EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 02004L0035-20190626

Consolidated text: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2004/35/2019-06-26

02004L0035 — SK — 26.06.2019 — 004.001


Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2004/35/ES

z 21. apríla 2004

o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd

(Ú. v. ES L 143 30.4.2004, s. 56)

Zmenená a doplnená:

 

 

Úradný vestník

  Č.

Strana

Dátum

►M1

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/21/ES z 15. marca 2006

  L 102

15

11.4.2006

►M2

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/31/ES Text s významom pre EHP z 23. apríla 2009

  L 140

114

5.6.2009

►M3

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2013/30/EÚ Text s významom pre EHP z 12. júna 2013

  L 178

66

28.6.2013

►M4

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1010 z 5. júna 2019

  L 170

115

25.6.2019




▼B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2004/35/ES

z 21. apríla 2004

o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd



Článok 1

Predmet

Účelom tejto smernice je vytvoriť rámec environmentálnej zodpovednosti za prevenciu a odstraňovanie environmentálnych škôd založenej na zásade „znečisťovateľ platí“.

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice platia tieto definície:

1.

„environmentálna škoda“ znamená

a) škodu na chránených druhoch a prirodzených biotopoch, ktorá je akoukoľvek škodou, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na dosahovanie alebo udržanie priaznivého stavu ochrany takýchto biotopov alebo druhov. Závažnosť takýchto účinkov sa má zhodnotiť odkazom na základný stav, berúc do úvahy kritéria uvedené v prílohe I;

Škoda na chránených druhoch a prirodzených biotopoch nezahŕňa už skôr zistené nepriaznivé účinky, ktoré vznikli následkom konania prevádzkovateľa, ktorý bol výsledne oprávnený príslušnými orgánmi v súlade s ustanoveniami, ktorými sa vykonáva článok 6 ods. 3 a 4 alebo článok 16 smernice 92/43/EHS, alebo článok 79/409/EHS, alebo v prípade biotopov a druhov, na ktoré sa nevzťahuje právo spoločenstva, v súlade s rovnocennými ustanoveniami vnútroštátneho práva o ochrane prírody.

▼M3

b) „škodu na vode“, ktorou je akákoľvek škoda, ktorá má závažné nepriaznivé účinky:

i) na ekologický, chemický alebo kvantitatívny stav alebo ekologický potenciál príslušných vôd, ako je definovaný v smernici 2000/60/ES, s výnimkou nepriaznivých účinkov, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 7 uvedenej smernice, alebo

ii) na environmentálny stav dotknutých morských vôd, ako je vymedzený v smernici 2008/56/ES, ak nie sú konkrétne aspekty environmentálneho stavu morského prostredia už upravené smernicou 2000/60/ES;

▼B

c) škodu na zemi, ktorou je akákoľvek kontaminácia zeme, ktorá predstavuje závažné riziko nepriaznivých účinkov na zdravie ľudí následkom priameho alebo nepriameho zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov do zeme, na zem alebo pod zemský povrch;

2.

„škoda“znamená merateľnú nepriaznivú zmenu prírodného zdroja alebo merateľné zhoršenie služieb prírodného zdroja, ku ktorým by mohlo dôjsť priamo alebo nepriamo;

3.

„chránené druhy a prirodzené biotopy“ znamenajú

a) druhy uvedené v článku 4 ods. 2 smernice 79/409/EHS alebo uvedené v jej prílohe I alebo uvedené v prílohách II a IV smernice 92/43/EHS;

b) biotopy druhov uvedených v článku 4 ods. 2 smernice 79/409/EHS alebo uvedených v jej prílohe I alebo uvedených v prílohe II smernice 92/43/EHS a prirodzené biotopy uvedené v prílohe I smernice 92/43/EHS a miesta pre párenie alebo miesta na oddych uvedené v prílohe IV smernice 92/43/EHS; a

c) ak členský štát rozhodne, tak aj akýkoľvek biotop alebo druh neuvedený v zmienených prílohách, ktorý členský štát vymedzí na rovnaké účely, ako sú účely uvedené v týchto dvoch smerniciach;

4.

„stav ochrany“ znamená

a) pokiaľ ide o prirodzený biotop, súhrn vplyvov pôsobiacich na prirodzený biotop a jeho typické druhy, ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé prirodzené rozdelenie, štruktúru a funkcie, ako aj dlhodobé prežitie jeho typických druhov v závislosti od prípadu v rámci európskeho územia členských štátov, na ktoré sa vzťahuje zmluva, alebo v rámci územia členského štátu alebo v rámci prirodzeného rozsahu takéhoto biotopu;

Stav ochrany prirodzeného biotopu sa bude považovať za „priaznivý“, keď:

 jeho prirodzený rozsah a územie, ktoré pokrýva, zostávajú stabilné alebo sa zväčšujú,

 existuje špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú potrebné pre jeho dlhodobé udržanie a je pravdepodobné, že budú naďalej existovať v dohľadnej dobe, a

 stav ochrany jeho typických druhov je priaznivý, ako je definované v bode b);

b) pokiaľ ide o druh, súhrn vplyvov, ktoré pôsobia na príslušný druh a môžu ovplyvniť jeho dlhodobé rozloženie a početnosť jeho populácie v závislosti od prípadu v rámci európskeho územia členských štátov, na ktoré sa vzťahuje zmluva, alebo v rámci územia členského štátu alebo v rámci prirodzeného pohybu tohto druhu;

Stav ochrany druhu sa bude považovať za „priaznivý“, keď:

 údaje o dynamike populácie príslušného druhu naznačujú, že sa tento druh sám dlhodobo udržuje vo svojom prirodzenom biotope ako životaschopný komponent,

 územie prirodzeného pohybu tohto druhu sa ani nezmenšuje, ani sa pravdepodobne v dohľadnej budúcnosti nezmenší, a

 existuje a pravdepodobne bude naďalej existovať dostatočne veľký prirodzený biotop na dlhodobé udržanie jeho populácie;

5.

„vody“znamenajú všetky vody, na ktoré sa vzťahuje smernica 2000/60/ES;

6.

„prevádzkovateľ“znamená fyzickú alebo právnickú, súkromnú alebo verejnú osobu, ktorá vykonáva alebo riadi pracovnú činnosť alebo, kde to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, osoba, na ktorú boli prevedené rozhodujúce ekonomické právomoci nad technickým fungovaním takejto činnosti, vrátane držiteľa povolenia alebo oprávnenia na takúto činnosť alebo osoby zaregistrovanej na takúto činnosť alebo oznamujúcej takúto činnosť;

7.

