Nová národná strana obehových euromincí

2012/C 103/04

Národná strana novej obehovej pamätnej mince v hodnote 2 EUR, ktorú vydalo San Marino

Obehové euromince majú v celej eurozóne štatút zákonného platidla. Komisia zverejňuje vzory všetkých nových euromincí (1) s cieľom informovať širokú verejnosť, ako aj každého, kto prichádza s mincami do kontaktu. V súlade so závermi Rady z 10. februára 2009 (2) môžu členské štáty eurozóny a krajiny, ktoré so Spoločenstvom uzavreli menovú dohodu ustanovujúcu vydávanie obehových euromincí, vydať do obehu pamätné euromince za určitých podmienok. Podmienkou je najmä, že pôjde len o mince v nominálnej hodnote 2 EUR. Tieto mince majú rovnaké technické parametre ako ostatné mince v hodnote 2 EUR, na národnej strane však nesú pamätný motív, ktorý má vysokú symbolickú hodnotu z národného alebo európskeho hľadiska.

Vydávajúci štát: San Maríno

Pamätná udalosť: Euro slávi 10 rokov

Opis motívu: Znak eura v strede mince znamená, že euro sa stalo mimoriadne dôležitou súčasťou Európy, ale aj sveta, pretože sa v priebehu posledných 10 rokov stalo globálnym hráčom v rámci medzinárodného menového systému. Jednotlivé prvky motívu okolo symbolu eura na minci vyjadrujú význam eura pre ľudí, pre finančný svet (veža ECB), pre obchod (lode), priemysel (továrne), pre odvetvie energetiky, výskumu a vývoja (veterné elektrárne). Iniciály návrhára AH sú zobrazené pod obrazom veže ECB. Názov vydávajúceho štátu „SAN MARINO“ je umiestnený v hornej časti, zatiaľ čo značka mincovne sa nachádza vpravo a označenie rokov 2002 – 2012 je umiestnené v dolnej časti.

Po vonkajšom obvode mince je zobrazených 12 hviezd európskej vlajky.

Vydávané množstvo mincí:

Dátum vydania: máj 2012

(1)  Pozri Ú. v. ES C 373, 28.12.2001, s. 1, pokiaľ ide o národné strany všetkých mincí, ktoré boli vydané v roku 2002.

(2)  Pozri závery Rady pre hospodárske a finančné záležitosti z 10. februára 2009 a odporúčanie Komisie z 19. decembra 2008 o spoločných usmerneniach pre národné strany a vydávanie euromincí určených do obehu (Ú. v. EÚ L 9, 14.1.2009, s. 52).