EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 01996L0082-20120813

Consolidated text: Smernica Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1996/82/2012-08-13

1996L0082 — SK — 13.08.2012 — 004.001


Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B

SMERNICA RADY 96/82/ES

z 9. decembra 1996

o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok

(Ú. v. ES L 010, 14.1.1997, p.13)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  No

page

date

 M1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003,

  L 284

1

31.10.2003

►M2

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2003/105/ES zo 16. decembra 2003,

  L 345

97

31.12.2003

►M3

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008

  L 311

1

21.11.2008

►M4

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2012/18/EÚ Text s významom pre EHP zo 4. júla 2012

  L 197

1

24.7.2012



Táto konsolidovaná verzia obsahuje odkazy na európsku účtovnú peňažnú jednotku a/alebo ecu, ktoré sa od 1. januára 1999 rozumejú ako odkazy na euro – nariadenie Rady (EHS) č. 3308/80 (Ú. v. ES L 345, 20.12.1980, s. 1) a nariadenie Rady (ES) č. 1103/97 (Ú. v. ES L 162, 19.6.1997, s. 1).




▼B

SMERNICA RADY 96/82/ES

z 9. decembra 1996

o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok



RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na článok 130s ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie ( 1 ),

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru ( 2 ),

konajúc v súlade s postupom stanoveným článkom 189c zmluvy ( 3 ),

(1)

keďže smernica Rady 82/501/EHS z 24. júna 1982 o nebezpečenstvách veľkých havárii pri určitých priemyselných činnostiach ( 4 ) sa týka prevencie veľkých havárií, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku určitých priemyselných činností, a obmedzenia ich následkov pre človeka a životné prostredie;

(2)

keďže zámery a princípy politiky spoločenstva v oblasti životného prostredia, ako stanovuje článok 130r ods. 1 a ods. 2 zmluvy a podrobne v programoch činnosti Európskeho spoločenstva v oblasti životného prostredia ( 5 ), sú zamerané konkrétne na udržovanie a ochranu kvality životného prostredia a ochranu ľudského zdravia pomocou preventívnych činností;

(3)

keďže Rada a predstavitelia vlád členských štátov, ktorí sa stretávajú v rámci Rady, v ich sprievodnej rezolúcii, týkajúcej sa štvrtého programu činnosti v oblasti životného prostredia ( 6 ), vyzdvihla potrebu efektívnejšieho vykonávania smernice 82/501/EHS a navrhla zrevidovať smernicu, aby v prípade potreby obsahovala možné rozšírenie jej zámeru a rozsiahlejšiu výmenu informácií v otázke medzi členskými štátmi; keďže piaty program činnosti, všeobecný prístup ktorého bol schválený Radou a predstaviteľmi vlád členských štátov, stretávajúcich sa v rámci Rady, v ich rezolúcii z 1. februára 1993 ( 7 ), tiež zdôrazňuje zlepšenie manažmentu rizika a havárií;

(4)

keďže na základe havárií v Bhopále a Mexico City, ktoré ukázali nebezpečenstvo, ktoré vzniká, keď sa nachádzajú v blízkosti nebezpečné závody a obytné domy, rezolúcia Rady zo 16. októbra 1989 vyzvala Komisiu, aby začlenila do smernice 82/501/EHS opatrenia týkajúce sa kontrol pri plánovaní využitia zeme, keď sú schválené nové inštalácie a keď urbanistický rozvoj existuje v okolí existujúcich inštalácií;

(5)

keďže spomenutá rezolúcia Rady vyzvala Komisiu, aby pracovala s členskými štátmi z dôvodu väčšieho vzájomného porozumenia a zosúlaďovania národných princípov a praktík v oblasti bezpečnostných správ;

(6)

keďže je žiaduce spojiť získané skúsenosti z rôznych prístupov v oblasti kontroly ohrození veľkými haváriami; keďže Komisia a členské štáty musia rozvíjať svoje vzťahy s príslušnými medzinárodnými orgánmi a snažiť sa vytvoriť opatrenia rovnocenné tým, ktoré sú stanovené touto smernicou na použitie v tretích krajinách;

(7)

keďže Dohovor Európskej hospodárskej komisie Spojených národov o cezhraničných vplyvoch priemyselných havárií zabezpečuje opatrenia týkajúce sa prevencie, pripravenosti a zodpovednosti za priemyselné havárie schopné spôsobiť cezhraničné účinky, ako aj zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti;

(8)

keďže smernica 82/501/EHS vytvorila prvú etapu v zosúlaďovacom procese; keďže spomenutá smernica sa musí zrevidovať a doplniť, aby zodpovedajúcim a účinným spôsobom zabezpečila vysokú úroveň ochrany v spoločenstve; keďže súčasné zosúlaďovanie je obmedzené opatreniami, ktoré sú potrebné na účinnejší systém na prevenciu veľkých havárií s rozsiahlymi účinkami a na obmedzenie ich následkov;

(9)

keďže veľké havárie môžu mať následky za hranicami; keďže ekologické a hospodárske náklady nehody nie sú kryté len postihnutým podnikom, ale aj členskými štátmi, ktorých sa to týka; keďže je preto potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany v rámci celého spoločenstva;

(10)

keďže ustanovenia tejto smernice musia byť uplatnené bez dosahu na opatrenia spoločenstva, ktoré sa týkajú bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

(11)

keďže použitie zoznamu špecifikujúceho určité inštalácie, pričom sú vyňaté tie s identickým rizikom, nie je vhodnou praxou a môže byť potenciálnym zdrojom veľkých havárií; keďže rozsah smernice 82/501/EHS sa musí upraviť, aby opatrenia boli uplatniteľné na všetky podniky, kde sa nebezpečné látky nachádzajú v dostatočne veľkých množstvách, kedy by mohli vytvoriť nebezpečenstvo vzniku veľkej havárie;

(12)

keďže s ohľadom na zmluvu a v súlade s príslušnými právnymi predpismi spoločenstva si môžu členské štáty zachovať alebo prijať príslušné opatrenia pre činnosti súvisiace s dopravou v dokoch, prístavných hrádzach a zoraďovacích nádražiach, ktoré sú vyňaté z tejto smernice, z dôvodu zabezpečenia takej úrovne bezpečnosti, aby bola rovnocenná tej, ktorú vytvorila táto smernica;

(13)

keďže preprava nebezpečných látok potrubiami tiež potenciálne môže spôsobiť veľké havárie; keďže Komisia musí po zhromaždení a zhodnotení informácií o existujúcich mechanizmoch v rámci spoločenstva na reguláciu takých činností a vznikajúcich príslušných incidentov pripraviť komunikačné prostriedky a vhodný nástroj na konanie v tejto oblasti, ak by to bolo potrebné;

(14)

keďže s prihliadnutím na zmluvu a v súlade s príslušnými právnymi predpismi spoločenstva môžu členské štáty zachovať alebo prijať opatrenia týkajúce sa skládok odpadu, ktoré nepatria do oblasti pôsobnosti tejto smernice;

(15)

keďže analýza veľkých havárií, ktoré sú hlásené spoločenstvu, indikuje, že väčšina z nich je výsledok riadiacich alebo organizačných nedostatkov; keďže je preto potrebné stanoviť na úrovni spoločenstva základné princípy pre riadiace systémy, ktoré musia vyhovovať prevencii a kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií a zároveň ktoré obmedzujú ich následky;

(16)

keďže rozdiely v opatreniach pre ciele inšpekcie podnikov príslušnými orgánmi môžu spôsobovať, že úrovne ochrany sú rozdielne; keďže je potrebné stanoviť na úrovni spoločenstva základné požiadavky, ktoré musia systémy inšpekcie vytvorené v členských štátoch spĺňať;

(17)

keďže na účely demonštrovania, že všetko potrebné na prevenciu veľkých havárií bolo vykonané, je potrebné pripraviť eventuálne plány a opatrenia zodpovednosti, prevádzkovateľ musí v prípade, ak sa v podniku nachádzajú nebezpečné látky v rozsiahlom množstve, poskytnúť informácie príslušnému orgánu vo forme správy o bezpečnosti, ktorá obsahuje informácie o podniku, prítomných nebezpečných látkach, inštaláciách alebo skladovacích zariadeniach, o možných veľkých haváriách a dostupnom systéme riadenia, čo je potrebné na prevenciu a zníženie rizika veľkých havárií a na umožnenie vytvorenia potrebných opatrení na obmedzenie ich následkov;

(18)

keďže na účely zníženia rizika reťazovej reakcie, keď podniky sú postavené takým spôsobom alebo sa nachádzajú blízko seba, že môže vzniknúť pravdepodobnosť a možnosť veľkej havárie, alebo zhoršiť jej následky, mali by existovať opatrenia na výmenu príslušných informácií a pre spoluprácu na informovanie verejnosti;

(19)

keďže na účely podporovania prístupu k informáciám o životnom prostredí by verejnosť mala mať prístup k správam o bezpečnosti, ktoré pripravili prevádzkovatelia, a osobám, ktoré by prípadne mohli byť postihnuté veľkou haváriou, by mali byť poskytnuté informácie, ktoré ich budú dostatočne informovať o správnych postupoch v prípade takej udalosti;

(20)

keďže na účely zabezpečenia voči havarijným prípadom v prípade podnikov, kde sú prítomné nebezpečné látky v rozsiahlom množstve, je potrebné pripraviť núdzové externé a interné plány a vytvoriť systémy na zabezpečenie, aby tieto boli preskúšané a zrevidované v prípade potreby a uplatnené v prípade veľkej havárie alebo v prípade jej pravdepodobnosti;

(21)

keďže zamestnanci podniku musia byť poučení o internom núdzovom pláne a verejnosť musí byť poučená o externom núdzovom pláne;

(22)

keďže na účely väčšej ochrany obytných oblastí, oblastí verejného určenia a oblastí prírodného charakteru alebo citlivých oblastí je potrebné pre využitie zeme alebo príslušné politiky uplatnené v členských štátoch brať do úvahy potrebu, aby sa dodržaná dostatočná vzdialenosť medzi takými oblasťami a podnikmi, ktoré predstavujú také nebezpečenstvá, a tam, kde sa to týka takých podnikov, tiež brať do úvahy doplnkové technické opatrenia, aby sa ohrozenie ľudí nezvýšilo;

(23)

keďže na účely zabezpečenia, že adekvátne opatrenia o zodpovednosti sú prijaté v prípade vzniku veľkej havárie, musí prevádzkovateľ okamžite informovať príslušné orgány a poskytnúť informácie potrebné pre nich, aby zhodnotili účinok havárie;

(24)

keďže na účely zabezpečenia výmeny informácií a na prevenciu ďalších havárií podobného charakteru by členské štáty mali Komisii poslať informácie týkajúce sa veľkých havárií, ktoré sa vyskytli na ich území, a tak Komisia môže analyzovať začlenené nebezpečenstvá a prevádzkovať systém na šírenie súvisiacich informácií, a to o veľkých haváriách a následnom poučení z nich; keďže tieto informácie tiež zahŕňajú „skoro zlyhania“, ktoré členské štáty považujú za technicky zaujímavé z hľadiska prevencie veľkých havárií a obmedzenia ich následkov,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:



Článok 1

Cieľ

Táto smernica je zameraná na prevenciu veľkých havárií za prítomnosti nebezpečných látok a na obmedzenie ich následkov pre človeka a životné prostredie s ohľadom na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany v rámci spoločenstva zodpovedajúcim a účinným spôsobom.