„pracovná činnosť“znamená akúkoľvek činnosť vykonávanú v rámci hospodárskej činnosti, obchodnej činnosti alebo podnikania, bez ohľadu na jej súkromnú alebo verejnú, ziskovú alebo neziskovú povahu;

8.

„emisia“znamená uvoľnenie látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov do životného prostredia ako následok ľudských činností;

9.

„bezprostredná hrozba vzniku škody“znamená dostatočnú pravdepodobnosť, že v blízkej budúcnosti by mohlo dôjsť k environmentálnej škode;

10.

„preventívne opatrenia“znamenajú akékoľvek opatrenia, ktoré sa prijmú ako reakcia na udalosť, konanie alebo opomenutie, ktoré spôsobuje bezprostrednú hrozbu vzniku environmentálnej škody, s cieľom takejto škode predísť alebo ju minimalizovať;

11.

„nápravné opatrenia“znamenajú akúkoľvek akciu, alebo kombináciu akcií, vrátane opatrení na zmiernenie následkov alebo dočasné opatrenia na obnovu, regeneráciu alebo nahradenie poškodených prírodných zdrojov a/alebo zhoršených služieb, alebo na zabezpečenie rovnocennej náhrady týchto zdrojov alebo služieb, ako ich predpokladá príloha II;

12.

„prírodný zdroj“znamená chránené druhy a prirodzené biotopy, vodu a zem;

13.

„služby“ a „služby prírodných zdrojov“znamenajú funkcie, ktoré plní prírodný zdroj v prospech iných prírodných zdrojov alebo verejnosti;

14.

„základný stav“znamená stav v čase poškodenia prírodných zdrojov a služieb, ktorý by existoval, keby nedošlo k environmentálnej škode, odhadnutý na základe dostupných informácií;

15.

„regenerácia“, vrátane „prirodzenej regenerácie“v prípade vody, chránených druhov a prírodných biotopov znamená návrat poškodených prírodných zdrojov a/alebo zhoršených služieb do základného stavu a v prípade škôd na zemi odstránenie každého závažného rizika nepriaznivého vplyvu na zdravie ľudí;

16.

„náklady“znamenajú náklady, ktoré sú opodstatnené potrebou zabezpečiť náležité a účinné vykonávanie tejto smernice, vrátane nákladov na posúdenie environmentálnej škody, bezprostrednej hrozby vzniku takejto škody, alternatívnych opatrení, ako aj administratívne náklady, právne náklady a náklady na vymáhanie, náklady na zber údajov a iné všeobecné náklady, ako aj náklady na monitorovanie a kontrolu.

Článok 3

Pôsobnosť

1.  Táto smernica sa vzťahuje na:

a) environmentálne škody spôsobené ktoroukoľvek z pracovných činností uvedených v prílohe III a na akúkoľvek bezprostrednú hrozbu vzniku takejto škody z dôvodu ktorejkoľvek z uvedených činností;

b) škody na chránených druhoch a prirodzených biotopoch spôsobené pracovnými činnosťami inými, ako sú činnosti uvedené v prílohe III a na akúkoľvek bezprostrednú hrozbu vzniku takýchto škôd z dôvodu ktorejkoľvek z týchto činností, ku ktorej dôjde zo zavinenia alebo nedbalosti prevádzkovateľa.

2.  Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie právne predpisy spoločenstva upravujúce vykonávanie ktorejkoľvek z činností patriacich do pôsobnosti tejto smernice a bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy spoločenstva, ktoré obsahujú pravidlá o konflikte súdnych právomocí.

3.  Bez toho, aby to malo vplyv príslušné vnútroštátne právne predpisy, táto smernica neudeľuje súkromným osobám právo na náhradu škody ako následok environmentálnej škody alebo bezprostrednej hrozby vzniku takejto škody.

Článok 4

Výnimky

1.  Táto smernica sa nevzťahuje na environmentálne škody ani na bezprostrednú hrozbu vzniku takejto škody spôsobené:

a) ozbrojeným konfliktom, vojnovým stavom, občianskou vojnou alebo povstaním;

b) prírodným javom výnimočnej, neodvratnej a neodolateľnej povahy.

2.  Táto smernica sa nevzťahuje na environmentálne škody ani na akúkoľvek bezprostrednú hrozbu vzniku takejto škody spôsobenú nehodou, pri ktorej zodpovednosť alebo náhrada škody patrí do pôsobnosti ktoréhokoľvek z medzinárodných dohovorov uvedených v prílohe IV, ktoré sú platné v príslušnom členskom štáte, vrátane ich prípadných budúcich zmien a doplnení.

3.  Táto smernica platí bez toho, aby bolo dotknuté právo prevádzkovateľa obmedziť svoju zodpovednosť podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva Dohovor o obmedzení zodpovednosti za námorné pohľadávky (LLMC) z roku 1976, vrátané akýchkoľvek budúcich zmien a doplnení tohto dohovoru, alebo Štrasburský dohovor o obmedzení zodpovednosti za vnútrozemskú plavbu (CLNI) z roku 1988, vrátane akýchkoľvek budúcich zmien a doplnení tohto dohovoru.

4.  Táto smernica sa nevzťahuje na také jadrové riziká alebo environmentálne škody alebo bezprostrednú hrozbu vzniku takýchto škôd, ktoré by boli spôsobené činnosťami, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu alebo spôsobené nehodou alebo činnosťou, pri ktorej zodpovednosť alebo náhrada škody patria do pôsobnosti ktoréhokoľvek z medzinárodných právnych dokumentov uvedených v prílohe V, vrátane akýchkoľvek ich budúcich zmien a doplnení.

5.  Táto smernica sa vzťahuje len na environmentálne škody alebo na bezprostrednú hrozbu vzniku takýchto škôd spôsobených znečistením plošného charakteru, pri ktorých je možné nájsť príčinnú súvislosť medzi škodou a činnosťami jednotlivých prevádzkovateľov.

6.  Táto smernica sa nevzťahuje na činnosti, ktorých hlavným účelom je slúžiť národnej obrane alebo medzinárodnej bezpečnosti, ani na činnosti, ktorých výlučným účelom je ochrana pred živelnými pohromami.

Článok 5

Preventívna činnosť

1.  Ak k environmentálnej škode zatiaľ nedošlo, ale existuje bezprostredná hrozba vzniku takejto škody, prevádzkovateľ musí bezodkladne prijať potrebné preventívne opatrenia.

