Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62025TC0529

Návrhy prednesené 10. júna 2026 – generálny advokát J. Martín y Pérez de Nanclares.


ECLI identifier: ECLI:EU:T:2026:388

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

José MARTÍN y PÉREZ DE NANCLARES

prednesené 10. júna 2026(1)

Vec T529/25

Európska prokuratúra,

Belgische Staat, Federale Overheidsdienst Financiën, Algemene Administratie van de Douane en Accijnzen (AAD&A)

proti

Prestige Rijwielen NV,

Logwin Air + Ocean Belgium NV,

ZG,

za účasti:

Belgische Staat, Federale Overheidsdienst Financiën, Algemene Administratie van de Bijzondere Belastinginspectie (AABBI)

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van beroep te Antwerpen (Odvolací súd Antverpy, Belgicko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločný colný sadzobník – Zatriedenie tovaru – Kombinovaná nomenklatúra – Výklad – Všeobecné pravidlá – Všeobecné pravidlo 2 a) – Pôsobnosť – Pojem ‚výrobok predkladaný v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave‘ – Samostatné diely určené na to, aby po ich montáži tvorili elektrické bicykle – Dovoz po častiach – Postupne predkladané colné vyhlásenia – Zatriedenie ako kompletný výrobok – Zneužitie práva “






I.      Úvod

1.        V latinčine pojem „portorium“ označuje clo alebo mýto, ktoré sa podobá „poplatku za prepravu, za prechod tovaru cez určité miesta“(2), vyberanému najmä na vonkajších hraniciach Rímskej ríše. Svedčí o tom aj Monumentum Ephesenum – ide o zápis, ktorý obsahuje colné nariadenie pre Áziu vydané v roku 62 n. l. – z ktorého vyplýva, že výber cla bol už v staroveku založený na komplexnom systéme, ktorý stanovoval ohlasovacie povinnosti, ako aj dôsledky v prípade obchádzania colných predpisov, ako napríklad fiktívny presun tovaru.(3)

2.        Prejednávaná vec spadá do podobnej problematiky, a to rozdelenia dovozu tovaru s cieľom dosiahnuť uplatnenie výhodnejšej colnej sadzby. Vychádza z trestných stíhaní, ktoré začala Európska prokuratúra proti dvom právnickým osobám a jednej fyzickej osobe z dôvodu, že tieto osoby mali postupne dovážať diely bicyklov na colné územie Európskej únie, aby tak zastreli skutočný účel týchto operácií, a to dovoz kompletných elektrických bicyklov. Týmto konaním sa údajne vyhli clu, keďže na rozdiel od dielov podliehali elektrické bicykle vyššej zmluvnej sadzbe a malo sa na ne uplatniť antidumpingové clo.

3.        Európska prokuratúra vychádzala z údajného porušenia všeobecného pravidla 2 a) všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry(4). Toto ustanovenie v podstate umožňuje domnievať sa, že na účely colného zatriedenia bol dovezený kompletný výrobok, ako je napríklad bicykel, hoci na colné územie boli fyzicky dovezené len diely potrebné na montáž tohto výrobku. Toto pravidlo je spojené s podmienkou stanovenou Súdnym dvorom,(5) ktorá vyžaduje, aby boli dotknuté diely predložené na colné vybavenie súčasne. Táto podmienka je jadrom otázok vnútroštátneho súdu predkladajúceho návrh na začatie prejudiciálneho konania, keďže v prejednávanej veci diely umožňujúce montáž elektrických bicyklov neboli predložené colným orgánom spoločne, ale boli dovezené po častiach.

II.    Právny rámec

A.      Medzinárodné právo

4.        Harmonizovaný systém opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len „HS“) bol zavedený Medzinárodným dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru, uzavretým 14. júna 1983 v Bruseli(6) v rámci Svetovej colnej organizácie (WCO).

5.        Druhá veta všeobecného pravidla 2 a) na interpretáciu HS v podstate stanovuje, že každé uvedenie výrobku v položke sa vzťahuje na kompletný alebo hotový výrobok bez ohľadu na to, či je predkladaný v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave.

6.        Vysvetlivka k tomuto pravidlu v bode V uvádza, že „tovar predkladaný [v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave] sa za takýto považuje najmä z dôvodov ako nevyhnutnosť alebo vhodnosť balenia, údržba alebo preprava“. Okrem toho z bodu VII tejto vysvetlivky vyplýva, že „prvky výrobku, ktoré nie sú zmontované, ktoré presahujú množstvo požadované na vytvorenie kompletného výrobku, podliehajú vlastnému režimu“. Napokon podľa bodu VIII uvedenej vysvetlivky sú prípady uplatnenia uvedeného pravidla uvedené vo Všeobecných poznámkach k triedam alebo kapitolám (najmä trieda XVI kapitoly 44, 86, 87 a 89).

7.        Vysvetlivky k triede IX kapitole 44 a k triedam XVI a XVII HS sa v príslušnom poradí týkajú výrobkov z dreva predložených v rozmontovanom alebo nezmontovanom stave, nezmontovaných strojov a zariadení a neúplných alebo nedokončených plavidiel.

B.      Právo Únie

1.      Nariadenie č. 2658/87, kombinovaná nomenklatúravysvetlivky

8.        V prejednávanej veci sa nariadenie č. 2658/87 uplatňuje v znení vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/1602(7). Príloha I k tomuto nariadeniu obsahuje kombinovanú nomenklatúru (ďalej len „KN“), ktorej súčasťou sú všeobecné pravidlá výkladu.

9.        Všeobecné pravidlo 2 a) na interpretáciu KN [ďalej len „všeobecné pravidlo 2 a)“], ktoré preberá rovnaké pravidlo HS, znie:

„Každé uvedenie výrobku v položke sa vzťahuje aj na taký výrobok, ktorý je nekompletný alebo nedokončený, ak v stave a za podmienok, za akých sa predkladá tento nekompletný alebo nedokončený výrobok, má podstatný charakter kompletného alebo hotového výrobku. Vzťahuje sa aj na taký kompletný alebo hotový výrobok (alebo ktorý sa použitím tohto pravidla zatriedi ako kompletný alebo hotový), ktorý je predkladaný v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave.“

10.      Doplnková poznámka 2 k triede XVI KN obsahuje spresnenia týkajúce sa predloženia strojov v rozmontovanom alebo nezmontovanom stave. Doplnková poznámka 3 k tej istej triede stanovuje, že na žiadosť deklaranta a podľa podmienok stanovených príslušnými orgánmi sa ustanovenia všeobecného pravidla 2 a) uplatňujú aj na stroje dovážané po častiach.

11.      Položka 8711 KN sa týka okrem iného aj bicyklov s pomocným motorom. Časti, súčasti a príslušenstvo vozidiel položiek 8711 až 8713 patria do položky 8714.

12.      Doplnková poznámka 2 k triede XVII KN stanovuje, že na žiadosť deklaranta a podľa podmienok stanovených príslušnými orgánmi sa ustanovenia všeobecného pravidla 2 a) uplatňujú aj na tovar zatriedený do položiek 8608, 8805, 8905 a 8907, ktorý sa dováža po častiach.

13.      Dňa 29. marca 2019 Európska komisia uverejnila vysvetlivky ku KN.(8) Tieto vysvetlivky obsahujú usmernenia týkajúce sa uplatnenia doplnkovej poznámky 3 k triede XVI KN.

2.      Colný kódex

14.      Colný kódex Únie (ďalej len „colný kódex“), stanovený nariadením (EÚ) č. 952/2013(9), v článku 5 bodoch 12 a 33 vymedzuje pojmy „colné vyhlásenie“ a „predloženie tovaru colným orgánom“.

15.      Článok 56 ods. 1 tohto kódexu stanovuje, že „dovozné a vývozné clo, ktoré sa má zaplatiť, je založené na Spoločnom colnom sadzobníku“. Z odseku 2 toho istého článku vyplýva, že Spoločný colný sadzobník zahŕňa najmä KN tovaru, ktorá je stanovená v nariadení č. 2658/87.

3.      Vykonávacie nariadenie 2015/2447

16.      Článok 96 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447(10), ktorý je v podstate totožný s jeho článkom 115, stanovuje:

„Ak sa na žiadosť dovozcu a za podmienok stanovených colnými orgánmi dovážajúceho členského štátu dovážajú po častiach nezmontované alebo rozmontované výrobky v zmysle všeobecného pravidla 2 písm. a) na interpretáciu harmonizovaného systému, ktoré sú zatriedené do triedy XVI alebo XVII alebo položiek 7308 a 9406 harmonizovaného systému, colným orgánom sa v prípade takýchto výrobkov môže predložiť jeden dôkaz o pôvode pri dovoze prvej časti.“

III. Skutkový stav a návrh na začatie prejudiciálneho konania

17.      Prestige Rijwielen NV (ďalej len „Prestige“), spoločnosť založená podľa belgického práva, dovážala až do zavedenia predbežného antidumpingového cla v júli 2018(11) kompletné elektrické bicykle čínskeho pôvodu, ktoré spadajú pod položku 8711 60 10 KN. Konečné antidumpingové a vyrovnávacie clá boli uložené v januári 2019.(12) Od tohto momentu až do apríla 2021 Prestige dovážala a deklarovala diely elektrických bicyklov, ktoré spadajú do podpoložiek položky 8714 KN.