Článok 2

Rozsah

1.  Smernica sa uplatní na podniky, kde sú prítomné nebezpečné látky v množstvách rovných alebo prevyšujúcich množstvá, ktoré sú uvedené v prílohe I, časť 1 a 2, stĺpec 2, s výnimkou článkov 9, 11 a 13, ktoré sa uplatňujú na každý podnik, kde sú prítomné nebezpečné látky zv množstvách rovných alebo prevyšujúcich množstvá, ktoré sú uvedené v prílohe I, časť 1 a 2, stĺpec 3.

Na účely tejto smernice „prítomnosť nebezpečných látok“ znamená aktuálnu alebo predpokladanú prítomnosť takých látok v podniku alebo takých, ktoré by mohli vzniknúť pri strate kontroly nad priemyselným chemickým procesom, v množstvách rovných alebo prevyšujúcich prahy uvedené v časti 1 a 2 v prílohe I.

2.  Ustanovenia tejto smernice platia bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia spoločenstva, týkajúce sa pracovného prostredia, a najmä bez dosahu na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci ( 8 ).

Článok 3

Definície

Na účely tejto smernice:

1. „podnik“ znamená celú oblasť, ktorú kontroluje prevádzkovateľ, kde sú prítomné nebezpečné látky v jednej alebo viacerých inštaláciách, vrátane spoločných alebo súvisiacich infraštruktúr alebo činností;

2. „inštalácia“ znamená technickú jednotku v rámci podniku, kde sa nebezpečné látky vyrábajú, používajú, manipulujú alebo skladujú. Zahŕňa všetky zariadenia, štruktúry, potrubia, stroje, nástroje, súkromné železničné vedľajšie koľaje, doky, plošiny na vykládku zásobujúce inštaláciu, hadice, sklady alebo podobné štruktúry, pohyblivé alebo iné potrebné na prevádzku inštalácie;

3. „prevádzkovateľ“ znamená každý alebo spoločný subjekt, ktorý prevádzkuje alebo vlastní podnik alebo inštaláciu alebo, ak je to zabezpečené vnútroštátnymi právnymi predpismi, mu bola udelená hospodárska právomoc technicky ju prevádzkovať;

4. „nebezpečná látka“ znamená látku, zlúčeninu alebo prípravok uvedený v prílohe I, časť 1, alebo ak spĺňa kritéria stanovené v prílohe I, časť 2, a je vo forme suroviny, výrobku, polovýrobku, zostatku alebo pomocného materiálu vrátane takých látok, u ktorých je odôvodnene predpokladané, že môžu byť generované v prípade nehody;

5. „veľká havária“ znamená vznik veľkej emisie, požiaru alebo výbuchu v dôsledku nekontrolovateľných rozvojov počas prevádzky každého podniku podľa tejto smernice a ktoré vedú k vážnemu ohrozeniu ľudského zdravia alebo životného prostredia, okamžitému alebo neskoršiemu, vnútri alebo mimo podniku a obsahuje jednu alebo viac nebezpečných látok;

6. „nebezpečenstvo“ znamená skutočnú vlastnosť nebezpečnej látky alebo fyzikálnej situácie s potenciálnym poškodením ľudského zdravia alebo životného prostredia;

7. „riziko“ znamená pravdepodobnosť špecifického účinku vznikajúceho v rámci špecifického obdobia alebo za špecifických okolností;

8. „skladovanie“ znamená prítomnosť množstva nebezpečných látok pre ciele uskladnenia, bezpečnej úschovy alebo v zásobe.

Článok 4

Výnimky

Táto smernica neplatí pre:

a) vojenské podniky, inštalácie alebo skladovacie zariadenia;

b) ohrozenia vznikajúce pri ionizujúcom žiarení;

c) prepravu nebezpečných látok a pomocné dočasné skladovanie na ceste, vnútorné vodné cesty, more alebo vzdušný priestor, mimo podnikov podľa tejto smernice vrátane nakládky a vykládky a dopravy do a z iných prostriedkov prepravy v dokoch, prístavných hrádzach a zoraďovacích nádražiach;

d) prepravu nebezpečných látok v potrubiach, vrátane čerpacích staníc, mimo podniku podľa tejto smernice;

▼M2

e) využitie (výskum, ťažba a spracovanie) minerálov v baniach, lomoch alebo prostredníctvom vrtov, s výnimkou chemických a tepelných spracovateľských postupov a s nimi súvisiaceho skladovania, ktoré zahŕňa nebezpečné látky podľa prílohy I;

f) ťažba na mori a využitie minerálov, vrátane uhľovodíkov;

▼M2

g) skládky odpadu, s výnimkou zariadení na zneškodňovanie hlušiny, vrátane kalových nádrží a hrádzí, obsahujúcich nebezpečné látky podľa prílohy I, najmä ak sa využívajú v súvislosti s chemickým a tepelným spracovaním minerálov.

▼B

Článok 5

Všeobecné povinnosti prevádzkovateľa

1.  Členské štáty zabezpečia, že prevádzkovateľ je povinný prijať všetky opatrenia potrebné na prevenciu veľkých havárií a obmedziť ich následky na človeka a životné prostredie.

2.  Členské štáty zabezpečia, že od prevádzkovateľa sa bude žiadať, aby preukázal príslušnému orgánu, v súlade s článkom 16, ďalej len príslušný orgán, kedykoľvek pre ciele inšpekcie a kontrol, v súlade s článkom 18, že prijal všetky nevyhnutné opatrenia, ako to špecifikuje táto smernica.

Článok 6

Hlásenie

1.  Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľa, aby zaslal príslušnému orgánu hlásenie v nasledujúcom časovom období:

 pre nové podniky, najvhodnejším časovým obdobím je ešte pred začiatkom konštrukcie alebo prevádzky,

 pre existujúce podniky, jeden rok od dátumu uvedeného v článku 24 ods. 1,

▼M2

 pre podniky, ktoré následne spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, do 3 mesiacov po uplynutí dátumu, keď sa smernica uplatní na dotknuté podniky, ako je to uvedené v prvom pododseku článku 2 ods. 1.

▼B

2.  Hlásenie vyžadované odsekom 1 obsahuje nasledujúce údaje:

a) meno alebo obchodný názov prevádzkovateľa a úplnú adresu daného podniku;

b) registrované miesto podnikania prevádzkovateľa spolu s úplnou adresou;

c) meno alebo postavenie osoby, ktorá zastupuje podnik, ak sa odlišuje od písm. a);

d) dostatočné informácie na identifikáciu nebezpečných látok alebo kategórie látok, ktoré sú zahrnuté;

e) množstvá a fyzické formy nebezpečných látok alebo látok zahrnutých;

f) činnosť alebo navrhnutú činnosť na inštalácii alebo skladovacom zariadení;

g) okamžité prostredie podniku (prvky schopné spôsobiť veľkú haváriu alebo zhoršiť jej účinky).

3.  V prípade existujúcich podnikov, o ktorých prevádzkovateľ poskytol všetky informácie podľa odseku 2 príslušnému orgánu v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva od dátumu nadobudnutia platnosti tejto smernice, hlásenie podľa odseku 1 sa nevyžaduje.

4.  V prípade, že:

 akékoľvek závažnejšie zvýšenie množstva alebo závažná zmena charakteru alebo fyzickej formy prítomnej nebezpečnej látky, ako je to zaznamenané v hlásení, ktoré poskytuje prevádzkovateľ v súlade s odsekom 2, alebo každá zmena v procese jej používania alebo

▼M2

 zmena podniku alebo zariadenia, ktoré by mohlo mať významné následky na nebezpečenstvo veľkej havárie, alebo

▼B

 prevádzka inštalácie je ukončená,

prevádzkovateľ okamžite informuje príslušný orgán o zmene situácie.

Článok 7

Politika prevencie veľkých havárií

1.  Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľa, aby vyhotovil dokument, ktorý stanoví politiku prevencie veľkej havárie a zabezpečil, aby bola vhodným spôsobom vykonaná. Politika prevencie veľkej havárie, stanovená prevádzkovateľom, musí byť navrhnutá tak, aby garantovala vysokú úroveň ochrany človeka a životného prostredia vhodnými prostriedkami, štruktúrami a systémami riadenia.

▼M2

1a.  Pre podniky, ktoré následne spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, sa vyhotoví dokument uvedený v odseku 1 bez odkladu, v každom prípade však do 3 mesiacov po uplynutí dátumu, odkedy sa uvedená smernica uplatňuje na dotknutý podnik, ako je to uvedené v prvom pododseku článku 2 ods. 1.

▼B

2.  Dokument musí zohľadňovať princípy, ktoré obsahuje príloha III, a musí byť prístupný pre potreby príslušných orgánov na ciele, medzi iným, uplatnenia článku 5 ods. 2 a 18.

3.  Tento článok sa nevzťahuje na podniky uvedené v článku 9.

Článok 8

Reťazová reakcia

1.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán, ktorý používa informácie získané od prevádzkovateľa v súlade s článkom 6 a 9, identifikoval podniky alebo skupiny podnikov, kde by sa pravdepodobnosť a možnosť alebo následky veľkej havárie mohli zhoršiť z dôvodu umiestnenia alebo blízkosti takých podnikov a ich zásob nebezpečných látok.

2.  Členské štáty musia zabezpečiť, že v prípade takých identifikovaných podnikov:

a) sa príslušné informácie vymieňajú vhodným spôsobom, aby tieto podniky mohli zohľadniť charakter a rozsah celkového ohrozenia veľkými haváriami vo svojej politike prevencie veľkých havárií, systémoch riadenia bezpečnosti, správach o bezpečnosti a vnútorných núdzových plánoch;

▼M2

b) sú vytvorené opatrenia na spoluprácu pri informovaní verejnosti a pri poskytovaní informácií orgánu, ktorý je zodpovedný za prípravu externých núdzových plánov.

▼B

Článok 9

Správy o bezpečnosti

1.  Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľa vypracovávať správy o bezpečnosti na ciele:

a) demonštrovania, že politika prevencie veľkých havárií a systém riadenia bezpečnosti na jej uplatnenie sú účinné v súlade s informáciou uvedenou v prílohe III;

b) demonštrovania, že ohrozenia veľkými haváriami boli identifikované a že potrebné opatrenia boli prijaté na prevenciu takých havárií a na obmedzenie ich následkov pre človeka a životné prostredie;

c) demonštrovania, že adekvátna bezpečnosť a spoľahlivosť bola začlenená do návrhu, konštrukcie, prevádzky a údržby každej inštalácie, skladovacieho zariadenia, zariadenia a infraštruktúry spojenej s ich prevádzkou, ktorá súvisí s nebezpečenstvami veľkých havárií vnútri podniku,

d) demonštrovania, že interné núdzové plány boli vytvorené a boli poskytnuté informácie na zabezpečenie vytvorenia externého plánu pre ciele prijatia potrebných opatrení v prípade veľkej havárie;

e) poskytnutia dostatočných informácií príslušnému orgánu, aby bol schopný vydať rozhodnutia v podmienkach nových činností alebo rozvojov okolo existujúcich podnikov.

