29.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 206/27

—

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Spoločný program pre zahrnutie: Rámec pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do Európskej únie“

—

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Súvislosti medzi migráciou a rozvojom: Niekoľko konkrétnych smerov pre partnerstvo medzi EÚ a rozvojovými krajinami“

—

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt

1.1

víta skutočnosť, že Komisia plní požiadavku Európskej rady, predložiť návrhy na koherentný európsky rámec pre integrácie príslušníkov tretích štátov;

1.2

konštatuje, že Komisia sa v prvej odpovedi zameriava predovšetkým na návrhy konkrétnych opatrení pre dôsledné presadzovanie spoločných základných princípov pre integráciu, ako aj na podporné mechanizmy EÚ (nové akčné možnosti na úrovni EÚ a jednotlivých štátov, nové cesty na zabezpečenie koherencie medzi opatreniami EÚ a jednotlivých štátov);

1.3

uznáva, že v oznámení zahrnutá tabuľka s názornými opatreniami tak na národnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, k Spoločným základným princípom pre integráciu (schváleným Európskou radou v novembri 2004) sa zakladá na integračnej príručke, pripravovaných opatreniach INTI a prípravách na zriadenie Európskeho integračného fondu;

1.4

s poľutovaním zisťuje, že poradie návrhov predložených Komisiou nestanovuje žiadne priority; tie majú podľa želania Komisie určiť samotné členské štáty;

1.5

víta názor Komisie, že integrácia je obojstranný proces;

1.6

považuje za dôležité, aby boli zavedené opatrenia na posilnenie adaptačnej schopnosti obyvateľstva hostiteľskej krajiny (v zmysle medzikultúrnej senzibilizácie a sprostredkovania vedomostí, akceptovania migrácie), ako aj posilnená úloha súkromných organizácií v oblasti riadenia rozmanitosti a spolupráca s médiami (podpora dobrovoľných kódexov správania);

1.7

víta skutočnosť, že začlenenie má byť uskutočnené na základe rešpektovania základných hodnôt EÚ. Tu je potrebné vyzdvihnúť predovšetkým občianske prvky úvodných programov;

1.8

víta pozornosť, ktorá je v tejto súvislosti venovaná vzdelávaniu a zdôrazňuje potrebu využitia špecifických prostriedkov a nástrojov v oblasti vzdelávania na dosiahnutie úplnej integrácie migrantov do vzdelávacieho systému hostiteľskej krajiny a tým aj celkovo do spoločnosti;

1.9

zdôrazňuje, že zamestnanosť je potrebné chápať ako podstatnú zložku procesu začlenenia. Dôležité sú predovšetkým inovatívne koncepty na zamedzenie diskriminácie, uznávanie vzdelania a pracovných skúseností prostredníctvom zavedenia spoločných postupov ich uznávania vo všetkých členských štátoch, účasť sociálnych partnerov a partneriek na opatreniach, podpora vzdelávacích kapacít malých podnikateľov a podnikateliek, zamestnaneckých zväzov a odborov a pozitívne opatrenia na podporu prijatia prisťahovalcov do zamestnania; prízvukuje, že pre hodnotenie vzdelávacích systémov jednotlivých krajín a pracovných skúseností občanov členských štátov by sa mali stanoviť jednotné, jasné a nediskriminujúce kritériá, ktoré by platili v celej EÚ;

1.10

zdôrazňuje, že začlenenie je dynamický proces vzájomného vychádzania si v ústrety prebiehajúci oboma smermi. Uvítacie iniciatívy a mentorstvo na podporu dôvery sú pritom najdôležitejšími nástrojmi;

1.11

zdôrazňuje dôležitosť toho, aby ako prisťahovalci, tak aj domáce obyvateľstvo boli vnímaví voči základným hodnotám EÚ;

1.12

vyzdvihuje skutočnosť, že podpora prístupu na trh práce a k možnostiam vzdelávania, ako aj uznávanie ukončeného vzdelania a pracovných skúseností sú podstatnými súčasťami procesu začleňovania;

