám ro-ro (R 20-3)

17-3.

Uzáver priedelov na palube ro-ro (R 20-4)

18.

Informácie o stabilite (R 22)

19.

Bezpečnostné havarijné plány (R 23)

20.

Celistvosť trupu a nadpalubia, prevencia a ochrana pred poškodením (R 23-2)

21.

Označovanie, pravidelná prevádzka a kontrola vodotesných dverí atď. (R 24)

22.

Záznamy v lodnom denníku (R 25)

23.

Zdvíhacie plošiny a rampy pre automobily

24.

Zábradlia

STROJOVÉ ZARIADENIA

1.

Všeobecne (R 26)

2.

Spaľovacie motory (R 27)

3.

Usporiadanie útorových čerpadiel (R 21)

4.

Počet a typ útorových čerpadiel (R 21)

5.

Zariadenie pre spätný chod (R 28)

6.

Kormidlové zariadenie (R 29)

7.

Doplňujúce požiadavky na elektrické a elektrohydraulické kormidlové zariadenie (R 30)

8.

Vetrací systém v strojovniach (R 35)

9.

Komunikácia medzi veliteľským mostíkom a strojovňou (R 37)

10.

Poplachové zariadenie pre mechanikov (R 38)

11.

Umiestenie núdzových zariadení (R 39)

12.

Ovládače strojového zariadenia (R 31)

13.

Parné potrubné systémy (R 33)

14.

Tlakovzdušné systémy (R 34)

15.

Ochrana proti hluku (R 36)

16.

Výťahy

ELEKTRICKÉ ZARIADENIA

1.

Všeobecne (R 40)

2.

Hlavný zdroj elektrickej energie a osvetľovacie zariadenia (R 41)

3.

Núdzový zdroj elektrickej energie (R 42)

4.

Doplnkové núdzové osvetlenie pre lode ro-ro (R 42-1)

5.

Ochrana pred zásahom elektrickým prúdom, požiarom a iným nebezpečenstvám elektrického pôvodu (R 45)

DOPLNKOVÉ POŽIADAVKY NA STROJOVNE BEZ TRVALEJ OBSLUHY

Osobitné posúdenie (R 54)

1.

Všeobecne (R 46)

2.

Protipožiarna ochrana (R 47)

3.

Ochrana proti zaplaveniu (R 48)

4.

Ovládanie hnacích zariadení z veliteľského mostíka (R 49)

5.

Komunikácia (R 50)

6.

Poplachový systém (R 51)

7.

Bezpečnostné systémy (R 52)

8.

Osobitné požiadavky na strojové zariadenia, kotly a elektrické zariadenia (R 53)

9.

Automatický riadiaci a poplachový systém (R 53.4)

PROTIPOŽIARNA OCHRANA, HLÁSENIE A HASENIE POŽIARUVŠEOBECNE

1.

Základné princípy (R 2)

2.

Definície (R 3)

3.

Požiarne čerpadlá, protipožiarne potrubie, hydranty, hadice a prúdnice (R 4)

4.

Pevné hasiace systémy (R 5 + 8 + 9 + 10)

5.

Prenosné hasiace prístroje (R 6)

6.

Hasiace zariadenia v strojovniach (R 7)

7.

Osobitné opatrenia v strojovniach (R 11)

8.

Systémy samočinných hasiacich zariadení, hlásenia požiaru a požiarneho poplachu (R 12)

9.

Pevné požiarne hlásne a poplachové systémy (R 13)

10.

Opatrenia týkajúce sa tekutých palív, mazacích olejov a iných horľavých olejov (R 15)

11.

Výstroj požiarnikov (R 17)

12.

Rôzne (R 18)

13.

Plány požiarnej ochrany (R 20)

14.

Prevádzková pohotovosť a údržba

15.

Pokyny, príprava a výcvik na palube

16.

Prevádzka

PROTIPOŽIARNE OPATRENIA

1.

Konštrukcia (R 23)

2.

Hlavné vertikálne a horizontálne požiarne úseky (R 24)

3.

Priedely v hlavnom vertikálnom požiarnom úseku (R 25)

4.

Protipožiarna odolnosť priedelov a palúb na nových lodiach prepravujúcich viac než 36 cestujúcich (R 26)

5.

Protipožiarna odolnosť priedelov a palúb na nových lodiach prepravujúcich maximálne 36 cestujúcich a existujúcich lodí triedy B prepravujúcich viac než 36 cestujúcich (R 27)

6.

Únikové cesty (R 28)

6-1.

Únikové cesty na osobných lodiach ro-ro (R 28-1)

7.

Prieniky a otvory v deliacich plochách triedy „A“ a „B“ (R 30, 31)

8.

Ochrana schodíšť a výťahov v obytných a hospodárskych priestoroch (R 29)

9.

Vetracie systémy (R 32)

10.

Hranaté a kruhové lodné okná (R 33)

11.

Obmedzené používanie horľavého materiálu (R 34)

12.

Konštrukčné údaje (R 35)

13.

Pevné systémy hlásenia požiaru a požiarneho poplachu a automatický systém samočinných hasiacich zariadení, hlásenia požiarov a požiarneho poplachu (R 14) (R 36)

14.

Ochrana priestorov osobitnej kategórie (R 37)

15.

Požiarne hliadky, systémy hlásenia požiaru a požiarneho poplachu a systémy miestneho rozhlasu (R 40)

16.

Modernizácia existujúcich lodí triedy B prepravujúcich viac než 36 cestujúcich (R 41-1)

17.

Osobitné požiadavky na lode prepravujúce nebezpečný tovar (R 41)

18.

Osobitné požiadavky na vrtuľníkové vybavenie

ZÁCHRANNÉ PROSTRIEDKY

1.

Definície (R 3)

2.

Komunikácie, záchranné plavidlá a záchranné člny, osobné záchranné prostriedky (R 6 + 7 + 18 + 21 + 22)

3.

Núdzový poplachový systém, systém verejného rozhlasu, zoznam súprav a pokyny pre stav núdze, zamestnanci zabezpečujúci rádiovú komunikáciu, prevádzkové pokyny, výcviková príručka a pokyny pre údržbu (R 6 + 8 + 9 +19 + 20)

4.

Posádka záchranného plavidla a dozor (R 10)

5.

Zhromažďovacie a naloďovacie zariadenie záchranného plavidla (R 11 + 23 + 25)

5-1.

Požiadavky na osobné lode ro-ro (R 26)

5-2.

Plochy na pristátie vrtuľníkov a na odvoz osôb (R 28)

5-3.

Pomocný systém rozhodovania pre kapitánov (R 29)

6.

Spúšťacie stanovištia (R 12)

7.

Uloženie záchranných plavidiel (R 13 + 24)

8.

Uloženie záchranných člnov (R 14)

8a.

Uloženie námorných evakuačných systémov (R 15)

9.

Zariadenia na spúšťanie plavidiel a vyrovnanie (R 16)

10.

Zariadenie na naloďovanie, spúšťanie a vyrovnanie záchranných člnov (R 17)

11.

Pokyny pre stav núdze (R 19)

12.

Pracovná pohotovosť, údržba a kontroly (R 20)

13.

Výcvik a cvičenie opustenia lode (R 19 + R 30)

RÁDIOVÁ KOMUNIKÁCIA

1.

Rádiokomunikačné zariadenia

TLAČIVO CERTIFIKÁTU BEZPEČNOSTI LODEUSMERNENIE PRE BEZPEČNOSTNÉ POŽIADAVKY NA OSOBNÉ LODE A VYSOKORÝCHLOSTNÉ OSOBNÉ PLAVIDLÁ SO ZRETEĽOM NA OSOBY SO ZNÍŽENOU POHYBLIVOSŤOU

PRÍLOHA IV

ZRUŠENÁ SMERNICA SO ZOZNAMOM JEJ NÁSLEDNÝCH ZMIEN A DOPLNENÍZOZNAM LEHÔT NA TRANSPOZÍCIU DO VNÚTROŠTÁTNEHO PRÁVA A UPLATŇOVANIETABUĽKA ZHODY

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

1. Ak sa to výslovne ustanovuje, predpisy tejto prílohy sa uplatňujú na nové a existujúce osobné lode tried A, B, C a D používané na domáce cesty so zreteľom na rozsah pôsobnosti tejto smernice, ako sa ustanovuje v článku 3.

2. Nové lode TRIED B, C A D s dĺžkou menej ako 24 metrov musia spĺňať požiadavky predpisov II-1/B/2 až II-1/B/8 a II-1/B/10 tejto prílohy, pokiaľ správa vlajkového štátu, pod ktorého vlajkou má loď právo plávať, nezabezpečí, aby spĺňali požiadavky vnútroštátnych predpisov vlajkového štátu a aby také predpisy zaručovali rovnocennú úroveň bezpečnosti.

3. Ak sa predpisy tejto prílohy neuplatňujú na nové lode s dĺžkou do 24 m, správa vlajkového štátu zabezpečí, aby sa ekvivalentná úroveň bezpečnosti zabezpečila prostredníctvom zhody s vnútroštátnymi predpismi.

4. Existujúce lode tried C a D nemusia spĺňať požiadavky predpisov kapitoly II-1 a II-2 tejto prílohy za predpokladu, že správa vlajkového štátu, pod ktorého vlajkou má loď právo plávať, zabezpečí, aby spĺňali požiadavky vnútroštátnych predpisov vlajkového štátu a že tieto predpisy zaručujú ekvivalentnú úroveň bezpečnosti.

5. Okrem toho v prípade, keď sa to považuje za nemožné a/alebo nenáležité, lode tried B, C a D s dĺžkou menej ako 24 metrov nemusia spĺňať tieto predpisy uvedené v kapitole II-1: v časti B predpis 10, v časti C predpisy 4, 9 a 10 a v časti E predpisy 1 až 9. Správa vlajkového štátu zaistí, aby sa dodržiavaním vnútroštátnych pravidiel zaručila ekvivalentná úroveň bezpečnosti pre takéto lode.

6. Bez ohľadu na ustanovenia článku 6.1 písm. b) nemusia lode triedy D, ktoré nepredlžujú ich plavbu mimo morskej oblasti A 1, ako sa definuje v predpise IV/2.12 dohovoru SOLAS z roku 1974, spĺňať prepravné požiadavky uvedené kapitole IV dohovoru SOLAS z roku 1974, musia však spĺňať aspoň ustanovenia kapitoly IV tejto prílohy.

7. Predpisy týkajúce sa viditeľnosti navigačného mostíka v predpise V/22 dohovoru SOLAS z roku 1974 sa uplatňujú, pokiaľ to je možné a náležité, aj na lode s dĺžkou menej ako 55 metrov, ak je „dĺžka“ taká, ako sa definuje v predpise V/2 dohovoru SOLAS z roku 1974.

8. Pokiaľ sa v tejto prílohe vyžaduje uplatňovanie rezolúcie IMO pre existujúce lode, lode postavené do dvoch rokov od dátumu prijatia tejto rezolúcie v IMO nemusia spĺňať požiadavky tejto rezolúcie za predpokladu, že sú v súlade s prípadnou platnou predchádzajúcou rezolúciou (prípadnými platnými predchádzajúcimi rezolúciami).

9. Pod opravami, prestavbami a zmenami „významnej povahy“ sa rozumie napríklad:

 každá zmena, ktorá podstatne mení rozmery lode,

 príklad: predĺženie pridaním nového hlavného rebra,

 každá zmena, ktorá podstatne mení kapacitu lode z hľadiska počtu prepravovaných cestujúcich,

 príklad: paluba pre vozidlá prestavaná na obytné priestory pre cestujúcich,

 každá zmena, ktorá podstatne zvýši životnosť lode,

 príklad: modernizácia obytných priestorov pre cestujúcich na celej jednej palube.

10. Označenie „(R..)“, ktoré je uvedené za niekoľkými názvami predpisov v tejto prílohe, sa vzťahuje na predpisy dohovoru SOLAS z roku 1974, z ktorých vychádzajú predpisy tejto prílohy, t. j.:

.1 Kapitola II-1: Časť A-1, pozri SOLAS vrátane zmien a doplnení z roku 2006.

.2 Kapitola II-1: Časť A a B, pozri SOLAS vrátane zmien a doplnení z rokov 96/98.

.3 Kapitola II-2: Časť A, predpisy 1 a 2, pozri SOLAS vrátane zmien a doplnení z rokov 1999/2000. Predpis 1.3, pozri časť F (alternatívne konštrukcie a vybavenie) revidovanej kapitoly II-2 (zmeny a doplnenia z roku 2000) SOLAS z roku 1974 v prípade nových lodí postavených 1. januára 2003 alebo neskôr. Kapitola II-2: Časť A, predpisy 3 – 16 a časť B, predpisy 1 – 18, pozri SOLAS vrátane zmien a doplnení z rokov 96/98.

.4 Kapitola III: Pozri zmeny a doplnenia SOLAS z rokov 96/98 a zmeny a doplnenia z rokov 2001 – 2003.

11. Ustanovenia uplatniteľné na LODE TRIEDY A možno nájsť v:

kapitola II-1/A-1, predpis 1,

kapitola II-1/B, predpisy 1, 23 a 24,

kapitola II-1/C, predpisy 1, 3 a 16,

kapitola II-2/A, predpisy 4, 9 a 12, a

kapitola II-2/B, predpis 6.

12. Predpisy uplatniteľné na OSOBNÉ LODE RO-RO TRIEDY A:

kapitola II-1/B, predpisy 17-2 a 20.

KAPITOLA II-1

STAVBA LODE – ROZDELENIE NA ÚSEKY A STABILITA, STROJOVÉ A ELEKTRICKÉ ZARIADENIA

ČASŤ A

VŠEOBECNE

1.    Definície týkajúce sa časti B (R 2)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1

 

.1  Deliaca nákladová značka je vodoryska, ktorá sa používa pri určení rozdelenia lode.

.2  Najhlbšia deliaca nákladová značka je vodoryska zodpovedajúca najväčšiemu ponoru, ktorý pripúšťajú príslušné požiadavky na rozdelenie.

.2  Dĺžka lode je dĺžka meraná medzi kolmicami na vonkajších koncoch najhlbšej deliacej nákladovej značky.

.3  Šírka lode je maximálna šírka od vonkajšieho rebra po vonkajšie rebro vo výške najhlbšej deliacej nákladovej značky alebo pod ňou.

.4  Ponor je vertikálna vzdialenosť meraná od hornej hrany kýlu k príslušnej deliacej nákladovej značke.

.5  Nosnosť znamená rozdiel medzi výtlakom lode v tonách vo vode so špecifickou mernou hmotnosťou 1,025 pri nákladovej značke zodpovedajúcej určenej letnej voľnej palube a vlastnou hmotnosťou lode.

.6  Vlastná hmotnosť znamená výtlak lode v tonách bez nákladu, pohonných hmôt, mazacích olejov, balastovej vody, pitnej vody a úžitkovej vody v nádržiach, upotrebiteľných zásob a bez cestujúcich a posádky a ich majetku.

.7  Priedelová paluba je najhornejšia paluba, na ktorej sú pripevnené priečne vodotesné priedely.

.8  Hranica ponoru je čiara vedená aspoň 76 mm pod hornou hranou priedelovej paluby na boku lode.

.9  Priestorová zaplaviteľnosť je percentuálna časť priestoru, ktorá môže byť zaplavená vodou. Objem priestoru, ktorý presahuje hranicu ponoru, sa meria len do výšky tejto hranice.

.10  Priestor strojovne znamená priestor medzi hornou hranou kýlu a hranicou ponoru a medzi vonkajšími priečnymi vodotesnými priedelmi ohraničujúcimi priestor, kde sa nachádza hlavné a pomocné hnacie strojové zariadenie a kotly slúžiace na pohon.

.11  Priestory pre cestujúcich znamenajú priestory, v ktorých sú ubytovaní a ktoré používajú cestujúci, s výnimkou miestností pre batožinu, zásoby, potraviny a poštu.

.12 Vodotesnosť konštrukcie znamená schopnosť zabrániť, aby voda pod hydrostatickým tlakom prenikla akýmkoľvek smerom konštrukciou pri nepoškodenom alebo poškodenom stave konštrukcie.

.13  Odolnosť proti poveternostným vplyvom znamená, že voda neprenikne do lode za akýchkoľvek podmienok na mori.

.14  Osobná loď ro-ro znamená osobnú loď s nákladnými priestormi typu ro-ro alebo priestormi osobitnej kategórie, ako je definované v predpise II-2/A/2.

2.    Definície týkajúce sa častí C, D a E (R 3)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1

 

.1  Riadiaci systém kormidlového zariadenia znamená zariadenie, ktorým sa prenášajú povely z veliteľského mostíka na hnaciu jednotku kormidlového zariadenia. Riadiaci systém kormidlového zariadenia zahŕňa vysielače, prijímače, hydraulické čerpadlá a ich príslušné motory, regulátory motorov, potrubia a káble.

.2  Hlavné kormidlové zariadenie znamená strojové zariadenie, ovládač kormidla, prípadne hnacia jednotka kormidlového zariadenia, a doplnkové vybavenie a prostriedky pôsobenia krútiaceho momentu na kormidlový stržeň (napr. kormidlová páka alebo kvadrant) nutné na pohyb kormidla na účel riadenia lode za normálnych prevádzkových podmienok.

.2  Hnacia jednotka kormidlového zariadenia znamená:

.1 v prípade elektrického kormidlového zariadenia, elektrický motor a jeho elektrické vybavenie a pripojené čerpadlo;

.2 v prípade elektrohydraulického kormidlového zariadenia, elektrický motor a jeho elektrické vybavenie a pripojené čerpadlo;

.3 v prípade iného hydraulického kormidlového zariadenia, hnací stroj a jeho pripojené čerpadlo.

.3  Pomocné kormidlové zariadenie znamená zariadenie iné, než je akákoľvek časť hlavného kormidlového zariadenia, ktoré je potrebné na riadenie lode v prípade poruchy hlavného kormidlového zariadenia, no bez kormidlovej páky alebo kvadrantu, alebo komponentov slúžiacich na rovnaký účel.

.4  Normálny prevádzkový a obývateľný stav znamená stav, v ktorom loď ako celok, strojové zariadenie, služby, prostriedky a pomocné zariadenia zabezpečujúce pohon, ovládateľnosť, bezpečnú plavbu, protipožiarnu a protizáplavovú bezpečnosť, vnútornú a vonkajšiu komunikáciu na lodi, signalizačné zariadenia, únikové cesty a spúšťacie zariadenie záchranných člnov, ako aj predpokladané zariadenie zabezpečujúce podmienky pohodlného pobytu, sú riadne prevádzkyschopné a fungujú normálne.

.5  Stav núdze znamená stav, v ktorom zariadenia potrebné na normálnu prevádzku a životné podmienky nie sú v prevádzkyschopnom stave pre poruchu hlavného zdroja elektrickej energie.

.6  Hlavný zdroj elektrickej energie znamená zdroj určený na dodávku elektrickej energie pre hlavný rozvodný panel na rozvod do všetkých zariadení potrebných na udržiavanie lode v normálnych prevádzkových a životných podmienkach.

.7  Stav nehybnej lode je stav, v ktorom hlavné hnacie strojové zariadenie, kotly a pomocné zariadenia nie sú v prevádzke, pretože nie sú zásobované energiou.

.8  Hlavný generátor je priestor, v ktorom sa nachádza hlavný zdroj elektrickej energie.

.9  Hlavný rozvodný panel je rozvodný panel, ktorý je priamo zásobovaný elektrickou energiou z hlavného zdroja a je určený na rozvod elektrickej energie do lodných zariadení.

.10  Núdzový rozvodný panel je rozvodný panel, ktorý je v prípade poruchy hlavného systému dodávky elektrickej energie zásobovaný priamo z núdzového zdroja elektrickej energie alebo prechodného núdzového zdroja elektrickej energie a je určený na rozvod elektrickej energie do núdzových zariadení.

.11  Núdzový zdroj elektrickej energie je zdroj elektrickej energie určený na zásobovanie núdzového rozvodného panelu v prípade poruchy dodávky z hlavného zdroja elektrickej energie.

.12  Maximálna prevádzková rýchlosť dopredu je najvyššia rýchlosť, na ktorú je loď konštruovaná pre plavbu na mori pri najhlbšom ponore.

.13  Maximálna rýchlosť dozadu je rýchlosť, ktorou môže loď pri plavbe na mori smerom dozadu dosiahnuť najvyšší navrhovaný výkon pri najhlbšom ponore.

.14(a)  Priestory strojového zariadenia sú všetky priestory strojového zariadenia kategórie A a všetky ostatné priestory zahŕňajúce pohonné zariadenia, kotly, úpravne na naftu, parné a spaľovacie motory, generátory a hlavné elektrické strojové zariadenia, plniace stanovište pre olej, chladiace, stabilizačné, vetracie a klimatizačné strojové zariadenia a podobné priestory a šachty k nim.

.14(b)  Priestory strojového zariadenia kategórie A sú také priestory a šachty k nim, ktoré zahŕňajú:

.1 strojové zariadenia s vnútorným spaľovaním používané pri hlavnom pohone alebo

.2 strojové zariadenia s vnútorným spaľovaním používané na iné účely než na hlavný pohon, keď tieto zariadenia majú celkový výkon aspoň 375 kW, alebo

.3 každý kotol vykurovaný naftou alebo úpravne na naftu.

.15  Systém motorového pohonu znamená hydraulické zariadenie na dodávku energie na účely otáčania kormidlového pňa obsahujúce pohonnú jednotku alebo pohonné jednotky spolu s pripojeným potrubím a armatúrami a pohonom kormidla. Systém motorového pohonu môže mať spoločné mechanické komponenty, t. j. kormidlovú páku alebo kvadrant a kormidlový stržeň, alebo komponenty slúžiace na rovnaký účel.

.16  Riadiace stanovištia sú priestory, v ktorých sa nachádza rádiové alebo hlavné navigačné zariadenie, alebo núdzový zdroj energie, alebo kde je sústredené zariadenie na hlásenie a ovládanie protipožiarnych zariadení.

ČASŤ A-1

KONŠTRUKCIA LODÍ

1.    Nové inštalácie materiálov obsahujúcich azbest (R 3-5)

VŠETKY LODE

.1 Tento predpis sa vzťahuje na materiály používané pri konštrukcii, strojových zariadeniach, elektrických zariadeniach a vybavení, na ktoré sa vzťahujú predpisy uvedené v tejto prílohe.

.2 V prípade všetkých lodí sú všetky nové inštalácie z materiálov obsahujúcich azbest zakázané.

2.    Konštrukčné výkresy uchovávané na palube a na brehu (R 3-7)

LODE TRIED B, C A D POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2012 ALEBO NESKÔR

.1 Súbor dielenských konštrukčných výkresov a iných plánov, na ktorých sú zobrazené všetky následné konštrukčné úpravy, sa musí uchovávať na palube lodí postavených 1. januára 2012 alebo neskôr.

.2 Dodatočný súbor takýchto výkresov musí uchovávať na brehu spoločnosť, ako sa definuje v prepise IX/1.2 dohovoru SOLAS z roku 1974.

.3 Pozri obežník MSC/1135 IMO „Konštrukčné výkresy lodí v konečnom stave, ktoré sa majú uchovávať na palube lode a na pevnine“.

3.    Ťažné a kotevné zariadenia (R 3-8)

LODE TRIED B, C A D S DĹŽKOU 24 METROV A VIAC POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2012 ALEBO NESKÔR

.1 Lode musia byť vybavené zariadeniami, vybavením a inštaláciami s dostatočne bezpečnou pracovného záťažou s cieľom umožniť vykonanie všetkých ťažných a kotviacich operácií spojených s bežnou prevádzkou lode.

.2 Zariadenia, vybavenie a inštalácie zabezpečené v súlade s odsekom 1 musia spĺňať normy špecifikované pre klasifikáciu podľa pravidiel uznanej organizácie alebo ekvivalentné pravidlá používané správou v súlade s článkom 14 ods. 2 smernice 94/57/ES.

.3 Pozri obežník MSC/1175 IMO „Usmernenia pre ťažné a kotevné zariadenia na palube lodí“.

.4 Všetky inštalácie alebo súčasti vybavenia na základe tohto predpisu musia byť jasne označené bez obmedzení týkajúcich sa ich bezpečnej prevádzky, pričom sa zohľadňuje pevnosť ich upevnenia na konštrukciu lode.

▼M2

4.    Ochrana proti hluku

LODE TRIED B, C a D POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2018 ALEBO NESKÔR

.1 Lode s hrubou priestornosťou 1 600 ton a viac musia byť konštruované tak, aby sa znížil hluk a aby bola zabezpečená ochrana palubného personálu pred hlukom v súlade s kódexom IMO o úrovni hluku na palubách lodí prijatým rezolúciou Výboru pre námornú bezpečnosť MSC.337(91), v platnom znení schválenom Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO).

▼M1

ČASŤ B

NEPORUŠENÁ STABILITA, ROZDELENIE LODE NA ÚSEKY A PORUŠENÁ STABILITA

Časť B-1

Lode postavené 1. januára 2009 alebo neskôr – možnosť uplatniť rezolúciu MSC.216(82)

Na lode TRIED B, C A D, ktorých kýl bol položený 1. januára 2009 alebo neskôr alebo ktoré boli k tomuto dňu v podobnom štádiu výstavby, sa uplatňujú požiadavky uvedené v časti B-2 alebo prípadne vhodné ustanovenia dohovoru SOLAS kapitoly II-I časti B, ako sa ustanovuje v prílohe 2 k rezolúcii MSC 216(82).

Časť B-2

Lode postavené pred 1. januárom 2009

1.    Neporušená stabilita – rezolúcia A.749(18), zmenená a doplnená rezolúciou MSC.75(69)

Všetky triedy nových lodí s dĺžkou 24 metrov a viac musia spĺňať príslušné ustanovenia pre osobné lode uvedené v kódexe o neporušenej stabilite prijatom rezolúciou IMO A.749(18) v znení zmien a doplnení.

Ak členské štáty považujú použitie kritérií silného vetra a kolísania podľa rezolúcie IMO A.749(18) v znení zmien a doplnení za nevhodné, môžu použiť alternatívny prístup zaručujúci dostatočnú stabilitu. Toto by malo byť doložené dôkazom predloženým Komisii, ktorý potvrdí, že sa dosiahne ekvivalentná úroveň bezpečnosti.

Všetky existujúce lode tried A a B musia za všetkých podmienok zaťaženia vyhovovať ďalej uvedeným kritériám stability s príslušnými úpravami vplyvu voľnej hladiny kvapalných látok v nádržiach v súlade s predpokladmi odseku 3.3 rezolúcie IMO A.749 (18) v znení zmien a doplnení alebo ekvivalentnými predpokladmi.

a) Plocha pod krivkou vyrovnávacieho ramena páky (krivka GZ) nesmie byť menšia než:

i) 0,055 metrových radiánov až do 30° náklonu lode;

ii) 0,09 metrových radiánov do 40° náklonu lode alebo uhlu zaplavenia, t. j. náklonu lode, pri ktorom by spodné hrany všetkých otvorov v lodnom trupe, nadstavbách alebo kabínach, ktoré sa nedajú vodotesne uzavrieť, boli potopené, keby bol tento uhol menší než 40°;

iii) 0,03 metrových radiánov pri náklone od 30° do 40° alebo od 30° až po uhol zaplavenia, keby bol tento uhol menší než 40 °.

b) Vyrovnávacie rameno páky GZ musí mať najmenej 0,20 metra pri náklone lode rovnom alebo väčšom než 30°.

c) Maximálne vyrovnávacie rameno páky GZ nastáva pri uhle náklonu nad 30° ale aspoň 25°.

d) Počiatočná priečna metacentrická výška nesmie byť menšia než 0,15 metra.

Podmienky zaťaženia, ktoré je nutné zohľadniť, aby sa overila zhoda s uvedenými kritériami stability, musí obsahovať aspoň podmienky uvedené v bode 3.5.1.1 rezolúcie IMO A.749 (18) v znení zmien a doplnení.

Všetky existujúce lode tried A a B s dĺžkou 24 metrov a viac musia vyhovovať aj doplňujúcim kritériám stanoveným v bode 3.1.2.6 (doplňujúce kritériá pre osobné lode) a v bode 3.2 (silný vietor a kolísanie) rezolúcie IMO A.749 (18) v znení zmien a doplnení.

Ak členské štáty považujú použitie kritérií silného vetra a kolísania podľa rezolúcie IMO A.749 (18) v znení zmien a doplnení za nevhodné, môžu použiť alternatívny prístup zaručujúci dostatočnú stabilitu. Toto by malo byť doložené dôkazom predloženým Komisii, ktorý potvrdí, že sa dosiahne ekvivalentná úroveň bezpečnosti.

2.    Vodotesné rozdelenie

Každá loď musí byť rozdelená priedelmi na vodotesné oddelenia, ktoré musia byť vodotesné až po priedelovú palubu a ktorých maximálna dĺžka sa vypočíta podľa konkrétnych požiadaviek stanovených ďalej v texte.

Namiesto týchto požiadaviek sa môžu ako ekvivalent časti B kapitoly II Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1960 použiť predpisy o rozdelení a stabilite osobných lodí, prijaté v rezolúcii IMO A.265(VIII), ak sa uplatňujú vo svojej celistvosti.

Každá ďalšia časť vnútornej štruktúry, ktorá ovplyvňuje účinnosť rozdelenia lode, musí byť vodotesná.

3.    Zaplaviteľná dĺžka (R 4)

.1 Zaplaviteľná dĺžka v danom bode je maximálna časť dĺžky lode, ktorej stred sa nachádza v tomto bode a ktorá môže byť zaplavená za predpokladu uvedenej zaplaviteľnosti bez toho, aby loď klesla za hranicu ponoru.

.2 V prípade, že loď nemá súvislú priedelovú palubu, zaplaviteľná dĺžka v každom bode sa môže stanoviť podľa predpokladanej súvislej hranice ponoru, ktorá nie je v žiadnom bode menšia než 76 mm pod hornou hranou paluby na boku lode, ku ktorému vedú príslušné vodotesné priedely a obšívka.

.3 Ak je časť predpokladanej hranice ponoru značne pod palubou, ku ktorej vedú priedely, môže správa vlajkového štátu povoliť obmedzené zmiernenie ustanovenia o vodotesnosti u tých častí priedelov, ktoré sú nad hranicou ponoru a bezprostredne pod vyššou palubou.

4.    Prípustná dĺžka oddelení (R 6)

Maximálna prípustná dĺžka oddelenia, ktorého stred leží v nejakom bode dĺžky lode, sa získa vynásobením zaplaviteľnej dĺžky príslušným koeficientom nazývaným koeficient rozdelenia.

5.    Zaplaviteľnosť (R 5)

Konečné predpoklady uvedené v predpise 3 sa týkajú zaplaviteľnosti priestorov pod hranicou ponoru.

Pri stanovení zaplaviteľnej dĺžky je predpokladaná priemerná zaplaviteľnosť priestoru pod hranicou ponoru uvedená v tabuľke predpisu 8.3.

6.    Koeficient rozdelenia

Koeficient rozdelenia je:

1,0, ak je loď certifikovaná na prepravu menej než 400 osôb, a

1,0, ak je loď certifikovaná na prepravu 400 osôb alebo viac a s dĺžkou L < 55, a

0,5, ak je loď certifikovaná na prepravu 400 osôb alebo viac.

Existujúce osobné lode ro-ro triedy B musia spĺňať túto požiadavku najneskôr do dátumu zhody, ktorý je ustanovený v predpise II-1/B/8-2 odseku 2.

Koeficient rozdelenia je: 1,0

7.    Osobitné požiadavky na rozdelenie lode (R 7)

.1 Ak vedú v jednej alebo viacerých častiach lode vodotesné priedely k vyššej palube než v zostávajúcej časti lode a je potrebné, aby toto vyššie vedenie priedelov bolo využité vo výpočte zaplaviteľnej dĺžky, potom je možné v prípade každej tejto časti lode využiť osobitné hranice ponoru za predpokladu, že:

.1 boky lode siahajú po celej dĺžke lode až po palubu, ktorá zodpovedá hornej hranici ponoru, a všetky otvory v obšívke po celej dĺžke lode pod touto palubou sa na účely predpisu 15 považujú za otvory pod hranicou ponoru a

.2 každé z dvoch oddelení priľahlých k „stupňom“ v priedelovej palube je v rámci prípustnej dĺžky zodpovedajúcej jej príslušným hraniciam ponoru a okrem toho ich spoločná dĺžka nepresahuje dvojnásobok prípustnej dĺžky na dolnej hranici ponoru.

.2 Oddelenie môže presiahnuť prípustnú dĺžku stanovenú pravidlami predpisu 4, ak spoločná dĺžka každého páru priľahlých oddelení, u ktorých je dané oddelenie spoločné, nepresiahne zaplaviteľnú dĺžku alebo dvojnásobok prípustnej dĺžky podľa toho, ktorá hodnota je menšia.

.3 Hlavný priečny priedel môže byť osadený za predpokladu, že všetky časti osadenia ležia vnútri vertikálnych plôch na oboch bokoch lode, ktoré sa nachádzajú vo vzdialenosti od obšívky rovnajúcej sa jednej pätine šírky lode merané v pravých uhloch osi na úrovni najhlbšej deliacej nákladnej značky. S každou časťou osadenia, ktorá leží mimo týchto hraníc, sa zaobchádza ako so stupňami podľa odseku 6.

.4 Ak je hlavný priečny priedel osadený alebo opatrený stupňami, použije sa na určenie rozdelenia rovnocenný priebežný priedel.

.5 Ak hlavné priečne vodotesné oddelenie obsahuje miestne rozdelenie a správa vlajkového štátu je presvedčená o tom, že po každom predpokladanom poškodení boku lode v dĺžke 3,0 metre plus 3 % dĺžky lode alebo 11,0 metrov alebo 10 % dĺžky lode podľa toho, ktorá hodnota je menšia, nebude celý objem hlavného oddelenia zaplavený, je možné povoliť primeranú odchýlku v prípustnej dĺžke vyžadovanej inak pre toto oddelenie. V takom prípade nesmie byť účinný vztlak predpokladaný na nepoškodenom boku väčší než je vztlak predpokladaný na poškodenom boku.

Odchýlka podľa tohto odseku sa udelí len vtedy, keď sa nepredpokladá porušenie predpisu 8.

.6 Hlavný priečny priedel môže mať stupne za predpokladu, že spĺňa jednu z týchto podmienok:

.1 celková dĺžka dvoch oddelení rozdelených príslušným priedelom nepresahuje buď 90 % zaplaviteľnej dĺžky, alebo dvojnásobok prípustnej dĺžky, s výnimkou prípustnej dĺžky na lodiach, ktorých koeficient rozdelenia sa rovná 1, ale celková dĺžka dvoch daných oddelení nesmie presiahnuť prípustnú dĺžku;

.2 dodatočné rozdelenie sa stanoví v rozsahu stupňov, aby sa udržala rovnaká úroveň bezpečnosti, ako je úroveň zabezpečená priebežným priedelom;

.3 oddelenie, nad ktorým sa stupeň nachádza, nepresahuje prípustnú dĺžku zodpovedajúcu hranici ponoru 76 mm pod stupňom.

.7 Na lodiach s dĺžkou 100 metrov a viac musia byť hlavné priečne priedely za čelným kolíznym priestorom upevnené vo vzdialenosti od prednej kolmice, ktorá nie je väčšia než prípustná dĺžka.

.8 Ak je vzdialenosť medzi dvoma priľahlými hlavnými priečnymi priedelmi alebo rovnakými priebežnými priedelmi alebo vzdialenosť medzi priečnymi plochami prechádzajúcimi cez najbližšie časti priedelov so stupňami menšia než 3,0 metre plus 3 % dĺžky lode alebo 11,0 metrov alebo 10 % dĺžky lode podľa toho, ktorá dĺžka je menšia, potom len jeden z týchto priedelov sa považuje za časť rozdelenia lode.

.9 Ak je požadovaný koeficient rozdelenia 0,50, celková dĺžka akýchkoľvek dvoch priľahlých oddelení nesmie presiahnuť zaplaviteľnú dĺžku.

8.    Stabilita v podmienkach pri poškodení (R 8)

.1.1 Za všetkých prevádzkových podmienok musí byť zabezpečená dostatočná neporušená stabilita, aby loď mohla odolať poslednému stupňu zaplavenia ktoréhokoľvek z hlavných oddelení, u ktorého sa musí dodržať zaplaviteľná dĺžka.

.1. Ak sú dve priľahlé hlavné oddelenia rozdelené stupňovitým priedelom podľa podmienok predpisu 7.6.1, musí byť neporušená stabilita primeraná tak, aby odolala zaplaveniu týchto dvoch priľahlých oddelení.

.1.3 Ak je požadovaný koeficient rozdelenia 0,50, musí byť neporušená stabilita primeraná tak, aby odolala zaplaveniu ktoréhokoľvek z dvoch priľahlých oddelení.

.2.1 Požiadavky pododseku .1 sa stanovia výpočtom, ktorý je v súlade s odsekmi 3, 4 a 6 a ktorý berie do úvahy rozmery a stavebné charakteristické charakteristiky lode a polohu a usporiadanie poškodených oddelení. Pri tomto výpočte sa predpokladá, že sa loď nachádza v najhorších predvídateľných prevádzkových podmienkach z hľadiska stability.

.2.2 Ak sa navrhuje vybaviť paluby, vnútorné deliace steny alebo pozdĺžne priedely dostatočnou nepriestupnosťou, aby sa zamedzilo prenikaniu prúdu vody, musí sa toto obmedzenie primerane zohľadniť vo výpočtoch.

.2.3 Stabilita vyžadovaná v konečnom stave po poškodení a po vyrovnaní plavidla, ak sa to predpokladá, sa stanoví takto:

.2.3.1 Kladná krivka zvyšného vyrovnávacieho ramena páky musí mať rozsah aspoň 15° za uhlom rovnovážnej polohy. Tento rozsah je možné znížiť na najviac 10° v prípade, že plocha pod krivkou vyrovnávacieho ramena páky zodpovedá ploche stanovenej v pododseku 2.3.2, vynásobenej koeficientom 15/rozsahu, kde rozsah je vyjadrený v stupňoch.

.2.3.2 Plocha pod krivkou vyrovnávacieho ramena páky musí byť aspoň 0,015 metrových radiánov meraných od uhla rovnovážnej polohy k menšiemu z nasledujúcich uhlov:

.1 uhol, pri ktorom dochádza k vzostupnému zaplaveniu;

.2 22 ° (merané od zvislej polohy) v prípade zaplavenia jedného oddelenia alebo 27° (merané od zvislej polohy) v prípade súčasného zaplavenia dvoch priľahlých oddelení.

.2.3.3 Zvyšné vyrovnávacie rameno páky sa vypočíta v rozsahu pozitívnej stability berúc do úvahy najväčší z týchto momentov náklonu:

.1 zhromaždenie všetkých cestujúcich na jednej strane;

.2 spustenie všetkých plne naložených záchranných plavidiel na vodu na jednej strane pomocou člnových žeriavov;

.3 tlak vetra

vypočítaný podľa vzorca:

image

Vyrovnávacie rameno páky však nesmie byť menšie než 0,10 m.

.2.3.4 Na účely výpočtu momentu náklonu v odseku 2.3.3 sa musia zohľadniť tieto predpoklady:

.1 Moment náklonu spôsobený zhromaždením cestujúcich:

.1.1 štyri osoby na štvorcový meter;

.1.2 hmotnosť 75 kg na každého cestujúceho;

.1.3 cestujúci sa rozdelia na disponibilné palubné plochy na jednej strane lode, a to na palubách, na ktorých sa nachádzajú zhromažďovacie stanovištia tak, aby sa vytvoril najnepriaznivejší moment náklonu.

.2 Moment náklonu spôsobený spustením všetkých plne naložených záchranných plavidiel na vodu na jednej strane lode pomocou člnových žeriavov:

.2.1 predpokladá sa, že všetky záchranné plavidlá a člny upevnené na tej strane, na ktorú sa loď po poškodení naklonila, budú plne naložené a pripravené na vyplávanie a na spustenie na vodu;

.2.2 pri záchranných člnoch, ktoré môžu byť plne naložené spustené na vodu z miesta uloženia, uvažuje sa počas ich spúšťania na vodu s maximálnym momentom náklonu;

.2.3 predpokladá sa, že plne naložený záchranný čln pripevnený k svojmu člnovému žeriavu bude na tej strane, na ktorú sa loď po poškodení naklonila, pripravený na vyplávanie a na spustenie na vodu;

.2.4 osoby nenachádzajúce sa v záchranných zariadeniach, ktoré vyplávali, nevyvolajú buď dodatočný moment náklonu, alebo vyrovnávací moment;

.2.5 pri záchranných zariadeniach na opačnej strane lode, než na ktorú sa loď naklonila, sa počíta s tým, že sú v uloženej polohe.

.3 Momenty náklonu spôsobené tlakom vetra:

.3.1 trieda B: použije sa tlak vetra 120 N/m2;

triedy C a D: použije sa tlak vetra 80 N/m2;

.3.2 príslušná plocha je bočná plocha lode nad vodoryskou za stavu narušenej stability;

.3.3 moment náklonu ramena páky je vertikálna vzdialenosť od bodu v jednej polovici stredného ponoru za stavu narušenej stability k ťažisku bočnej plochy.

.2.4 Ak nastane postupné veľké zaplavenie, ktoré spôsobí rýchle zníženie vyrovnávacieho ramena páky o 0,04 metra alebo viac, potom sa musí brať do úvahy to, že krivka vyrovnávacieho ramena páky je ukončená pri uhle, pri ktorom nasáva postupné zaplavenie, a rozsah a plocha uvedená v odsekoch 2.3.1 a 2.3.2 sa meria pre tento uhol.

.2.5 V prípadoch, keď má postupné zaplavenie obmedzený rozsah, t. j. že ďalej nehatene nepokračuje, a tým spôsobuje prijateľné pomalé zníženie vyrovnávacieho ramena páky o menej než 0,04 metra, zvyšná krivka sa úmerne skráti s predpokladom, že postupne zaplavovaný priestor je takto zaplavený od začiatku.

.2.6 V medzistupni zaplavenia musí mať maximálne vyrovnávacie rameno páky najmenej 0,05 metra a rozsah pozitívneho vyrovnávacieho ramena páky musí byť najmenej 7 metrov. Vo všetkých prípadoch je treba počítať len s jednou trhlinou v lodnom trupe a len s jednou voľnou hladinou.

.3 Na účel výpočtu narušenej stability je objemová a priestorová zaplaviteľnosť takáto:



Priestory

Priepustnosť

(%)

Určené pre náklad alebo zásoby

60

Obsadené ubytovacími priestormi

95

Obsadené strojovým zariadením

85

Určené pre kvapalné látky

0 alebo 95 (1)

(1)   Podľa toho, ktorá hodnota vedie k prísnejším požiadavkám.

S vyššou zaplaviteľnosťou plôch je treba počítať pri priestoroch, ktoré sú v blízkosti poškodenej vodorysky a neobsahujú významný podiel ubytovacích priestorov alebo strojového zariadenia, a pri priestoroch, ktoré vo všeobecnosti nie sú obsadené významnejším množstvom nákladu alebo zásob.

.4 Predpokladaný rozsah poškodení je takýto:

.1 pozdĺžny rozsah: 3,0 metre plus 3 % dĺžky lode alebo 11,0 metrov alebo 10 % dĺžky lode podľa toho, ktorá hodnota je menšia;

.2 priečny rozsah (meraný vo vnútri od boku lode v pravom uhlu k osi v úrovni najhlbšej deliacej nákladovej značky): vzdialenosť jednej pätiny šírky lode a

.3 vertikálny rozsah: od základne nahor bez obmedzenia;

.4 ak akékoľvek poškodenie menšieho rozsahu, než je uvedené v 4.1,4.2 a 4.3. by spôsobilo horší stav, pokiaľ ide o náklon lode na stranu alebo stratu metacentrickej výšky, počíta sa s týmto poškodením vo výpočtoch.

.5 Nesymetrické zaplavenie sa musí vhodnými opatreniami obmedziť na minimum. Ak treba korigovať veľké uhly náklonu lode, opatrenia musia pôsobiť samočinne, ak je to možné, ale v každom prípade ak existujú ovládače zariadenia proti priečnemu zaplaveniu, musia byť ovládateľné z hornej priedelovej paluby. U nových lodí TRIED B, C A D nesmie maximálny uhol náklonu lode po zaplavení, ale pred vyrovnaním, presiahnuť 15 °. Ak sa vyžaduje zariadenie proti priečnemu zaplaveniu, čas na vyrovnanie nesmie presiahnuť 15 minút. Kapitánovi lode sa poskytujú vhodné údaje o zariadení proti priečnemu zaplaveniu, ktoré sú k dispozícii.