▼M2

2.  Správa o bezpečnosti obsahuje minimálne údaje a informácie uvedené v prílohe II. Určí tiež príslušné organizácie podieľajúce sa na vypracovaní správy. Bude obsahovať aj aktualizovaný zoznam nebezpečných látok, ktoré sa nachádzajú v podniku.

▼B

Správy o bezpečnosti alebo časti správ alebo každý iný ekvivalent správ, pripravený v súlade s ostatnými právnymi predpismi, môžu byť kombinované do samostatnej správy o bezpečnosti pre ciele tohto článku, kde taká forma zamedzí nepotrebnej duplicite informácií a opakovaniu práce prevádzkovateľa alebo príslušného orgánu za podmienok, že všetky požiadavky tohto článku sú splnené.

3.  Správy o bezpečnosti podľa odseku 1 sa zašlú príslušnému orgánu v nasledujúcich termínoch:

 pre nové podniky je odôvodnený termín pred začiatkom konštrukcie alebo prevádzky,

 pre existujúce podniky, na ktoré sa predtým nevzťahovala smernica 82/501/EHS, tri roky od dátumu uvedeného v článku 24 ods. 1,

 pre ostatné podniky dva roky od dátumu uvedeného v článku 24 ods. 1,

▼M2

 pre podniky, ktoré následne spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, bez odkladu, v každom prípade však do jedného roka odkedy sa uvedená smernica uplatňuje na dotknutý podnik, ako je to uvedené v prvom pododseku článku 2 ods. 1,

▼B

 v prípade pravidelných prehľadov podľa odseku 5 bezodkladne.

4.  Predtým, ako prevádzkovateľ začne konštrukciu alebo prevádzku, alebo v prípadoch podľa ►M2  druhej, tretej, štvrtej a piatej zarážky ◄ odseku 3, príslušný orgán v príslušnom termíne po obdržaní správy:

 oznámi závery jeho preverenia správy o bezpečnosti vypracovanej prevádzkovateľom, ak je to potrebné po vyžiadaní doplnkových informácií alebo

 zakáže spustenie prevádzky alebo pokračovať v prevádzke daného podniku v súlade s právomocami a postupmi podľa článku 17.

5.  Správa o bezpečnosti sa pravidelne reviduje a podľa potreby aktualizuje:

 minimálne každých päť rokov,

 pri každej príležitosti na základe podnetu prevádzkovateľa alebo na požiadanie príslušného orgánu, na základe nových faktov alebo zohľadnených nových technických poznatkov v otázkach bezpečnosti, napríklad keď to vyplynulo z analýzy nehôd, alebo podľa možnosti „skoro zlyhaní“ alebo na základe rozvoja poznatkov týkajúcich sa odhadu rizík.

6.  

a) Kde je preukázané k spokojnosti príslušného orgánu, že konkrétne látky, nachádzajúce sa v podniku, alebo ich časť nie sú v stave vyvolať nebezpečenstvo veľkej havárie, potom členské štáty môžu, v súlade s kritériami podľa písmena b), obmedziť informácie, ktoré majú byť uvedené v správe o bezpečnosti len na tie otázky, ktoré súvisia s prevenciou zbytkového nebezpečenstva veľkej havárie a na obmedzenie jej následkov pre človeka a životné prostredie.

▼M3

b) Komisia stanovuje zosúladené kritériá na rozhodnutie príslušného orgánu, či podnik je v stave nevytvoriť nebezpečenstvo veľkej havárie v zmysle písmena a). Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 22 ods. 3.

▼B

c) Členské štáty zabezpečia, že príslušný orgán oboznámi Komisiu so zoznamom podnikov, udávajúc dôvody. Komisia postupuje zoznamy každoročne výboru v súlade s článkom 22.

▼M2

d) Komisia je vyzvaná, aby do 31. decembra 2006 v úzkej spolupráci s členskými štátmi zrevidovala existujúcu „Príručku na zostavenie správy o bezpečnosti“.

▼B

Článok 10

Úprava inštalácie, podniku alebo skladovacieho zariadenia

V prípade úpravy inštalácie, podniku, skladovacieho zariadenia alebo procesu alebo charakteru alebo množstva nebezpečných látok, čo by mohlo mať závažné vplyvy na ohrozenie veľkou haváriou, členské štáty zabezpečia, že prevádzkovateľ:

 preskúma a kde je to potrebné, upraví politiku prevencie veľkých havárií, systémy riadenia a postupy v súlade s článkami 7 a 9,

 preskúma a kde je to potrebné, upraví správy o bezpečnosti a informuje príslušný orgán podľa článku 16 o detailoch takej úpravy ešte skôr, ako pristúpi k úprave.

Článok 11

Núdzové plány

1.  Členské štáty zabezpečia, že pre všetky podniky, na ktoré sa uplatňuje článok 9:

a) prevádzkovateľ vytvára interný núdzový plán na prijatie opatrení v rámci podniku,

 pre nové podniky pred začatím prevádzky,

 pre existujúce podniky, na ktoré sa predtým smernica 82/501/EHS nevzťahovala, tri roky od dátumu uvedeného v článku 24 ods. 1,

 pre ostatné podniky dva roky od dátumu uvedeného v článku 24 ods. 1,

▼M2

 pre podniky, ktoré následne spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, bez odkladu, v každom prípade však do jedného roka po dátume, keď sa táto smernica uplatňuje na dotknutý podnik, ako je to uvedené v prvom pododseku článku 2 ods. 1;

▼B

b) prevádzkovateľ poskytuje príslušným orgánom potrebné informácie, aby tieto mohli navrhnúť externý núdzový plán v nasledujúcich termínoch:

 pre nové podniky pred začatím prevádzky,

 pre existujúce podniky, na ktoré sa predtým smernica 82/501/EHS nevzťahovala, tri roky od dátumu uvedeného v článku 24 ods. 1,

 pre ostatné podniky dva roky od dátumu uvedeného v článku 24 ods. 1,

▼M2

 pre podniky, ktoré následne spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, bez odkladu, v každom prípade však do jedného roka po dátume, keď sa táto smernica uplatňuje na dotknutý podnik, ako je to uvedené v prvom pododseku článku 2 ods. 1;

▼B

c) orgány určené na tento účel členskými štátmi navrhnú externý núdzový plán na prijatie opatrení mimo podniku.

2.  Núdzové plány musia byť vytvorené tak, aby:

 obsahovali a kontrolovali incidenty tak, aby minimalizovali účinky, ako aj obmedzovali škody na človeku, životnom prostredí a majetku,

 zaviedli opatrenia potrebné na ochranu človeka a životného prostredia pred účinkami veľkých havárií,

 oznamovali potrebné informácie verejnosti a službám alebo orgánom, ktoré sa zaoberajú danou oblasťou,

 zabezpečovali obnovenie a očistenie životného prostredia po veľkej havárii.

Núdzové plány obsahujú informácie, ktoré sú uvedené v prílohe IV.

▼M2

3.  Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti príslušných orgánov musia členské štáty zabezpečiť, aby boli interné núdzové plány podľa tejto smernice vypracované na základe porady s personálom zamestnaným v podniku, a to vrátane relevantného personálu subdodávateľov a aby sa s verejnosťou konzultovali externé núdzové plány pri ich tvorbe alebo aktualizovaní.

▼B

4.  Členské štáty zabezpečia, že interný a externý núdzový plán sa preskúmajú, preskúšajú a tam, kde je to potrebné, zrevidujú a aktualizujú prevádzkovateľmi a určenými orgánmi vo vhodných intervaloch, avšak nie neskôr ako po troch rokoch. Prieskum zohľadňuje zmeny, ktoré sa uskutočnili v daných podnikoch alebo v rámci súvisiacich núdzových služieb, nové technické poznatky a poznatky týkajúce sa ohlasu na veľké havárie.

▼M2

4a.  So zreteľom na externé núdzové plány musia vziať členské štáty do úvahy potrebu posilniť spoluprácu pri zabezpečovaní civilnej ochrany v závažných prípadoch.

▼B

5.  Členské štáty zabezpečia, že núdzové plány sú prevádzkovateľom účinne uplatňované bezodkladne a ak je to potrebné, tak určeným príslušným orgánom pre tento cieľ:

 keď vznikla veľká havária,

 keď vznikla nekontrolovaná udalosť, ktorá na základe svojho charakteru by podľa očakávania mohla viesť k veľkej havárii.

6.  Príslušný orgán môže rozhodnúť, na základe predloženia dôvodov na také rozhodnutie, z hľadiska informácií, ktoré sú obsiahnuté v správe o bezpečnosti, že sa požiadavka na vytvorenie externého núdzového plánu podľa odseku 1 neuplatňuje.

Článok 12

Plánovanie využitia pôdy

1.  Členské štáty zabezpečia, že zámery na prevenciu veľkých havárií a obmedzenie následkov takých havárií sa zohľadnia pri ich politikách využitia pôdy a/alebo iných príslušných politikách. Sledujú tieto ciele pomocou kontroly:

a) umiestnenia nových podnikov,

b) modifikácie existujúcich podnikov, ktoré pokrýva článok 10,

c) nové rozvoje, ako sú dopravné spojenia, lokalizácie s frekventovaným výskytom verejných alebo obytných oblastí v blízkosti existujúcich podnikov, kde umiestnenie podniku alebo nové rozvoje sú také, že by mohli zvýšiť riziko následkov veľkej havárie.

▼M2

Členské štáty zabezpečia, že ich územné plánovanie a/alebo iné príslušné politiky a postupy na vykonávanie týchto politík berú z dlhodobého hľadiska do úvahy potrebu zachovať primerané vzdialenosti medzi podnikmi, ktoré spadajú pod túto smernicu a obytnými oblasťami, verejne využívanými budovami a oblasťami, hlavnými dopravnými trasami v čo najväčšej možnej miere, rekreačnými oblasťami a oblasťami so zvláštnou prirodzenou citlivosťou alebo so zvláštnym významom, a v prípade existujúcich podnikov potrebu ďalších technických opatrení v súlade s článkom 5 tak, aby sa nezvýšili riziká pre ľudí.

▼M2

1a.  Komisia je vyzvaná, aby do 31. decembra 2006 v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracovala usmernenia definujúce technickú databázu, a to vrátane údajov o rizikách a scenároch rizík, s cieľom zabezpečiť súlad medzi podnikmi spadajúcimi pod túto smernicu a oblasťami uvedenými v odseku 1. Vymedzenie tejto databázy zohľadní v čo najväčšej možnej miere vyhodnotenia vykonané príslušnými orgánmi, informácie získané od prevádzkovateľov ako aj ostatné relevantné informácie ako napr. socio-ekonomické prínosy z rozvoja a zmierňujúce účinky núdzových plánov.