2.  Členské štáty ustanovia, že v prípade potreby a v každom prípade kedykoľvek, keď nedôjde k odvráteniu bezprostrednej hrozby vzniku environmentálnej škody napriek preventívnym opatreniam, ktoré prevádzkovateľ prijal, prevádzkovatelia čo najskôr, ako je to možné, informujú príslušný orgán o všetkých príslušných aspektoch danej situácie.

3.  Príslušný orgán môže kedykoľvek:

a) požiadať prevádzkovateľa, aby poskytol informácie o každej bezprostrednej hrozbe vzniku environmentálnej škody alebo v prípadoch, kedy má podozrenie na takúto bezprostrednú hrozbu;

b) požiadať prevádzkovateľa, aby prijal potrebné preventívne opatrenia;

c) dať prevádzkovateľovi pokyny, ktorými sa má riadiť pri prijímaní potrebných preventívnych opatrení; alebo

d) sám prijať potrebné preventívne opatrenia.

4.  Príslušný orgán vyžaduje, aby preventívne opatrenia prijal prevádzkovateľ. Ak prevádzkovateľ nesplní svoje povinnosti ustanovené v odseku 1 alebo 3 písm. b) alebo c), nie je možné ho identifikovať alebo sa od neho podľa tejto smernice nevyžaduje, aby znášal náklady, príslušný orgán môže prijať tieto opatrenia sám.

Článok 6

Nápravná činnosť

1.  Ak došlo k vzniku environmentálnej škody, prevádzkovateľ bezodkladne informuje príslušný orgán o všetkých príslušných aspektoch situácie a vykoná:

a) všetky uskutočniteľne kroky na okamžitú kontrolu, zabránenie šíreniu, odstránenie alebo iné zvládnutie príslušných znečisťujúcich látok a/alebo iných škodlivých faktorov s cieľom obmedziť alebo predísť ďalším environmentálnym škodám a nepriaznivým účinkom na zdravie ľudí alebo ďalšiemu zhoršeniu služieb a

b) potrebné nápravné opatrenia v súlade s článkom 7.

2.  Príslušný orgán môže kedykoľvek:

a) požiadať prevádzkovateľa, aby poskytol doplňujúce informácie o každej škode, ku ktorej došlo;

b) prijať, požiadať prevádzkovateľa, aby prijal alebo dať prevádzkovateľovi pokyny týkajúce sa všetkých uskutočniteľných krokov na okamžitú kontrolu, zabránenie šíreniu, odstránenie alebo iné zvládnutie príslušných znečisťujúcich látok a/alebo iných škodlivých faktorov s cieľom obmedziť alebo predísť ďalším environmentálnym škodám a nepriaznivým účinkom na zdravie ľudí alebo ďalšiemu zhoršeniu služieb;

c) požiadať prevádzkovateľa, aby prijal potrebné nápravné opatrenia;

d) dať prevádzkovateľovi pokyny, ktorými sa má riadiť pri prijímaní potrebných nápravných opatrení; alebo

e) sám prijať potrebné preventívne opatrenia.

3.  Príslušný orgán vyžaduje, aby nápravné opatrenia prijal prevádzkovateľ. Ak prevádzkovateľ nesplní svoje povinnosti ustanovené v odseku 1 alebo 2 písm. b), c) alebo d), nie je možné ho identifikovať alebo sa od neho podľa tejto smernice nevyžaduje, aby znášal náklady, príslušný orgán môže prijať tieto opatrenia sám, ako poslednú možnosť.

Článok 7

Určenie nápravných opatrení

1.  Prevádzkovatelia podľa prílohy II identifikuje možné nápravné opatrenia a predloží ich príslušnému orgánu na schválenie, pokiaľ príslušný orgán neprijal opatrenia podľa článku 6 ods. 2 písm. e) a ods. 3

2.  Príslušný orgán rozhodne, ktoré nápravné opatrenia sa vykonajú podľa prílohy II, v prípade potreby v spolupráci s príslušným prevádzkovateľom.

3.  Ak došlo k vzniku viacerých prípadov environmentálnych škôd takým spôsobom, že príslušný orgán nemôže zabezpečiť, že sa súčasne prijmú potrebné nápravné opatrenia, príslušný orgán má právo rozhodnúť, ktorý prípad environmentálne škody sa musí odstrániť ako prvý.

Pri prijímaní takéhoto rozhodnutia príslušný orgán zohľadní okrem iného povahu, rozsah a závažnosť jednotlivých prípadov príslušných environmentálnych škôd a možnosť prirodzenej regenerácie. Taktiež zohľadní riziká pre zdravie ľudí.

4.  Príslušný orgán vyzve osoby uvedené v článku 12 ods. 1 a v každom prípade osoby, na ktorých pôde sa majú vykonať nápravné opatrenia, aby predložili svoje pozorovania a zohľadní ich.

Článok 8

Náklady na prevenciu a nápravu

1.  Prevádzkovateľ znáša náklady na preventívne a nápravné opatrenia prijaté podľa tejto smernice.

2.  S výhradou odsekov 3 a 4 príslušný orgán získa vymáha späť od prevádzkovateľa, ktorý škodu alebo bezprostrednú hrozbu vzniku škody spôsobil, náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s preventívnymi alebo nápravnými opatreniami prijatými podľa tejto smernice, okrem iného prostredníctvom zabezpečenia majetkom alebo inými vhodnými zárukami.

Príslušný orgán však môže rozhodnúť, že nebude vymáhať späť všetky náklady, ak by výdavky na ich vymáhanie boli vyššie, ako vymožiteľná suma alebo ak prevádzkovateľa nie je možné identifikovať.

3.  Od prevádzkovateľa sa nevyžaduje, aby znášal náklady na preventívne a nápravne opatrenia prijaté podľa tejto smernice, ak môže dokázať, že environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu takejto škody:

a) spôsobila tretia osoba a vznikla napriek tomu, že boli vykonané príslušné bezpečnostné opatrenia; alebo

b) vznikla následkom splnenia zákonného nariadenia alebo pokynu vydaného verejným orgánom iným ako je nariadenie alebo pokyn vydaný po emisii alebo nehode spôsobenej vlastnou činnosťou prevádzkovateľa.

V takých prípadoch členské štáty prijmú vhodné opatrenia, ktoré prevádzkovateľovi umožnia získať späť vynaložené náklady.