.6 Konečný stav lode po poškodení a v prípade nesymetrického zaplavenia po tom, ako sa uskutočnili opatrenia na vyrovnanie lode, je takýto:

.1 v prípade nesymetrického zaplavenia sa pozitívne zostatková metacentrická výška aspoň 50 mm vypočíta metódou stáleho výtlaku;

.2a pokiaľ nie je v odseku 6.2b stanovené inak, v prípade nesymetrického zaplavenia nesmie uhol náklonu pri zaplavení jedného oddelenia presiahnuť 7° pri lodiach triedy B (nové a existujúce) a 12° pri lodiach tried C a D (nové).

Pri súčasnom zaplavení dvoch priľahlých oddelení je pri lodiach triedy B povolený náklon lode na stranu o 12° za predpokladu, že koeficient rozdelenia nie je nikde v zaplavenej časti lode väčší než 0,50;

.2b pri existujúcich lodiach triedy B, ktoré nie sú osobnými loďami ro-ro a boli postavené do 29. apríla 1990, v prípade nesymetrického zaplavenia, uhol nesmie presiahnuť 7° okrem výnimočných prípadov, keď môže správa povoliť väčší náklon kvôli nesymetrickému momentu, no konečný náklon nesmie presiahnuť 15°;

.3 hranica ponoru nesmie byť v konečnom štádiu zaplavenia ponorená. Ak sa uvažuje s tým, že hranica ponoru sa môže na prechodnú dobu zaplavenia ponoriť pod vodu, môže správa vlajkového štátu vyžadovať také vyšetrovania a opatrenia, aké bude považovať za nutné pre bezpečnosť lode.

.7 Kapitánovi lode sa musia poskytnúť údaje nutné k udržaniu dostatočnej neporušenej stability v prevádzkových podmienkach, aby loď mohla odolať veľkému poškodeniu. V prípade lodí vyžadujúcich zariadenia proti priečnemu zaplaveniu musí byť kapitán lode informovaný o podmienkach stability, z ktorých vychádzajú výpočty náklonu lode, a upozornený na to, že za nepriaznivých podmienok stability pri trvalom poškodení lode môže dôjsť k nadmernému náklonu lode.

.8 Údaje uvedené v odseku 7, ktoré majú kapitánovi umožniť udržať dostatočnú neporušenú stabilitu, musia obsahovať informácie, ktoré budú udávať maximálne prípustnú výšku ťažiska lode nad kýlom (KG) alebo alternatívne aspoň prípustnú metacentrickú výšku (GM) pre rozsah ponorov alebo výtlakov dostatočných na pokrytie všetkých prevádzkových podmienok. Informácie musia vyjadrovať vplyv rôznych sklonov lode so zreteľom na prevádzkové obmedzenia.

.9 Každá loď musí mať na prednej a zadnej časti jasne označené stupnice ponorov. V prípade, že značky ponorov nie sú na ľahko čitateľných miestach alebo prevádzkové obmedzenie v oblasti plavby sťažuje čítanie značky ponoru, musí byť loď vybavená spoľahlivým systémom zisťovania ponoru, ktorý je schopný určiť ponory na prednej a zadnej časti.

.10 Po dokončení naloženia lode a pred jej odchodom musí kapitán určiť sklon a stabilitu lode a tiež zistiť a zaznamenať, či loď vyhovuje kritériám stability podľa príslušných predpisov. Stabilita lode sa určuje vždy výpočtom. Na tento účel je možné použiť počítač pre elektronický výpočet zaťaženia a stability alebo ekvivalentné prostriedky.

.11 Správa vlajkového štátu nesmie zmierniť požiadavky na porušenú stabilitu, pokiaľ sa nepreukáže, že neporušená metacentrická výška nutná na splnenie týchto požiadaviek je za akýchkoľvek prevádzkových podmienok pre zamýšľanú prevádzku nadmerná.

.12 Zmiernenie požiadaviek na porušenú stabilitu sa povolí len vo výnimočných prípadoch a pod podmienkou, že sa správe vlajkového štátu podá dôkaz o tom, že pomery, usporiadania a iné charakteristické znaky lode sú pre stabilitu po poškodení najvhodnejšie, čo je možné za určitých okolností opodstatnene a odôvodnene prijať.

8-1.    Stabilita osobných lodí ro-ro v podmienkach pri poškodení (R 8-1)

.1 Existujúce osobné lode typu ro-ro triedy B musia vyhovovať predpisu 8 najneskôr ku dňu prvej pravidelnej prehliadky po dni zhody predpísanej ďalej v súlade s hodnotou A/Amax definovanou v prílohe k MSC/Circ. 574 „Postup výpočtu na stanovenie charakteristických veličín funkčnej schopnosti existujúcich osobných lodí typu ro-ro s použitím zjednodušenej metódy založenej na rezolúcii A.265(VIII)“.



Hodnota A/Amax:

Dátum zhody:

menej než 85 %

1. októbra 1998

85 % alebo viac, ale menej než 90 %

1. októbra 2000

90 % alebo viac, ale menej než 95 %

1. októbra 2002

95 % alebo viac, ale menej než 97,5 %

1. októbra 2004

97,5 % alebo viac

1. októbra 2005

8-2.    Osobitné požiadavky na osobné lode ro-ro prepravujúce 400 alebo viac cestujúcich (R 8-2)

Bez ohľadu na ustanovenia predpisu II-1/B/8 a II-1/B/8-1:

.1 nové osobné lode ro-ro certifikované na prepravu 400 alebo viac cestujúcich musia spĺňať ustanovenia odseku 2.3 predpisu II-1/B/8, pričom sa predpokladá, že poškodenie sa vzťahuje na akékoľvek miesto dĺžky lode L, a

.2 existujúce osobné lode ro-ro certifikované na prepravu 400 alebo viac cestujúcich musia spĺňať požiadavky odseku 1 najneskôr do dátumu prvej pravidelnej prehliadky po poslednom dátume zhody predpísanom v pododsekoch 2.1, 2.2 alebo 2.3 podľa toho, ktorý dátum nastane najneskôr:

.2.1

 



Hodnota A/Amax:

Dátum zhody:

menej než 85 %

1. októbra 1998

85 % alebo viac, ale menej než 90 %

1. októbra 2000

90 % alebo viac, ale menej než 95 %

1. októbra 2002

95 % alebo viac, ale menej než 97,5 %

1. októbra 2004

97,5 % alebo viac

1. októbra 2010

.2.2  Povolený počet prepravovaných osôb:

1 500 alebo viac

1. októbra 2002

1 000 alebo viac, ale menej než 1 500

1. októbra 2006

600 alebo viac, ale menej než 1 000

1. októbra 2008

400 alebo viac, ale menej než 600

1. októbra 2010

.2.3  Vek lode je 20 rokov alebo viac:

ak vek lode znamená čas počítaný od dátumu, keď bol položený kýl alebo od dátumu, keď bola loď v podobnej etape stavby, alebo od dátumu, keď bola loď zmenená na osobnú loď ro-ro.

8-3.    Osobitné požiadavky na osobné lode okrem osobných lodí ro-ro, prepravujúce 400 alebo viac osôb

Bez ohľadu na ustanovenia predpisu II-I/B/8 musia osobné lode, okrem osobných lodí ro-ro, certifikované na prepravu viac než 400 osôb spĺňať ustanovenia odsekov 2.3 a 2.6 predpisu II-1/B/8, pričom sa predpokladá, že škody nastanú na ktoromkoľvek mieste v rámci dĺžky lode L.

9.    Priedely kolízneho priestoru a priestoru strojového zariadenia (R 10)

.1 Musí byť k dispozícii priedel čelného kolízneho priestoru alebo kolízny priedel, ktorý je vodotesný a vedie až po priedelovú palubu. Tento priedel sa umiestni vo vzdialenosti najmenej 5 % dĺžky lode a maximálne 3 metre plus 5 % dĺžky lode od kolmice na prove.

.2 Ak ktorákoľvek časť lode pod vodoryskou siaha pred kolmicu na prove, napr. na hruškovitej prove, vzdialenosti uvedené v odseku 1 sa merajú buď:

.1 v polovici dĺžky tohto presahu, alebo

.2 vo vzdialenosti 1,5 % dĺžky lode v prednej časti lode pred kolmicou na prove, alebo

.3 vo vzdialenosti 3 metre pred kolmicou na prove podľa toho, ktorá hodnota je najmenšia.

.3 Ak je loď vybavená dlhým nadpalubím na prove, musí byť priedel čelného kolízneho priestoru alebo kolízny priedel vodotesne rozšírený po ďalšiu plnú palubu nad priedelovou palubou. Rozšírenie sa usporiada tak, aby sa zabránilo možnosti jeho poškodenia dverami na prove v prípade, že budú samy poškodené alebo uvoľnené.

.4 Presah požadovaný v odseku .3 sa nemusí nachádzať priamo nad dolným priedelom, pokiaľ všetky jeho časti neležia na predných hraniciach špecifikovaných v odseku 1 alebo 2.

Pre existujúce lode triedy B však platí:

.1 ak je šikmá nakladacia rampa súčasťou presahu kolízneho priedelu nad priedelovou palubou, môže časť rampy, ktorá je viac než 2,3 metra nad priedelovou palubou, presiahnuť maximálne 1,0 meter pred predné hranice stanovené v odsekoch 1 a 2;

.2 ak existujúca rampa nespĺňa požiadavky uznania týkajúceho sa rozšírenia kolízneho priedelu a poloha rampy zabraňuje urobiť toto rozšírenie v rozmedzí hraníc stanovených v odseku 1 alebo 2, môže sa rozšírenie vykonať v limitovanej vzdialenosti za hranicami na korme stanovenými v odseku 1 alebo 2. Táto limitovaná vzdialenosť na korme by nemala byť väčšia než je nutné na to, aby neprekážala rampe. Rozšírenie kolízneho priedelu musí byť predsunuté dopredu, musí vyhovovať požiadavkám odseku 3 a musí byť usporiadané tak, aby sa vylúčila možnosť, že ho poškodí rampa v jej poškodenia alebo uvoľnenia.

.5 Rampy, ktoré nespĺňajú uvedené požiadavky sa nepovažujú za rozšírenie kolízneho priedelu.

.6 Priedel zadného kolízneho priestoru a priedely rozdeľujúce priestor strojového zariadenia od nákladových priestorov a priestorov pre cestujúcich musia byť tiež k dispozícii a musia byť vodotesné až po priedelovú palubu. Zadný kolízny priedel však môže byť vybavený stupňami pod priedelovou palubou za predpokladu, že stupeň bezpečnosti lode, pokiaľ ide o delenie, nebude týmto znížený.

.7 Upchávkové rúry musia byť vo všetkých prípadoch uzavreté vo vodotesných priestoroch. Tesnenie zadného hriadeľa sa umiestni do vodotesného tunela hriadeľového vedenia alebo do iného vodotesného priestoru oddeleného od úseku upchávkových rúr v takom množstve, aby v prípade zaplavenia v dôsledku presakovania tesnením zadného hriadeľa nebola hranica hĺbky ponoru ponorená pod vodou.

10.    Dvojité dná (R 12)

.1 Lode s dĺžkou menej ako 50 metrov musia byť vybavené dvojitým dnom, ktoré sa rozprestiera po priedely predného a zadného kolízneho priestoru, pokiaľ je to možné a zlučiteľné s návrhom a správnym fungovaním lode.

.2 Lode s dĺžkou 50 metrov a viac, ale menej než 61 metrov musia byť vybavené dvojitým dnom aspoň od priestorov strojového zariadenia po priedel čelného kolízneho priestoru, alebo čo možno najbližšie k nemu.

.3 Lode s dĺžkou 61 metrov a viac, ale menej než 76 metrov, musia byť vybavené dvojitým dnom aspoň mimo priestorov strojového zariadenia, ktoré sa rozprestiera po priedely čelného a zadného kolízneho priestoru alebo čo možno najbližšie k nemu.

.4 Lode s dĺžkou 76 metrov a viac musia byť vybavené súvislým dvojitým dnom, ktoré sa rozprestiera po priedely predného a zadného kolízneho priestoru alebo čo možno najbližšie k nemu.

.5 Ak sa vyžaduje vybavenie dvojitým dnom, musí jeho hĺbka vyhovovať normám uznanej organizácie a vnútorné dno sa musí rozprestierať až na boky lode tak, aby chránilo dno lode až po útor. Táto ochrana sa bude považovať za uspokojujúcu, ak priesečnica spodnej hrany okrajovej dosky s vonkajšou obšívkou nie je v žiadnej časti nižšie než horizontálna rovina, ktorej priesečník je určený rebroryskou vedenou pod uhlom 25° od stredu lode na základnej čiare.

.6 Malé odvodňovacie zberné jamy v dvojitom dne spojené s odvodňovacím zariadením podpalubia atď. nesmú presahovať smerom dolu viac, než je nutné. Hĺbka odvodňovacej zbernej jamy nesmie byť väčšia, než hĺbka mínus 460 mm dvojitého dna na osi, ani nesmie odvodňovacia zberná jama presahovať smerom dolu vodorovnú plochu uvedenú v odseku 2. Odvodňovacia zberná jama prevyšujúca vonkajšiu podlahu je však prípustná na zadnom konci tunela hriadeľového vedenia. Iné zberné jamy (napr. pre mazací olej pod hlavnými motormi) môže správa vlajkového štátu povoliť, ak je zabezpečené, že usporiadanie poskytuje ekvivalentnú ochranu ako dvojité dno v súlade s týmto predpisom.

.7 Dvojité dno nemusí byť v priestoroch vodotesných oddelení strednej veľkosti používaných výhradne na prepravu kvapalín za predpokladu, že bezpečnosť lode nie je v prípade poškodenia dna alebo boku podľa úsudku správy vlajkového štátu týmto znížená.

.8 Bez vplyvu na odsek 1 tohto predpisu 10 môže správa vlajkového štátu povoliť, aby sa dvojité dno nevyžadovalo v akejkoľvek časti lode, ktorá je rozdelená koeficientom nepresahujúcim hodnotu 0,5, ak sa presvedčí, že vybavenie dvojitým dnom v tejto časti by nebolo zlučiteľné so stavbou a správnou funkciou lode.

11.    Stanovenie, označenie a zaznamenávanie deliacich nákladových značiek (R 13)

.1 Aby bol dodržaný požadovaný stupeň delenia, musí byť stanovená nákladová značka zodpovedajúca schválenému deliacemu ponoru a označená na lodnom boku v strede lode. Loď, ktorá má priestory prispôsobené zvlášť na ubytovanie cestujúcich a prepravu nákladu môže mať alternatívne, ak to vyžaduje majiteľ, jednu značku alebo viac ďalších nákladových značiek stanovených a označených tak, aby zodpovedali ponorom deliacich plôch, ktoré môže schváliť správa vlajkového štátu pre alternatívne prevádzkové podmienky.

.2 Stanovené a označené deliace nákladné značky sa zaznamenajú do osvedčenia o bezpečnosti osobnej lode a identifikujú sa označením C.1, pokiaľ je len jedna deliaca nákladová značka.

Pokiaľ je viac než jedna nákladová značka, identifikujú sa alternatívne podmienky označením C.2, C.3, C.4 atď ( 2 ).

.3 Voľný bok odpovedajúci každej z týchto nákladných značiek sa meria v rovnakej polohe a od rovnakej palubnej čiary, ako voľné boky stanovené v súlade s platným Medzinárodným dohovorom o nákladovej značke.

.4 Voľný bok odpovedajúci každej schválenej deliacej nákladnej značke a prevádzkovým podmienkam, pre ktoré je schválená, musí byť v osvedčení o bezpečnosti osobnej lode jasne uvedený.

.5 Akákoľvek deliaca nákladová značka nesmie byť umiestená nad najhlbšiu nákladnú značku v slanej vode, ako je to určené pevnosťou lode alebo platným Medzinárodným dohovorom o nákladovej značke.

.6 Bez ohľadu na umiestenie označenia deliacej nákladovej značky, loď nesmie byť zaťažená tak, aby bola nákladová značka zodpovedajúca ročnému obdobiu a oblasti plavby, ako je to stanovené v súlade s Medzinárodným dohovorom o nákladovej značke v platnom znení, ponorená pod vodou.

.7 Loď nesmie byť zaťažená tak, aby bola deliaca nákladová značka zodpovedajúca konkrétnej plavbe a prevádzkovým podmienkam, ponorená pod vodou.

12.    Konštrukcia a úvodné testovanie vodotesných priedelov atď. (R 14)

.1 Každý vodotesný deliaci priedel buď priečny, alebo pozdĺžny, musí byť konštruovaný tak, aby bol schopný odolať s primeranou medznou pevnosťou hydrostatického tlaku vody, čo by však malo stačiť v prípade poškodenia lode aspoň náporu hydrostatického tlaku vody po hranicu ponoru. Konštrukcia týchto priedelov musí byť v súlade s normami uznanej organizácie.

.2.1 Stupne a záhyby v priedeloch musia byť vodotesné a na všetkých miestach, kde sa vyskytujú, musia byť také pevné ako priedel.

.2.2 Ak prechádzajú rebrá alebo palubníky vodotesnou palubou alebo priedelom, musia byť paluba alebo priedel konštrukčne zhotovené ako vodotesné bez použitia dreva alebo cementu.

.3 Testovanie hlavných oddelení ich naplnením vodou nie je povinné. Keď sa testy naplnením vodou nevykonajú, ak je to možné, vykoná sa test hadice; tento test sa musí vykonať v pokročilejších etapách postupu vybavovania lode. Ak sa test hadice nedá vykonať, pretože by mohlo dôjsť k poškodeniu strojov, elektrickej izolácie alebo predmetov vonkajšieho vybavenia lode, môže sa nahradiť starostlivou vizuálnou skúškou zvarovaných spojov, v prípade potreby s doplnením testu na prenikanie farby, ultrazvukového alebo ekvivalentného testu. V každom prípade sa musí vykonať dôkladná inšpekcia vodotesných priedelov.

.4 Čelný kolízny priestor, dvojité dná (vrátane tunelového kýlu) a vnútorné steny sa testujú na hydrostatický tlak vody zodpovedajúci požiadavkám odseku 1.

.5 Nádrže určené na prepravu kvapalín, ktoré tvoria časť rozdelenia lode, musia byť testované na vodotesnosť hydrostatickým tlakom vody, ktorý zodpovedá výške najhlbšej nákladovej značky alebo dvom tretinám výšky hornej hrany kýlu po vodný stĺpec dosahujúci hranice hĺbky ponoru podľa toho, ktorá hodnota je väčšia, za predpokladu, že výška vytlačenej vody nesmie byť nižšia než 0,9 metra nad vrcholom nádrže; ak test vodou nie je možné vykonať, môže sa akceptovať tlaková skúška vzduchotesnosti tak, že nádrž sa vystaví tlaku vzduchu najviac 0,14 baru.

.6 Testy uvedené v odsekoch 4 a 5 majú zaistiť, aby bolo konštrukčné usporiadanie oddelení vodotesné a nepovažujú sa za testy spôsobilosti akéhokoľvek oddelenia na skladovanie pohonných hmôt alebo na iné účely, pre ktoré sa môže vyžadovať test s vyššími požiadavkami v závislosti na výške, ktorú má v nádrži alebo jej rúrkach dosiahnuť kvapalina.

13.    Otvory vo vodotesných priedeloch (R 15)

.1

Počet otvorov vo vodotesných priedeloch sa musí znížiť na minimum kompatibilné s konštrukciou a riadnou prevádzkou lode; pre uzávery týchto otvorov sa musia zabezpečiť vyhovujúce prostriedky.

.2.1

Ak prechádzajú rúrky, palubné odtoky, elektrické káble atď. vodotesnými deliacimi priedelmi, musia sa urobiť opatrenia zabezpečujúce vodotesnosť priedelov.

.2.2

Ventily, ktoré nie sú súčasti potrubnej siete, nie sú vo vodotesných deliacich priedeloch prípustné.

.2.3

Olovo alebo iné materiály citlivé na teplo sa nesmie používať v systémoch prechádzajúcich vodotesnými deliacimi priedelmi, kde by narušenie týchto systémov v prípade požiaru znížilo vodotesnosť priedelov.

.3.1

Žiadne dvere, prielezy alebo prístupové otvory nie sú prípustné:

.1 v kolíznom priedele pod hranicou ponoru;

.2 vo vodotesných priečnych priedeloch oddeľujúcich nákladný priestor od priľahlého nákladného priestoru, pokiaľ nie je v odseku 10.1 a predpise 14 stanovené inak.

.3.2

Pokiaľ nie je v odseku 3.3 stanovené inak, môže kolízny priedel prechádzať pod hranicou ponoru cez najviac jednu rúrku na vedenie kvapalných látok do nádrží v prednom kolíznom priestore za predpokladu, že rúrka má skrutkový ventil spôsobilý na ovládanie z miesta nad predelovou palubou, ventilová komora je pripevnená vo vnútri čelného kolízneho priestoru ku kolíznej prepážke. Vybavenie týmto ventilom na zadnej strane kolízneho priedelu sa však môže akceptovať, pokiaľ je ventil ľahko prístupný za všetkých prevádzkových podmienok a priestor, v ktorom sa nachádza, nie je nákladovým priestorom.

.3.3

Ak je čelný kolízny priestor rozdelený tak, aby sa v ňom uchovávali dva rôzne druhy kvapalín, môžu kolíznou prepážkou prechádzať pod hranicou ponoru dve rúrky, z ktorých každá je zabudovaná podľa požiadaviek odseku 3.1 za predpokladu, že nie je vhodná alternatíva na vybavenie takou druhou rúrkou a že je bezpečnosť lode z hľadiska ďalšieho delenia v čelnom kolíznom priestore zachovaná.

.4

V priestoroch obsahujúcich hlavné a pomocné hnacie strojové zariadenia vrátane kotlov slúžiacich potrebám pohonu môžu byť v každom hlavnom priečnom priedele umiestené len jedny dvere, okrem dverí do tunelov hriadeľového vedenia. Ak sú tunely vybavené dvoma alebo viacerými hriadeľmi, musia byť spojené priechodom pre vnútorné dorozumievanie. Medzi priestorom strojového zariadenia a priestormi tunelu vybaveného dvoma hriadeľmi môžu byť len jedny dvere a tam, kde sú viac než dva hriadele, len dvoje dvere. Všetky tieto dvere musia byť posuvné a umiestené tak, aby mali svoje prahy čo najvyššie. Ručné ovládanie pre zatváranie dverí z miesta nad predelovou palubou musí byť umiestnené mimo priestorov obsahujúcich strojové zariadenia.

.5.1

EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B A NOVÉ LODE TRIED B, C A D S DĹŽKOU MENEJ NEŽ 24 METROV:

Vodotesné dvere musia byť posuvné alebo závesné alebo dvere ekvivalentného typu. Uzáver dverí upevnený len skrutkami a padacie dvere, ktoré sa zatvárajú pádom alebo váhou pádu, nie sú prípustné.

Vodotesné dvere, ak v odseku 10.1 alebo predpise 14 nie je stanovené inak, musia byť posuvnými dverami s motorovým pohonom spĺňajúcimi požiadavky odseku 7 a u lode vo vzpriamenej polohe sa musia dať zavrieť naraz z ústredného ovládacieho pultu na veliteľskom mostíku za dobu maximálne 60 sekúnd.

.5.2

EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B A NOVÉ LODE TRIED B, C A D S DĹŽKOU MENEJ NEŽ 24 METROV:

Posuvné dvere môžu byť buď:

 ovládané iba ručne, alebo

 s motorovým pohonom ako aj s ručným ovládaním.

Na lodiach, kde celkový počet vodotesných dverí nie je vyšší než dva a tieto dvere sa nachádzajú v priestore strojového zariadenia alebo v priedeloch spájajúcich taký priestor, môže správa vlajkového štátu povoliť, aby tieto dvoje dvere boli ovládané len ručne. Ak sú namontované posuvné dvere, musia sa na plavidlách v osobnej námornej plavbe zavrieť skôr, než plavidlo opustí svoje kotvisko a počas plavby musí zostať uzavreté.

.5.3

Prostriedky ovládania akýchkoľvek posuvných vodotesných dverí buď motorové alebo ručné, musia u lodí naklonených na stranu o 15 ° v každom smere, byť schopné dvere uzavrieť. Musia sa takisto zohľadniť sily, ktoré môžu pôsobiť na každej strane dverí, k čomu môže dôjsť, keď voda prúdi otvorom vystaveným hydrostatickému tlaku vody rovnajúcemu sa výške vody najmenej 1 meter nad prahom na osi dverí.

.5.4

Ovládače vodotesných dverí vrátane hydraulického potrubia a elektrických káblov musia byť čo možno najbližšie k priedelu, v ktorom sú dvere zasadené, aby sa minimalizovala pravdepodobnosť, že sa poškodia pri poškodení lode. Umiestenie vodotesných dverí a ich ovládače musia byť také, aby v prípade, že loď utrpí poškodenie v rozmedzí jednej pätiny šírky lode meranej v pravom uhle k osi na úrovni najhlbšej deliacej nákladovej značky, nebola činnosť vodotesných dverí nachádzajúcich sa mimo poškodenej časti lode znížená.

.5.5

Všetky posuvné vodotesné dvere poháňané motorom alebo ovládané ručne musia byť vybavené signalizačnými prostriedkami, ktoré na všetkých stanovištiach s diaľkovým ovládaním ukazujú, či sú dvere otvorené alebo zatvorené. Stanovište s diaľkovým ovládaním musí byť len na veliteľskom mostíku, ako sa to požaduje v odseku 7.1.5, a na mieste, kde sa podľa odseku 7.1.4 požaduje ručná obsluha z miesta nad predelovou palubou.

.5.6

Vodotesné dvere, ktoré nevyhovujú odsekom 5.1 až 5.5, musia byť zatvorené pred zahájením plavby a musia zostať zatvorené počas plavby; doba otvorenia týchto dverí v prístave a zatvorenia predtým, než loď opustí prístav, sa musí zaznamenať do lodného denníka.

.6.1

Ručne ovládané posuvné dvere sa môžu pohybovať horizontálnym alebo vertikálnym smerom. Musí byť možné ovládať mechanizmus na samotných dverách z každej strany a z prístupného miesta nad predelovou palubou, a to otáčaním kľukou alebo iným pohybom poskytujúcim rovnakú záruku bezpečnosti, ktorý je typovo schválený. Pri ručnom ovládaní nesmie doba potrebná na úplné zatvorenie dverí u lodí vo vzpriamenej polohe presiahnuť 90 sekúnd.

.6.2

Posuvné dvere poháňané motorom sa môžu pohybovať v horizontálnom alebo vertikálnom smere. Ak sa dvere ovládajú motorovým pohonom z ústredného stanovišťa, musí byť ozubené riadenie usporiadané tak, aby sa dvere dali ovládať motorovým pohonom na nich samotných z oboch strán. Miestne ovládacie páky motorového pohonu musia byť na obidvoch stranách priedelu a usporiadané tak, aby osoby prechádzajúce dverami mohli držať obe páky v otvorenej polohe bez toho, aby bolo možné náhodne uviesť zatvárací mechanizmus do činnosti. Posuvné dvere poháňané motorom musia byť vybavené ručným ovládaním schopným činnosti na každej strane samotných dverí a z prístupného miesta nad predelovou palubou, a to otáčaním kľukou alebo iným pohybom poskytujúcim rovnakú záruku bezpečnosti, ktorý je typovo schválený. Musia sa urobiť opatrenia, aby zvukový signál upozornil, že dvere sa začali zatvárať, a aby pokračoval, až kým nie sú úplne zatvorené. Okrem toho v priestoroch s vysokým hlukom okolia sa vyžaduje akustický signál doplnený prerušovaným vizuálnym signálom na dverách.

.7.1

Každé posuvné vodotesné dvere poháňané motorom:

.1 sa musí pohybovať vo vertikálnym alebo horizontálnom smere;

.2 musí byť s výhradou odseku 11 bežne obmedzené na maximálnu svetlú šírku 1,2 metra. Správa vlajkového štátu môže povoliť väčšie dvere len v rozsahu, ktorý sa považuje za nutný pre efektívnu činnosť lode za predpokladu, že zohľadnia ostatné bezpečnostné opatrenia, vrátane týchto:

.2.1 osobitná pozornosť sa musí venovať pevnosti dverí a ich zatváraciemu mechanizmu, aby sa zamedzilo presakovaniu;

.2.2 dvere musia byť umiestnené mimo havarijného úseku B/5;

.2.3 keď je loď na mori, dvere musia zostať zatvorené, okrem obmedzených období, keď je to naozaj nutné tak, ako to stanoví správa vlajkového štátu;

.3 musia byť vybavené zariadením potrebným na otvorenie a zatvorenie dverí s použitím elektrického pohonu, hydraulického pohonu alebo iných foriem pohonu prijateľného pre správu vlajkového štátu;

.4 musia byť vybavené samostatným ručne ovládaným mechanizmom. Musí byť možné otvoriť a zatvoriť dvere ručne z každej strany a okrem toho z prístupného miesta blízko dverí nad predelovou palubou, a to otáčaním kľukou alebo iným pohybom poskytujúcim rovnaký stupeň bezpečnosti prijateľný pre správu vlajkového štátu. Smer otáčania alebo iného pohybu musí byť presne označený na všetkých prevádzkových stanovištiach. Pri ručnom ovládaní nesmie doba potrebná na úplné zatvorenie dverí u lodí vo vzpriamenej polohe presiahnuť 90 sekúnd;

.5 musia byť vybavené ovládačmi na otváranie a zatváranie dverí pohonom z oboch strán a tiež na zatváranie dverí pohonom z ústredného ovládacieho pultu na veliteľskom mostíku;

.6 musia byť vybavené akustickým signálom odlišným od každého iného signálu v tomto priestore, ktorý, kedykoľvek sa dvere s diaľkovým ovládaním zatvárajú, bude vydávať zvuk po dobu najmenej 5 sekúnd, ale nie dlhšie než 10 sekúnd, pokiaľ sa dvere začnú zatvárať a bude pokračovať až dovtedy, keď sa dvere úplne zavrú. V prípade diaľkového ručného ovládania stačí, keď akustický signál vydáva zvuk len keď sa dvere pohybujú. Okrem toho v priestoroch pre cestujúcich a v priestoroch s vysokým hlukom okolia môže správa vlajkového štátu vyžadovať, aby bol akustický signál doplnený prerušovaným vizuálnym signálom na dverách a

.7 musia mať približne rovnomernú rýchlosť zatvárania pohonom. Doba zatvárania od momentu, keď sa dvere začínajú zatvárať, do momentu, keď dosiahnu polohu úplného zatvorenia, nesmie byť u lode vo vzpriamenej polohe kratšia než 20 sekúnd a dlhšia než 40 sekúnd.

.7.2

Elektrická energia požadovaná pre posuvné vodotesné dvere poháňané motorom sa musí dodávať z núdzového rozvádzača buď priamo, alebo pomocou vyhradenej rozvodnej dosky umiestenej nad predelovou palubou; ich ovládače, indikačné a signalizačné obvody sa musia zásobovať z núdzového rozvádzača buď priamo, alebo pomocou vyhradenej rozvodnej dosky, ktorá je umiestená nad predelovou palubou a dá sa zásobovať z prechodného núdzového zdroja elektrickej energie v prípade poruchy ktoréhokoľvek hlavného núdzového zdroja elektrickej energie.

.7.3

Posuvné vodotesné dvere poháňané motorom musia mať buď:

.1 ústredný hydraulický systém s dvoma nezávislými zdrojmi energie, z ktorých každý sa skladá z motora a čerpadla a je schopný súčasne zatvoriť všetky dvere. Okrem toho musia byť u celého zariadenia hydraulické zásobníky s dostatočným výkonom na ovládanie všetkých dverí aspoň trikrát, t. j. zatvoriť – otvoriť – zatvoriť pri opačnom náklone lode na stranu 15°. Tento prevádzkový cyklus sa musí dať uskutočniť, keď je zásobník pod zapojovacím tlakom čerpadla. Použitá kvapalina sa musí zvoliť s prihliadnutím na teplotu, ktorá nastane pri prevádzke zariadenia. Systém s motorovým pohonom musí byť konštruovaný tak, aby sa minimalizovala možnosť, že jednotlivá porucha v hydraulickom potrubí negatívne ovplyvní činnosť viac než jedných dverí. Hydraulický systém musí byť vybavený nízkoúrovňovým signálom pre nádrže hydraulickej kvapaliny obsluhujúce systém s motorovým pohonom a signálom nízkeho tlaku plynu alebo inými účinnými prostriedkami monitorovania straty zásob energie v hydraulických zásobníkoch. Tieto signály musia byť akustické a vizuálne a umiestené na ústrednom ovládacom pulte na veliteľskom mostíku, alebo

.2 nezávislý hydraulický systém pre každé dvere s tým, že každý zdroj energie sa skladá z motora a čerpadla schopného otvoriť a zatvoriť dvere. Okrem toho musí mať hydraulický zásobník dostatočný výkon pre ovládanie dverí aspoň trikrát, t. j. zatvoriť – otvoriť – zatvoriť pri opačnom náklone lode o 15°. Tento ovládací cyklus sa musí dať uskutočniť, keď sú hydraulické zásobníky pod zapojovacím tlakom čerpadla. Použitá kvapalina sa musí zvoliť s prihliadnutím na teplotu, ktorá sa vyskytuje pri práci zariadenia. Skupinový signál nízkeho tlaku plynu alebo iné účinné prostriedky sledovania straty zásob energie v hydraulických zásobníkoch musia byť k dispozícii na ústrednom ovládacom paneli na veliteľskom mostíku. Takisto musia byť poskytnuté údaje o strate zásob energie na každom ovládacom stanovišti, alebo

.3 nezávislý elektrický systém a motor pre každé dvere s tým, že každý zdroj energie sa skladá z motora schopného dvere otvoriť a zatvoriť. Zdroj energie sa musí dať automaticky zásobovať prechodným núdzovým zdrojom elektrickej energie v prípade výpadku ktoréhokoľvek z hlavných núdzových zdrojov elektrickej energie a musí mať dostatočný výkon pre ovládanie dverí najmenej trikrát, t. j. zatvoriť – otvoriť – zatvoriť oproti opačnému náklonu lode o 15°.

Pre systémy špecifikované v odsekoch 7.3.1, 7.3.2 a 7.3.3 sa musia vykonať tieto opatrenia:

Zdroje energie pre vodotesné posuvné dvere poháňané motorom musia byť oddelené od akéhokoľvek iného zdroja energie. Jednotlivá porucha na elektrických alebo hydraulických systémoch poháňaných motorom okrem hydraulického spúšťacieho článku nesmie zabrániť ručnému ovládaniu akýchkoľvek dverí.

.7.4

Ovládacie páky musia byť k dispozícii na každej strane priedelu v minimálnej výške 1,6 metra nad podlahou a musia byť usporiadané tak, aby osobám prechádzajúcim dverami umožnili držať obe páky v otvorenej polohe bez toho, aby bolo možné náhodne uviesť zatvárací mechanizmus do činnosti. Smer pohybu pák pri otváraní a zatváraní dverí musí byť rovnaký ako pohyb dverí a musí byť jasne vyznačený. Ak sa vyžaduje len jeden úkon pre zahájenie pohybu zatvárania dverí, musia byť hydraulické ovládacie páky pre vodotesné dvere v obytných priestoroch umiestnené tak, aby ich deti nemohli uviesť do činnosti, napr. za krídlami dverí so zástrčkami umiestnené najmenej 170 cm nad úrovňou paluby.

Na oboch stranách dverí musia byť tabule s pokynmi na obsluhu systému dverí. Na oboch stranách každých dverí musia byť tiež tabule s textom alebo obrázkom upozorňujúcim na nebezpečenstvo zotrvania v otvore dverí, keď sa dvere začínajú zatvárať. Tabule musia byť vyrobené z trvanlivého materiálu a dobre pripevnené. Text pokynov alebo varovná tabuľa musia obsahovať informácie o dobe zatvárania príslušných dverí.

.7.5

Ak je to uskutočniteľné, umiestnia sa elektrické zariadenia a komponenty vodotesných dverí nad predelovú palubu a mimo nebezpečných oblastí a priestorov.

.7.6

Kryty elektrických komponentov umiestené nútene pod predelovou palubou musia poskytovať vhodnú ochranu proti prieniku vody.

.7.7

Elektrické, ovládacie, indikačné a poplachové obvody musia byť chránené proti poškodeniu tak, aby porucha jedného obvodu dverí nespôsobila poruchu iného obvodu dverí. Skrat alebo iné poruchy signalizačných alebo indikačných obvodov dverí nesmú spôsobiť zníženie výkonu motorového pohonu týchto dverí. Usporiadanie musí byť také, aby presakovanie vody do elektrického príslušenstva umiesteného pod predelovou palubou nespôsobilo otvorenie dverí.

.7.8

Jednotlivá elektrická porucha motorového pohonu alebo ovládacieho systému posuvných vodotesných dverí poháňaných motorom nesmie spôsobiť otvorenie zavretých dverí. Dostupnosť dodávok energie sa musí neustále monitorovať v bode elektrického obvodu čo najbližšie ku každému motoru vyžadovanému podľa odseku 7.3. Pokles akýchkoľvek dodávok energie by mal uviesť do činnosti akustický a vizuálny signál na ústrednom ovládacom paneli na veliteľskom mostíku.

.8.1

Ústredný ovládací panel na navigačnom mostíku musí mať vypínač „základného režimu“ s dvoma druhmi ovládania: režim „miestneho ovládania“, ktorý musí umožniť miestne otvorenie všetkých dverí a po použití musí umožniť ich zatvorenie bez automatického zatvárania, a režim „zatvorenia dverí“, ktorý automaticky zavrie každé otvorené dvere. Režim „zatvorenia dverí“ musí umožniť miestne otvorenie dverí a ich automatické opätovné zatvorenie uvoľnením miestneho ovládacieho mechanizmu. Vypínač „základného režimu“ musí byť bežne v režime „miestneho ovládania“. Režim „zatvorenia dverí“ sa použije len v núdzovom stave alebo na testovacie účely.

.8.2

Ústredný ovládací panel na navigačnom mostíku musí byť vybavený schémou znázorňujúcou umiestnenie všetkých dverí s vizuálnym označením ukazujúcim, či sú všetky dvere otvorené alebo zatvorené. Červené svetlo ukazuje, že dvere sú naplno otvorené a zelené svetlo ukazuje dvere úplne zatvorené. Keď sa dvere zatvárajú diaľkovo, ukazuje červené svetlo medziľahlú polohu blikaním. Indikačný obvod musí byť v prípade všetkých dverí nezávislý od ovládacieho obvodu.

.8.3

Žiadne dvere sa nesmú dať otvoriť diaľkovo zo stanovišťa ústredného ovládania.

.9.1

Všetky vodotesné dvere musia zostať počas plavby zatvorené, okrem prípadov, keď môžu byť počas plavby otvorené, ako je to stanovené v odsekoch 9.2 a 9.3. Vodotesné dvere so šírkou viac než 1,2 metra prípustnou podľa ustanovení odseku 11 sa môžu otvárať len za okolností podrobne uvedených v tomto odseku. Všetky dvere otvorené v súlade s týmto odsekom musia byť pripravené na okamžité zatvorenie.

.9.2

Vodotesné dvere môžu byť počas plavby otvorené, aby sa umožnil priechod cestujúcich alebo posádky, alebo keď si práca v najbližšom okolí dverí vyžaduje ich otvorenie. Dvere sa musia okamžite zavrieť po dokončení priechodu dverami alebo po splnení úlohy, ktorá si vyžiadala otvorenie dverí.

.9.3

Niektoré vodotesné dvere môžu zostať počas plavby otvorené len keď sa to bude považovať za absolútne nevyhnutné; to platí ak je stanovené, že otvorenie dverí je nutné kvôli bezpečnosti a normálnej činnosti strojového zariadenia lode, alebo aby sa cestujúcim umožnil bežný neobmedzený prístup do celého priestoru pre cestujúcich. Správa vlajkového štátu to môže stanoviť len po dôkladnom posúdení dôsledkov na prevádzku a činnosť a schopnosť prežitia lode. Povolenie, že vodotesné dvere môžu zostať otvorené, musí byť jasne uvedené v údajoch o stabilite lode a dvere musia byť vždy pripravené na okamžité zatvorenie.

.10.1

Ak je správa vlajkového štátu presvedčená, že také dvere sú dôležité, môžu byť vodotesné dvere vhodnej konštrukcie zasadené do vodotesných priedelov rozdeľujúcich náklad medzi priestormi paluby. Tieto dvere môžu byť závesné, pohyblivé alebo posuvné, ale nesmú byť ovládané diaľkovo. Musia byť zasadené čo najvyššie a čo najďalej od obšívky, ale ich vonkajšie zvislé hrany sa nesmú nachádzať vo vzdialenosti od obšívky, ktorá je menšia než jedna pätina šírky lode meraná vo výške najhlbšej deliacej nákladovej značky v pravom uhle k osi.

.10.2

Také dvere sa musia zavrieť pred zahájením plavby a počas plavby musia zostať zatvorené; doba otvorenia týchto dverí v prístave a zatvorenia predtým, než loď opustí prístav, sa musí zaznamenať do lodného denníka. Ak by mali byť ktorékoľvek dvere počas plavby prístupné, musia byť vybavené zariadením, ktoré zabráni ich neoprávnenému otvoreniu. Ak by mali byť také dvere namontované, musí správa vlajkového štátu posúdiť najmä ich počet a usporiadanie.

.11

Prenosné dosky na priedeloch nie sú prípustné okrem priestorov strojového zariadenia. Tieto dosky musia byť vždy na mieste predtým, než loď opustí prístav, a nesmú sa počas plavby sňať okrem prípadu, keď je to podľa uváženia kapitána naliehavo nutné. Správa vlajkového štátu môže povoliť, aby boli maximálne jedny posuvné vodotesné dvere poháňané motorom na každej priečnej prepážke väčšie, než je uvedené v odseku 7.1.2, nahradené týmito prenosnými doskami za predpokladu, že sa tieto dvere zavrú predtým, než loď opustí prístav, a počas plavby zostanú zatvorené s výnimkou prípadu, keď je to podľa uváženia kapitána nevyhnutné. Tieto dvere nemusia vyhovovať požiadavkám odseku 7.1.4 týkajúcim sa úplného zatvorenia za 90 sekúnd ručne ovládanou pákou. Doba otvorenia a zatvorenia dverí bez ohľadu na to, či je loď na mori alebo v prístave, sa musí zaznamenať do lodného denníka.

14.    Lode prepravujúce nákladné vozidla a sprevádzajúci personál (R 16)

.1 Tento predpis sa vzťahuje na osobné lode určené alebo upravené na prepravu nákladných vozidiel a sprevádzajúceho personálu.

.2 Ak na týchto lodiach nepresiahne celkový počet cestujúcich vrátane osôb sprevádzajúcich vozidlá N = 12 + A/25, kde A je celková palubná plocha (štvorcové metre) priestoru, ktorá je k dispozícii pre umiestenie nákladných vozidiel, a kde svetlá výška na mieste uloženia a pri vchode do tohto priestoru nie je menšia než 4 metre, uplatňujú sa pri vodotesných dverách ustanovenia predpisu 13 odseku 10 s výnimkou toho, že dvere môžu byť namontované v akejkoľvek výške na vodotesných priedeloch rozdeľujúcich nákladný priestor. Okrem toho sa vyžadujú na veliteľskom mostíku indikátory, ktoré automaticky ukazujú zatvorenie všetkých dverí a zabezpečenie ich uzáveru.

.3 Ak sa uplatňujú ustanovenia tejto kapitoly na takúto loď, berie sa N ako maximálny počet cestujúcich, na ktorý je loď certifikovaná v súlade s týmto predpisom.

15.    Otvory v obšívke pod hranicou ponoru (R 17)

.1

Počet otvorov v obšívke sa musí znížiť na minimum kompatibilné s konštrukciou a riadnou prevádzkou lode.

.2.1

Usporiadanie a účinnosť prostriedkov zatvárania každého otvoru v obšívke musia zodpovedať zamýšľanému účelu a miestu, kde sa nachádzajú.

.2.2

Podľa požiadaviek platného Medzinárodného dohovoru o nákladovej značke nesmú byť kruhové lodné okná namontované na takom mieste, kde je ich spodná hrana pod čiarou vedenou rovnobežne s predelovou palubou na boku a ktoré majú najnižší bod 2,5 % šírky lode alebo 500 mm nad najhlbšou deliacou nákladovou značkou podľa toho, ktorá hodnota je väčšia.

.2.3

Všetky kruhové lodné okna, ktorých spodné hrany sú pod hranicou ponoru, musia mať takú konštrukciu, aby ich bez súhlasu kapitána lode nemohla akákoľvek osoba otvoriť.

.2.4

Ak sú v medzipalubí spodné hrany ktoréhokoľvek z kruhových lodných okien uvedených v odseku 2.3 pod čiarou vedenou rovnobežne s predelovou palubou na boku a majú najnižší bod 1,4 metra plus 2,5 % šírky lode nad vodou, keď loď opúšťa akýkoľvek prístav, musia byť všetky kruhové lodné okná v medzipalubí vodotesne uzavreté a zamknuté predtým, než loď opustí prístav, a nesmú sa otvoriť skôr, než loď dopláva do ďalšieho prístavu. Pri uplatnení tohto odseku sa môžu v prípade potreby zabezpečiť primerané dávky sladkej vody.