18.      Počas kontroly colná správa identifikovala 27 colných vyhlásení rozdelených do šiestich skupín, z ktorých každé sa týkalo dielov fakturovaných pod rovnakým referenčným číslom, ktoré umožňovali zmontovať celkovo 5 800 kompletných bicyklov. Vyhlásenia boli podané s odstupom niekoľkých dní alebo mesiacov. Tieto skutočnosti tvoria základ trestného stíhania začatého Európskou prokuratúrou proti spoločnosti Prestige, ZG (jej výkonnému riaditeľovi) a spoločnosti Logwin Air + Ocean Belgium NV (jej colnému zástupcovi). Je im vytýkané, že sa vyhýbali dovoznému clu, antidumpingovému clu a vyrovnávaciemu clu podaním colných vyhlásení, ktoré nesprávne potvrdzovali dovoz častí bicyklov, s cieľom zatajiť dovoz elektrických bicyklov.

19.      Prvostupňový súd konštatoval, že Prestige si objednala kompletné elektrické bicykle v nezmontovanom stave z Číny a ako také ich predávala spotrebiteľom. Z toho vyvodil, že vzhľadom na všeobecné pravidlo 2 a) mala Prestige deklarovať dovoz kompletných elektrických bicyklov, a nie jednotlivých dielov. Spoločnosti Prestige a ZG tak bola uložená povinnosť zaplatiť pokuty a v prípade, že neodovzdali zhabaný tovar, zaplatiť jeho odhadovanú colnú hodnotu. Logwin Air + Ocean Belgium bola oslobodená spod obžaloby. Napokon všetkým vedľajším nárokom colných a daňových orgánov, ktoré uplatnili nárok na náhradu škody v trestnom konaní, sa vyhovelo.

20.      Hof van beroep te Antwerpen (Odvolací súd Antverpy, Belgicko), na ktorý bolo podané odvolanie, uvádza, že v súlade so všeobecným pravidlom 2 a) tovar dovezený v dieloch by mal byť zaradený do colnej položky, ktorá sa uplatňuje na kompletný tovar. Nie je však isté, či sa toto pravidlo môže uplatniť, a to z dôvodu, že predmetné colné vyhlásenia boli predložené postupne, niekedy s odstupom niekoľkých mesiacov. Je pravda, že Súdny dvor v rozsudku X a Inspecteur van de Belastingdienst Douane(13)rozhodol, že všeobecné pravidlo 2 a) sa nemá vykladať tak, že umožňuje dovozcom, aby si sami – najmä prostredníctvom postupného predkladania rôznych colných vyhlásení – zvolili colné zaradenie tovaru buď ako celku alebo oddelene. Podľa toho istého rozsudku je však uplatnenie tohto pravidla podmienené predložením tovaru colným orgánom v rovnakom čase.

21.      Za týchto podmienok Hof van beroep te Antwerpen (Odvolací súd Antverpy) rozhodol prerušiť konanie a položiť na základe článku 267 ZFEÚ túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa [všeobecné pravidlo 2 a)] vykladať v tom zmysle, že časti elektrického bicykla – ktoré majú byť po prepustení do voľného obehu zmontované do elektrického bicykla, pričom sú fakturované dvoma odlišnými dodávateľmi, prepravované v rôznych kontajneroch a postupne dovážané tým istým deklarantom v mene a na účet toho istého príjemcu počas obdobia až niekoľkých mesiacov na tú istú colnicu prostredníctvom samostatných colných vyhlásení… a ktoré sú v čase prepustenia do voľného obehu vo vlastníctve príjemcu – sa majú považovať za elektrické bicykle v rozmontovanom alebo nezmontovanom stave v zmysle [tohto] pravidla…, pokiaľ z objektívnych skutočností vyplýva, že tieto časti tvoria jeden celok a zahŕňajú všetky podstatné súčasti týchto elektrických bicyklov?“

IV.    Konanie na Súdnom dvore a Všeobecnom súde

22.      Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania bol do kancelárie Súdneho dvora doručený 18. júla 2025. Podľa článku 50b Štatútu Súdneho dvora Európskej únie bol tento návrh postúpený Všeobecnému súdu.

23.      Účastníci konania vo veci samej, belgická vláda a Komisia predložili písomné pripomienky a zúčastnili sa na pojednávaní, ktoré sa konalo 23. apríla 2026.

V.      Právne posúdenie

24.      V tejto veci Európska prokuratúra tvrdí, že postupný dovoz dielov bicykla spadá do pôsobnosti druhej situácie všeobecného pravidla 2 a). Preto na účely colného zatriedenia treba podľa nej vychádzať z toho, že obžalovaní nedoviezli diely, ale kompletné elektrické bicykle. Tento výklad však naráža na judikatúru Súdneho dvora z roku 1974 obsiahnutú v rozsudku Osram(14). Z bodu 7 tohto rozsudku vyplýva, že uplatnenie všeobecného pravidla 2 a) na dovoz rozmontovaného alebo nezmontovaného výrobku podlieha podmienke, že jeho komponenty budú predložené pri colnom vybavení súčasne.

25.      V rozsudku X a Inspecteur van de Belastingdienst Douane, vydanom v roku 2023 Súdny dvor spresnil, že požiadavka súčasného predloženia je splnená, pokiaľ sa tovar predloží colným orgánom súčasne, a to aj keď je predmetom viacerých colných vyhlásení. Tento výklad všeobecného pravidla 2 a) bol odôvodnený najmä jeho kogentnou povahou, ktorá bráni tomu, aby sa obchádzal prostredníctvom manipulácií dovozcov s cieľom zvoliť si „colné zaradenie dotknutého tovaru – či už ako celok alebo oddelene – podľa toho, čo je pre nich výhodnejšie“(15).

26.      Predkladajúci vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či toto posledné uvedené odôvodnenie možno uplatniť na praktiky rozdelenia dovozu. Implicitne teda vyzýva na preskúmanie možnosti väčšej relativizácie požiadavky súčasného predloženia tovaru, alebo dokonca jej zrušenia. Takéto riešenie by samozrejme viedlo k spresneniu dlhodobo ustálenej judikatúry Súdneho dvora, či dokonca k jej zvráteniu.(16)

27.      Na účely odpovede na položenú otázku považujem za potrebné najprv uviesť všeobecný kontext prejednávanej veci (časť A). Ďalej navrhujem podať výklad všeobecného pravidla 2 a) v záujme vymedzenia jeho pôsobnosti (časť B). Napokon za predpokladu, že by Všeobecný súd chcel dospieť k záveru o uplatniteľnosti tohto pravidla na tovar dovezený po častiach, považujem za potrebné zaoberať sa jeho konkrétnym uplatnením (časť C).

A.      Uplatniteľnosť colného konania na dovoz po častiach

28.      Považujem za dôležité pripomenúť, že postup colného vybavenia tovaru stanovený v colnom kódexe predstavuje širší právny rámec, do ktorého patrí colné zatriedenie ako jedna z hlavných fáz colného konania, konkrétne ako fáza stanovenia colnej sadzby.(17) Všeobecné pravidlo 2 a) to jasne dokazuje odkazom na predloženie tovaru colným orgánom. Tento pojem colného práva bol v rozsudku Osram(18) vykladaný tak, že vyžaduje súčasné predloženie tovaru. Línia judikatúry vychádzajúca z tohto rozsudku potvrdzuje, že predloženie tovaru s časovým odstupom je vylúčené,(19) takže všeobecné pravidlo 2 a) nie je uplatniteľné na dovoz po častiach.(20)

29.      V záujme určenia, či napriek tomu možno pripustiť opačný výklad tohto pravidla, považujem za nevyhnutné objasniť, do akej miery colný kódex predpokladá alebo aspoň nevylučuje colné vybavenie tovaru dovezeného postupne po častiach v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave. Na tento účel najprv poskytnem prehľad o colnom konaní (časť 1), čo mi následne umožní vysvetliť zásadu, na ktorej je toto konanie založené, a to zásadu colného vyhlásenia o predloženom tovare (časť 2). Napokon preskúmam možnosť odchýliť sa od tejto zásady na účely dovozu tovaru v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave po častiach (časť 3).

