This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62025CN0703
Case C-703/25 P: Appeal brought on 31 October 2025 by Philippe Latombe against the judgment of the General Court (Tenth Chamber, Extended Composition) delivered on 3 September 2025 in Case T-553/23, Latombe v Commission
Vec C-703/25 P: Odvolanie podané 31. októbra 2025: Philippe Latombe proti rozsudku Všeobecného súdu (desiata rozšírená komora) z 3. septembra 2025 vo veci T-553/23, Latombe/Komisia
Vec C-703/25 P: Odvolanie podané 31. októbra 2025: Philippe Latombe proti rozsudku Všeobecného súdu (desiata rozšírená komora) z 3. septembra 2025 vo veci T-553/23, Latombe/Komisia
Ú. v. EÚ C, C/2025/6610, 22.12.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/6610/oj (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
Úradný vestník |
SK Séria C |
|
C/2025/6610 |
22.12.2025 |
Odvolanie podané 31. októbra 2025: Philippe Latombe proti rozsudku Všeobecného súdu (desiata rozšírená komora) z 3. septembra 2025 vo veci T-553/23, Latombe/Komisia
(Vec C-703/25 P)
(C/2025/6610)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľ: Philippe Latombe (v zastúpení: J.-B. Soufron, T. Lamballe, advokáti)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Írsko, Spojené štáty americké
Návrhy
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
|
— |
v rámci hlavného návrhu:
|
|
— |
subsidiárne:
|
|
— |
v každom prípade aby uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania. |
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu odvolania uvádza odvolateľ štyri odvolacie dôvody:
Prvý odvolací dôvod
V prvom odvolacom dôvode sa Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia, právneho omylu, nedostatočného odôvodnenia a skreslenia dokumentov v spise, keď zamietol žalobný dôvod založený na porušení článku 47 druhého odseku Charty základných práv Európskej únie a článku 45 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1, ďalej len „GDPR“), z dôvodu, že pravidlá týkajúce sa vymenúvania a odvolávania sudcov Data Protection Review Court (Súd pre dohľad nad ochranou údajov, ďalej len „DPRC“) tieto záruky nespochybňujú.
Druhý odvolací dôvod
V druhom odvolacom dôvode sa Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil právneho omylu, keď konštatoval, že na posúdenie toho, či sú splnené požiadavky vyplývajúce z článku 47 druhého odseku Charty základných práv, stačí overiť, či dokument, ktorým sa zriaďuje súd a stanovujú pravidlá jeho fungovania, obsahuje dostatočné záruky na zabezpečenie jeho nezávislosti a nestrannosti vo vzťahu k ostatným zložkám moci, predovšetkým výkonnej moci, pričom nie je potrebné posudzovať jeho formálnu povahu, v rámci toho, ako zamietol druhú časť tretieho žalobného dôvodu, podľa ktorej rozhodnutie o primeranosti, pokiaľ ide o ROOÚ, porušuje článok 47 druhý odsek Charty základných práv a článok 45 odsek 2, GDPR, keďže DPRC nie je súdom zriadeným zákonom.
Tretí odvolací dôvod
Tretím odvolacím dôvodom sa Všeobecnému súdu vytýka, že sa vo svojom rozhodnutí dopustil troch právnych omylov v rámci toho, ako zamietol druhú časť druhého žalobného dôvodu, podľa ktorej rozhodnutie o primeranosti, pokiaľ ide o ROOÚ, porušuje články 7 a 8 Charty základných práv, keďže právo štátu nepodmieňuje hromadné získavanie osobných údajov predchádzajúcim povolením zo strany súdneho alebo správneho orgánu, pričom ide konkrétne o tieto právne omyly:
|
i. |
po prvé Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že nič v rozsudku zo 16. júla 2020, Facebook Ireland a Schrems (C-311/18, EU:C:2020:559), nenaznačuje, že by hromadné získavanie osobných údajov muselo povinne podliehať predchádzajúcemu povoleniu vydanému nezávislým orgánom, a že naopak z neho vyplýva, že stačí, aby rozhodnutie, ktorým sa takéto získavanie povoľuje, podliehalo iba súdnemu preskúmaniu a posteriori; |
|
ii. |
po druhé Všeobecný súd tiež nesprávne konštatoval, že odkazy na riešenia zvolené v rozsudkoch Súdneho dvora zo 6. októbra 2020, La Quadrature du Net a i. (C-511/18, C-512/18 a C-520/18, EU:C:2020:791), a z 30. apríla 2024, La Quadrature du Net a i. (Osobné údaje a boj proti porušovaniu autorských práv) (C-470/21, EU:C:2024:370), sú neúčinné; |
|
iii. |
po tretie Všeobecný súd nesprávne usúdil, že nemožno dospieť k záveru, že skutočnosť, že sa nestanovuje povinnosť získať predchádzajúce povolenie na prvotné hromadné získavanie osobných údajov, ktoré sú v tranzite z Únie, zo strany spravodajských agentúr Spojených štátov, stačí na konštatovanie, že právo Spojených štátov amerických neposkytuje – vzhľadom na závery vyplývajúce z rozsudku ESĽP z 25. mája 2021, Big Brother Watch a i. v. Spojené kráľovstvo (CE:ECHR:2021:0525JUD005817013) – záruky, ktoré sú v podstate rovnocenné zárukám stanoveným právom Únie. |
Štvrtý odvolací dôvod
Štvrtým odvolacím dôvodom sa Všeobecnému súdu vytýka to, že sa v napadnutom rozsudku dopustil rozporuplného odôvodnenia a právneho omylu, keď konštatoval, že nemožno dospieť k názoru, že právomoc priznaná prezidentovi Spojených štátov aktualizovať zoznam osobitných účelov hromadného získavania údajov je v rozpore s požiadavkami, ktoré ESĽP uviedol vo svojom rozsudku zo 4. decembra 2015, Roman Zakharov v. Rusko (CE:ECHR:2015:1204JUD004714306), v rámci toho, ako zamietol tretiu časť druhého žalobného dôvodu, podľa ktorej rozhodnutie o primeranosti, pokiaľ ide o ROOÚ, porušuje články 7 a 8 Charty základných práv, keďže dekrét č. 14086 (executive order 14086) zo 7. októbra 2022 priznáva prezidentovi Spojených štátov právomoc povoliť tajnú aktualizáciu osobitných účelov hromadného získavania údajov.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/6610/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)