EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 02005L0065-20190726

Consolidated text: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/65/ES z 26. októbra 2005 o zvýšení bezpečnosti prístavov (Text s významom pre EHP)Text s významom pre EHP

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2005/65/2019-07-26

02005L0065 — SK — 26.07.2019 — 002.001


Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/65/ES

z 26. októbra 2005

o zvýšení bezpečnosti prístavov

(Text s významom pre EHP)

(Ú. v. ES L 310 25.11.2005, s. 28)

Zmenená a doplnená:

 

 

Úradný vestník

  Č.

Strana

Dátum

 M1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 219/2009 z 11. marca 2009

  L 87

109

31.3.2009

►M2

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1243 z 20. júna 2019,

  L 198

241

25.7.2019




▼B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/65/ES

z 26. októbra 2005

o zvýšení bezpečnosti prístavov

(Text s významom pre EHP)



Článok 1

Predmet

1.  Hlavným cieľom tejto smernice je zaviesť opatrenia Spoločenstva zamerané na zvýšenie bezpečnosti prístavov voči hrozbám narušení bezpečnosti.

Táto smernica tiež zabezpečí, že bezpečnostné opatrenia prijaté pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 725/2004 zužitkujú zvýšenú bezpečnosť prístavov.

2.  Opatrenia uvedené v odseku 1 pozostávajú zo:

a) spoločných základných pravidiel pre opatrenia pre bezpečnosť prístavov;

b) mechanizmu vykonávania týchto pravidiel;

c) primeraného mechanizmu monitorovania dodržiavania pravidiel.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica ustanovuje bezpečnostné opatrenia, ktoré sa musia dodržiavať v prístavoch. Členské štáty môžu uplatňovať ustanovenia tejto smernice v priľahlých oblastiach prístavov.

2.  Opatrenia, ktoré stanovuje táto smernica, sa uplatnia na každý prístav na území členského štátu, v ktorom sa nachádza jedno alebo viac prístavných zariadení, na ktoré sa vzťahuje schválený bezpečnostný plán prístavných zariadení podľa nariadenia (ES) č. 725/2004. Táto smernica sa nevzťahuje na vojenské zariadenia v prístavoch.

3.  Členské štáty vymedzia na účely tejto smernice hranice každého prístavu, pričom vhodne zvážia informácie získané z hodnotenia bezpečnosti prístavu.

4.  V prípade, že hranice prístavného zariadenia boli v zmysle nariadenia (ES) č. 725/2004 vymedzené členským štátom ako efektívne pokrývajúce prístav, majú príslušné ustanovenia nariadenia (ES) č. 725/2004 prednosť pred ustanoveniami tejto smernice.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

1. „prístav“ znamená akúkoľvek určenú časť pevniny a vody s hranicami vymedzenými členským štátom, kde sa nachádza prístav vrátane závodov a zariadení určených na uľahčenie prevádzky komerčnej námornej dopravy;

2. „rozhranie loď/prístav“ znamená súčinnosť, ktorá sa prejavuje, keď je loď priamo a bezprostredne vystavená činnostiam, ktoré zahŕňajú pohyb osôb alebo tovaru alebo poskytovanie prístavných služieb na loď alebo z lode;

3. „prístavné zariadenie“ znamená miesto, kde sa uskutočňuje rozhranie loď/prístav; v ňom sú prípadne zahrnuté oblasti ako napríklad kotviace zariadenia, čakacie prístaviská a prístupy od mora;

4. „centrum pre bezpečnosť prístavov“ znamená orgán určený každým členským štátom, ktorý slúži ako kontaktný bod pre Komisiu a iné členské štáty a ktorý uľahčuje, sleduje a informuje o uplatňovaní opatrení pre bezpečnosť prístavov ustanovených v tejto smernici;

5. „úrad pre bezpečnosť prístavu“ znamená úrad zodpovedný za bezpečnostné záležitosti v danom prístave.

Článok 4

Koordinácia s opatreniami prijatými v rámci uplatňovania nariadenia (ES) č. 725/2004

Členské štáty zabezpečia, aby boli opatrenia pre bezpečnosť prístavov zavedené touto smernicou úzko koordinované s opatreniami prijatými v rámci uplatňovania nariadenia (ES) č. 725/2004.