1.      Historický pôvodsúčasný stav colného konania

30.      V roku 1974, keď Súdny dvor vydal rozsudok Osram(21), colná kontrola dovozu podliehala harmonizačným pravidlám stanoveným v smernici č. 68/312/EHS(22). Len v španielskej, talianskej a holandskej verzii sa používa pojem „predloženie tovaru colným orgánom“. Táto posledná verzia obsahovala pojem „aanbrengen“, ktorý zodpovedá pojmu, ktorý sa v súčasnosti používa v článku 5 ods. 33 holandskej verzie colného kódexu a ktorý definuje „predloženie tovaru colným orgánom“. V každom prípade smernica z roku 1968 stanovovala povinnosť dopraviť tovar na colný úrad a „ihneď“ podať colné vyhlásenie umožňujúce identifikáciu tohto tovaru. Až nariadenie (EHS) č. 4151/88(23) zaviedlo v článku 5 do práva Spoločenstva pojem „predloženie tovaru colným orgánom“. Tento pojem vymedzilo ako oznámenie colnému orgánu o tom, že tovar prišiel na colný úrad.(24) Tento úkon mal nasledovať bezprostredne po podaní colného vyhlásenia. Podľa judikatúry Súdneho dvora na to, aby sa tovar mohol považovať za riadne dovezený na colné územie Spoločenstva, musí byť hneď po príchode dopravený na colný úrad a predložený colným orgánom.(25)

31.      Postup zavedený v súčasnosti platným colným kódexom je založený na rovnakých zásadách. Colné vybavenie tovaru sa v podstate vyznačuje viacerými operáciami, ktoré v zásade prebiehajú postupne, a to najmä príchodom tovaru (článok 135 ods. 1), jeho predložením colným orgánom ihneď po príchode (článok 5 bod 33 a článok 139 ods. 1), podaním colného vyhlásenia na účely vyhlásenia o uplatnení colného režimu (článok 5 bod 12 a článok 158 ods. 1), prijatím colného vyhlásenia (článok 172), jeho nepovinným overením (článok 188) a prepustením tovaru (články 194 a 195).

2.      Zásada colného vyhlásenia predloženého tovaru

32.      Podľa môjho chápania colného konania sa operácie colného vyhlásenia, overenia (na základe článku 188 colného kódexu) a prepustenia tovaru (podľa článkov 194 a 195 tohto kódexu) vždy vzťahujú na tovar predložený colným orgánom. V zásade sa netýkajú tovaru, ktorý ešte nedorazil na colný orgán(26), ani tovaru, ktorý po prepustení už cez tento orgán prešiel.(27)

33.      Túto analýzu potvrdzujú články 170 až 172 colného kódexu, ktoré uvádzajú, že colné vyhlásenia musí podať osoba, ktorá je schopná predložiť dotknutý tovar. Zároveň platí, že hoci colné vyhlásenie možno podať už 30 dní pred očakávaným predložením tovaru, takéto predčasné podanie je platné len vtedy, ak sa tovar skutočne predloží v tejto lehote. Prijatie colných vyhlásení colnými orgánmi je navyše výslovne podmienené skutočným predložením tovaru, na ktorý sa tieto vyhlásenia vzťahujú.

34.      Okrem toho podľa článkov 144, 149 a 158 colného kódexu musí byť dočasne uskladnený tovar v čase jeho predloženia uvedený v colnom vyhlásení v lehote 90 dní.(28) Teoreticky by tieto ustanovenia mohli umožniť spoločné colné vyhlásenie pre tovar, ktorý prišiel na colné orgány v rôznych časoch, ale v rámci tejto lehoty. Takýto výklad pritom podľa môjho názoru naráža na procesné požiadavky, ktoré upravujú podanie „štandardného“ colného vyhlásenia v zmysle článku 162 tohto kódexu. Podľa článku 222 vykonávacieho nariadenia je totiž každá položka tovaru predmetom samostatného colného vyhlásenia. Odchylne od tejto zásady možno zoskupiť iba výrobky „v zásielke“ pod podmienkou, že patria do jednej nomenklatúrnej podpoložky. Keďže výrobky v tej istej zásielke prichádzajú na colný úrad súčasne a musia sa predložiť ihneď,(29) skupinové colné vyhlásenie sa nevyhnutne týka výrobkov predložených v rovnakom čase.

35.      Rovnaká požiadavka sa nachádza aj v článku 177 ods. 1 colného kódexu. Na účely zjednodušenia umožňuje tento článok deklarovať tovar, ktorý patrí do rôznych nomenklatúrnych podpoložiek, ako keby patril do jednej podpoložky, a to najmä pod podmienkou, že je súčasťou „jednej zásielky“.

36.      Zásada colného vyhlásenia tovaru predloženého (v rovnakom čase) colným orgánom zabezpečuje potrebný účinok právomoci colných orgánov overiť pred prepustením tovaru správnosť colných vyhlásení, a to okrem iného prehliadkou tovaru a odberom vzoriek.(30)

37.      Táto zásada je tiež odôvodnená okolnosťou, že článok 77 ods. 1 a 2 colného kódexu spája riadny vznik colného dlhu s prijatím colného vyhlásenia a prepustením tovaru do jedného z colných režimov. Ako totiž vyplýva z článku 56 colného kódexu, výška tohto dlhu závisí od cla určeného najmä v závislosti od colného zatriedenia tovaru. Toto zatriedenie sa teda vykonáva v čase dovozu na základe informácií uvedených v colnom vyhlásení, pričom sa spresňuje, že povinnosť deklaranta poskytnúť presné informácie sa vzťahuje aj na určenie správnej podpoložky KN.(31) Okrem toho na uľahčenie colných kontrol a z dôvodov právnej istoty závisí colné zatriedenie od objektívnych znakov a vlastností tovaru v čase jeho predloženia colným orgánom.(32)

38.      Napokon sa mi zdá, že z článku 194 ods. 1 a 2 colného kódexu vyplýva, že prepustenie tovaru na základe colného vyhlásenia sa týka len tovaru predloženého colným orgánom, ktorý je predmetom tohto vyhlásenia.

39.      Všetky tieto úvahy mi umožňujú dospieť k záveru, že colné konanie bolo navrhnuté na účely colného vybavenia tovaru, ktorý bol skutočne predložený colným orgánom v rovnakom čase. Colné zatriedenie vrátane uplatnenia všeobecného pravidla 2 a) sa preto v zásade vykonáva len pre tento tovar. Podľa môjho názoru takáto koncepcia colného konania prevládala už v roku 1974, keď bol vydaný rozsudok Osram(33).

3.      Výnimka zo zásady colného vyhlásenia predloženého tovaru

40.      Zásada uvedená v bode 39 vyššie je teda ťažko zlučiteľná s možnosťou zatriediť a deklarovať kompletný tovar v prípade, že len časť jeho komponentov bola dovezená a predložená colným orgánom, a to aj vtedy, ak je príchod ostatných dielov naplánovaný na neskôr. Domnievam sa však, že colný kódex tomu nebráni za každých okolností, o čom svedčí jeho vykonávacie nariadenie.

41.      Vstup tovaru na územie Únie po častiach totiž nie je colným konaniam neznámy. Viaceré ustanovenia vykonávacieho nariadenia, konkrétne články 96, 99, 105, 115 a 121, sú výslovne založené na predpoklade, že takýto spôsob dovozu je povolený. Stanovujú zjednodušenie dôkazu o pôvode tovaru, ktorý sa dováža v rozmontovanom alebo nezmontovanom stave v zmysle všeobecného pravidla 2 a) a ktorý patrí do tried XVI alebo XVII alebo do položiek 7308 alebo 9406 HS.

42.      Z toho vyvodzujem, že v colnom vyhlásení by malo byť možné na jednej strane uviesť, že tovar, na ktorý toto vyhlásenie odkazuje a ktorý je predložený colným orgánom, patrí do skupiny prepojených zásielok na účely jeho dovozu na územie Únie. Na druhej strane na účely určenia uplatniteľnej colnej sadzby musí mať deklarant možnosť zohľadniť všetok takto dovezený tovar a prípadne ho zatriediť ako jeden kompletný výrobok podľa všeobecného pravidla 2 a).

43.      Táto možnosť pritom predstavuje výnimku zo zásady colného vyhlásenia tovaru predloženého colným orgánom, ktorá, ako bolo uvedené, je základom colných konaní. Preto sa má vykladať striktne.(34) Podľa môjho názoru to platí o to viac, že nie je výslovne stanovená v colnom kódexe.

B.      Uplatniteľnosť všeobecného pravidla 2 a) na dovoz po častiach

44.      Práve s ohľadom na výsledok analýzy colného konania je potrebné vykladať pravidlá colného zatriedenia KN, a teda aj všeobecné pravidlo 2 a).