4.  Členské štáty môžu povoliť, aby prevádzkovateľ neznášal náklady za nápravné opatrenia prijaté podľa tejto smernice, ak preukáže, že nešlo o jeho zavinenie alebo nedbanlivosť, a že environmentálna škoda vznikla v dôsledku:

a) emisie alebo udalosti výslovne povolenej v oprávnení a plne v súlade s podmienkami oprávnenia preneseného alebo udeleného podľa platných vnútroštátnych zákonov a predpisov, ktoré implementujú legislatívne opatrenia prijaté spoločenstvom špecifikované v prílohe III, platných ku dňu úniku emisií alebo vzniku udalosti;

b) emisie alebo činnosti alebo akéhokoľvek spôsobu použitia výrobku pri činnosti, pri ktorej prevádzkovateľ preukáže, že ju nepovažoval za činnosť, ktorá by mohla spôsobiť environmentálnu škodu na základe stavu vedecko-technických poznatkov v čase, kedy došlo k úniku emisií alebo kedy bola činnosť vykonaná.

5.  Opatrenia prijaté príslušným orgánom podľa článku 5 ods. 3 a ods. 4 a článku 6 ods. 2 a ods. 3 sa nedotýkajú zodpovednosti príslušného prevádzkovateľa podľa tejto smernice a ani článkov 87 a 88 zmluvy.

Článok 9

Rozdelenie nákladov v prípade škôd zapríčinených viacerými stranami

Táto smernica platí bez toho, aby mala vplyv na akékoľvek ustanovenia vnútroštátnych predpisov, ktoré sa týkajú rozdelenia nákladov v prípade škôd zapríčinených viacerými stranami, najmä tými, ktoré sa týkajú rozdelenia zodpovednosti medzi výrobcom a používateľom výrobku.

Článok 10

Obmedzenie lehoty na vymáhanie nákladov

Príslušný orgán má právo začať konanie na vymáhanie nákladov od prevádzkovateľa alebo kde to prichádza do úvahy od tretej osoby, ktorá škody alebo bezprostrednú hrozbu vzniku škody spôsobila, v súvislosti so všetkými opatreniami prijatými podľa tejto smernice do piatich rokov od dátumu, kedy boli tieto opatrenia ukončené alebo od dátumu, kedy bol prevádzkovateľ alebo tretia osoba identifikovaná, podľa toho, ktorý z týchto dátumov je neskorší.

Článok 11

Príslušný orgán

1.  Členské štáty určia príslušný(é) orgány) zodpovedné za plnenie povinností ustanovených v tejto smernici.

2.  Povinnosť určiť, ktorý prevádzkovateľ spôsobil škodu alebo bezprostrednú hrozbu vzniku škody, posúdiť závažnosť škody a určiť, aké nápravné opatrenia by sa mali prijať s odkazom na prílohu II, spočíva na príslušnom orgáne. Za týmto účelom príslušný je orgán oprávnený požadovať od príslušného prevádzkovateľa, aby vykonal svoje vlastné posúdenie a poskytol všetky potrebné informácie a údaje.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán mohol splnomocniť alebo požiadať tretie strany, aby vykonali potrebné preventívne alebo nápravné opatrenia.

4.  Každé rozhodnutie prijaté podľa tejto smernice, ktoré ukladá preventívne a nápravne opatrenia, musí obsahovať presné dôvody, na ktorých je založené. Takéto rozhodnutie sa oznámi bezodkladne príslušnému prevádzkovateľovi, ktorý bude súčasne informovaný o dostupných opravných prostriedkoch podľa zákonov platných v príslušnom členskom štáte a o lehotách, ktorým takéto opravné prostriedky podliehajú.

Článok 12

Žiadosť o konanie

1.  Fyzické alebo právnické osoby:

a) postihnuté alebo ktoré by mohli byť environmentálnou škodou postihnuté alebo

b) majúce dostatočný záujem o rozhodovanie týkajúce sa environmentálnej škody alebo poprípade

c) odvolávajúce sa na porušenie práva, kde to zákon o správnom konaní členského štátu požaduje ako podmienku,

sú oprávnené predložiť príslušnému orgánu pozorovania týkajúce sa prípadov environmentálnych škôd alebo bezprostrednej hrozby vzniku takýchto škôd, ktorých sú si vedomé a majú právo požiadať príslušný orgán, aby prijal opatrenia podľa tejto smernice.

Členské štáty určia čo predstavuje „dostatočný záujem“ a „porušenie práva“.

Na tento účel sa záujem mimovládnej organizácie, ktorá podporuje ochranu životného prostredia a spĺňa požiadavky podľa vnútroštátneho práva, považuje za dostatočný na účely pododseku b). Takéto organizácie sa taktiež považujú za organizácie majúce práva, ktoré by sa mohli považovať za porušené na účel pododseku c).

2.  K žiadosti o konanie musia byť priložené príslušné informácie a údaje na podporu pozorovaní predložených v súvislosti s príslušnou environmentálnou škodou.

3.  Ak žiadosť o konanie a sprievodné pozorovania preukážu hodnoverným spôsobom, že environmentálna škoda existuje, príslušný orgán posúdi všetky takéto pozorovania a žiadosti o konanie. Za takých okolností príslušný orgán príslušnému prevádzkovateľovi umožní, aby sa k žiadosti o konanie a k sprievodným pozorovaniam vyjadril.

4.  Príslušný orgán podľa možnosti čo najskôr a v každom prípade v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva informuje osoby uvedené v odseku 1, ktoré orgánu predložili svoje pozorovania, o svojom rozhodnutí súhlasiť alebo zamiet nuť žiadost o konanie a svoje rozhodnutie odôvodní.

5.  Členské štáty môžu rozhodnúť, že neuplatnia odseky 1 a 4 na prípady bezprostrednej hrozby vzniku škody.

Článok 13

Preskúmania

1.  Osoby uvedené v článku 12 ods. 1 musia mať prístup k súdu alebo inému nezávislému a nestrannému verejnému orgánu, ktorý má právomoc preskúmať procesnú a vecnú zákonnosť rozhodnutí, konania alebo nekonania príslušného orgánu na základe tejto smernice.

2.  Táto smernica platí bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré upravujú prístup k spravodlivosti a ustanovenia, ktoré vyžadujú, aby sa pred využitím súdneho konania vyčerpali všetky administratívne postupy preskúmavania.