.2.5

Kruhové lodné okná a ich otvory, ktoré nie sú počas plavby prístupné, musia byť uzavreté a zaistené predtým, než loď opustí prístav.

.3

Počet palubných odtokov, hygienických výpustov a iných podobných otvorov v obšívke sa musí znížiť na minimum buď tak, že každé odpadové potrubie bude slúžiť pre čo najviac hygienických a iných trubiek, alebo akýmkoľvek iným uspokojivým spôsobom.

.4

Všetky vstupy a výpusty v obšívke musia byť nainštalované s účinným a prístupným usporiadaním, aby sa zamedzilo náhodnému preniknutiu vody do lode.

.4.1

S výhradou požiadaviek platného Medzinárodného dohovoru o nákladovej značke a ak nie je v odseku .5 uvedené inak, musí byť každý jednotlivý výpust vedúci obšívkou z priestorov pod hranicou ponoru vybavený buď jedným automatickým jednosmerným ventilom s bezpečnostným zatváracím zariadením miesta nad hornou predelovou palubou, alebo dvoma automatickými jednosmernými ventilmi bez bezpečnostného zatváracieho zariadenia za predpokladu, že sa vnútorný ventil nachádza nad najhlbšou deliacou nákladovou značkou a je vždy prístupný pre skúšanie prevádzkových podmienkach.

Keď je namontovaný ventil s bezpečnostným zatváracím zariadením, má byť ovládacie stanovište nad predelovou palubou vždy prístupné a majú byť zabezpečené prostriedky oznamujúce, či je ventil otvorený alebo zatvorený.

.4.2

Požiadavky platného Medzinárodného dohovoru o nákladovej značke sa uplatňujú na výpuste vedúcom cez obšívku z priestorov nad hranicou ponoru.

.5

Hlavné a pomocné vstupy a výpusty do mora v priestoroch strojového zariadenia súvisiace s jeho činnosťou musia byť vybavené ľahko dostupnými ventilmi medzi rúrkami a obšívkou alebo medzi rúrkami a zhotovenými skriňami pripevnenými na obšívku. Ventily sa môžu ovládať z miesta a musia byť vybavené indikátormi ukazujúcimi, či sú otvorené alebo zatvorené.

.1 Ručné kolieska alebo páky výpustných kohútikov musia byť ľahko dostupné na ovládanie. Všetky ventily používané ako výpustné sa musia zatvárať ručnými kolieskami v smere hodinových ručičiek.

.2 Vypúšťacie kohútiky alebo ventily na boku lode pre odčerpanie vody z kotlov sa musia nachádzať na ľahko prístupných miestach, a nie pod krytom paluby. Kohútiky alebo ventily musia byť skonštruované tak, aby bolo ľahko viditeľné, či sú otvorené alebo zatvorené. Kohútiky musia byť vybavené ochranným štítom skonštruovaným tak, aby sa kľúč nedal vytiahnuť, keď je kohútik otvorený.

.3 Všetky ventily a kohútiky v potrubných systémoch ako sú útorové systémy, záťažové systémy, systémy motorovej nafty a mazacích olejov, hasiace a vyplachovacie systémy, systémy chladiacich kvapalín a hygienické systémy atď. musia byť z hľadiska ich funkcií zreteľne označené.

.4 Ostatné odpadové rúrky nachádzajúce sa pod najhlbšou deliacou nákladovou značkou musia byť vybavené rovnocennými prostriedkami pre uzatváranie na boku lode, ak sa nachádzajú nad najhlbšou deliacou nákladovou značkou, musia byť vybavené bežným búrkovým ventilom. V oboch prípadoch môžu byť ventily vynechané, ak sa používajú trúbky rovnakej hrúbky ako je kryt nepriamych výpustov zo záchodov a umývadiel a podlahové výpusty z umyvární atď., ktoré sú vybavené neotvárateľnými oknami alebo sú inak chránené proti nárazom vody. Hrúbka stien týchto rúrok však nemusí byť väčšia než 14 mm.

.5 Ak je namontovaný ventil s priamym uzatváracím mechanizmom, musí byť miesto, z ktorého sa dá obsluhovať vždy ľahko prístupné a musia byť k dispozícii prostriedky, ktoré ukazujú, či je ventil otvorený alebo zatvorený.

.6 Ak sú ventily s priamymi uzatváracími mechanizmami umiestnené v priestoroch strojového zariadenia, stačí, keď sú ovládateľné z miesta, kde sa nachádzajú za predpokladu, že toto miesto je za všetkých podmienok ľahko prístupné.

.6

Všetky vybavenia na obšívke a ventily požadované podľa tohto predpisu musia byť z ocele, bronzu alebo iného schváleného tuhého materiálu. Ventily z bežnej liatiny alebo podobného materiálu nie sú prijateľné. Všetky rúrky, ktorých sa tento predpis týka, musia byť z ocele alebo iného rovnocenného materiálu, aby zodpovedali požiadavkám správy vlajkového štátu.

.7

Lodný mostík a nákladné otvory pod hranicou ponoru musia byť dostatočne pevné. Musia byť bezpečne uzavreté a vodotesne zaistené predtým, než loď opustí prístav a počas plavby musia zostať uzavreté.

.8

Tieto otvory nesmú byť umiestnené tak, aby bol ich najnižší bod pod najhlbšou deliacou nákladovou značkou.

16.    Vodotesná odolnosť osobných lodí nad hranicou hĺbky ponoru (R 20)

.1 Musia sa urobiť všetky účelné a realizovateľné opatrenia, aby sa obmedzil prístup a rozšírenie vody nad predelovou palubou. Tieto opatrenia môžu zahŕňať nastaviteľné protipovodňové priedely alebo rámové rebrá. Ak sú nastaviteľné protipovodňové priedely a rámové rebrá umiestnené na predelovej palube nad hlavnými deliacimi priedelmi alebo v ich bezprostrednej blízkosti, musia byť vodotesne spojené s obšívkou a predelovou palubou, aby sa obmedzilo pretekanie vody pozdĺž paluby, keď je loď naklonená na stranu a poškodená. Ak nie je nastaviteľný vodotesný priedel vyrovnaný so spodnou prepážkou, musí byť medziľahlá predelová paluba vyrobená ako spoľahlivo vodotesná.

.2 Predelová paluba alebo paluba nad ňou musí byť vodotesná. Všetky otvory otvorenej paluby musia byť dostatočne vysoké a pevné a musia byť vybavené spoľahlivými prostriedkami pre ich rýchle vodotesné uzavretie. Ak je to nutné, musia byť zabudované odtokové otvory, otvorené potrubie a palubné odtoky, aby sa voda z otvorenej paluby odstránila za všetkých poveternostných podmienok.

.3 Na existujúcich lodiach triedy B musia byť otvorené konce vzduchových potrubí ukončených v nadpalubí najmenej 1 meter nad vodoryskou pri náklone lode v uhle 15 ° alebo v maximálnom uhle náklonu lode počas prechodných etáp zaplavenia určeného priamym výpočtom podľa toho, ktorá z hodnôt je väčšia. Vzduchové potrubia z iných než olejových nádrží môžu viesť cez bok nadpalubia. Ustanovenia tohto odseku nemajú vplyv na platné ustanovenia Medzinárodného dohovoru o nákladovej značke.

.4 Kruhové lodné okná, chodbové otvory, nákladné otvory a iné prostriedky zatvárania otvorov v obšívke nad hranicou ponoru musia byť účelne skonštruované a postavené a musia byť dostatočne pevné s ohľadom na priestory, v ktorých sú umiestnené, a ich polohu vo vzťahu k najhlbšej deliacej nákladovej značke.

.5 Všetky kruhové lodné okná pod prvou palubou nad predelovou palubou musia byť vybavené bezpečným vnútorným pevným zasklením usporiadaným tak, aby sa dalo ľahko a spoľahlivo zavrieť a vodotesne zaistiť.

17.    Uzáver dverí pre lodný náklad (R 20-1)

.1 Nasledujúce dvere umiestnené nad hranicou ponoru musia byť zatvorené a zamknuté predtým, než loď zaháji akúkoľvek plavbu, a musia zostať zatvorené a zamknuté, pokým sa loď nedostane na ďalšie kotvisko:

.1 dvere pre lodný náklad v obšívke alebo na rozhraní uzavretých nadpalubí;

.2 priezory na prove umiestnené v polohe, ako je to uvedené v odseku 1.1;

.3 dvere pre lodný náklad v kolíznom priedele;

.4 vodotesné rampy alternatívne tvoriace uzáver dverí definovaných v odseku 1.1 až 1.3 vrátane. Ak dvere nemôžu byť otvorené alebo zatvorené, kým je loď v kotvisku, môžu sa tieto dvere otvoriť alebo nechať otvorené, keď sa loď približuje do kotviska alebo z neho odchádza, ale len pokiaľ je to nutné, aby sa umožnilo okamžité ovládanie dverí. Vnútorné dvere na prove musia zostať v každom prípade zatvorené.

.2 Bez ohľadu na požiadavky odsekov 1.1 a 1.4 môže správa vlajkového štátu povoliť, aby konkrétne dvere zostali podľa uváženia kapitána otvorené, ak je to nutné pre činnosť lode alebo naloďovanie a vyloďovanie cestujúcich, keď je loď bezpečne zakotvená, a za predpokladu, že bezpečnosť lode nie je narušená.

.3 Kapitán musí zabezpečiť, aby sa používal účinný systém dozoru a hlásenia o zatváraní a otváraní dverí uvedených v odseku 1.

.4 Predtým, než loď začne akúkoľvek plavbu, musí kapitán podľa predpisu 22 zaistiť, aby sa urobil záznam do palubného denníka o dobe posledného zatvorenia dverí uvedeného v odseku 1 a o dobe otvorenia jednotlivých dverí podľa odseku 2.

17-1.    Vodotesná odolnosť od paluby ro-ro (priedelová paluba) po priestory pod ňou (R 20-2)

.1.1 S výhradou ustanovení odsekov 1.2 a 1.3 musia mať všetky prístupy vedúce do priestorov pod predelovou palubou najnižší bod najmenej 2,5 metra nad predelovou palubou;

.1.2 ak sú namontované rampy pre vozidlá umožňujúce prístup do priestorov pod predelovou palubou, musia sa ich otvory dať vodotesne zavrieť, aby sa zabránilo prenikaniu vody zospodu, a musia mať poplachové a signalizačné zariadenia spojené s veliteľským mostíkom;

.1.3 správa vlajkového štátu môže povoliť zabudovanie jednotlivých prístupov do priestorov pod predelovou palubou za predpokladu, že sú nutné pre nevyhnutnú činnosť lode, napr. pohyb strojov a zásob s výhradou, že tieto prístupy musia byť vodotesné a musia mať poplachové a signalizačné zariadenia spojené s veliteľským mostíkom

.1.4 prístupy uvedené v odsekoch 1.2 a 1.3 sa musia uzavrieť predtým, než loď opustí kotvisko s cieľom akejkoľvek plavby, a musia ostať uzavreté, pokým loď nedopláva na ďalšie kotvisko;

.1.5 kapitán musí zabezpečiť, aby sa používal účinný systém dozoru a hlásenia o zatvorení a otvorení prístupov uvedených v odsekoch 1.2 a 1.3, a

.1.6 predtým, než loď opustí kotvisko s cieľom akejkoľvek plavby, musí kapitán zaistiť, aby bol do palubného denníka urobený záznam o dobe posledného uzavretia prístupov uvedených v odsekoch 1.2 a 1.3, ako to vyžaduje predpis II-1/B/22;

.1.7 nové osobné lode ro-ro triedy C s dĺžkou menšou než 40 m a nové osobné lode ro-ro triedy D môžu namiesto plnenia požiadaviek odsekov 1.1 až 1.6 spĺňať požiadavky odsekov 2.1 až 2.3 za predpokladu, že otvor a výška prahu je aspoň 600 mm na otvorených ro-ro nákladných palubách a aspoň 380 mm na uzavretých ro-ro nákladných palubách.

.2.1 všetky prístupy z paluby ro-ro, ktoré vedú do priestorov pod predelovou palubou, musia byť vodotesné a na veliteľskom mostíku musia byť prostriedky oznamujúce, či je prístup otvorený alebo zatvorený;

.2.2 všetky tieto prístupy musia byť uzavreté predtým, než loď opustí kotvisko s cieľom akejkoľvek plavby, a musia zostať zatvorené, kým loď nedopláva do ďalšieho kotviska;

.2.3 bez ohľadu na požiadavky odseku 2.2 môže správa vlajkového štátu povoliť, aby boli niektoré prístupy počas plavby otvorené, ale len na čas dostatočný na umožnenie priechodu a na nevyhnutnú činnosť lode, ak sa to vyžaduje.

17-2.    Prístup k palubám ro-ro (R 20-3)

Kapitán alebo určený dôstojník musí zaistiť, aby bez výslovného súhlasu kapitána alebo povereného dôstojníka nebol nikomu z cestujúcich umožnený prístup na uzavretú palubu ro-ro, keď je loď na ceste.

17-3.    Uzáver priedelov na palube ro-ro (R 20-4)

.1 Všetky priečne a pozdĺžne priedely, ktoré sa berú do úvahy ako spoľahlivo zabraňujúce nahromadeniu morskej vody na palube ro-ro, musia byť zasadené a zabezpečené predtým, než loď opustí kotvisko, a zostať na mieste a zabezpečené, kým loď nedopláva do ďalšieho kotviska.

.2 Bez ohľadu na požiadavky odseku 1 môže správa vlajkového štátu povoliť, aby niektoré prístupy na týchto priedeloch boli počas plavby otvorené, ale len na čas dostatočný na umožnenie priechodu a na nevyhnutnú činnosť lode, ak sa to vyžaduje.

18.    Informácie o stabilite (R 22)

.1 Každá osobná loď musí byť po jej stavbe preskúšaná na náklon a musia sa stanoviť prvky jej stability. Kapitánovi sa musia takisto poskytnúť informácie schválené správou vlajkového štátu, ktoré sú potrebné na to, aby na základe rýchleho a jednoduchého postupu získal presný návod, pokiaľ ide o stabilitu lode v rôznych prevádzkových podmienkach.

.2 Ak sa na lodi urobili akékoľvek zmeny, ktoré podstatne ovplyvňujú informácie o stabilite dodané kapitánovi, musia sa poskytnúť doplňujúce údaje o stabilite. V prípade nevyhnutnosti sa musí urobiť nová skúška lode na náklon.

.3 V pravidelných intervaloch nepresahujúcich päť rokov sa musí vykonať kontrola stavu prázdnej lode, aby sa overili všetky zmeny výtlaku prázdnej lode a jej pozdĺžneho ťažiska. Loď musí byť preskúšaná na náklon vždy, keď sa porovnaním so schválenými informáciami o stabilite zistí alebo predpokladá odchýlka od výtlaku lode presahujúca 2 % alebo odchýlka pozdĺžneho ťažiska presahujúca 1 % dĺžky lode.

.4 Správa vlajkového štátu môže povoliť, aby sa upustilo od skúšky jednotlivej lode na náklon pokiaľ budú k dispozícii základné údaje o stabilite zo skúšky sesterskej lode na náklon a správe vlajkového štátu sa k spokojnosti preukáže, že z týchto základných údajov je možné získať spoľahlivé informácie o stabilite lode, pri ktorej sa upustilo od skúšky. Pozri obežník MSC/1158.

.5 Ak nie je možné presné naklonenie, výtlak vlastnou hmotnosťou a gravitačný stred sa stanovia preskúmaním vlastnej hmotnosti a presným výpočtom. Pozri informácie obsiahnuté v predpise 2.7 v kódexe pre vysokorýchlostné lode z roku 2000.

19.    Bezpečnostné havarijné plány (R 23)

Ako návod pre zodpovedného dôstojníka musia byť trvalo vystavené plány, ktoré na každej palube a v každom podpalubí názorne zobrazujú hranice vodotesných oddelení, otvory v nich s ich prostriedkami zatvárania, polohu všetkých ich ovládaní a usporiadania na opravu akéhokoľvek naklonenia lode v dôsledku zaplavenia. Okrem toho musia mať lodní dôstojníci k dispozícii brožúry obsahujúce už uvedené informácie.

20.    Celistvosť trupu a nadpalubia, prevencia a ochrana pred poškodením (R 23-2)

.1 Na veliteľskom mostíku musia byť indikátory pre všetky dvere obšívky, nákladné dvere a iné uzávery, ktoré ak zostanú otvorené alebo nie sú primerane zabezpečené, môžu viesť k zatopeniu priestoru osobitnej kategórie alebo nákladného priestoru ro-ro. Signalizačný systém musí byť skonštruovaný na základe zásady, že musí byť bezpečný proti výpadku a vizuálnym signálom musí upozorňovať, že dvere alebo uzatváracie mechanizmy nie sú úplne zavreté alebo že akékoľvek zo zabezpečovacích zariadení nie je na mieste a úplne zamknuté a akustickým signálom musí upozorňovať, že sa tieto dvere alebo uzávery otvorili alebo že zabezpečovacie zariadenie je nezaistené. Indikačný panel na veliteľskom mostíku musí byť vybavený režimom voľby funkcie „prístav/plavba na mori“ usporiadaným tak, aby na veliteľskom mostíku znel akustický signál, ak loď opúšťa prístav s nezavretými dverami na prove, vnútornými dverami, rampou na zadnej časti lode alebo akýmikoľvek inými dverami obšívky alebo keď akékoľvek zatváracie zariadenia nie je v správnej polohe. Dodávka energie do signalizačného systému musí byť nezávislá na dodávke pre ovládanie a zabezpečenie dverí. Signalizačné systémy schválené správou vlajkového štátu inštalované na palube existujúcich lodí sa nemusia meniť.

.2 Musí byť zabudovaný dozor za pomoci televízie a systém zisťovania presakovania vody, aby veliteľskému mostíku a riadiacemu stanovišťu strojového zariadenia poskytol údaje o každom presakovaní cez vnútorné a vonkajšie dvere na prove, dvere v zadnej časti alebo akékoľvek iné dvere obšívky, ktoré môže viesť k zaplaveniu priestorov osobitnej kategórie alebo nákladných priestorov ro-ro.

.3 Priestory osobitnej kategórie alebo nákladné priestory ro-ro sa musia nepretržite strážiť alebo monitorovať účinnými prostriedkami ako je dozor za pomoci televízie tak, aby mohol byť zistený každý pohyb vozidiel za nepriaznivých poveternostných podmienok a neoprávnený prístup cestujúcich k nim počas plavby lode.

.4 Na palube sa musia uchovávať a na vhodných miestach musia visieť dokumentované prevádzkové postupy na zatváranie a zabezpečenie všetkých dverí v obšívke, nákladných dverí a iných uzatváracích zariadení, ktoré môžu viesť k zatopeniu priestorov osobitnej kategórie alebo nákladných priestorov ro-ro, ak zostanú otvorené alebo ak nie sú zaistené.

21.    Označovanie, pravidelná prevádzka a kontrola vodotesných dverí atď. (R 24)

.1 Každý týždeň sa konajú výcviky na ovládanie vodotesných dverí, kruhových lodných okien, ventilov a uzatváracích mechanizmov palubných odtokov.

.2 Všetky vodotesné dvere v hlavných priečnych priedeloch používané na mori musia byť denne v činnosti.

.3 Vodotesné dvere a ich všetky mechanizmy a indikátory s nimi napojené, všetky ventily, ktorých uzatváranie je nutné, aby oddelenia boli vodotesné, a všetky ventily, ktorých činnosť je nevyhnutná pre zariadenia proti priečnemu zaplaveniu v prípade poškodenia lode, sa musia na mori pravidelne najmenej raz týždenne kontrolovať.

.4 Tieto ventily, dvere a mechanizmy musia byť vhodne označené, aby sa mohli vhodne používať a aby zaručovali maximálnu bezpečnosť.

22.    Záznamy v lodnom denníku (R 25)

.1 Závesné dvere, prenosné dosky, kruhové lodné okná, lodné mostíky, nákladné a iné otvory, u ktorých sa týmito predpismi vyžaduje, aby počas plavby zostali zatvorené, sa musia zavrieť predtým, než loď opustí prístav. Doba zavretia a doba otvorenia týchto otvorov (ak je to prípustné podľa týchto predpisov) sa zaznamená do lodného denníka.

.2 V lodnom denníku sa zaznamenajú všetky výcviky a kontroly vyžadované predpisom 21 s výslovným zápisom všetkých porúch, ktoré môžu byť odhalené.

23.    Zdvíhacie plošiny a rampy pre automobily

Na lodiach vybavených zavesenými palubami na prepravu osobných vozidiel sa musí konštrukcia, inštalácia a prevádzka robiť v súlade s opatreniami uloženými správou vlajkového štátu. Pokiaľ ide o konštrukciu, musia sa použiť príslušné pravidlá uznané organizáciou.

24.    Zábradlia

.1 Na vonkajších palubách, na ktoré majú cestujúci zakázaný prístup a kde nie je k dispozícii zábrana primeranej výšky, musí byť inštalované zábradlie s výškou aspoň 1 100 mm nad palubou a musí byť konštruované tak, aby zabránilo cestujúcemu vystúpiť na toto zábradlie a náhodnému pádu z tejto paluby.

.2 Schodištia a odpočívadlá na takých vonkajších palubách musia byť vybavené zábradlím rovnocennej konštrukcie.

ČASŤ C

STROJOVÉ ZARIADENIA

1.    Všeobecne (R 26)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1 Strojové zariadenia, kotly a iné tlakové nádrže, ktorých potrubná sieť a vybavenie musia byť nainštalované a chránené tak, aby sa znížilo na minimum akékoľvek ohrozenie osôb na palube, náležitú pozornosť treba venovať pohyblivým častiam, horúcim povrchom a iným rizikám.

.2 Musia byť k dispozícii prostriedky zaisťujúce udržanie alebo obnovenie normálnej činnosti hnacieho strojového zariadenia, a to dokonca aj vtedy, keď dôjde k vyradeniu jedného zariadenia z prevádzky, ktoré je dôležité z hľadiska činnosti.

.3 Musia byť k dispozícii prostriedky, ktoré zabezpečia, že strojové zariadenie sa bude dať na úplne havarovanej lodi uviesť do prevádzky bez vonkajšej pomoci.

NOVÉ LODE TRIED B a C:

.4 Hlavné hnacie strojové zariadenia a všetky pomocné strojové zariadenia dôležité pre pohon a bezpečnosť lode musia byť konštrukčne riešené tak, aby po ich inštalácii na lodi pracovali, keď je loď vzpriamená a keď je naklonená v akomkoľvek uhle náklonu do 15° vrátane na ľubovoľnú stranu v statických podmienkach a v uhle 22,5° v dynamických podmienkach (jazda) a keď je súčasne dynamicky naklonená na bok o 7,5° na prove alebo na zadnej časti (kývanie).

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.5 Musia byť k dispozícii prostriedky, ktoré v prípade núdze zastavia hnacie strojové zariadenie a lodnú skrutku z príslušných stanovíšť mimo strojovne/centrálneho stanovišťa ovládania strojov, napr. z voľnej paluby alebo kormidelne.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2003 ALEBO NESKÔR:

.6 Umiestnenie a usporiadanie vetracích potrubí palivových, olejových a mazacích olejových nádrží, musí byť také, aby v prípade zlomenia vetracej rúry nevzniklo priame riziko prieniku morskej vody alebo dažďovej vody. Na každej lodi musia byť k dispozícii dve nádrže alebo ekvivalentné zariadenia, pre každý typ paliva používaného na palube na pohon a pre životne dôležité systémy s kapacitou aspoň 8 hodín pre lode triedy B a aspoň 4 hodiny pre lode triedy C a D pri maximálnom stálom zaťažení hnacej jednotky a normálnom prevádzkovom zaťažení generátora na mori.

.2    Spaľovacie motory (R 27)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1 Spaľovacie motory s priemerom valca 200 mm alebo kľukovou skriňou s obsahom 0,6 m3 a viac musia byť na kľukovej skrini vybavené nevratnými ventilmi vhodného typu proti pretlaku s dostatočným priestorom pre odvzdušnenie. Bezpečnostné ventily musia byť usporiadané alebo vybavené prostriedkami, aby sa zabezpečilo, že ich vypúšťanie je nasmerované tak, aby sa minimalizovala možnosť zranenia personálu.

.3    Usporiadanie útorových čerpadiel (R 21)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1.1 K dispozícii musí byť účinný systém útorového odčerpávania schopný odčerpávať a odvodňovať akékoľvek iné vodotesné oddelenie okrem priestorov trvalo vyčlenených na prepravu pitnej vody, vodného balastu, nafty alebo kvapalného nákladu a ktoré sú vybavené ďalšími účinnými prostriedkami čerpania. Účinné prostriedky musia byť k dispozícii na odvodnenie izolovaných lodných priestorov.

.1.2 Hygienické a balastové čerpadlá a čerpadlá na všeobecné použitie môžu byť uznané ako nezávislé útorové čerpadlá so strojovým pohonom, ak sú vybavené potrebným pripojením na útorový čerpací systém.

.1.3 Všetky útorové rúrky používané v nádržiach na skladovanie paliva alebo pod nimi, v kotloch alebo v priestoroch strojového zariadenia vrátane priestorov, v ktorých sa nachádzajú olejové odkaľovacie nádrže alebo palivové čerpadlá, musia byť z ocele alebo iného vhodného materiálu.

.1.4 Systémy útorových a balastových čerpadiel musia byť usporiadané tak, aby sa zabránilo možnosti prieniku vody z mora z priestorov vodného balastu do nákladných priestorov a priestoru strojového zariadenia alebo z jedného oddelenia do druhého. Musia sa urobiť opatrenia, aby sa zabránilo tomu, aby ktorýkoľvek hlboký zásobník prepojený s útorom a balastom nebol neúmyselne zaplavený z mora keď obsahuje náklad, alebo aby nebol vyprázdnený útorovým čerpadlom, keď obsahuje vodný balast.

.1.5 Všetky rozvodné skrine a ručne ovládané ventily útorových čerpadiel lode musia byť v polohe, ktorá je za normálnych okolností prístupná.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D:

.1.6 Musia sa urobiť opatrenie na odvodnenie uzavretých nákladných priestorov umiestených na predelovej palube.

.1.6.1 Ak je voľný bok k predelovej palube taký, že hrana paluby je ponorená keď sa loď nakloní na stranu o viac než 5°, musia sa uskutočniť odvodnenia cez dostatočný počet palubných odtokov vhodnej veľkosti priamo cez palubu usporiadaných v súlade s požiadavkami predpisu 15.

.1.6.2 Ak je voľný bok taký, že hrana paluby je ponorená keď sa loď nakloní na stranu o 5° alebo menej, musí sa odvodnenie uzavretého nákladného priestoru na predelovej palube odviesť do vhodného priestoru alebo priestorov so zodpovedajúcim objemom, ktoré majú signál vysokého stavu vody a sú vybavené vhodným zariadením na odvodnenie cez palubu. Okrem toto sa musí zabezpečiť, aby:

.1 počet, rozmer a rozmiestenie palubných odtokov bol taký, že zamedzí zbytočnému hromadeniu voľnej vody;

.2 čerpacie zariadenia vyžadované týmto predpisom zohľadňovali požiadavky na každý pevný protipožiarny systém s tlakovým rozprašovaním vody;

.3 voda znečistená benzínom alebo inými nebezpečnými látkami sa neodvádzala do priestorov strojového zariadenia alebo iných priestorov, kde sa môžu nachádzať zdroje vznietenia, a

.4 ak je uzavretý nákladný priestor chránený protipožiarnym systémom na oxid uhličitý, boli palubné odtoky vybavené prostriedkami, ktoré zamedzia unikaniu hasiacich látok z hasiacich prostriedkov.

NOVÉ LODE TRIED A, B, C A D:

.1.6.3 Odvodnenie z paluby ro-ro a palúb s vozidlami musí mať dostatočnú kapacitu, aby boli palubné odtoky, umývacie otvory atď. na pravej aj ľavej strane lode schopné zvládnuť množstvo vody z rozprašovačov vody a požiarnych striekačiek s prihliadnutím na stav náklonu a vyvažovanie lode.

.1.6.4 Ak sú k dispozícii sprchové samočinné hasiace zariadenia a hydranty, musia mať haly pre cestujúcich a posádku zodpovedajúci počet palubných odtokov schopných zvládnuť množstvo vody z hasenia požiarov kajutovými sprchovými hlavicami a prúd vody z dvoch požiarnych hadíc s dýzami. Palubné odtoky musia byť umiestnené na miestach s najväčším účinkom, napr. v každom rohu.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.2.1 Systém útorového čerpania vyžadovaný odsekom .1.1 musí byť schopný pracovať za všetkých možných podmienok po nehode, či je loď vzpriamená alebo naklonená. Na tento účel musia byť spravidla nainštalované sacie potrubia v útorovom priestore lode, s výnimkou priestorov v úzkom priestore na konci lode, kde stačí jedno sacie potrubie. V oddeleniach neobvyklej formy sa môže vyžadovať doplňujúce sacie potrubie. Tam, kde by si voda v oddeleniach našla cestu k odsávacím potrubiam, musia byť k dispozícii príslušné zariadenia.

.2.2 Ak je to možné, musia byť útorové čerpadlá so strojovým pohonom umiestené v samostatných vodotesných oddeleniach a usporiadané alebo situované tak, aby tieto oddelenia neboli zaplavené pri tom istom poškodení. Ak je hlavné hnacie strojové zariadenie, pomocné strojové zariadenie a kotol vo dvoch alebo viacerých vodotesných oddeleniach, čerpadlá, ktoré sú k dispozícii na čerpanie z útora lode, musia byť rozdelené podľa možnosti do všetkých týchto oddelení.

.2.3 S výnimkou doplňujúcich čerpadiel, ktoré sa môžu poskytnúť len pre oddelenia kolízneho priestoru, musí byť každé požadované útorové čerpadlo usporiadané tak, aby odčerpalo vodu z každého priestoru, u ktorého sa podľa odseku 1.1 vyžaduje odvodnenie.

.2.4 Každé útorové čerpadlo so strojovým pohonom musí byť schopné čerpať vodu s rýchlosťou aspoň 2 m/sek. cez predpísané hlavné útorové potrubie. Nezávislé útorové čerpadlá so strojovým pohonom umiestnené v strojovni musia mať priame odsávanie z týchto priestorov, v každom jednotlivom priestore sa však vyžadujú len dve sacie potrubia. Ak sú k dispozícii dve alebo viac sacích potrubí, musí byť aspoň jedno na každom boku lode. Priame sacie potrubia musia byť vhodne rozmiestené a v priestoroch strojového zariadenia nesmú mať priemer menší než sa vyžaduje pre hlavné potrubie dna lode.

.2.5 Okrem toho musí k priamemu útorovému saciemu potrubiu alebo saciemu potrubiu vyžadovanému odsekom 2.4 viesť priame núdzové útorové sacie potrubie s jednosmerným ventilom od najväčšieho dostupného nezávislého čerpadla so strojovým pohonom k odvodňovacej úrovni priestoru strojového zariadenia; sacie potrubie musí mať rovnaký priemer ako hlavný prívod do používaných čerpadiel.

.2.6 Vretená vstupov z mora a priame sacie ventily musia byť dostatočne vysoko nad podlahovou doskou strojovne.

.2.7 Všetky útorové sacie potrubia až do napojenia na čerpadlá musia byť nezávislé od iných potrubí.

.2.8 Priemer „d“ hlavných a vedľajších útorových sacích rúrok dna lode sa počíta podľa ďalej uvedených vzorcov. Skutočný vnútorný priemer sa však môže zaokrúhliť na najbližší štandardný rozmer prijateľný pre správu vlajkového štátu: hlavná sacia rúrka dna lode:

image

vedľajšie sacie rúrky dna lode medzi zberačmi a sacími potrubiami:

image

kde:

d

je vnútorný priemer hlavnej útorovej rúrky (milimetre),

L a B

sú dĺžka a šírka lode (metre),

L1

je dĺžka oddelenia a

D

je bočná výška lode k predelovej palube (metre) za predpokladu, že na lodi s uzavretým nákladným priestorom na predelovej palube, ktorá sa vnútorne odvodňuje v súlade s požiadavkami odseku 1.6.2 a ktorá siaha po celej dĺžke lode, sa D meria k ďalšej palube nad predelovou palubou. Ak pokrýva uzavretý nákladný priestor menšiu dĺžku, berie sa D ako bočná výška k predelovej palube plus lh/L, kde l a h je príslušná celková dĺžka a výška uzavretých nákladných priestorov.

.2.9 Treba prijať opatrenie, aby sa zabránilo, že oddelenie, ktorým vedie sacia rúrka dna lode, bude zaplavené v prípade, že je rúrka prerušená alebo ináč poškodená kolíziou alebo sa zlomí v inom oddelení. Na tento účel v prípade, že rúrka v akejkoľvek časti sa nachádza bližšie k boku lode než v jednej pätine šírky lode (merané v pravom uhle k osi vo výške najhlbšej deliacej nákladovej značky) alebo je v potrubnom tuneli, musí byť na rúrke v oddelení s otvoreným zakončením namontovaný jednosmerný ventil.

.2.10 Rozvodné skrine, kohútiky a ventily útorového čerpacieho systému musia byť usporiadané tak, aby jedno z útorových čerpadiel mohlo v prípade zaplavenia čerpať vodu z ktoréhokoľvek oddelenia; okrem toho poškodenie čerpadla alebo jeho rúrky napojenej na hlavné potrubie v útorovom priestore, keď sa nachádzajú vo vzdialenosti jednej pätiny šírky lode od obšívky, nesmie vyradiť systém útorového čerpania z prevádzky. Ak je len jeden systém rúrok spoločný pre všetky čerpadlá, ventily potrebné na obsluhu sacích rúrok dna lode musia byť ovládateľné z miesta nad hornou predelovou palubou. Ak je okrem hlavného útorového čerpacieho systému k dispozícii núdzový útorový čerpací systém, musí byť nezávislý od hlavného systému a usporiadaný tak, aby čerpadlo bolo schopné pracovať na každom oddelení pri zaplavení, ako sa to uvádza v odseku 2.1; v tom prípade z miesta nad hornou predelovou palubou musia byť ovládateľné len ventily potrebné na prácu núdzového systému.

.2.11 Všetky kohútiky a ventily uvedené v odseku 2.10, ktoré je možné ovládať z miesta nad hornou predelovou palubou, musia mať ovládacie prvky na mieste ich činnosti zreteľne označené a musia byť vybavené prostriedkami na signalizáciu, či sú otvorené alebo zavreté.

4.    Počet a typ útorových čerpadiel (R 21)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

do 250 cestujúcich

:

jedno hlavné motorové čerpadlo a jedno nezávislé čerpadlo so strojovým pohonom umiestnené a napájané mimo strojovne,

nad 250 cestujúcich

:

jedno hlavné motorové čerpadlo a dve nezávislé čerpadlá so strojovým pohonom umiestnené a napájané mimo strojovne.

Hlavné motorové čerpadlo môže byť nahradené jedným nezávislým čerpadlom so strojovým pohonom.

Odvodnenie veľmi malých oddelení je možné vybaviť prenosným ručným čerpadlom.

.5    Zariadenie pre spätný chod (R 28)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1 Musí byť k dispozícii dostatočný výkon pre spätný chod, aby sa zabezpečilo riadne riadenie lode za všetkých normálnych okolností.

.2 Musí byť preukázaná a zaznamenaná schopnosť strojového zariadenia v dostatočnej dobe obrátiť smer náporu vrtule a tým uviesť loď do stavu pokoja z najvyššej prevádzkovej rýchlosti.

.3 Brzdné doby, kurzy lode a vzdialenosti zaznamenané na skúškach spolu s výsledkami skúšok s cieľom stanoviť schopnosť lode s viacerými lodnými skrutkami plávať a manévrovať s jednou alebo viacerými lodnými skrutkami neschopnými prevádzky musia byť na palube k dispozícii, aby ich mohol použiť kapitán alebo určený personál.

6.    Kormidlové zariadenie (R 29)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1 Každá loď musí byť vybavená účinným hlavným a vedľajším riadiacim systémom. Hlavný riadiaci systém a pomocný riadiaci systém musia byť usporiadané tak, aby porucha na jednom z nich nezapríčinila vyradenie z prevádzky druhého systému.

.2 Hlavné kormidlové zariadenie a kormidlový stržeň musí:

.2.1 byť dostatočne pevné a schopné riadiť loď pri maximálnej prevádzkovej rýchlosti smerom dopredu a musí byť skonštruované tak, aby nemohlo byť pri najvyššej rýchlosti spätného chodu poškodené;

▼M2

.2.2 byť schopné presunúť kormidlo z 35° na jednej strane na 35° na druhej strane, keď loď s najhlbším prevádzkovým ponorom pláva dopredu s maximálnou prevádzkovou rýchlosťou a najviac za 28 sekúnd za rovnakých podmienok z 35° na jednej strane na 30° na druhej strane. V prípadoch, keď nie je možné preukázať splnenie tejto požiadavky počas skúšok na mori, pri ktorých loď s najhlbším prevádzkovým ponorom pláva dopredu rýchlosťou zodpovedajúcou maximálnemu počtu nepretržitých otáčok hlavného motora a maximálnemu konštrukčnému stúpaniu vrtule, môžu lode, bez ohľadu na dátum ich výroby, preukázať splnenie tejto požiadavky prostredníctvom jednej z týchto metód:

.1 počas skúšok na mori pláva loď na rovný kýl s úplne ponoreným kormidlom dopredu rýchlosťou zodpovedajúcou maximálnemu počtu nepretržitých otáčok hlavného motora a maximálnemu konštrukčnému stúpaniu vrtule alebo

.2 ak počas skúšok na mori nemožno dosiahnuť plné ponorenie kormidla, použije sa na výpočet príslušnej rýchlosti dopredu plocha časti listu kormidla, ktorá je pri zaťažení navrhnutom na účely námornej skúšky ponorená. Vypočítaná rýchlosť dopredu musí na hlavné kormidlové zariadenie pôsobiť minimálne takou silou a krútiacim momentom, ktoré by naň pôsobili v prípade, keby sa skúška uskutočnila pri najnižšom prevádzkovom ponore, a rýchlosťou dopredu zodpovedajúcou maximálnemu počtu nepretržitých otáčok hlavného motora a maximálnemu konštrukčnému stúpaniu vrtule alebo

.3 spoľahlivo sa určí sila a krútiaci moment, ktoré na kormidlo pôsobia pri zaťažení stanovenom na účely námornej skúšky, a extrapolujú sa na podmienky, ktoré by na kormidlo pôsobili pri plnom zaťažení. Rýchlosť lode musí zodpovedať maximálnemu počtu nepretržitých otáčok hlavného motora a maximálnemu konštrukčnému stúpaniu vrtule.

▼M1

.2.3 mať motorový pohon, ak je to nutné na splnenie požiadaviek odseku 2.2.2, a vždy, keď sa podľa odseku 2.2.1 vyžaduje kormidlový stržeň, ktorého priemer vo výške kormidlovej páky je 120 mm, s výnimkou jeho spevnenia pre plavbu v ľade.

.3 Ak je inštalované pomocné kormidlové zariadenie, musí:

.1 byť dostatočne pevné a schopné riadiť loď pri rýchlosti postačujúcej na ovládanie a za núdzového stavu sa musí dať uviesť rýchlo do prevádzky;

▼M2

.2 byť schopné presunúť kormidlo z 15° na jednej strane na 15° na druhej strane do 60 sekúnd, keď loď s najhlbším prevádzkovým ponorom pláva dopredu s polovičnou maximálnou komerčnou rýchlosťou alebo s rýchlosťou 7 uzlov, podľa toho, ktorá je vyššia. V prípadoch, keď nie je možné preukázať splnenie tejto požiadavky počas skúšok na mori, pri ktorých loď s najhlbším prevádzkovým ponorom pláva dopredu rýchlosťou zodpovedajúcou polovici maximálneho počtu nepretržitých otáčok hlavného motora a maximálnemu konštrukčnému stúpaniu vrtule alebo rýchlosti 7 uzlov, podľa toho, ktorá je vyššia, môžu lode, bez ohľadu na dátum ich výroby, preukázať splnenie tejto požiadavky prostredníctvom jednej z týchto metód:

.1 počas skúšok na mori pláva loď na rovný kýl s úplne ponoreným kormidlom dopredu rýchlosťou zodpovedajúcou polovici maximálneho počtu nepretržitých otáčok hlavného motora a maximálnemu konštrukčnému stúpaniu vrtule alebo rýchlosti 7 uzlov, podľa toho, ktorá je vyššia, alebo

.2 ak počas skúšok na mori nemožno dosiahnuť plné ponorenie kormidla, použije sa na výpočet príslušnej rýchlosti dopredu plocha časti listu kormidla, ktorá je pri zaťažení navrhnutom na účely námornej skúšky ponorená. Vypočítaná rýchlosť dopredu musí na vedľajšie kormidlové zariadenie pôsobiť minimálne takou silou a krútiacim momentom, ktoré by naň pôsobili v prípade, keby sa skúška uskutočnila pri najnižšom prevádzkovom ponore, a rýchlosťou dopredu zodpovedajúcou polovici maximálneho počtu nepretržitých otáčok hlavného motora a maximálnemu konštrukčnému stúpaniu vrtule alebo rýchlosti 7 uzlov, podľa toho, ktorá je vyššia, alebo

.3 spoľahlivo sa určí sila a krútiaci moment, ktoré na kormidlo pôsobia pri zaťažení stanovenom na účely námornej skúšky, a extrapolujú sa na podmienky, ktoré by na kormidlo pôsobili pri plnom zaťažení.

▼M1

.3 mať motorový pohon, ak je to nutné pre splnenie požiadaviek odseku 3.2, a vždy, keď je priemer kormidlového pňa vo výške kormidlovej páky viac než 230 mm, pričom sa neberie do úvahy jeho spevnenie na plavbu v ľade.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D:

.4 Kormidlové hnacie jednotky musia byť:

.1 usporiadané tak, aby sa automaticky znovu naštartovali, keď sa dodávka energie po jej výpadku obnoví, a

.2 schopné uvedenia do prevádzky z miesta na veliteľskom mostíku. V prípade prerušenia dodávky energie do akýchkoľvek riadiacich hnacích jednotiek musí veliteľský mostík dostať akustický a vizuálny signál.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.5 Ak hlavné kormidlové zariadenie obsahuje dve alebo viac hnacích jednotiek, nemusí byť vybavené pomocným kormidlovým zariadením v prípade, keď:

.1 hlavné kormidlové zariadenie je spôsobilé ovládať kormidlo, ako sa to vyžaduje v odseku 2.2.2, keď je ktorákoľvek z hnacích jednotiek vyradená z prevádzky;

.2 hlavné kormidlové zariadenie je usporiadané tak, aby po jednotlivej poruche v jeho potrubnom systéme alebo v jednej z hnacích jednotiek bolo možné poruchu izolovať s cieľom udržať spôsobilosť riadenia alebo ju rýchlo znovu získať.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D:

.6 Ovládanie kormidlového zariadenia sa uskutočňuje:

.1 v prípade hlavného kormidlového zariadenia na veliteľskom mostíku, ako aj v priestore kormidlového stroja;

.2 ak je hlavné kormidlové zariadenie vybavené v súlade s odsekom .4., dvoma nezávislými systémami riadenia ovládateľnými z veliteľského mostíka. Nevyžaduje si to zdvojenie kormidla alebo riadiacej páky. Ak riadiaci systém pozostáva z hydraulického telemotora, nemusí byť k dispozícii druhý nezávislý systém;

.3 v prípade pomocného kormidlového zariadenia v priestore kormidlového zariadenia a ak je poháňaný motorom, musí sa dať ovládať aj z veliteľského mostíka a musí byť nezávislý od systému riadenia hlavného kormidlového zariadenia.

.7 Každý hlavný a pomocný riadiaci systém kormidlového zariadenia ovládateľný z veliteľského mostíka musí spĺňať toto:

.1 ak je elektrický, musí byť napájaný vlastným oddeleným elektrickým obvodom zásobovaným zo silového obvodu kormidlového zariadenia z miesta v priestore kormidlového zariadenia alebo priamo zbernicami rozvádzača, ktoré zásobujú tento silový obvod kormidlového zariadenia na mieste rozvádzača, ktorý je vedľa zásobovania silového obvodu kormidlového zariadenia;

.2 v priestore kormidlového zariadenia musia byť k dispozícii prostriedky na odpojenie každého riadiaceho systému ovládateľného z veliteľského mostíka od kormidlového zariadenia, pre ktoré slúži;

.3 systém sa musí dať uviesť do prevádzky z miesta na veliteľskom mostíku;

.4 v prípade prerušenia dodávky elektrickej energie do riadiaceho systému musí veliteľský mostík dostať akustický a vizuálny signál a

.5 ochrana proti skratu sa poskytuje len v prípade napájacieho obvodu riadenia kormidlového zariadenia.

