1.

Dňa 26. novembra 2008 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) prijala oznámenie s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (ďalej len „plán obnovy“) s cieľom urýchliť obnovu Európy zo súčasnej finančnej krízy (1). Plán obnovy vychádza z dvoch hlavných vzájomne sa posilňujúcich prvkov. Po prvé zahŕňa krátkodobé opatrenia, ktoré majú povzbudiť dopyt, zachovať pracovné miesta a pomôcť pri obnovovaní dôvery. Po druhé ide o „rozumné investície“, ktoré majú v dlhodobom horizonte viesť k vyššiemu rastu a udržateľnej prosperite. Plán obnovy zintenzívni a urýchli reformy, ktoré už prebiehajú na základe lisabonskej stratégie.

2.

Výzvou v tejto súvislosti je vyhnúť sa verejným zásahom, ktoré by mohli zmariť cieľ, ktorým je poskytovanie menšej a lepšie zacielenej štátnej pomoci. Napriek tomu je za určitých podmienok potrebná nová dočasná štátna pomoc.

3.

Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) zastáva názor, že sa musia zaviesť nové nástroje na uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci spôsobom, ktorý umožní maximálnu flexibilitu pri riešení krízy a zároveň zachová rovnaké podmienky pre všetkých a zabráni neprimeraným obmedzeniam hospodárskej súťaže Tieto usmernenia podrobne upravujú súbor dodatočných dočasných príležitostí pre štáty EZVO pri poskytovaní štátnej pomoci.

4.

Po prvé finančná kríza výrazne zasiahla bankový sektor v EHP a nebývalou mierou na Islande. Európska rada zdôraznila, že hoci sa o verejných zásahoch musí rozhodovať na vnútroštátnej úrovni, tieto rozhodnutia sa musia uskutočniť v rámci koordinovaného postupu a na základe niekoľkých spoločných zásad Spoločenstva (2). Komisia reagovala ihneď rôznymi opatreniami vrátane prijatia oznámenia Komisie s názvom Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (3) a viacerých rozhodnutí, ktorými sa schvaľuje pomoc na záchranu pre finančné inštitúcie. Dozorný úrad prijal príslušné opatrenia (4).

5.

Dostatočný a cenovo dostupný prístup k financiám je predpokladom pre investície, rast a vytváranie pracovných miest súkromným sektorom. Štáty EZVO musia využiť pákový efekt, ktorý získali vďaka poskytnutiu rozsiahlej finančnej podpory bankovému sektoru, na zabezpečenie toho, aby táto pomoc neviedla len k zlepšeniu finančnej situácie bánk, ale bola prínosom pre hospodárstvo ako celok. Podpora finančnému sektoru by preto mala byť správne zameraná, aby zabezpečila obnovu bežnej úverovej činnosti bánk. Dozorný úrad zohľadní túto skutočnosť pri preskúmavaní štátnej pomoci poskytnutej bankám.

6.

Hoci sa zdá, že situácia na finančných trhoch sa zlepšuje, celý vplyv finančnej krízy na reálne hospodárstvo možno pociťovať teraz. Veľmi vážny negatívny vývoj má vplyv na širšie hospodárstvo a zasahuje domácnosti, podnikateľov a pracovné miesta. V dôsledku krízy na finančných trhoch sú banky najmä v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi obozretnejšie a stávajú sa oveľa viac averznými voči riziku, čo vedie k obmedzeniu úverov. Táto finančná kríza by mohla vyvolať poskytovanie úverov „na prídel“, pokles dopytu a recesiu.

7.

Tieto ťažkosti by mohli ovplyvniť nielen slabé podniky bez kapitálových rezerv, ale aj zdravé podniky, ktoré budú čeliť prudkému nedostatku alebo dokonca nedostupnosti úverov. Týkať sa to bude najmä malých a stredných podnikov (MSP), ktoré sa v každom prípade pri prístupe k financiám stretávajú s väčšími ťažkosťami ako väčšie podniky. Takáto situácia by mohla nielen vážne ovplyvniť hospodársku situáciu mnohých zdravých podnikov a ich zamestnancov z krátkodobého a strednodobého hľadiska, ale mohla by tiež mať dlhšie trvajúce negatívne účinky, keďže všetky investície v rámci EHP by sa v budúcnosti – najmä pri dosahovaní udržateľného rastu a iných cieľov lisabonskej stratégie – mohli oneskoriť alebo dokonca neuskutočniť vôbec.

8.

V súčasnej finančnej situácii by mohlo štáty EZVO lákať, aby postupovali samostatne, a najmä sa pretekali v poskytovaní dotácií na podporu svojich podnikov. Zo skúseností z minulosti vyplýva, že takéto individuálne opatrenie nemôže byť účinné a mohlo by vážne poškodiť vnútorný trh. Pri poskytovaní pomoci je kľúčovou podmienkou, aby sa okrem úplného zohľadnenia konkrétnej súčasnej hospodárskej situácie zabezpečili rovnaké podmienky pre podniky EHP a aby sa predišlo pretekaniu štátov EZVO pri poskytovaní dotácií. Takáto situácia by bola neudržateľná a poškodzovala by EHP ako celok. Úlohou politiky hospodárskej súťaže je tomu zabrániť.