Článok 5

Úrad pre bezpečnosť prístavu

1.  Členské štáty určia úrad pre bezpečnosť prístavu pre každý prístav, na ktorý sa vzťahuje táto smernica. Úrad pre bezpečnosť prístavu môže byť určený pre viac než jeden prístav.

2.  Úrad pre bezpečnosť prístavu je zodpovedný za prípravu a vykonávanie plánov bezpečnosti prístavu, ktoré sú založené na výsledku hodnotenia bezpečnosti prístavu.

3.  Členské štáty môžu určiť „príslušný orgán pre námornú bezpečnosť“ podľa nariadenia (ES) č. 725/2004 ako úrad pre bezpečnosť prístavu.

Článok 6

Hodnotenie bezpečnosti prístavu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa vykonávali hodnotenia bezpečnosti prístavu pre prístavy, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Tieto hodnotenia riadne zohľadnia špecifickosť rozličných častí prístavu, a ak to príslušný orgán v danom členskom štáte považuje za vhodné, aj jeho priľahlých oblastí, ak majú vplyv na bezpečnosť v prístave, a rovnako zohľadnia hodnotenia prístavných zariadení v rámci ich hraníc, tak ako sa to uskutočňuje pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 725/2004.

2.  Každé hodnotenie bezpečnosti prístavu sa musí uskutočniť aspoň so zohľadnením podrobných požiadaviek stanovených v prílohe I.

3.  Hodnotenia bezpečnosti prístavu môže uskutočňovať uznávaná organizácia pre bezpečnosť prístavu, ako je uvedené v článku 11.

4.  Hodnotenia bezpečnosti prístavu schvaľuje dotknutý členský štát.

Článok 7

Plán bezpečnosti prístavu

1.  Podliehajúc výsledkom hodnotení bezpečnosti prístavov, členské štáty zabezpečia, že budú vyvinuté plány bezpečnosti prístavov, ktoré sa budú stále udržiavať a aktualizovať. Plány bezpečnosti prístavov sa primerane venujú osobitostiam rôznych častí prístavu a integrujú bezpečnostné plány pre prístavné zariadenia v rámci ich hraníc, ktoré sú stanovené pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 725/2004.

2.  Plány bezpečnosti prístavov určia pre každú z rôznych bezpečnostných úrovní uvedených v článku 8:

a) postupy, ktoré je potrebné dodržiavať;

b) opatrenia, ktoré je potrebné vykonať;

c) kroky, ktoré je potrebné podniknúť.

3.  Každý plán bezpečnosti prístavu zohľadní aspoň podrobné požiadavky určené v prílohe II. Ak je to vhodné, plán bezpečnosti prístavu v primeranom rozsahu obsahuje najmä bezpečnostné opatrenia, ktoré sa týkajú cestujúcich a vozidiel pri naloďovaní na námorné plavidlá prepravujúce cestujúcich a vozidlá. V prípade služieb medzinárodnej námornej dopravy dotknuté členské štáty spolupracujú pri hodnotení bezpečnosti.

4.  Plány bezpečnosti prístavov môže vypracovať uznávaná bezpečnostná organizácia podľa článku 11.

5.  Plány bezpečnosti prístavov schvaľuje pred ich vykonaním dotknutý členský štát.

6.  Členské štáty zabezpečia, že vykonávanie plánov bezpečnosti prístavov sa bude monitorovať. Monitorovanie sa koordinuje s inými kontrolnými činnosťami vykonávanými v prístave.

7.  Členské štáty zabezpečia primeraný výcvik, vychádzajúc zo základných požiadaviek na výcvik v rámci základnej bezpečnostnej odbornej prípravy, ktoré sú uvedené v prílohe III.

Článok 8

Bezpečnostné úrovne

1.  Členské štáty zavedú systém bezpečnostných úrovní pre prístavy alebo časti prístavov.