Článok 14

Finančné zabezpečenie

1.  Členské štáty prijmú opatrenia na podporu vytvorenia nástrojov a trhov finančného zabezpečenia príslušnými ekonomickými a finančnými prevádzkovateľmi, vrátane finančných mechanizmov pre prípad platobnej neschopnosti, s cieľom umožniť prevádzkovateľom, aby využívali finančné záruky na krytie svojich zodpovedností vyplývajúcich z tejto smernice.

▼M4 —————

▼B

Článok 15

Spolupráca medzi členskými štátmi

1.  Ak environmentálna škoda ovplyvňuje alebo by mohla ovplyvniť niekoľko členských štátov, tieto členské štáty budú spolupracovať, vrátane príslušnej výmeny informácií, s cieľom zabezpečiť, aby sa prijali preventívne a v prípade potreby aj nápravné opatrenia v súvislosti s každou takou environmentálnou škodou.

2.  Ak dôjde k environmentálne škode, členský štát, na ktorého území škoda vznikla, poskytne dostatočné informácie členským štátom, ktoré by prípadne mohli byť postihnuté.

3.  Ak členský štát zistí škodu v rámci svojich hraníc, ktorá nebola spôsobená v rámci týchto hraníc, môže túto záležitosť nahlásiť Komisii a ktorémukoľvek inému dotknutému členskému štátu; môže odporúčať prijatie preventívnych a nápravných opatrení a môže sa snažiť získať v súlade s touto smernicou späť náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s prijatím preventívnych alebo nápravných opatrení.

Článok 16

Vzťah s vnútroštátnym právom

1.  Táto smernica nebráni členským štátom, aby si ponechali alebo prijali prísnejšie ustanovenia v súvislosti s prevenciou a odstraňovaním environmentálnych škôd, vrátane identifikácie dodatočných činností, ktoré by mali podliehať preventívnym a nápravným požiadavkám tejto smernice a identifikácie ďalších zodpovedných strán.

2.  Táto smernica nebráni členským štátom, aby prijali vhodné opatrenia, ako je zákaz dvojitého vymáhania nákladov v situáciách, kedy by mohlo dôjsť k dvojitému vymáhaniu nákladov následkom súčasného konania príslušného orgánu podľa tejto smernice a osoby, ktorej majetok bol environmentálnou škodou postihnutý.

Článok 17

Dočasné uplatňovanie

Táto smernica sa nevzťahuje na:

 škody spôsobené emisiou, udalosťou alebo haváriou, ku ktorej došlo pred dátumom uvedeným v článku 19 ods. 1,

 škody spôsobené emisiou, udalosťou alebo haváriou, ku ktorej dôjde po dátume uvedenom v článku 19 ods. 1, ak sú spôsobené špecifickou činnosťou, ktorá bola vykonaná a skončila pred uvedeným dátumom,

 škody, ak od emisie, udalosti alebo havárie, ktoré škodu spôsobili, uplynulo viac ako 30 rokov.

▼M4

Článok 18

Informácie o vykonávaní a dôkazová základňa

1.  Komisia zbiera informácie od členských štátov, ktoré sa šíria v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES ( 1 ), a pokiaľ sú dostupné, informácie o skúsenostiach získaných pri uplatňovaní tejto smernice. Tieto informácie zahŕňajú údaje stanovené v prílohe VI k tejto smernici a zbierajú sa do 30. apríla 2022 a potom každých päť rokov.

2.  Komisia na základe informácií uvedených v odseku 1 vykoná hodnotenie tejto smernice, ktoré uverejní do 30. apríla 2023 a potom každých päť rokov.

3.  Komisia do 31. decembra 2020 vypracuje usmernenia, ktorými sa zabezpečí jednotné chápanie pojmu „environmentálna škoda“ ako je vymedzené v článku 2.

▼B

Článok 19

Vykonávanie

1.  Členské štáty uvedú do 30. apríla 2007 do účinnosti zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Okamžite o tom budú informovať Komisiu.

Ak členské štáty prijmú takéto opatrenia, tieto budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo budú takýmto odkazom doplnené pri príležitosti ich oficiálneho uverejnenia. Spôsoby uvádzania takýchto odkazov stanovia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii text ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, spolu s tabuľkou znázorňujúcou, ako ustanovenia tejto smernice korešpondujú s prijatými vnútroštátnymi ustanoveniami.

Článok 20

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť v deň jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 21

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.




PRÍLOHA I

KRITÉRIA UVEDENÉ V ČLÁKU 2 ODS. 1 PÍSM. A

Závažnosť akejkoľvek škody, ktorá má nepriaznivé účinky na dosahovanie alebo udržiavanie priaznivého stavu ochrany biotopov alebo druhov sa musí posudzovať odkazom na stav ochrany v čase ich poškodenia, na služby poskytované príjemnosťami, ktoré vytvárajú a na ich schopnosť prirodzenej regenerácie. Významné nepriaznivé zmeny základného stavu by sa mali určiť pomocou merateľných údajov ako sú:

 počet jedincov, ich hustota alebo územie, ktoré pokrývajú,

 úloha jednotlivých jedincov alebo poškodeného územia vo vzťahu k ochrane druhu alebo biotopu, vzácnosť výskytu druhu alebo biotopu (posúdené na miestnej, regionálnej alebo vyššej úrovni, vrátane úrovne spoločenstva),

 schopnosť druhu rozmnožovať sa (podľa dynamiky špecifickej pre daný druh alebo pre danú populáciu), jeho životaschopnosť alebo schopnosť prirodzenej regenerácie biotopu (podľa dynamiky špecifickej pre jeho typické druhy alebo ich populácie),

 schopnosť druhu alebo biotopu zotaviť sa v krátkom čase potom ako došlo k poškodeniu bez akéhokoľvek iného zásahu ako sú napríklad prísnejšie opatrenia na ochranu, do stavu, ktorý má výhradne pôsobením dynamiky druhu alebo biotopu za následok stav, ktorý sa považuje za rovnocenný alebo lepší ako východiskový stav.

Škoda s preukázateľným účinkom na zdravie ľudí sa musí klasifikovať ako závažná škoda.