1.13

víta skutočnosť, že má byť podporované posilnenie kapacity verejných a súkromných poskytovateľov služieb na interakciu s príslušníkmi tretích štátov (prekladateľské služby, interkultúrna kompetencia, riadenie integrácie a riadenie rôznorodosti, mentorské programy);

1.14

súhlasí s názorom, že majú byť posilnené časté stretnutia medzi prisťahovalcami a domácimi, spoločné fóra, medzikultúrny dialóg, osveta o prisťahovalcoch a ich kultúre, priaznivé integračné podmienky v mestách;

1.15

vyzdvihuje skutočnosť, že Európska charta základných práv garantuje rešpektovanie rozmanitosti kultúr a právo na slobodné vyznávanie náboženstva, pokiaľ tomu nebránia iné nedotknuteľné európske práva, všeobecný dohovor o ľudských právach, alebo právo jednotlivého štátu;

1.16

zdôrazňuje dôležitosť účasti prisťahovalcov a prisťahovalkýň na demokratickom procese a na koncipovaní integračno-politických opatrení, najmä na miestnej úrovni;

1.17

víta skutočnosť, že zoznam názorných opatrení je rozsiahly a vzťahuje sa na všetky podstatné oblasti integrácie. V tomto zmysle môže byť cenným východiskovým bodom pre harmonizáciu integračných politík v členských štátoch;

1.18

zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť jasné ciele. Tieto majú byť skúmané prostredníctvom indikátorov a hodnotiacich mechanizmov, aby sa prispôsobila politika, vyhodnotil pokrok v integrácii a zefektívnila výmena informácií;

1.19

považuje spoluprácu a výmenu informácií za veľmi dôležité (národné kontaktné miesto pre integráciu – NKPI, príručka integrácie, internetová stránka týkajúca sa problematiky integrácie).

2.1

zdôrazňuje, že výber, druh a spôsob ich zavádzania by mohol vychádzať z kontextu vlastnej vnútroštátnej situácie a tradícií, avšak návrhy sú považované za kľúčové prvky všetkých integračných politík členských štátov;

2.2

zdôrazňuje skutočnosť, že má byť dôraz kladený na aspekt pohlavia, ako aj na situáciu mladých prisťahovalcov a detí z prisťahovaleckých rodín;

2.3

podporuje názor, že základné znalosti jazyka, dejín a inštitúcií hostiteľskej spoločnosti sú nevyhnutným predpokladom pre začlenenie;

2.4

požaduje, aby bolo podniknuté úsilie v školstve na umožnenie úspešnej a aktívnej účasti prisťahovalcov a prisťahovalkýň v spoločnosti, ako napr. školské plány s dimenziou diverzity (napr. princíp výučby „medzikultúrneho učenia“), obzvlášť podpora mladých prisťahovalcov v oblasti školstva. Navyše by mala byť vyzdvihnutá dôležitosť predškolského vzdelávania a potreba projektov na uľahčenie prechodu medzi školou a pracovným životom, a v tejto súvislosti by mali byť aj podporované vhodné programy v členských štátoch;

2.5

zdôrazňuje, že okrem potreby „účinných opatrení proti kriminalite u mladých prisťahovalcov“, ako to uvádza Komisia, je potrebné presadzovať aj účinnú prevenciu a osvetu už vopred;

2.6

vyzdvihuje skutočnosť, že prístup migrantov k verejným a súkromným tovarom a službám by mal byť podporovaný ako jeden z rozhodujúcich predpokladov pre integráciu;