2.  Rozlišujú sa tri bezpečnostné úrovne, tak ako ich vymedzuje nariadenie (ES) č. 725/2004:

 „bezpečnostná úroveň 1“ znamená úroveň, pri ktorej sa dodržiavajú minimálne vhodné ochranné bezpečnostné opatrenia po celý čas,

 „bezpečnostná úroveň 2“ znamená úroveň, pri ktorej sa dodržiavajú primerané dodatočné ochranné bezpečnostné opatrenia určitý čas v dôsledku zvýšeného rizika narušenia bezpečnosti,

 „bezpečnostná úroveň 3“ znamená úroveň, pri ktorej sa dodržiavajú ďalšie špecifické ochranné bezpečnostné opatrenia počas vymedzeného času, keď je narušenie bezpečnosti pravdepodobné alebo hrozí bezprostredne, aj keď nemožno určiť špecifický cieľ.

3.  Členské štáty stanovia bezpečnostné úrovne pre každý prístav alebo časť prístavu. Pri každej bezpečnostnej úrovni môže členský štát stanoviť vykonávanie rôznych bezpečnostných opatrení v rôznych častiach prístavu v závislosti od zistení hodnotenia bezpečnosti prístavu.

4.  Členské štáty oznámia vhodnej osobe alebo osobám platné bezpečnostné úrovne pre každý prístav alebo časť prístavu, ako aj všetky ich zmeny.

Článok 9

Bezpečnostný dôstojník prístavu

1.  Dotknutý členský štát schváli bezpečnostného dôstojníka prístavu pre každý prístav. Ak je to možné, má každý prístav iného bezpečnostného dôstojníka prístavu, ale ak je to vhodné, môže mať spoločného bezpečnostného dôstojníka s iným prístavom.

2.  Bezpečnostní dôstojníci prístavu plnia úlohu kontaktného bodu pre záležitosti bezpečnosti prístavu.

3.  Ak bezpečnostný dôstojník prístavu nie je tá istá osoba ako bezpečnostný dôstojník prístavných zariadení podľa nariadenia (ES) č. 725/2004, zaistí sa medzi nimi úzka spolupráca.

Článok 10

Preskúmania

1.  Členské štáty zabezpečia potrebné preskúmanie hodnotení bezpečnosti prístavov a plánov bezpečnosti prístavov. Preskúmania sa vykonajú aspoň raz za päť rokov.

2.  Rozsah preskúmania je taký, ako je to stanovené v článku 6, prípadne v článku 7.

Článok 11

Uznávaná organizácia pre bezpečnosť

Členské štáty môžu menovať uznávané organizácie pre bezpečnosť na účely uvedené v tejto smernici. Uznávané organizácie pre bezpečnosť spĺňajú podmienky stanovené v prílohe IV.

Článok 12

Centrum pre bezpečnosť prístavov

Členské štáty určia centrum pre záležitosti bezpečnosti prístavov. Členské štáty môžu pre záležitosti bezpečnosti prístavov určiť centrum zriadené podľa nariadenia (ES) č. 725/2004. Centrum pre bezpečnosť prístavov oznámi Komisii zoznam prístavov, ktorých sa týka táto smernica, a informuje ju o akýchkoľvek zmenách v tomto zozname.

Článok 13

Vykonávanie a kontrola súladu

1.  Členské štáty zavedú systém, ktorým sa zabezpečí primeraný a pravidelný dohľad nad plánmi bezpečnosti prístavov a ich plnením.

2.  Komisia v spolupráci s centrami uvedenými v článku 12 monitoruje vykonávanie tejto smernice členskými štátmi.

3.  Toto monitorovanie prebieha spoločne s inšpekciami ustanovenými v článku 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 725/2004.

▼M2

Článok 14

Zmeny príloh I až IV

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 14a, ktorými sa menia prílohy I až IV s cieľom prispôsobiť ich skúsenostiam získaným pri uplatňovaní tejto smernice a bez toho, aby sa rozšíril rozsah jej pôsobnosti.

Ak sa to v prípade zmien potrebných na prispôsobenie príloh I až IV vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 14b.

▼M2

Článok 14a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 14 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 26. júla 2019. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 14 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva ( 1 ).

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 14 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 14b

Postup pre naliehavé prípady

1.  Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.  Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 14a ods. 6 V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.

▼M2 —————

▼B

Článok 16

Dôvernosť a šírenie informácií

1.  Pri uplatňovaní tejto smernice Komisia v súlade s rozhodnutím 2001/844/ES, ESUO, Euratom ( 2 ) prijme primerané opatrenia na ochranu dôverných informácií, ku ktorým má prístup, prípadne ktoré jej oznámia členské štáty.