45.      V kontexte prejednávanej veci treba teda určiť pôsobnosť tohto pravidla, najmä vzhľadom na jeho odkaz na „predloženie“ tovaru. Na tento účel navrhujem najprv vykonať doslovný výklad všeobecného pravidla 2 a) (časť 1) a následne jeho systematický a teleologický výklad (časť 2). Tento postup doplním o posúdenie otázky, či existujú zmluvné obmedzenia týkajúce sa prebratia HS do KN, ktoré by bránili spresneniu, či dokonca zmene pôsobnosti uvedeného pravidla normotvorcom Únie (časť 3).

1.      Doslovný výklad všeobecného pravidla 2 a)

46.      Podľa druhej vety všeobecného pravidla 2 a) každé uvedenie výrobku sa vzťahuje na tento výrobok aj vtedy, ak „je predkladaný v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave“. Súdny dvor v bode 7 rozsudku Osram(35)uviedol, že zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že sa môže uplatniť len pod podmienkou, že rozmontované alebo nezmontované diely sa predložia súčasne pri colnom vybavení.(36)

47.      Keď Súdny dvor rozhodoval v roku 1974, v súlade s nariadením č. 1(37) museli byť nariadenia vyhotovené v šiestich vtedajších úradných jazykoch. Na základe porovnania jazykových verzií druhej vety všeobecného pravidla 2 a), ktoré boli v tom čase platné,(38) možno konštatovať, že dánska, anglická a holandská jazyková verzia neobsahovali požiadavku predloženia. V dánskej a holandskej jazykovej verzii sa však uvádzala myšlienka, že výrobok musí byť dostupný, a v anglickej verzii sa hovorilo o jeho dovoze. Zdá sa, že ostatné jazykové verzie výslovne odkazovali na predloženie výrobku.(39)

48.      V rámci KN, ktorá sa uplatňuje ratione temporis na prejednávanú vec, sa mi zdá, že väčšina jazykových verzií druhej vety všeobecného pravidla 2 a) obsahuje viac‑menej výslovnú požiadavku predloženia. Napríklad v anglickej jazykovej verzii sa v súčasnosti používa výraz predloženého tovaru. Nemecká a fínska jazyková verzia sa dokonca výslovne týkajú predloženia colným orgánom. Okrem toho, v dánskej, poľskej a švédskej jazykovej verzii ide skôr o výrobky dostupné v rozmontovanom alebo nezmontovanom stave, čo podľa môjho názoru zahŕňa predloženie týchto výrobkov. Estónska jazyková verzia uvedeného pravidla sa odchyľuje a uvádza nezmontované výrobky bez zmienky o ich dostupnosti alebo predložení. V každom prípade, pokiaľ ide o rozdiely v jazykových verziách KN, treba priznať osobitnú váhu jej francúzskej a anglickej verzii, keďže KN preberá HS, ktorého znenie je autentické iba v týchto jazykoch.(40)

49.      Vzhľadom na toto porovnanie jazykových verzií sa domnievam, že znenie druhej vety všeobecného pravidla 2 a) obmedzuje jeho uplatnenie na výrobky predložené colným orgánom. Naproti tomu toto znenie posudzované samostatne mi neumožňuje dospieť k záveru, či diely tvoriace kompletný výrobok musia byť predložené súčasne.

50.      Je pravda, že požiadavku súčasného predloženia možno vyvodiť zo zásady colného vyhlásenia predloženého tovaru, ktorá je identifikovaná v bode 39 vyššie. Prikláňam sa však k názoru, že takýto reštriktívny výklad znenia všeobecného pravidla 2 a) nie je nevyhnutný. Predovšetkým nezohľadňuje hospodársku a právnu realitu, ktorú vzal do úvahy normotvorca Únie. Ako vyplýva z vykonávacieho nariadenia,(41) toto nariadenie vychádza z predpokladu, že colný kódex umožňuje dovoz tovaru v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave po častiach.

51.      V dôsledku toho treba pristúpiť k systematickému a teleologickému výkladu všeobecného pravidla 2 a) s cieľom určiť, či požiadavka predloženia môže byť splnená aj v prípade rozdeleného colného vybavenia tovaru.

2.      Systematickýteleologický výklad všeobecného pravidla 2 a)

a)      Systematický výklad

52.      Z bodu 8 rozsudku Osram(42) vyplýva, že v roku 1971,(43) bolo všeobecné pravidlo 2 a) vložené do úvodnej časti KN uvedenej v prílohe k nariadeniu č. 950/68 s cieľom zovšeobecniť už existujúce výkladové postupy. Tieto postupy boli založené na viacerých osobitných poznámkach k tejto nomenklatúre, ktoré obsahovali variácie uvedeného pravidla a týkali sa dovozu výrobkov z dreva, strojov, vozidiel, plavidiel a nábytku v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave.(44)

53.      Jedna z týchto osobitných poznámok týkajúca sa strojov spresňovala, že režim zatriedenia strojov predložených v rozmontovanom alebo nezmontovanom stave sa uplatňuje aj vtedy, ak sú dovážané po častiach.

54.      Vývoj KN od jej prvého zavedenia v Spoločenstve nariadením č. 950/68 až do dnešného dňa ukazuje, že nedošlo k zovšeobecneniu uplatniteľnosti všeobecného pravidla 2 a) na dovoz všetkého nezmontovaného alebo rozmontovaného tovaru po častiach. Naopak, takáto možnosť je stanovená len pre určitý tovar, a to stroje patriace do triedy XVI KN a výrobky patriace do položiek 8608, 8805, 8905 a 8907 triedy XVII KN, čo vyplýva v príslušnom poradí z doplnkovej poznámky 3 k triede XVI a doplnkovej poznámky 2 k triede XVII KN.(45) Na základe týchto poznámok sa všeobecné pravidlo 2 a) uplatňuje „tiež“ na tovar, ktorého sa týkajú, ak sa dováža po častiach.

55.      V tejto súvislosti články 96, 99 a 115 vykonávacieho nariadenia stanovujú tento spôsob dovozu tovaru v rozmontovanom alebo nezmontovanom stave výlučne vtedy, ak patrí do triedy XVII alebo XVI alebo do položiek 7308 alebo 9406 HS.

56.      Podľa môjho názoru výklad, podľa ktorého doplnková poznámka 3 k triede XVI a doplnková poznámka 2 k triede XVII KN nemajú byť všeobecne uplatniteľné, je podporený najmä použitím príslovky „tiež“. Okrem toho tieto poznámky podmieňujú uplatnenie všeobecného pravidla 2 a) „žiadosťou“ deklaranta. Nepovažujem za vylúčené, že táto podmienka mu môže poskytnúť možnosť voľby, čo by ešte viac zdôraznilo odchylnú povahu uvedených poznámok.

57.      V dôsledku toho sa domnievam, že všeobecné pravidlo 2 a) sa v zásade uplatňuje len na tovar predložený v rovnakom čase, teda súčasne, s výhradou obmedzenej výnimky stanovenej pre dovoz určitého tovaru po častiach.(46)

58.      Zdá sa, že toto obmedzenie pôsobnosti všeobecného pravidla 2 a) je podporené správaním orgánov Únie. Problematika rozdelenia dovozu s cieľom obísť toto pravidlo je totiž už dávno známa. V roku 1993 viedlo uloženie antidumpingového cla na bicykle s pôvodom v Číne(47) k poklesu dovozu kompletných bicyklov, zatiaľ čo dovoz komponentov sa zároveň podstatne zvýšil. Z vyšetrovania Komisie vyplynulo, že niektoré podniky „zabezpečili, aby časti určené tomu istému montérovi boli rozptýlené v rôznych kontajneroch, odoslané v rôznych dátumoch a niekedy vyložené v rôznych prístavoch“, čo im umožnilo vyhnúť sa uplatneniu všeobecného pravidla 2 a).(48) V reakcii na túto prax normotvorca Únie rozšíril antidumpingové clo na dovoz určitých dielov bicyklov. Naproti tomu nezmenil KN.

59.      Tento prístup sa zdá byť v súlade so stanoviskom, ktoré zastáva Európska únia na medzinárodnej scéne. Podľa dokumentu Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorý v roku 2008 vypracoval „panel“, Európske spoločenstvá tvrdili, že požiadavka predložiť tovar „v stave, v akom sa nachádza“, stanovená vo všeobecnom pravidle 2 a), odráža „základnú zásadu colného zatriedenia“, „podľa ktorej sa tovar zatrieďuje podľa objektívnych charakteristík výrobku v momente dovozu, teda v stave, v akom sa dováža a predkladá colným orgánom“. „Tento pojem sa nevzťahuje a nemôže vzťahovať na ‚viaceré momenty‘ a ‚viaceré miesta‘.“(49)

b)      Teleologický výklad

60.      Systematický výklad všeobecného pravidla 2 a) kontrastuje s tvrdeniami teleologickej povahy, ktoré by podľa môjho názoru mohli svedčiť v prospech rozšírenia jeho pôsobnosti na dovoz akéhokoľvek tovaru po častiach.