.8 Elektrické silové obvody a systémy riadenia kormidlového zariadenia s ich komponentmi, káblami a rúrkami vyžadovanými týmto predpisom a predpisom 7, musia byť, pokiaľ je to možné, oddelené po celej ich dĺžke.

.9 Medzi veliteľským mostíkom a priestorom kormidlového zariadenia prípadne alternatívnym kormidlovým stanovišťom musia byť k dispozícii prostriedky komunikácie.

.10 Výložná poloha kormidla (kormidiel) musí:

.1 byť označená na veliteľskom mostíku, ak je hlavné kormidlové zariadenie poháňané motorom. Označenie výložnej polohy kormidla musí byť nezávislé na riadiacom systéme kormidlového zariadenia;

.2 byť v priestore kormidlového prístroja rozpoznateľná.

.11 Hydraulické kormidlové zariadenie na motorový pohon musí byť vybavené takto:

.1 zariadenia na udržanie čistoty hydraulickej kvapaliny s prihliadnutím na typ a konštrukciu hydraulického systému;

.2 nízkoúrovňový signál pri každej nádrži s hydraulickou kvapalinou, aby čo najskôr spoľahlivo ukázal presakovanie hydraulickej kvapaliny. Akustický a vizuálny signál musí byť vyslaný na veliteľský mostík a do priestorov strojového zariadenia, kde sa dá ihneď spozorovať, a

.3 pevná skladovacia nádrž s dostatočnou kapacitou na to, aby znovu naplnila najmenej jeden spúšťací systém energetickej sústavy vrátane zásobníka, u ktorého sa vyžaduje, aby hlavné kormidlové zariadenie bolo poháňané motorom. Skladovacia nádrž musí byť trvalo napojená na potrubie tak, aby hydraulické systémy mohli byť znovu pohotovo naplnené z miesta v priestore kormidlového prístroja a musia byť vybavené ukazovateľom obsahu.

.12 Priestory kormidlového prístroja musia byť:

.1 ľahko prístupné, a ak je to možné, oddelené od priestorov strojového zariadenia a

.2 vybavené vhodnými zariadeniami pre zabezpečenie prístupu počas prevádzky ku strojom a ovládaniu kormidlového zariadenia. Tieto zariadenia musia zahrňovať zábradlie a mreže alebo iné nešmykľavé plochy, aby v prípade presakovania hydraulickej kvapaliny boli zabezpečené vhodné prevádzkové podmienky.

7.    Doplňujúce požiadavky na elektrické a elektrohydraulické kormidlové zariadenie (R 30)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1 Na veliteľskom mostíku a na vhodnom mieste riadenia hlavného strojového zariadenia musia byť namontované prostriedky ukazujúce, že motory elektrického a elektrohydraulického kormidlového zariadenia sú v činnosti.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D:

.2 Každý elektrický alebo elektrohydraulický riadiaci systém, ktorý sa skladá z jednej alebo viacerých hnacích jednotiek, musí byť zásobovaný najmenej dvoma uzavretými obvodmi napájanými priamo z hlavného rozvádzača; jeden z týchto obvodov však môže byť napájaný z núdzového rozvádzača. Pomocný elektrický alebo elektrohydraulický riadiaci systém pre hlavný elektrický alebo elektrohydraulický riadiaci systém môže byť napojený na jeden z obvodov zásobujúcich tento hlavný riadiaci systém. Obvody zásobujúce elektrický alebo elektrohydraulický riadiaci systém musia mať primeraný menovitý výkon pre zásobovanie všetkých motorov, ktoré môžu byť na ne súčasne napojené a u ktorých sa vyžaduje, aby pracovali súčasne.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.3

Elektrické a elektrohydraulické obvody a motory kormidlového zariadenia musia byť vybavené ochranou proti skratu a signálom preťaženia. Ochrana proti nadmernému prúdu vrátane štartovacieho prúdu, ak je nainštalovaná, musí byť najmenej dvojnásobná predtým, než je prúd pri plnom zaťažení takto chráneného motora alebo obvodu a musí umožniť priechod príslušného štartovacieho prúdu.

Signály vyžadované týmto odsekom musia byť akustické, ako aj vizuálne, a musia sa nachádzať na nápadnom mieste v priestoroch hlavného strojového zariadenia alebo kontrolnej miestnosti, odkiaľ sa hlavné strojové zariadenie bežne ovláda a ako sa vyžaduje predpisom 6 časti E tejto kapitoly.

.4

Ak nie je pomocné kormidlové zariadenie, ktoré musí mať podľa predpisu II-1/6.3.3 motorový pohon, poháňané elektrickou energiou alebo je poháňané elektrickým motorom určeným predovšetkým na iné účely, hlavný riadiaci systém je možné napájať jedným obvodom z hlavného rozvádzača. Ak je tento elektrický motor, ktorý je určený predovšetkým na iné účely, k dispozícii pre pohon tohto pomocného riadiaceho systému, môže správa vlajkového štátu upustiť od požiadaviek odseku .3, ak bude považovať ochranné zariadenia spolu s požiadavkami predpisu 6.4.1 a 6.4.2 platnými pre pomocné riadiace ústrojenstvo, za dostatočné.

8.    Vetrací systém v strojovniach (R 35)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

Priestory strojovní A sa musia riadne odvetrávať, aby sa zaistilo, že keď strojové zariadenia alebo kotly v týchto priestoroch pracujú na plný výkon za všetkých poveternostných podmienok vrátane zlého počasia, udržia s cieľom bezpečnosti a pohodlia personálu a pre činnosť strojového zariadenia dostatočný prívod vzduchu do týchto priestorov.

9.    Komunikácia medzi veliteľským mostíkom a strojovňou (R 37)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D A EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

Na oznamovanie príkazov z veliteľského mostíka na miesto v strojovni alebo v kontrolnej miestnosti, odkiaľ sa bežne ovláda rýchlosť a smer náporu lodných skrutiek, musia byť k dispozícii najmenej dva nezávislé oznamovacie prostriedky: jeden z nich musí byť strojový telegraf, ktorý zabezpečuje vizuálnu signalizáciu príkazov a odpovedí v priestore strojového zariadenia ako aj na veliteľskom mostíku. Zodpovedajúce oznamovacie prostriedky musia byť k dispozícii na každom mieste, odkiaľ sa môže ovládať rýchlosť alebo smer náporu lodných skrutiek.

10.    Poplachové zariadenie pre mechanikov (R 38)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D A EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

Pre mechanikov musí byť k dispozícii signalizačné zariadenia ovládané zo strojovne prípadne z manévrovacej plošiny a musí byť zreteľne vidieť z miesta ubytovania mechanikov a/alebo prípadne z veliteľského mostíka.

11.    Umiestenie núdzových zariadení (R 39)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

Núdzové zdroje elektrickej energie, požiarne čerpadlá, útorové čerpadlá, okrem čerpadiel určených zvlášť pre priestory pred kolíznou prepážkou, a pevné protipožiarne systémy vyžadované kapitolou II-2 a iné núdzové zariadenia dôležité pre bezpečnosť lode, okrem navijakov kotevných reťazí, nesmú byť namontované pred kolíznou prepážkou.

12.    Ovládače strojového zariadenia (R 31)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D:

.1 Hlavné a pomocné strojové zariadenia dôležité pre pohon a bezpečnosť lode musia byť vybavené účinnými prostriedkami na jeho prevádzku a riadenie.

.2 Ak je k dispozícii diaľkové ovládanie hnacieho strojového zariadenia z veliteľského mostíka a priestory strojovne majú byť obsadené pracovníkmi, platí toto:

.1 rýchlosť, smer náporu a prípadne stúpanie lodnej skrutky musia byť plne ovládateľné z veliteľského mostíka za všetkých plavebných podmienok vrátane manévrovania;

.2 diaľkové ovládanie musí pri každej nezávislej vrtuli fungovať za pomoci ovládacieho zariadenia konštrukčne riešeného a postaveného tak, aby si jeho činnosť nevyžadovala osobitnú pozornosť, pokiaľ ide o prevádzkové podrobnosti strojového zariadenia. Ak sa predpokladá, že niekoľko skrutiek bude pracovať súčasne, môžu byť ovládané jedným ovládacím zariadením;

.3 hlavné hnacie strojové zariadenie musí byť vybavené zariadením núdzového zastavenia na veliteľskom mostíku, ktoré musí byť nezávislé na riadiacom systéme veliteľského mostíka;

.4 príkazy pre hnacie strojové zariadenia z veliteľského mostíka musia byť signalizované v kontrolnej miestnosti hlavného strojového zariadenia alebo prípadne na manévrovacom stanovišti;

.5 diaľkové ovládanie hnacieho strojového zariadenia musí byť možné súčasne len z jedného miesta; na takýchto miestach sú povolené vzájomne prepojené pozície ovládania; na každom mieste musí byť signál ukazujúci, z ktorého miesta je hnacie strojové zariadenie ovládané. Ovládanie je možné medzi veliteľským mostíkom a priestormi strojového zariadenia prepnúť len v priestoroch hlavného strojového zariadenia alebo kontrolnej miestnosti hlavného strojového zariadenia. Tento systém musí zahŕňať prostriedky na zamedzenie toho, aby sa nápor lodnej vrtule podstatne zmenil, keď sa ovládanie prepína z jedného miesta na druhé;

.6 hnacie strojové zariadenie sa musí dať ovládať na mieste, a to i v prípade poruchy ktorejkoľvek časti diaľkového riadiaceho systému;

.7 diaľkový riadiaci systém musí byť konštrukčne riešený tak, aby v prípade jeho poruchy bol vydávaný signál. Nastavená rýchlosť a smer náporu skrutiek sa musia udržať, kým je miestne ovládanie v činnosti;

.8 veliteľský mostík musí byť vybavený indikátormi ukazujúcimi:

.1 počet otáčok a smer otáčok vrtúľ pri pevných vrtuliach;

.2 rýchlosť otáčok a rozstup pri nastaviteľných lodných skrutkách;

.9 veliteľský mostík a priestor strojového zariadenia musí dostať signál označujúci nízky spúšťací tlak vzduchu, ktorý musí byť nastavený na takej úrovni, aby umožnil ďalšiemu hlavnému motoru začať činnosť. Ak je systém diaľkového ovládania hnacieho strojového zariadenia konštrukčne riešený pre automatické spustenie, musí byť počet automatických následných pokusov, pri ktorých sa spustenie nepodarilo, obmedzený, aby sa uchoval dostatočný spúšťací tlak vzduchu pre miestne spustenie.

.3 Ak je hlavné hnacie a súvisiace strojové zariadenie, vrátane hlavného zdroja dodávky elektrickej energie, vybavené rôznymi stupňami automatického a diaľkového ovládania a je pod trvalým ručným dohľadom z kontrolnej miestnosti, musia byť zariadenia a ovládania konštrukčne riešené, vybavené a namontované tak, aby činnosť strojového zariadenia bola rovnako bezpečná a účinná, ako keby bola pod priamym dohľadom; na tento účel sa vzťahujú predpisy II-1/E/1 až II-1/E/5, ak je to vhodné. Pozornosť sa musí venovať najmä ochrane týchto priestorov pred požiarom a zaplavením.

.4 Automatické spúšťacie, prevádzkové a ovládacie systémy musia spravidla zahrňovať zariadenia určené na ručné prepínanie automatického ovládania. Porucha ktorejkoľvek časti týchto systémov nesmie zabrániť prepnutiu na ručné ovládanie.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2003 ALEBO NESKÔR:

.5 Hlavné a pomocné strojové zariadenia dôležité pre pohon a bezpečnosť lode musia byť vybavené účinnými prostriedkami pre jeho prevádzku a riadenie. Všetky riadiace systémy dôležité pre pohon, kontrolu a bezpečnosť lode musia byť nezávislé alebo konštrukčne riešené tak, aby porucha jedného systému neznížila výkon iného systému.

.6 Ak je k dispozícii diaľkové ovládanie hnacieho strojového zariadenia z veliteľského mostíka a priestory strojovne majú byť obsadené pracovníkmi, platí toto:

.1 rýchlosť, smer náporu a prípadne stúpanie lodnej skrutky musia byť plne ovládateľné z veliteľského mostíka za všetkých plavebných podmienok vrátane manévrovania;

.2 ovládanie sa musí pri každej nezávislej vrtuli vykonávať pomocou jediného riadiaceho zariadenia, pričom všetky s tým súvisiace postupy a medzi tým tie, ktoré zabraňujú preťaženiu hnacích strojov, budú prebiehať automaticky. Ak sa predpokladá, že niekoľko skrutiek bude pracovať súčasne, môžu byť ovládané jedným ovládacím zariadením;

.3 hlavné hnacie strojové zariadenie musí byť vybavené zariadením núdzového zastavenia na veliteľskom mostíku, ktoré musí byť nezávislé na riadiacom systéme veliteľského mostíka;

.4 príkazy pre hnacie strojové zariadenia z veliteľského mostíka musia byť signalizované v kontrolnej miestnosti hlavného strojového zariadenia alebo prípadne na manévrovacom stanovišti;

.5 diaľkové ovládanie hnacieho strojového zariadenia musí byť možné súčasne len z jedného miesta; na takýchto miestach sú povolené vzájomne prepojené pozície ovládania; na každom mieste musí byť signál ukazujúci, z ktorého miesta je hnacie strojové zariadenie ovládané. Ovládanie je možné medzi veliteľským mostíkom a priestormi strojového zariadenia prepnúť len v priestoroch hlavného strojového zariadenia alebo kontrolnej miestnosti hlavného strojového zariadenia. Tento systém musí zahŕňať prostriedky na zamedzenie toho, aby sa nápor lodnej vrtule podstatne zmenil, keď sa ovládanie prepína z jedného miesta na druhé;

.6 hnacie strojové zariadenie sa musí dať ovládať lokálne, a to i v prípade poruchy ktorejkoľvek časti diaľkového riadiaceho systému. Musí byť možné riadiť pomocné strojové zariadenie dôležité pre pohon a bezpečnosť lode z miesta pri príslušnom strojovom zariadení alebo v jeho blízkosti;

.7 diaľkový riadiaci systém musí byť konštrukčne riešený tak, aby v prípade jeho poruchy bol vydávaný signál. Nastavená rýchlosť a smer náporu skrutiek sa musia udržať, kým je lokálne ovládanie v činnosti;

.8 veliteľský mostík, kontrolná miestnosť hlavného strojového zariadenia a manévrovacie stanovište musia byť vybavené indikátormi ukazujúcimi:

8.1 rýchlosť a smer otáčok lodných skrutiek pri pevných skrutkách a

8.2 rýchlosť otáčok a rozstup pri nastaviteľných lodných skrutkách;

.9 veliteľský mostík a priestor strojového zariadenia musí dostať signál označujúci nízky spúšťací tlak vzduchu, ktorý musí byť nastavený na takej úrovni, aby umožnil ďalšiemu hlavnému motoru začať činnosť. Ak je systém diaľkového ovládania hnacieho strojového zariadenia konštrukčne riešený pre automatické spustenie, musí byť počet automatických následných pokusov, pri ktorých sa spustenie nepodarilo, obmedzený, aby sa zachoval dostatočný spúšťací tlak vzduchu pre miestne spustenie.

.7 Ak je hlavné hnacie a súvisiace strojové zariadenie, vrátane hlavného zdroja dodávky elektrickej energie, vybavené rôznymi stupňami automatického a diaľkového ovládania a je pod trvalým ručným dohľadom z kontrolnej miestnosti, musia byť zariadenia a ovládania konštrukčne riešené, vybavené a namontované tak, aby činnosť strojového zariadenia bola rovnako bezpečná a účinná, ako keby bola pod priamym dohľadom; na tento účel platia prípadne predpisy II-1/E/1 až II-1/E/5. Pozornosť sa musí venovať najmä ochrane týchto priestorov pred požiarom a zaplavením.

.8 Automatické štartovacie, prevádzkové a ovládacie systémy musia spravidla zahrňovať zariadenia určené na ručné prepínanie automatického ovládania. Porucha ktorejkoľvek časti týchto systémov nesmie zabrániť prepnutiu na ručné ovládanie.

LODE TRIED B, C A D POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2012 ALEBO NESKÔR S DĹŽKOU 24 METROV A VIAC:

.9 Na nových lodiach TRIED B, C A D postavených 1. januára 2012 alebo neskôr musia byť automatické systémy konštrukčne riešené spôsobom, ktorým sa zaistí, aby prahové varovanie o blížiacom sa alebo hroziacom spomalení alebo vypnutí hnacieho systému dostal dôstojník poverený veliteľskou strážou včas, aby zvážil navigačné okolnosti v núdzi. Predovšetkým, systémy musia kontrolovať, monitorovať, nahlasovať, varovať a prijať bezpečnostné opatrenia na spomalenie alebo zastavenia hnacieho systému, pričom dôstojníkovi poverenému navigačnou strážou poskytnú možnosť manuálne zasiahnuť s výnimkou tých prípadov, keď by manuálny zásah viedol k celkovému zlyhaniu motora a/alebo hnacieho zariadenia v krátkom čase v prípade presiahnutia otáčok.

13.    Parné potrubné systémy (R 33)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D:

.1 Každá parná rúrka a na ňu napojené zariadenie, ktorým môže prechádzať para, musí byť konštruované, vyrobené a namontované tak, aby odolalo maximálnym prevádzkovým zaťaženiam, ktorým môže byť vystavené.

.2 Musia byť k dispozícii prostriedky na odvodnenie každej parnej rúrky, v ktorej sa môže ináč vyskytnúť pôsobenie nebezpečného vodného rázu.

.3 Ak môže parná rúrka alebo zariadenie dostávať paru z ktoréhokoľvek zdroja s vyšším tlakom, než pre ktorý je skonštruovaná, musí byť vybavená vhodným redukčným ventilom, poistným ventilom a tlakomerom.

14.    Tlakovzdušné systémy (R 34)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D:

.1 Musia byť k dispozícii prostriedky na zamedzenie nadmerného tlaku v akejkoľvek časti systému stlačeného vzduchu a kdekoľvek môžu byť plášte valca s vodným chladením alebo skrine vzduchového kompresora a chladiča vystavené nebezpečnému nadmernému tlaku, pretože sa k nim dostáva stlačený vzduch z jeho netesniacich častí. Všetky systémy musia byť vybavené vhodným zariadením na zníženie tlaku.

.2 Hlavné štartovacie vzduchové zariadenia pre hlavné hnacie spaľovacie motory musia byť primerane chránené pred účinkami spätného úderu ohňa a vnútorného výbuchu v štartovacích vzduchových rúrkach.

.3 Všetky odtokové rúrky zo štartovacích vzduchových kompresorov musia viesť priamo do štartovacích zásobníkov na stlačený vzduch a všetky štartovacie rúrky zo všetkých zásobníkov stlačeného vzduchu k hlavným a pomocným motorom musia byť úplne oddelené od systému odtokových rúrok kompresora.

.4 Musia sa prijať opatrenia, aby sa prístup paliva do tlakovzdušných systémov a do výpustov z týchto systémov znížil na minimum.

15.    Ochrana proti hluku (R 36) ( 3 )

▼M2

NOVÉ LODE TRIED B, C A D, NA KTORÉ SA NEVZŤAHUJE PREDPIS II- 1/A-1/4:

▼M1

Musia sa urobiť opatrenia, aby sa hluk vydávaný strojovým zariadením znížil v jeho priestoroch na prijateľnú úroveň. Ak nie je možné hluk dostatočne znížiť, musí sa zdroj nadmerného hluku vhodne odizolovať alebo utesniť alebo musí byť k dispozícii priestor na ochranu pred hlukom, ak má byť obsadený pracovníkmi. Personál, ktorý musí do týchto priestorov vstupovať, musí byť vybavený chráničmi sluchu.

16.    Výťahy

NOVÉ LODE TRIED A, B, C A D:

.1 Osobné a nákladné výťahy musia z hľadiska rozmerov, priestorového usporiadania, počtu cestujúcich a/alebo množstva tovaru vyhovovať ustanoveniam, ktoré stanoví správa vlajkového štátu v každom jednotlivom prípade alebo pre každý typ zariadenia.

.2 Montážne výkresy a pokyny pre údržbu vrátane predpisov pre periodické prehliadky musí schváliť správa vlajkového štátu, ktorá skontroluje a schváli zariadenie pred jeho uvedením do prevádzky.

.3 Správa vlajkového štátu vydá po schválení osvedčenie, ktoré musí byť uložené na palube.

.4 Správa vlajkového štátu môže povoliť, aby periodické prehliadky uskutočňoval odborník poverený správou alebo uznanou organizáciou.

ČASŤ D

ELEKTRICKÉ ZARIADENIA

1.    Všeobecne (R 40)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1 Elektrické zariadenia musia byť také, aby:

.1 všetky elektrické pomocné zariadenia potrebné na udržanie bežných prevádzkových podmienok a podmienok pobytu na lodi boli zaistené bez pomoci núdzového zdroja elektrickej energie;

.2 elektrické služby dôležité pre bezpečnosť boli zabezpečené v rôznych núdzových podmienkach a

.3 bola zaistená bezpečnosť cestujúcich, posádky a lode pred elektrickým prúdom.

.2 Správa vlajkového štátu prijme príslušné opatrenia, aby zabezpečila jednotnosť pri implementácii a uplatňovaní ustanovení tejto časti, pokiaľ ide o elektrické zariadenia ( 4 )

2    Hlavný zdroj elektrickej energie a osvetľovacie zariadenia (R 41)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1 Nové lode tried C a D, na ktorých elektrická energia len udržiava pomocné zariadenia nutné pre bezpečnosť lode a nové a existujúce lode triedy B, na ktorých elektrická energia len udržiava pomocné zariadenia nutné pre bezpečnosť a pohon lode, musia byť vybavené dvoma alebo viacerými generátorovými sústavami s takým výkonom, aby uvedené zariadenia mohli pracovať, keď ktorákoľvek zo sústav bude vyradená z prevádzky.

Na nových lodiach tried C a D s dĺžkou menšou než 24 metrov môže byť jedna z generátorových sústav poháňaná hlavným pohonným hnacím zariadením za predpokladu, že má taký výkon, aby mohlo pracovať uvedené zariadenie, keď ktorákoľvek zo sústav bude vyradená z prevádzky.

.2.1 Hlavný osvetľovací systém zabezpečujúci osvetlenie tých častí lode, ktoré sú bežne prístupné a používané cestujúcimi alebo posádkou, musí byť zásobovaná z hlavného zdroja elektrickej energie.

.2.2 Usporiadanie hlavného elektrického osvetľovacieho systému musí byť také, aby požiar alebo iná nehoda v priestoroch, v ktorých sa nachádza hlavný zdroj elektrickej energie, jeho prípadné transformačné zariadenia, hlavný rozvádzač a hlavný rozvádzač osvetlenia nevyradili z prevádzky núdzový osvetľovací systém vyžadovaný predpisom 3.

.2.3 Usporiadanie núdzového elektrického osvetľovacieho systému musí byť také, aby požiar alebo iná nehoda v priestoroch, v ktorých sa nachádza núdzový zdroj elektrickej energie, jeho prípadné transformačné zariadenia, núdzový rozvádzač a rozvádzač núdzového osvetlenia, nevyradili z prevádzky hlavný osvetľovací systém vyžadovaný týmto predpisom.

.3 Hlavný rozvádzač sa musí umiestniť v takej vzdialenosti od jedného hlavného agregátu, aby súvislá bežná dodávka elektrickej energie mohla byť ovplyvnená len požiarom alebo inou nehodou v priestore, kde je namontovaný generátorový systém a rozvádzač.

LODE TRIED B, C A D POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2012 ALEBO NESKÔR

.4 Pri lodiach TRIED B, C A D postavených 1. januára 2012 alebo neskôr sa musí zabezpečiť dodatočné osvetlenie vo všetkých kabínach s cieľom jasne označiť východ, aby užívatelia kabíny mohli nájsť cestu dverám. Takéto osvetlenie, ktoré môže byť napojené na núdzový zdroj energie alebo môže mať vlastný zdroj elektrickej energie v každej kabíne, sa musí automaticky zasvietiť, keď sa energia pre bežné osvetlenie kabíny stratí, a zostane zasvietené aspoň 30 minút.

3.    Núdzový zdroj elektrickej energie (R 42)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1

Každá loď musí byť vybavená sebestačným núdzovým zdrojom elektrickej energie s núdzovým rozvádzačom umiesteným nad predelovou palubou v dobre prístupnom priestore nesusediacim s priestorom strojového zariadenia kategórie A alebo s priestorom strojového zariadenia, v ktorom sa nachádza hlavný zdroj elektrickej energie alebo hlavný rozvádzač.

.1 Požiadavka uvedená v prvom odseku sa nepožaduje za predpokladu, že sú lode navrhnuté s dvomi plne nevyužívanými priestormi strojového zariadenia, oddelenými aspoň jedným vodotesným a nehorľavým oddelením a dvomi priedelmi alebo alternatívnou konštrukciou, ktorá zabezpečuje rovnaký stupeň bezpečnosti a v každom priestore strojového zariadenia existuje aspoň jeden generátor s pripojeným rozvádzačom atď.

.2

Núdzový zdroj elektrickej energie môže slúžiť buď ako akumulátorová batéria vyhovujúca požiadavkám odseku 5 bez toho, aby musela byť znovu dobíjaná alebo aby bola vystavená nadmernému poklesu napätia, alebo ako generátor vyhovujúci požiadavkám odseku 5 poháňaný typom strojového zariadenia s vnútorným spaľovaním s nezávislou dodávkou paliva, ktorý má bod vzplanutia najmenej 43 °C, s automatickým spúšťacím zariadením pri nových lodiach a schváleným spúšťacím zariadením pri existujúcich lodiach a je vybavený prechodným zdrojom núdzovej elektrickej energie podľa odseku 6, pokiaľ v prípade nových lodí tried C a D s dĺžkou menšou než 24 metrov nie je k dispozícii vhodne umiestnená nezávislý akumulátor na tento určitý účel po dobu vyžadovanú týmito predpismi.

.3

Núdzový zdroj elektrickej energie musí byť usporiadaný tak, aby účinne pracoval, keď sa loď nakloní na bok o 22,5° a keď je pozdĺžny sklon lode 10°. Núdzový(-é) generátorový(-é) systém(-y) musí(-ia) byť schopná(-é) pohotového spustenia za každého studeného stavu, ktorý sa môže prípadne vyskytnúť a na nových lodiach musí byť schopný uviesť sa do činnosti sa automaticky.

.4

Núdzový rozvádzač musí byť umiestnený čo najbližšie, ako je to možné k núdzovému zdroju energie.

.5

Núdzový zdroj energie vyžadovaný odsekom 1 musí:

.1 byť schopný normálne pracovať po dobu:

12 hodín pri lodiach triedy B (nové a existujúce),

6 hodín pri lodiach triedy C (nové),

3 hodiny pri lodiach triedy D (nové);

.2 byť najmä schopný súčasne prevádzkovať nasledujúce zariadenia vyžadované pre triedu lodí počas uvedeného obdobia:

a) jedno nezávislé útorové čerpadlo a jedno požiarnych čerpadiel;

b) núdzové osvetlenie:

.1 na každom zhromažďovacom alebo naloďovacom stanovišti a pozdĺž stien vonkajšej paluby ako sa ustanovuje v predpise III/5.3;

.2 vo všetkých priechodoch, schodištiach a existujúcich prístupoch k zhromažďovacím alebo naloďovacím stanovištiam;

.3 v priestoroch strojového zariadenia a na miestach, kde sa nachádza núdzový generátor;

.4 na riadiacom stanovišti, kde sú umiestnené rádiové a hlavné navigačné zariadenie;

.5 ako sa to vyžaduje v predpisoch II-2/B/16.1.3.7 a II-2/B/6.1.7;

.6 vo všetkých ukladacích priestoroch pre výzbroj protipožiarnej ochrany;

.7 na núdzovom útorovom čerpadle a jednom z požiarnych čerpadiel uvedených v písmene a) a na spúšťacích miestach ich motorov;

c) navigačné svetlá lode;

d)

 

.1 všetky komunikačné zariadenia;

.2 všeobecný poplachový systém;

.3 systém hlásenia požiaru a

.4 všetky signály, ktoré môžu byť potrebné v núdzi, ak sú napájané zo zdroja elektrickej energie z hlavných generátorových systémov lode;

e) všetky signály, ktoré môžu byť potrebné v núdzi, ak sú napájané zo zdroja elektrickej energie z hlavných generátorových systémov lode a

f) denný signálny reflektor lode, ak je napájaný z hlavného zdroja elektrickej energie;

.3 byť schopný v priebehu pol hodiny obsluhovať vodotesné dvere na motorový pohon s ich ovládacími, signalizačnými a poplachovými obvodmi.

.6

Prechodný núdzový zdroj elektrickej energie vyžadovaný odsekom 2 musí pozostávať z akumulátorovej batérie vhodne umiestenej na použitie v prípade núdze, ktorá musí pracovať pol hodiny bez opakovaného nabíjania a bez toho, aby bola vystavená nadmernému poklesu napätia:

a) osvetlenie vyžadované na základe odseku 2 písm. b) bodu 1 tohto predpisu;

b) vodotesné dvere vyžadované odsekmi 7.2 a 7.3 predpisu II-1/B/13, ale nemusia byť všetky z nich zásobované energiou súčasne, pokiaľ nie sú k dispozícii nezávislé dočasné zdroje akumulovanej energie, a

c) ovládacie, signalizačné a poplachové obvody vyžadované odsekom 7.2 predpisu II-1/B/13.

.7

NOVÉ LODE TRIED B, C A D POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2003 ALEBO NESKÔR:

Ak je na obnovenie pohonu potrebná elektrická energia, musí byť dostatočný výkon, aby sa pri úplnom výpadku lode 30 minút po výpadku elektrického prúdu obnovil pohon lode prípadne aj pohon iných strojových zariadení.

4.    Doplnkové núdzové osvetlenie pre lode ro-ro (R 42-1)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

Okrem núdzového osvetlenia požadovaného predpisom II-1/D/3.5.2 b), na každej lodi s nákladnými priestormi ro-ro alebo priestormi osobitne kategórie:

.1 všetky spoločenské priestory a priechody pre cestujúcich musia byť vybavené doplňujúcim elektrickým osvetlením, ktoré môže pri výpadku všetkých ostatných zdrojov elektrickej energie a za všetkých podmienok náklonu lode na bok pracovať najmenej tri hodiny. Inštalované osvetlenie musí byť také, aby bol ľahko viditeľný prístup k únikovým cestám. Zdroj energie pre doplňujúce osvetlenie musí obsahovať akumulátorové batérie umiestnené v osvetľovacích telesách, ktoré sú napájané priebežne z núdzového rozvádzača, ak je to možné. Alternatívne môže správa vlajkového štátu akceptovať akékoľvek iné prostriedky osvetlenia, ktoré sú prinajmenšom rovnako účinné. Doplnkové osvetlenie musí byť také, aby sa dal výpadok svetla okamžite zistiť. Každá akumulátorová batéria, ktorá je k dispozícii, musí byť nahradená v intervaloch prihliadajúcich k špecifickej životnosti v okolitých podmienkach, ktorým sú v priebehu činnosti vystavené, a

.2 prenosné svietidlo s akumulátorom, ktorý je možné znovu nabiť, musí byť k dispozícii vo všetkých priechodoch priestoru pre posádku, spoločenskom priestore a každom pracovnom priestore, v ktorom sa bežne nachádza obsluha, pokiaľ nie je k dispozícii doplnkové núdzové osvetlenie, ako sa to vyžaduje odsekom 1.

5.    Ochrana pred zásahom elektrickým prúdom, požiarom a iným nebezpečenstvám elektrického pôvodu (R 45)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1 Nechránené kovové časti elektrických strojov alebo zariadenia, ktoré nie sú pod napätím, ale ktoré sú vystavené napätiu za poruchového stavu, musia byť uzemnené, pokiaľ sú stroje alebo zariadenia:

.1 napájané jednosmerným prúdom s napätím nepresahujúcim 50 V alebo napätím s efektívnou hodnotou 50 V medzi vodičmi; na dosiahnutie tohto napätia sa nesmú použiť autotransformátory, alebo

.2 napájanie napätím, ktoré pri bezpečnostných izolačných transformátoroch zásobujúcich len jedno spotrebné zariadenie nepresahuje 250 V, alebo

.3 konštruované podľa zásad dvojitej izolácie.

.2 Všetky elektrické prístroje musia byť skonštruované a inštalované tak, aby pri bežnom používaní alebo dotyku nespôsobili zranenie.

.3 Bočné, zadné a ak je to nutné predné steny rozvádzačov musia byť vhodne chránené. Časti vystavené napätiu, ktoré pri uzemnení presahujú napätie uvedené v odseku 1.1, nesmú byť inštalované na prednej stene týchto rozvádzačov. Ak je to nutné, musia byť predné a zadné steny rozvádzačov vybavené nevodivými výstužami alebo sieťami.

.4 Neuzemnené rozvodné systémy musia byť vybavené zariadením schopným sledovať izolačný odpor proti zemi a akusticky alebo vizuálne signalizovať mimoriadne nízke hodnoty izolácie.

.5.1 Všetky kovové plášte a vystuženia káblov musia byť priebežne elektricky prepojené a uzemnené.

.5.2 Všetky elektrické káble a rozvody mimo zariadenia musia byť prinajmenšom nehorľavé a inštalované tak, aby sa nenarušili ich pôvodné nehorľavé vlastnosti. Ak je to nutné pri konkrétnom použití, správa vlajkového štátu môže povoliť používanie osobitného druhu káblov ako sú vysokofrekvenčné rádiové káble, ktoré nevyhovujú uvedenej požiadavke.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D:

.5.3 Káble a rozvody slúžiace pre základnú alebo núdzovú energiu, osvetlenie, vnútornú komunikáciu alebo signály sa nesmú klásť, pokiaľ je to možné, v blízkosti kuchýň, práčovní, priestorov strojového zariadenia kategórie A a ich skríň a iných priestorov s vysokým rizikom požiaru. Na nových a existujúcich osobných lodiach ro-ro musí položenie káblov na núdzové poplachy a miestny rozhlas vykonané do 1. júla 1998 alebo neskôr schváliť správa vlajkového štátu s prihliadnutím na odporúčania IMO. Káble spájajúce požiarne čerpadlá s núdzovým rozvádzačom musia byť žiaruvzdorné, ak prechádzajú priestormi s vysokým nebezpečenstvom požiaru. Ak je to možné, musia byť tieto káble vedené tak, aby sa vylúčilo ich vyraďovanie z činnosti zahrievaním priedelov, ku ktorému môže dôjsť v dôsledku požiaru v priľahlom priestore.

.6 Káble a rozvody musia byť položené a upevnené tak, aby sa zamedzilo ich treniu alebo inému poškodeniu. Káblové koncovky a spojky vo všetkých vodičoch musia byť zhotovené tak, aby si uchovali pôvodné elektrické, mechanické vlastnosti zabraňujúce šíreniu požiaru a, ak je to nutné, žiaruvzdorné vlastnosti.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.7.1 Každý samostatný obvod musí byť chránený proti skratu a preťaženiu, pokiaľ to povoľujú predpisy II-1/C/6 a II-1/C/7.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D:

.7.2 Svietidlá musia byť usporiadané tak, aby sa zamedzilo zvýšeniu teploty, ktoré by mohlo poškodiť káble a rozvody a zabrániť prehriatiu okolitého materiálu.

.8.1 Akumulátorové batérie musia byť vhodne uložené a oddelenia používané predovšetkým na ich umiestnenie musia byť primerane postavené a účinne odvetrávané.

.8.2 Elektrické a iné zariadenia, ktoré môžu byť zdrojom vzplanutia horľavých pár, nie sú v týchto oddeleniach povolené.

.9 Rozvodné systémy musia byť usporiadané tak, aby požiar v ktoromkoľvek hlavnom vertikálnom požiarnom úseku v zmysle predpisu II-2/A/2.9 nezasiahol zariadenia dôležité pre bezpečnosť v ktoromkoľvek inom úseku. Táto požiadavka bude splnená, ak sú hlavné a núdzové napájacie vodiče prechádzajúce každým takým úsekom oddelené vertikálne aj horizontálne, a to čo najďalej od seba, pokiaľ je to uskutočniteľné.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2012 ALEBO NESKÔR:

.10 Elektrické vybavenie sa nemôže inštalovať v priestoroch, kde sa môžu hromadiť zápalné zmesi, napr. oddelenia určené najmä pre akumulátorové batérie, v skladoch farieb, skladoch acetylénu alebo podobných priestoroch, pokiaľ sa správa neubezpečí, že je takéto vybavenie:

1. nevyhnuté na prevádzkové účely;

2. typu, ktorý nerozpaľuje príslušné zmesi;

3. vhodné pre príslušné priestory a

4. náležite certifikované pre bezpečné používanie v podmienkach za prítomnosti prachu, pary alebo plynov, ktoré môžu pravdepodobne vzniknúť.

ČASŤ E

DOPLNKOVÉ POŽIADAVKY NA LODE POSTAVENÉ SO STROJOVŇAMI BEZ TRVALEJ OBSLUHY

Osobitné posúdenie (R 54)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

Všetky nové lode TRIED B, C A D a existujúce lode skupiny B musí správa vlajkového štátu posúdiť osobitne z toho hľadiska, či strojovne môžu byť bez trvalej obsluhy, a ak áno, či sú nutné doplnkové požiadavky k požiadavkám stanoveným v týchto predpisoch, aby sa dosiahla bezpečnosť rovnocenná s bezpečnosťou priestorov strojovne s bežnou obsluhou.

1.    Všeobecne (R 46)

.1 Musia sa urobiť také opatrenia, ktoré zaistia, aby bezpečnosť lode za všetkých plavebných podmienok vrátane manévrovania bola rovnaká ako bezpečnosť lode so strojovňami obsadenými pracovníkmi.

.2 Musia sa urobiť opatrenia, ktoré zaistia, aby zariadenie spoľahlivo fungovalo a aby boli podniknuté dostatočné opatrenia pre pravidelné kontroly a bežné skúšky s cieľom zaistiť nepretržitú spoľahlivú činnosť.

.3 Na každej lodi musia byť dokumentačné dôkazy o tom, že loď je schopná fungovať bez trvalej obsluhy v priestoroch strojovne.

2.    Protipožiarna ochrana (R 47)

.1 Musia byť k dispozícii prostriedky, ktoré včas zistia a budú signalizovať požiar:

.1 v šachtách privádzajúcich vzduch do kotlov a odčerpávajúcich vzduch (komínové šachty) a

.2 v kanáloch vyplachovacieho vzduchu hnacieho strojového zariadenia, pokiaľ sa to v konkrétnom prípade nepovažuje za zbytočné.

.2 Spaľovacie motory s výkonom 2 250 kW a viac alebo s valcami s vŕtaním väčším než 300 mm musia byť vybavené snímačmi olejovej hmly v kľukovej skrini alebo monitormi znesiteľnej teploty motora alebo rovnocennými zariadeniami.

3.    Ochrana proti zaplaveniu (R 48)

.1 Útorové nádrže v strojovniach bez pravidelnej obsluhy musia byť umiestnené a monitorované tak, aby sa pri bežných uhloch bočného a pozdĺžneho sklonu lode zistilo nahromadenie kvapalných látok a musí byť dostatočne veľké, aby ľahko zvládlo bežné odvodnenie v priebehu času bez obsluhy.

.2 Ak sú útorové čerpadlá schopné automatického spustenia, musia byť k dispozícii prostriedky ukazujúce, keď je prívod kvapalných látok väčší než kapacita čerpadiel alebo keď čerpadlo pracuje častejšie než by sa bežne očakávalo. V týchto prípadoch môžu byť na primeranú dobu povolené menšie odpadové nádrže. Ak sú k dispozícii automaticky ovládané útorové čerpadlá, musí sa venovať osobitná pozornosť požiadavkám na zamedzenie znečistenia olejom.

.3 Umiestenie ovládacích prvkov každého ventilu slúžiaceho ako prívod do mora, výpust pod vodoryskou alebo útorový vstrekovací systém musia byť také, aby počas primeranej doby umožnili činnosť v prípade prieniku vody do priestoru s prihliadnutím na dobu pravdepodobne potrebnú na dosiahnutie a činnosť týchto ovládacích prvkov. Ak si to vyžaduje úroveň, po ktorú by priestor pri plne zaťaženej lodi mohol byť zaplavený, musia sa urobiť opatrenia, aby sa tieto ovládacie prvky dali obsluhovať z miesta nad touto úrovňou.

4.    Ovládanie hnacích zariadení z veliteľského mostíka (R 49)

.1 Rýchlosť otáčok, smer náporu a ak je to použiteľné stúpanie vrtule musia byť plne ovládateľné z veliteľského mostíka za všetkých plavebných podmienok vrátane manévrovania.

.1 Také diaľkové ovládanie musí pri každej jednotlivej vrtuli prebiehať za pomoci samostatného ovládacieho zariadenia s automatickou činnosťou všetkých jeho zariadení prípadne vrátane prostriedkov pre zamedzenie preťaženia hnacieho strojového zariadenia.

.2 Hlavné hnacie strojové zariadenie musí byť na veliteľskom mostíku opatrené zariadením núdzového zastavenia, ktoré musí byť nezávislé na riadiacom systéme veliteľského mostíka.

.2 Príkazy pre hnacie strojové zariadenia z veliteľského mostíka musia byť signalizované v kontrolnej miestnosti hlavného strojového zariadenia alebo prípadne na manévrovacom stanovišti.

.3 Diaľkové ovládanie hnacieho strojového zariadenia musí byť možné súčasne len z jedného miesta; na takýchto miestach sú povolené vzájomne prepojené pozície ovládania; na každom mieste musí byť signál ukazujúci, z ktorého miesta je hnacie strojové zariadenie ovládané. Ovládanie je možné medzi veliteľským mostíkom a priestormi strojového zariadenia prepnúť len v priestoroch hlavného strojového zariadenia alebo kontrolnej miestnosti hlavného strojového zariadenia. Systém musí zahrňovať prostriedky, ktoré zamedzia, aby sa nápor lodnej vrtule podstatne zmenil, keď sa ovládanie prepína z jedného miesta na druhé.

.4 Každé strojové zariadenie dôležité pre bezpečnú činnosť lode sa musí dať ovládať na mieste, a to i v prípade poruchy ktorejkoľvek časti automatického alebo diaľkového riadiaceho systému.

.5 Diaľkový riadiaci systém musí byť konštruovaný tak, aby v prípade jeho poruchy bol vydávaný signál. Musí sa zachovať nastavená rýchlosť otáčok a smer náporu lodných skrutiek pokiaľ je činné miestne ovládanie, ak sa to nepovažuje za neuskutočniteľné.

.6 Veliteľský mostík musí byť vybavený prístrojmi ukazujúcimi:

.1 počet otáčok a smer otáčok vrtúľ pri pevných vrtuliach alebo

.2 počet otáčok a stúpanie pri nastaviteľných lodných skrutkách.

.7 Počet nasledujúcich automatických pokusov, pri ktorých sa spustenie nepodarilo, musí byť obmedzený, aby sa zabezpečil dostatočný spúšťací tlak vzduchu. Musí byť k dispozícii signál ukazujúci nízke nastavenie spúšťacieho tlaku vzduchu na úrovni, ktorá ešte umožňuje štartovacie činnosti hnacieho strojového zariadenia.

5.    Komunikácia (R 50)

Musia byť k dispozícii spoľahlivé prostriedky hlasovej komunikácie medzi kontrolnou miestnosťou hlavného strojového zariadenia alebo prípadne manévrovacím stanovišťom hnacieho strojového zariadenia a veliteľským mostíkom a ubytovaním dôstojníkov.

6.    Poplachový systém (R 51)

.1 Musí byť k dispozícii poplachový systém oznamujúci každú poruchu, ktorá si vyžaduje pozornosť, a musí:

.1 byť schopný vydávať akustický signál v kontrolnej miestnosti hlavného strojového zariadenia alebo na manévrovacom stanovišti hnacieho strojového zariadenia a vizuálne na vhodnom mieste oznamovať každú jednotlivú funkciu signalizácie;

.2 mať spojenie so spoločenskými miestnosťami mechanikov a do každej ich kabíny s pomocou prepínača, aby sa zabezpečilo spojenie aspoň do jednej z týchto kabín. Alternatívne usporiadania sú prípustné, ak sa považujú za rovnocenné;

.3 aktivovať akustický a vizuálny signál na veliteľskom mostíku za každej situácie, ktorá si vyžaduje opatrenie alebo pozornosť dôstojníka konajúceho strážnu službu;

.4 byť skonštruovaný na princípe sebakontroly, ak je to uskutočniteľné, a

.5 uviesť do činnosti signál pre mechanikov vyžadovaný predpisom II-1/C/10, ak nebol na mieste prijatý signál v rámci stanoveného času.

.2.1 Poplachový systém musí byť priebežne zásobovaný energiou a musí mať automatické prepínanie na záložný zdroj dodávky energie v prípade výpadku normálnej dodávky energie.