Nasledujúce škody sa nemusia klasifikovať ako závažné škody:

 negatívne odchýlky, ktoré sú menšie ako prirodzená fluktuácia, ktorá sa pre daný druh alebo biotop považuje za normálnu,

 negatívne odchýlky spôsobené prirodzenými príčinami alebo vyplývajúce zo zásahu súvisiaceho s bežnou správou miest, ako sú definované v záznamoch o biotope alebo v cieľovej dokumentácii alebo ktoré boli vykonané predtým vlastníkmi alebo prevádzkovateľmi,

 škody na druhoch alebo biotopoch, pri ktorých sa preukáže, že sa zotavia v krátkom čase bez zásahu buď do východiskového stavu alebo do stavu, ktorý má výhradne pôsobením dynamiky druhu alebo biotopu za následok stav, ktorý sa považuje za rovnocenný alebo lepší ako východiskový stav.




PRÍLOHA II

ODSTRAŇOVANIE ENVIRONMENTÁLNYCH ŠKÔD

Táto príloha stanovuje spoločný rámec, podľa ktorého sa má postupovať pri výbere najvodnejších opatrení na zabezpečenie odstránenia environmentálnej škody.

1.   Odstránenie škôd na vodách alebo chránených druhoch alebo prirodzených biotopoch

Odstránenie environmentálnej škody v súvislosti s vodou chránenými druhmi alebo prirodzenými biotopmi sa dosiahne prostredníctvom obnovenia životného prostredia do pôvodného stavu pomocou primárnej, doplnkovej a kompenzačnej nápravy, kde:

a) „Primárna“ náprava je akékoľvek nápravné opatrenie, ktoré vráti poškodené prírodné zdroje a/alebo zhoršené služby do pôvodného stavu alebo takmer do pôvodného stavu.

b) „Doplnková“ náprava je akékoľvek nápravné opatrenie prijaté v súvislosti s prírodnými zdrojmi a/alebo službami ako kompenzácia skutočnosti, že primárne nápravné opatrenie naviedlo k úplnému obnoveniu poškodených prírodných zdrojov a/alebo služieb;

c) „Kompenzačná“ náprava je akékoľvek opatrenie prijaté na kompenzáciu dočasných strát prírodných zdrojov a/alebo služieb, ku ktorým dôjde od dňa vzniku škody až kým primárna náprava nedosiahne úplný účinok;

d) „dočasné straty“ znamenajú straty, ktoré sú spôsobené skutočnosťou, že poškodené prírodné zdroje a/alebo služby nemôžu plniť svoje ekologické funkcie alebo poskytovať služby pre iné prírodné zdroje alebo pre verejnosť dovtedy, kým primárne alebo doplnkové opatrenia nezačnú účinkovať. Nespočívajú vo finančnej kompenzácii pre verejnosť.

Ak primárna náprava nevedie k obnoveniu životného prostredia do pôvodného stavu, potom sa vykoná doplnková náprava. Okrem toho sa urobí kompenzačná náprava na kompenzáciu dočasných strát.

Odstránenie environmentálnej škody, čo sa týka poškodenia vody alebo chránených druhov alebo prírodných biotopov, taktiež znamená, že sa odstráni každé závažné riziko, že by došlo k nepriaznivým účinkom na zdravie ľudí.

1.1.   Ciele nápravných opatrení

Účel primárnej nápravy

1.1.1.

Účelom primárnej nápravy je obnoviť poškodené prírodné zdroje a/alebo služby do pôvodného stavu alebo takmer do pôvodného stavu.

Účel doplnkovej nápravy

1.1.2.

Ak sa poškodené prírodné zdroje a/alebo služby nevrátia do pôvodného stavu, potom sa urobí doplnková náprava. Účelom doplnkovej nápravy je zabezpečiť pôvodnú úroveň prírodných zdrojov a/alebo služieb, v prípade potreby na náhradnom mieste, aká by bola zabezpečená, ak by sa poškodené miesto vrátilo do pôvodného stavu. Náhradné miesto by malo byť, kde je to možné a vhodné, geograficky spojené s poškodeným miestom, berúc do úvahy záujmy postihnutej populácie.

Účel kompenzačnej nápravy

1.1.3.

Kompenzačná náprava sa urobí s cieľom kompenzácie dočasných strát prírodných zdrojov a služieb pred ich obnovením. Táto kompenzácia spočíva v dodatočných zlepšeniach chránených prírodných a druhov alebo vody buď na poškodenom mieste alebo na náhradnom mieste. Nepredstavuje finančnú kompenzáciu pre verejnosť.

1.2.   Identifikácia nápravných opatrení

Identifikácia primárnych nápravných opatrení

1.2.1.

Musia sa zvážiť možnosti opatrení zameraných priamo na obnovu prírodných zdrojov a služieb do pôvodného stavu v skrátenej lehote alebo prostredníctvom prirodzenej regenerácie.

Identifikácia doplnkových a kompenzačných nápravných opatrení

1.2.2.

Pri určovaní rozsahu doplnkových a kompenzačných nápravných opatrení sa najprv zváži použitie ekvivalencie zdrojov alebo služieb. V rámci týchto prístupov sa najprv zvážia opatrenia, ktoré zabezpečia prírodné zdroje a/alebo služby rovnakého typu, kvality a množstva ako je typ, kvalita a množstvo poškodených prírodných zdrojov alebo služieb. Kde to nie je možné, zabezpečia sa náhradné prírodné zdroje a/alebo služby. Napríklad zníženie kvality by sa mohlo vyvážiť zvýšením množstva nápravných opatrení.

1.2.3.

Ak nie je možné použiť najskôr výber prístupov ekvivalencie zdrojov alebo služieb, použijú sa alternatívne techniky oceňovania. Príslušný orgán môže predpísať spôsob, napríklad peňažné ocenenie, na určenie rozsahu potrebných doplnkových a kompenzačných nápravných opatrení. Ak je možné oceniť stratené zdroje a/alebo služby, ale náhradné prírodné zdroje a/alebo služby nie je možné oceniť v primeranom čase alebo za primeranú cenu, potom príslušný orgán môže zvoliť nápravné opatrenia, ktorých náklady sa rovnajú odhadovanej peňažnej hodnote stratených prírodných zdrojov alebo služieb.

Doplnkové a kompenzačné nápravné opatrenia by mali byť navrhnuté tak, aby zabezpečovali dodatočné prírodné zdroje a/alebo služby, ktoré by odrážali časové preferencie a časový profil nápravných opatrení. Napríklad, čím dlhšia doba uplynie pred dosiahnutím pôvodného stavu, tým väčšie množstvo kompenzačných nápravných opatrení sa prijme (pričom iné veci sú rovnaké).

1.3.   Výber možností nápravy

1.3.1.