▼B

2.  Členské štáty zabezpečia, že všetky príslušné orgány a plánujúce orgány, ktoré zodpovedajú za rozhodnutia v tejto oblasti, vytvoria príslušné konzultačné postupy na zabezpečenie vykonávania politík vytvorených podľa odseku 1. Postupy sa navrhnú tak, aby zabezpečovali, že technické poradenstvo o rizikách, ktoré vytvára podnik, je prístupné buď od prípadu k prípadu, alebo na generickom základe, kedy boli prijaté rozhodnutia.

Článok 13

Informácie o bezpečnostných opatreniach

▼M2

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa pravidelne poskytovali informácie o bezpečnostných opatreniach a potrebnom správaní v prípade havárie v najvhodnejšej forme, bez toho, aby ich bolo potrebné žiadať, osobám a všetkým ustanovizniam slúžiacim verejnosti (ako sú školy a nemocnice), ktoré by mohli byť postihnuté závažnou haváriou, pôvodcom ktorej by bol podnik podľa článku 9.

▼B

Informácie sa revidujú každé tri roky a kde je to potrebné, opakovane a aktualizované, minimálne ak existuje úprava v zmysle článku 10. Tak isto sú stále prístupné verejnosti. Maximálne časové obdobie medzi opakovaním informácií smerom k verejnosti v každom prípade nepresiahne päť rokov.

Také informácie obsahujú minimálne informácie, ktoré sú uvedené v prílohe V.

2.  Členské štáty s ohľadom na možnosť veľkej havárie s cezhraničnými účinkami, ktorá vzniká v podniku podľa článku 9, poskytujú dostatočné informácie potenciálne postihnutým členským štátom, tak že všetky príslušné opatrenia uvedené v článkoch 11, 12 a v tomto článku sa uplatňujú tam, kde je to možné postihnutými členskými štátmi.

3.  Ak v prípade daného členského štátu, ktorý rozhodol, že podnik sa nachádza blízko územia druhého členského štátu, nie je schopný spôsobiť ohrozenie veľkou haváriou za jeho hranicami, pre ciele článku 11 ods. 6 a nie je teda potrebné vytvoriť externý núdzový plán, tento informuje o tom ostatné členské štáty.

4.  Členské štáty zabezpečia, že správa o bezpečnosti je prístupná verejnosti. Prevádzkovateľ môže požiadať príslušný orgán, aby zamlčal určité časti správy, týkajúce sa priemyselných, obchodných alebo osobných dôverných údajov, verejnej bezpečnosti alebo národnej obrany. V takých prípadoch, na základe schválenia príslušným orgánom, prevádzkovateľ poskytne orgánu a sprístupni verejnosti upravenú správu, ktorá neobsahuje tieto údaje.

5.  Členské štáty zabezpečia, že verejnosť je schopná poskytnúť svoj názor v nasledujúcich prípadoch:

 plánovanie nových podnikov podľa článku 9,

 úpravy existujúcich podnikov podľa článku 10, kde také úpravy sú podriadené povinnostiam podľa tejto smernice ako plánovanie,

 rozvoje okolo takých existujúcich podnikov.

▼M2

6.  V prípade podnikov podliehajúcich ustanoveniam článku 9, členské štáty zabezpečia, aby bol zoznam nebezpečných látok podľa článku 9 ods. 2 sprístupnený verejnosti, podliehajúc ustanoveniam odseku 4 tohoto článku a článku 20.

▼B

Článok 14

Informácie, ktoré musí poskytnúť prevádzkovateľ následne po havárii

1.  Členské štáty zabezpečia, že podľa možnosti čo najskôr po havárii bude prevádzkovateľ požiadaný, pri použití najvhodnejších prostriedkov, aby:

a) informoval príslušné orgány;

b) poskytol im nasledujúce informácie, hneď ako budú prístupné:

 okolnosti havárie,

 nebezpečné látky, ktoré boli prítomné,

 údaje dostupné na zhodnotenie účinkov havárie na človeka a životné prostredie a

 prijaté núdzové opatrenia;

c) ich informoval o zamýšľaných opatreniach:

 na zmenšenie stredne a dlhodobých účinkov havárie,

 na prevenciu opakovaného vzniku takej havárie;

d) aktualizoval poskytnuté informácie, ak ďalšie vyšetrenia zistia ďalšie skutočnosti, ktoré menia tieto informácie alebo vyvodené závery.

2.  Členské štáty vyžadujú od príslušného orgánu, aby:

a) zabezpečil prijatie všetkých potrebných okamžitých, strednodobých a dlhodobých opatrení, ktoré môže schváliť;

b) zhromaždil inšpekciou, vyšetrovaním alebo inými vhodnými prostriedkami informácie potrebné na celú analýzu technického, organizačného a riadiaceho aspektu veľkej havárie;

c) podnikol vhodné opatrenia na zabezpečenie, že prevádzkovateľ prijíma všetky potrebné nápravné opatrenia, a

d) predložil odporúčania na budúce preventívne opatrenia.

Článok 15

Informácie, ktoré musia členské štáty poskytnúť Komisii

1.  Z dôvodu prevencie a zmiernenia veľkej havárie členské štáty informujú Komisiu podľa možnosti čo najskôr o veľkých haváriách, podľa kritérií v prílohe VI, ktoré sa vyskytli na ich území. Informujú o nasledujúcich údajoch:

a) členský štát, názov a adresa orgánu, ktorý zodpovedá sa správu;

b) dátum, čas a miesto veľkej havárie vrátane úplného mena prevádzkovateľa a adresy daného podniku;

c) krátky popis okolností havárie vrátane prítomných nebezpečných látok a okamžitých účinkov na človeka a životné prostredie;

d) krátky popis prijatých núdzových opatrení a okamžitých bezpečnostných opatrení na prevenciu opakovania.

▼M3

2.  Členské štáty hneď, ako sú zhromaždené informácie stanovené v článku 14, informujú Komisiu o výsledku svojej analýzy a odporúčaniach prostredníctvom formulára vytvoreného a aktualizovaného regulačným postupom uvedeným v článku 22 ods. 2.

Podávajúc správu o týchto informáciách, členské štáty sa môžu omeškať len v prípade plnenia právnych postupov, keď také podávanie správ môže následne ovplyvniť také postupy.

▼B

3.  Členské štáty informujú Komisiu o názve a adrese každého orgánu, ktorý by mohol mať príslušné informácie o veľkých nehodách a ktorý je schopný radiť príslušným orgánom iných členských štátov, ktoré musia vstupovať v prípade takej havárie.

Článok 16

Príslušný orgán

Bez ohľadu na zodpovednosť prevádzkovateľa, členské štáty vytvoria alebo menujú príslušný orgán alebo orgány, ktoré budú zodpovedné za výkon povinností, ktoré ukladá táto smernica, a v prípade potreby orgány, ktoré pomáhajú príslušnému orgánu alebo orgánom na technickej úrovni.

Článok 17

Zákaz prevádzky

1.  Členské štáty zakážu prevádzku alebo spustenie prevádzky každého podniku, inštalácie alebo skladovacieho zariadenia alebo ich inej časti, kde opatrenia prijaté prevádzkovateľom na prevenciu a zmiernenie veľkých havárií sú veľmi nedostatočné.

Členské štáty zakážu prevádzku alebo spustenie prevádzky každého podniku, inštalácie alebo skladovacieho zariadenia alebo ich inej časti, ak prevádzkovateľ nepredložil hlásenie, správy alebo iné informácie, ktoré sa vyžadujú v tejto smernici v rámci stanovenej lehoty.

2.  Členské štáty zabezpečia, že prevádzkovatelia sa môžu odvolať proti vydanému zákazu príslušným orgánom podľa odseku 1 k príslušnému orgánu, ktorý určujú vnútroštátne právne predpisy a postupy.

Článok 18

Inšpekcie

1.  Členské štáty zabezpečia, že príslušné orgány organizujú systém inšpekcií alebo iné opatrenia kontroly vhodného charakteru pre daný podnik. Tieto inšpekcie alebo kontrolné opatrenia nezávisia od obdržania správy o bezpečnosti alebo inej predloženej správy. Také inšpekcie alebo iné kontrolné opatrenia sú dostatočné na plánovanie a systematické preskúšavanie systémov, ktoré budú používané v podniku, bez ohľadu na technický, organizačný alebo riadiaci charakter, aby sa zabezpečilo:

 že prevádzkovateľ môže preukázať, že sa prijali príslušné opatrenia na prevenciu veľkých havárií v súvislosti s rozličnými činnosťami v podniku,

 že prevádzkovateľ môže preukázať, že sa vytvorili príslušné prostriedky na limitovania následkov veľkých havárií v podniku a mimo podniku,

 že údaje a informácie obsiahnuté v predloženej správe o bezpečnosti alebo inej správe adekvátne odrážajú situáciu v podniku,

 že verejnosti boli poskytnuté informácie v súlade s článkom 13 ods. 1.

2.  Systém inšpekcie špecifikovaný v odseku 1 spĺňa nasledujúce podmienky:

a) existuje program inšpekcií pre všetky podniky. Bez ohľadu na to, že príslušný orgán má vytvorený program inšpekcií na základe systematického odhadovania ohrození veľkými haváriami daného podniku, program má za následok minimálne jednu inšpekciu v mieste podniku, vykonanú príslušným orgánom každých dvanásť mesiacov v každom podniku, na ktorý sa vzťahuje článok 9;

b) následne po každej inšpekcii príslušný orgán pripraví správu;

c) tam, kde je to potrebné, každá inšpekcia, vykonávaná príslušným orgánom, sa sleduje manažmentom podniku v rámci odôvodneného obdobia následne po inšpekcii.

3.  Príslušný orgán môže vyžadovať od prevádzkovateľa, aby poskytol doplňujúce informácie, potrebné na umožnenie orgánu, aby úplne odhadol možnosti veľkej havárie, a na určenie rozsahu pravdepodobného zvýšenia možnosti alebo zhoršenia účinkov veľkých havárií, pre ciele povolenia prípravy externého núdzového plánu a na zohľadnenie látok, ktoré v dôsledku ich fyzikálnej formy, a to ako stavu alebo umiestnenia, môžu vyžadovať dodatočné zohľadnenie.

Článok 19

Informačný systém a výmena informácií

1.  Členské štáty a Komisia si vymieňajú informácie o skúsenostiach, ktoré sú vyžadované s ohľadom na prevenciu veľkých havárií, a na limitovanie ich následkov. Tieto informácie sa týkajú fungovania opatrení vytvorených podľa tejto smernice.

▼M2

1a.  Pre podniky spadajúce pod túto smernicu, členské štáty dodajú Komisii minimálne tieto informácie:

a) názov alebo obchodný názov prevádzkovateľa a úplnú adresu dotknutého podniku; a

b) činnosť alebo činnosti podniku.

Komisia zriadi a bude aktualizovať databázu s obsahom informácií dodanými členskými štátmi. Prístup k databáze bude obmedzený len pre osoby poverené Komisiou alebo príslušnými orgánmi členských štátov.