2.7

zdôrazňuje však, že akceptovanie iného spôsobu života a iných názorov má hranicu, ktorú nemožno prekročiť: rešpektovanie ľudských práv a zákonmi EÚ a medzinárodnými zákonmi stanovený boj proti akejkoľvek forme diskriminácie, najmä na základe pohlavia. Preto musia byť najmä ženy-migrantky zvlášť ochraňované, a to prostredníctvom zabezpečenia neobmedzeného, rovnoprávneho prístupu k práci a vzdelávaniu, ako aj k politickému životu demokratickej európskej spoločnosti a prostredníctvom ochrany ich práva na sebaurčenie napríklad vzhľadom na zabránenie núteným manželstvám, boj proti domácemu násiliu, zaručenie ich sexuálnych a reproduktívnych práv alebo zákaz ponižujúcich praktík, ako napr. obriezky žien. Ľudské práva sú nediskutovateľné a ich nerešpektovanie nemožno odôvodniť žiadnymi tradíciami alebo kultúrou. Preto je potrebné vytvoriť a zaviesť špecifické opatrenia zamerané informovanosť, prevenciu, podporu a senzibilizáciu, s cieľom bojovať proti všetkým diskriminačným a ponižujúcim praktikám alebo zvykom a dosiahnuť tak pokrok v oblasti rovnosti príležitostí pre imigrantov a imigrantky;

2.8

poukazuje na skutočnosť, že oznámenie má tendenciu byť nezáväzné a analyticky neostré. Je preto celkovo nápadné, že „mäkké opatrenia“ (ako dialóg, fóra, sprostredkovanie informácií atď.) stoja v oznámení v popredí, pričom sa však nesmie podceňovať význam týchto opatrení. Štrukturálne, pre integráciu nevyhnutné opatrenia, ako politická účasť prisťahovalcov, sa nachádzajú skôr iba na okraji (princíp 9);

2.9

požaduje jasné rozdelenie a zoradenie podľa príslušných politických, právnych, štrukturálnych a inštitucionálnych zodpovedností a aktérov hostiteľskej spoločnosti, ako aj podľa dôležitosti opatrení. V tomto zmysle by mali byť ďalej rozvíjané a ako nástroj tým posilňované aj spoločné základné princípy;

2.10

podporuje kroky pre koherentný postup na úrovni EÚ. Právny rámec pre povolenie a pobyt, vrátane práv a povinností, by mal byť konsolidovaný;

2.11

konštatuje, že oznámenie vyzdvihuje problematiku pohlaví ako jeden z dôležitých aspektov. Preto by príslušný dokument mal byť aj napísaný tak, aby jeho jazyková stránka zohľadňovala túto problematiku;

2.12

požaduje, aby v právnom rámci pre povolenie a pobyt každý budúci nástroj migrácie zohľadňovať otázky rovnakého zaobchádzania a práv prisťahovalcov;

2.13

zdôrazňuje dôležitosť účasti záujmových skupín – predovšetkým v kontexte participácie - a myšlienku zriadenia Európskeho integračného fóra zastrešujúcich organizácií EÚ (konzultácie, odporúčania, úzky kontakt s NKPI). Európsky parlament (EP), Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) a Výbor regiónov by mali byť taktiež prizvané. Európske integračné fórum by malo byť zapojené do prípravnej konferencie pre vypracovanie budúcich ďalších „integračných príručiek“. Malo by sa ďalej pokračovať vo výročnej správe o migrácii a integrácii, ktorá by sa mala ďalej rozvinúť;

2.14

zdôrazňuje, že mnohé z uvedených opatrení (uvítacie iniciatívy, mentorstvo, podporovanie vedomostí občanov hostiteľskej krajiny, ponuky kurzov,...) majú byť realizované miestnou úrovňou. Je preto potrebné vybaviť ju príslušnými potrebnými zdrojmi. Rovnaká požiadavka sa týka aj regionálnej úrovne (zriadenie informačných nástrojov, uvádzacích programov, kultúrnych programov,...);

2.15

požaduje preto na uplatňovanie týchto integračných opatrení vyčlenenie primeraných finančných prostriedkov pre komúny a regióny;