.2.2 Výpadok normálnej dodávky energie do poplachového systému sa musí oznámiť signálom.

.3.1 Poplachový systém musí byť schopný súčasne oznámiť viac než jednu poruchu a prijatie každého signálu nesmie zabrániť inému signálu.

.3.2 Potvrdenie poplachového stavu na mieste uvedenom v odseku 1 sa musí oznámiť na stanovišti, kde sa signál ukázal. Signály musia trvať, kým nie sú potvrdené, a vizuálna signalizácia jednotlivých signálov musí zostať zachovaná, kým sa porucha neodstráni, keď sa poplachový systém automaticky znovu nastaví do normálnych prevádzkových podmienok.

7.    Bezpečnostné systémy (R 52)

Musí byť k dispozícii bezpečnostný systém, aby sa zabezpečilo, že vážna porucha činnosti strojového zariadenia alebo kotla predstavujúca bezprostredné nebezpečenstvo automaticky začala zastavenie prevádzky tejto časti zariadenia a že to bude signalizované. Prevádzka pohonného systému nesmie byť automaticky vypnutá, s výnimkou prípadov, ktoré by mohli viesť k vážnemu poškodeniu, úplnému odstaveniu zariadenia alebo výbuchu. Zariadenie na vypnutie prevádzky hlavného hnacieho strojového zariadenia, ak je k dispozícii, musí zamedziť jeho náhodnému spusteniu. Vizuálne signály musia trvať tak dlho, kým nie je porucha odstránená. Automatické bezpečnostné vypnutie prevádzky strojového zariadenia a ovládanie spomaleného chodu musia byť oddelené od poplachového zariadenia.

8.    Osobitné požiadavky na strojové zariadenia, kotly a elektrické zariadenia (R 53)

.1 Hlavný zdroj elektrickej energie musí spĺňať tieto podmienky:

.1 keď je možné bežne dodávať elektrickú energiu z jedného generátora, musia byť k dispozícii vhodné zariadenia pre núdzové odpojenie neprioritných obvodov, aby sa zaistila plynulá dodávka do zariadení potrebných pre pohon a riadenie a tiež pre bezpečnosť lode. V prípade výpadku generátora z prevádzky sa musia urobiť zodpovedajúce opatrenia pre automatické spustenie a napojenie záložného generátora s dostatočným výkonom na hlavný rozvádzač, aby bol umožnený pohon a riadenie a zaistená bezpečnosť lode s automatickým opätovným spustením dôležitých pomocných zariadení vrátane prípadných následných činností;

.2 ak je elektrická energia obvykle dodávaná súčasne z viac než jedného generátora, ktoré pracujú paralelne, musia sa urobiť opatrenia napríklad núdzovým odpojením neprioritných obvodov, aby sa zaistilo, že v prípade výpadku jedného z týchto generátorových sústav zostávajúce pokračujú v prevádzke bez toho, aby došlo k preťaženiu prípustného pohonu a riadenia a aby bola zaistená bezpečnosť lode.

.2 Ak sa vyžadujú záložné strojové zariadenia pre iné pomocné strojové zariadenia dôležité pre pohon, musia byť k dispozícii automatické prepínacie zariadenia.

9.    Automatický riadiaci a poplachový systém (R 53.4)

.1 Riadiaci systém musí byť taký, aby vybavenie potrebné pre činnosť hlavného hnacieho strojového zariadenia a jeho pomocných zariadení bolo zaistené pomocou potrebného automatického vybavenia.

.2 Automatické prepnutie musí byť signalizované.

.3 Poplachový systém zodpovedajúci predpisu 6 musí byť k dispozícii pre všetky dôležité tlaky, teploty a úrovne kvapalných látok a iné dôležité parametre.

.4 Centrálne kontrolné stanovište musí byť vybavené potrebnými signálnymi panelmi a prístrojmi, ktoré ohlasujú akýkoľvek poplach.

.5 Ak sa spaľovacie motory, ktoré sú dôležité pre hlavný pohon, spúšťajú stlačeným vzduchom, musia byť k dispozícii prostriedky, aby sa spúšťací tlak vzduchu udržiaval na požadovanej úrovni.

KAPITOLA II-2

PROTIPOŽIARNA OCHRANA, HLÁSENIE A HASENIE POŽIARU

ČASŤ A

VŠEOBECNE

1.    Základné princípy (R 2)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1 Ciele tejto kapitoly z hľadiska požiarnej bezpečnosti sú tieto:

.1 zabrániť vzniku požiaru a výbuchu;

.2 znížiť ohrozenie životov v dôsledku požiaru;

.3 znížiť riziko poškodenia lode, jej nákladu a životného prostredia spôsobené požiarom;

.4 izolovať, kontrolovať a potlačiť požiar a výbuch v priestore vzniku a

.5 poskytnúť primerané a ľahko prístupné únikové cesty pre cestujúcich a posádku.

.2 Aby sa dosiahli ciele týkajúce sa požiaru uvedené v odseku 1, sú pre predpisy tejto kapitoly rozhodujúce ďalej uvedené základné princípy, ktoré boli patrične zahrnuté do predpisov s prihliadnutím na typ lodí a potenciálne nebezpečenstvo požiaru:

.1 rozdelenie lode na hlavné vertikálne úseky pomocou tepelných a stavebných deliacich plôch;

.2 oddelenie obytných priestorov od zvyšku lode pomocou tepelných a stavebných deliacich plôch;

.3 obmedzené používanie horľavých materiálov;

.4 hlásenie každého požiaru v úseku jeho vzniku;

.5 izolovanie a hasenie každého požiaru v priestore jeho vzniku;

.6 ochrana únikových ciest alebo prístupov pre boj s požiarom;

.7 okamžitá dostupnosť prostriedkov na hasenie požiaru;

.8 minimalizovanie prípadného vznietenia horľavých pár z nákladu.

.3 Ciele z hľadiska požiarnej bezpečnosti stanovené v odseku 1 sa dosiahnu zaistením zhody s predpísanými požiadavkami vymedzenými v tejto kapitole alebo alternatívnym konštrukčným riešením a usporiadaním, ktoré spĺňa požiadavky časti F revidovanej kapitoly II-2 dohovoru SOLAS z roku 1974, ktoré sa uplatňujú na lode postavené 1. januára 2003 alebo neskôr. Loď sa považuje za plavidlo spĺňajúce funkčné požiadavky ustanovené v odseku 2 a ciele z hľadiska požiarnej bezpečnosti ustanovené v odseku 1, ak:

.1 konštrukčné riešenie a usporiadanie lode ako celku spĺňajú príslušné predpísané požiadavky tejto kapitoly;

.2 konštrukčné riešenie a usporiadanie lode ako celku boli preverené a schválené v súlade s časťou F revidovanej kapitoly II-2 dohovoru SOLAS z roku 1974, ktorá sa uplatňuje na lode postavené 1. januára 2003 alebo neskôr;

.3 časť (časti) konštrukčného riešenia a usporiadania lode sú preverené a schválené v súlade s časťou F revidovanej kapitoly II-2 dohovoru SOLAS a zostávajúce časti lode spĺňajú príslušné predpísané požiadavky tejto kapitoly.

.4 Všetky lode, na ktorých prebiehajú opravy, prestavby, modifikácie a práce na vybavení s tým súvisiace musia spĺňať aspoň požiadavky, ktoré sa dovtedy vzťahovali na tieto lode.

Opravy, prestavby a modifikácie, ktoré podstatne menia rozmery lode alebo ubytovacích priestorov pre cestujúcich alebo značne zvyšujú životnosť lode a jej vybavenia, musia spĺňať najnovšie požiadavky na nové lode, pokiaľ to správa vlajkového štátu považuje za primerané a uskutočniteľné.

EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.5 Bez ohľadu na ustanovenia odseku 4, existujúce lode triedy B prepravujúce viac než 36 cestujúcich, na ktorých prebiehajú opravy, prestavby, modifikácie a práce na vybavení s tým súvisiace, musia spĺňať tieto požiadavky:

.1 všetky materiály použité na týchto lodiach musia vyhovovať požiadavkám kladeným na materiály použiteľné pre nové lode triedy B a

.2 všetky opravy, prestavby, modifikácie a práce na vybavení s tým súvisiace, ktoré si vyžadujú výmenu materiálu s hmotnosťou 50 ton alebo viac, okrem materiálu predpísaného predpisom II-2/B/16, musia spĺňať požiadavky vzťahujúce sa na nové lode triedy B.

2.    Definície (R 3)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1

Nehorľavý materiál je materiál, ktorý ani nehorí, ani nevydáva horľavé pary v dostatočnom množstve pre samovznietenie, ak je zahriaty približne na 750 °C, čo sa stanoví skúškou horľavosti v súlade s rezolúciou zhromaždenia IMO A.799 (19) „Revidované odporúčanie na testovacie metódy určenia nehorľavosti materiálov pre stavbu lodí“. Akýkoľvek iný materiál je horľavý materiál.

.1a

PRE LODE TRIED B, C A D POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2003 ALEBO NESKÔR:

Nehorľavý materiál je materiál, ktorý ani nehorí, ani nevydáva horľavé pary v dostatočnom množstve na samovznietenie, ak je zahriaty približne na 750 °C, čo sa stanoví v súlade s kódom pre postup požiarneho testu. Akýkoľvek iný materiál je horľavý materiál.

.2

Štandardná skúška horľavosti je skúška, pri ktorej sú vzorky príslušných priedelov alebo palúb vystavené v testovacej laboratórnej peci teplotám približne zodpovedajúcim štandardnej krivke v súradniciach čas – teplota. Vzorka musí mať nekrytý povrch najmenej 4,65 m2 a výšku (alebo dĺžku paluby) 2,44 metra čo najviac podobnú zamýšľanej stavbe a vrátane najmenej jednej spojky, ak je to vhodné. Štandardná krivka v súradniciach čas – teplota je definovaná rovnomernou krivkou vedenou cez ďalej uvedené body vnútornej teploty testovacej laboratórnej pece:



počiatočná vnútorná teplota v peci

20 °C

na konci prvých 5 minút

576 °C

na konci 10 minút

679 °C

na konci 15 minút

738 °C

na konci 30 minút

841 °C

na konci 60 minút

945 °C

.2a

PRE LODE TRIED B, C A D POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2003 ALEBO NESKÔR:

Štandardná skúška horľavosti je skúška, pri ktorej sú vzorky príslušných priedelov alebo palúb v testovacích peciach vystavené teplote zodpovedajúcej približne štandardnej teplotnej krivke. Testovacie metódy musia byť zhodné s kódom pre postup požiarneho testu.

.3

Deliace plochy triedy „A“ sú deliace plochy tvorené priedelmi a palubami, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:

.1 musia byť konštruované z ocele alebo iného rovnocenného materiálu;

.2 musia byť vhodne vystužené;

.3 musia byť postavené tak, aby boli schopné zamedziť priechodu dymu a plameňa až do konca jednohodinového štandardnej skúšky horľavosti;

.4 musia byť izolované takými schválenými nehorľavými materiálmi, aby priemerná teplota na strane nevystavenej účinku nevystúpila na viac než 140 °C nad pôvodnú teplotu a aby nebola ani v žiadnom bode vrátane každej spojky vyššia než 180 °C nad pôvodnú teplotu, a to počas uvedeného obdobia:



trieda „A-60“

60 minút

trieda „A-30“

30 minút

trieda „A-15“

15 minút

trieda „A-0“

0 minút

.5 Správa vlajkového štátu musí vyžadovať skúšku prototypu priedelu alebo paluby, aby sa presvedčila, že spĺňa uvedené požiadavky na odolnosť a stúpanie teploty v súlade s rezolúciou IMO A.754 (18).

Na lode TRIED B, C A D postavené 1. januára 2003 alebo neskôr sa vzťahuje namiesto „rezolúcie IMO A.754 (18)“„kódex pre postup požiarneho testu“.

.4

Deliace plochy triedy „B“ sú deliace plochy tvorené priedelmi, palubami, stropmi alebo obložením, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:

.1 musia byť postavené tak, aby boli schopné zamedziť priechodu plameňa až do konca prvej pol hodiny štandardného testu horľavosti;

.2 musia mať takú účinnosť izolácie, aby priemerná teplota na strane nevystavenej účinku nevystúpila na viac než 140 °C nad pôvodnú teplotu a aby ani nebola v žiadnom bode vrátane každej spojky vyššia ako 225 °C nad pôvodnú teplotu, a to počas uvedeného obdobia:



trieda „B-15“

15 min

trieda „B-0“

0 min

.3 musia byť postavené zo schválených nehorľavých materiálov a všetky materiály používané na stavbu a montáž deliacich plôch triedy „B“ musia byť nehorľavé; môžu však byť povolené horľavé dyhy, pokiaľ vyhovujú iným požiadavkám tejto kapitoly;

.4 správa vlajkového štátu musí vyžadovať skúšku prototypu deliacej plochy, aby sa presvedčila, že vyhovuje uvedeným požiadavkám na odolnosť a stúpanie teploty v súlade s rezolúciou IMO A.754 (18).

Na lode TRIED B, C A D postavené 1. januára 2003 alebo neskôr sa vzťahuje namiesto „rezolúcie IMO A.754 (18)“„kódex pre postup požiarneho testu“.

.5

Deliace plochy triedy „C“ sú deliace plochy postavené zo schválených nehorľavých materiálov. Nemusia vyhovovať požiadavkám týkajúcich sa priechodu dymu a plameňa ani obmedzeniam týkajúcim sa zvýšenia teploty. Horľavé dyhy sú povolené, pokiaľ vyhovujú iným požiadavkám tejto kapitoly.

.6

Súvislé stropy alebo obloženia triedy „B“ sú také stropy alebo obloženia triedy „B“, ktoré sú vymedzené len deliacimi plochami triedy „A“ alebo „B“.

.7

Oceľ alebo iný rovnocenný materiál. Kde sa vyskytujú slová „oceľ alebo iný rovnocenný materiál“, „rovnocenný materiál“ znamená každý nehorľavý materiál, ktorý má sám osebe alebo vďaka svojej izolácii štrukturálne a kompaktné vlastnosti rovnocenné s oceľou na konci svojho aplikovateľného vystavenia štandardnej skúške horľavosti (napr. zliatina hliníka s vhodnou izoláciou).

.8

Nízka zápalnosť povrchu znamená, že povrch takto charakterizovaný primerane obmedzí šírenie ohňa, čo sa u predelových, stropných a palubných obkladových a náterových materiáloch určuje skúškou horľavosti v súlade s rezolúciou IMO A.653 (16).

.8a

PRE LODE TRIED B, C A D, POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2003 ALEBO NESKÔR:

Nízka zápalnosť povrchu znamená, že povrch takto charakterizovaný primerane obmedzí šírenie ohňa, čo sa určuje v súlade s kódexom pre postup požiarneho testu.

.9

Hlavné vertikálne požiarne úseky sú také úseky, na ktoré je deliacimi plochami triedy „A“ rozdelený lodný trup, nadpalubie a kabíny na hornej palube a ktorých priemerná dĺžka a šírka na každej palube všeobecne nepresahuje 40 metrov.

.10

Obytné priestory sú spoločenské priestory, chodby, toalety, kabíny, kancelárie, nemocnice, kiná, herne a miestnosti na oddych, holičstvo a kaderníctvo, prípravne bez kuchynského zariadenia a podobné priestory.

.11

Spoločenské priestory sú časti obytných priestorov používané ako haly, jedálne, salóny a podobné trvalo uzatvorené priestory.

.12

Hospodárske priestory sú priestory používané pre kuchyne, prípravne s kuchynským vybavením, odkladacie priestory, miestnosti pošty a banky, sklady, dielne okrem dielní, ktoré sú súčasťou priestorov strojového zariadenia a podobné priestory a šachty k nim.

.13

Nákladné priestory sú všetky priestory používané pre náklad (vrátane nákladných nádrží na palivo) a šácht k nim.

.13-1

Vozidlové priestory sú nákladné priestory určené na prepravu motorových vozidiel s palivom v ich nádržiach na ich vlastný pohon.

.14

Nákladné priestory ro-ro sú priestory zvyčajne nerozdelené, ktoré sa rozprestierajú buď po značnej, alebo po celej dĺžke lode, a v ktorých sa motorové vozidlá s palivom vo svojich nádržiach na svoj vlastný pohon a/alebo tovar [kusový alebo hromadný v alebo na železničných alebo cestných vozidlách (vrátane vozidiel a železničných cisternových vagónov), prívesoch, kontajneroch, paletách, odmontovateľných nádržiach alebo na podobných prepravných jednotkách alebo v iných nádobách] sa môžu bežne nakladať a vykladať horizontálne.

.15

Otvorené nákladné priestory ro-ro sú nákladné priestory ro-ro buď otvorené na oboch koncoch, alebo otvorené na jednom konci a vybavené príslušným prirodzeným vetraním účinným po celej dĺžke cez stále otvory v bočnej obšívke alebo palube alebo nad nimi a u lodí postavených 1. januára 2003 alebo neskôr s celkovou plochou aspoň 10 % z celkovej bočnej plochy priestorov.

.15-1

Otvorené vozidlové priestory sú tie vozidlové priestory buď otvorené na oboch koncoch, alebo otvorené na jednom konci a vybavené príslušným prirodzeným vetraním účinným po celej dĺžke cez stále otvory v bočnej obšívke alebo palube alebo nad nimi a u lodí postavených 1. januára 2003 alebo neskôr s celkovou plochou aspoň 10 % z celkovej bočnej plochy priestorov.

.16

Zatvorené nákladné priestory ro-ro sú nákladné priestory ro-ro, ktoré nie sú ani otvorené nákladné priestory ro-ro, ani otvorené paluby.

.16-1

Zatvorené vozidlové priestory sú vozidlové priestory, ktoré nie sú ani otvorené vozidlové priestory, ani otvorené paluby.

.17

Otvorená paluba je paluba, ktorá je zhora a aspoň z dvoch strán úplne vystavená účinkom počasia.

.18

Priestory osobitnej kategórie sú také uzavreté vozidlové priestory nad alebo pod predelovou palubou, na ktoré a z ktorých môžu vozidlá prísť a odísť a na ktoré majú prístup cestujúci. Priestory osobitnej kategórie buď na jednej, alebo viacerých palubách za predpokladu, že celková svetlá výška pre vozidlá nepresahuje 10 metrov.

.19.1

Priestory strojového zariadenia kategórie A sú také priestory a šachty k nim, ktoré zahŕňajú:

.1 strojové zariadenia s vnútorným spaľovaním používané pri hlavnom pohone, alebo

.2 strojové zariadenia s vnútorným spaľovaním používané na iné účely než na hlavný pohon, keď tieto zariadenia majú celkový výkon aspoň 375 kW, alebo

.3 každý kotol vykurovaný naftou alebo úpravne na naftu.

.19.2

Priestory strojového zariadenia sú všetky priestory strojového zariadenia kategórie A a všetky ostatné priestory zahŕňajúce pohonné zariadenia, kotly, úpravne na naftu, parné a spaľovacie motory, generátory a hlavné elektrické strojové zariadenia, plniace stanovište pre olej, chladiace, stabilizačné, vetracie a klimatizačné strojové zariadenia a podobné priestory a šachty k nim.

.20

Úpravňa na naftu je zariadenie používané na prípravu dodávok naftového paliva do kotla vykurovaného naftou alebo zariadenia používané na prípravu dodávok zahriatej nafty do spaľovacích motorov a zahŕňajúce všetky olejové čerpadlá, filtre a predhrievače oleja pod vyšším tlakom než 0,18 N/mm2.

.21

Riadiace stanovištia sú priestory, v ktorých sa nachádza rádiové alebo hlavné navigačné zariadenie alebo núdzový zdroj energie alebo kde je sústredené zariadenie na hlásenie a ovládanie protipožiarnych zariadení.

.21.1

Ústredné riadiace stanovište je riadiace stanovište, v ktorom sú sústredené tieto riadiace a signalizačné funkcie:

.1 pevné systémy hlásenia požiaru a požiarneho poplachu;

.2 automatické systémy postrekovacích samočinných hasiacich zariadení, hlásenia požiaru a požiarneho poplachu;

.3 indikačné panely požiarnych dverí;

.4 uzávery požiarnych dverí;

.5 indikačné panely vodotesných dverí;

.6 uzávery vodotesných dverí;

.7 ventilátory;

.8 všeobecné/požiarne poplachové zariadenia;

.9 komunikačné systémy vrátane telefónov a

.10 mikrofóny k systémom miestneho rozhlasu.

.21.2

Ústredné riadiace stanovište so stálou obsluhou je ústredné riadiace stanovište, ktoré trvalo obsluhuje zodpovedný člen posádky.

.22

Miestnosti s nábytkom a zariadením s obmedzeným rizikom požiaru sú na účely predpisu II-2/B/4 miestnosti s nábytkom a zariadením s obmedzeným rizikom požiaru (kabíny, spoločenské priestory, kancelárie alebo iné druhy obytných priestorov), v ktorých:

.1 všetok skriňový nábytok, ako sú písacie stoly, šatníky, toaletné stolíky, skrine na bielizeň, je zhotovený len zo schválených nehorľavých materiálov okrem horľavých dýh nepresahujúcich hrúbku 2 mm, ktoré je možné použiť na pracovné povrchy týchto predmetov;

.2 všetok voľne stojaci nábytok, ako sú stoličky, pohovky, stoly, je zhotovený s rámami z nehorľavých materiálov;

.3 všetky závesy, záclony a iné zavesené textilné materiály sú odolné proti šíreniu ohňa a ich odolnosť nie je nižšia než v prípade vlnených materiálov s hmotnosťou 0,8 kg/m2 v súlade s rezolúciou IMO A.471 (XII) v znení zmien a doplnení.

Na lode TRIED B, C A D postavené 1. januára 2003 alebo neskôr sa vzťahuje namiesto „rezolúcie IMO A.471 (XII)“„kódex pre postup požiarneho testu“;

.4 všetky podlahové krytiny majú vlastnosti odolnosti proti šíreniu ohňa, ktorá nie je menšia než u vlnených materiálov používaných na rovnaký účel.

Pre lode TRIED B, C A D postavené 1. januára 2003 alebo neskôr tento pododsek znie takto:

všetky podlahové krytiny majú malú schopnosť šírenia požiaru;

.5 všetky nekryté plochy priedelov, obložení a stropov majú malú schopnosť šírenia požiaru a

.6 všetok čalúnený nábytok má schopnosť odolávať vzplanutiu a rozšíreniu ohňa v súlade s rezolúciou IMO A.652 (16) o postupoch skúšky horľavosti čalúneného nábytku.

Na lode TRIED B, C A D postavené 1. januára 2003 alebo neskôr sa vzťahuje namiesto „rezolúcie IMO A.652 (16)“„kódex pre postup požiarneho testu“.

PRE LODE TRIED B, C A D POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2003 ALEBO NESKÔR

.7 Všetky súčasti posteľnej bielizne majú vlastnosti odolnosti proti vznieteniu alebo šíreniu ohňa, čo zodpovedá kódu pre postup požiarneho testu.

.23

Osobná loď ro-ro znamená osobnú loď s nákladnými priestormi ro-ro alebo priestormi osobitnej kategórie podľa definície tohto predpisu.

.24

Kódex pre postup požiarneho testu znamená medzinárodný kódex pre použitie postupov požiarneho testu prijatý rezolúciou MSC 61 (67) v znení zmien a doplnení.

.25

Kódex pre požiarne bezpečnostné systémy znamená medzinárodný kódex pre požiarne bezpečnostné systémy prijatý rezolúciou MSC.98(73) v znení zmien a doplnení.

.26

Bod vzplanutia je teplota v stupňoch Celzia určená podľa schváleného testovacieho prístroja na stanovenie bodu vzplanutia (test uzavretého téglika), pri ktorej tekutá látka vydá dostatočné množstvo horľavej pary, ktorá sa môže vznietiť.

.27

Predpísané požiadavky znamenajú konštrukčné charakteristiky, limitujúce rozmery alebo požiarne bezpečnostné systémy špecifikované v tejto kapitole.

▼M2

.28

Požiarnou klapkou sa na účely vykonávania predpisu II-2/B/9a rozumie zariadenie inštalované vo vetracom kanáli, ktoré za bežných podmienok zostáva otvorené, čím umožňuje prúdenie vzduchu vetracím kanálom, a ktoré sa v prípade požiaru uzavrie, čím zabráni prúdeniu vzduchu vetracím kanálom, a tým aj šíreniu ohňa. K vyššie uvedenej definícii sa môžu vzťahovať tieto pojmy:

.1 automatická požiarna klapka je požiarna klapka, ktoré sa uzatvára nezávisle v reakcii na vystavenie účinkom požiaru,

.2 manuálna požiarna klapka je požiarna klapka, ktorú posádka otvára alebo zatvára ručne pomocou držadla umiestneného priamo na klapke, a

.3 diaľkovo ovládaná požiarna klapka je požiarna klapka, ktorú posádka zatvára pomocou ovládača umiestneného na mieste vzdialenom od kontrolovanej klapky.

.29

Dymovou klapkou sa na účely vykonávania predpisu II-2/B/9a rozumie zariadenie inštalované vo vetracom kanáli, ktoré za bežných podmienok zostáva otvorené, čím umožňuje prúdenie vzduchu vetracím kanálom, a ktoré sa v prípade požiaru uzavrie, čím zabráni prúdeniu vzduchu vetracím kanálom, a tým aj šíreniu dymu a horúcich plynov. Dymová klapka nie je určená na posilnenie odolnosti požiarnych deliacich plôch, ktorými prechádza vetrací kanál. K vyššie uvedenej definícii sa môžu vzťahovať tieto pojmy:

.1 automatická dymová klapka je dymová klapka, ktorá sa uzatvára nezávisle v reakcii na vystavenie dymu alebo horúcim plynom,

.2 manuálna dymová klapka je dymová klapka, ktorú posádka otvára alebo zatvára ručne pomocou držadla umiestneného priamo na klapke, a

.3 diaľkovo ovládaná dymová klapka je dymová klapka, ktorú posádka zatvára pomocou ovládača umiestneného na mieste vzdialenom od kontrolovanej klapky.

▼M1

3.    Požiarne čerpadlá, protipožiarne potrubie, hydranty, hadice a prúdnice (R 4)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1.1 Každá loď musí byť vybavená požiarnymi čerpadlami, protipožiarnym potrubím, hydrantmi, hadicami a prúdnicami zodpovedajúcimi požiadavkám tohto predpisu.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D POSTAVENÉ DO 1. JANUÁRA 2003:

.1.2 Ak sa vyžaduje viac než jedno samostatné požiarne čerpadlo, musia byť na ľahko prístupnom a chránenom mieste mimo priestorov strojového zariadenia nainštalované uzatváracie ventily na oddelenie úseku protipožiarneho potrubia v priestoroch strojového zariadenia obsahujúcich hlavné požiarne čerpadlo alebo čerpadlá od ostatného protipožiarneho potrubia. Protipožiarne potrubie musí byť usporiadané tak, aby v prípade, ak sú uzatváracie ventily zatvorené, mohli všetky hydranty na lodi, okrem hydrantov v priestore uvedeného strojového zariadenia, byť zásobované vodou z požiarnych čerpadiel neumiestených v tomto priestore strojového zariadenia a to rúrkami, ktoré nevedú cez tento priestor. Krátke úseky sacieho a odtokového potrubia pri núdzových požiarnych čerpadlách môžu výnimočne viesť priestorom strojového zariadenia, ak nie je možné, aby ich trasa viedla zvonka za predpokladu, že odolnosť protipožiarneho potrubia bude zachovaná pomocou oceľového opláštenia.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2003 ALEBO NESKÔR:

.1.3 Na ľahko prístupnom a chránenom mieste mimo priestorov strojového zariadenia musia byť nainštalované uzatváracie ventily na oddelenie úseku protipožiarneho potrubia v priestoroch strojového zariadenia obsahujúcich hlavné požiarne čerpadlo alebo čerpadlá od ostatného protipožiarneho potrubia. Protipožiarne potrubie musí byť usporiadané tak, aby v prípade, ak sú uzatváracie ventily zatvorené, mohli všetky hydranty na lodi, okrem hydrantov v priestore uvedeného strojového zariadenia, byť zásobované vodou z iného požiarneho čerpadla alebo núdzového požiarneho čerpadla. Núdzové čerpadlo, jeho vstupy z mora a sacie a tlakové potrubie a uzatváracie ventily musia byť umiestnené mimo priestorov strojového zariadenia. Ak také usporiadanie nie je možné, jeho vodná skriňa môže byť namontovaná v priestore strojového zariadenia, ak je ventil diaľkovo ovládaný z miesta v rovnakom oddelení ako núdzové čerpadlo a ak je sacie potrubie čo možno najkratšie. Krátke úseky sacieho a odtokového potrubia môžu výnimočne viesť priestorom strojového zariadenia za predpokladu, že sú uložené v oceľovom obale alebo sú izolované podľa noriem A-60. Rúrky musia mať dostatočnú hrúbku stien, no nesmie byť menšia než 11 mm, a musia byť zvarené a výnimkou spojovacích objímok k vstupnému ventilu z mora.

NOVÉ A EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B a NOVÉ LODE TRIEDY C a D S DĹŽKOU 24 METROV A VIAC:

.2    Objemový prietok požiarnych čerpadiel

.1 Predpísané požiarne čerpadlá musia byť schopné dodávať množstvo vody na účely protipožiarnej ochrany s tlakom stanoveným v odseku 4.2, ktorý sa rovná aspoň dvom tretinám objemového prietoku predpísaného pre obsluhu útorových čerpadiel, ak sú použité na odčerpanie vody z dna lode.

.2 Na každej lodi, pri ktorej predpis vyžaduje, aby bola vybavená viac než jedným požiarnym čerpadlom na motorový pohon, musí mať každé z predpísaných čerpadiel objemový prietok najmenej 80 % z celkového predpísaného prietoku vydelený minimálnym počtom predpísaných požiarnych čerpadiel, ale nesmie byť menší než 25 m3/h a každé takéto čerpadlo musí byť za všetkých okolností schopné vydávať najmenej dva predpísané vodné prúdy. Tieto požiarne čerpadlá musia byť schopné zásobovať systém protipožiarnych potrubí za požadovaných podmienok.

.3 Na lodiach postavených 1. januára 2003 alebo neskôr, na ktorých je inštalovaných viac čerpadiel než je minimálny požadovaný počet čerpadiel, musia mať takéto čerpadlá prietok aspoň 25 m3/h a musia byť schopné vydávať najmenej dva predpísané vodné prúdy požadované odsekom 5 tohto predpisu.

.3    Usporiadanie požiarnych čerpadiel, protipožiarnych potrubí a okamžitá dostupnosť dodávky vody

.1 Lode musia byť vybavené požiarnymi čerpadlami na motorový pohon takto:

.1 lode s osvedčením na prepravu viac než 500 cestujúcich: najmenej tri, z ktorých jedno môže byť čerpadlo poháňané hlavným motorom;

.2 lode s osvedčením na prepravu 500 cestujúcich alebo menej: najmenej dve, z ktorých jedno môže byť čerpadlo poháňané hlavným motorom.

.2 Hygienické, balastové, útorové čerpadlá alebo čerpadlá na všeobecné použitie môžu byť schválené ako požiarne čerpadlá za predpokladu, že sa bežne nepoužívajú na čerpanie nafty a ak sa používajú príležitostne ako palivové alebo dopravné palivové čerpadlá, musia byť vybavené vhodným prepínacím zariadením.

.3 Stokové výpusty, požiarne čerpadlá a ich zdroje energie musia byť usporiadané tak, aby zabezpečili, že na lodi s osvedčením na prepravu viac než 250 cestujúcich nebudú v prípade vypuknutia požiaru v jednotlivom oddelení vyradené z činnosti všetky požiarne čerpadlá.

Pokiaľ by vypuknutie požiaru v jednom z oddelení mohlo vyradiť z činnosti všetky čerpadlá, musia byť na nových lodiach triedy B s osvedčením na prepravu 250 cestujúcich alebo menej záložné prostriedky poskytujúce vodu na hasenie požiaru, a to núdzové požiarne čerpadlá s nezávislým motorovým pohonom a so zdrojom energie a stokovým výpustom umiestneným mimo priestorov strojovne. Také motorové núdzové čerpadlo s nezávislým pohonom musí spĺňať ustanovenia kódu pre požiarne bezpečnostné systémy pri lodiach postavených 1. januára 2003 alebo neskôr.

.4 Na nových lodiach triedy B s osvedčením na prepravu viac než 250 cestujúcich musia byť dostupné dodávky vody usporiadané tak, aby bol okamžite k dispozícii aspoň jeden účinný vodný prúd z každého hydrantu vo vnútornom priestore a aby priebežná spotreba vody bola zaistená automatickým uvedením do činnosti predpísaného požiarneho čerpadla.

.5 Na lodiach s priestormi strojového zariadenia bez trvalej obsluhy alebo keď len jedna osoba vykonáva strážnu službu, musí byť okamžitá dodávka vody zo sústavy protipožiarneho potrubia s vhodným tlakom zaistená buď pomocou diaľkového uvedenia do činnosti jedného z hlavných požiarnych čerpadiel z veliteľského mostíka, alebo prípadne z protipožiarneho riadiaceho stanovišťa, alebo neustálym zvyšovaním tlaku v systéme protipožiarneho potrubia za pomoci jedného z hlavných požiarnych čerpadiel.

.6 Tlakový ventil každého požiarneho čerpadla musí byť vybavený jednosmerným ventilom.

.4    Priemer protipožiarnych potrubí a tlak v nich

.1 Priemer rúrok protipožiarneho a vodovodného potrubia musí byť dostatočný na účinnú distribúciu maximálneho predpísaného množstva vody z dvoch požiarnych čerpadiel pracujúcich súčasne.

.2 Ak dodávajú dve čerpadlá súčasne vodu cez prúdnice uvedené v odseku 8 a dostatočné hydranty množstvo vody uvedené v odseku 4.1, musia sa vo všetkých hydrantoch udržiavať tieto tlaky:



Lode triedy B s osvedčením na prepravu:

Nové

Existujúce

viac než 500 cestujúcich

0,4 N/mm2

0,3 N/mm2

až 500 cestujúcich

0,3 N/mm2

0,2 N/mm2

.3 Maximálny tlak v každom hydrante nesmie presiahnuť tlak, pri ktorom je možné preukázať účinnú manipuláciu s požiarnou hadicou.

.5    Počet a umiestenie hydrantov

.1 Počet a umiestenie hydrantov musí byť také, aby najmenej dva vodné prúdy nepochádzajúce z rovnakého hydrantu, z ktorých jeden musí mať hadicu jednoduchej dĺžky, mohli dosiahnuť do každej časti lode bežne prístupnej pre cestujúcich alebo posádku, keď loď pláva, a do každej časti nákladného priestoru, keď je prázdny, a nákladného priestoru ro-ro alebo každého priestoru osobitnej kategórie, v ktorom dva vodné prúdy musia dosiahnuť do ktorejkoľvek časti tohto priestoru, každý s hadicou jednoduchej dĺžky. Okrem toho musia byť umiestnené blízko prístupov do chránených priestorov.

.2 V obytných a hospodárskych priestoroch a priestoroch strojového zariadenia musí byť počet a umiestenie hydrantov také, aby boli splnené požiadavky odseku 5.1, keď sú všetky vodotesné dvere a všetky dvere v priedeloch hlavného vertikálneho požiarneho úseku zavreté.

.3 Ak vedú prístupy do priestoru strojového zariadenia nízko cez priľahlý tunel hriadeľového vedenia, musia byť k dispozícii dva hydranty zvonka, ale blízko vchodu do tohto priestoru strojového zariadenia. Ak vedie tento prístup cez iné priestory, musia byť v jednom z týchto priestorov dva hydranty blízko vchodu do priestoru strojového zariadenia. Toto opatrenie sa nemusí prijať vtedy, keď tunel alebo priľahlé priestory nie sú súčasťou únikovej cesty.

.6    Potrubné vedenie a hydranty

.1 Materiály citlivé na teplo sa nesmú používať na protipožiarnych potrubiach a hydrantoch, ak nie sú primerane chránené. Tieto potrubia a hydranty musia byť umiestené tak, aby sa požiarne hadice dali na ne ľahko napojiť. Potrubné vedenie a hydranty musia byť usporiadané tak, aby sa zamedzilo ich prípadnému zamrznutiu. Na lodiach, na ktorých sa môže prepravovať palubný náklad, musí byť umiestenie hydrantov také, aby boli vždy ľahko prístupné, a potrubné vedenie musí byť podľa možnosti usporiadané tak, aby sa zamedzilo riziku poškodenia tohto nákladu.

.2 Každá požiarna hadica musí mať ventil, aby sa mohla počas prevádzky požiarnych čerpadiel odpojiť.

.3 Na lodiach postavených 1. januára 2003 alebo neskôr musia byť inštalované uzatváracie ventily na všetkých odbočkách z protipožiarneho vedenia na otvorenej palube, používané na účely iné než protipožiarne.

.7    Požiarne hadice

.1 Požiarne hadice musia byť z materiálu schváleného správou vlajkového štátu, ktorý nespráchnivie, a musia byť dostatočne dlhé, aby vydávali vodný prúd do každého priestoru, v ktorom môže byť ich používanie potrebné. Každá hadica musí mať prúdnicu a potrebné spojky. Spojky a prúdnice hadíc musia byť plne vzájomne zameniteľné. Hadice uvedené v tejto kapitole ako „požiarne hadice“ sa musia uchovávať so všetkým potrebným náradím a nástrojmi na viditeľných miestach neďaleko vodovodných hydrantov alebo spojení tak, aby sa dali pohotovo použiť. Okrem toho vo vnútorných miestach na lodiach prepravujúcich viac než 36 cestujúcich musia byť požiarne hadice trvalo napojené na hydranty.

.2 Pri každom z hydrantov požadovaných odsekom .5 musí byť aspoň jedna hadica. Dĺžku požiarnej hadice je možné obmedziť na najviac 20 metrov na palube a v nadpalubí a na 15 metrov v priestoroch strojového zariadenia a na malých lodiach príslušne na 15 a 10 metrov.

.8    Prúdnice

.1.1 Na účely tejto kapitoly je rozmer štandardnej prúdnice 12 mm, 16 mm a 19 mm alebo čo najbližšie k týmto hodnotám. V prípadoch, keď sa používajú iné systémy – ako sú rozprašovacie systémy – je možné povoliť prúdnice s iným priemerom.

.1.2 Všetky prúdnice musia byť schváleného viacúčelového typu (t. j. rozprašovacie/prúdové) a musia mať uzatváracie zariadenia.

.2 Pri obytných a hospodárskych priestoroch nemusí byť rozmer prúdnic väčší než 12 mm.

.3 Pri priestoroch strojového zariadenia a vonkajších miest musí byť rozmer prúdnic taký, aby sa z najmenšieho čerpadla dosiahlo z dvoch prúdov čo najväčšie množstva vody pri tlaku uvedenom v odseku 4, pokiaľ sa nemusia použiť prúdnice s rozmerom väčším než 19 mm.

NOVÉ LODE TRIED C A D S DĹŽKOU MENŠOU NEŽ 24 METROV:

.9    Požiarne čerpadlá, protipožiarne potrubia, hydranty, hadice, prúdnice a okamžitá dostupnosť dodávky vody

.1 Vyžaduje sa jedno nezávislé požiarne čerpadlo, ktoré musí byť schopné na hasenie požiaru vydávať najmenej jeden vodný prúd z každého požiarneho hydrantu pod uvedeným tlakom. Množstvo takto dodávanej vody nesmie byť menšie, než sú dve tretiny množstva predpísaného pre útorové čerpadlá, keď čerpajú vodu z dna lode. Keď toto požiarne čerpadlo vydáva uvedené maximálne množstvo vody za pomoci požiarnych hydrantov s prúdnicami 12 alebo 16, alebo 19 mm, musí byť schopné udržať na každom hydrante minimálny tlak predpísaný na lodiach triedy B.

.2 Každá loď prepravujúca viac než 250 cestujúcich musí byť vybavená doplnkovým požiarnym čerpadlom, ktoré musí byť trvalo napojené na protipožiarne potrubie. Čerpadlo musí byť poháňané motorom. Také čerpadlo a jeho zdroj energie nesmú byť umiestené v rovnakom oddelení ako čerpadlo predpísané pododsekom 9.1 a musí byť vybavené stálym výpustom, ktorý sa nachádza mimo priestoru strojového zariadenia. Také čerpadlo musí byť schopné vydávať najmenej jeden vodný prúd z každého požiarneho hydrantu, pokiaľ je na lodi zachovaný tlak najmenej 0,3 N/mm2.

.3 Hygienické, balastové a útorové čerpadlá a čerpadlá na všeobecné využitie môžu byť akceptované ako požiarne čerpadlá.

.4 Každá loď musí byť vybavená protipožiarnym potrubím s dostatočným priemerom pre účinný rozvod maximálneho uvedeného množstva vody. Počet a umiestenie hydrantov musí byť také, aby najmenej jeden vodný prúd mohol dosiahnuť do každej časti lode s hadicou jednoduchej maximálnej dĺžky, ako sa to uvádza u lodí triedy B v odseku 7.2.

.5 Každá loď musí byť vybavená najmenej jednou požiarnou hadicou pre každý hydrant.

.6 Na lodiach s priestormi strojového zariadenia bez trvalej obsluhy alebo keď len jedna osoba vykonáva strážnu službu, musí byť okamžitá dodávka vody zo sústavy protipožiarneho potrubia s vhodným tlakom zaistená buď pomocou diaľkového uvedenia do činnosti jedného z hlavných požiarnych čerpadiel z veliteľského mostíka, alebo prípadne z protipožiarneho riadiaceho stanovišťa, alebo neustálym zvyšovaním tlaku v systéme protipožiarneho potrubia za pomoci jedného z hlavných požiarnych čerpadiel.

.7 Tlakový ventil každého požiarneho čerpadla musí byť vybavený jednosmerným ventilom.

4.    Pevné hasiace systémy (R 5 + 8 + 9 + 10)

.1    Pevné plynové hasiace systémy: Všeobecne (R 5.1)

.1 Potrebné potrubia na dopravu hasiacej látky do chránených priestorov musia byť vybavené ovládacími ventilmi označenými tak, aby jasne ukazovali priestory, do ktorých potrubie vedie. Musia sa prijať vhodné opatrenia na zamedzenie neúmyselnému prístupu látky do akéhokoľvek priestoru.

.2 Potrubie na rozvod hasiacej látky musí byť usporiadané a výstupné dýzy umiestené tak, aby sa dosiahol rovnomerný rozvod látky.

.3 Musia byť k dispozícii prostriedky, aby sa zvonku uzavreli všetky otvory na chránených priestoroch, ktoré môžu prijímať vzduch do chráneného priestoru alebo umožniť únik plynu z neho.

.4 Musia byť k dispozícii prostriedky, aby bol automaticky vydávaný akustický varovný signál o úniku hasiacej látky do akéhokoľvek priestoru, v ktorom bežne pracujú pracovníci alebo do ktorých majú prístup. Signál sa musí vydávať počas vhodnej doby predtým, než sa látka uvoľní.

.5 Prostriedky na ovládanie každého plynového hasiaceho systému musia byť ľahko prístupné a dať sa jednoducho obsluhovať; musia byť zoskupené na čo najmenej miestach, kde je nepravdepodobné, že by pri požiari v chránenom priestore boli prerušené. Na každom mieste musia byť jasné pokyny o obsluhe systému so zreteľom na bezpečnosť pracovníkov.

.6 Automatické uvoľnenie hasiacej látky nesmie byť možné, pokiaľ nejde o miestne zariadenia ovládané automaticky, ktoré sa okrem akéhokoľvek pevného hasiaceho systému a nezávisle na ňom používajú v priestoroch strojového zariadenia v mieste nad zariadením s vysokým rizikom požiaru alebo v uzavretých priestoroch s vysokým rizikom požiaru v priestoroch strojového zariadenia.

.7 Ak sa vyžaduje množstvo hasiacej látky pre ochranu viac než jedného priestoru, nemusí byť množstvo látky väčšie, než je najväčšie množstvo predpísané pre každý takto chránený priestor.

.8 Ak nie je povolené niečo iné, musia byť tlakové nádrže predpísané na skladovanie hasiacej látky umiestnené mimo chránených priestorov v súlade s odsekom 1.11.

.9 Posádka alebo personál na pobreží musia byť vybavení prostriedkami na bezpečnú kontrolu množstva látky v nádržiach.

.10 Nádrže na skladovanie hasiacej látky a ich komponenty tlakového systému musia byť skonštruované podľa príslušných predpisov s prihliadnutím na ich umiestnenie a maximálnu teplotu okolia očakávanú v priebehu prevádzky.

.11 Ak sa skladuje hasiaca látka mimo chráneného priestoru, musí byť v miestnosti, ktorá sa nachádza na bezpečnom a ľahko prístupnom mieste a ktorá má účinné vetranie. Každý prístup do tejto skladovacej miestnosti musí viesť prioritne z otvorenej paluby a v každom prípade musí byť nezávislý od chráneného priestoru.