Primerané možnosti nápravy by sa mali vyhodnotiť použitím najlepších dostupných technológií na základe týchto kritérií:

 účinok každej možnosti na zdravie a bezpečnosť verejnosti,

 náklady na realizáciu možnosti,

 pravdepodobnosť úspechu každej možnosti,

 rozsah v akom každá možnosť zabráni budúcim škodám a predíde vedľajším škodám, ako následku realizácie danej možnosti,

 rozsah, v akom každá možnosť prospieva každej zložke prírodného zdroja a/alebo služby,

 rozsah, v akom každá možnosť zohľadňuje príslušné spoločenské, ekonomické a kultúrne záujmy a ostatné príslušné faktory špecifické pre danú lokalitu,

 čas potrebný na to, aby odstránenie environmentálnej škody bolo účinné,

 rozsah, v akom každá možnosť dosiahne obnovenie miesta, na ktorom k environmentálnej škode došlo,

 geografické prepojenie s poškodeným miestom,

1.3.2.

Pri hodnotení rozličných možností nápravy sa môžu zvoliť primárne nápravné opatrenia, ktoré v plnom rozsahu nenavrátia poškodenú vodu alebo chránené druhy alebo prirodzené biotopy do pôvodného stavu alebo ktoré ich navrátia do pôvodného stavu pomalšie. Toto rozhodnutie sa môže prijať len vtedy, ak prírodné zdroje a/alebo služby, ku ktorých strate dôjde na primárnom mieste následkom takéhoto rozhodnutia, sú vykompenzované rozsiahlejšími doplnkovými alebo kompenzačnými opatreniami na zabezpečenie rovnakej úrovne prírodných zdrojov a/alebo služieb, akú pôvodne mali zhoršené služby. To bude napríklad v prípade, keď rovnocenné prírodné zdroje a/alebo služby je možné získať inde s nižšími nákladmi. Tieto dodatočné nápravné opatrenia sa určia v súlade s pravidlami uvedenými v oddieli 1.2.2.

1.3.3.

Bez ohľadu na pravidlá uvedené v oddieli 1.3.2 a v súlade s článkom 7 ods. 3 je príslušný orgán oprávnený rozhodnúť, že sa neprijmú žiadne ďalšie nápravné opatrenia, ak:

a) už prijaté nápravné opatrenia zabezpečia, že už neexistuje závažné riziko nepriaznivých účinkov na zdravie ľudí, vodu alebo chránené druhy a prirodzené biotopy, a

b) by náklady nápravných opatrení, ktoré by sa mali prijať na dosiahnutie pôvodného stavu alebo podobnej úrovne, boli neprimerané environmentálnym prínosom, ktoré sa majú dosiahnuť.

2.   Odstránenie škôd na zemi

Prijmú sa potrebné opatrenia aspoň na zabezpečenie, aby sa príslušné znečisťujúce látky odstránili, kontrolovali, zabránilo sa ich šíreniu alebo sa znížilo ich množstvo tak, aby kontaminovaná zem, berúc do úvahy jej súčasné použitie alebo jej budúce použitie schválené v čase, kedy ku škode došlo, už nepredstavuje žiadne závažné riziko nepriaznivého účinku na zdravie ľudí. Existencia takýchto rizík sa posudzuje pomocou postupov hodnotenia rizika berúc do úvahy charakteristiku a funkciu pôdy, typ a koncentráciu škodlivých látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov, ich riziko a možnosť rozptýlenia. Použitie sa zistí na základe predpisov o využívaní územia alebo prípadne iných príslušných predpisov platných v čase, kedy ku škode došlo.

Ak sa využitie zeme zmení, prijmú sa všetky potrebné opatrenia na predchádzanie akýmkoľvek nepriaznivým účinkom na zdravie ľudí.

Ak predpisy o využívaní územia alebo iné príslušné predpisy chýbajú, charakter príslušnej oblasti, kde došlo ku škode, rozhodne o použití konkrétneho územia, berúc do úvahy jeho predpokladaný vývoj.

Zváži sa možnosť prirodzenej regenerácie, to je možnosť, kedy nedôjde k žiadnemu priamemu zásahu zo strany ľudí do procesu obnovenia.




PRÍLOHA III

ČINNOSTI UVEDENÉ V ČLÁKU 3 ODS. 1

1.

Prevádzka zariadení podliehajúcich povoleniu podľa smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ( 2 ). To znamená všetky činnosti uvedené v prílohe I smernice 96/61/ES s výnimkou zariadení alebo časti zariadení, ktoré sa používajú na výskum, vývoj a testovanie nových výrobkov a procesov.

2.

Činnosti odpadového hospodárstva, vrátane zberu, prepravy, zhodnocovania a zneškodňovania odpadov a nebezpečných odpadov, vrátane dohľadu nad týmito činnosťami a následnej starostlivosti o miesta zneškodňovania, ktoré podliehajú povoleniu alebo registrácii podľa smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch ( 3 ) a smernice Rady 91/689 z 12. decembra 1991 o nebezpečných odpadoch ( 4 ).

Tieto činnosti okrem iného zahŕňajú prevádzku skládok podľa smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1996 o skládkach odpadov ( 5 ) a prevádzku spaľovní podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov ( 6 ).

Na účely tejto smernice môžu členské štáty rozhodnúť, že tieto činnosti nebudú zahŕňať používaní splaškových kalov z čistiarní komunálnych odpadových vôd upravených na schválenú úroveň na poľnohospodárske účely.

3.

Každé vypúšťanie odpadových vôd do vnútrozemských povrchových vôd, ktoré si vyžaduje predchádzajúce povolenie podľa smernice Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia spoločenstva ( 7 ).

4.

Každé vypúšťanie látok do podzemných vôd, ktoré si vyžaduje predchádzajúce povolenie podľa smernice Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemných vôd pre znečistením niektorými nebezpečnými látkami ( 8 ).

5.

Vypúšťanie alebo injektáž znečisťujúcich látok do povrchových alebo pozemných vôd, ktoré si vyžaduje povolenie, oprávnenie alebo registráciu podľa smernice 2000/60/ES.

6.

Odber vody a vzdúvanie vody, ktoré podliehajú predchádzajúcemu povoleniu podľa smernice 2000/60/ES.

7.