9.

Dočasnými dodatočnými opatreniami, ktoré sa uvádzajú v týchto usmerneniach, sa sledujú dva ciele: po prvé sa vzhľadom na výnimočné a prechodné finančné problémy súvisiace s finančnou krízou majú týmito opatreniami uvoľniť úvery v prospech podnikov, a tým zabezpečiť kontinuita ich prístupu k financiám. V tejto súvislosti majú MSP značný význam pre celé hospodárstvo v EHP a zlepšenie ich finančnej situácie bude mať pozitívne účinky aj na veľké podniky, čím sa z dlhodobého hľadiska podporí celkový hospodársky rast a modernizácia.

10.

Druhým cieľom je podporiť podniky, aby pokračovali v investíciách do budúcnosti, najmä pokiaľ ide o hospodárstvo s udržateľným rastom. Ak by následkom súčasnej krízy došlo k zastaveniu alebo dokonca zvráteniu významného pokroku, ktorý sa dosiahol v oblasti životného prostredia, malo by to pravdepodobne dramatické následky. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa podnikom poskytla dočasná pomoc na investície do projektov v oblasti životného prostredia (čo by mohlo okrem iného poskytnúť priemyslu v rámci EHP technologický náskok), čím by sa naliehavá a nevyhnutná finančná podpora skombinovala s dlhodobým prínosom pre EHP.

11.

V týchto usmerneniach sa najprv pripomínajú rozmanité príležitosti v oblasti verejnej podpory, ktoré už sú štátom EZVO k dispozícii podľa platných pravidiel štátnej pomoci. Následne sa v nich uvádzajú dodatočné opatrenia štátnej pomoci, ktoré môžu štáty EZVO dočasne poskytnúť na nápravu ťažkostí, s ktorými sa v súčasnosti niektoré podniky stretávajú v súvislosti s prístupom k financiám, a na podporu investícií na dosiahnutie environmentálnych cieľov.

12.

Navrhnuté nástroje pomoci sú podľa dozorného úradu najvhodnejšími nástrojmi na dosiahnutie uvedených cieľov.

13.

Plán obnovy bol prijatý s cieľom reagovať na súčasnú hospodársku situáciu. Vzhľadom na rozsah krízy Spoločenstvo potrebuje koordinovaný prístup, dostatočne veľký a ambiciózny na to, aby sa ním obnovila dôvera spotrebiteľov a podnikateľov. To isté platí pre hospodársku obnovu v štátoch EZVO.

14.

Medzi strategické ciele plánu obnovy patrí:

15.

Štáty EZVO majú na dosiahnutie týchto cieľov už viaceré nástroje, ktoré nepredstavujú štátnu pomoc. Niektoré podniky napríklad môžu v súčasnosti čeliť ešte nástojčivejším ťažkostiam pri prístupe k financiám ako iné, čím môže byť nevyhnutné financovanie pre ich rast a implementáciu plánovaných investícií oddialené alebo úplne ohrozené. Na tento účel by štáty EZVO mohli prijať súbor všeobecných opatrení hospodárskej politiky, ktoré sa budú týkať všetkých podnikov na ich území. Takéto opatrenia by preto nepatrili do rozsahu pravidiel štátnej pomoci a ich cieľom by bolo dočasné uľahčenie finančných ťažkostí v krátkodobom a strednodobom horizonte. Mohli by sa napríklad predĺžiť lehoty na zaplatenie, pokiaľ ide o platby sociálneho zabezpečenia a podobné platby alebo dokonca dane, alebo by sa mohli prijať opatrenia pre zamestnancov. Ak sú takéto opatrenia určené všetkým podnikom, nie sú v zásade štátnou pomocou.

16.

Štáty EZVO môžu tiež poskytnúť finančnú podporu priamo spotrebiteľom napríklad pri vyradení starých výrobkov a/alebo kúpe nových ekologických výrobkov. Ak sa takáto pomoc poskytuje bez diskriminácie na základe pôvodu výrobkov, nepredstavuje štátnu pomoc.

17.

Okrem toho všeobecné programy Spoločenstva, ako napríklad rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 až 2013) ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES (5) a siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES (6) sa môžu čo najlepšie využiť, aby priniesli podporu v prospech malých a stredných, ale aj veľkých podnikov.

18.