Členské štáty prijmú rovnocenné opatrenia v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

2.  Osoba vykonávajúca bezpečnostné inšpekcie alebo nakladajúca s tajnými informáciami súvisiacimi s touto smernicou musí mať vhodnú úroveň bezpečnostnej previerky členským štátom, ktorého je štátnym príslušníkom.

Článok 17

Sankcie

Členské štáty zabezpečia zavedenie účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií za porušenia ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tejto smernice.

Článok 18

Vykonávanie

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 15 júna 2007. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 19

Hodnotiaca správa

Do 15 decembra 2008 a potom každých päť rokov predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu založenú okrem iného na informáciách získaných v súlade s článkom 13. V tejto správe Komisia analyzuje dodržiavanie súladu s touto smernicou členskými štátmi a účinnosť prijatých opatrení. V prípade potreby predloží návrhy na dodatočné opatrenia.

Článok 20

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 21

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom, ktoré majú prístavy, ako je to uvedené v článku 2 ods. 2.




PRÍLOHA I

HODNOTENIE BEZPEČNOSTI PRÍSTAVU

Hodnotenie bezpečnosti prístavu tvorí základ plánu bezpečnosti prístavu a jeho vykonávania. Hodnotenie bezpečnosti prístavu zahŕňa aspoň:

 identifikáciu a ohodnotenie dôležitého majetku a infraštruktúry, ktorú je potrebné ochraňovať,

 identifikáciu možných hrozieb pre majetok a infraštruktúru a pravdepodobnosť ich výskytu na účely zostavenia a vytvorenia priorít bezpečnostných opatrení,

 identifikáciu, výber a určenie priorít protiopatrení a procedurálnych zmien a úroveň ich účinnosti pri znižovaní zraniteľnosti a

 identifikáciu slabých miest vrátane ľudského faktora v infraštruktúre, stratégii a postupoch.

Na tieto účely hodnotenie aspoň:

 identifikuje všetky oblasti relevantné z hľadiska bezpečnosti prístavu, a tým aj stanoví hranice prístavu. Týka sa to aj prístavných zariadení, na ktoré sa už vzťahuje nariadenie (ES) č. 725/2004 a ktorých hodnotenie rizík poslúži ako základ,

 identifikuje bezpečnostné záležitosti pochádzajúce z rozhrania medzi opatreniami bezpečnosti prístavných zariadení a inými opatreniami bezpečnosti prístavov,

 identifikuje, v prípade ktorých zamestnancov prístavu sa bude vykonávať kontrola osobných záznamov a/alebo bezpečnostná previerka, keďže prichádzajú do kontaktu s vysokorizikovými oblasťami,

 rozčlení prístav, ak je to prospešné, podľa pravdepodobnosti narušenia bezpečnosti. Tieto časti sa nebudú posudzovať iba na základe ich priameho profilu ako potenciálne ciele, ale taktiež na základe ich potenciálnej úlohy ako priechodu v prípade, že by sa cieľom útoku stali susedné oblasti,

 identifikuje variácie rizík, napríklad tie, ktoré sa zakladajú na sezónnosti,

 identifikuje špecifické charakteristiky každej podoblasti, ako je umiestnenie, prístupy, dodávky energie, komunikačné systémy, vlastníctvo a užívatelia, ako aj ďalšie prvky, ktoré sa považujú za relevantné z hľadiska bezpečnosti,

 identifikuje potenciálne varianty priebehu ohrozenia prístavu. Celý prístav alebo určité časti jeho infraštruktúry, náklad, batožina, ľudia alebo dopravné zariadenie v prístave môžu byť priamym cieľom identifikovanej hrozby,

 identifikuje špecifické následky variantu priebehu ohrozenia. Následky môžu vplývať na jednu alebo viac podoblastí. Je potrebné identifikovať tak priame, ako aj nepriame následky. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať riziku ľudských obetí,

