Žaloba podaná dňa 9. júna 2004: vláda Gibraltáru proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-211/04)

(2004/C 217/49)

Jazyk konania: angličtina

Vláda Gibraltáru, v zastúpení: M. Llamas, právnik, J. Temple Lang, Solicitor, A. Petersen, právnik a K. Nordlander, právnik, podala 9. júna 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca napáda rozhodnutie Komisie z 30. marca 2004 týkajúce sa systému pomoci, ktorý vláda Spojeného kráľovstva plánuje zaviesť v súvislosti s reformou dane pre spoločnosti (1) vlády Gibraltáru. V tomto rozhodnutí Komisia konštatuje, že navrhovaná daňová reforma predstavuje štátnu pomoc, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom.

Žalobca uvádza, že Komisia považuje reformu za oblastne selektívnu v tom, že reforma priznáva daňové zvýhodnenie spoločnostiam v Gibraltáre v porovnaní so spoločnosťami v Spojenom kráľovstve a za vecne selektívnu v tom, že určité jej prvky priznávajú daňové zvýhodnenie niektorým spoločnostiam v Gibraltáre v porovnaní s inými spoločnosťami v Gibraltáre.

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza, že, po prvé, Komisia nesprávne aplikovala právo a dopustila sa chýb v odôvodnení, keď došla k záveru, že Gibraltárom navrhovaná daňová reforma je oblastne selektívna.

V tejto súvislosti žalobca uvádza, že domnienka, podľa ktorej je Gibraltár časťou Spojeného kráľovstva, je nesprávna. Podľa žalobcu je toto jasné podľa vnútroštátneho ústavného práva, medzinárodného verejného práva a aj podľa práva spoločenstva.

Žalobca ďalej uvádza, že zásada Komisie, ktorá sa týka oblastnej selektívnosti sa nemôže uplatňovať v prípade Gibraltáru. Podľa žalobcu sa rozhodnutie týka dvoch rozdielnych daňových právomocí, ktoré sú úplne nezávislé a navzájom sa vylučujú, takže na daňové predpisy Gibraltáru nemožno hľadieť ako na výnimky z daňového práva Spojeného kráľovstva.

Po druhé, žalobca uvádza, že Komisia nesprávne aplikovala právo a dopustila sa chýb v odôvodnení, keď došla k záveru, že daňová reforma je vecne selektívna. Podľa žalobcu má reforma všeobecný charakter a predstavuje rozumnú voľbu Gibraltáru v oblasti hospodárskej politiky.

Podľa žalobcu sú ustanovenia, podľa ktorých spoločnosti, ktoré nedosahujú zisk, nie sú zdanené, a podľa ktorých sa od spoločností nevyžaduje zaplatenie vyššej, než určitej maximálnej sumy, určené výlučne na zamedzenie nadmerného zdanenia a neuplatňujú sa selektívne len na určitú skupinu alebo kategóriu.

Žalobca takisto tvrdí, že Komisia sa mýli, ak v súvislosti s tým, že daň zo mzdy odvádzaná zamestnávateľom a majetková daň sa neuplatní pri spoločnostiach, ktoré nemajú obchodné budovy alebo zamestnancov v Gibraltáre, uvádza, že reforma vyníma zahraničný sektor a je vecne selektívna z tohto dôvodu. Žalobca ďalej tvrdí, že Komisia v tejto súvislosti porušila podstatné procesné podmienky, pretože ani Spojenému kráľovstvu, ani žalobcovi nebola poskytnutá príležitosť vyjadriť sa počas oficiálneho vyšetrovania k tejto veci.

Nakoniec žalobca uvádza, že reformu nemožno považovať za selektívnu, pretože jej charakter, všeobecné zamerania a základné prvky sú vytvorené tak, aby vyhovovali zvláštnym charakteristikám hospodárstva Gibraltáru, ktorými sú predovšetkým jeho obmedzená veľkosť, nedostatok pracovných síl, hospodárstvo zamerané na poskytovanie služieb a prevádzková jednoduchosť pre malú správu.

(1)  Štátna pomoc C 66/2002 – daňová reforma vlády Gibraltáru týkajúca sa spoločností