Prístupové dvere sa musia otvárať smerom von a priedely a paluby vrátane dverí a iných prostriedkov uzatvárania každého otvoru v nich, ktoré tvoria hranice medzi týmito miestnosťami a priľahlými priestormi, musia byť plynotesné. Na účely použitia tabuliek týkajúcich sa odolnosti priedelov a palúb proti požiaru v predpisoch II-2/B/4 alebo prípadne II-2/B/5 sa musí s týmito skladovacími miestnosťami zaobchádzať ako s riadiacimi stanovišťami.

.12 Na palubách nových lodí a na nových zariadeniach na palube existujúcich lodí nie je v hasiacich systémoch povolené používanie hasiacej látky, ktorá buď sama, alebo za očakávaných podmienok používania vylučuje toxické plyny v takom množstve, že ohrozuje ľudí alebo vylučuje plyny, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie.

.13 Pevné hasiace systémy musia spĺňať ustanovenia kódu pre bezpečnostné protipožiarne systémy.

.14 Musia byť k dispozícii prostriedky, aby sa zvonku uzavreli všetky otvory na chránených priestoroch, ktoré môžu prijímať vzduch do chráneného priestoru alebo umožniť únik plynu z neho.

.15 Ak sa skladuje hasiaca látka mimo chráneného priestoru, musí byť v miestnosti, ktorá sa nachádza za predným kolíznym priedelom a nepoužíva sa na iné účely. Každý prístup do tejto skladovacej miestnosti musí viesť prioritne z otvorenej paluby a v každom prípade musí byť nezávislý od chráneného priestoru. Ak je skladovacie miesto pod palubou, musí byť umiestnené najviac jednu palubu pod nekrytou palubou a musí byť priamo prístupné pomocou schodišťa alebo mostíku z nekrytej paluby.

Priestory umiestnené pod palubou alebo priestory, ku ktorým nie je prístup z nekrytej paluby, musia byť vybavené mechanickým vetracím systémom konštruovaným tak, aby nasával výfukové plynu zo spodku priestoru a musí umožňovať aspoň 6 výmen vzduchu za hodinu. Prístupové dvere sa musia otvárať smerom von a priedely a paluby vrátane dverí a iných prostriedkov uzatvárania každého otvoru v nich, ktoré tvoria hranice medzi týmito miestnosťami a priľahlými priestormi, musia byť plynotesné. Na účely použitia tabuliek 4.1, 4.2, 5.1 a 5.2 v časti B tejto kapitoly sa musí s týmito skladovacími miestnosťami zaobchádzať ako s riadiacimi stanovišťami.

.16 Musí sa zaistiť ďalšie množstvo hasiacej látky, ak je objem voľného vzduchu obsiahnutého v zásobníkoch vzduchu v každom priestore taký, že keď je v prípade požiaru uvoľnený do tohto priestoru, vážne to ovplyvní účinnosť pevnej hasiacej sústavy.

.17 Dodávatelia pevných hasiacich zariadení musia poskytnúť opis zariadenia vrátane kontrolného zoznamu na údržbu v angličtine a v úradnom jazyku (jazykoch) vlajkového štátu.

.18 Množstvo hasiacej látky musí kontrolovať najmenej raz ročne buď odborník poverený správou, dodávateľ zariadenia, alebo uznaná organizácia.

.19 Pravidelná kontrola, ktorú vykonáva hlavný inžinier lode alebo organizuje velenie lode, musí byť zaznamenaná v lodnom denníku s uvedením jej rozsahu a čase uskutočnenia.

.20 Nepredpísané hasiace zariadenie, ktoré sa inštaluje napr. v skladových miestnostiach, musí z hľadiska svojej konštrukcie a rozmerov platných pre daný typ zariadenia vyhovovať ustanoveniam tohto predpisu.

.21 Všetky dvere do priestorov zaistených zariadením CO2/halon musia byť označené: „Tento priestor je zaistený zariadením CO2/halon a musí byť vyprázdnený, keď sa uvedie poplachové zariadenie do činnosti“.

.2    Systémy oxidu uhličitého (R 5.2)

.1.1 Pre nákladné priestory musí byť množstvo dostupného CO2, pokiaľ nie je stanovené inak, dostatočné na to, aby uvoľnilo minimálny objem voľného plynu rovnajúci sa 30 % hrubého objemu takto chráneného najväčšieho nákladného priestoru na lodi.

Ak sú dva alebo viaceré nákladné priestory spojené vetracími kanálmi, považujú sa za jeden priestor. Na lodiach používaných na prepravu vozidiel sa potrebné množstvo CO2 vypočíta ako 45 % celkového kubického obsahu najväčšieho nákladného priestoru.

.1.2 V priestoroch strojového zariadenia musí byť množstvo oxidu uhličitého dostatočné na to, aby uvoľnilo minimálny objem voľného plynu rovnajúci sa väčšej hodnote z ďalej uvedených objemov, a to buď:

.1 40 % hrubého objemu najväčšieho takto chráneného priestoru strojového zariadenia s vylúčením objemu tých častí šácht nad povrchom, na ktorých vodorovná plocha šácht tvorí 40 % vodorovnej plochy daného priestoru alebo menej merané v polovičnej výške medzi hornou časťou palivovej nádrže a najnižšou časťou šachty, alebo

.2 35 % hrubého objemu najväčšieho takto chráneného priestoru strojového zariadenia vrátane šachty; pokiaľ dva alebo viac priestorov strojového zariadenia nie sú úplne oddelené, považujú sa za jeden priestor.

.2 Na účely tohto odseku sa objem voľného oxidu uhličitého vypočíta pri 0,56 m3/kg.

.3 Pevný potrubný systém musí byť taký, aby sa 85 % plynu mohlo uvoľniť do priestoru za 2 min.

.4 Uvoľňovací mechanizmus oxidu uhličitého:

.1 Na uvoľnenie oxidu uhličitého do chráneného priestoru a zaistenie činnosti signálu musia byť k dispozícii dva oddelené ovládače. Jeden ovládač sa používa na uvoľnenie plynu z jeho skladovacej nádrže. Druhý ovládač sa používa na otvorenie ventilu potrubia, ktoré dopravuje plyn do chráneného priestoru.

.2 Tieto dva ovládače musia byť umiestnené vnútri uvoľňovacej skrinky zreteľne označenej pre konkrétny priestor. Ak musí byť skrinka obsahujúca ovládače zamknutá, musí byť kľúč od nej v rozbitnej sklenenej schránke, ktorá sa nachádza na viditeľnom mieste vedľa skrinky.

.5 Správa vlajkového štátu musí zabezpečiť, aby priestory, v ktorých sa nachádzajú tlakové nádoby s CO2 boli vhodne usporiadané, pokiaľ ide o ich prístup a vetracie a komunikačné zariadenia. Musia urobiť nevyhnutné bezpečnostné opatrenia týkajúce sa konštrukcie, inštalácie, označenia, plnenia a testovania nádob s CO2, potrubí a zariadení a riadiacich a poplachových systémov týchto zariadení.

.6 Systémy oxidu uhličitého musia spĺňať ustanovenia kódu pre bezpečnostné protipožiarne systémy.

.7 Správa vlajkového štátu musí zabezpečiť, aby priestory, v ktorých sa nachádzajú tlakové nádoby s CO2 boli vhodne usporiadané, pokiaľ ide o ich prístup a vetracie a komunikačné zariadenia. Musia urobiť nevyhnutné bezpečnostné opatrenia týkajúce sa konštrukcie, inštalácie, označenia, plnenia a testovania nádob s CO2, potrubí a zariadení a riadiacich a poplachových systémov týchto zariadení.

3.    Pevné penové hasiace systémy s nízkym rozpínaním hasiacej látky v priestoroch strojového zariadenia (R 8)

.1 Ak je okrem požiadaviek predpisu 6 v akomkoľvek priestore strojového zariadenia inštalovaný pevný penový hasiaci systém s nízkym rozpínaním hasiacej látky, musí byť schopný cez stabilné vypúšťacie otvory vypustiť za maximálne päť minút množstvo peny, ktoré najväčšie jednotlivú plochu, na ktorej sa môže rozšíriť naftové palivo, pokryje vrstvou hrubou 150 mm. Systém musí byť schopný produkovať penu vhodnú na hasenie ohňa z nafty. Musia byť k dispozícii prostriedky na účinný rozvod peny stálou sústavou potrubia a ovládacie ventily alebo kohútiky na vhodných vypúšťacích otvoroch a na to, aby bola pena pevnými rozprašovačmi účinne nasmerovaná na iné hlavné ohniská požiaru v chránenom priestore. Miera rozpínania peny nesmie presiahnuť hodnotu 12 k 1.

.2 Prostriedky ovládania všetkých týchto systémov musia byť ľahko prístupné, musia sa dať ľahko obsluhovať a musia byť zoskupené na čo najmenej miestach kde je nepravdepodobné, že by pri požiari v chránenom priestore boli prerušené.

.3 Pevné penové hasiace systémy s nízkym rozpínaním hasiacej látky v priestoroch strojového zariadenia musia spĺňať ustanovenia kódu pre bezpečnostné protipožiarne systémy.

.4    Pevné penové hasiace systémy s veľkým rozpínaním hasiacej látky v priestoroch strojového zariadenia (R 9)

.1 Každý predpísaný pevný hasiaci systém na penu s veľkým rozpínaním v priestore strojového zariadenia musí byť schopný pevnými vypúšťacími otvormi rýchlo vypustiť penu dostatočnú na zaplnenie najväčšieho chráneného priestoru do výšky najmenej 1 m za minútu. Množstvo dostupnej kvapaliny vytvárajúce penu musí postačovať na vytvorenie objemu peny rovnajúcemu sa päťnásobku objemu najväčšieho chráneného priestoru. Miera rozpínania peny nesmie presiahnuť hodnotu 1 000 k 1.

.2 Potrubie a kanály na dodávku peny, prívody vzduchu do penových generátorov a počet zariadení vytvárajúcich penu musí byť taký, aby penu účinne produkovali a rozvádzali.

.3 Potrubie a kanály penového generátora musia byť usporiadané tak, aby oheň v chránenom priestore nepoškodil zariadenia vytvárajúce penu.

.4 Penový generátor, jeho zdroj dodávky energie, kvapalina vytvárajúca penu a prostriedky ovládania systému musia byť ľahko prístupné, musia sa dať ľahko ovládať a musia byť zoskupené na čo najmenej miestach kde je nepravdepodobné, že by pri požiari v chránenom priestore boli prerušené.

.5 Pevné penové hasiace systémy s veľkým rozpínaním hasiacej látky v priestoroch strojového zariadenia musia spĺňať ustanovenia kódu pre bezpečnostné protipožiarne systémy.

.5    Pevné hasiace systémy s rozstrekovaním tlakovej vody v priestoroch strojového zariadenia (R 10)

.1 Každý pevný hasiaci systém s rozstrekovaním tlakovej vody v priestoroch strojového zariadenia musí byť vybavený rozprašovacími dýzami schváleného typu.

.2 Počet a usporiadanie trysiek musí byť také, aby sa v chránených priestoroch zaistil účinný priemerný rozvod vody najmenej 5 l/m2 za minútu. Pre zvlášť nebezpečné priestory je možné počítať v prípade potreby s vyššími hodnotami. Dýzy musia byť upevnené nad zberným priestorom, nad hornou časťou nádrží a v iných priestoroch, v ktorých sa môže rozšíriť naftové palivo a tiež nad inými špecifickými ohniskami požiaru v priestoroch strojového zariadenia.

.3 Systém môže byť rozdelený na úseky, ktorých rozvodné ventily sa dajú ovládať z ľahko prístupných miest mimo chráneného priestoru a ktoré nebudú pri požiari v chránenom priestore ihneď prerušené.

.4 Systém sa musí udržovať naplnený pod potrebným tlakom a čerpadlo dodávajúce vodu do systému musí byť automaticky uvedené do činnosti poklesom tlaku v systéme.

.5 Čerpadlo musí byť schopné pod potrebným tlakom súčasne zásobovať všetky sekcie systému v každom jednotlivom chránenom oddelení. Čerpadlo a jeho ovládače musia byť nainštalované mimo chráneného priestoru alebo priestorov. Požiar v priestore alebo priestoroch chránených systémom rozstrekovania tlakovej vody nesmie vyradiť systém z činnosti.

.6 Je potrebné dbať na to, aby sa dýzy nezaniesli nečistotami nachádzajúcimi sa vo vode alebo vplyvom korózie potrubia, trysiek, ventilov a čerpadla.

.7 Čerpadlo môže byť poháňané nezávislým strojovým zariadením s vnútorným spaľovaním, ale ak je závislé na energii dodávanej z núdzového generátora vybaveného v súlade s ustanovením časti D kapitoly II-1, musí byť tento generátor usporiadaný tak, aby sa v prípade výpadku hlavného zdroja energie spustil automaticky, aby energia pre čerpadlo predpísaná pododsekom 5 bola okamžite k dispozícii. Ak je čerpadlo poháňané nezávislým zariadením s vnútorným spaľovaním, musí byť umiestnené tak, aby požiar v chránenom priestore neovplyvnil prívod vzduchu do strojového zariadenia.

.8 Pevné penové hasiace systémy s rozstrekovaním tlakovej vody v priestoroch strojového zariadenia musia spĺňať ustanovenia kódu pre bezpečnostné protipožiarne systémy.

5.    Prenosné hasiace prístroje (R 6)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D POSTAVENÉ DO 1. JANUÁRA 2003 A EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1 Všetky hasiace prístroje musia byť schváleného typu a konštrukčného riešenia.

.2 Obsah predpísaných prenosných vodných hasiacich prístrojov musí byť najviac 13,5 litra a najmenej 9 litrov. Iné hasiace prístroje musia byť aspoň také ako prenosný vodný hasiaci prístroj s obsahom 13,5 l a ich schopnosť hasenia musí byť aspoň rovnocenná s vodnými hasiacimi prístrojmi s obsahom 9 litrov.

.3 Pre 50 % všetkých hasiacich prístrojov každého typu, ktoré sa nachádzajú na palube, musia byť k dispozícii náhradné náplne. Iný hasiaci prístroj rovnakého typu sa používa ako náhradná náplň pre hasiaci prístroj, ktorý nemôže byť na palube ihneď znovu naplnený.

.4 Vo všeobecnosti prenosné hasiace prístroje s CO2 nesmú byť umiestnené v obytných priestoroch. Ak sú také prístroje umiestnené v rádiových priestoroch, rozvádzačoch a na podobných miestach, objem akéhokoľvek priestoru obsahujúceho jeden alebo viac hasiacich prístrojov musí byť taký, aby na účely tohto predpisu obmedzoval koncentráciu pár, ktoré sa môžu vyskytnúť v dôsledku uvoľnenia na maximálne 5 % čistého objemu priestoru. Objem CO2 sa vypočíta pri 0,56 m3/kg.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2003 ALEBO NESKÔR:

.5 Prenosné hasiace prístroje musia spĺňať ustanovenia Kódu pre bezpečnostné protipožiarne systémy.

.6 Hasiace prístroje s CO2 nesmú byť umiestnené v obytných priestoroch. Na riadiacich stanovištiach a v ostatných priestoroch obsahujúcich elektrické alebo elektronické vybavenie alebo prístroje nevyhnutné pre bezpečnosť lode by mali byť k dispozícii hasiace prístroje, ktorých hasiaca látka nie je ani elektricky vodivá ani škodlivá pre vybavenie a prístroje.

.7 Hasiace prístroje musia byť umiestnené tak, aby boli ľahko použiteľné a na ľahko viditeľných miestach, ktoré sa kedykoľvek dajú rýchlo ľahko dosiahnuť v prípade požiaru a takým spôsobom, aby ich prevádzkyschopnosť nebola znížená vplyvom počasia, vibrácií alebo inými vonkajšími faktormi. Prenosné hasiace prístroje musia byť vybavené zariadeniami, ktoré oznamujú, či boli použité.

.8 Náhradné náplne musia byť k dispozícii pre 100 % prvých 10 hasiacich prístrojov a 50 % zostávajúcich hasiacich prístrojov, ktoré sa môžu znovu naplniť na palube.

.9 Pre hasiace prístroje, ktoré sa nemôžu znovu naplniť na palube, musia byť namiesto náhradných náplní k dispozícii dodatočné prenosné hasiace prístroje rovnakej veľkosti, typu, objemu a v rovnakom počte ako je stanovené v odseku 13.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.10 Hasiace prístroje s hasiacou látkou, ktorá buď sama, alebo za očakávaných podmienok použitia vylučuje toxické plyny v množstve ohrozujúcom osoby alebo vylučuje plyny, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, nie sú povolené.

.11 Hasiace prístroje musia byť vhodné na hasenie požiarov, ktoré sa môžu vyskytnúť v blízkosti ich umiestnenia.

.12 Jeden z prenosných hasiacich prístrojov určený na použitie v akomkoľvek priestore musí byť umiestnený blízko vchodu do tohto priestoru.

.13 Minimálny počet hasiacich prístrojov musí byť takýto:

.1 v obytných a hospodárskych priestoroch:

hasiaci prístroj musí byť umiestnený tak, aby žiadny bod v priestore nebol ďalej než na vzdialenosť 10 metrov pešej chôdze od hasiaceho prístroja;

.2 hasiaci prístroj vhodný na použitie v oblastiach s vysokým napätím musí byť umiestnený v bezprostrednej blízkosti každého hlavného a vedľajšieho rozvádzača s výkonom 20 kW alebo viac;

.3 hasiace prístroje v lodných kuchyniach musia byť umiestené tak, aby žiadny bod v priestore nebol ďalej než na vzdialenosť 10 metrov pešej chôdze od hasiaceho prístroja;

.4 jeden hasiaci prístroj musí byť umiestnený v bezprostrednej blízkosti skladu farieb a skladových miestností obsahujúcich ľahko zápalné výrobky;

.5 aspoň jeden hasiaci prístroj musí byť umiestnený na veliteľskom mostíku a na každom riadiacom stanovišti.

.14 Prenosné hasiace prístroje, ktoré sú k dispozícii v obytných alebo hospodárskych priestoroch, musia mať, pokiaľ je to prakticky uskutočniteľné, jednotný spôsob obsluhy.

.15 Periodická prehliadka hasiacich prístrojov:

Správa vlajkového štátu musí zabezpečiť, aby prenosné hasiace prístroje boli pravidelne kontrolované a aby boli podrobené funkčnému a tlakovému testu.

6.    Hasiace zariadenia v strojovniach (R 7)

Priestory strojovní kategórie A musia byť vybavené:

NA NOVÝCH LODIACH TRIED B, C A D S DĹŽKOU 24 METROV VIAC:

.1 každý z týchto pevných hasiacich systémov:

.1 plynový systém spĺňajúci príslušné ustanovenia odsekov 1 a 2 predpisu II-2/A/4 alebo rovnocenný vodný systém, ktorý spĺňa ustanovenia obežníka MSC 1165 IMO v znení zmien a doplnení, pričom sa berie do úvahy dátum stavby lode;

.2 penový systém s vysokým rozpínaním spĺňajúci príslušné ustanovenia odseku 4 predpisu II-2/A/4, pričom sa berie do úvahy dátum stavby lode;

.3 tlakový vodný postrekovací systém spĺňajúci príslušné ustanovenia odseku 5 predpisu II-2/A/4, pričom sa berie do úvahy dátum stavby lode;

.2 aspoň jedno prenosné penové zariadenie pozostávajúce zo vzduchovej penovej dýzy sacieho typu, ktorá sa dá požiarnou hadicou napojiť na protipožiarne potrubie, spolu s prenosnou nádržou obsahujúcou najmenej 20 litrov tekutiny, z ktorej sa tvorí pena, a jednej náhradnej nádrže. Dýza musí byť schopná vytvárať účinnú penu s obsahom najmenej 1,5 m3 za minútu vhodnú na hasenie požiaru z nafty.

.3 V každom takom priestore sa musia nachádzať schválené penové hasiace prístroje, každý s obsahom aspoň 45 litrov, alebo ekvivalentné prístroje v dostatočnom počte, aby pena alebo ekvivalentná látka bola nasmerovaná do každej časti palivového systému a tlakového systému mazacích olejov, hnacieho ústrojenstva a iných miest, kde je nebezpečenstvo požiaru. Okrem toho musí byť k dispozícii dostatočný počet prenosných penových hasiacich prístrojov alebo ekvivalentných prístrojov, ktoré musia byť umiestené tak, aby žiadny bod v priestore nebol ďalej než 10 metrov pešo od hasiaceho prístroja a v každom takom priestore musia byť najmenej dva tieto hasiace prístroje.

NA NOVÝCH LODIACH TRIED B, C A D S DĹŽKOU MENŠOU NEŽ 24 METROV A NA EXISTUJÚCICH LODIACH TRIEDY B:

.4 jeden z pevných hasiacich systémov uvedených v odseku 1 a v každom priestore so spaľovacími motormi alebo sedimentačnými naftovými nádržami alebo úpravňami nafty okrem toho jeden penový hasiaci prístroj s obsahom najmenej 45 litrov alebo dostatočné množstvo ekvivalentných hasiacich prístrojov s cieľom umožniť, aby sa pena alebo jej ekvivalent nasmerovali na každú časť tlakových systémov na naftu alebo mazací, pohonné systémy alebo iné nebezpečenstvo požiaru a

.5 na každých 746 kW výkonu strojového zariadenia alebo jeho časti jeden prenosný hasiaci prístroj vhodný na hasenie požiaru z nafty; pre tieto priestory sú však predpísané najmenej dva a najviac šesť týchto hasiacich prístrojov.

Používanie pevného penového hasiaceho systému na hasiacu látku s nízkym rozpínaním namiesto niektorého zo šiestich prenosných hasiacich prístrojov predpísaných týmto predpisom je prípustné.

NA NOVÝCH LODIACH TRIED B, C A D a EXISTUJÚCICH LODIACH TRIEDY B S DĹŽKOU 24 METROV A VIAC:

.6 Každý priestor strojového zariadenia musí byť vybavený dvoma vhodnými prístrojmi na rozprašovanie vody, ktoré sa skladajú z kovovej rúrky tvaru L, hlavné rameno je okolo dvoch metrov dlhé a je možné ho pripojiť k požiarnej hadici a krátke rameno má dĺžku okolo 250 mm a je vybavené pevnou rozprašovacou dýzou na vodu alebo je možné ho na ňu napojiť.

NA NOVÝCH LODIACH TRIED B, C A D a EXISTUJÚCICH LODIACH TRIEDY B:

.7 Ak sa používa zahriaty olej ako výhrevné médium, môže sa okrem toho požadovať, aby boli kotolne vybavené trvalo namontovaným alebo prenosným zariadením pre miestne systémy rozstrekovania vodného prúdu pod tlakom alebo rozprašovania peny nad a pod podlahou na účely hasenia požiaru.

NA NOVÝCH LODIACH TRIED B, C A D POSTAVENÝCH 1. JANUÁRA 2003 ALEBO NESKÔR S DĹŽKOU 24 METROV A VIAC A NA NOVÝCH LODIACH TRIED B, C A D POSTAVENÝCH DO 1. JANUÁRA 2003 S OSVEDČENÍM NA PREPRAVU VIAC NEŽ 400 CESTUJÚCICH A EXISTUJÚCICH LODIACH TRIEDY B S OSVEDČENÍM NA PREPRAVU VIAC NEŽ 400 CESTUJÚCICH:

.8

 

.1 Priestory strojového zariadenia kategórie A s objemom nad 500 m3 okrem pevných hasiacich systémov požadovaných týmto predpisom musia byť chránené schváleným typom vodného alebo ekvivalentného hasiaceho systému pre miestne použitie založeného na usmerneniach obežníku MSC 913 IMO „Usmernenia pre schválenie pevných vodných hasiacich systémov miestneho použitia v priestoroch strojového zariadenia kategórie A“.

V prípade strojovní bez pravidelnej obsluhy musí mať hasiaci systém automatické aj ručné uvedenie do činnosti. V prípade strojovní so stálou obsluhou môže mať hasiaci systém len ručné zariadenie na uvedenie do činnosti.

.2 Pevné hasiace systémy na miestne použitie majú chrániť nasledujúce oblasti bez toho, aby boli stroje vypnuté, personál evakuovaný alebo aby boli priestory zapečatené:

▼M2

.1 horľavé časti spaľovacích strojov používaných na hlavný pohon lode a na výrobu elektrickej energie, a v prípade lodí postavených 1. januára 2018 alebo neskôr horľavé časti všetkých spaľovacích strojov;

▼M1

.2 predné strany kotlov;

.3 horľavé časti spaľovacích pecí a

.4 čističe ohriateho paliva.

.3 Uvedenie ktoréhokoľvek miestneho hasiaceho systému do činnosti musí byť oznámené vizuálnym alebo zreteľným akustickým poplachovým signálom v chránenom priestore a na stanovištiach so stálou obsluhou. Poplachový signál musí oznámiť uvedenie špecifického systému do činnosti. Požiadavky na poplachový systém opísané v tomto odseku sú doplnkom k požiadavkám na systémy hlásenia a požiarneho poplachu požadovaným na ktoromkoľvek mieste tejto kapitoly a nenahrádzajú ich.

7.    Osobitné opatrenia v strojovniach (R 11)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1 Počet svetlíkov, dverí, ventilátorov, otvorov v komínoch potrebných na podtlakové vetranie a iných otvorov do strojovne musí byť obmedzený na minimum zodpovedajúce potrebám vetrania a riadnej a bezpečnej práci lode.

.2 Svetlíky musia byť z ocele a nesmú mať sklenené tabule. Musia sa urobiť vhodné opatrenia, aby bolo v prípade požiaru možné vypúšťať dym z chráneného priestoru.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D:

.3 Dvere, okrem vodotesných dverí poháňaných motorom, musia byť usporiadané tak, aby v prípade požiaru bolo v priestore zaistené spoľahlivé zavretie pomocou uzatvárateľného zariadenia na motorový pohon alebo pomocou samozatváracích dverí, ktoré sa dajú zavrieť pri opačnom náklone 3,5° a musia mať bezpečnostnú západku vybavenú zariadením na diaľkové ovládanie jej uvoľnenia.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.4 Na rozhraniach priestorov strojovne nesmú byť zasadené okná. To nevylučuje použitie sklenených tabúľ v kontrolných miestnostiach priestorov strojového zariadenia.

.5 Musia byť k dispozícii prostriedky kontroly umožňujúce:

.1 otvorenie a zavretie svetlíkov, zavretie otvorov v komínoch, ktoré bežne umožňuje podtlakové vetranie, a zavretie vetracích klapiek;

.2 vypustenie dymu;

.3 zavretie dverí poháňaných motorom alebo uvedenie spúšťacieho mechanizmu na dverách do činnosti, okrem vodotesných dverí poháňaných motorom;

.4 zastavenie vetracích ventilátorov a

.5 zastavenie tlakových a sacích dúchadiel spalín, prečerpávacích čerpadiel naftového paliva, prevádzkových čerpadiel naftového paliva a iných podobných palivových čerpadiel. Iné podobné palivové čerpadlá pre lode postavené 1. januára 2003 alebo neskôr sú mazacie olejové prevádzkové čerpadlá, tepelné olejové čerpadlo a olejové odlučovače. Odsek .6 tohto predpisu sa však nevzťahuje na odlučovače vody a oleja.

.6 Ovládače predpísané v odseku .5 a predpise II-2/A/10.2.5 musia byť umiestené mimo príslušného priestoru, kde nebudú prerušené v prípade požiaru v priestore, kde sú v prevádzke. Také ovládače a ovládače pre každý predpísaný hasiaci systém musia byť umiestené na jednom z riadiacich stanovíšť alebo zoskupené na čo najmenej miestach. Tieto miesta musia mať bezpečný prístup z otvorenej paluby.

.7 Ak je k dispozícii prístup do každého priestoru strojového zariadenia kategórie A z dolnej oblasti priľahlého tunela hriadeľového vedenia, v tomto tuneli musia byť blízko vodotesných dverí zasadené dvere s clonou proti požiaru z ľahkej ocele, ktoré sa dajú ovládať z každej strany.

8.    Systémy samočinných hasiacich zariadení, hlásenia požiaru a požiarneho poplachu (R 12)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D POSTAVENÉ DO 1. JANUÁRA 2003 A EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1 Každý systém samočinného hasiaceho zariadenia, hlásenia požiaru a požiarneho poplachu musí byť kedykoľvek schopný okamžitej činnosti a posádka nemusí urobiť opatrenia na jeho uvedenie do prevádzky. Rúrky musia byť trvalo zaplnené vodou, ale malé nekryté úseky nemusia byť zaplnené vodou, ak je to nutné ako preventívne opatrenie. Všetky časti systému, ktoré môžu byť vo svojej činnosti vystavené teplotám pod bodom mrazu, musia byť vhodne chránené proti zamrznutiu. Musia sa udržiavať naplnené vodou pod potrebným tlakom a musia mať zariadenie pre stálu dodávku vody, ako je to predpísané týmto predpisom.

.2 Každý úsek samočinného hasiaceho zariadenia musí mať prostriedky, ktoré automaticky vydávajú vizuálny a akustický signál na jednom alebo viacerých prístrojoch, vždy keď je postrekovacie zariadenie uvedené do chodu. Také prístroje musia ukazovať, v ktorej časti obsluhovanej zariadením nastal požiar, musia byť sústredené na veliteľskom mostíku a okrem toho musia byť vizuálne a akustické signály na inom mieste než na veliteľskom mostíku, aby sa zabezpečilo, že posádka okamžite dostane hlásenie o požiari. Poplachový systém musí ukazovať, keď sa vyskytne akákoľvek porucha v systéme.

.3 Samočinné hasiace zariadenie musí byť sústredené v oddelených úsekoch, z ktorých každý musí obsahovať najviac 200 kusov tohto zariadenia. Každý úsek samočinných hasiacich zariadení nesmie pracovať pre viac než dve paluby a nesmie byť umiestnený vo viac než jednom vertikálnom požiarnom úseku, pokiaľ sa nepreukáže, že usporiadanie úsekov s postrekovacími samočinnými hasiacimi zariadeniami pracujúcimi pre viac než dve paluby alebo umiestenými vo viac než jednom hlavnom vertikálnom požiarnom úseku nezníži ochranu lode pred požiarom.

.4 Každý úsek postrekovacích samočinných hasiacich zariadení sa musí dať oddeliť len jedným uzatváracím ventilom. Uzatvárací ventil v každom úseku musí byť ľahko prístupný a jeho umiestenie musí byť zreteľne a trvalo označené. Musia byť k dispozícii prostriedky, ktoré zamedzia obsluhu uzatváracieho ventilu neoprávnenou osobou.

.5 Na každom úseku uzatváracieho ventilu a na ústrednom stanovišti musí byť merací prístroj ukazujúci tlak v systéme.

.6 Samočinné hasiace zariadenia musia byť odolné proti korózii z morského vzduchu. V obytných a hospodárskych priestoroch sa musia samočinné hasiace zariadenia uviesť do chodu pri teplote od 68 do 79 °C, okrem miest, ako sú sušiarne, kde sa dá očakávať vysoká teplota okolia a kde prevádzková teplota môže byť zvýšená maximálne o 30 °C nad maximálnu teplotu pod stropom týchto priestorov.

.7 Na každom signalizačnom prístroji musí byť vyvesený zoznam alebo plán ukazujúci priestory, ktoré pokrýva, a umiestnenie požiarnych úsekov v každom oddelení. K dispozícii musia byť vhodné pokyny na testovanie a údržbu.

.8 Samočinné hasiace zariadenia musia byť umiestnené na strope s vhodným odstupom, aby sa udržala priemerná hodnota kropenia oblasti chránenej týmto zariadením najmenej 5 l/m2 za minútu.

Samočinné hasiace zariadenia musia byť umiestené čo najďalej od palubníkov alebo iných objektov, ktoré by mohli brániť zásahu vodou a musia byť v takej polohe, aby horľavý materiál v priestore bol dokonale pokropený.

.9 Musia byť k dispozícii tlakové nádrže s objemom rovnajúcim sa najmenej dvojnásobku objemu vodnej náplne uvedenej v tomto odseku. Nádrž musí mať stálu náplň čerstvej vody v množstve rovnajúcom sa množstvu vody vyčerpanej za jednu minútu čerpadlom uvedeným v odseku 12 a musia sa urobiť opatrenia na udržanie tlaku vzduchu v nádrži, aby sa zaistilo, že ak je stála náplň čerstvej vody v nádrži, nebude tlak nižší ako prevádzkový tlak samočinných hasiacich zariadení plus tlak vyvinutý hydrostatickým tlakom vody meraným od podlahy nádrže po najvyššie samočinné hasiace zariadenie v systéme. K dispozícii musia byť vhodné prostriedky na doplňovanie vzduchu pod tlakom a doplňovanie náplne čerstvej vody v nádrži. Musí byť k dispozícii sklenený vodoznak, ktorý ukazuje správnu úroveň vody v nádrži.

.10 Musia byť k dispozícii prostriedky na zabránenie prieniku morskej vody do nádrže. Tlaková nádrž musí byť vybavená účinným poistným ventilom a tlakomerom. Na každom mieste pripojenia tlakomeru musia byť uzatváracie ventily alebo kohútiky.

.11 Nezávislé čerpadlo so strojovým pohonom musí byť k dispozícii len na to, aby sa voda zo samočinného hasiaceho zariadenia priebežne púšťala automaticky. Čerpadlo sa musí uviesť do chodu automaticky poklesom tlaku v systéme predtým, než sa stála náplň čerstvej vody v tlakovej nádrži úplne vyčerpá.

.12 Čerpadlo a potrubný systém musia byť schopné udržať potrebný tlak na úrovni najvyššieho samočinného hasiaceho zariadenia, aby sa zabezpečila trvalá dodávka vody postačujúca k súčasnému pokrytiu plochy aspoň 280 m2 v množstve uvedenom v odseku 8. Pre nové lode tried C a D s dĺžkou menšou než 40 m s celkovou chránenou plochou menšou než 280 m2 môže správa špecifikovať vhodnú plochu na stanovenie rozmerov čerpadla a alternatívne prvky dodávky vody.

.13 Čerpadlo musí mať na výtlačnej strane skúšobný ventil s krátkou otvorenou vypúšťacou rúrkou. Ventil a rúrka musia mať primeraný užitočný prierez, aby sa umožnilo spustenie predpísaného výkonu čerpadla, pričom v systéme musí byť zachovaný tlak uvedený v odseku 9.

.14 Vtok morskej vody do čerpadla musí byť podľa možnosti v priestore, kde sa čerpadlo nachádza, a musí byť usporiadaný tak, aby v prípade, že je loď na vode, nebolo nutné prerušiť dodávku morskej vody do čerpadla z akéhokoľvek iného dôvodu, než je kontrola alebo oprava čerpadla.

.15 Čerpadlo a nádrž samočinného hasiaceho zariadenia musí byť na mieste primerane vzdialenom od každého priestoru strojového zariadenia a nesmie sa nachádzať v žiadnom priestore, pri ktorom sa vyžaduje ochrana samočinným hasiacim zariadením.

.16 Čerpadlo morskej vody a systém automatického poplachu a hlásenia musí mať najmenej dva druhy dodávky energie. Ak má čerpadlo zdroj elektrickej energie, musí byť k dispozícii hlavný generátor a núdzový zdroj energie. Jedno napájanie čerpadla musí byť z hlavného rozvádzača a jedno z núdzového rozvádzača oddelené napájacím vedením vyhradeným výhradne na tento účel. Napájacie vedenie musí byť usporiadané tak, aby neviedlo cez kuchyne, priestory strojového zariadenia a iné uzavreté priestory s vysokým rizikom požiaru, pokiaľ to nie je nutné pre dosiahnutie na príslušné rozvádzače a musí viesť k automatickému prepínaču, ktorý sa nachádza blízko čerpadla samočinného hasiaceho zariadenia. Prepínač musí umožniť napájanie energií z hlavného rozvádzača, pokiaľ sa z neho uskutočňuje dodávka, a musí byť postavený tak, aby bol v prípade poruchy v dodávke automaticky prepnutý na dodávku z núdzového rozvádzača. Prepínače na hlavnom rozvádzači a núdzový rozvádzač musia byť zreteľne označené a bežne musia byť zavreté. Iný prepínač nie je v príslušných napájacích vedeniach prípustný. Jedným zo zdrojov dodávky energie pre poplachový systém a systém hlásenia musí byť núdzový zdroj. Ak jeden zo zdrojov energie pre čerpadlo je spaľovací motor, musí vyhovovať ustanoveniam odseku 15 a okrem toho musí byť umiestnený tak, aby požiar v každom chránenom priestore nezasiahol prívod vzduchu do strojového zariadenia.

.17 Systém samočinného hasiaceho zariadenia musí byť napojený na protipožiarne potrubie lode pomocou uzatvárateľného skrutkovacieho jednosmerného ventilu, ktorý zabráni spätnému toku zo samočinného hasiaceho zariadenia do protipožiarneho potrubia.

.18 Musí byť k dispozícii testovací ventil na test automatického poplachu na každom úseku samočinných hasiacich zariadení za pomoci prietoku vody zodpovedajúceho činnosti jedného samočinného hasiaceho zariadenia. Testovací ventil pre každý úsek sa musí nachádzať blízko uzatváracieho ventilu pre daný úsek.

.19 Musia byť k dispozícii prostriedky na skúšanie automatickej činnosti čerpadla za zníženého tlaku v systéme.

.20 Prepínače musia byť na jednom zo signalizačných miest uvedených v odseku 2, ktoré umožnia testovanie a hlásenie poplachu pre každý úsek samočinných hasiacich zariadení.

.21 Každý úsek musí mať najmenej šesť náhradných sprchových hlavíc.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2003 ALEBO NESKÔR:

.22 Systémy samočinných hasiacich zariadení, hlásenia požiaru a požiarneho poplachu musia byť typovo schválené a musia spĺňať ustanovenia kódu pre bezpečnostné protipožiarne systémy.

.23 Pre nové lode tried C a D s dĺžkou menej ako 40 metrov s celkovou chránenou plochou menšou než 280 m2 môže správa špecifikovať vhodnú plochu na stanovenie rozmerov čerpadla a alternatívne prvky dodávky vody.

9.    Pevné požiarne hlásne a poplachové systémy (R 13)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D POSTAVENÉ DO 1. JANUÁRA 2003 A EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1    Všeobecne

.1 Každý predpísaný pevný systém hlásenia požiaru a požiarneho poplachu s ručne ovládanými hlásičmi požiaru musí byť schopný vždy okamžite pracovať.

.2 Dodávky energie a elektrické obvody potrebné na činnosť systému sa musia monitorovať z hľadiska straty energie alebo poruchového stavu. Výskyt poruchového stavu musí uviesť do činnosti vizuálny a akustický poruchový signál na riadiacom paneli, ktorý musí byť oddelený od požiarneho signálu.

.3 Elektrické zariadenie používané na ovládanie systému hláseniu požiaru a požiarneho poplachu musí mať najmenej dva zdroje dodávky energie, z ktorých jeden musí byť núdzový. Dodávku musí zabezpečovať oddelené napájacie vedenie vyhradené výlučne na tento účel. Také napájacie vedenia musia viesť k automatickému prepínaču umiestenému na riadiacom paneli pre systém hlásenia požiaru alebo vedľa neho.

.4 Samostatné a ručne ovládané hlásiče požiaru musia byť zoskupené do oddielov. Spustenie každého samostatného hlásiča alebo ručne ovládaného hlásiča musí spustiť vizuálny a akustický požiarny signál na riadiacom paneli a signalizačnom prístroji. Ak neboli signály zaznamenané, automaticky do dvoch minút sa uvedie do činnosti akustický signál v obytných priestoroch posádky a hospodárskych priestoroch, riadiacich stanovištiach a v priestoroch strojového zariadenia. Tento akustický poplachový signál nemusí byť súčasťou systému hlásenia.

.5 Riadiaci panel musí byť umiestený na veliteľskom mostíku alebo na hlavnom protipožiarnom kontrolnom stanovišti.

.6 Signálne prístroje musia vydávať signál aspoň v úsekoch, v ktorých pracuje samostatný hlásič alebo ručne ovládaný hlásič. Aspoň jeden prístroj musí byť umiestnený tak, aby bol vždy ľahko prístupný pre zodpovedných členov posádky buď na mori, alebo v prístave okrem prípadov, keď je loď mimo prevádzky. Ak je riadiaci panel umiestnený na hlavnom protipožiarnom kontrolnom stanovišti, musí byť jeden signálny prístroj umiestnený na veliteľskom mostíku.

.7 Na každom signalizačnom prístroji alebo vedľa neho musia byť zobrazené zreteľné údaje o strážených priestoroch a umiestení úsekov.

.8 Ak systém hlásenia požiaru nezahrňuje prostriedky diaľkovej identifikácie každého jednotlivého hlásiča, nesmie byť bežne povolený žiadny úsek pokrývajúci viac než jednu palubu, na ktorej sú obytné a hospodárske priestory a riadiace stanovištia okrem úseku, ktorý pokrýva uzavreté schodište. V snahe zabrániť zdržaniu pri identifikácii zdroja požiaru musí byť počet uzavretých priestorov vrátane priestorov v každom úseku obmedzený tak, ako to stanoví správa vlajkového štátu. V akomkoľvek úseku nesmie byť povolené viac než 50 uzavretých priestorov. Ak je systém hlásenia vybavený diaľkovými a jednotlivo identifikovateľnými hlásičmi požiaru, môžu úseky pokrývať niekoľko palúb a obsluhovať akýkoľvek počet uzavretých priestorov.

.9 Ak nie je žiadny systém hlásenia požiaru schopný diaľkovo a jednotlivo identifikovať každý hlásič, nesmie úsek hlásičov pracovať pre priestory na oboch stranách lode, ani na viac než jednej palube a nesmie byť umiestnený vo viac než jednom vertikálnom požiarnom úseku s výnimkou prípadov, keď správa vlajkového štátu môže povoliť tieto úseky hlásičov pre prácu na oboch stranách lode a na viac než jednej palube, ak je splnená podmienka, že ochrana lode proti požiaru tým nebude znížená. Na lodiach vybavených jednotlivými identifikovateľnými hlásičmi požiaru môže úsek obsluhovať priestory na oboch stranách lode a na niekoľkých palubách, ale nesmie byť umiestnený vo viac než jednom hlavnom vertikálnom požiarnom úseku.

.10 Úsek hlásičov požiaru, pomocou ktorého sa strážia riadiace stanovište, hospodársky alebo obytný priestor, nesmie zahŕňať priestor strojového zariadenia.

.11 Hlásiče musia reagovať na teplo, dym alebo iné produkty spaľovania, oheň alebo akúkoľvek kombináciu týchto faktorov. Hlásiče reagujúce na iné faktory ukazujúce na vypuknutí požiaru musí posúdiť správa vlajkového štátu za predpokladu, že nie sú menej citlivé než tieto hlásiče. Hlásiče plameňa sa používajú len ako doplnok k hlásičom dymu alebo tepla.

.12 Musia byť k dispozícii vhodné pokyny a náhradné diely na testovanie a údržbu.

.13 Aby sa vyhovelo správe vlajkového štátu, musí sa funkcia systému hlásenia pravidelne testovať pomocou prostriedkov vytvárajúcich teplý vzduch zodpovedajúcej teploty, dym, alebo aerosólové častice s príslušnou hustotou alebo veľkosťou alebo iných javov spojených s vypuknutím požiaru, na ktoré má hlásič reagovať.

Všetky hlásiče musia byť takého typu, ktorý je možné testovať na správnu činnosť a bez výmeny akéhokoľvek dielu nasadiť znovu na normálne sledovanie.

.14 Systém hlásenia požiaru sa nesmie používať na akýkoľvek iný účel okrem zatvárania požiarnych dverí a podobné funkcie, ktoré je možné povoliť na riadiacom paneli.

.15 Systémy hlásenia požiaru so schopnosťou signalizovať požiar v určitom požiarnom úseku musí byť usporiadané tak, aby:

 slučka nemohla byť poškodená požiarom na viac než na jednom mieste,

 boli k dispozícii prostriedky, ktoré zabezpečia, že akákoľvek porucha (napr. výpadok energie, krátke spojenie, uzemnenie), ktorá vznikne v slučke, nespôsobila výpadok celej slučky,

 boli urobené všetky opatrenia, aby v prípade poruchy (elektrické, elektronické, poruchy informatiky) bolo možné obnoviť pôvodné usporiadanie systému,

 prvý signalizovaný požiarny poplach nezabránil inému hlásiču spustiť ďalšie požiarne poplachy.

.2    Požiadavky na inštaláciu

.1 V obytných a hospodárskych priestoroch a na riadiacich stanovištiach musia byť nainštalované ručne ovládané hlásiče. Jeden ručne ovládaný hlásič musí byť umiestený pri každom východe. Ručne ovládané hlásiče musia byť ľahko prístupné na chodbách každej paluby tak, aby žiadna časť chodby nebola ďalej než 20 metrov od ručne ovládaného hlásiča.