 identifikuje možnosť kombinovaných následkov narušenia bezpečnosti,

 identifikuje zraniteľné miesta každej podoblasti,

 identifikuje všetky organizačné aspekty relevantné z hľadiska celkovej bezpečnosti prístavu vrátane rozdelenia všetkých orgánov pre oblasť bezpečnosti, jestvujúcich pravidiel a postupov,

 určí zraniteľné miesta bezpečnosti prístavu vo vzťahu k organizačným, legislatívnym a procedurálnym aspektom,

 identifikuje opatrenia, postupy a kroky zamerané na znižovanie počtu kritických zraniteľných miest. Zvláštna pozornosť sa bude venovať potrebe a prostriedkom kontroly alebo obmedzeniam prístupu do celého prístavu alebo do špecifických častí prístavu vrátane identifikácie cestujúcich, zamestnancov prístavu alebo iných pracovníkov, návštevníkov a lodných posádok, požiadavkám monitoringu oblasti alebo činností, kontrole nákladu a batožiny. Opatrenia, postupy a kroky budú v zhode so zaznamenaným rizikom, ktoré môže byť rôzne v rozličných častiach prístavu,

 stanoví, ako je potrebné posilniť opatrenia, postupy a kroky v prípade zvýšenia úrovne bezpečnosti,

 identifikuje špecifické požiadavky nakladania so záležitosťami bezpečnosti, ako napríklad s „podozrivým“ nákladom, batožinou, (palivovým) zásobníkom, zásobami alebo osobami, neznámymi zásielkami, známymi nebezpečenstvami (napríklad bombami). Tieto požiadavky budú analyzovať podmienky odstránenia rizika buď na mieste, alebo po presune do zabezpečenej oblasti,

 identifikuje opatrenia, postupy a kroky zamerané na obmedzenie a zmiernenie následkov,

 identifikuje rozdelenie úloh, ktoré umožňuje primerané a správne vykonávanie identifikovaných opatrení, postupov a krokov,

 tam, kde je to vhodné, venuje zvláštnu pozornosť vzťahu k iným bezpečnostným plánom (napríklad plánom bezpečnosti prístavných zariadení) a k iným jestvujúcim bezpečnostným opatreniam. Je potrebné venovať pozornosť vzťahu k iným plánom reakcie (napríklad plán reakcie na únik ropy, plán pre prípad výnimočnej situácie v prístave, plán pre lekársky zásah, plán pre prípad jadrovej havárie atď.),

 identifikuje požiadavky oznamovania údajov pri vykonávaní opatrení a postupov,

 venuje zvláštnu pozornosť opatreniam na ochranu citlivých bezpečnostných informácií pred ich prezradením,

 identifikuje požiadavky pre potrebné vedomosti všetkých priamo zapojených osôb a v prípade potreby aj širokej verejnosti.




PRÍLOHA II

PLÁN BEZPEČNOSTI PRÍSTAVU

Plán bezpečnosti prístavu stanovuje opatrenia bezpečnosti prístavu. Bude sa zakladať na zisteniach hodnotenia bezpečnosti prístavu. Jasne a podrobne určí opatrenia. Bude tiež obsahovať kontrolný mechanizmus umožňujúci v prípade potreby prijať vhodné nápravné opatrenia.

Plán bezpečnosti prístavu bude založený na týchto všeobecných aspektoch:

 definovaní všetkých oblastí, ktoré sú relevantné z hľadiska bezpečnosti prístavu. V závislosti od hodnotenia bezpečnosti prístavu, opatrení, postupov a krokov môže byť iný pre každú podoblasť. Samozrejme, niektoré podoblasti si môžu vyžadovať prísnejšie preventívne opatrenia ako iné. Zvýšená pozornosť sa bude venovať rozhraniam medzi podoblasťami, tak ako sú identifikované v hodnotení bezpečnosti prístavu,

 zabezpečení koordinácie medzi bezpečnostnými opatreniami pre oblasti s rôznymi bezpečnostnými charakteristikami,

 zabezpečení v prípade potreby prijatia rôznych opatrení so zreteľom na rozličné časti prístavu, meniace sa bezpečnostné úrovne a špecifické informácie,

 identifikovaní organizačnej štruktúry na podporu zvýšenia bezpečnosti prístavu.