Počas niekoľkých posledných rokov dozorný úrad výrazne zmodernizoval pravidlá štátnej pomoci s cieľom podporiť štáty EZVO, aby lepšie zameriavali verejnú pomoc na udržateľné investície, a teda prispeli k lisabonskej stratégii. V tejto súvislosti sa osobitný dôraz kládol na malé a stredné podniky, čo bolo doplnené o širšie príležitosti na poskytovanie štátnej pomoci. Okrem toho sa v nedávno prijatom všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách (7) značne zjednodušili a zefektívnili pravidlá štátnej pomoci a teraz poskytujú štátom EZVO širokú škálu opatrení pomoci s minimálnym administratívnym zaťažením. V súčasnej hospodárskej situácii majú osobitný význam tieto platné nástroje štátnej pomoci:

19.

Nariadenie de minimis  (8) prispôsobené Dohode o EHP stanovuje, že opatrenia pomoci v hodnote do výšky 200 000 EUR pre jeden podnik počas akéhokoľvek obdobia 3 rokov nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle Dohody o EHP. V tomto nariadení sa tiež stanovuje, že záruky do výšky 1,5 milióna EUR neprekračujú strop de minimis, a preto nepredstavujú štátnu pomoc. Štáty EZVO preto môžu poskytovať takéto záruky bez výpočtu zodpovedajúceho ekvivalentu pomoci a bez administratívnej záťaže.

20.

Uvedené Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách (VNSV) tvorí základný prvok pravidiel štátnej pomoci, ktorým sa zjednodušuje konanie vo veci štátnej pomoci pre niektoré dôležité opatrenia a posilňuje presmerovanie štátnej pomoci na prioritné ciele EHP. Všetky predtým existujúce skupinové výnimky sa spolu s novými oblasťami (inovácia, životné prostredie, výskum a vývoj pre veľké podniky a opatrenia súvisiace s rizikovým kapitálom pre malé a stredné podniky) zlúčili do tohto jedného dokumentu. Vo všetkých prípadoch, na ktoré sa vzťahuje VNSV, môžu štáty EZVO poskytovať štátnu pomoc bez predchádzajúcej notifikácie dozornému úradu. Rýchlosť postupu je preto úplne v rukách štátov EZVO. VNSV je osobitne dôležité pre malé a stredné podniky, pretože poskytuje osobitné pravidlá o investičnej pomoci a pomoci na podporu zamestnanosti výlučne pre malé a stredné podniky. Okrem toho všetkých 26 zahrnutých opatrení je dostupných pre malé a stredné podniky. Prostredníctvom nich majú štáty EZVO možnosť podporiť malé a stredné podniky počas rôznych štádií ich vývoja a pomáhať im v oblastiach siahajúcich od prístupu k financiám až k výskumu a vývoju, inováciám, vzdelávaniu, zamestnanosti a k opatreniam v oblasti životného prostredia atď.

21.

Nové usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (9) zaisťujú, aby štáty EZVO mohli poskytnúť štátnu pomoc okrem iného takto:

22.

Dňa 7. februára 2007 dozorný úrad prijal nové usmernenia o štátnej pomoci na výskum, vývoj a inovácie. Tento dokument obsahuje nové ustanovenia o inovácii osobitne zamerané na malé a stredné podniky, čo tiež zodpovedá lepšiemu zameriavaniu pomoci smerom k vytváraniu zamestnanosti a rastu v súlade s lisabonskou stratégiou. Štáty EZVO môžu poskytnúť okrem iného takúto štátnu pomoc:

23.

Vzdelávanie je ďalším kľúčovým prvkom konkurencieschopnosti. Je zásadne dôležité, aby sa investície do vzdelávania zachovali dokonca aj v období rastúcej nezamestnanosti s cieľom rozvíjať nové znalosti. Podľa nového VNSV môžu štáty EZVO poskytnúť podnikom jednak všeobecnú, ako aj osobitnú pomoc na vzdelávanie do celkovej výšky 80 % oprávnených nákladov.

24.

V roku 2008 dozorný úrad prijal nové usmernenia o štátnej pomoci vo forme záruk, ktoré stanovujú podmienky, za ktorých verejné záruky za pôžičky nepredstavujú štátnu pomoc. V súlade s uvedenými usmerneniami sa záruky nepovažujú za štátnu pomoc, osobitne vtedy, ak sa za tieto záruky zaplatí trhová cena. Okrem spresnenia podmienok rozhodujúcich o existencii alebo absencii pomoci vo forme záruk sa novými usmerneniami prvýkrát zavádzajú takisto osobitné poplatky za zabezpečenie pre malé a stredné podniky, ktoré umožňujú jednoduchšie, ale bezpečné použitie záruk s cieľom posilniť financovanie malých a stredných podnikov.

25.