▼B

2.  Komisia vytvára a dáva k dispozícií členským štátom register a systém informácií, ktorý obsahuje detaily o veľkých haváriách, ktoré sa vyskytli na území členských štátov, s cieľom:

a) rýchleho šírenia informácií, poskytovaných členskými štátmi v súlade s článkom 15 ods. 1 medzi všetkými príslušnými orgánmi;

b) distribúcie príslušným orgánom analýzy príčin veľkých havárií a poučení získaných z nich;

c) poskytovať príslušným orgánom informácie o preventívnych opatreniach;

d) poskytovať informácie o organizáciách, ktoré sú schopné poskytnúť rady alebo príslušné informácie o výskyte, prevencii a zmiernení veľkých havárií.

Register a informačný systém minimálne obsahujú:

a) informácie poskytované členskými štátmi v súlade s článkom 15 ods. 1;

b) analýzu príčin havárií;

c) ponaučenie získané z havárií;

d) preventívne opatrenia potrebné na prevenciu opakovania sa.

3.  Bez ohľadu na článok 20 je prístup k registru a informačnému systému otvorený vládnym oddeleniam členských štátov, priemyslu alebo obchodným spoločenstvám, odborom, nevládnym organizáciám v oblasti ochrany životného prostredia a iným medzinárodným alebo výskumným organizáciám pracujúcim v tejto oblasti.

4.  Členské štáty poskytujú Komisii správu za každé tri roky v súlade s postupom uvedeným v smernici Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991, ktorý štandardizuje a racionalizuje správy o vykonávaní príslušných smerníc, ktoré sa týkajú životného prostredia ( 9 ), pre podniky pokryté článkom 6 a 9. Komisia uverejňuje závery týchto informácií každé tri roky.

Článok 20

Dôvernosť

1.  Členské štáty pre prehľadnosť záujmov zabezpečia, že od príslušných orgánov sa vyžaduje, aby informácie získané v súlade s touto smernicou sprístupnili každej fyzickej alebo právnickej osobe na ich požiadanie.

Informácie získané príslušnými orgánmi alebo Komisiou môžu, tam kde to vnútroštátne ustanovenia vyžadujú, byť utajené, ak sa to týka otázok:

 dôvernosti rokovania príslušných orgánov a Komisie,

 dôvernosti medzinárodných vzťahov a národnej obrany,

 verejnej bezpečnosti,

 dôvernosti predbežných vyšetrovacích postupov alebo určitých právnych postupov,

 obchodného a priemyselného tajomstva vrátane duševného vlastníctva,

 osobných údajov a/alebo spisov,

 údajov poskytovaných treťou stranou, ak táto strana požiada o udržanie v tajnosti.

2.  Táto smernica nevylučuje uzavretie dohôd členskými štátmi s tretími krajinami o výmene informácií, pre ktoré sú tajné na internej úrovni.

▼M3

Článok 21

Mandát výboru

1.  Komisia prispôsobuje kritériá uvedené v článku 9 ods. 6 písm. b) a príloh II až VI technickému pokroku.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 22 ods. 3.

2.  Opatrenie na vypracovanie formulára uvedeného v článku 15 ods. 2 sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 22 ods. 2.

Článok 22

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

▼B

Článok 23

Zrušenie smernice 82/501/EHS

1.  Smernica 82/501/EHS sa zrušuje 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2.  Hlásenia, núdzové plány a informácie pre verejnosť, predstavené alebo navrhnuté v súlade so smernicou 82/501/EHS, zostávajú v platnosti dovtedy, pokiaľ nebudú nahradené podľa príslušných opatrení tejto smernice.

Článok 24

Vykonanie

1.  Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na plnenie tejto smernice najneskôr do 24 mesiacov od nadobudnutia jej účinnosti. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Keď členské štáty prijmú tieto opatrenia, tieto budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo bude k nim byť pripojený tento odkaz pre prípad ich úradného uverejnenia. Metódy na také spracovanie stanovia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii hlavné opatrenia vnútroštátneho práva, ktoré prijali v oblasti, ktorú pokrýva táto smernica.

Článok 25

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť v 20. deň po dni jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 26

Táto smernica je adresovaná členským štátom.




Zoznam príloh



Príloha I

—  Uplatnenie smernice

Príloha II

—  Minimálne údaje a informácie, ktoré majú byť ohľadnené v správe o bezpečnosti špecifikovanej v článku 9

Príloha III

—  Princípy podľa článku 7 a informácie podľa článku 9 o systéme riadenia a organizácii podniku z hľadiska prevencie veľkých havárií

Príloha IV

—  Údaje a informácie, ktoré musia obsahovať núdzové plány špecifikované podľa článku 11

Príloha V

—  Informácie, ktoré sa musia oznámiť verejnosti, v súlade s článkom 13 ods.1

Príloha VI

—  Kritériá pre hlásenie havárie Komisii v súlade s článkom 15 ods. 1




PRÍLOHA I

UPLATŇOVANIE SMERNICE

ÚVOD

1. Táto príloha sa uplatňuje na prítomnosť nebezpečných látok v každom podniku v znení článku 3 tejto smernice a určuje uplatnenie jej príslušných článkov.

2. Zmesi a prípravky sa ošetrujú takým istým spôsobom ako čisté látky, ktoré vytvárajú zostatok v rámci ich limitov koncentrácií, stanovených v súlade s ich vlastnosťami podľa príslušných smerníc uvedených v časti 2, poznámka 1 alebo ich poslednej úpravy v rámci technického rozvoja, ak nie je dané percentuálne zloženie alebo iný špecifický popis.

3. Doleuvedené kvalifikované množstvá sa vzťahujú na každý podnik.

4. Množstvá, na ktoré sa vzťahujú príslušné články, sú maximálne množstvá, ktoré sú prítomné alebo sú považované za prítomné kedykoľvek. Nebezpečné látky, nachádzajúce sa v podniku len v množstvách rovných alebo menších ako 2 % príslušného kvalifikovaného množstva, sa ignorujú pre ciele výpočtu celkového prítomného množstva, ak ich umiestnenie v rámci podniku je také, že nemôžu byť aktivátorom veľkej havárie kdekoľvek v mieste podniku.

5. Pravidlá uvedené v časti 2, poznámka 4, ktoré upravujú doplnok k nebezpečným látkam alebo kategórie nebezpečných látok, sa aplikujú tam, kde je to vhodné.

▼M2

6. Na účely tejto smernice sa za plyn považuje každá látka, ktorej absolútny tlak pár sa rovná alebo je väčší ako 101,3 kPa pri teplote 20 oC.

7. Na účely tejto smernice sa za kvapalinu považuje každá látka, ktorá nie definovaná ako plyn a ktorá nemá pri teplote 20 oC a štandardnom tlaku 101,3 kPa pevné skupenstvo.

▼B

ČASŤ 1

Menované látky

Tam, kde látka alebo skupina látok menované v časti 1 tiež spadajú do kategórie v časti 2, kvalifikované množstvá podľa časti 1 sa musia použiť.



Stĺpec 1

Stĺpec 2

Stĺpec 3

Nebezpečné látky

Kvalifikované množstvá (v tonách) na uplatnenie

Články 6 a 7

Článok 9

▼M2

Dusičnan amónny (pozri pozn. 1)

5 000

10 000

Dusičnan amónny (pozri pozn. 2)

1 250

5 000

Dusičnan amónny (pozri pozn. 3)

350

2 500

Dusičnan amónny (pozri pozn. 4)

10

50

▼M2

Dusičnan draselný (pozri pozn. 5)

5 000

10 000

Dusičnan draselný (pozri pozn. 6)

1 250

5 000

▼B

Pentoxid arzénu, kyselina arzéničná (V) a/alebo soli

1

2

Trioxid arzénu, kyselina arzéniová (III) a/alebo soli

 

0,1

Bróm

20

100

Chlór

10

25

Zlúčeniny niklu v inhalačnej práškovej forme (nikel monoxid, nikel dioxid, nikel sulfid, trinicel disulfid, dinikel trioxid)

 

1

Ethyleneimine

10

20

Fluór

10

20

Formaldehyd (koncentrácia ≥ 90 %)

5

50

Hydrogén

5

50

Hydrogén chlorid (skvapalnený plyn)

25

250

Lead alkyls

5

50

Skvapalnené extrémne horľavé plyny (vrátane LPG) a prírodný plyn

50

200

Acetylén

5

50

Ethylén oxid

5

50

Propylén oxid

5

50

Metanol

500

5 000

4,4-Methylenebis (2-chloraniline) a/alebo soli, v práškovej forme

 

0,01

Methylisocyanate

 

0,15

Kyslík

200

2 000

Toluene diisocynate

10

100

Carbonyl dichloride (phosgene)

0,3

0,75

Arsenic trihydride (arsine)

0,2

1

Phosphorus trihydride (phospine)

0,2

1

Sulphur dichloride

1

1

Sulphur trioxid

15

75

Polychlorodibenzofurans a polychlorodibenzodioxins (vrátane TCDD), vypočítané v TCDD ekvivalente

 

0,001

Nasledujúce karcinogény:

 
 

▼M2

Nasledovné karcinogény s koncentráciou vyššou ako 5 % hmotnosti:

4-Aminobifenyl a/alebo jeho soli, Benzotrichlorid, Benzidín a/alebo jeho soli, Bis(chlórmetyl) éter, Chlórmetyl metyléter, 1,2-Dibrometán, Dietyl sulfát, Dimetyl sulfát, Dimetylkarbamoylchlorid, 1,2-Dibrómo-3-chlórpropán, 1,2-Dimetyl-hydrazín, Dimetylnitrozoamín, triamid hexametylfosforečný, Hydrazín, 2-Naftylamín a/alebo jeho soli, 4-Nitrodifenyl a 1,3-Propánsulfón

0,5

2

Ropné produkty:

a)  gazolíny a nafty,

b)  kerosíny (vrátane tryskového paliva),

c)  plynové oleje (vrátane dieselových palív, domácich vykurovacích olejov a prúdy miešaných plynových olejov),

►M4  

d)  ťažké vykurovacie oleje

 ◄

2 500

25 000

▼B

POZNÁMKY

▼M2

1. Dusičnan amónny (5 000/10 000): hnojivá schopné samorozloženia

Vzťahuje sa to na zlúčeniny na báze dusičnanu amónneho/zmiešané hnojivá (zmiešané/zložené hnojivá, obsahujúce dusičnan amónny s fosfátom alebo potašom), kde obsah dusíka ako výsledok dusičnanu amónneho je:

 medzi 15,75 % ( 10 ) a 24,5 % ( 11 ) hmotnosti, a to buď s 0,4 % alebo menej celkových horľavých/organických materiálov alebo ktorý spĺňa požiadavky prílohy II k smernici 80/876/EHS,

 15,75 % ( 12 ) hmotnosti alebo menej a s neobmedzenými horľavými látkami,

a ktoré sú schopné samorozloženia podľa OSN „žľabovej skúšky“ (pozri Odporúčania OSN pre dopravu nebezpečných tovarov: Manuál skúšok a kritérií, časť III, pododdiel 38.2).