Vychádzajúc z týchto všeobecných aspektov plán bezpečnosti prístavu určí úlohy a špecifikuje pracovné plány v nasledujúcich oblastiach:

 prístupové požiadavky. V niektorých oblastiach nadobudnú tieto požiadavky účinnosť len vtedy, ak bezpečnostná úroveň prekročí minimálny prah. Všetky požiadavky a prahy budú komplexne zahrnuté v pláne bezpečnosti prístavu,

 požiadavky kontroly osobných dokladov, batožiny a nákladu. Požiadavky môžu a nemusia platiť pre podoblasti; požiadavky môžu a nemusia platiť v plnej miere pre rôzne podoblasti. Osoby vstupujúce do podoblasti alebo nachádzajúce sa v podoblasti môžu podliehať kontrole. Plán bezpečnosti prístavu bude primerane reagovať na zistenia hodnotenia bezpečnosti prístavu, ktoré je nástrojom na identifikovanie bezpečnostných požiadaviek pre každú podoblasť a na každej bezpečnostnej úrovni. Ak budú vyvinuté prideľovacie identifikačné karty na účely bezpečnosti prístavov, zavedú sa jasné postupy vydania, kontroly použitia a vrátenia takýchto dokumentov. Tieto postupy by mali zohľadniť špecifiká konkrétnych skupín užívateľov prístavov tak, aby umožňovali jednoúčelové opatrenia s cieľom obmedziť negatívne dosahy požiadaviek prístupovej kontroly. Kategórie zahrnú prinajmenšom námorníkov, úradných zástupcov, ľudí, ktorí pravidelne v prístave pracujú alebo ho navštevujú, obyvateľov prístavu a ľudí, ktorí príležitostne v prístave pracujú alebo ho navštevujú,

 spolupráca s úradmi kontroly nákladu, batožiny a cestujúcich. Ak je to potrebné, plán zabezpečí prepojenie informačného a odbavovacieho systému týchto úradov vrátane možných odbavovacích systémov pred príchodom,

 postupy a opatrenia zaobchádzania s podozrivým nákladom, batožinou, (palivovým) zásobníkom, zásobami alebo osobami vrátane určenia zabezpečenej oblasti; ako aj pre ďalšie bezpečnostné záležitosti a porušenia bezpečnosti prístavu,

 požiadavky monitoringu pre podoblasti alebo činnosti v rámci podoblastí. Tak potreba technických riešení, ako aj samotné technické riešenia sa budú odvodzovať od hodnotenia bezpečnosti prístavu,

 osadenie značiek. V oblastiach s prístupovými a/alebo kontrolnými požiadavkami sa osadia príslušné značky. Kontrolné a prístupové požiadavky budú primerane zohľadňovať všetky existujúce relevantné zákony a prax. Monitoring činností bude vhodne označený, ak to požadujú vnútroštátne právne predpisy,

 spravodajské a bezpečnostné odbavenie. Každá relevantná bezpečnostná informácia bude vhodným spôsobom oznámená v súlade s normami pre bezpečnostné odbavenie, ktoré obsahuje plán. So zreteľom na dôverný charakter niektorých informácií spravodajstvo bude vychádzať z potreby vedomostí, ale v prípade potreby bude zahŕňať postupy na informovanie širokej verejnosti. Normy bezpečnostného odbavenia budú tvoriť súčasť plánu a budú zamerané na ochranu informácií dôverného bezpečnostného charakteru pred ich neoprávneným vyzradením,

 spravodajstvo o narušeniach bezpečnosti. S cieľom zabezpečiť rýchlu reakciu plán bezpečnosti prístavu stanoví jasné spravodajské požiadavky pre bezpečnostného dôstojníka prístavu, vzťahujúce sa na všetky narušenia bezpečnosti a/alebo na úrad pre bezpečnosť prístavu,

 integrácia do iných preventívnych plánov alebo činností. Plán sa bude špecificky zaoberať integráciou do iných preventívnych a kontrolných činností platných v prístave,

 integrácia do iných plánov reakcií a/alebo zahrnutie špecifických reakčných opatrení, postupov a činností. Plán stanoví podrobnosti pre interakciu a koordináciu s inými plánmi reakcie a núdzovými plánmi. V prípade potreby sa vyriešia konflikty a nedostatky,

 požiadavky výcviku a cvičení,

 prevádzková organizácia bezpečnosti prístavu a pracovné postupy. Plán bezpečnosti prístavu stanoví podrobnosti pre organizáciu bezpečnosti prístavu, rozdelenie úloh a pracovné postupy. Rovnako stanoví podrobnosti pre koordináciu s bezpečnostnými dôstojníkmi prístavných zariadení a lodnej bezpečnosti, ak je to potrebné. Určí úlohy výboru pre bezpečnosť prístavu, ak tento existuje,

 postupy na adaptáciu a aktualizáciu plánu bezpečnosti prístavu.