2.16

navrhuje zriadenie databázy (napr. pre informácie o uznávaní odbornej prípravy a ukončeného vzdelania, pre informácie o potrebách migrantov,...);

2.17

zdôrazňuje, že regionálne a miestne úrovne sú veľkým a podstatným prínosom v oblasti integrácie a môžu prispieť svojim rozsiahlym „know-how“. Preto by mali byť do rozvoja stratégií a celého procesu zapojené v čo najskoršom štádiu a čo najrozsiahlejšie;

2.18

požaduje opatrenia a podnety pre migrantov, aby títo skutočne navrhované koncepty aj využívali;

2.19

zdôrazňuje potrebu lepších postupov na stanovenie počtu migrantov, aby sa dali zodpovedajúco prispôsobiť a vytvoriť integračné opatrenia, ktoré majú byť uskutočňované.

1.1

konštatuje, že oznámenie obsahuje kroky na zlepšenie vplyvu migrácie na rozvoj. Základ tvorí oznámenie z decembra 2002. Ťažiskom je migrácia v smere sever – juh;

1.2

konštatuje, že je dôležité okrem vplyvu emigrácie na krajiny pôvodu preskúmať aj vplyv rozvojovej pomoci na emigráciu, keďže táto je jej základom. Len pokiaľ budú krajiny pôvodu migrantov podporované v tom, aby svojim občanom poskytli primerané príležitosti, môžu byť migračné toky dlhodobo kontrolované;

1.3

uznáva, že oznámenie kladie veľký dôraz na podporu dočasného a potenciálneho návratu za účelom transferu vedomostí a skúseností na úžitok krajín pôvodu a ich rozvoja (brain-circulation namiesto brain-drain);

1.4

víta skutočnosť, že sa včlenenie migračnej politiky do rozvojovej politiky, prínos vracajúcich sa prisťahovalcov pre rozvoj, uľahčenie transferu kapitálu a spätných prevodov, spolufinancovanie projektov, ktoré sa zakladajú na peniazoch zo spätných prevodov, považujú za obzvlášť dôležité;

1.5

súhlasí s tým, že oznámenie odporúča celkom všeobecne zachovávanie kontaktu medzi štátmi pôvodu a prisťahovalcami. (To sa odráža aj vo väčšej miere v politike štátneho občianstva jednotlivých členských štátov);

1.6

vyzdvihuje dôležitosť silnejšej perspektívy v smere prisťahovalcov ako „bridgebuilders“ k štátom pôvodu. Tento prístup má slúžiť ako argument pre doplnenie školského vzdelávania v jazyku hostiteľskej krajiny o dodatočnú alfabetizáciu a vyučovanie v materinskom jazyku;

1.7

konštatuje, že z diskusií k Zelenej knihe o legálnom prisťahovalectve je jasné, že v budúcnosti pôjde primárne o forsírovanie dočasnej zamestnanosti a prisťahovania vysoko kvalifikovaných pracovných síl.

2.1

konštatuje, že finančné toky môžu len prispieť k uskutočňovaniu rozvojových cieľov. Majú však čisto súkromný charakter, a preto nemôžu nahradiť štátnu rozvojovú pomoc. Tento fakt by sa mal primerane zohľadňovať;

2.2

zdôrazňuje, že poplatky a podmienky prevodov nie sú uspokojujúce. Vyžadujú sa opatrenia na zníženie poplatkov, pre väčšiu bezpečnosť a pre urýchlenie realizácie transakcií. Tie sú krátkodobo realizovateľné. Účinky na rozvoj je však potrebné definovať ako dlhodobejší cieľ;

2.3

navrhuje, aby sa stanovili nasledujúce opatrenia:

2.4

víta skutočnosť, že rozvojové krajiny majú byť podporované pri lokalizácii svojej diaspóry a budovaní kontaktov. Elity týchto diaspór majú byť využité prostredníctvom vybudovania databáz informácií vlád krajín pôvodu. V prípade potreby by tak bolo možné pozvať elitu k návratu. Je však potrebné jasne stanoviť, že takýto zápis elity do databázy smie prebehnúť len na úplne dobrovoľnom základe;