2. Dusičnan amónny (1 250/ 5 000): v hnojivovej kvalite

Vzťahuje sa priamo na hnojivá na báze dusičnanu amónneho a zmiešané/zložené hnojivá, v ktorých je obsah dusíka ako výsledok dusičnanu amónneho:

 viac ako 24,5 % hmotnosti, okrem zmesí dusičnanu amónneho s dolomitom, vápencom a/alebo uhličitanom vápenatým s čistotou aspoň 90 %,

 viac ako 15,75 % hmotnosti pre zmesi dusičnanu amónneho a síranu amónneho,

 viac ako 28 % ( 13 ) hmotnosti pre zmesi dusičnanu amónneho s dolomitom, vápencom a/alebo uhličitanom vápenatým s čistotou aspoň 90 %,

a ktoré spĺňajú požiadavky prílohy II k smernici 80/876/EHS.

3. Dusičnan amónny (350/2 500): v technickej kvalite

Vzťahuje sa na:

 dusičnan amónny a prípravky z dusičnanu amónneho, v ktorých je obsah dusíka ako výsledok dusičnanu amónneho:

 

 medzi 24,5 % a 28 % hmotnosti a ktorý neobsahuje viac ako 0,4 % horľavých látok,

 viac ako 28 % hmotnosti a ktorý neobsahuje viac ako 0,2 % horľavých látok.

 vodné roztoky dusičnanu amónneho, v ktorých je koncentrácia dusičnanu amónneho väčšia ako 80 % hmotnosti.

4. Dusičnan amónny (10/50): „off-specs“ materiál a hnojivá nespĺňajúce detonačný test

Vzťahuje sa na:

 materiál vyradený počas výrobného procesu a na dusičnan amónny a prípravky z dusičnanu amónneho, hnojivá založené priamo na dusičnane amónnom a zmiešané/zložené hnojivá na báze dusičnanu amónneho uvedené v poznámkach 2 a 3, ktoré sú alebo boli vrátené konečným užívateľom výrobcovi, na dočasné uskladnenie alebo spracovateľskému podniku na prerobenie, recykláciu alebo spracovanie pre bezpečné používanie, pretože už viac nezodpovedajú špecifikáciám poznámok 2 a 3:

 hnojivá uvedené v poznámke 1, prvá zarážka, a poznámke 2, ktoré nespĺňajú požiadavky prílohy II k smernici 80/876/EHS.

5. Dusičnan draselný (5 000/ 10 000): zložené hnojivá na báze dusičnanu draselného, zložené z dusičnanu draselného vo forme drobných kúskov alebo v granulovanej forme.

6. Dusičnan draselný (1 250/5 000): zložené hnojivá na báze dusičnanu draselného, zložené z dusičnanu draselného v kryštalickej forme.

▼B

►M2  7. ◄   Polychlorodibenzofuransy a polychlordibenodioxiny

Množstvo polychlorodibenzofuransov a polychlordibenodioxinov sa vypočíta pri použití nasledujúcich faktorov:



Medzinárodné toxické faktory ekvivalencie (ITEF) pre príbuzné (NATO/CCMS)

2,3,7, 8-TCDD

1

2,3,7, 8-TCDF

0,1

1,2,3, 7,8-PeDD

0,5

2,3,4, 7,8-PeCDF

0,5

 
 

1,2,3, 7,8-PeCDF

0,05

1,2,3, 4,7,8-HxCDD

right accolade 0,1
 
 

1,2,3, 6,7,8-HxCDD

1,2,3, 4,7,8-HxCDF

right accolade 0,1

1,2,3, 7,8,9-HxCDD

1,2,3, 7,8,9-HxCDF

 
 

1,2,3, 6,7,8-HxCDF

 
 

2,3,4, 6,7,8-HxCDF

1,2,3, 4,6,7, 8-HpCDD

0,01

 
 

OCDD

0,001

1,2,3, 4,6,7, 8-HpCDF

right accolade 0,01

1,2,3, 4,7,8, 9-HpCDF

 
 

OCDF

0,001

(T = tetra, P = penta, Hx = hexa, HP = hepta, O = octa)

ČASŤ 2

Kategórie látok a prípravkov nešpecifikovaných v časti I



Stĺpec 1

Stĺpec 2

Stĺpec 3

Nebezpečné látky

Kvalifikované množstvá (tony) nebezpečných látok podľa článku 3 ods. 4 na uplatnenie

Články 6 a 7

Článok 9

1.

VEĽMI TOXICKÉ

5

20

2.

TOXICKÉ

50

200

3.

OXIDUJÚCE

50

200

▼M2

4.

VÝBUŠNÉ (pozri poznámku 2)

kde látka, prípravok alebo predmet patrí do OSN/ADR podtriedy 1.4

50

200

5.

VÝBUŠNÉ (pozri poznámku 2)

kde látka, prípravok alebo predmet patrí do jednej z OSN/ADR podtried: 1.1, 1.2, 1.3, 1.5, 1.6 alebo do špecifického rizika R2 alebo R3

10

50

▼B

6.

HORĽAVÉ (kde látka alebo prípravok spadá pod definíciu v poznámke 3 písm. a)

5 000

50 000

7a.

VYSOKO HORĽAVÉ (kde látka alebo prípravok spadá pod definíciu v poznámke 3 písm. b) ods. 1)

50

200

7b.

VYSOKO HORĽAVÉ kvapaliny (kde látka alebo prípravok spadá pod definíciu v poznámke 3 písm. b) ods. 2)

5 000

50 000

8.

EXTRÉMNE HORĽAVÉ (kde látka alebo prípravok spadá pod definíciu v poznámke 3 písm. c)

10

50

▼M2

9.

NEBEZPEČNÉ PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE špecifické riziká:

 
 

i) R50: „Veľmi jedovatý pre vodné organizmy“ (vrátane R50/53)

100

200

ii) R51/53: „Jedovatý pre vodné organizmy; môže spôsobiť dlhodobé nepriaznivé účinky vo vodnej zložke životného prostredia“

200

500

▼B

10.

AKÁKOĽVEK KLASIFIKÁCIA nepokrytá tou, ktorá je daná v kombinácii s rizikovými frázami:

 
 

i) R14: „Reaguje voľne s vodou“ (vrátane R14/15)

100

500

ii) R29: „v kontakte s vodou uvoľňuje toxický plyn“

50

200

POZNÁMKY

▼M2

1. Látky a prípravky sú klasifikované podľa nasledovných smerníc a ich súčasného prispôsobenia technickému pokroku:

- smernica Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných ( 14 ),

- smernica 1999/45/ES Európskeho parlamentu a Rady z 31. mája 1999 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o klasifikácii, balení a označovaní nebezpečných prípravkov ( 15 ).

V prípade látok a prípravkov, ktoré nie sú klasifikované ako nebezpečné podľa ktorejkoľvek z hore uvedených smerníc, napríklad odpad, ale ktoré sú napriek tomu prítomné alebo môžu byť prítomné v podniku, a ktoré sa vyznačujú alebo sa môžu vyznačovať, za podmienok vyskytujúcich sa v podniku, rovnocennými vlastnosťami v zmysle potenciálu závažnej havárie, postupy na dočasnú klasifikáciu sa riadia podľa relevantného článku príslušnej smernice.

V prípade látok a prípravkov s vlastnosťami, ktoré zodpovedajú viac ako jednej klasifikácii, sa na účely tejto smernice budú používať najnižšie kvalifikačné množstvá. Na uplatnenie pravidla v poznámke 4 sa však použije vždy kvalifikačné množstvo zodpovedajúce príslušnej klasifikácii.

Na účely tejto smernice Komisia vytvorí a bude aktualizovať zoznam látok, ktoré boli zaradené do hore uvedených kategórií harmonizovaným rozhodnutím v súlade so smernicou 67/548/EHS.

2. „Výbušný“ znamená:

 látku alebo prípravok, ktorý vytvára riziko výbuchu nárazom, trením, ohňom alebo iným zdrojom zapálenia (špecifické označenie rizika R 2),

 látku alebo prípravok, ktorý vytvára mimoriadne riziko výbuchu nárazom, trením, horením alebo iným zdrojom zapálenia (špecifické označenie rizika R 3), alebo

 látku, prípravok alebo predmet patriaci do triedy 1 Európskej dohody o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (OSN/ADR), uzavretej 30. septembra 1957, v znení zmien a doplnkov a transponovanú smernicou Rady 94/55/ES z 21. novembra 1994 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzhľadom na prepravu nebezpečného tovaru cestnou dopravou ( 16 ).

Definícia zahŕňa aj pyrotechnické látky, ktoré sú na účely tejto smernice definované ako látky (alebo zmesi látok) určené na vyrábanie tepla, svetla, zvuku, plynu alebo dymu alebo kombinácie takýchto efektov prostredníctvom samostatných exotermických chemických reakcií. Ak je látka alebo prípravok definovaná aj v OSN/ADR aj špecifickým označením rizika R2 alebo R3, OSN/ADR klasifikácia má prednosť pred priradením špecifického označenia rizika.

Látky a výrobky triedy 1 sú zaradené v podtriedach od 1.1 do 1.6 v súlade so systémom klasifikácie OSN/ADR. Príslušné podtriedy sú:

Podtrieda 1.1 : „Látky a predmety, ktoré sú schopné hromadného výbuchu (hromadný výbuch je taký výbuch, ktorý pôsobí takmer na celý náklad prakticky okamžite).“

Podtrieda 1.2 : „Látky a predmety ohrozujúce okolie rozletom, ale ktoré nie sú schopné hromadného výbuchu.“

Podtrieda 1.3 :

„Látky a predmety nebezpečné požiarom a vykazujúce buď malé nebezpečenstvo tlaku vzduchu, alebo malé nebezpečenstvo rozletu alebo obe, ale bez nebezpečenstva hromadného výbuchu:

a) pri horení vykazujú významné tepelné pôsobenie, alebo

b) ktorých postupné horenie vytvára malé účinky výbuchu alebo rozletu, alebo obidva tieto účinky.“

Podtrieda 1.4 : „Látky a predmety, ktoré vykazujú len slabé nebezpečenstvo výbuchu v prípade zážehu alebo iniciácie počas prepravy. Účinky sú v prevažnej miere obmedzené na kusovú zásielku a bez rozletu úlomkov väčších rozmerov alebo rozsahu. Oheň pôsobiaci zvonku nesmie vyvolať prakticky okamžitý výbuch skoro celého obsahu kusovej zásielky.“

Podtrieda 1.5 : „Veľmi málo citlivé látky schopné hromadného výbuchu, ktoré sú také necitlivé, že pravdepodobnosť ich iniciácie alebo prechodu horenia do výbuchu pri normálnych podmienkach prepravy je veľmi malá. Ako minimálna požiadavka pre tieto látky je stanovené, že nesmú vybuchnúť pri skúške vonkajším ohňom.“

Podtrieda 1.6 : „Extrémne necitlivé predmety, pri ktorých nehrozí riziko hromadného výbuchu. Predmety obsahujúce len extrémne necitlivé výbušné látky a preukazujúce zanedbateľnú pravdepodobnosť vedľajšej iniciácie alebo ich rozšírenia. Riziko je obmedzené na výbuch jednotlivého predmetu.“

Do uvedenej definície patria aj výbušné alebo pyrotechnické látky obsiahnuté vo výrobkoch. Ak je v prípade výrobkov s obsahom výbušných a pyrotechnických látok známe množstvo látky alebo prípravku, ktoré obsahujú, tak sa na účely tejto smernice vezme do úvahy toto množstvo. Ak nie je známe množstvo, na účely smernice sa celý výrobok bude považovať za výbušný.

