Žaloba podaná dňa 28. júna 2004: Poľská republika proti Rade Európskej únie

(Vec C-273/04)

(2004/C 239/10)

Poľská republika, v zastúpení: Jarosław Pietras, podala dňa 28. júna 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Rade Európskej únie.

Poľská republika navrhuje, aby Súdny dvor:

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Vláda Poľskej republiky je toho názoru, že ustanovenie článku 23 Aktu o pristúpení, vykladané v súlade s pravidlami výkladu medzinárodných zmlúv a takisto v súlade s pravidlami výkladu práva spoločenstva, nie je právnym základom na prijatie opatrení uvedených v článku 1 bod 5 rozhodnutia č. 2004/281/ES, spočívajúcich v rozšírení obmedzeného rozsahu platieb na nové priame platby.

Napadnuté opatrenie nezosúlaďuje Akt o pristúpení so zmenami spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale zásadne mení podmienky pristúpenia stanovené v tomto Akte, a to v neprospech Poľskej republiky a poľnohospodárskych výrobcov činných na území Poľskej republiky. Napadnuté opatrenie nie je nevyhnutné z dôvodu zmeny komunitárnej úpravy. Z toho vyplýva, že Rada Európskej únie nemala právomoc rozšíriť obmedzený rozsah platieb formou rozhodnutia prijatého na základe článku 23 Aktu o pristúpení. Prijatím napadnutého opatrenia Rada Európskej únie porušila článok 23 Aktu o pristúpení.

Vláda Poľskej republiky okrem toho tvrdí, že napadnuté opatrenie je v rozpore s účelom Zmluvy o pristúpení, akým je plné prevzatie práv a povinností vyplývajúcich z členstva v Európskej únii novými členskými štátmi, a porušuje princíp nediskriminácie zakotvený v ustanoveniach článku 12 a článku 34 odsek 2 druhý pododsek Zmluvy ES. Zmluva o pristúpení stanovila zásadu pristúpenia nových členských štátov s rovnakými právami, pri dodržaní základného princípu nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania s výrobcami zo spoločenstva pätnástich štátov ako aj z nových členských štátov. Tento základný princíp bolo možné obmedziť len v prípade taxatívne vymedzených nástrojov na podporu poľnohospodárskych výrobcov. Napadnuté opatrenie zavádza naopak odlišný princíp, ktorý má diskriminačný charakter, a podľa ktorého budú všetky priame platby, súčasné i budúce, poskytované podľa nerovných zásad vyplývajúcich z mechanizmu postupného zavádzania. To má za následok, že napadnuté opatrenie vedie k neurčitému a neistému počtu odchýliek od princípu nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania.

Vláda Poľskej republiky je takisto názoru, že napadnuté opatrenie otriasa dosiahnutým negociačným kompromisom a predstavuje porušenie princípu dobrej viery tým, že stanovilo ako pravidlo tie riešenia, ktoré mali v Zmluve o pristúpení výnimočný charakter. Vláda Poľskej republiky tvrdí, že od začatia prístupových rokovaní považovala mechanizmus postupného zavádzania za riešenie výnimočnej povahy, ktoré obsahuje len taxatívne uvedené nástroje podpory, nie však za pravidlo podpory poľnohospodárskych príjmov na území Poľskej republiky.

(1)  Ú. v. EÚ L 9 z 30.3.2004, s. 1