.2 Hlásiče dymu musia byť v obytných priestoroch nainštalované na všetkých schodištiach, chodbách a únikových cestách.

.3 Ak je na ochranu priestorov okrem priestorov uvedených v odseku 2.2 predpísaný pevný systém hlásenia požiaru a požiarneho poplachu, musí byť v každom tomto priestore nainštalovaný najmenej jeden hlásič vyhovujúci odseku 1.11.

.4 Hlásiče musia byť umiestené tak, aby podávali optimálny výkon. Je nutné vyhnúť sa umiesteniu blízko palubníkov a vetracích kanálov alebo inde, kde charakteristika prúdenia vzduchu môže nepriaznivo ovplyvniť výkon, a umiesteniam, v ktorých je pravdepodobný vplyv fyzického poškodenia. Vzdialenosť hlásičov, ktoré sú umiestené na strope, od priedelov musí byť aspoň 0,5 metra.

.5 Maximálna vzdialenosť medzi hlásičmi musí zodpovedať uvedenej tabuľke:



Typ požiarneho hlásiča

Maximálna podlahová plocha na hlásič

(m2)

Maximálna vzdialenosť medzi stredmi

(m)

Maximálna vzdialenosť od priedelov

(m)

Teplo

37

9

4,5

Dym

74

11

5,5

Správa vlajkového štátu môže požadovať alebo povoliť iné priestory na základe údajov z testu, ktoré preukazujú charakteristické vlastnosti hlásičov.

.6 Elektrické vedenia, ktoré tvoria časť systému, musia byť usporiadané tak, aby neviedli cez kuchyne, priestory strojového zariadenia a iné uzavreté priestory s vysokým rizikom požiaru, pokiaľ to v týchto priestoroch nie je nutné pre hlásenie požiaru alebo požiarneho poplachu alebo kvôli napojeniu na príslušný zdroj energie.

.3    Požiadavky na konštrukciu

.1 Systém a zariadenia musia byť vhodne konštruované, aby odolali zmenám napájacieho napätia a prechodným zmenám teploty okolia, vibrácii, vlhkosti, úderu, nárazu a korózii, ktoré sa bežne na lodiach vyskytujú.

.2 Hlásiče dymu, ktoré majú byť nainštalované v obytných priestoroch na schodištiach, chodbách a únikových cestách, ako je to predpísané v odseku 2.2, musia byť certifikované a nastavené tak, aby reagovali skôr, než hustota dymu presiahne 12,5 % zatemnenia na meter, ale nie skôr, než presiahne 2 % zatemnenia na meter.

Hlásiče dymu, ktoré majú byť inštalované v ostatných priestoroch, musia byť v činnosti v rámci medzí citlivosti, aby zodpovedali požiadavkám správy vlajkového štátu týkajúcich sa zamedzenia necitlivosti alebo precitlivenosti hlásičov.

.3 Hlásiče tepla musia byť certifikované a nastavené tak, aby boli v činnosti skôr, než teplota presiahne 78 °C, ale nie skôr, než teplota presiahne 54 °C, pokiaľ sa teplota zvyšuje na tieto hranice v hodnotách nižších než 1 °C za minútu. Pri vyšších hodnotách zvyšovania teploty musí byť hlásič tepla v činnosti v rámci teplotného rozsahu, aby zodpovedal požiadavkám správy vlajkového štátu týkajúcim sa zamedzenia necitlivosti alebo precitlivenosti hlásičov.

.4 Prípustná teplota činnosti hlásičov tepla môže byť zvýšená na 30 °C nad maximálnu teplotu pod stropom v sušiarňach a podobných priestoroch, ktoré majú bežne vysokú teplotu okolia.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2003 ALEBO NESKÔR:

4.1 Pevné požiarne hlásne a poplachové systémy musia byť typovo schválené a musia spĺňať ustanovenia kódu pre bezpečnostné protipožiarne systémy.

4.2 Ručne ovládané hlásiče spĺňajúce ustanovenia kódu pre bezpečnostné protipožiarne systémy musia byť inštalované vo všetkých obytných priestoroch, hospodárskych priestoroch a kontrolných stanovištiach. Jeden ručne ovládaný hlásič musí byť umiestený pri každom východe. Ručne ovládané hlásiče musia byť ľahko prístupné na chodbách každej paluby tak, aby žiadna časť chodby nebola ďalej než 20 metrov od ručne ovládaného hlásiča.

NOVÉ LODE TRIED A, B, C A D:

.5 Správa vlajkového štátu musí okrem uvedených ustanovení zaistiť, aby sa splnili bezpečnostné ustanovenia o nezávislosti zariadenia na iných zariadeniach alebo systémoch, odolnosti ich komponentov proti korózii, dodávke elektrickej energie do ich kontrolného systému a dostupnosti pokynov pre ich obsluhu a údržbu.

10.    Opatrenia týkajúce sa tekutých palív, mazacích olejov a iných horľavých olejov (R 15)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1    Obmedzenia pri používaní nafty ako paliva

Pri používaní nafty ako paliva platia tieto obmedzenia:

.1 Ak nie je v tomto odseku povolené niečo iné, nesmie sa použiť naftové palivo s bodom vzplanutia nižším než 60 °C.

.2 V núdzových generátoroch sa nesmie použiť naftové palivo s bodom vzplanutia nižším než 43 °C.

.3 Správa vlajkového štátu môže povoliť obecné používanie naftového paliva s bodom vzplanutia nižším než 60 °C, ale nie nižším než 43 °C, s výhradou takých doplňujúcich preventívnych opatrení, ktoré budú považované za nutné, a s podmienkou, že teplota okolia priestoru, v ktorom sa naftové palivo skladuje alebo používa, sa nezvýši na viac než 10 °C pod bodom vzplanutia naftového paliva.

Pre lode postavené 1. januára 2003 alebo neskôr sa môže povoliť naftové palivo s bodom vzplanutia nižším než 60 °C, ale nie nižším než 43 °C, s výhradou nasledujúcich podmienok:

.3.1 nádrže naftového paliva, okrem nádrží s dvojitým dnom, musia byť umiestnené mimo strojovní kategórie A;

.3.2 zariadenia na meranie teploty nafty sú na sacom potrubí palivového čerpadla;

.3.3 uzatvárací ventil a/alebo kohútik je inštalovaný na vstupnej, ako aj výstupnej strane palivového filtra a

.3.4 pokiaľ je to možné, potrubie je spojené zvarom alebo skrutkovými spojmi s kužeľovými alebo guľovými tesniacimi plochami.

Bod vzplanutia nafty musí byť stanovený schválenou metódou uzavretého téglika.

.2    Opatrenie pre naftové palivo

Na lodiach, na ktorých sa používa naftové palivo, musia byť urobené také opatrenia pre jeho skladovanie, rozvod a používanie, aby bola zaručená bezpečnosť lode a osôb na palube, pričom musia byť splnené aspoň tieto ustanovenia:

.1.1 Ak je to možné, nesmú byť časti systému naftového paliva obsahujúceho zahriatu naftu pod tlakom presahujúcim 0,18 N/mm2 zapustené tak, aby sa poruchy a presakovanie nedali ľahko spozorovať. Priestory strojového zariadenia v dosahu týchto časti systému naftového paliva musia byť primerane osvetlené.

.1.2 Zahriatou naftou sa rozumie nafta, ktorej teplota je po zahriatí vyššia než 60 °C alebo vyššia než normálny bod vzplanutia nafty, ak je tento bod nižší než 60 °C.

.2 Vetranie priestorov strojového zariadenia musí byť dostatočné za všetkých bežných podmienok, aby sa zamedzilo nahromadeniu naftových pár.

.3 Ak je to možné, musia byť nádrže s naftovým palivom časťou konštrukcie lode a musia byť umiestené mimo priestorov strojového zariadenia. Ak musia byť nádrže s naftovým palivom, okrem nádrží s dvojitým dnom, umiestené vedľa priestorov strojového zariadenia alebo v nich, musí byť najmenej jedna z ich zvislých strán priľahlá k okrajom priestorov strojového zariadenia a musí mať prioritne spoločné okraje s nádržami s dvojitým dnom; plocha okraja nádrže spoločná s priestormi strojového zariadenia musí byť čo najmenšia. Ak sa nachádzajú tieto nádrže v priestoroch strojovne, nesmú obsahovať naftové palivo s bodom vzplanutia nižším než 60 °C. Je nutné vyhnúť sa používaniu voľne umiestených nádrží s naftovým palivom, ktoré sú v priestoroch strojovne zakázané.

.4 Nádrž s naftovým palivom sa nesmie nachádzať tam, kde rozliata nafta alebo jej presakovanie môže predstavovať riziko tým, že sa dostane na zahriate plochy. Musia sa urobiť preventívne opatrenia, aby nafta, ktorá pod tlakom môže unikať z ktoréhokoľvek čerpadla, filtra alebo predhrievača, neprišla do styku so zahriatymi plochami.

.5 Každé potrubie na naftové palivo, ktoré by mohlo, ak je poškodené, umožniť unikanie nafty zo skladovacej, usadzovacej alebo spotrebnej nádrže s obsahom 500 litrov a viac umiestenej nad dvojitým dnom, musí byť vybavené kohútikom alebo ventilom priamo na nádrži, ktorý sa v prípade vypuknutia požiaru v priestore, kde sa tieto nádrže nachádzajú, dá zavrieť z bezpečného miesta mimo daného priestoru. V osobitnom prípade vysokých zásobníkov umiestených v akomkoľvek tuneli hriadeľového vedenia, v potrubnom tuneli alebo v inom podobnom priestore, musia byť na nádrži ventily, ale v prípade požiaru sa musia ovládať doplnkovým ventilom na potrubí alebo potrubiach mimo tunelu alebo podobného priestoru. Ak je tento doplnkový ventil nainštalovaný v priestore strojového zariadenia, musí byť ovládaný z miesta mimo tohto priestoru.

.1  Na lodiach postavených 1. januára 2003 alebo neskôr musia byť ovládače na diaľkové ovládanie ventilu palivovej nádrže pre núdzový generátor umiestnené oddelene od diaľkových ovládačov ostatných ventilov umiestnených v priestoroch strojovne.

.2  Na lodiach postavených 1. januára 2012 alebo neskôr, ktoré majú hrubú tonáž menej ako 500, musia byť palivové nádrže nad dvojitým dnom vybavené kohútikom alebo ventilom.

.3  Na lodiach postavených do 1. januára 2012, ktoré majú hrubú tonáž menej ako 500, musia byť palivové nádrže s kapacitou menej ako 500 litrov, nachádzajúce sa nad dvojitým dnom vybavené kohútikom alebo ventilom uvedeným v prvom odseku najneskôr pri prvej pravidelnej prehliadke 1. januára 2012 alebo neskôr.

.6 Musia byť k dispozícii bezpečné a účinné prostriedky na zisťovanie množstva naftového paliva obsiahnutého v každej nádrži na toto palivo.

.1 Sondážne trubice sa nesmú končiť v priestore, v ktorom môže vzniknúť riziko vzplanutia nafty rozliatej z tejto trubice. Končiť sa nesmie najmä v priestoroch pre cestujúcich alebo posádku. Všeobecne platí, že sondážna trubica nesmie končiť v priestoroch strojového zariadenia. Ak však bude správa vlajkového štátu považovať tieto požiadavky za nevykonateľné, môže povoliť, aby sa sondážne trubice končili v priestoroch strojového zariadenia pod podmienkou, že sú splnené všetky tieto požiadavky:

.1.1 navyše musí byť k dispozícii olejoznak spĺňajúci požiadavky pododseku 2.6.2;

.1.2 sondážna trubica končí na mieste vzdialenom od rizika vznietenia, pokiaľ sa neurobia preventívne opatrenia ako je umiestenie účinných tieniacich krytov, aby sa zabránilo tomu, že naftové palivo na konci sondážnej trubice príde v prípade vznietenia do styku so zdrojom vzplanutia;

.1.3 ukončenie sondážnych trubíc sa musí vybaviť samozatváracím zariadením a samozatváracím ovládacím kohútikom s malým priemerom umiesteným pod uzatváracím zariadením, aby sa pred otvorením zatváracieho zariadenia zistilo, či nie je prítomné naftové palivo. Musia byť prijaté opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby každé rozliatie naftového paliva cez ovládací kohútik nespôsobilo nebezpečenstvo vzplanutia.

.2 Iné prostriedky na zisťovanie množstva naftového paliva obsiahnutého v každej nádrži je možné pripustiť, ak také prostriedky, ako sú uvedené v pododseku 2.6.1.1, nemusia viesť pod stropom nádrže a pokiaľ ich porucha alebo preplnenie nádrže neumožní uvoľnenie paliva.

.3 Prostriedky predpísané v pododseku 2.6.2 sa musia udržovať v dobrom stave, aby sa zaistilo ich priebežné presné fungovanie v prevádzke.

.7 Musia sa urobiť opatrenia na zamedzenie nadmerného tlaku v každej nádrži na olej alebo v akejkoľvek časti systému naftového paliva vrátane plniacich rúrok obsluhovaných čerpadlami na palube. Každý poistný ventil a vzduch z preplnených rúrok sa musí vypúšťať na mieste, kde nie je nebezpečenstvo požiaru alebo výbuchu následkom vyliatia nafty alebo úniku pary a nesmie viesť do priestorov pre cestujúcich a posádku ani do priestorov osobitnej kategórie, uzavretých priestorov ro-ro, strojovní alebo podobných priestorov situovaných na lodiach postavených 1. januára 2003 alebo neskôr.

.8 Rúrky na naftové palivo a ich ventily a vybavenie musia byť z ocele a iného schváleného materiálu, pripúšťa sa však obmedzené využitie ohybných rúrok. Tieto ohybné rúrky a koncové prípojky musia byť zo schválených ohňovzdorných materiálov zodpovedajúcej pevnosti.

Ako materiál pre ventily namontované na palivové nádrže, ktoré sú pod statickým tlakom, sa pripúšťa oceľ alebo guľovito zrnitá zliatina. V potrubných systémoch, pri ktorých je prevádzkový tlak nižší než 7 barov a prevádzková teplota je nižšia než 60 °C sa však môžu použiť ventily z obyčajnej zliatiny.

.9 Všetky vonkajšie vysokotlakové palivové prívodné vedenia od vysokotlakových palivových čerpadiel k palivovým vstrekovacím dýzam musia byť chránené oplášteným potrubím schopným pojať palivo z poruchových vysokotlakových vedení. Opláštené potrubie zahŕňa vonkajšie potrubie, v ktorom sa nachádza vysokotlaková palivová rúrka; obe časti tvoria jeden pevný celok. Opláštený potrubný systém musí mať zberné prostriedky pre presakujúce palivo a vybavenie, ktoré signalizuje poruchu na palivovom vedení.

.10 Všetky plochy s teplotou nad 220 °C, ktoré môžu byť zasiahnuté poruchou palivového systému, musia byť primerane izolované.

.11 Palivové vedenia musia byť tienené alebo musia byť inak vhodne chránené, aby sa zamedzilo, ak je to možné, rozstrekovaniu alebo presiaknutiu nafty na horúce plochy, do hrdiel strojového zariadenia pre nasávanie vzduchu alebo do iných zdrojov vznietenia. Počet spojok na tejto sieti potrubí musí byť čo najmenší.

.12 Palivové naftové potrubia nesmú byť umiestnené nad alebo blízko zariadení s vysokou teplotou vrátane kotlov, parovodov, výfukových potrubí, tlmičov alebo iného zariadenia, ktoré musí byť izolované. Pokiaľ je to realizovateľné, palivové naftové potrubia musia byť vzdialené od horúcich povrchov, elektrických inštalácií alebo iných zdrojov vznietenia a musia byť tienené alebo inak vhodne chránené, aby sa zamedzilo rozstrekovaniu alebo presiaknutiu nafty do zdrojov vznietenia. Počet spojok na tejto sieti potrubí musí byť čo najmenší.

.13 Komponenty palivového systému dieselového motora musia byť konštruované tak, aby zohľadňovali maximálny špičkový tlak, ktorý môže nastať v prevádzke, vrátane akýchkoľvek impulzov vysokého tlaku, ktoré sú spôsobené palivovými čerpadlami a prenášajú sa späť do prívodného a spätného palivového potrubia. Spojky v prívodnom a spätnom vedení musia byť konštruované so zreteľom na ich schopnosť zabrániť, aby počas prevádzky a údržby palivo pod tlakom nepresakovalo.

.14 Pri viacmotorových zariadeniach, ktoré sú zásobované z rovnakého zdroja paliva, musia byť k dispozícii zariadenia izolujúce prívodné a spätné potrubie jednotlivých motorov. Izolujúce zariadenia nesmú ovplyvniť činnosť ostatných motorov a musia byť ovládateľné z miesta, ktoré nie je nedostupné pri požiari ktoréhokoľvek z motorov.

.15 Keď správa vlajkového štátu povolí prívod paliva a zápalných kvapalín cez obytné a hospodárske priestory, potrubie dopravujúce palivo alebo zápalné kvapaliny musí byť z materiálu schváleného správou z hľadiska rizika požiaru.

.16 Existujúce lode triedy B musia spĺňať požiadavky odsekov 2.9 až 2.11 s tou výnimkou, že sa použijú ako alternatíva k systému oplášteného potrubia uvedeného v odseku 2.9, vhodné kryty motorov s výkonom 375 kW alebo menej s palivovým vstrekovacím čerpadlom obsluhujúcim viac než jednu vstrekovaciu dýzu.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.3    Opatrenia pre mazacie oleje

Opatrenia pre skladovanie, rozvod a využívanie oleja používaného v systéme tlakového mazania musí zabezpečiť bezpečnosť lode a osôb na palube a musia v priestoroch strojového zariadenia vyhovovať aspoň ustanoveniam odsekov 2.1, 2.4, 2.5, 2.6, 2.7, 2.8, 2.10 a 2.11 s tou výnimkou, že:

.1 to nevylučuje používanie prietokových priezorov v mazacích systémoch za predpokladu, že testom preukázali, že majú vhodný stupeň ohňovzdornosti. Ak sa používajú prietokové priezory, musia byť potrubia na obidvoch koncoch opatrené ventilmi. Ventil na dolnom konci potrubia musí byť samozatvárací;

.2 sondážne trubice je možné povoliť v priestoroch strojového zariadenia; požiadavky uvedené v odsekoch 2.6.1.1 a 2.6.1.3 sa nemusia uplatňovať pod podmienkou, že sú sondážne rúrky vybavené vhodnými prostriedkami zatvárania.

Pri lodiach postavených 1. januára 2003 alebo neskôr sa na nádrže s mazacím olejom okrem tých, ktoré majú objem menší než 500 litrov, na skladovacie nádrže, na ktorých sú počas normálnej prevádzky lode ventily zatvorené alebo keď sa preukáže, že neúmyselné spustenie rýchločinného ventilu na nádrži s mazacím olejom by mohlo ohroziť bezpečnú prevádzku strojového zariadenia hlavného pohonu alebo dôležitého pomocného strojového zariadenia, tiež vzťahujú ustanovenia odseku 10.2.5.

.4    Opatrenia pre iné horľavé oleje

Opatrenia na skladovanie, rozvod a využívanie iných horľavých olejov používaných pod tlakom v systémoch prenosu energie, ovládacích, spúšťacích a vykurovacích systémoch musia zaručiť bezpečnosť lode a osôb na palube. Na miestach, kde sa nachádzajú prostriedky vznietenia, tieto opatrenia musia vyhovovať aspoň ustanoveniam odsekov 2.4, 2.6, 2.10 a 2.11 a ohľadne pevnosti a konštrukcie ustanoveniam odsekov 2.7 a 2.8.

.5    Priestory strojového zariadenia bez pravidelnej obsluhy

Okrem požiadaviek ustanovení 1 až 4 musia systémy naftového paliva a mazacích olejov spĺňať tieto požiadavky:

.1 ak sú prevádzkové nádrže na naftové palivo plnené automaticky alebo diaľkovým ovládaním, musia byť k dispozícii prostriedky, ktoré zamedzia, aby sa nafta rozliala kvôli preplneniu. Iné zariadenia, ktoré automaticky upravujú horľavé kvapaliny napr. odlučovače naftového paliva, ktoré, ak je to možné, musia byť inštalované v osobitnom priestore vyhradenom pre odlučovače a ich predhrievače, musia mať vybavenie, ktoré zamedzí, aby sa nafta rozliala kvôli preplneniu;

.2 ak sú prevádzkové nádrže na naftové palivo alebo odkalovacie nádrže vybavené vykurovacím zariadením, musia mať k dispozícii signál vysokej teploty, pokiaľ by bod vzplanutia naftového paliva mohol byť presiahnutý.

.6    Zákaz prepravy horľavých olejov v nádržiach predného kolízneho priestoru

Naftové palivo, mazací olej a iné horľavé oleje sa nesmú prepravovať v nádržiach predného kolízneho priestoru.

11.    Výstroj požiarnikov (R 17)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1 Na lodiach postavených pred 1. júlom 2019 musí výstroj požiarnikov pozostávať z:

.1.1 Osobného výstroja zahŕňajúceho:

.1 ochranný oblek z materiálu, ktorý chráni pokožku pred teplom vyžarujúcim z ohňa a pred popáleninami a oparením parou. Vonkajší povrch musí byť vodovzdorný;

.2 topánky a rukavice z gumy alebo iného elektricky nevodivého materiálu;

.3 pevnú prilbu poskytujúcu účinnú ochranu proti nárazu;

.4 elektrickú bezpečnostnú lampu (ručné svietidlo) schváleného typu s minimálnou dobou svietenia tri hodiny;

.5 požiarnickú sekeru.

.1.2 Dýchací prístroj schváleného typu, ktorý pozostáva zo samostatného dýchacieho prístroja so stlačeným vzduchom (SCBA), ktorého obsah v tlakových fľašiach je aspoň 1 200 litrov vzduchu, alebo iný samostatný dýchací prístroj schopný funkcie po dobu najmenej 30 minút. Každý SCBA musí byť vybavený náhradnými tlakovými fľašami s plnou náplňou s obsahom najmenej 2 400 litrov voľného vzduchu, okrem prípadov, keď:

i) loď prepravuje päť alebo viac SCBA, v tom prípade nemusí celkový obsah rezervného voľného vzduchu presiahnuť 9 600 litrov, alebo

ii) loď je vybavená prostriedkami na opätovné naplnenie tlakových fliaš neznečisteným vzduchom pod plným tlakom, pričom rezervný objem plne naplnených náhradných tlakových fliaš každého SCBA musí byť aspoň 1 200 litrov voľného vzduchu a celkový rezervný objem voľného vzduchu, ktorý je na lodi k dispozícii, nemusí presiahnuť 4 800 litrov.

Všetky tlakové fľaše pre SCBA musia byť zameniteľné.

▼M2

.1.3 Samostatný dýchací prístroj so stlačeným vzduchom na výstroj požiarnikov musí byť od 1. júla 2019 v súlade s odsekom 2.1.2.2 kapitoly 3 kódexu pre požiarne bezpečnostné systémy.

.1a V prípade lodí postavených 1. júla 2019 alebo neskôr musí byť výstroj požiarnikov v súlade s kódexom pre požiarne bezpečnostné systémy.

▼M1

.2 Každý dýchací prístroj musí byť vybavený dostatočne pevným a dlhým žiaruvzdorným záchranným lanom, ktorý je možné pomocou háku karabíny upevniť na pásy prístroja alebo na osobitné pásy, aby sa počas používania záchranného lana zamedzilo oddeleniu dýchacieho prístroja.

.3 Nové lode triedy B a existujúce lode triedy B s dĺžkou 24 metrov a viac a nové lode tried C a D s dĺžkou 40 metrov a viac musia mať na palube aspoň dva výstroje pre požiarnikov.

.1 Ak je na lodiach s dĺžkou 60 metrov a viac celková dĺžka všetkých priestorov pre cestujúcich a hospodárskych priestorov na palube s týmito priestormi väčšími než 80 metrov alebo ak je viac než jedna taká paluba, musia byť na palube s väčšou celkovou dĺžkou navyše dva výstroje pre požiarnikov a dve súpravy osobného výstroja na každých 80 metrov celkovej dĺžky alebo jej časti.

Na lodiach prepravujúcich viac než 36 cestujúcich musia byť dva doplňujúce výstroje požiarnikov pre každý hlavný vertikálny požiarny úsek, okrem uzavretých priestorov schodišťa tvoriacich samostatný hlavný vertikálny požiarny úsek a pre hlavný vertikálny požiarny úsek obmedzenej dĺžky na konci provy a kormy lode, ktorá nezahŕňa priestory strojového zariadenia alebo priestory hlavných kuchýň.

.2 Na lodiach s dĺžkou najmenej 40 metrov, ale menej než 60 metrov, musia byť dva výstroje pre požiarnikov.

.3 Na nových lodiach triedy B a existujúcich lodiach triedy B s dĺžkou najmenej 24 metrov, no menej než 40 metrov, musia byť k dispozícii tiež dva výstroje pre požiarnikov, no len s jednou rezervnou vzduchovou náplňou pre dýchací prístroj.

.4 Na nových a existujúcich lodiach triedy B s dĺžkou menšou než 24 metrov a na nových lodiach triedy C a D s dĺžkou menšou než 40 metrov nemusí byť k dispozícii výstroj pre požiarnikov.

▼M2

.4a Komunikácia požiarnikov:

Lode, pri ktorých sa vyžaduje, aby mali na palube aspoň jeden výstroj požiarnikov, a ktoré boli postavené 1. januára 2018 alebo neskôr, musia mať na palube najmenej dva prenosné obojsmerné rádiotelefóny pre požiarnu jednotku, určené na komunikáciu požiarnikov na palube. V prípade lodí poháňaných LNG alebo osobných lodí typu ro-ro s uzavretými priestormi typu ro-ro alebo priestormi zvláštnej kategórie musia byť tieto prenosné obojsmerné rádiotelefóny odolné proti výbuchu alebo byť vnútorne (iskrivo) bezpečné. Lode postavené pred 1. januárom 2018 musia spĺňať požiadavky tohto predpisu najneskôr k dňu prvej prehliadky po 1. júli 2019.

▼M1

.5 Výstroje pre požiarnikov alebo súprava osobného výstroja sa musia skladovať tak, aby boli ľahko dostupné a pripravené na použitie a ak je na lodi viac než jeden výstroj požiarnikov alebo viac než jedna súprava osobného výstroja, musí sa skladovať na miestach, ktoré sú od seba vzdialené. Aspoň jeden výstroj pre požiarnikov a jedna súprava osobného výstroja musia byť k dispozícii na každom takomto mieste.

.6 Ak sa správa vlajkového štátu domnieva, že prepravné ustanovenia v tomto nariadení sú neprimerané a/alebo technicky nevhodné pre palubu lode, takáto loď môže byť v súlade s ustanoveniami článku 9 bodu 3 v tejto smernici vyňatá z jednej alebo viacerých požiadaviek tohto predpisu.

12.    Rôzne (R 18)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1 Ak prechádzajú deliacimi plochami skupiny „A“ elektrické káble, potrubia, šachty, kanály atď. alebo nosníky, palubníky alebo iné stavebné prvky, musia sa urobiť opatrenia, aby sa zabezpečilo, že nebude narušená ohňovzdornosť, ak je to primerané a možné.

Na lodiach postavených 1. januára 2003 alebo neskôr, na ktorých sú deliace plochy triedy „A“ s priechodmi, také priechody sa musia testovať v súlade s kódom pre postup požiarneho testu, aby sa zabezpečilo, že odolnosť deliacej plochy proti požiaru nie je znížená.

V prípade vetracích kanálov platia predpisy II-2/B/9.2.2b a II-2/B/9.3.

Ak sú však prechádzajúce rúrky vyrobené z ocele alebo ekvivalentného materiálu s hrúbkou 3 mm alebo väčšou a s dĺžkou aspoň 900 mm (prednostne 450 mm na každej strane deliacej plochy) a so žiadnymi otvormi, testovanie sa nevyžaduje.

Také priechody musia byť vhodne izolované ďalším tou istou izoláciou, s akou je dostatočne izolovaná deliaca plocha.

.2 Ak deliacimi plochami skupiny „B“ prechádzajú elektrické káble, potrubia, šachty, kanály atď. alebo namontované koncovky vetracích kanálov, svietidiel a podobné zariadenia, musia sa urobiť opatrenia, aby sa zabezpečilo, že nebude narušená ohňuvzdornosť, ak je to primerané a možné. Na lodiach postavených 1. januára 2003 alebo neskôr musia byť pre také priechody urobené opatrenia, aby sa zabezpečilo, že odolnosť deliacej plochy proti požiaru nie je znížená.

Rúrky iné než oceľové alebo medené, ktoré prechádzajú deliacimi plochami triedy „B“, musia byť chránené buď:

.1 penetračným zariadením testovaným na horľavosť vhodným z hľadiska odolnosti deliacich plôch a druhu použitých rúrok proti požiaru, alebo

.2 oceľovou objímkou s hrúbkou aspoň 1,8 mm a dĺžkou aspoň 900 mm pre priemer rúrky 150 mm alebo viac a aspoň 600 mm pre priemer rúrky menší než 150 mm (prednostne rovnomerne rozdelené po oboch stranách priedelu).

Rúrka musí byť pripojená na koncoch objímky prírubami alebo spojovacím prvkom alebo voľná medzera medzi objímkou a rúrkou nesmie byť väčšia než 2,5 mm alebo akákoľvek voľná medzera medzi objímkou a rúrkou sa musí utesniť pomocou nehorľavého alebo iného vhodného materiálu.

.3 Rúrky, ktoré vedú cez deliace plochy triedy, A alebo „B“ musia byť zo schváleného materiálu, pričom sa zohľadňuje teplota, ktorú musia tieto deliace plochy vydržať.

Na lodiach postavených 1. januára 2003 alebo neskôr musia byť neizolačné kovové rúrky, ktoré vedú cez deliace plochy triedy „A“ alebo „B“, z materiálov s teplotou topenia vyššou ako 950 °C v prípade deliacich plôch triedy „A-0“ a 850 °C v prípade deliacich plôch triedy „B-0“.

.4 Potrubia v obytných a hospodárskych priestoroch alebo na riadiacich stanovištiach určené na dopravu nafty alebo iných horľavých kvapalín musia byť z vhodného materiálu a konštruované s prihliadnutím na nebezpečenstvo požiaru.

.5 Materiály citlivé na teplo sa nesmú používať pre odtoky cez palubu, hygienické výpusty a iné odtoky, ktoré sú blízko vodorysky a v prípade ktorých by chyba materiálu v prípade požiaru zvýšila nebezpečenstvo zaplavenia.

.6 Ak sa používajú elektrické radiátory, musia byť upevnené na mieste a konštruované tak, aby sa nebezpečenstvo požiaru znížilo na minimum. Taký radiátor nesmie byť vybavený prvkami, od ktorých by sa mohli zapáliť odevy, záclony alebo iné podobné materiály alebo ktoré by mohli spôsobiť požiar.

.7 Všetky zberné nádrže na odpad musia byť skonštruované z nehorľavých materiálov bez otvorov po stranách alebo v podlahe.

.8 Povrch izolácie v priestoroch, kde je možné prenikanie naftových výrobkov, musí byť nepriepustný pre naftu alebo naftové pary.

NOVÉ LODE TRIED A, B, C A D: V priestoroch, v ktorých je nebezpečenstvo rozstrekovania nafty alebo naftových pár, napr. v priestoroch strojového zariadenia triedy A, nesmie izolačný povrch materiálu prepúšťať naftu alebo naftové pary. Ak je kryt z nedierovaného oceľového plechu alebo iných nehorľavých materiálov (nie hliník), ktorý tvorí najhornejšiu kryciu plochu, môže byť tento kryt spojený drážkami, nitmi atď.

.9 Sklady farieb a horľavých kvapalín musia byť chránené schváleným protipožiarnym zariadením umožňujúcim posádke hasiť požiar bez vstupu do priestoru.

Na lodiach postavených 1. januára 2003 alebo neskôr:

.1 musia byť sklady farieb chránené jedným t týchto systémov:

.1.1 hasiacimi prístrojmi s CO2 s minimálnym objemom voľného plynu rovným 40 % celkového objemu chránených priestorov;

.1.2 práškovým systémom s aspoň 0,5 kg prášku/m3;

.1.3 vodným alebo samočinným hasiacim prístrojom s aspoň 5 litrami/m2. Vodné rozprašovacie systémy môžu byť pripojené k protipožiarnemu vedeniu lode, alebo

.1.4 systémom poskytujúcim podľa správy vlajkového štátu ekvivalentnú ochranu.

V každom prípade musí byť systém obsluhovateľný z miesta mimo chráneného priestoru.

.2 Sklady horľavých látok musia byť chránené vhodným hasiacim zariadením schváleným správou vlajkového štátu.

.3 Pri skladoch na palube s plochou menšou než 4 m2, ktoré neumožňujú prístup do obytných priestorov, sa môžu namiesto pevných hasiacich zariadení akceptovať prenosné prístroje na oxid uhličitý, ktoré uvoľňujú minimálny objem voľného plynu, ktorý sa rovná 40 % celkového objemu chránených priestorov.

Priestor musí mať vstupný otvor v sklade, ktorý umožní vypúšťanie hasiacej látky bez vstupu do priestoru. Prenosné prístroje na oxid uhličitý musia byť uložené blízko otvoru. Alternatívne môže byť k dispozícii otvor alebo hadica na použitie hlavného protipožiarneho vedenia.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.10   Fritovacie, variace a smažiace spotrebiče:

Ak sú fritovacie, variace a smažiace spotrebiče inštalované a používajú sa v priestoroch mimo hlavnej kuchyne, musí správa vlajkového štátu predpísať doplňujúce bezpečnostné opatrenia s prihliadnutím na konkrétne nebezpečenstvo požiaru spojené s používaním tohto typu zariadenia.

Na lodiach postavených 1. januára 2003 alebo neskôr sú fritovacie spotrebiče vybavené takto:

.1 automatickým alebo ručným hasiacim systémom testovaným podľa medzinárodnej normy v súlade s publikáciou ISO 15371:2000 o hasiacich systémoch na ochranu fritovacieho zariadenia kuchyne;

.2 dvoma na sebe nezávislými termostatmi s poplachovým zariadením na varovanie užívateľa v prípade poruchy jedného termostatu;

.3 zariadením na automatické vypnutie prívodu elektriny po spustení hasiaceho systému;

.4 poplachovým zariadením upozorňujúcim na činnosť hasiaceho systému v kuchyni, v ktorej je inštalovaný spotrebič, a

.5 ovládačmi pre ručnú obsluhu hasiaceho systému, ktoré sú zreteľne označené tak, aby ich mohla posádka pohotovo použiť.

Na lodiach postavených do 1. januára 2003 musia nové fritovacie spotrebiče spĺňať požiadavky tohto odseku.

NOVÉ LODE TRIED A, B, C A D:

.11   Tepelné mosty:

Pri realizácii nehorľavej úpravy musí správa vlajkového štátu prijať opatrenia, aby sa zamedzilo prenosu tepla tepelným mostom, napr. medzi palubami a priedelmi.

Na lodiach postavených 1. januára 2003 alebo neskôr sa izolácia paluby alebo priedelu musí vykonať za priechodom, priesečníkom alebo konečným bodom vo vzdialenosti aspoň 450 mm v prípade oceľovej alebo hliníkovej konštrukcie. Ak je priestor rozdelený palubou alebo priedelom triedy „A“, ktoré majú rôzne izolačné hodnoty, izolácia s vyššou hodnotou sa použije na palube alebo priedele s nižšou izolačnou hodnotou v dĺžke aspoň 450 mm.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.12   Nádrže na stlačený plyn:

Všetky prenosné nádrže na plyny, ktoré sú stlačené, skvapalnené alebo rozložené a môžu podnietiť prípadný požiar, musia byť okamžite po použití postavené na obvyklé miesto nad predelovou palubou, z ktorej je priamy prístup na voľnú palubu.

13.    Plány požiarnej ochrany (R 20)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1 Na všetkých lodiach musia byť trvalo vyvesené prehľadné plány pre inštruktáž lodných dôstojníkov, ktoré pre každú palubu jasne znázorňujú riadiace stanovištia, rôzne požiarne úseky uzavreté deliacimi plochami triedy „A“, úseky uzavreté deliacimi plochami triedy „B“ s podrobným opisom systémov hlásenia požiaru a požiarneho poplachu, inštalácie samočinných hasiacich zariadení, hasiacich prístrojov, prostriedkov prístupu do rôznych oddelení, na rôzne paluby atď. a vetracie systémy vrátane podrobného opisu umiestnenia ovládacích prvkov ventilátorov, umiestení požiarnych ventilov a identifikačných čísel ventilátorov obsluhujúcich každý úsek. Uvedené podrobnosti môžu byť alternatívne zhrnuté v brožúre, ktorej výtlačok musí mať každý dôstojník a jeden výtlačok musí byť vždy na prístupnom mieste na palube. Plány a brožúry sa musia aktualizovať, všetky zmeny sa musia do nich čo najskôr, ako je to možné, zaznamenať. Opis v týchto plánoch a brožúrach musí byť v úradnom jazyku vlajkového štátu. Ak tento jazyk nie je angličtina ani francúzština, musí byť zahrnutý preklad do jedného z týchto jazykov. V prípade, že loď je prevádzkovaná vo vnútrozemskej plavbe iného členského štátu, musí byť zaradený preklad do úradného jazyka tohto hostiteľského štátu, pokiaľ tento jazyk nie je angličtina, ani francúzština.

Na nových lodiach TRIED B, C A D postavených 1. januára 2003 alebo neskôr musia byť informácie poskytované podľa plánov požiarnej ochrany a brožúrky a grafické symboly použité v plánoch požiarnej ochrany musia byť v súlade s rezolúciami IMO A.756 (18) a A.952 (23).

.2 Na všetkých lodiach s dĺžkou 24 metrov a viac musí byť na pomoc pracovníkom pobrežnej protipožiarnej ochrany trvalo uložená kópia protipožiarnych plánov alebo brožúry obsahujúce tieto plány, a to v nápadne označenom vodotesnom puzdre mimo kabíny na hornej palube.

.14    Prevádzková pohotovosť a údržba

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1    Všeobecné požiadavky

Počas prevádzky lode musia byť protipožiarne a hasiace systémy a prístroje udržiavané tak, aby mohli byť pripravené na použitie.

Loď nie je v prevádzke, keď:

.1 sa nachádza v oprave alebo je inak uložená v suchom doku;

.2 majiteľ alebo jeho zástupca vyhlásil, že loď nie je v prevádzke a

.3 na palube nie sú cestujúci.

Aby bol zabezpečený ich požadovaný výkon v prípade požiaru, musia byť v dobrom stave nasledujúce protipožiarne systémy:

.1.1   Prevádzková pohotovosť

.1 konštrukčná protipožiarna ochrana vrátane protipožiarnej odolnosti deliacich plôch a ochrana otvorov a priechodov v týchto deliacich plochách;

.2 požiarne hlásne a poplachové systémy a

.3 únikové systémy a zariadenia.

Protipožiarne systémy a zariadenia sa musia udržiavať v dobrom prevádzkovom stave, pripravené na okamžité použitie. Prenosné hasiace prístroje, ktoré boli vyprázdnené, sa musia okamžite naplniť alebo nahradiť ekvivalentným prístrojom.

.1.2   Údržba, testovanie a inšpekcie

Údržba, testovanie a inšpekcie sa musia vykonať na základe usmernení uvedených v IMO MSC/Circ.850 a spôsobom, ktorý primerane zohľadní potrebu zabezpečenia spoľahlivosti protipožiarnych systémov a zariadení. Plán údržby musí byť na palube lode a musí byť dostupný pre inšpekciu kedykoľvek to požaduje správa vlajkového štátu.

Plán údržby musí obsahovať aspoň nasledujúce systémy požiarnej ochrany a hasiace systémy a zariadenia, pokiaľ sú k dispozícii:

.1 požiarne vedenia, požiarne čerpadlá a hydranty vrátane hadíc a trysiek;

.2 pevné požiarne hlásne a poplachové systémy;

.3 pevné hasiace systémy a ostatné hasiace zariadenia;

.4 samočinné hasiace prístroje, požiarne hlásne a poplachové systémy;

.5 vetracie systémy vrátane požiarnych a dymových klapiek, ventilátorov a ich ovládačov;

.6 núdzové zariadenia na prerušenie dodávky paliva;

.7 požiarne dvere vrátane ich ovládačov;

.8 všeobecné núdzové poplachové systémy;

.9 únikové dýchacie prístroje;

.10 prenosné hasiace prístroje vrátane náhradných náplní a

.11 výstroj požiarnikov.

Plán údržby môže byť spracovaný s počítačovou podporou.

.2    Dodatočné požiadavky

Na nových lodiach TRIED B, C A D postavených 1. januára 2003 alebo neskôr prepravujúcich viac než 36 cestujúcich sa okrem plánu údržby podľa odseku .1.2 musí vypracovať aj plán údržby nízko umiestneného osvetlenia a systému verejného rozhlasu.

15.    Pokyny, príprava a výcvik na palube

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1    Pokyny, povinnosti a organizácia

.1 Členovia posádky musia dostať pokyny o požiarnej bezpečnosti na palube lode.

.2 Členovia posádky musia dostať pokyny o svojich pridelených povinnostiach.

.3 Skupiny zodpovedné za hasenie musia byť organizované. Tieto skupiny musia byť schopné kedykoľvek si plniť svoje povinnosti počas prevádzky lode.

.2    Príprava a výcvik na palube

.1 Členovia posádky musia byť vycvičení tak, aby sa oboznámili so zariadeniami lode, ako aj s umiestnením a prevádzkou každého hasiaceho systému a zariadenia, na používanie ktorých môžu byť vyzvaní.

.2 Príprava používania núdzových únikových dýchacích prístrojov sa považuje za súčasť palubnej prípravy.

.3 Schopnosť plnenia pridelených protipožiarnych povinnosti členov posádky sa pravidelne hodnotí prostredníctvom prípravy a výcviku na palube, aby sa zistili oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie, aby sa udržala protipožiarna zručnosť a aby sa zabezpečila prevádzková pohotovosť protipožiarnej organizácie.

.4 Príprava na palube týkajúca sa používania hasiacich systémov a zariadení sa musí plánovať a vykonávať v súlade s ustanoveniami predpisu III/19.4.1 SOLAS z roku 1974 v znení zmien a doplnení.

.5 Protipožiarny výcvik sa musí vykonávať a zaznamenať v súlade s ustanoveniami predpisov III/19.3.4, III/19.5 a III/30 SOLAS z roku 1974 v znení zmien a doplnení.

▼M2

.6 V prípade lodí, ktoré podliehajú predpisu II-2/A/11, sa musia tlakové fľaše dýchacích prístrojov používaných počas cvičenia pred vyplávaním znovu naplniť alebo vymeniť.

▼M1

.3    Príručky odbornej prípravy

Príručky odbornej prípravy musia byť v každom spoločnom stravovacom a oddychovom priestore posádky alebo v kabínach posádky. Príručky odbornej prípravy musia byť napísané v pracovnom jazyku lode. Príručky odbornej prípravy, ktoré môžu mať niekoľko zväzkov, musia obsahovať pokyny a informácie požadované v tomto odseku v ľahko pochopiteľných pojmoch a musia byť vždy, keď je to možné, ilustrované. Každá časť takej informácie môže byť poskytnutá vo forme audiovizuálnej pomoci namiesto príručky. Príručka odbornej prípravy musí podrobne vysvetliť toto:

.1 všeobecné protipožiarne bezpečnostné opatrenia a prevenčné opatrenia týkajúce sa nebezpečenstva v súvislosti s fajčením, elektrickým prúdom, horľavými kvapalinami a podobnými rizikami bežnými na palube lode;

.2 všeobecné pokyny o hasiacich činnostiach a postupoch vrátane postupov oznamovania požiaru a používania ručne ovládaných požiarnych hlásičov;

.3 význam lodných poplachov;

.4 prevádzku a používanie hasiacich systémov a zariadení;

.5 prevádzku a používanie požiarnych dverí;

.6 prevádzku a používanie požiarnych a dymových klapiek a

.7 únikové systémy a zariadenia.

.4    Plány požiarnej ochrany

Plány požiarnej ochrany musia spĺňať požiadavky predpisu II-2/A13.

16.    Prevádzka

NOVÉ LODE TRIED B, C A D A EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1 Na palube musia byť prevádzkové brožúry, ktoré poskytujú informácie a pokyny pre náležitú prevádzku lode a manipuláciu s nákladom z hľadiska požiarnej bezpečnosti.

.2 Požadované prevádzkové brožúry musia obsahovať potrebné informácie a pokyny týkajúce sa bezpečnej prevádzky lode a manipulácie s nákladom z hľadiska požiarnej bezpečnosti. Brožúra musí zahŕňať informácie týkajúce sa zodpovednosti posádky za celkovú bezpečnosť lode pri nakladaní a vykladaní nákladu a počas plavby. Pre lode prepravujúce nebezpečný tovar musí protipožiarna bezpečnostná brožúra uvádzať odkaz na prislúchajúce protipožiarne a núdzové pokyny pre manipuláciu s nákladom obsiahnuté v kóde pre medzinárodnú námornú prepravu nebezpečného tovaru.