2.5

uznáva, že časovo ohraničenou migráciou má byť pozdvihnutý potenciál v domovskej krajine. Toto však nemá slúžiť ako všeobecný rámec pre sezónne pracovné sily;

2.6

zdôrazňuje, že spomenutá spätná migrácia a časovo ohraničený alebo potenciálny návrat nie je podľa platného právneho stavu (Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom) možný, pretože aj prisťahovalci s neobmedzeným právom pobytu strácajú tento status, keď sa dlhší čas nezdržiavajú v hostiteľskej krajine. Víta preto v oznámení Komisie prisľúbené preskúmanie možnosti, ako dosiahnuť, aby štátni príslušníci tretích krajín nestratili právo pobytu, aj keď sa v rámci programu návratu dočasne vrátia do svojej vlasti;

2.7

navrhuje spoločné ustanovenie, ktoré by umožnilo migrantom s neobmedzeným právom na pobyt alebo s nárokom naň vycestovať do krajiny ich pôvodu na dobu, ktorú sami považujú za potrebnú bez toho, aby stratili svoje postavenie ako príslušníci tretích krajín s dlhodobým alebo neobmedzeným pobytom;

2.8

uznáva, že toto oznámenie odráža medzinárodne sa rozširujúcu diskusiu o vnímaní prisťahovalcov ako aktérov rozvoja (spätné prevody, transfer vedomostí,...). Z tohto pohľadu je dočasná migrácia pozitívna, najprv by však mali byť preskúmané možnosti založené na dobrovoľnosti návratu, príp. motivačnom systéme;

2.9

požaduje preto, aby sa v tomto kontexte nanovo uvažovalo o tom, čo by mala znamenať transnacionalita pre integračnú politiku;

2.10

oceňuje, že oznámenie vychádza zo zaujímavého pohľadu, ktorý chápe vysielajúce krajiny ako spoluúčastníkov v procese riadenia migrácie. Tieto pozitívne aspekty dočasnej migrácie a dočasného návratu by však vyžadovali neobmedzené právo na opätovné pricestovanie pre dlho- alebo dlhšie usadených prisťahovalcov (diametrálny rozdiel v porovnaní so smernicou Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, ktorá ustanovuje automatické odobratie už priznaného povolenia na dlhodobý pobyt pri opustení územia EÚ);

2.11

víta skutočnosť, že sa oznámenie zameriava na forsírovanie dočasnej migrácie, pokiaľ sú tieto opatrenia založené na dobrovoľnosti alebo na motivačnom systéme. Dočasná migrácia môže v treťom svete predstavovať užitočný nástroj rozvoja;

2.12

domnieva sa, že dočasná migrácia môže efektívne fungovať len vtedy, ak migranti budú mať povolený opätovný vstup do hostiteľskej krajiny po dočasnom návrate do svojej krajiny pôvodu. Vyzýva preto členské štáty, ktoré v súčasnosti bránia viacnásobnému vstupu, aby prehodnotili tento zákaz;

2.13

uznáva, že sezónna zamestnanosť predstavuje pre príslušné osoby krátkodobý prínos, keďže im krátkodobo umožňuje získať peniaze a zbierať pracovné skúsenosti. Príslušné osoby sa však vracajú do svojich krajín pôvodu bez nádeje na zlepšenie ich ekonomickej a sociálnej situácie. Preto je podľa názoru Výboru regiónov vhodnejšie uprednostniť dlhodobejšiu perspektívu;

2.14

víta podporu programov návratu. Tieto však môžu fungovať len vtedy, pokiaľ bude realizovaná efektívna rozvojová politika, ktorá zahŕňa posilnenie koordinovaných opatrení decentralizovanej spolupráce;

2.15

požaduje preto dostatočné investície do opatrení v oblasti infraštruktúry a vzdelávania, ako aj kontrolu využitia prostriedkov na mieste určenia;