Nové usmernenia o štátnej pomoci na podporu rizikových kapitálových investícií do malých a stredných podnikov prijal dozorný úrad 25. októbra 2006. Tieto usmernenia sa zameriavajú na inovatívne a rýchlo rastúce malé a stredné podniky – kľúčové ťažisko lisabonskej stratégie. Dozorný úrad zaviedol nový bezpečný prah 1,5 milióna EUR pre cieľový malý a stredný podnik, čo je nárast o 50 %. Do výšky tohto stropu dozorný úrad akceptuje, že alternatívne spôsoby financovania z finančných trhov spravidla chýbajú (to znamená, že existuje trhové zlyhanie). Okrem toho bola štátna pomoc na rizikový kapitál zahrnutá do VNSV.

26.

V znevýhodnených regiónoch môžu štáty EZVO poskytnúť investičnú pomoc na vytváranie nových prevádzkarní, rozširovanie existujúcich prevádzkarní alebo diverzifikáciu výrobkov v súlade s usmerneniami pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 platnými od januára 2007.

27.

Usmernenia pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 tiež zavádzajú novú formu pomoci, ktorou sa v podporovaných oblastiach majú poskytnúť stimuly na podporu zakladania podnikov a rozvoj malých podnikov v skorších fázach.

28.

Štáty EZVO môžu tiež poskytnúť pomoc podnikom, ktoré potrebujú verejnú pomoc, podľa platných usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach. Na tento účel môžu štáty EZVO notifikovať schémy pomoci pre malé a stredné podniky na záchranu a/alebo reštrukturalizáciu.

29.

Podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP môže dozorný úrad vyhlásiť za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP pomoc „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve štátu EZVO“. Toto ustanovenie je totožné s článkom 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES, v súvislosti s ktorým Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev rozhodol, že poruchy musia mať vplyv na celé hospodárstvo daného členského štátu, a nie iba na jeden z jeho regiónov alebo jednu z častí jeho územia. Toto je navyše v súlade s potrebou prísneho výkladu každého odchylného ustanovenia, ktorým je článok 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP (10).

30.

Tento prísny výklad Komisia dôsledne uplatňuje pri svojom rozhodovaní (11). Dozorný úrad takisto prijal prísny výklad článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP (12).

31.

V tejto súvislosti dozorný úrad usudzuje, že okrem pomoci na záchranu finančného systému si súčasná globálna finančná kríza vyžaduje výnimočné politické opatrenia.

32.

Touto krízou budú zasiahnuté všetky štáty EZVO, hoci rôznymi spôsobmi a v rôznej miere, pričom je pravdepodobné, že nezamestnanosť sa zvýši, dopyt klesne a fiškálna situácia sa zhorší.

33.

Vzhľadom na výnimočnú mieru vážnosti súčasnej finančnej krízy a jej vplyv na celkové hospodárstvo štátov EZVO sa dozorný úrad domnieva, že na nápravu týchto ťažkostí je poskytnutie niektorých druhov štátnej pomoci na časovo obmedzené obdobie prípustné a tieto druhy pomoci môžu byť vyhlásené za zlučiteľné s uplatňovaním Dohody o EHP na základe článku 61 ods. 3 písm. b) tejto dohody.

34.

Štáty EZVO musia preto preukázať, že opatrenia štátnej pomoci notifikované dozornému úradu na základe tohto rámca sú nevyhnutné a primerané na nápravu vážnej poruchy hospodárstva štátu EZVO a že všetky podmienky sú splnené.

35.

V článku 2 nariadenia de minimis  (13) prispôsobeného Dohode o EHP sa stanovuje, že:

„… za opatrenia pomoci, ktoré nespĺňajú všetky kritériá článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, a teda sú oslobodené od oznamovacej povinnosti ustanovenej v článku 2 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, sa považujú opatrenia, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v odsekoch 2 až 5 tohto článku.

Celková pomoc de minimis poskytnutá akémukoľvek podniku nesmie presiahnuť 200 000 EUR v priebehu akéhokoľvek obdobia troch fiškálnych rokov. Celková pomoc de minimis udelená akémukoľvek podniku pôsobiacemu v sektore cestnej dopravy nesmie prekročiť 100 000 EUR v priebehu troch fiškálnych rokov. Tieto stropy by sa mali uplatňovať bez ohľadu na formu alebo vytýčený cieľ pomoci de minimis, ako aj nezávisle od toho, či pomoc poskytnutá štátu EZVO je financovaná úplne alebo čiastočne zo zdrojov Spoločenstva. Obdobie by sa malo stanoviť na základe fiškálnych rokov, ktoré uplatňuje podnik v príslušnom štáte EZVO.“

36.

Finančná kríza ovplyvňuje nielen štrukturálne slabé podniky, ale aj podniky, ktoré budú čeliť prudkému nedostatku alebo dokonca nedostupnosti úverov. Zlepšenie finančnej situácie týchto podnikov bude mať pozitívne účinky na celé hospodárstvo EHP.

37.