▼B

3. „Horľavý, vysoko horľavý a extrémne horľavý“ v kategóriách 6, 7 a 8 znamená:

a) horľavé kvapaliny:

látky a prípravky s bodom zapálenia, ktorý sa rovná alebo je vyšší ako 21 °C a rovná sa alebo je menší ako 55 °C (riziková fráza R 10), podporujúce horenie;

b) vysoko horľavé kvapaliny:

1. 

 látky a prípravky, ktoré sa môžu zohriať a následne spôsobiť oheň v kontakte so vzduchom pri okolitej teplote bez pridania energie (riziková fráza R 17),

▼M2

 látky a prípravky, ktoré majú zápalný bod nižší ako 55 0C a ktoré zostávajú pod tlakom tekuté, ak určité podmienky, ako je vysoký tlak alebo vysoká teplota môžu vytvoriť riziko závažnej havárie;

▼B

2. látky a prípravky so zápalným bodom nižším ako 21 °C a ktoré nie sú extrémne horľavé (riziková fráza R 11, druhá zarážka);

c) extrémne horľavé plyny a kvapaliny:

1. kvapalné látky a prípravky, ktoré majú zápalný bod nižší ako 0 °C, a bod varu (alebo v prípade rozsahu varu, počiatočný bod varu), ktorého pri normálnom tlaku je menší alebo sa rovná 35 °C (riziková fráza R 12, prvá zarážka), a

▼M2

2. plyny, ktoré sú horľavé v styku s ovzduším pri okolitej teplote a tlaku (špecifické riziko R 12, druhá zarážka), ktoré sú v plynnom alebo superkritickom stave, a

3. horľavé a veľmi horľavé kvapalné látky a prípravky udržiavané na teplote vyššej ako je ich bod varu.

4. V prípade podniku, kde nie je prítomná žiadna jednotlivá látka alebo prípravok v takom množstve, ktoré by bolo väčšie alebo by sa rovnalo relevantnému kvalifikačnému množstvu, sa použije nasledovné pravidlo na určenie toho, či sa na podnik vzťahujú príslušné požiadavky tejto smernice.

Smernica sa uplatňuje, ak súčet:

q1/QU1 + q2/QU2 + q3/QU3 + q4/QU4 + q5/QU5 +… je väčší alebo rovný 1,

kde qx = množstvo nebezpečnej látky x (alebo kategórie nebezpečných látok) patriacej do Časti 1 alebo 2 tejto prílohy,

a QUX = relevantné kvalifikačné množstvo pre látku alebo kategóriu x zo stĺpca 3 časti 1 alebo 2.

Táto smernica sa s výnimkou článkov 9, 11 a 13 uplatňuje, ak súčet

q1/QL1 + q2/QL2 + q3/QL3 + q4/QL4 + q5/QL5 +… je väčší alebo rovný 1,

kde qx = množstvo nebezpečnej látky x (alebo kategórie nebezpečných látok) patriacich do časti 1 alebo 2 tejto Prílohy,

a QLX = relevantné kvalifikačné množstvo pre látku alebo kategóriu x zo stĺpca 2 časti 1 alebo 2.

Toto pravidlo sa použije na hodnotenie celkového nebezpečenstva spojeného s toxicitou, horľavosťou a eko-toxicitou. Preto sa musí použiť trikrát:

a) na doplnenie látok a prípravkov vymenovaných v časti 1 a klasifikovaných ako jedovaté a veľmi jedovaté, spolu s látkami a prípravkami patriacimi do kategórie 1 alebo 2;

b) na doplnenie látok a prípravkov vymenovaných v Časti 1 a klasifikovaných ako oxidujúce, výbušné, horľavé, veľmi horľavé alebo mimoriadne horľavé, spolu s látkami a prípravkami patriacimi do kategórie 3, 4, 5, 6, 7a, 7b alebo 8;

c) na doplnenie látok a prípravkov vymenovaných v Časti 1 a klasifikovaných ako nebezpečné pre životné prostredie (R50 (vrátane R50/53) alebo R51/53), spolu s látkami a prípravkami patriacimi do kategórií 9 i) alebo 9 ii);

Príslušné ustanovenia tejto smernice použijú, ak ktorýkoľvek zo súčtov získaných prostredníctvom a), b) alebo c) je väčší alebo rovný ako 1.

▼B

Toto pravidlo sa uplatňuje pri nasledujúcich okolnostiach:

a) pre látky a prípravky, objavujúce sa v časti 1 v množstvách menších ako ich individuálne kvalifikované množstvo prítomné spolu s látkami, ktoré majú takú istú klasifikáciu z časti 2, a dodatok látok a prípravkov s tou istou klasifikáciou z časti 2;

b) pre dodatok ku kategóriám 1, 2 a 9, ktoré sú prítomné v podniku spolu;

c) pre dodatok ku kategóriám 3, 4, 5, 6, 7a, 7b a 8, ktoré sú prítomné v podniku spolu.




PRÍLOHA II

MINIMÁLNE ÚDAJE A INFORMÁCIE, KTORÉ MUSIA BYŤ ZOHĽADNENÉ V SPRÁVE O BEZPEČNOSTI ŠPECIFIKOVANEJ V ČLÁNKU 9

I.  Informácie o systéme riadenia a o organizácii podniku z hľadiska prevencie veľkej havárie

Táto informácia obsahuje elementy uvedené v prílohe III.

II.  Prezentácia prostredia v podniku

A. opis podniku a prostredia vrátanie geografického umiestnenia, meteorologických, geologických a hydrografických podmienok a ak je to potrebné, jeho históriu;

B. identifikáciu inštalácii a ostatných činností podniku, ktoré môžu predstavovat riziko veľkej havárie;

C. opis oblastí, kde by veľká havária mohla vzniknúť.

III.  Opis inštalácií

A. Opis hlavných činností a výrobkov častí podniku, ktoré sú dôležité z hľadiska bezpečnosti, zdrojov rizika veľkej havárie a podmienok, pri ktorých taká havária môže vzniknúť, spolu s popisom navrhovaných opatrení na prevenciu;

B. opis procesov, konkrétne prevádzkových metód;

C. opis nebezpečných látok:

1. skladované nebezpečné látky vrátane:

 identifikácie nebezpečných látok, chemického názvu, CAS čísla, názvu podla IUPAC nomenklatúry,

 maximálneho prítomného množstva chemických látok alebo predpokladaného prítomného množstva;

2. fyzikálne, chemické, toxikologické charakteristiky a indikácie ohrozenia, ako okamžitého, tak oneskoreného, na človeka a životné prostredie;

3. fyzikálne a chemické chovanie pri normálnych podmienkach používania alebo pri predvídateľných podmienkach havárie.

IV.  Identifikácia a analýza rizika havárie a metódy prevencie

A. podrobný opis možných priebehov veľkej havárie a ich pravdepodobnosť alebo podmienky, pri ktorých vznikne, vrátane sumáru udalostí, ktoré môžu hrať rolu pri spustení týchto priebehov, príčiny, ktoré by boli interné alebo externé pre inštalácie;

▼M2

B. odhad rozsahu a závažnosti následkov identifikovanej veľkej havárie vrátane máp, zobrazení alebo, ak je to vhodné, zodpovedajúce opisy vyznačujúce oblasti, ktoré môžu byť postihnuté haváriami v podnikoch, pokiaľ ustanovenia článku 13 ods. 4 a 20 neustanovujú inak;

▼B

C. opis technických parametrov a zariadení, ktoré sa používajú pre bezpečnost inštalácií.

V.  Opatrenia na ochranu a zásahy na limitovanie následkov havárie

A. popis zariadení inštalovaných v závode na limitovanie následkov veľkých havárií;

B. organizácia pohotovosti a zásahov;

C. opis mobilizačných zdrojov, interných a externých;

D. sumár elementov popísaných v A, B a C, potrebných na navrhnutie interného núdzového plánu, pripraveného v súlade s článkom 11.




PRÍLOHA III

PRINCÍPY PODĽA ČLÁNKU 7 A INFORMÁCIE PODĽA ČLÁNKU 9 O SYSTÉME RIADENIA A ORGANIZÁCII PODNIKU S OHĽADOM NA PREVENCIU VEĽKÝCH HAVÁRIÍ

Pre ciele vykonávania prevádzkovateľom politiky prevencie veľkých havárií a systému riadenia bezpečnosti sa musí zohľadnit nasledujúci element. Požiadavky stanovené v dokumente podľa článku 7 by mali byt patričné k vel'kej havárii predstavené podnikom:

a) politika prevencie veľkej havárie by mala byt vytvorená v písomnej forme a mala by obsahovať celkové zámery prevádzkovateľa a princípy konania s ohľadom na kontrolu ohrozenia veľkou haváriou;

b) systém riadenia bezpečnosti by mal obsahovat časť celkového systému riadenia, ktorý obsahuje organizačnú štruktúru, zodpovednosti, praktiky, postupy, procesy a zdroje na stanovenie a vykonávanie politiky prevencie velkej havárie;

c) nasledujúce body sú adresované systémom riadenia bezpečnosti:

▼M2

i) organizácia a personál — úlohy a zodpovednosti personálu zapojeného do riadenia veľkých nebezpečenstiev na všetkých úrovniach v organizácii. Identifikácia potrieb školenia tohoto personálu a zabezpečenie takto určeného školenia. Zapojenie zamestnancov a personálu subdodávateľa v podniku;

▼B

ii) identifikácia a hodnotenie veľkých ohrození — prijatie a vykonávanie postupov pre systematické identifikovanie veľkých ohrození vznikajúcich pri normálnej alebo abnormálnej prevádzke a odhad ich pravdepodobnosti a závažnosti;

iii) operatívna kontrola — prijatie a vykonávanie postupov a inštrukcií pre bezpečnú prevádzku vrátane údržby závodu, procesov, zariadení a dočasného zastavenie prevádzky;

iv) riadenie zmeny — prijatie a vykonávanie postupov na plánovanie úprav alebo designu nových inštalácii, procesov alebo skladovacích zariadení;

▼M2

v) plánovanie pre stav núdze — prijímanie a vykonávanie postupov na identifikáciu predvídateľných stavov núdze pomocou systematickej analýzy, a to na prípravu, testovanie a revíziu núdzových plánov zodpovedajúcich uvedeným stavom núdze a na poskytnutie cvičenia príslušnému personálu. Uvedené cvičenie bude poskytnuté celému personálu pracujúcemu v podniku, vrátane príslušného personálu subdodávateľa;

▼B

vi) vykonávanie monitoringu — prijatie a vykonávanie postupov na priebežný odhad plnenia zámerov vytvorenej prevádzkovateľom politiky prevencie veľkých havárií a systémov riadenia bezpečnosti a mechanizmus vyšetrovania a prijatia správnych opatrení v prípade neplnenia. Postupy by mali obsahovať systém prevádzkovateľa pri podávaní správ o skoro veľkých haváriách a konkrétne tých, ktoré sú následkom nedodržaním ochranných opatrení, a ich vyšetrovaní a následných poučení získaných na ich základe.

vii) audit a kontrola — prijatie a vykonávanie postupov pre periodický a systematický odhad politiky prevencie veľkých havárií a účinnost a vhodnosť systému riadenia bezpečnosti, dokumentovaný prehľad prevádzania politiky a systému riadenia bezpečnosti a ich aktualizácia vyšším vedením.