2.16

odporúča, aby sezónni robotníci, prisťahovalci, ktorí znášajú potenciálne väčšie riziko vykorisťovania, boli chránení proti takému riziku prostredníctvom vhodných opatrení;

2.17

vidí, že návrhy predmetného oznámenia obsahujú na jednej strane vyjadrenia vedúce k cieľu a ukazujúce do budúcnosti, na vyriešení už spomínaných rozporov by sa však muselo popracovať;

2.18

zdôrazňuje, že by bolo potrebné zabezpečiť, aby v EÚ nezískali prevahu reštriktívne ustanovenia;

2.19

zdôrazňuje, že sa nesmie uskutočniť negatívny scenár toho, že rozsiahle opatrenia k nútenému návratu budú s argumentom podpory rozvoja legitimované bez toho, aby existoval systém širokých, na všetky úrovne kvalifikácie orientovaných legálnych možností prisťahovania (viď návrh smernice o spoločných normách a mechanizme v členských štátoch k navráteniu ilegálne sa zdržujúcich príslušníkov tretích štátov, KOM(2005) 391);

2.20

zdôrazňuje, že rozvojová pomoc pre krajiny pôvodu migrantov musí mať najvyššiu prioritu a je potrebné rozvíjať pomocou dohôd a špecifických programov spoluprácu s nimi vo všetkých oblastiach;

2.21

zdôrazňuje, že regionálne a miestne úrovne sú veľkým a podstatným prínosom v oblasti integrácie a môžu prispieť svojim rozsiahlym „know-how“. Preto by mali byť do rozvoja stratégií a celého procesu zapojené v čo najskoršom štádiu a čo najrozsiahlejšie.

1.1

zdôrazňuje, že efektívna politika návratu osôb je potrebným prvkom dobre spravovanej a spoľahlivej politiky migrácie;

1.2

vyzdvihuje skutočnosť, že smernica má zaručiť čestný a transparentný proces;

1.3

konštatuje, že harmonizovaným dvojstupňovým postupom (rozhodnutie o návrate do vlasti - vydanie a uplatnenie príkazu na vyhostenie) má byť uskutočnená zásada dobrovoľného návratu (stimulov);

1.4

víta skutočnosť, že vytvorenie zákazov opätovného pricestovania platných v celej EÚ poskytuje aj základ pre spoločné prepojenie údajov (SIS II).

2.1

trvá na tom, že princípy právneho štátu a nároku na „fair trial“ nesmú byť obetované v prospech xenofóbie a zamerania iba na hospodárnosť;

2.2

zdôrazňuje požiadavku na proporcionalitu donucovacích opatrení pri zavádzaní minimálnych trestno-právnych záruk, na ktorú je treba brať zvlášť ohľad. Nakoľko sa prisťahovalci pri návrate do svojej vlasti stretávajú s ťažkými represáliami, je potrebné prijať opatrenia na rešpektovanie ľudských práv, pričom ich ochrana má mať absolútnu prioritu pred výkonom návratu;

2.3

ľutuje, že sa nemyslelo na žiadne zvláštne ochranné normy pre ženy, dievčatá, neplnoletých a osoby s postihnutím;

2.4

žiada, aby aj obete a svedkyne a svedkovia obchodu s ľuďmi a iných trestných činov spáchaných v súvislosti s migráciou boli pod ochranou EÚ;

2.5

zdôrazňuje, že by ľudské práva tak, ako sú definované v právnych predpisoch Spoločenstva a najmä Dohovore o ochrane základných ľudských práv a slobôd a Charte základných práv Európskej únie, tvorili základ pre vytváranie nových noriem. Výslovným a záväzným odkazom na konkrétne články Dohovoru o ochrane ľudských práv a Charty, by malo byť zabezpečené jeho zohľadnenie pri uplatňovaní smernice členskými štátmi. Jemné formulácie (príslušným spôsobom, v súlade s) v sebe skrývajú nebezpečenstvo, že budú interpretované ako príliš široký priestor na výklad;