Preto vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu sa považuje za nevyhnutné, aby sa dočasne umožnilo poskytovanie obmedzenej výšky pomoci, ktorá však bude patriť do pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, keďže prekračuje strop uvedený v nariadení de minimis.

38.

Dozorný úrad bude považovať takúto štátnu pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP, ak boli splnené všetky tieto podmienky:

39.

Cieľom usmernení o štátnej pomoci vo forme záruk je poskytnúť štátom EZVO podrobné pokyny k zásadám, z ktorých dozorný úrad zamýšľa vychádzať pri svojom výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP a pri ich uplatňovaní v oblasti štátnych záruk. V usmerneniach sa najmä špecifikujú podmienky, za ktorých sa existencia štátnej pomoci môže považovať za vylúčenú. Neposkytujú kritériá zlučiteľnosti na posúdenie záruk.

40.

Aby sa ďalej podporil prístup k financiám a znížila súčasná vysoká averzia bánk voči riziku, môžu dotované záruky za pôžičky počas obmedzeného časového obdobia predstavovať vhodné a správne cielené riešenie na uľahčenie prístupu podnikov k financiám.

41.

Dozorný úrad bude považovať takúto štátnu pomoc za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP na základe článku 61 ods. 3 písm. b) tejto dohody, ak boli splnené všetky tieto podmienky:

42.

Usmernenia o referenčných a diskontných sadzbách stanovujú metodiku výpočtu referenčnej sadzby, ktorá vychádza z jednoročnej medzibankovej ponukovej úrokovej sadzby (IBOR) zvýšenej o marže v rozpätí od 60 do 1 000 bázických bodov v závislosti od úverovej schopnosti príslušnej spoločnosti a od úrovne ponúknutého kolaterálu. Metodiku výpočtu referenčných a diskontných sadzieb môže dozorný úrad upraviť v závislosti od prevládajúcich trhových podmienok. Ak štáty EZVO uplatňujú metodiku výpočtu referenčných a diskontných sadzieb stanovenú v usmerneniach platných v čase poskytnutia pôžičky a spĺňajú podmienky stanovené v uvedených usmerneniach, úroková sadzba v zásade nezahŕňa štátnu pomoc.

43.

Podniky môžu mať za súčasnej trhovej situácie ťažkosti pri hľadaní financií. Dozorný úrad preto akceptuje, že verejné alebo súkromné pôžičky sa poskytujú s úrokovou sadzbou, ktorá sa rovná aspoň výške jednodňovej (overnight) sadzby centrálnej banky plus poplatok, ktorý sa rovná rozdielu medzi priemernou jednoročnou medzibankovou sadzbou a priemernou jednodňovou (overnight) sadzbou centrálnej banky v období od 1. januára 2007 do 30. júna 2008, plus poplatok za úverové riziko zodpovedajúce rizikovému profilu príjemcu, ako sa uvádza v usmerneniach o referenčných a diskontných sadzbách dozorného úradu.

44.

Prvok pomoci obsiahnutý v rozdiele medzi touto úrokovou sadzbou a referenčnou sadzbou vymedzenou v usmerneniach o referenčných a diskontných sadzbách sa bude dočasne považovať za prvok v súlade s uplatňovaním Dohody o EHP na základe článku 61 ods. 3 písm. b) tejto dohody, ak sú splnené tieto podmienky:

45.

Usmernenia o referenčných a diskontných sadzbách dozorného úradu stanovujú metodiku výpočtu referenčnej sadzby, ktorá vychádza z jednoročnej medzibankovej ponukovej úrokovej sadzby (IBOR) zvýšenej o marže v rozpätí od 60 do 1 000 bázických bodov v závislosti od úverovej schopnosti príslušnej spoločnosti a od úrovne ponúknutého kolaterálu. Metodiku výpočtu referenčných a diskontných sadzieb môže dozorný úrad upraviť v závislosti od prevládajúcich trhových podmienok. Ak štáty EZVO uplatňujú metodiku výpočtu referenčných a diskontných sadzieb stanovenú v usmerneniach platných v čase poskytnutia pôžičky a spĺňajú podmienky stanovené v uvedených usmerneniach, úroková sadzba v zásade nezahŕňa štátnu pomoc.

46.

V dôsledku súčasnej finančnej krízy majú podniky takisto viac ťažkostí získať prístup k financiám na výrobu ekologickejších výrobkov. Pomoc vo forme záruk nemusí stačiť na financovanie finančne náročných projektov, ktoré sa zameriavajú na zvýšenie ochrany životného prostredia včasnou adaptáciou na budúce normy, ktoré ešte nenadobudli účinnosť, alebo idú nad rámec týchto noriem.

47.

Dozorný úrad zastáva názor, že dosiahnutie environmentálnych cieľov by napriek finančnej kríze malo zostať prioritou. Výroba ekologickejších výrobkov vrátane energeticky efektívnych výrobkov je v spoločnom záujme EHP a je dôležité, aby finančná kríza nebola prekážkou pri dosahovaní tohto cieľa.