Výroba, použitie, uskladnenie, spracovanie, plnenie, uvoľňovanie do životného prostredia a miestnu prepravu

a) nebezpečných látok, ako sú definované v článku 2 ods. 2 smernice Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok ( 9 );

b) nebezpečných prípravkov, ako sú definované v článku 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/45/ES z 31. mája 1999 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných prípravkov ( 10 );

c) prípravkov na ochranu rastlín, ako sú definované v článku 2 ods. 1 smernice Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní výrobkov na ochranu rastlín na trh ( 11 );

d) biocídnych výrobkov, ako sú definované v článku 2 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh ( 12 ).

8.

Preprava nebezpečného tovaru alebo znečisťujúceho tovaru cestnou dopravou, železničnou dopravou, vnútrozemskou vodnou dopravou, námornou dopravou mori alebo leteckou dopravou, ako je definovaná buď v prílohe A smernice Rady 94/55/ES z 21. novembra 1994 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzhľadom na prepravu nebezpečného tovaru cestnou dopravou ( 13 ) alebo v prílohe smernice Rady 96/49/ES z 23. júla 1996 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzhľadom na prepravu nebezpečného tovaru železničnou dopravou ( 14 ) alebo ako je definovaná v smernici Rady 93/75/EHS z 13. septembra 1993 o minimálnych požiadavkách pre plavidlá plaviace sa do prístavov spoločenstva alebo opúšťajúce prístavy spoločenstva a prepravujúce nebezpečný alebo znečisťujúci tovar ( 15 ).

9.

Činnosť zariadení podliehajúca povoleniu podľa smernice Rady 84/360/EHS z 28. júna 1984 o boji proti znečisťovaniu ovzdušia z priemyselných zariadení ( 16 ) v súvislosti s uvoľňovaním do ovzdušia ktorejkoľvek zo znečisťujúcich látok, na ktoré sa vzťahuje vyššie uvedená smernica.

10.

Akékoľvek použitie v uzavretých priestoroch, vrátane prepravy, týkajúce sa geneticky modifikovaných organizmov, ako sú definované v smernici Rady 90/219/EHS z 23. apríla 1990 o obmedzenom použití geneticky modifikovaných mikroorganizmov ( 17 ).

11.

Akékoľvek zámerné uvoľnenie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia, ich preprava a uvádzanie na trh, ako sú definované v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES ( 18 ).

12.

Cezhraničný pohyb zásielok odpadov v rámci, do alebo z Európskej únie, ktorá si vyžaduje povolenie alebo je zakázaná v zmysle nariadenia Rady (EHS) 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva ( 19 ).

▼M1

13.

Nakladanie s ťažobným odpadom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu ( 20 ).

▼M2

14.

Prevádzka úložísk podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého ( 21 ).

▼B




PRÍLOHA IV

MEDZINÁRODNÉ DOHOVORY UVEDENÉ V ČLÁKU 4 ODS. 2

a) Medzinárodný dohovor z 27. novembra 1992 o občianskoprávnej zodpovednosti za škody za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia ropnými látkami;

b) Medzinárodný dohovor z 27. novembra 1992 o zriadení Medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami;

c) Medzinárodný dohovor z 23. marca 2001 o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia olejom zo zásobníkov;

d) Medzinárodný dohovor z 3. mája 1996 o zodpovednosti a náhrade škôd pri preprave nebezpečných a škodlivých látok po mori;

e) Dohovor z 10. októbra 1989 o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené pri preprave nebezpečného tovaru po cestách, železniciach a na plavidlách vnútrozemskej plavby.




PRÍLOHA V

MEDZINÁRODNÉ PRÁVNE DOKUMENTY UVEDENÉ V ČLÁKU 4 ODS. 4

a) Parížsky dohovor z 29. júla 1960 o zodpovednosti tretích strán v oblasti jadrovej energie a Bruselský dodatkový dohovor z 31. januára 1963;

b) Viedenský dohovor z 21. mája 1963 o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody;

c) Dohovor z 12. septembra 1997 o doplnkových náhradách za jadrové škody;

d) Spoločný protokol z 21. septembra 1988 o uplatňovaní Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru;

e) Bruselský dohovor zo 17. decembra 1971 o občianskoprávnej zodpovednosti v oblasti námornej prepravy jadrového materiálu.

▼M4




PRÍLOHA VI

INFORMÁCIE A ÚDAJE UVEDENÉ V ČLÁNKU 18 ODS. 1

Informácie uvedené v článku 18 ods. 1 sa vzťahujú na prípady environmentálnej škody podľa tejto smernice, pričom v každom z uvedených prípadov sa uvádzajú tieto informácie a údaje:

1. Typ environmentálnej škody, dátum vzniku a/alebo zistenia škody. Typ environmentálnej škody sa klasifikuje ako škoda na chránených druhoch a prirodzených biotopoch, na vode a na zemi, ako sa uvádza v článku 2 bode 1.

2. Opis činnosti v súlade s prílohou III.

Členské štáty uvedú akékoľvek ďalšie relevantné informácie o skúsenostiach získaných pri vykonávaní tejto smernice.



( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).

( 2 ) Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) 1882/2003.

( 3 ) Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 39. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) 1882/2003.

( 4 ) Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 20. Smernica zmenená a doplnená smernicou 94/31/ES (Ú. v. ES L 168, 2.7.1994, s. 28).

( 5 ) Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) 1882/2003.

( 6 ) Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 91.

( 7 ) Ú. v. ES L 129, 18.5.1976, s. 23. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2000/60/ES.

( 8 ) Ú. v. ES L 20, 26.1.1980, s. 43. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

( 9 ) Ú. v. ES č. 196, 16.8.1967, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) 807/2003.

( 10 ) Ú. v. ES L 200, 30.7.1999, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) 1882/2003.

( 11 ) Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) 806/2003 (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 1).

( 12 ) Ú. v. ES L 123, 24.4.1998, s. 1. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) 1882/2003.

( 13 ) Ú. v. ES L 319, 12.12.1994, s. 7. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2003/28/ES (Ú. v. EÚ L 90, 8.4.2003, s. 45).

( 14 ) Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 25. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2003/29/ES (Ú. v. EÚ L 90, 8.4.2003, s. 47).

( 15 ) Ú. v. ES L 247, 5.10.1993, s. 19. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/84/ES (Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 53).

( 16 ) Ú. v. ES L 188, 16.7.1984, s. 20. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

( 17 ) Ú. v. ES L 117, 8.5.1990, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) 1882/2003.

( 18 ) Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) 1830/2003 (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 24).

( 19 ) Ú. v. ES L 30, 6.2.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) 2557/2001 (Ú. v. EÚ L 349, 31.12.2001, s. 1).

( 20 ) Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15.

( 21 ) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114.

Top