.3 Protipožiarna bezpečnostná brožúra musí byť napísaná v pracovnom jazyku lode.

.4 Protipožiarna bezpečnostná brožúra môže byť skombinovaná s príručkami odbornej prípravy požadovanými v predpise II-2/A/15.3.

ČASŤ B

PROTIPOŽIARNE OPATRENIA

1.    Konštrukcia (R 23)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1 Lodný trup, nadpalubie, nosné priedely, paluby a kabíny na hornej palube musia byť postavené z ocele alebo iného ekvivalentného materiálu. Na účely uplatnenia definície ocele alebo iného ekvivalentného materiálu uvedeného v predpise II-2/A/2.7 sa „platný účinok požiaru“ uvádza v súlade s normami odolnosti a izolácie uvedenými v tabuľke predpisov II-2/B/4 a 5. Napríklad, ak je prípustné, aby deliace plochy, ako sú paluby alebo bočné a predné strany kabín na hornej palube, mali požiarnu odolnosť „B-0“, bude platný účinok požiaru pol hodiny.

.2 Avšak v prípadoch, keď je akákoľvek časť stavby z hliníkovej zliatiny, platí toto:

.1 Izolácia dielov deliacich plôch triedy „A“ alebo „B“ z hliníkovej zliatiny, okrem konštrukčných prvkov, ktoré nie sú nosné, musí byť taká, aby teplota stavebného jadra počas platného účinku požiaru pri bežnom teste horľavosti nevystúpila na viac než 200 °C nad teplotu okolia.

.2 Osobitná pozornosť sa musí venovať izolácii stĺpov, podpier a iných konštrukčných prvkov z komponentov hliníkovej zliatiny predpísaných pre podstavce záchranných člnov a uloženie záchranných člnov, pre oblasti spúšťania na vodu a naloďovania a pre deliace plochy triedy „A“ a „B“ s cieľom zabezpečiť, aby:

.1 sa u prvkov, ktoré podopierajú priestory záchranných člnov a záchranných plavidiel a deliace plochy triedy „A“, udržala hranica zvyšovania teploty uvedená v odseku 2.1 do konca jednej hodiny, a

.2 sa u takých prvkov predpísaných pre podopieranie deliacich plôch triedy „B“, udržala medza zvyšovania teploty uvedená v odseku 2.1 do konca pol hodiny.

.3 Klenby a šachty kategórie A priestorov strojového zariadenia musia byť z primerane izolovaných oceľových konštrukcií a prípadné otvory v nich musia byť vhodne usporiadané a chránené, aby sa zamedzilo rozšíreniu požiaru.

.2    Hlavné vertikálne a horizontálne požiarne úseky (R 24)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D:

.1.1 Na lodiach prepravujúcich viac než 36 cestujúcich musí byť lodný trup, nadpalubie a kabíny na hornej palube rozdelené deliacimi plochami triedy A-60 na hlavné vertikálne požiarne úseky.

Schody a výklenky musia byť obmedzené na minimum, ale tam, kde sú nutné, musia sa skladať tiež z deliacich plôch triedy A-60.

Ak sa nachádza priestor voľnej paluby, hygienický alebo podobný priestor alebo nádrž vrátane nádrže na naftové palivo, prázdny priestor alebo priestor pomocného strojového zariadenia s nízkym alebo žiadnym nebezpečenstvom požiaru na jednej strane deliacej plochy, môže byť norma znížená na A-0.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1.2 Na nových lodiach TRIED B, C A D prepravujúcich viac než 36 cestujúcich a na existujúcich lodiach triedy B prepravujúcich viac než 36 cestujúcich musí byť lodný trup, nadpalubie a kabíny na hornej palube v dosahu obytných a hospodárskych priestorov rozdelený deliacimi plochami triedy „A“ na hlavné vertikálne úseky. Tieto deliace plochy musia mať izolačné hodnoty v súlade s tabuľkami v predpise 5.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D:

.2 Ak je to možné, musia byť priedely tvoriace hranice hlavných vertikálnych požiarnych úsekov nad predelovou palubou v jednej rovine s vodotesnými deliacimi priedelmi nachádzajúcimi sa bezprostredne pod predelovou palubou. Dĺžka a šírka hlavných vertikálnych požiarnych úsekov môže byť rozšírená na maximálne 48 metrov, aby sa konce hlavných vertikálnych požiarnych úsekov kryli s deliacimi vodotesnými priedelmi alebo aby sa vytvoril väčší spoločenský priestor po celej dĺžke hlavného vertikálneho požiarneho úseku, pokiaľ celkový priestor hlavného vertikálneho požiarneho úseku nie je na každej palube väčší než 1 600 m2. Dĺžka alebo šírka hlavného vertikálneho požiarneho úseku je maximálna vzdialenosť medzi vonkajšími bodmi priedelov, ktoré tieto úseky ohraničujú.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B PREPRAVUJÚCE VIAC NEŽ 36 CESTUJÚCICH:

.3 Také priedely musia siahať od paluby k palube a k obšívke alebo iným okrajom.

.4 Ak je hlavný vertikálny požiarny úsek rozdelený horizontálnymi deliacimi plochami triedy „A“ na horizontálne požiarne úseky na účely vytvorenia príslušných bariér medzi kropenými a nekropenými úsekmi lode, musia deliace plochy siahať medzi priedely priľahlého hlavného vertikálneho požiarneho úseku a k obšívke alebo vonkajším okrajom lode a musia byť izolované v súlade s hodnotami protipožiarnej izolácie a odolnosti uvedenými v tabuľke 4.2 pre nové lode prepravujúce viac než 36 cestujúcich a pre existujúce lode triedy B prepravujúce viac než 36 cestujúcich.

.5

 

.1 Na lodiach určených na osobitné účely, ako sú prievozné lode pre automobily alebo železniční vozidlá, kde by ustanovenia o priedeloch hlavných vertikálnych požiarnych úsekov boli v rozpore s účelom, na ktorý je loď určená, musí sa dosiahnuť rovnocenná ochrana rozdelením priestoru na horizontálne požiarne úseky.

.2 Avšak na lodiach s priestormi osobitnej kategórie musí každý takýto priestor spĺňať platné ustanovenia predpisu II-2/B/14 a pokiaľ to nebude zlučiteľné s inými požiadavkami tejto časti, budú prevažovať požiadavky predpisu II-2/B/14.

3.    Priedely v hlavnom vertikálnom požiarnom úseku (R 25)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D PREPRAVUJÚCE VIAC NEŽ 36 CESTUJÚCICH:

.1.1 Na nových lodiach prepravujúcich najviac 36 cestujúcich všetky priedely, pri ktorých sa nevyžaduje, aby boli deliacimi plochami triedy „A“, musia byť deliacimi plochami aspoň triedy „B“ alebo „C“, ako je to predpísané v tabuľkách predpisu 4. Všetky tieto deliace plochy môžu byť natreté horľavými materiálmi v súlade s ustanoveniami predpisu II-2/B/11.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D PREPRAVUJÚCE MAXIMÁLNE 36 CESTUJÚCICH A EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B PREPRAVUJÚCE VIAC NEŽ 36 CESTUJÚCICH:

.1.2 Na nových lodiach prepravujúcich maximálne 36 cestujúcich a na existujúcich lodiach triedy B prepravujúcich viac než 36 cestujúcich musia byť všetky priedely v obytných a hospodárskych priestoroch, pri ktorých sa nevyžaduje aby boli deliacimi plochami triedy „A“, deliacimi plochami aspoň triedy „B“ alebo „C“, ako je to predpísané v tabuľkách predpisu II-2/B/5.

Všetky tieto deliace plochy môžu byť natreté horľavými materiálmi v súlade s ustanoveniami predpisu 11.

NOVÉ LODE TRIED B, C A D a EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.2 Na nových lodiach TRIED B, C A D prepravujúcich maximálne 36 cestujúcich a existujúcich lodiach triedy B prepravujúcich viac než 36 cestujúcich, na ktorých sa nevyžadujú deliace plochy triedy „A“, musia byť deliace plochy triedy „B“, ktoré musia siahať od paluby k palube okrem prípadov, keď:

.1 priebežné stropy alebo obloženia triedy „B“ sú na oboch stranách vybavené prepážkou, časť priedelu za priebežným stropom alebo obložením musí byť z materiálu, ktorý je svojou hrúbkou a zložením prijateľným pre konštrukciu deliacich plôch triedy „B“, ale pri ktorom sa požaduje, aby spĺňal normy odolnosti triedy „B“, len pokiaľ je to prijateľné a uskutočniteľné;

.2 v prípade lode chránenej systémom samočinného hasiaceho zariadenia spĺňajúceho ustanovenia predpisu II-2/A/8, môžu chodbové priedely z materiálov triedy „B“ končiť v strope na chodbe, pokiaľ je tento strop z materiálu, ktorý je svojou hrúbkou a zložením prijateľný pre konštrukciu deliacich plôch triedy „B“.

Bez ohľadu na požiadavky predpisov II-2/B/4 a 5 sa pri týchto priedeloch a stropoch vyžaduje, aby spĺňali normy odolnosti triedy „B“, len pokiaľ je to prijateľné a uskutočniteľné. Všetky dvere a rámy v týchto priedeloch musia byť z nehorľavých materiálov a musia byť skonštruované a namontované tak, aby boli dostatočne ohňovzdorné.

.3 Všetky priedely, pri ktorých sa vyžaduje, aby boli deliacimi plochami triedy „B“, okrem priedelov chodieb predpísaných v odseku 2, musia siahať od paluby k palube a k obšívke alebo iným okrajom, pokiaľ priebežné stropy alebo obloženia triedy „B“ na obidvoch stranách priedelov nemajú aspoň rovnakú ohňovzdornosť ako priedel; v tomto prípade môže priedel končiť v priebežnom strope alebo obložení.

4.    Protipožiarna odolnosť priedelov a palúb na nových lodiach prepravujúcich viac než 36 cestujúcich (R 26)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D:

.1 Okrem toho, že minimálna protipožiarna odolnosť priedelov a palúb musí vyhovovať špecifickým ustanoveniam o protipožiarnej odolnosti priedelov a palúb uvedených kdekoľvek v tejto časti, musí byť ešte taká, aká je predpísaná v tabuľkách 4.1 a 4.2.

.2 Používanie tabuliek sa riadi týmito požiadavkami:

.1 Tabuľka 4.1 sa používa na priedely neohraničujúce buď hlavné vertikálne požiarne úseky, alebo horizontálne požiarne úseky.

Tabuľka 4.2 sa používa na paluby, ktoré netvoria stupne v hlavných vertikálnych požiarnych úsekoch ani neohraničujú horizontálne požiarne úseky.

.2 Na stanovenie príslušných noriem protipožiarnej odolnosti, ktoré sa majú používať na hranice medzi priľahlými priestormi, sa tieto priestory klasifikujú podľa ich nebezpečenstva požiaru do kategórií (1) až (14). Ak je obsah a využitie priestoru také, že klasifikácia do kategórií na účely tohto predpisu vyvoláva pochybnosti, musí sa s ním zaobchádzať ako s priestorom, ktorý má najprísnejšie požiadavky na ohraničenie. Názov každej kategórie je skôr typický než obmedzujúci. Číslo v zátvorke pred každou kategóriou sa vzťahuje na príslušný stĺpec alebo riadok v tabuľke.

(1) Riadiace stanovištia:

 priestory obsahujúce núdzové zdroje energie a osvetlenia,

 kormidelňa a navigačná kabína,

 priestory obsahujúce rádiové zariadenia lode,

 priestory na hasenie a kontrolu požiarov a stanice hlásenie požiaru,

 ovládacie miesta pre hnacie stroje, ak sú umiestnené mimo priestorov hnacieho strojového zariadenia,

 priestory obsahujúce ústredné zariadenia požiarneho poplachu,

 priestory obsahujúce ústredné stanovište a zariadenia núdzového miestneho rozhlasu.

(2) Schodište:

 vnútorné schodište, výťahy a pohyblivé schody (okrem tých, ktoré sa celé nachádzajú v priestoroch strojového zariadenia) pre cestujúcich a posádku a šachty k nim,

 v tejto súvislosti schodište, ktoré sa nachádza len na jednom poschodí, sa považuje za súčasť priestoru, od ktorého nie je oddelené požiarnymi dverami.

(3) Chodby:

 chodby pre cestujúcich a posádku.

(4) Evakuačné stanovištia a vonkajšie únikové cesty:

 miesto uloženia záchranných plavidiel,

 priestory voľných palúb a uzavretých promenádnych palúb, ktoré tvorí stanovište pre naloďovanie záchranných člnov a záchranných plavidiel a ich spustenie,

 vnútorné a vonkajšie zhromažďovacie stanovište,

 vonkajšie schody a voľné paluby používané pre únikové cesty,

 bok lode k vodoryske za najľahších plavebných podmienok, bočné steny nadpalubia a kabín na hornej palube, ktoré sa nachádzajú pod priestorom naloďovania do záchranných plavidiel a klzných dráh a priliehajú k nemu.

(5) Priestory voľných palúb:

 priestory voľných a promenádnych palúb vzdialených od záchranných člnov a plavidiel a spúšťacích stanovíšť,

 voľné priestory (priestor mimo nadpalubia a kabín na hornej palube).

(6) Obytné priestory s malým nebezpečenstvom požiaru:

 kabíny obsahujúce nábytok a zariadenia s obmedzeným rizikom požiaru,

 kancelárie a ošetrovne obsahujúce nábytok a zariadenia s obmedzeným rizikom požiaru,

 spoločenské priestory obsahujúce nábytok a zariadenia s obmedzeným rizikom požiaru s palubnou plochou menšou než 50 m2.

(7) Obytné priestory s miernym nebezpečenstvom požiaru:

 priestory ako v uvedenej kategórii (6), ale ktoré obsahujú nábytok a zariadenia s iným než obmedzeným rizikom požiaru,

 spoločenské priestory obsahujúce nábytok a zariadenia s obmedzeným rizikom požiaru s palubnou plochou 50 m2 alebo viac,

 odkladacie skrinky a malé sklady v obytných priestoroch s plochou menšou než 4 m2 (v ktorých sa neskladujú horľavé kvapaliny),

 predajne,

 miestnosti na premietanie a uloženie filmov,

 diétne kuchyne (neobsahujúce otvorený oheň),

 odkladacie priestory pre čistiace zariadenia (v ktorých nie sú uložené horľavé kvapaliny),

 laboratóriá (v ktorých nie sú uložené horľavé kvapaliny),

 lekárne,

 malé sušiarne (s palubnou plochou 4 m2 alebo menej),

 trezory,

 operačné miestnosti.

(8) Obytné priestory s veľkým nebezpečenstvom požiaru:

 spoločenské priestory obsahujúce nábytok a zariadenia s iným než obmedzeným nebezpečenstvom požiaru s palubnou plochou 50 m2 alebo viac,

 holičstvo, kaderníctvo a kozmetické salóny.

(9) Hygienické a podobné priestory:

 spoločné hygienické zariadenia, sprchy, kúpeľne, splachovacie záchody atď.,

 malé práčovne,

 priestory krytých plavární,

 oddelené prípravne v obytných priestoroch, ktoré neobsahujú spotrebiče na varenie,

 súkromné hygienické zariadenia sa považujú za časť priestoru, v ktorom sú umiestené.

(10) Nádrže, prázdne priestory a priestory pomocného strojového zariadenia s malým alebo žiadnym nebezpečenstvom požiaru:

 nádrže na vodu tvoriace súčasť lodnej konštrukcie,

 prázdne priestory a ochranné priehradky,

 priestory pomocného strojového zariadenia, ktoré neobsahujú strojové zariadenia so systémom tlakového mazania a v ktorých je zakázané skladovanie horľavín, ako:

 vetracie a klimatizačné priestory; priestor kotevného vratidla; kormidelňa; priestor so stabilizačným zariadením; priestor elektrického hnacieho motora; priestory obsahujúce skupinové prepínače a výlučne elektrické zariadenia okrem olejových elektrických transformátorov (nad 10 kVA); tunely hriadeľového vedenia a potrubné tunely; priestory pre čerpadlá a chladiace strojové zariadenia (v ktorých sa nedopravujú ani nepoužívajú horľavé kvapaliny),

 uzavreté šachty vedúce do uvedených priestorov,

 iné uzavreté šachty ako potrubné a káblové šachty.

(11) Priestory pomocného strojového zariadenia, nákladné priestory, nádrže s nákladom oleja a ostatné olejové nádrže a iné podobné priestory s miernym nebezpečenstvom požiaru:

 nádrže s nákladom oleja,

 nákladné priestory, šachty a nakladacie otvory,

 chladiace komory,

 nádrže s naftovým palivom (ak sú inštalované v oddelenom priestore bez strojového zariadenia),

 tunely hriadeľového vedenia a potrubné tunely umožňujúce skladovanie horľavín,

 priestory pomocného strojového zariadenia ako v kategórii (10) obsahujúce strojové zariadenia so systémom tlakového mazania alebo priestory, v ktorých je povolené skladovanie horľavín,

 čerpacie stanice pohonných hmôt,

 priestory obsahujúce olejové elektrické transformátory (nad 10 kVA),

 priestory obsahujúce generátory, čerpadlá pre samočinné hasiace zariadenia, zariadenia na rozprašovanie vody alebo požiarne čerpadlá, útorové čerpadla atď. poháňané malými spaľovacími motormi s výkonom do 110 kW,

 uzavreté šachty vedúce k uvedeným priestorom.

(12) Priestory strojového zariadenia a hlavné kuchyne:

 priestory hlavného hnacieho strojového zariadenia (okrem priestorov elektrických hnacích motorov) a kotolne,

 priestory pomocného strojového zariadenia iné než tie, ktoré sú uvedené v kategóriách (10) a (11), obsahujúce strojové zariadenia s vnútorným spaľovaním alebo iné olejové spaľovacie, vykurovacie alebo čerpacie zariadenia,

 hlavné kuchyne a vedľajšie priestory,

 šachty a skrine k uvedeným priestorom.

(13) Sklady, dielne, prípravne atď.:

 hlavné prípravne, ktoré nie sú vedľajšími priestormi kuchýň,

 hlavná práčovňa,

 veľké sušiarne (s palubnou plochou viac než 4 m2),

 rôzne sklady,

 a batožinové priestory,

 odpadové priestory,

 dielne (ktoré nie sú súčasťou priestorov strojového zariadenia, kuchýň atď.),

 odkladacie priestory a sklady s plochou väčšou než 4 m2 okrem priestorov so zariadením na skladovanie horľavých kvapalín.

(14) Iné priestory, v ktorých sú uskladnené horľavé kvapaliny:

 sklady farieb,

 sklady, v ktorých sa nachádzajú zápalné kvapaliny (vrátane farbív, liekov atď.),

 laboratóriá (v ktorých sú uskladnené horľavé kvapaliny).

.3 Ak je udaná len jedna hodnota pre požiarnu odolnosť hraníc medzi dvoma priestormi, používa sa táto hodnota vo všetkých prípadoch.

.4 Ak je v tabuľke uvedenej len pomlčka, nekladú sa na materiál alebo odolnosť ohraničení osobitné požiadavky.

.5 Pre priestory kategórie (5) stanoví správa vlajkového štátu, či pre koncové priedely kabín na hornej palube a nadpalubí platia hodnoty izolácie uvedené v tabuľke 4.1 a či pre otvorené paluby platia hodnoty izolácie uvedené v tabuľke 4.2. Požiadavky kategórie (5) uvedené v tabuľkách 4.1 a 4.2 nesmú vyžadovať, aby boli uzavreté priestory, ktoré podľa stanoviska správy vlajkového štátu nemusia byť uzavreté.

.3 Pre priebežné stropy a obloženia triedy „B“ je možné uznať, že spolu s príslušnými palubami alebo priedelmi plne alebo čiastočne prispievajú k požadovanej izolácii a odolnosti deliacej plochy.

.4 Správa vlajkového štátu musí pri schvaľovaní jednotlivých stavebných detailov požiarnej ochrany zohľadniť nebezpečenstvo prenosu tepla na deliacich a koncových bodoch predpísaných tepelných bariér.



Tabuľka 4.1

Priedely neohraničujúce buď hlavné vertikálne požiarne úseky, alebo horizontálne požiarne úseky

Priestory

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

(7)

(8)

(9)

(10)

(11)

(12)

(13)

(14)

Riadiace stanovištia

(1)

B-0 ()

A-0

A-0

A-0

A-0

A-60

A-60

A-60

A-0

A-0

A-60

A-60

A-60

A-60

Schodištia

(2)

 

A-0 ()

A-0

A-0

A-0

A-0

A-15

A-15

A-0 ()

A-0

A-15

A-30

A-15

A-30

Chodby

(3)

 

 

B-15

A-60

A-0

B-15

B-15

B-15

B-15

A-0

A-15

A-30

A-0

A-30

Evakuačné stanovište a vonkajšie únikové cesty

(4)

 

 

 

 

A-0

()-60 ()

()-60 ()

()-60 ()

A-0 ()

A-0

A-60 ()

A-60 ()

A-60 ()

A-60 ()

Priestory voľnej paluby

(5)

 

 

 

 

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

Obytné priestory s malým nebezpečenstvom požiaru

(6)

 

 

 

 

 

B-0

B-0

B-0

C

A-0

A-0

A-30

A-0

A-30

Obytné priestory s miernym nebezpečenstvom požiaru

(7)

 

 

 

 

 

 

B-0

B-0

C

A-0

A-15

A-60

A-15

A-60

Obytné priestory s väčším nebezpečenstvom požiaru

(8)

 

 

 

 

 

 

 

B-0

C

A-0

A-30

A-60

A-15

A-60

Hygienické a podobné priestory

(9)

 

 

 

 

 

 

 

 

C

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

Nádrže, prázdne priestory a priestory pomocného strojového zariadenia s malým alebo žiadnym nebezpečenstvom požiaru

(10)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A-0 ()

A-0

A-0

A-0

A-0

Priestory pomocného strojového zariadenia, nákladné priestory, nádrže s nákladom oleja a iné olejové nádrže a podobné priestory s miernym nebezpečenstvom požiaru

(11)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A-0 ()

A-0

A-0

A-15

Priestory strojového zariadenia a hlavných kuchýň

(12)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A-0 ()

A-0

A-60

Sklady, dielne, prípravne atď.

(13)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A-0 ()

A-0

Ostatné priestory, v ktorých sa skladujú horľavé kvapaliny

(14)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A-30



Tabuľka 4.2

Paluby, ktoré netvoria stupne v hlavných vertikálnych požiarnych úsekoch ani neohraničujú horizontálne požiarne úseky

Priestor pod ↓Priestor nad→

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

(7)

(8)

(9)

(10)

(11)

(12)

(13)

(14)

Riadiace stanovištia

(1)

A-30

A-30

A-15

A-0

A-0

A-0

A-15

A-30

A-0

A-0

A-0

A-60

A-0

A-60

Schodištia

(2)

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-30

A-0

A-30

Chodby

(3)

A-15

A-0

A-0 ()

A-60

A-0

A-0

A-15

A-15

A-0

A-0

A-0

A-30

A-0

A-30

Evakuačné stanovište a vonkajšie únikové cesty

(4)

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

Priestory voľnej paluby

(5)

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

Obytné priestory s malým nebezpečenstvom požiaru

(6)

A-60

A-15

A-0

A-60

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

Obytné priestory s miernym nebezpečenstvom požiaru

(7)

A-60

A-15

A-15

A-60

A-0

A-0

A-15

A-15

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

Obytné priestory s väčším nebezpečenstvom požiaru

(8)

A-60

A-15

A-15

A-60

A-0

A-15

A-15

A-30

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

Hygienické a podobné priestory

(9)

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

Nádrže, prázdne priestory a priestory pomocného strojového zariadenia s malým alebo žiadnym nebezpečenstvom požiaru

(10)

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0 ()

A-0

A-0

A-0

A-0

Priestory pomocného strojového zariadenia, nákladné priestory, nádrže s nákladom oleja a iné olejové nádrže a podobné priestory s miernym nebezpečenstvom požiaru

(11)

A-60

A-60

A-60

A-60

A-0

A-0

A-15

A-30

A-0

A-0

A-0 ()

A-0

A-0

A-30

Priestory strojového zariadenia a hlavných kuchýň

(12)

A-60

A-60

A-60

A-60

A-0

A-60

A-60

A-60

A-0

A-0

A-30

A-30 ()

A-0

A-60

Sklady, dielne, prípravne atď.

(13)

A-60

A-30

A-15

A-60

A-0

A-15

A-30

A-30

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

Ostatné priestory, v ktorých sa skladujú horľavé kvapaliny

(14)

A-60

A-60

A-60

A-60

A-0

A-30

A-60

A-60

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

(1)   Ak sú priľahlé priestory v rovnakej číselnej kategórii a je u nich uvedený horný index „a“, nemusí byť priedel alebo paluba medzi týmito priestormi zabudovaná, pokiaľ to správa vlajkového štátu nebude považovať za nutné. Napríklad pri kategórii (12) sa priedel nemusí vyžadovať medzi kuchyňou a priľahlými prípravňami, pokiaľ si priedel prípravní a paluby zachová odolnosť hraníc kuchyne. Priedel sa však vyžaduje medzi kuchyňou a priestorom strojového zariadenia, a to dokonca i keď obidva priestory patria do kategórie (12).

(2)   Bok lode k vodoryske za najľahších plavebných podmienok, bočné steny nadpalubia a kabín na hornej palube, ktoré sa nachádzajú pod priestorom naloďovania do záchranných plavidiel a klzných dráh a priliehajú k nemu, sa môže znížiť na A-30.

(3)   Ak sú verejné záchody vstavané plne do schodovej šachty, môže mať priedel verejných záchodov v schodovej šachte odolnosť triedy „B“.

(4)   Ak sú priestory kategórií (6), (7), (8) a (9) umiestnené úplne vo vonkajšom obvode zhromažďovacích stanovíšť, priedely týchto priestorov môžu mať odolnosť triedy „B-0“. Miesta, z ktorých sa riadia audio, video a svetelné zariadenia sa môžu považovať za časť zhromažďovacieho stanovišťa.

.5    Protipožiarna odolnosť priedelov a palúb na nových lodiach prepravujúcich maximálne 36 cestujúcich a existujúcich lodí triedy B prepravujúcich viac než 36 cestujúcich (R 27)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D PREPRAVUJÚCE MAXIMÁLNE 36 CESTUJÚCICH A EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B PREPRAVUJÚCE VIAC NEŽ 36 CESTUJÚCICH:

▼M2

.1 Okrem toho, že minimálna protipožiarna odolnosť priedelov a palúb musí vyhovovať špecifickým ustanoveniam o protipožiarnej odolnosti priedelov a palúb uvedených kdekoľvek v tejto časti, musí byť ešte taká, ako je predpísané v tabuľkách 5.1 alebo 5.1a), prípadne 5.2 alebo 5.2a).

Pri schvaľovaní konštrukčných opatrení protipožiarnej odolnosti nových lodí sa musí brať zreteľ na riziko prenosu tepla medzi tepelnými mostíkmi v priesečníkoch a v miestach, kde končia tepelné izolačné zariadenia.

▼M1

.2 Používanie tabuliek sa riadi týmito požiadavkami:

.1 Tabuľky 5.1 a 5.2 platia pre príslušné priedely a paluby rozdeľujúce priľahlé priestory.

.2 Na stanovenie noriem zodpovedajúcej protipožiarnej odolnosti uplatňovaných na deliace plochy medzi priľahlými priestormi sa tieto priestory delia do kategórií podľa ich nebezpečenstva požiaru tak, ako je to uvedené v kategóriách (1) až (11). Názov každej kategórie je skôr typický než obmedzujúci. Číslo v zátvorke pred každou kategóriou sa vzťahuje na príslušný stĺpec alebo riadok v tabuľke.

(1) Riadiace stanovištia:

 priestory obsahujúce núdzové zdroje energie a osvetlenia,

 kormidelňa a navigačná kabína,

 priestory obsahujúce rádiové zariadenia lode,

 priestory na hasenie a kontrolu požiarov a stanice hlásenie požiaru,

 ovládacie miesta pre hnacie stroje, ak sú umiestnené mimo priestorov hnacieho strojového zariadenia,

 priestory obsahujúce centrálne zariadenie požiarneho poplachu.

(2) Chodby:

 chodby pre cestujúcich a posádku a haly.

(3) Obytné priestory:

 priestory definované v predpise II-2/A/2.10 okrem chodieb.

(4) Schodište:

 vnútorné schodište, výťahy a pohyblivé schody (okrem tých, ktoré sa plne nachádzajú v priestoroch strojového zariadenia) a šachty k nim,

 v tejto súvislosti schodište, ktoré sa nachádza len na jednom poschodí, sa považuje za súčasť priestoru, od ktorého nie je oddelené požiarnymi dverami.

(5) Hospodárske priestory (malé nebezpečenstvo):

 odkladacie a skladové priestory, ktoré nie sú určené na skladovanie horľavých kvapalín a ktorých priestor je menší než 4 m2, a sušiarne a práčovne.

(6) Priestory strojového zariadenia kategórie A:

 priestory definované v predpise II-2/A/2.19.1.

(7) Ostatné priestory strojového zariadenia:

 priestory definované v predpise II-2/A/2.19.2 okrem priestorov strojového zariadenia kategórie A.

(8) Nákladné priestory:

 všetky priestory používané pre náklad (vrátane nádrží s olejom) a šachty a otvory k týmto priestorom okrem priestorov osobitnej kategórie.

(9) Hospodárske priestory (vysoké nebezpečenstvo):

 kuchyne, prípravne so spotrebičmi na varenie, sklady farieb a lampárne, odkladacie priestory a sklady s plochou 4 m2 alebo viac, priestory na skladovanie horľavých kvapalín a dielne okrem tých, ktoré sú súčasťou priestorov strojového zariadenia.

(10) Voľné paluby:

 priestory voľných palúb a uzavreté promenády bez nebezpečenstva požiaru. Voľné priestory (priestory okrem nadpalubia a kabín na hornej palube).

(11) Priestory osobitnej kategórie:

 definované v predpisoch II-2/A/2.18.

.3 Pri stanovení vhodných noriem protipožiarnej odolnosti pre hranice medzi dvoma priestormi v hlavnom vertikálnom požiarnom úseku alebo horizontálnom požiarnom úseku, ktoré sú chránené automatickým systémom samočinných hasiacich zariadení vyhovujúcich ustanoveniam predpisu II-2/A/8 alebo medzi takými požiarnymi úsekmi, z ktorých ani jeden nie je takto chránený, platí vyššia z dvoch hodnôt uvedených v tabuľke.

.4 Pri stanovení vhodných noriem protipožiarnej odolnosti pre hranice medzi dvoma priestormi v hlavnom vertikálnom požiarnom úseku alebo horizontálnom požiarnom úseku, ktoré sú chránené automatickým systémom samočinných hasiacich zariadení vyhovujúcich ustanoveniam predpisu II-2/A/8 alebo medzi takými požiarnymi úsekmi, ktoré obidva sú takto chránené, platí nižšia z dvoch hodnôt uvedených v tabuľke. Ak susedí požiarny úsek so samočinným hasiacim zariadením s úsekom bez tohto zariadenia v obytných a hospodárskych priestoroch, platí pre deliacu plochu medzi požiarnymi úsekmi vyššia z dvoch hodnôt uvedených v tabuľke.

.3 Priebežné stropy a obloženia triedy „B“ je možné uznať, že spolu so zodpovedajúcimi palubami alebo priedelmi plne alebo čiastočne prispievajú k predpísanej izolácii a odolnosti deliacej plochy.

.4 Vonkajšie ohraničenie vyžadované predpisom 1.1, ktoré má byť z ocele alebo iného rovnocenného materiálu, môže byť prerazené, aby mohli byť namontované okná a kruhové lodné okná za predpokladu, že žiadna požiadavka na inom mieste tejto časti nepredpisuje, aby tieto ohraničenia mali odolnosť triedy „A“. Podobne pri tých ohraničeniach, pri ktorých sa nevyžaduje, aby mali odolnosť triedy „A“, môžu byť dvere z materiálu, ktorý vyhovuje správe vlajkového štátu.

▼M2

▼M1



Tabuľka 5.1

Protipožiarna odolnosť priedelov oddeľujúcich priľahlé priestory

Priestory

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

(7)

(8)

(9)

(10)

(11)

Riadiace stanovištia

(1)

A-0 ()

A-0

A-60

A-0

A-15

A-60

A-15

A-60

A-60

 (7)

A-60

Chodby

(2)

 

()

B-0 ()

A-0 ()

B-0 ()

A-60

A-0

A-0

A-15

 (7)

A-15

 

 

 

B-0 ()

 

 

 

 

A-0 ()

 

 

Obytné priestory

(3)

 

 

()

A-0 ()

B-0 ()

A-60

A-0

A-0

A-15

 (7)

A-30

 

 

 

B-0 ()

 

 

 

 

A-0 ()

 

A-0 ()

Schodištia

(4)

 

 

 

A-0 ()

A-0 ()

A-60

A-0

A-0

A-15

 (7)

A-15

 

 

 

B-0 ()

B-0 ()

 

 

 

A-0 ()

 (7)

 

Hospodárske priestory (malé nebezpečenstvo)

(5)

 

 

 

 

()

A-60

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-0

Priestory strojového zariadenia kategórie A

(6)

 

 

 

 

 

 (7)

A-0

A-0

A-60

 (7)

A-60

Iné priestory strojového zariadenia

(7)

 

 

 

 

 

 

A-0 ()

A-0

A-0

 (7)

A-0

Nákladné priestory

(8)

 

 

 

 

 

 

 

 (7)

A-0

 (7)

A-0

Hospodárske priestory (vysoké nebezpečenstvo)

(9)

 

 

 

 

 

 

 

 

A-0 ()

 (7)

A-30

Voľné paluby

(10)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A-0

Priestory osobitnej kategórie

(11)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A-0

▼M2



Nasledujúca tabuľka sa uplatňuje na VŠETKY LODE TRIED B, C a D POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2018 ALEBO NESKÔR:

▼C1



Tabuľka 5.1a)

Protipožiarna odolnosť priedelov oddeľujúcich priľahlé priestory

Priestory

 

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

(7)

(8)

(9)

(10)

(11)

Kontrolné stanice

(1)

A-0 ()

A-0

A-60

A-0

A-15

A-60

A-15

A-60

A-60

 (7)

A-60

Chodby

(2)

 

()

B-0 ()

A-0 ()

B-0 ()

B-0 ()

A-60

A-0

A-0

A-15

A-0 ()

 (7)

A-30

Obytné priestory

(3)

 

 

()

A-0 ()

B-0 ()

B-0 ()

A-60

A-0

A-0

A-15

A-0 ()

 (7)

A-30

A-0 ()

Schodištia

(4)

 

 

 

A-0 ()

B-0 ()

A-0 ()

B-0 ()

A-60

A-0

A-0

A-15

A-0 ()

 (7)

A-30

Hospodárske priestory (malé nebezpečenstvo)

(5)

 

 

 

 

()

A-60

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-0

Priestory strojového zariadenia kategórie A

(6)

 

 

 

 

 

 (7)

A-0

A-0

A-60

 (7)

A-60

Iné priestory strojového zariadenia

(7)

 

 

 

 

 

 

A-0 ()

A-0

A-0

 (7)

A-0

Nákladné priestory

(8)

 

 

 

 

 

 

 

 (7)

A-0

 (7)

A-0

Hospodárske priestory (vysoké nebezpečenstvo)

(9)

 

 

 

 

 

 

 

 

A-0 ()

 (7)

A-30

Voľné paluby

(10)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A-0

Priestory zvláštnej kategórie

(11)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A-30

▼M1



Tabuľka 5.2

Protipožiarna odolnosť palúb oddeľujúcich priľahlé priestory

Priestor pod ↓Priestor nad→

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

(7)

(8)

(9)

(10)

(11)

Riadiace stanovištia

(1)

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-60

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-30

Chodby

(2)

A-0

 (7)

 (7)

A-0

 (7)

A-60

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-0

Obytné priestory

(3)

A-60

A-0

 (7)

A-0

 (7)

A-60

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-30

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A-0 ()

Schodištia

(4)

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-0

A-60

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-0

Hospodárske priestory (malé nebezpečenstvo)

(5)

A-15

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-60

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-0

Priestory strojového zariadenia kategórie A

(6)

A-60

A-60

A-60

A-60

A-60

 (7)

A-60 ()

A-30

A-60

 (7)

A-60

Iné priestory strojového zariadenia

(7)

A-15

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-0

A-0

 (7)

A-0

Nákladné priestory

(8)

A-60

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-0

 (7)

A-0

Hospodárske priestory (vysoké nebezpečenstvo)

(9)

A-60

A-30

A-30

A-30

A-0

A-60

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-30

 

A-0 ()

A-0 ()

A-0 ()

 

 

 

 

 

 

 

Voľné paluby

(10)

 (7)

 (7)

 (7)

 (7)

 (7)

 (7)

 (7)

 (7)

 (7)

A-0

Priestory osobitnej kategórie

(11)

A-60

A-15

A-30

A-15

A-0

A-30

A-0

A-0

A-30

A-0

A-0

 

 

A-0 ()

 

 

 

 

 

 

 

 

▼M2



Nasledujúca tabuľka sa uplatňuje na VŠETKY LODE TRIED B, C a D POSTAVENÉ 1. JANUÁRA 2018 ALEBO NESKÔR:

▼C1



Tabuľka 5.2a)

Protipožiarna odolnosť palúb oddeľujúcich priľahlé priestory

Priestor podPriestor nad

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

(7)

(8)

(9)

(10)

(11)

Kontrolné stanice

(1)

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-60

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-60

Chodby

(2)

A-0

 (7)

 (7)

A-0

 (7)

A-60

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-30

Obytné priestory

(3)

A-60

A-0

 (7)

A-0

 (7)

A-60

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-30

A-0 ()

Schodištia

(4)

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-0

A-60

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-30

Hospodárske priestory (malé nebezpečenstvo)

(5)

A-15

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-60

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-0

Priestory strojového zariadenia kategórie A

(6)

A-60

A-60

A-60

A-60

A-60

 (7)

A-60 ()

A-30

A-60

 (7)

A-60

Iné priestory strojového zariadenia

(7)

A-15

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-0

A-0

 (7)

A-0

Nákladné priestory

(8)

A-60

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-0

 (7)

A-0

Hospodárske priestory (vysoké nebezpečenstvo)

(9)

A-60

A-30

A-0 ()

A-30

A-0 ()

A-30

A-0 ()

A-0

A-60

A-0

A-0

A-0

 (7)

A-30

Voľné paluby

(10)

 (7)

 (7)

 (7)

 (7)

 (7)

 (7)

 (7)

 (7)

 (7)

A-0

Priestory zvláštnej kategórie

(11)

A-60

A-30

A-30

A-0 ()

A-30

A-0

A-60

A-0

A-0

A-30

A-0

A-30

▼M1

(1)   Pre vysvetlenie, pokiaľ ide o platnú hodnotu, pozri predpisy II-2/B/3 a 8.

(2)   Ak sú priestory rovnakej číselnej kategórie a je pri nich uvedený horný index „b“, priedel alebo paluba typu uvedeného v tabuľke sa vyžaduje len vtedy, keď sú priľahlé priestory, napr. kategórie 9, určené na rôzne účely. Kuchyňa vedľa druhej kuchyne si nevyžaduje priedel, ale kuchyňa vedľa skladu farieb si vyžaduje priedel „A-0“.

(3)   Priedely oddeľujúce kormidelňu a navigačnú kabínu môžu byť typu „B-0“.

(4)   Pozri odseky 2.3 a 2.4 tohto predpisu.

(5)   Pri použití predpisu 2.1.2 namiesto typu „B-0“ a „C“ uvedeného v tabuľke 5.1 a 5.1a) platí typ „A-0“.

(6)   Protipožiarna izolácia sa nemusí použiť, ak je v priestore strojového zariadenia kategórie (7) malé alebo žiadne nebezpečenstvo požiaru.

(7)   Keď je v tabuľke hviezdička, vyžaduje sa, aby deliaca plocha bola z ocele alebo iného rovnocenného materiálu, ale nemusí byť triedy „A“. Ak však na lodiach postavených 1. januára 2003 alebo neskôr prechádzajú palubou, s výnimkou priestoru kategórie 10, elektrické káble, potrubia a vetracie kanály, musia byť tieto prieniky tesné, aby sa zabránilo priechodu plameňa a dymu. Deliace plochy medzi kontrolnými stanicami (núdzové generátory) a voľnými palubami môžu mať vstupné vzdušné otvory bez zatváracieho zariadenia, pokiaľ nie je namontovaný pevný plynový protipožiarny systém. Na účely predpisu II-2/B/2.1.2. znamená hviezdička, pokiaľ sa objavuje v tabuľkách 5.2 a 5.2a), s výnimkou kategórií 8 a 10, typ „A-0“.

6.    Únikové cesty (R 28)

NOVÉ LODE TRIED B, C A D A EXISTUJÚCE LODE TRIEDY B:

.1

Schodišťa a rebríky musia byť usporiadané tak, aby poskytovali schodné únikové cesty na paluby naloďovania do záchranných člnov a záchranných pltí zo všetkých priestorov pre cestujúcich a posádku a zo všetkých priestorov, v ktorých posádka bežne pracuje, okrem priestorov strojového zariadenia. Musia byť splnené najmä tieto ustanovenia:

.1 Pod predelovou palubou musia byť dve únikové cesty z každého vodotesného oddelenia alebo podobne obmedzeného miesta alebo skupín miest, z ktorých najmenej jedno musí byť nezávislé na vodotesných dverách. Výnimočne je možné upustiť od jednej z únikových ciest, pokiaľ sa zvlášť prihliadne k povahe a usporiadaniu priestoru a počtu osôb, ktoré by tam mohli bežne pracovať.

V takom prípade bude bezpečný únik zaisťovať len jedna úniková cesta.

V prípade lodí postavených 1. januára 2003 alebo neskôr môže byť uvedené vypustenie jednej únikovej cesty len v priestoroch pre posádku, do ktorých sa vstupuje len príležitostne, a v tomto prípade musí byť požadované úniková cesta nezávislá na vodotesných dverách.

.2 Nad predelovou palubou musia byť najmenej dve únikové cesty z každého hlavného vertikálneho požiarneho úseku alebo podobne obmedzeného miesta alebo skupín miest, z ktorých aspoň jedna musí poskytovať prístup ku schodišťu, ktoré tvorí vertikálnu únikovú cestu.

.3 Ak rádiová stanica nemá priamy prístup na voľnú palubu, musia byť k dispozícii dve únikové cesty z tejto stanice alebo prístupy k nej, z ktorých jedna môže byť lodné kruhové okno alebo okno dostatočne veľké alebo iné cesty.

.4 Na existujúcich lodiach triedy B nesmie byť chodba alebo časť chodby, z ktorej vedie len jedna úniková cesta, dlhšia ako:

.1 5 metrov v prípade lodí postavených 1. októbra 1994 alebo neskôr;

.2 13 metrov v prípade lodí postavených pred 1. októbrom 1994, ktoré prepravujú viac ako 36 cestujúcich, a

.3 7 metrov v prípade lodí postavených pred 1. októbrom 1994, ktoré prepravujú menej ako 36 cestujúcich.

Na nových lodiach tried A, B, C a D dĺžky 24 metrov a viac je chodba, hala alebo časť chodby, z ktorej vedie len jedna úniková cesta, zakázaná.

Slepé chodby používané v hospodárskych priestoroch potrebné z prevádzkových dôvodov, ako sú napríklad čerpacie stanice pohonných hmôt a priečne prebiehajúce zásobovacie chodby, sú povolené za predpokladu, že také slepé chodby sú oddelené od obytných priestorov posádky a nie sú prístupné z obytných priestorov pre cestujúcich. Časť chodby, ktorá má hĺbku nepresahujúcu jej šírku, sa považuje za výklenok alebo miestne rozšírenie a je povolená.

.5 Najmenej jedna úniková cesta predpísaná v odsekoch 1.1 a 1.2 musí obsahovať ľahko prístupné uzavreté schodište, ktoré poskytuje trvalú ochranu pred požiarom od podlažia, kde začína, až po príslušné paluby naloďovania do záchranných člnov a pltí alebo po hornú palubu, pokiaľ naloďovacia paluba nesiaha po uvažovaný hlavný vertikálny požiarny úsek.

V tomto druhom prípade musí byť k dispozícii priamy prístup na naloďovaciu palubu cez vonkajšie otvorené schodište a spojovacie mostíky, ktoré musia mať núdzové osvetlenie v súlade s predpisom III/5.3 a nekĺzavý povrch pre chôdzu. Ohraničenia, ktoré sú obrátené k vonkajším otvoreným schodištiam a spojovac