2.6

žiada, aby nemohol byť už len samotný nepovolený pobyt na výsostnom území niektorého z členských štátov považovaný za dostatočný náznak pre existenciu nebezpečenstva úteku. Tento postup by predstavoval neprípustné odsúdenie vopred, ktoré odporuje článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv (právo na spravodlivé pojednanie);

2.7

zdôrazňuje dôležitosť ochrany obetí a svedkov a svedkýň obchodu s ľuďmi. Obete a svedkyne a svedkovia obchodu s ľuďmi by nemali byť len nástrojmi v trestných konaniach. Pred ich návratom by sa mala zohľadniť situácia, ktorá vládne v ich vlasti, aby sa predišlo vydieraniu a nebezpečným hrozbám zo strany páchateľov trestných činov;

2.8

zasadzuje sa za to, aby sa pod frázou „ohrozenie verejnej bezpečnosti a poriadku“ rozumeli len porušenia centrálnych záujmov členských štátov, ktoré prekračujú hranicu závažnosti, a ktoré sú tak legitímnym dôvodom pre udelenie zákazu opätovného vstupu na územie. Priestupky s malým vplyvom na verejné blaho, ako napríklad nekvalifikovaný ilegálny pobyt, by sa takouto sankciou trestať nemali;

2.9

odporúča povoliť osobám, ktoré nedisponujú dostatočnými finančnými prostriedkami pomoc na pokrytie nákladov trestného konania bez ohľadu na prognózu potreby. Potrebu takejto finančnej podpory nie je totiž počas dlhých procesov možné presne vopred odhadnúť. Preto by mala byť skutočnosť, že príslušná osoby je bez prostriedkov tou skutočnosťou, ktorá rozhoduje o priznaní procesnej pomoci;

2.10

požaduje primeranosť donucovacích opatrení (zaistenie), keďže sa prisťahovalci pri návrate do svojej vlasti stretávajú s ťažkými represáliami. Jednotlivé osoby majú sklon k extrémnym spôsobom správania, práve tu sa nesmie napriek tomu prestať brať ohľad na ľudské práva;

2.11

objasňuje, že členské štáty by mali byť povinné zabezpečiť počas zaistenia primeranú lekársku starostlivosť;

2.12

vyslovuje sa za plné obsahové uplatnenie Dohovoru o právach dieťaťa z 20. november 1989; Obzvlášť je potrebné vyzdvihnúť právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Ochrana súkromia, ochrana pred použitím násilia, zlým zaobchádzaním a zanedbávaním, právo na zdravotnú starostlivosť, právo na vzdelanie, školskú dochádzku a odborné vzdelanie, ako aj ochrana menšín;

2.13

vyzdvihuje, že pre fungovanie systematiky tejto smernice je potrebné zabezpečiť, aby bolo uznané a umožnené doručovanie písomností iných členských štátov na suverénnom území jednotlivých členských štátov. Toto má byť zabezpečené prostredníctvom uzatvorenia dvoj a viacstranných dohôd, ktoré musia zahŕňať aj potrebnú úradnú pomoc;

2.14

Vyslovuje sa za zriadenie centrálneho IT systému uchovávania osobných údajov. Výkonné orgány jednotlivých členských štátov by mali mať k tomuto systému prístup a byť povinné vykonávať potrebnú výmenu informácií.

1.

Členské štáty uchovávajú a aktualizujú v centrálnom IT systéme EÚ osobné údaje, vzťahujúce sa k postupu navrátenia, príslušníkov tretích krajín ktorí majú nelegálny pobyt a ktorých členské štáty navracajú alebo navrátia.

2.

Výkonné orgány jednotlivých členských štátov majú k tomuto systému prístup a sú povinné vykonávať výmenu informácií stanovenú v odseku 1.