61.      V prvom rade totiž možno mať pochybnosti o koherencii obmedzenia pôsobnosti všeobecného pravidla 2 a) na tovar, na ktorý sa vzťahuje doplnková poznámka 3 k triede XVI a doplnková poznámka 2 k triede XVII KN. Tieto poznámky sa totiž uplatňujú na skutočne širokú škálu tovarov veľmi rôznorodej povahy a veľkosti.(50)

62.      Ďalej nepovažujem za vylúčené, že by uplatnenie všeobecného pravidla 2 a) na postupný dovoz akéhokoľvek tovaru mohlo prispieť k riadnemu fungovaniu colného zatriedenia. Toto zatriedenie je založené na posúdení tovaru na základe jeho objektívnych znakov a vlastností, čo zahŕňa zohľadnenie účelu výrobku v rozsahu, v akom je mu vlastný.(51) Najmä ak sú postupne dovezené výrobky dielmi tvoriacimi kompletný výrobok, ktoré boli objednané ako komponenty takéhoto výrobku a ktoré sú od začiatku určené nie na individuálny predaj, ale na to, aby boli pred ich uvedením na trh zmontované do kompletného výrobku, zdá sa byť vhodnejšie uplatniť na ne sadzbu stanovenú pre tento kompletný výrobok. Domnievam sa, že indície v tomto zmysle môžu napríklad vyplývať z dokumentov pripojených k colnému vyhláseniu, akými sú kúpne zmluvy a faktúry, ako aj zo skutkových okolností, ako je napríklad skutočnosť, že dovezené diely zodpovedajú určitému počtu kompletných výrobkov,(52) alebo dokonca skutočnosť, že dovozca prestal dovážať kompletné výrobky.

63.      Považujem tiež za dôležité zdôrazniť, že dovoz tovaru v rozmontovanom alebo nezmontovanom stave po častiach môže vyplývať z rôznych obmedzení obchodnej alebo inej povahy. Tieto obmedzenia môžu súvisieť s prepravnými podmienkami, ktoré má dovozca k dispozícii v závislosti od veľkosti alebo množstva dielov, alebo s výrobou dovážaných dielov, najmä ak prebieha vo viacerých továrňach, ktoré sa môžu ale nemusia nachádzať v blízkosti prístavných, letiskových alebo cestných zariadení. Okrem toho rozdielny príchod dielov výrobku môže byť dôsledkom nepredvídateľných okolností, ako sú vojny, blokovanie obchodných trás, štrajky alebo poveternostné podmienky.

64.      Domnievam sa, že tieto rôzne faktory nemajú vplyv na objektívne charakteristiky dovážaného tovaru. Naproti tomu, ako sa dá pochopiť z rozsudku X a Inspecteur van de Belastingdienst Douane(53), tieto faktory by sa mali zohľadniť ako objektívne prvky na účely určenia, či napriek postupnému vstupu jednotlivých dielov na colné územie Únie treba dospieť k záveru, že deklarant dováža kompletný výrobok predložený v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave.

65.      Napokon podľa môjho názoru z bodu 26 toho istého rozsudku vyplýva, že objektívna povaha colného zatriedenia znamená, že sa treba vyhnúť tomu, aby si dovozcovia mohli sami prostredníctvom relatívne jednoduchej manipulácie zvoliť colné zatriedenie tovaru. Domnievam sa, že tento dôvod, ktorý umožnil Súdnemu dvoru dospieť k záveru o uplatniteľnosti všeobecného pravidla 2 a) v prípade podania viacerých samostatných colných vyhlásení pre výrobky predložené súčasne v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave, je relevantný aj v prípade postupného dovozu dielov určených na zmontovanie do kompletného výrobku.(54)

66.      Napriek pútavosti týchto teleologických úvah sa domnievam, že nemôžu zvrátiť konštatovanie uvedené v bode 57 vyššie. Výsledok systematického výkladu tohto pravidla totiž nie je nejednoznačný, ale podľa môjho chápania svedčí o jasnej vôli normotvorcu obmedziť jeho uplatniteľnosť na dovoz tovaru po častiach len v prípadoch výslovne uvedených v doplnkovej poznámke 3 k triede XVI a doplnkovej poznámke 2 k triede XVII KN.(55)

67.      Za týchto podmienok navrhujem, aby Všeobecný súd rozhodol, že všeobecné pravidlo 2 a) sa nemôže uplatniť na diely bicykla, ak nie sú predložené colným orgánom súčasne, ale sú dovážané po častiach. Elektrické bicykle a ich časti totiž patria do položiek 8711 a 8714 KN, a preto sa na ne nevzťahujú výnimky stanovené v doplnkovej poznámke 3 k triede XVI a doplnkovej poznámke 2 k triede XVII KN.

3.      Zmluvné obmedzenia zmeny pôsobnosti všeobecného pravidla 2 a)

68.      Vzhľadom na teleologické úvahy, ktoré môžu svedčiť v prospech rozšírenia pôsobnosti všeobecného pravidla 2 a), sa mi výklad tohto pravidla, ako je uvedený v bodoch 57 a 67 vyššie, nezdá byť úplne uspokojivý. Konkrétne existuje určité napätie medzi týmto výkladom a uvedenými úvahami týkajúcimi sa najmä zjavnej nekoherentnosti výberu tovarov uvedených v doplnkovej poznámke 3 k triede XVI a doplnkovej poznámke 2 k triede XVII KN.

69.      Keďže pritom riešenie tejto problematiky nepatrí do právomoci súdu, prináleží normotvorcovi Únie rozhodnúť, či a prípadne akým spôsobom ju treba napraviť. Práve z tohto hľadiska navrhujem overiť, či existujú právne dôvody, ktoré by mohli brániť tomu, aby tento normotvorca opätovne preskúmal otázku uplatniteľnosti všeobecného pravidla 2 a) na dovoz tovaru po častiach. Konkrétne mám na mysli zmluvné obmedzenia vyplývajúce z prebratia HS do KN.

70.      V tejto súvislosti sa domnievam, že obmedzenie uplatniteľnosti všeobecného pravidla 2 a) na postupný dovoz tovarov uvedených v doplnkovej poznámke 3 k triede XVI a doplnkovej poznámke 2 k triede XVII KN nevyplýva zo záväzkov stanovených v HS. Ak sa nemýlim, tento systém neobsahuje pravidlá ani poznámky upravujúce dovoz po častiach.

71.      Okrem toho, ako vyplýva z bodu VIII vysvetlivky k všeobecnému pravidlu 2 a) HS, niektoré triedy a kapitoly HS obsahujú príklady uplatnenia tohto pravidla. Tieto príklady, ktoré nie sú právne záväzné,(56) neobsahujú indíciu, ktorá by naznačovala, že uvedené pravidlo sa v zásade nemôže vzťahovať na dovoz tovaru po častiach. Je pravda, že pokiaľ ide o výrobky z dreva, jeho uplatnenie výslovne podlieha podmienke, že „rôzne časti sú predložené spoločne“. Ostatné príklady sú však formulované neutrálne alebo neobsahujú indíciu týkajúcu sa predloženia tovaru. Pokiaľ ide konkrétne o stroje, uvádza sa ich predloženie v rozmontovanom alebo nezmontovanom stave bez ďalších spresnení.(57)

72.      Vzhľadom na tieto úvahy sa prikláňam k názoru, že hoci autori HS jednoducho neuvažovali o uplatnení všeobecného pravidla 2 a) na dovoz po častiach, výslovne ho ani nevylúčili, možno s výnimkou dovozu výrobkov z dreva.

73.      Toto posúdenie potvrdzuje rozhodnutie Výboru pre HS z novembra 1995, ktoré stanovuje, že každý signatársky štát(58) môže upraviť uplatniteľnosť všeobecného pravidla 2 a) HS na dovoz po častiach.(59) Z toho vyvodzujem, že normotvorca Únie môže autonómne určiť, či sa má toto pravidlo uplatniť v prípade, ak sú diely tvoriace kompletný výrobok dovezené postupne.