48.

Preto by dodatočné opatrenia vo forme dotovaných pôžičiek mohli podporovať výrobu tzv. ekologických výrobkov. Dotované pôžičky však môžu vážne narúšať hospodársku súťaž, a preto by mali byť prísne obmedzené na špecifické situácie a cielené investície.

49.

Dozorný úrad zastáva názor, že počas obmedzeného obdobia by štáty EZVO mali mať možnosť poskytnúť pomoc vo forme zníženia úrokovej sadzby.

50.

Dozorný úrad bude na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP považovať za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP akúkoľvek pomoc vo forme zníženia úrokovej sadzby pre investičné pôžičky, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:

51.

Usmernenia o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky stanovujú podmienky, za ktorých sa štátna pomoc podporujúca investíciu do rizikového kapitálu môže považovať za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP v súlade s článkom 61 ods. 3 tejto dohody.

52.

Na základe skúseností získaných pri uplatňovaní usmernení o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky sa dozorný úrad domnieva, že v EHP neexistuje všeobecné zlyhanie trhu rizikového kapitálu. Dozorný úrad však uznáva, že pri niektorých druhoch investícií na určitých stupňoch vývoja podnikov existujú trhové medzery, ktoré vyplývajú z nedokonalého zladenia ponuky a dopytu v súvislosti s rizikovým kapitálom a možno ich vo všeobecnosti označiť ako nedostatok vlastného kapitálu.

53.

V bode 4.3 uvedených usmernení sa uvádza, že v prípade finančných tranží, ktoré nepresahujú 1,5 milióna EUR na cieľový MSP za každé obdobie dvanástich mesiacov, sa zlyhanie trhu za určitých podmienok predpokladá a nemusia ho dokazovať štáty EZVO.

54.

V bode 5.1 písm. a) tých istých usmernení sa uvádza, že „... dozorný úrad si uvedomuje sústavné kolísanie trhu s rizikovým kapitálom a nedostatok vlastného kapitálu, ako aj rôzny stupeň postihnutia podnikov trhovým zlyhaním v závislosti od ich veľkosti, od etapy vývoja ich podnikania a od ich hospodárskeho sektora. Preto je dozorný úrad pripravený uvažovať o oznámení opatrení rizikového kapitálu zlučiteľných s uplatňovaním Dohody o EHP, ktorými by sa ustanovili investičné tranže presahujúce prahovú hodnotu 1,5 milióna EUR na podnik za rok, keby sa predložil potrebný dôkaz o trhovom zlyhaní.“

55.

Nedávne otrasy na finančnom trhu mali negatívny vplyv na trh rizikového kapitálu pre malé a stredné podniky v počiatočnom štádiu rastu, pretože sa znížila dostupnosť rizikového kapitálu. V dôsledku v súčasnosti značne zvýšeného vnímania rizika súvisiaceho s rizikovým kapitálom, ktoré je spôsobené neistotami vyplývajúcimi z očakávania možných nižších výnosov, investori v súčasnosti skôr investujú do bezpečnejších aktív, ktorých riziká sa dajú jednoduchšie posúdiť v porovnaní s investíciami do rizikového kapitálu. Nelikvidná povaha investícií do rizikového kapitálu sa navyše ukázala byť ďalšou prekážkou pre investorov. Existujú dôkazy o tom, že obmedzená likvidita v súčasných trhových podmienkach, ktorá z toho vyplýva, rozšírila nedostatok vlastného kapitálu pre malé a stredné podniky. Preto sa považuje za vhodné, aby sa dočasne zvýšil bezpečný prah pre investície do rizikového kapitálu, čo by umožnilo prispôsobiť sa zvýšenému nedostatku vlastného kapitálu a dočasne znížiť percento minimálneho podielu súkromného investora na 30 % aj v prípade opatrení zameraných na malé a stredné podniky v iných ako podporovaných oblastiach.

56.

V súlade s tým sa na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP určité limity stanovené v usmerneniach o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky dočasne prispôsobujú do 31. decembra 2010 takto:

57.

Stropy pomoci stanovené podľa týchto usmernení sa uplatňujú bez ohľadu na to, či je podpora pre dotovaný projekt financovaná úplne zo štátnych prostriedkov, alebo ju čiastočne financuje Spoločenstvo.

58.

Dočasné opatrenia pomoci uvedené v týchto usmerneniach nemôžu byť kumulované s pomocou, ktorá patrí do pôsobnosti nariadenia de minimis pre tie isté oprávnené náklady. Ak už podnik získal pomoc de minimis predtým, ako tento dočasný rámec nadobudol účinnosť, suma pomoci získanej podľa opatrení uvedených v bode 4.2 týchto usmernení a získanej pomoci de minimis nepresiahne 500 000 EUR v období medzi 1. januárom 2008 a 31. decembrom 2010. Výška pomoci de minimis získaná po 1. januári 2008 sa musí odpočítať od výšky zlučiteľnej pomoci, ktorá sa môže poskytnúť na ten istý účel podľa bodov 4.3, 4.4, 4.5 alebo 4.6.