PRÍLOHA III

POŽIADAVKY NA VÝCVIK V RÁMCI ZÁKLADNEJ BEZPEČNOSTNEJ ODBORNEJ PRÍPRAVY

Rôzne druhy cvičení odbornej prípravy, ktoré môžu zahŕňať účasť bezpečnostných dôstojníkov prístavných zariadení v spojení s príslušnými úradmi členských štátov, bezpečnostných dôstojníkov obchodných spoločností alebo bezpečnostných dôstojníkov lodí, ak sú k dispozícii, by sa mali realizovať najmenej jedenkrát v každom kalendárnom roku s maximálnym časovým odstupom do 18 mesiacov medzi jednotlivými cvičeniami odbornej prípravy. Požiadavky účasti bezpečnostných dôstojníkov obchodných spoločností alebo bezpečnostných dôstojníkov lodí na spoločných cvičeniach odbornej prípravy sa stanovia so zreteľom na bezpečnostné a pracovné dôsledky pre danú loď. Tieto cvičenia odbornej prípravy preveria komunikáciu, koordináciu, dostupnosť zdrojov a reakcie schopnosť. Tieto cvičenia odbornej prípravy môžu byť:

1. v plnom rozsahu alebo naživo;

2. simulácia „pri stole“ alebo seminár, alebo

3. kombinované s inými cvičeniami, ako sú poplašné cvičenia alebo iné cvičenia štátnych úradov prístavu.




PRÍLOHA IV

PODMIENKY, KTORÉ MUSÍ SPLNIŤ UZNÁVANÁ ORGANIZÁCIA PRE BEZPEČNOSŤ PRÍSTAVOV

Uznávaná organizácia pre bezpečnosť bude schopná preukázať:

1. odbornosť v príslušných aspektoch bezpečnosti prístavov;

2. primeranú znalosť prevádzky prístavov vrátane znalosti usporiadania prístavu a konštrukcie;

3. primeranú znalosť iných prevádzkových činností, ktoré sú dôležité z hľadiska bezpečnosti a ktoré môžu potenciálne ovplyvniť bezpečnosť prístavov;

4. schopnosť odhadnúť pravdepodobné riziká bezpečnosti prístavov;

5. schopnosť udržiavať a zlepšovať odbornosť svojich pracovníkov v oblasti bezpečnosti prístavov;

6. schopnosť monitorovať neustálu spoľahlivosť svojich pracovníkov;

7. schopnosť dodržiavať primerané opatrenia na predchádzanie neoprávnenému vyzradeniu alebo neoprávnenému prístupu k dôverným bezpečnostným materiálom;

8. znalosť príslušných vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov a bezpečnostných požiadaviek;

9. znalosť súčasných bezpečnostných hrozieb a vzorov;

10. schopnosť rozpoznať a odhaliť zbrane, nebezpečné látky a nástroje;

11. schopnosť rozpoznať charakteristické črty a modely správania osôb, ktoré môžu potenciálne ohroziť bezpečnosť prístavov, na nediskriminačnom základe;

12. znalosť metód, ktoré sa využívajú na obchádzanie bezpečnostných opatrení;

13. znalosť bezpečnostných a monitorovacích zariadení a systémov a ich prevádzkových obmedzení.

Uznávaná organizácia pre bezpečnosť, ktorá vykonala hodnotenie bezpečnosti určitého prístavu alebo revíziu takého hodnotenia, nesmie vypracovať ani revidovať plán bezpečnosti pre ten istý prístav.



( 1 ) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

( 2 ) Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2005/94/ES, Euratom (Ú. v. EÚ L 31, 4.2.2005, s. 66).

Top