74.      Podľa môjho názoru normotvorca Európskeho hospodárskeho spoločenstva pri vložení doplnkovej poznámky 3 k triede XVI do KN uvedenej v prílohe k nariadeniu č. 950/68, ku ktorému došlo prijatím nariadenia č. 1/72, tiež vychádzal z predpokladu, že má možnosť zahrnúť dovoz tovaru po častiach do pôsobnosti všeobecného pravidla 2 a). Táto zmena nomenklatúry platnej v tom čase totiž nebola odôvodnená zmenou Bruselského dohovoru z 15. decembra 1950(60), ktorý predchádzal HS, ale ekonomickými a praktickými dôvodmi, na ktoré sa odvolával tento normotvorca. Okrem toho normotvorca Únie dodnes zachováva v KN doplnkovú poznámku 3 k triede XVI a doplnkovú poznámku 2 k triede XVII, hoci HS neobsahuje porovnateľné poznámky.

75.      Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že normotvorca Únie má skutočne možnosť zmeniť pôsobnosť všeobecného pravidla 2 a), pokiaľ ide o dovoz tovaru po častiach.

C.      Subsidiárna analýza uplatnenia všeobecného pravidla 2 a) na dovoz po častiach

76.      V prípade, že by Všeobecný súd chcel dospieť k záveru o uplatniteľnosti všeobecného pravidla 2 a) na všetky dovozy po častiach, bolo by potrebné určiť podmienky, za ktorých sa toto pravidlo môže uplatniť, keďže colný kódex neobsahuje ustanovenia, ktoré by takéto podmienky stanovovali.

77.      Podľa môjho názoru možno usmernenia analogicky vyvodiť z článku 99 ods. 3 a článku 115 vykonávacieho nariadenia a najmä z doplnkovej poznámky 3 k triede XVI a doplnkovej poznámky 2 k triede XVII KN. Tieto ustanovenia na jednej strane stanovujú, že je úlohou deklaranta požiadať colné orgány o povolenie na dovoz tovaru v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave po častiach. Na druhej strane z nich vyplýva, že tieto orgány stanovujú podmienky operácie postupného dovozu.

78.      Vzhľadom na tieto požiadavky navrhujem uviesť niekoľko úvah týkajúcich sa na jednej strane procesnej úpravy všeobecného pravidla 2 a) colnými orgánmi v prípade dovozu tovaru po častiach (časť 1) a na druhej strane povinností deklaranta (časť 2). Okrem toho v reakcii na diskusie na pojednávaní považujem za vhodné zaoberať sa vplyvom možného zneužitia práva na uplatnenie tohto pravidla (časť 3).

1.      Procesná úprava uplatňovania všeobecného pravidla 2 a)

79.      Ako už bolo uvedené v bode 77 vyššie, zdá sa mi primerané domnievať sa, analogicky s článkom 99 ods. 3 a článkom 115 vykonávacieho nariadenia, ako aj s doplnkovou poznámkou 3 k triede XVI a doplnkovou poznámkou 2 k triede XVII KN, že colným orgánom prináleží určiť procesné podmienky uplatnenia všeobecného pravidla 2 a) na dovoz tovaru po častiach.

80.      Naproti tomu vnútroštátne orgány nemôžu podľa vlastného uváženia určovať hmotnoprávne podmienky uplatnenia všeobecného pravidla 2 a), inak by hrozilo riziko, že dovozcom nebude pri colnom zatriedení tovaru zabezpečené rovnaké zaobchádzanie. Z toho vyplýva, vzhľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 62 a 64 vyššie, že pri skúmaní uplatniteľnosti tohto pravidla možno zohľadniť len objektívne charakteristiky tovaru a objektívne faktory, ktoré určujú podmienky dovozu.

81.      Pokiaľ ide po prvé o dobu trvania dovozu po častiach, táto doba by podľa môjho názoru nemala byť sama osebe rozhodujúca. Môže však patriť medzi relevantné objektívne faktory pri posudzovaní uplatniteľnosti všeobecného pravidla 2 a), čo potvrdzuje aj skutočnosť uvedená v bode 63 vyššie, že časový odstup medzi zásielkami môže závisieť od množstva okolností. Za týchto podmienok si nemyslím, že je možné stanoviť časové obmedzenie, po prekročení ktorého by sa všeobecné pravidlo 2 a) už neuplatňovalo.

82.      Pre úplnosť poznamenávam, že sa mi zdá otázne analogicky uplatniť časové obmedzenia týkajúce sa platnosti dôkazov o pôvode, ktoré sú stanovené v článku 99 ods. 2, článku 105 ods. 1 a článku 121 ods. 1 a 4 vykonávacieho nariadenia. Povaha týchto dôkazov a preskúmanie ich dôvodnosti totiž vyžadujú, aby mali obmedzenú platnosť.(61) Iba výnimočne článok 121 ods. 5 uvedeného nariadenia stanovuje možnosť predĺžiť dobu platnosti dôkazu o pôvode v prípade dovozu tovaru v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave po častiach. Táto výnimka svedčí o tom, že takýto dovoz sa môže uskutočniť počas obdobia, ktoré presahuje bežnú dobu platnosti dôkazu o pôvode.

83.      Pokiaľ ide po druhé o procesné pravidlá umožňujúce regulovať postupný dovoz tovaru v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave, domnievam sa, že postačuje, aby colné orgány objasnili deklarantovi, ktorý im oznámi svoj zámer vykonať takúto dovoznú operáciu, rozsah informačných povinností, ktoré mu prislúchajú nad rámec colného vyhlásenia.(62)

84.      Napokon po tretie povinnosť posilnenej kontroly stanovená v článku 105 ods. 2 vykonávacieho nariadenia sa mi v tomto prípade javí ako priamo relevantná. Analogicky, ak dovozca deklaruje dovoz tovaru po častiach, prislúcha colných orgánom, aby overili, či každá zásielka skutočne zodpovedá dielom potrebným na jeho montáž.

2.      Povinnosti deklaranta

85.      Povinnosť kontroly uvedená v bode 84 vyššie ide ruka v ruke s informačnou povinnosťou deklaranta. Colný kódex je totiž založený na zásade transparentnosti. Nekladie dôraz na kontroly vykonávané colnými orgánmi, ale na povinnosti deklaranta. Ustanovenia upravujúce colný režim, do ktorého je tovar prepustený, sa teda v zásade uplatňujú v závislosti od údajov uvedených v colných vyhláseniach. Tieto informácie sa systematicky neoverujú, čo predpokladá, že deklarant poskytuje colným orgánom presné a úplné informácie. V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil, že deklarant musí sám určiť podpoložku KN uplatniteľnú na tovar, ktorý deklaruje.(63)

86.      Je pravda, že v rozsahu, v akom doplnková poznámka 3 k triede XVI a doplnková poznámka 2 k triede XVII KN stanovujú uplatnenie všeobecného pravidla 2 a) na žiadosť deklaranta, sa zdá, že mu ponúkajú možnosť voľby. Ak by sa však na dovoz akéhokoľvek tovaru v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave po častiach vzťahovalo toto pravidlo, jeho uplatnenie by muselo byť založené na objektívnych skutočnostiach a nemohlo by závisieť od voľby.(64) V takom prípade by deklarant na základe svojej informačnej povinnosti musel vo svojich colných vyhláseniach, a to od prvej zásielky a pri každej nasledujúcej zásielke, uviesť, že uskutočňuje dovoz tovaru po častiach.(65) Okrem toho by musel vykonať colné zatriedenie tohto tovaru v súlade so všeobecným pravidlom 2 a).

87.      V rámci tejto výhrady však doplnková poznámka 2 k triede XVI KN umožňuje ilustrovať rozsah informačnej povinnosti nad rámec colného vyhlásenia. Deklarant by tak mohol byť povinný predložiť v prípade výrobkov dodaných v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave „opis montáže a zoznam obsahu rôznych zásielok (balení)“. Táto požiadavka sa mi zdá byť osobitne relevantná pre dovoz tovaru po častiach. Na jednej strane by takýto opis umožňoval identifikovať diely potrebné na montáž kompletného výrobku a na druhej strane zoznam zásielok by zabezpečoval, že colné orgány budú mať úplný prehľad o dovoznej operácii. Tieto informácie navyše považujem za užitočné vzhľadom na povinnosť posilnenej kontroly uvedenú v bode 84 vyššie.

3.      Zohľadnenie zneužitia práva

88.      Na pojednávaní účastníci konania vo veci samej a ďalší účastníci konania nastolili otázku zohľadnenia existencie zneužitia práva. Európska prokuratúra v tejto súvislosti tvrdila, že výklad všeobecného pravidla 2 a) by mal vychádzať zo zákazu takéhoto zneužívania.