PRÍLOHA IV

ÚDAJE A INFORMÁCIE, KTORÉ MUSIA BYŤ OBSIAHNUTÉ V NÚDZOVOM PLÁNE ŠPECIFIKOVANOM PODĽA ČLÁNKU 11

1.  Interné núdzové plány

a) Mená a funkcie osôb oprávnených na vytvorenie núdzových postupov a osôb menovaných konať a koordinovať zmierňujúce akcie v podniku.

b) Meno a funkcia osoby, ktorá zodpovedá za nadviazanie kontaktu s orgánom, ktorý zodpovedá za externý núdzový plán.

c) Pre predvídateľné podmienky alebo udalosti, ktoré by mohli byť závažné z hľadiska veľkej havárie, popis opatrenia, ktorý sa musí prijať na kontrolu podmienok alebo udalostí a na limitovanie ich následkov, vrátane popisu bezpečnostných zariadení a zdrojov, ktoré sú v dispozícii.

d) Opatrenia na limitovanie ohrozenia ľudí v podniku vrátane ako je potrebné vykonať varovanie a opatrenia, ktoré budú prijaté očakávanými osobami pri upozornení.

e) Opatrenia na včasné varovanie orgánu, ktorý zodpovedá za vytvorenie externého núdzového plánu, o incidente, typ informácií, ktoré musia byť zahrnuté v počiatočnom varovaní, a opatrenia na poskytnutie podrobnejších informácií, ktoré budú dostupné.

f) Opatrenia na školenie zamestnancov, ktorí podľa očakávania budú vykonávať svoje povinnosti a kde je to potrebné, koordinovať toto so službami mimo podniku.

g) Opatrenia na poskytnutie pomoci pri zmiernení havárie mimo podniku.

2.  Externé núdzové plány

a) Mená a funkcie osôb oprávnených vytvoriť núdzové postupy a osôb oprávnených preberať oprávnenie a koordinovať činnosti mimo podniku.

b) Opatrenia na získanie včasného varovania o incidente a na pohotovostné postupy.

Opatrenia na koordináciu zdrojov potrebných na vykonanie externého núdzového plánu.

c) Opatrenia na poskytnutie pomoci pri zmiernení havárie v podniku.

d) Opatrenie na zmiernenie havárie mimo podniku.

e) Opatrenia na informovanie verejnosti ohľadom havárie a ako sa má zachovať.

f) Opatrenia na poskytnutie informácii núdzovým službám ostatných členských štátov v prípade veľkej havárie s možnými cezhraničnými následkami.

g) Opatrenia na poskytnutie informácii núdzovým službám ostatných členských štátov v prípade veľkej havárie s možnými cezhraničnými následkami.




PRÍLOHA V

INFORMÁCIE, KTORÉ MUSIA BYŤ OZNÁMENÉ VEREJNOSTI PODĽA ČLÁNKU 13 ods. 1

1. Meno prevádzkovateľa a adresa podniku.

2. Identifikácia osoby, podľa toho, akú funkciu zastáva, podávajúcej informácie.

3. Potvrdenie, že podnik sa riadi pravidlami alebo správnymi opatreniami vykonávacím túto smernicu a že hlásenie podľa článku 6 ods. 3 alebo správa o bezpečnosti podľa článku 9 ods. 1 bola predložená príslušnému orgánu.

4. Vysvetlenie jednoduchým spôsobom o vykonávaných činnostiach v podniku.

5. Spoločné názvy alebo v prípade nebezpečných látok, ktoré pokrýva časť 2 prílohy I, generické názvy klasifikácie všeobecného ohrozenia látkami a prípravkami, ktoré sú v podniku, ktoré môžu mať za následok vznik veľkej havárie, s indikáciou ich principiálnych charakteristík nebezpečenstva.

6. Všeobecné informácie vzťahujúce sa k charakteru ohrozenia veľkou haváriou vrátane potenciálnych účinkov na obyvateľstvo a životné prostredie.

7. Adekvátne informácie, ako obyvateľstvo, ktorého sa to týka, bude varované a informované v prípade veľkej havárie.

8. Adekvátne informácie o tom, aké opatrenia má prijať obyvateľstvo a ako sa má zachovať, v prípade veľkej havárie.

9. Potvrdenie, že prevádzkovateľ bol požiadaný, aby vykonal adekvátne opatrenia v podniku, a to, že sa spojil s pohotovostnými službami, aby sa zaoberali veľkou haváriou a minimalizovali jej účinky.

10. Odvolanie sa na externý núdzový plán, ktorý bol navrhnutý pre vysporiadanie sa s účinkami havárie mimo podniku. Tento by mal obsahovať rady ako splniť akúkoľvek inštrukciu alebo požiadavku tiesňových služieb v čase havárie.

11. Údaje, kedy ďalšie príslušné informácie budú dostupné, podľa požiadaviek dôvernosti stanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi.




PRÍLOHA VI

KRITÉRIÁ PRE HLÁSENIE HAVÁRIE KOMISII PODĽA ČLÁNKU 15 ods. 1

I. Akákoľvek nehoda podľa odseku 1 alebo ak má aspoň jeden z následkov popísaných v odsekoch 2, 3, 4 a 5 sa musí hlásiť Komisii.

1.  Zahrnuté látky

Akýkoľvek požiar alebo výbuch alebo náhodný únik nebezpečnej látky v množstve minimálne 5 % z kvalifikovaného množstva podľa stĺpca 3 v prílohe I.

2.  Zranené osoby a hmotné škody

Nehoda priamo zahŕňajúca nebezpečnú látku a dávajúca vznik nasledujúcim udalostiam:

 smrť,

 zranenie a hospitalizácia šiestich osôb minimálne 24 hodín,

 jedna osoba mimo podniku hospitalizovaná minimálne 24 hodín,

 poškodený/é a nepoužiteľný/é dom/y mimo miesta podniku ako následok havárie,

 evakuácia alebo zákaz vychádzania ľudí viac ako 2 hodiny (ľudia x hodiny), ak hodnota je minimálne 500,

 prerušenie dodávky pitnej vody, elektrickej energie, plynu alebo telefónnych služieb na viac ako 2 hodiny (osoby x hodiny), ak hodnota je minimálne 1000.

3.  Okamžité poškodenie životného prostredia

  stále alebo dlhodobé poškodenie pozemných lokalít:

 

 0,5 ha alebo viac prirodzeného prostredia, ktoré sú z prírodného hľadiska alebo zachovania dôležité a chránené zákonom,

 10 alebo viac hektárov rozsiahleho prírodného prostredia, vrátane poľnohospodárskej pôdy,

  závažné alebo dlhodobé poškodenie čerstvej vody alebo morského prírodného prostredia ( 17 )

 

 10 km alebo viac rieky alebo kanála,

 1 ha alebo viac jazera alebo nádrže,

 2 ha alebo viac ústia,

 2 ha alebo viac pobrežia alebo otvoreného mora,

  závažné poškodenie podzemných vôd (17) 

 

 1 ha alebo viac.

4.  Poškodenie majetku

 poškodenie majetku v podniku minimálne 2 milióny ECU,

 poškodenie majetku mimo podniku minimálne 0,5 milióna ECU.

5.  Cezhraničné škody

Akákoľvek nehoda priamo zahŕňajúce nebezpečné látky a dávajúca za následok vznik účinkov za hranicami územia daného členského štátu.

II. Nehody alebo „skoro chyby“, ktoré členské štáty považujú z technického hľadiska za dôležité pre ciele prevencie veľkých havárií a limitovania ich následkov a ktoré nespĺňajú spomínané kritéria množstiev, by sa mali oznámiť Komisii.



( 1 ) Ú. v. ES C 106, 14.4.1994, s. 4 a Ú. v. ES C 238, 13.9.1995, s. 4.

( 2 ) Ú. v. ES C 295, 22.10.1994, s. 83.

( 3 ) Stanovisko Európskeho parlamentu zo 16. februára 1995 (Ú. v. ES C 56, 6.3.1995, s. 80), spoločná pozícia Rady z 19. marca 1996, (Ú. v. ES C 120, 24.4.1996, s. 20) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 15. júla 1996 (Ú. v. ES C 261, 9.9.1996, s. 24).

( 4 ) Ú. v. ES L 230, 5.8.1982, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

( 5 ) Ú. v. ES C 112, 20.12.1973, s. 1.

Ú. v. ES C 139, 13.6.1977, s. 1.

Ú. v. ES C 46, 17.2.1983, s. 1.

Ú. v. ES C 70, 18.3.1987, s. 1.

Ú. v. ES C 138, 17.5.1993, s. 1.

( 6 ) Ú. v. ES C 328, 7.12.1987, s. 3.

( 7 ) Ú. v. ES C 138, 17.5.1993.

( 8 ) Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.

( 9 ) Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48.

( 10 ) 15,75 % obsahu dusíka podľa hmotnosti ako výsledok dusičnanu amónneho zodpovedá 45 % dusičnanu amónneho.

( 11 ) 24,5 % obsahu dusíka podľa hmotnosti ako výsledok dusičnanu amónneho zodpovedá 70 % dusičnanu amónneho.

( 12 ) 15,75 % obsahu dusíka podľa hmotnosti ako výsledok dusičnanu amónneho zodpovedá 45 % dusičnanu amónneho.

( 13 ) 28 % obsahu dusíka podľa hmotnosti ako výsledok dusičnanu amónneho zodpovedá 80 % dusičnanu amónneho.

( 14 ) Ú.v. ES L 196, 16.8.1967, s. 1, smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 807/2003 (Ú.v. EÚ L 122, 15.5.2003, s. 36).

( 15 ) Ú. v. ES L 200, 30.7.1999, s. 1, smernica zmenená a doplnená smernicou Komisie 2001/60/ES (Ú. v. ES L 226, 22.8.2001, s. 5).

( 16 ) Ú. v. ES L 319, 12.12.1994, s. 7, smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2003/28/ES (Ú.v. EÚ L 90, 8.4.2003, s. 45).

( 17 ) Pri posudzovaní veľkosti škody by sa bolo možné odvolať na príslušné smernice 75/440/EHS, 76/464/EHS a smernice prijaté na ich vykonanie v súvislosti s určitými látkami, konkrétne smernice 76/160/EHS, 78/659/EHS, alebo na smrteľné koncentrácie (LC) pre 50 % reprezentatívnych druhov životného prostredia, ktoré je postihnuté, ako to definuje smernica 92/32/EHS pre kritérium „nebezpečné pre životné prostredie“.

Top