59.

Dočasné opatrenia pomoci možno kumulovať s inou zlučiteľnou pomocou alebo inými formami financovania zo strany Spoločenstva pod podmienkou, že je dodržaná maximálna intenzita pomoci uvedená v príslušných usmerneniach alebo v nariadeniach o skupinovej výnimke.

60.

Usmernenia o poistení krátkodobých vývozných úverov stanovujú, že obchodovateľné riziká nemôžu byť kryté poistením vývozných úverov s podporou zo strany štátov EZVO. Obchodovateľné riziká sú komerčné a politické riziká verejných a neverejných dlžníkov so sídlom v krajinách uvedených v prílohe k usmerneniam s maximálnou lehotou rizika menej než dva roky. Riziká dlžníkov so sídlom v členských štátoch EÚ a v štátoch EZVO spolu so šiestimi ďalšími členmi OECD sa považujú za obchodovateľné.

61.

Dozorný úrad sa domnieva, že v dôsledku súčasnej finančnej krízy nie všetky štáty EZVO trpia nedostatkom kapacít poistenia alebo zaistenia, avšak nevylučuje, že v niektorých krajinách by krytie obchodovateľných rizík mohlo byť v súčasnosti nedostupné.

62.

V bode 4 ods. 9 až 13 uvedených usmernení sa stanovuje, že:

„… za takýchto okolností môžu byť tieto dočasne neobchodovateľné riziká poistené na účet štátneho alebo štátom podporovaného poisťovateľa vývozných úverov, ktorý kryje neobchodovateľné riziká poistené na účet štátu alebo s jeho zárukou. V takomto prípade by poisťovateľ mal, pokiaľ je to možné, zjednotiť svoje sadzby poistného pre takéto riziká so sadzbami, ktoré si za porovnateľné druhy rizika účtujú súkromní poisťovatelia vývozných úverov.

Štát EZVO, ktorý má v úmysle použiť túto únikovú doložku, by mal bezodkladne informovať Dozorný úrad EZVO o takomto zámere. Oznámenie by malo obsahovať správu o trhu s dôkazom, že nevyhnutné krytie rizík nie je na trhu súkromného poistenia dostupné, a zdôvodniť použitie tejto únikovej doložky dôkazmi predloženými dvoma veľkými známymi medzinárodnými poisťovateľmi vývozných úverov a jedným vnútroštátnym poisťovateľom vývozných úverov. Dôkaz o nedostupnosti krytia rizík na súkromnom poisťovacom trhu môže byť preukázaný v správe o trhu od nezávislého konzultanta, ktorého dozorný úrad považuje za spoľahlivého a nestranného. Toto oznámenie by okrem toho malo obsahovať opis podmienok, ktoré štátny alebo štátom podporovaný poisťovateľ vývozných úverov zamýšľa použiť s ohľadom na krytie takýchto rizík.

Dozorný úrad do dvoch mesiacov po prijatí takéhoto oznámenia preskúma, či použitie únikovej doložky je v súlade s uvedenými podmienkami a či je zlučiteľné s Dohodou o EHP.

Ak dozorný úrad zistí, že podmienky na využitie únikovej doložky sú splnené, jeho rozhodnutie o zlučiteľnosti je obmedzené na dva roky od dátumu vydania rozhodnutia za predpokladu, že trhové podmienky zdôvodňujúce použitie únikovej doložky sa počas tohto obdobia nezmenia.

Okrem toho môže dozorný úrad po konzultácii s ostatnými štátmi EZVO revidovať podmienky na použitie únikovej doložky; môže taktiež rozhodnúť o jej prerušení alebo nahradení iným vhodným systémom.“

63.

Tieto ustanovenia, ktoré sa uplatňujú na veľké a malé a stredné podniky, sú v súčasnej hospodárskej situácii vhodným nástrojom, ak je podľa štátov EZVO na súkromnom poisťovacom trhu krytie rizík pre určité obchodovateľné úverové riziká a/alebo pre určitých kupcov ochrany proti riziku nedostupné.

64.

V tomto kontexte a s cieľom urýchliť postup štátov EZVO dozorný úrad zastáva názor, že štáty EZVO môžu do 31. decembra 2010 preukázať chýbajúci trh tým, že poskytnú dostatok dôkazov o nedostupnosti krytia rizík na súkromnom poisťovacom trhu. Využitie únikovej doložky sa v každom prípade bude považovať za odôvodnené, ak:

65.

Dozorný úrad v úzkej spolupráci s dotknutými štátmi EZVO zabezpečí rýchle prijatie rozhodnutí týkajúcich sa uplatňovania únikovej doložky.