89.      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je zneužitie práva právnym pojmom odvodeným od zásady zákazu zneužívajúceho konania, ktorej cieľom je zabrániť osobe podliehajúcej súdnej právomoci dovolávať sa výhody stanovenej právom Únie, ak v skutočnosti nie sú splnené objektívne podmienky na jej získanie. Na konštatovanie tejto skutočnosti musí byť splnený objektívny a subjektívny prvok. Prvý z nich vyžaduje preukázať, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených právnou úpravou Únie nebol dosiahnutý cieľ sledovaný touto právnou úpravou.(66)

90.      Ako uviedol generálny advokát Mengozzi, táto judikatúra jasne ukazuje, že právo môže byť predmetom zneužitia len vtedy, ak bolo toto právo predtým uznané. Zákaz zneužitia práva preto nemožno považovať za zásadu vymedzujúcu pôsobnosť ustanovení práva Únie.(67) Podľa môjho názoru z toho vyplýva, že tento zákaz neumožňuje pridávať zákonné podmienky k právnemu predpisu, ani rozširovať jeho pôsobnosť contra legem. Naproti tomu s výhradou týchto obmedzení by sa možnosť obchádzania normy zneužívajúcim konaním mohla zohľadniť na účely nájdenia výkladu, ktorý by mohol zachovať jej potrebný účinok, ako to urobil Súdny dvor v rozsudku X a Inspecteur van de Belastingdienst Douane(68).

91.      Pokiaľ ide konkrétne o všeobecné pravidlo 2 a), aj keby sa uplatňovalo na dovoz tovaru po častiach, existencia podvodných alebo zneužívajúcich praktík zameraných na jeho obchádzanie sa mi zdá byť relevantným prvkom na účely jeho uplatnenia in concreto. Takáto prax sa totiž zdá byť jedným z objektívnych faktorov, ktoré možno zohľadniť v záujme určenia, či je potrebné konštatovať, že postupným dovozom dielov na colné územie Únie deklarant uskutočňuje dovoz kompletného výrobku predloženého v nezmontovanom alebo rozmontovanom stave.(69)

VI.    Návrh

92.      Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na prejudiciálne otázky, ktoré položil Hof van beroep te Antwerpen (Odvolací súd Antverpy, Belgicko), takto:

Všeobecné pravidlo 2 a) všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry tvoriacej prílohu I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, zmeneného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/1602 z 11. októbra 2018,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

sa neuplatňuje na dovoz dielov elektrického bicykla patriacich do podpoložiek položky 8714 kombinovanej nomenklatúry, ktoré sú po ich prepustení do voľného obehu určené na zmontovanie do elektrického bicykla patriaceho do podpoložiek položky 8711 kombinovanej nomenklatúry, ak tieto diely nie sú predložené colným orgánom súčasne, ale sú dovážané postupne po častiach.

José Martín y Pérez de Nanclares

Prednesené na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. júna 2026.

Podpisy


1      Jazyk prednesu: francúzština.


2      NICOLET, C.: Le Monumentum Ephesenum et la délimitation du portorium d’Asie. In: Mélanges de l’École française de Rome. Antiquité, zv. 105, č. 2, 1993, s. 929 – 959 (s. 946). Pozri tiež ZAMORA MANZANO, J. L: Algunos aspectos sobre el régimen fiscal aduanero en Derecho romano: reglamentación jurídica del portorium, control de mercancías y comiso por fraude fiscal. Madrid: Dykinson, 2009.


3      Pozri NICOLET, C.: Le monumentum Ephesenum et les dîmes d’Asie. In: Bulletin de Correspondance Hellénique, 1991, č. 115‑1, s. 465 – 480 (s. 465, 478 – 480), a MAREK, C.: Stadt, Bund und Reich in der Zollorganisation des kaiserzeitlichen Lykien. Eine neue Interpretation der Zollinschrift von Kaunos. In: WIEMER, H. U.: Staatlichkeit und politisches Handeln in der römischen Kaiserzeit. De Gruyter, 2006, s. 107 – 121 (s. 108 a 110).


4      Pozri prílohu I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382).


5      Rozsudok z 8. mája 1974, Osram (183/73, EU:C:1974:50, bod 7).


6      Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov, zv. 1503, s. 4, č. 25910 (1988). Tento dohovor bol schválený v mene Európskeho hospodárskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 87/369/EHS zo 7. apríla 1987 (Ú. v. ES L 198, 1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 288).


7      Vykonávacie nariadenie Komisie z 11. októbra 2018, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ L 273, 2018, s. 1).


8      Ú. v. EÚ C 119, 2019, s. 1.


9      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1).


10      Vykonávacie nariadenie Komisie z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558), zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/604 z 18. apríla 2018 (Ú. v. EÚ L 101, 2018, s. 22) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).


11      Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1012 zo 17. júla 2018, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz elektrických bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/671 (Ú. v. EÚ L 181, 2018, s. 7).


12      Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/73 zo 17. januára 2019, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz elektrických bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 16, 2019, s. 108), a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/72 zo 17. januára 2019, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz elektrických bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 16, 2019, s. 5).


13      Rozsudok z 27. apríla 2023 (C‑107/22, EU:C:2023:346).


14      Rozsudok z 8. mája 1974 (183/73, EU:C:1974:50).


15      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. apríla 2023, X a Inspecteur van de Belastingdienst Douane (C‑107/22, EU:C:2023:346, body 24 až 26).


16      Výnimočnosť zmien judikatúry, najmä v prípade ustálenej judikatúry, zdôraznil generálny advokát Hogan v bode 57 návrhov vo veci Gtflix Tv (C‑251/20, EU:C:2021:745), podľa ktorého „ku každej takejto zmene predchádzajúcej judikatúry [môže] dôjsť len zo závažného dôvodu a s obmedzením sa na to, čo je nevyhnutné“.


17      Pozri článok 56 ods. 1 a 2 colného kódexu.


18      Rozsudok z 8. mája 1974 (183/73, EU:C:1974:50, bod 7).


19      Pozri rozsudky zo 16. júna 1994, Develop Dr. Eisbein (C‑35/93, EU:C:1994:252, bod 19), a z 27. apríla 2023, X a Inspecteur van de Belastingdienst Douane (C‑107/22, EU:C:2023:346, bod 22).


20      Pojem „po častiach“ sa týka postupného dovozu dielov výrobku, ktoré sa z rôznych dôvodov neprepravujú spoločne. Bolo by možné ho odlíšiť od dovozu dielov vo viacerých zásielkach na účely priemyselnej montáže (pozri WTO: „Čína – Opatrenia ovplyvňujúce dovoz automobilových súčiastok“, Správy panelu (18. júla 2008), WT/DS339/R, WT/DS340/R a WT/DS342/R, s. 306 – 310, body 7.434 až 7.439), pričom nie je isté, či je takéto rozlišovanie potrebné alebo odôvodnené. Na účely týchto návrhov to nepovažujem za potrebné, keďže väčšina úvah týkajúcich sa prvej situácie sa a fortiori vzťahuje aj na druhú situáciu. Nie je však vylúčené, že operácie, o ktoré ide vo veci samej, sa majú kvalifikovať ako dovoz nie po častiach, ale vo viacerých zásielkach.


21      Rozsudok z 8. mája 1974 (183/73, EU:C:1974:50).


22      Smernica Rady z 30. júla 1968 o harmonizácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa: 1. colného zaobchádzania s tovarom vstupujúcim na colné územie Spoločenstva, 2. dočasného uskladnenia takéhoto tovaru [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 194, 1968, s. 13).


23      Nariadenie Rady z 21. decembra 1988, ktorým sa ustanovujú predpisy uplatňované na tovar vstupujúci na územie spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 367, 1988, s. 1).


24      Definícia, ktorá bola neskôr prevzatá do colného kódexu.


25      Rozsudok z 3. marca 2005, Papismedov a i. (C‑195/03, EU:C:2005:131, bod 27).


26      S výhradou článku 171 colného kódexu.


27      Overenie v priebehu colného konania, teda pred prepustením tovaru, treba odlišovať od následných kontrol a posteriori (článok 48 colného kódexu).


28      Podaním colného vyhlásenia sa začína proces prepustenia tovaru do colného režimu. Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2013, Codirex Expeditie (C‑542/11, EU:C:2013:429, bod 35 a nasl.).


29      Pozri body 30 a 31 vyššie.


30      Pozri článok 188 colného kódexu a v tomto zmysle aj rozsudok z 15. septembra 2011, DP grup (C‑138/10, EU:C:2011:587, bod 39).


31      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. mája 1989, Top Hit Holzvertrieb/Komisia (378/87, EU:C:1989:209, bod 26), a z 15. septembra 2011, DP grup (C‑138/10, EU:C:2011:587, body 34 a 40).


32      Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. marca 1983, Dinter (175/82, EU:C:1983:86, bod 10); zo 6. februára 2014, Humeau Beaupréau (C‑2/13, EU:C:2014:48, bod 45), a z 10. marca 2016, VAD a van Aert (C‑499/14, EU:C:2016:155, body 40 a 41).


33      Rozsudok z 8. mája 1974 (183/73, EU:C:1974:50). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Capotorti vo veci IMCO (165/78, neuverejnené, EU:C:1979:82, bod 3), v ktorých sa hovorí o preskúmaní dielov „v čase ich dovozu“ z hľadiska „ich schopnosti byť spojené tak, aby predstavovali hotový výrobok“.


34      Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. januára 2013, Komisia/Španielsko (C‑360/11, EU:C:2013:17, bod 18), a z 12. mája 2021, Hauptzollamt B (Kaviár jeseterotvarých rýb) (C‑87/20, EU:C:2021:382, bod 43).


35      Rozsudok z 8. mája 1974 (183/73, EU:C:1974:50).


36      Z tohto rozsudku nevyplýva, či Súdny dvor vykonal porovnanie jazykových verzií a prípadne či vychádzal zo štyroch úradných jazykov zakladajúcich členských štátov <pozri nariadenie Rady (EHS) č. 1/72 z 20. decembra 1971, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 950/68 o Spoločnom colnom sadzobníku [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 1, 1972, s. 1)> alebo zo šiestich jazykov členských štátov od rozšírenia v roku 1973 <pozri nariadenie Rady (EHS) č. 1/73 z 19. decembra 1972, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 950/68 o Spoločnom colnom sadzobníku [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 1, 1973, s. 1)>.


37      Nariadenie Rady z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 1958, s. 385).


38      Pozri nariadenie č. 1/73.


39      Nemecká verzia používala všeobecný pojem colného práva, a to „Gestellung“, čo znamená „predloženie colným orgánom“.


40      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. decembra 1997, Knubben Spedition (C‑143/96, EU:C:1997:597, bod 15), a z 1. augusta 2025, Keesing Deutschland (C‑375/24, EU:C:2025:624, bod 47).


41      Pozri body 41 až 43 vyššie.


42      Rozsudok z 8. mája 1974 (183/73, EU:C:1974:50).


43      Pozri prvý článok nariadenia č. 1/72, ktorým sa mení príloha k nariadeniu (EHS) č. 950/68 o spoločnom colnom sadzobníku [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 172, 1968, s. 1).


44      Pozri poznámky č. 4 k triede XVI a č. 6 k triede XVII prílohy k nariadeniu č. 950/68, ako aj poznámku č. 2 ku kapitole 44 triedy IX, poznámku ku kapitole 89 triedy XVII a poznámku č. 3 ku kapitole 94 triedy XX tej istej prílohy.


45      Tieto poznámky predstavujú platné prvky výkladu KN. Je potrebné ich odlišovať od vysvetliviek, ktoré nie sú právne záväzné: rozsudok zo 17. februára 2016, Salutas Pharma (C‑124/15, EU:C:2016:87, body 30 a 31).


46      Pozri poznámku pod čiarou 20 vyššie.


47      Nariadenie Rady (EHS) č. 2474/93 z 8. septembra 1993, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike do Spoločenstva a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné antidumpingové clo (Ú. v. ES L 228, 1993, s. 1; Mim. vyd. 11/051, s. 3).


48      Pozri najmä odôvodnenia 10 až 12 nariadenia Rady (ES) č. 71/97 z 10. januára 1997, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené nariadením (EHS) č. 2474/93 na bicykle s pôvodom v Čínskej ľudovej republike na dovoz určitých častí a súčastí bicyklov z Čínskej ľudovej republiky a ktorým sa ukladá rozšírené clo na takýto dovoz registrovaný podľa nariadenia (ES) č. 703/96 (Ú. v. ES L 16, 1997, s. 55), ako aj vysvetlenia DRIESSEN, B.: New Battle Lines in the Anti‑Dumping War – Recent Movements on the European Front. IN: Journal of World Trade, 1997, č. 31‑3, s. 135 – 157 (s. 147 – 151).


49      Pozri WTO: Čína – Opatrenia ovplyvňujúce dovoz automobilových súčiastok. Správy panelu (18. júla 2008) WT/DS339/R, WT/DS340/R a WT/DS342/R, s. 294 a 295, body 7.398 až 7.400, pokiaľ ide o stanovisko Spoločenstiev, a s. 299 a 300, body 7.412 až 7.415, pokiaľ ide o stanovisko panelu, ktorý v podstate prijal rovnaké stanovisko.


50      Medzi stroje triedy XVI KN patria napríklad jadrové reaktory alebo elektrické transformátory, ale aj stolové ventilátory alebo elektrické batérie. Pokiaľ ide o položky č. 8608, 8805, 8905 a 8907 triedy XVII KN, tieto položky zahŕňajú napríklad plávajúce alebo ponorné vrtné plošiny, ako aj bóje a výstražné svetelné plaváky. Pozri tiež kritiku BERR, C. J.: Droit douanier – Étude. In: La Semaine Juridique. Édition Entreprise, 1994, č. 40‑390, s. 459 – 464 (s. 463).


51      Rozsudok z 28. apríla 2016, Oniors Bio (C‑233/15, EU:C:2016:305, body 32 a 33). Účel, ktorý je vlastný dielom, treba odlišovať od ich skutočného použitia, ktoré nie je relevantné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 1986, Kleiderwerke Lampe, 222/85, EU:C:1986:314, bod 15). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Capotorti vo veci IMCO (165/78, neuverejnené, EU:C:1979:82, bod 3), spomenuté v poznámke pod čiarou 33 vyššie.


52      V tomto zmysle z bodu VII vysvetlivky k všeobecnému pravidlu 2 a) HS vyplýva, že uplatňovanie tohto pravidla na diely potrebné na zmontovanie kompletného výrobku nie je ovplyvnené dovozom dielov, ktorých počet presahuje potrebný počet. Tieto dodatočné diely sa riadia vlastným režimom, čo znamená, že sú zatriedené jednotlivo. Pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 29. mája 1979, IMCO (165/78, EU:C:1979:133, bod 10).


53      Rozsudok z 27. apríla 2023 (C‑107/22, EU:C:2023:346, body 28, 29 a 34).


54      Odkaz v bode 26 rozsudku X a Inspecteur van de Belastingdienst Douane(C‑107/22, EU:C:2023:346) na „relatívne jednoduchú“ povahu manipulácie nepovažujem za rozhodujúci. Zdá sa, že tento odkaz vyplýva zo skutočnosti, že Súdny dvor analogicky prebral úvahy uvedené v rozsudku z 10. marca 2016, VAD a van Aert (C‑499/14, EU:C:2016:155), ktoré sa týkajú kritérií umožňujúcich preukázať, že viaceré tovary sú súčasťou „súpravy“ v zmysle pravidla 3 b) všeobecných pravidiel KN.


55      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2020, Entoma (C‑526/19, EU:C:2020:769, body 41 až 43), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci Helmut Müller (C‑451/08, EU:C:2009:710, bod 39).


56      Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2026, Heineken România (T‑691/24, EU:T:2026:166, bod 40 a citovaná judikatúra).


57      Pozri vysvetlivky ku kapitole 44 triedy IX a k triedam XVI a XVII HS.


58      Pozri poznámku pod čiarou 6 vyššie: dohovor, ktorým bol zavedený HS, bol schválený v mene Európskeho hospodárskeho spoločenstva.


59      Pozri odsek 10 rozhodnutia Výboru pre HS z novembra 1995 obsiahnutého v prílohe I J/7 k dokumentu 39.600 E (s. 139 a 140), ktorý bol vypracovaný na 16. zasadnutí výboru 17. novembra 1995. Pojem „štát“ sa zrejme vzťahuje na zmluvné strany HS, a teda zahŕňa aj Európsku úniu.


60      Bruselský dohovor o nomenklatúre na zatriedenie tovaru, Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov, zv. 347, s. 127.


61      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. októbra 2025, Compañía de Distribución Integral Logista (C‑348/24, EU:C:2025:845, bod 56).


62      Pokiaľ ide o rozsah oznamovacej povinnosti, pozri bod 86 vyššie.


63      Pozri analogicky rozsudok z 15. septembra 2011, DP grup (C‑138/10, EU:C:2011:587, body 37, 38 a 40).


64      Pozri body 56 a 80 vyššie.


65      Pozri analogicky vysvetlivku týkajúcu sa doplnkovej poznámky 3 k triede XVI KN.


66      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. marca 2014, SICES a i. (C‑155/13, EU:C:2014:145, body 29 až 33), a z 22. novembra 2017, Cussens a i. (C‑251/16, EU:C:2017:881, body 30 až 32).


67      Návrhy prednesené vo veci Fonnship a Svenska Transportarbetareförbundet (C‑83/13, EU:C:2014:201, body 69 a 70).


68      Rozsudok z 27. apríla 2023 (C‑107/22, EU:C:2023:346, body 24 až 27).


69      Pozri body 62 až 64 a 80 vyššie.

Top