66.

Opatrenia štátnej pomoci uvedené v týchto usmerneniach musia byť notifikované dozornému úradu. Okrem hmotnoprávnych opatrení stanovených v týchto usmerneniach sa dozorný úrad zaväzuje zabezpečiť rýchle schvaľovanie opatrení pomoci, ktoré riešia súčasnú krízu v súlade s týmito usmerneniami, pod podmienkou, že dotknutý štát EZVO bude úzko spolupracovať a poskytne všetky informácie.

67.

Tento záväzok je doplnkom k prebiehajúcemu procesu, v rámci ktorého Komisia vypracúva viaceré zlepšenia svojich všeobecných konaní vo veci štátnej pomoci, aby sa tak najmä umožnilo rýchlejšie a účinnejšie prijímanie rozhodnutí v úzkej spolupráci s členskými štátmi. Tento všeobecný balík zjednodušení by mal predovšetkým zahŕňať spoločné záväzky Komisie a členských štátov zjednodušiť a predvídať konania na každom stupni zisťovania vo veci štátnej pomoci a umožniť schválenie jednoznačných prípadov v rámci skrátených lehôt.

68.

Rozhodnutím č. 195/04/COL zo 14. júla 2004 o implementácii ustanovení, na ktoré odkazuje článok 27 v časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde stanovujúci podrobné pravidlá o uplatňovaní článku 1 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde sa od štátov EZVO vyžaduje, aby predložili svoje ročné správy dozornému úradu.

69.

Do 31. júla 2009 musia štáty EZVO predložiť dozornému úradu zoznam schém zavedených na základe týchto usmernení.

70.

Štáty EZVO musia zabezpečiť, aby sa viedli podrobné záznamy o poskytovaní pomoci ustanovené v týchto usmerneniach. Tieto záznamy, ktoré musia obsahovať všetky informácie potrebné na preukázanie toho, že boli dodržané potrebné podmienky, sa musia archivovať 10 rokov a na požiadanie predložiť dozornému úradu. Štáty EZVO musia najmä získať informácie preukazujúce, že prijímatelia pomoci podľa opatrení uvedených v bodoch 4.2, 4.3, 4.4 a 4.5 neboli k 1. júlu 2008 firmami v ťažkostiach.

71.

Okrem toho by štáty EZVO mali do 31. októbra 2009 predložiť dozornému úradu správu o opatreniach zavedených na základe týchto usmernení. Správa by mala najmä obsahovať skutočnosti, ktoré preukazujú potrebu, aby dozorný úrad zachoval opatrenia upravené v týchto usmerneniach po 31. decembri 2009, ako aj podrobné informácie o environmentálnom prínose dotovaných pôžičiek. Štáty EZVO musia poskytnúť tieto informácie na každý nasledujúci rok, počas ktorého sa budú uplatňovať tieto usmernenia, a to do 31. októbra každého roka.

72.

Dozorný úrad môže požiadať o dodatočné informácie týkajúce sa poskytnutej pomoci s cieľom preveriť, či sa dodržali podmienky rozhodnutia dozorného úradu o schválení opatrenia pomoci.

73.

Dozorný úrad uplatňuje tieto usmernenia od dátumu ich prijatia. Tieto usmernenia sú odôvodnené súčasnými výnimočnými a prechodnými problémami s financovaním súvisiacimi s bankovou krízou a nebudú sa uplatňovať po 31. decembri 2010. Po konzultácii so štátmi EZVO ich dozorný úrad môže revidovať pred týmto dátumom na základe dôležitých skutočností súvisiacich s politikou hospodárskej súťaže alebo hospodárstvom. Pokiaľ by to bolo užitočné, dozorný úrad môže taktiež poskytnúť ďalšie vysvetlenie svojho prístupu k špecifickým otázkam.

74.

Dozorný úrad uplatňuje ustanovenia týchto usmernení na všetky notifikované opatrenia rizikového kapitálu, o ktorých musí rozhodnúť po schválení týchto usmernení, a to aj vtedy, ak boli opatrenia notifikované pred prijatím týchto usmernení.

75.

V súlade s usmerneniami o štátnej pomoci o pravidlách uplatniteľných na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci dozorný úrad v prípadoch nenotifikovanej pomoci uplatní:

76.

Dozorný úrad v úzkej spolupráci s dotknutými štátmi EZVO zabezpečí rýchle prijatie rozhodnutí po úplnej notifikácii opatrení, ktorých sa týka tento dokument. Štáty EZVO by mali dozorný úrad informovať o svojich zámeroch a oznámiť mu úmysly zaviesť príslušné opatrenia čo najskôr a čo najúplnejšie.

77.

Dozorný úrad upozorňuje, že každé procesné zlepšenie závisí v plnej miere od predkladania jednoznačných a úplných notifikácií.