1

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, Landesbank Baden‑Württemberg, domáha zrušenia rozhodnutia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/ES/2021/82 z 15. decembra 2021 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2017 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií vo vzťahu k úverovej inštitúcii Landesbank Baden‑Württemberg (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

[omissis]

20

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

21

SRB navrhuje, aby Všeobecný súd:

239

Žalobkyňa vo svojej replike po prvýkrát uvádza, že požiadavky stanovené Súdnym dvorom v rozsudku z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB (C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601), týkajúce sa vyváženia povinnosti SRB uviesť odôvodnenie a povinnosti SRB dodržiavať obchodné tajomstvo dotknutých inštitúcií, nie sú v prejednávanej veci uplatniteľné. V súlade s rozsudkom z 19. júna 2018, Baumeister (C‑15/16, EU:C:2018:464, body 54 a 56), by sa totiž na údaje ostatných inštitúcií, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, už nevzťahovalo obchodné tajomstvo, pretože vzhľadom na to, že referenčným dátumom pre príspevkové obdobie 2017 je 31. december 2015, tieto údaje sú staršie ako päť rokov.

240

SRB tento argument spochybňuje, pričom však nespochybňuje prípustnosť tejto časti.

241

Treba pripomenúť, že samotná zásada metódy výpočtu príspevkov ex ante, ako vyplýva zo smernice 2014/59 a nariadenia č. 806/2014, predpokladá, že SRB používa údaje, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo a ktoré nemožno zahrnúť do odôvodnenia rozhodnutia o stanovení príspevkov ex ante (rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 114).

242

V tejto súvislosti SRB v napadnutom rozhodnutí uviedla dôvody, pre ktoré sa na údaje inštitúcií, ktoré boli zohľadnené na účely výpočtu príspevkov ex ante za rok 2017, vzťahovalo obchodné tajomstvo.

243

V odôvodnení 100 napadnutého rozhodnutia SRB uviedla najmä to, že obchodné tajomstvo inštitúcií, t. j. všetky informácie týkajúce sa obchodnej činnosti inštitúcií, ktoré by v prípade ich zverejnenia konkurentovi a/alebo širšej verejnosti mohli vážne poškodiť záujmy inštitúcií, sa považuje za dôvernú informáciu. V súvislosti s výpočtom príspevkov ex ante sa informácie poskytnuté inštitúciami prostredníctvom formulárov na vykazovanie údajov, z ktorých SRB vychádza pri výpočte ich príspevkov ex ante, považujú za obchodné tajomstvo.

244

V odôvodneniach 102 až 105 napadnutého rozhodnutia SRB ďalej uviedla, že jej bolo zakázané zverejniť údaje o každej inštitúcii, ktoré tvoria základ výpočtov v uvedenom rozhodnutí, hoci bola oprávnená zverejniť súhrnné a spoločné údaje v rozsahu, v akom boli tieto údaje kumulované. Vzhľadom na to mali inštitúcie podľa uvedeného rozhodnutia k dispozícii úplne transparentný výpočet svojho základného ročného príspevku a svojho koeficientu úpravy vo vzťahu k jednotlivým krokom výpočtu tohto príspevku, ako sú definované v prílohe I k delegovanému nariadeniu 2015/63, ktoré sa týkali „výpočtu hrubých ukazovateľov“ (krok 1), „prepočítania ukazovateľov“ (krok 3) a „výpočtu zloženého ukazovateľa“ (krok 5). Inštitúcie mohli okrem toho získať spoločné údaje, ktoré SRB používa bez rozdielu pre všetky inštitúcie upravené podľa ich rizikového profilu vo fázach výpočtu týkajúcich sa „diskretizácie ukazovateľov“ (krok 2), „zahrnutia priradeného znamienka“ (krok 4) a „výpočtu ročných príspevkov“ (krok 6).

245

Žalobkyňa však spochybňuje dostatočnosť týchto vysvetlení tým, že ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia boli údaje ostatných inštitúcií šesť rokov staré a z tohto dôvodu sa na ne už nevzťahovalo obchodné tajomstvo, a že napriek tomu SRB neuviedla dôvody, pre ktoré tieto údaje neboli zverejnené.

246

Pri posudzovaní tohto tvrdenia treba pripomenúť, že informácie, ktoré mohli v určitej dobe predstavovať obchodné tajomstvo a sú staré päť a viac rokov, sa v dôsledku uplynutia času v zásade považujú za zastarané, ktoré z tohto dôvodu stratili svoj tajný charakter, ibaže by účastník konania, ktorý sa odvoláva na tento charakter, výnimočne preukázal, že tieto informácie napriek svojmu veku naďalej predstavujú podstatné prvky jeho obchodného postavenia alebo postavenia tretej osoby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júna 2018, Baumeister, C‑15/16, EU:C:2018:464, bod 54 a citovanú judikatúru).

247

V tejto súvislosti nie je sporné, že jednotlivé údaje o inštitúciách, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie pri výpočte príspevku žalobkyne ex ante, boli v čase prijatia tohto rozhodnutia staršie ako päť rokov.

248

Ako však SRB vysvetlila vo svojej duplike a na pojednávaní bez toho, aby jej žalobkyňa odporovala, relatívne postavenie inštitúcie vo vzťahu k jej konkurentom môže v ekonomickej realite bankového sektora zostať rovnaké alebo podobné dlhšie ako päť rokov. Niektoré faktory, ako napríklad obchodný model alebo činnosti takejto inštitúcie, teda zostávajú v krátkodobom a strednodobom horizonte stabilné, takže inštitúcia, ktorá mala kedysi vysoko rizikový profil, môže mať vzhľadom na údaje spred viac ako piatich rokov takýto profil aj na konci úvodného obdobia. Tieto informácie teda napriek svojmu veku stále predstavujú podstatné prvky obchodného postavenia úverových inštitúcií. Ak by takéto podstatné údaje boli zverejnené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, hospodárske subjekty pôsobiace v bankovom sektore by ich za týchto okolností mohli použiť na odvodenie aktuálneho obchodného postavenia inštitúcie.

249

Žalobkyňa preto nemôže tvrdiť, že SRB mala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zverejniť jednotlivé údaje ostatných inštitúcií, ktoré by umožnili overiť výpočet jej príspevku ex ante, keďže hoci sú tieto údaje staré šesť rokov, stále predstavujú podstatné prvky obchodného postavenia týchto inštitúcií.

250

Tento záver nie je spochybnený tvrdením žalobkyne, podľa ktorého jej SRB na to, aby splnila svoju povinnosť odôvodnenia, musí poskytnúť v anonymizovanej forme zoznam všetkých údajov inštitúcií, ktoré sa nachádzajú v tom istom intervale.

251

Na jednej strane by uloženie takejto požiadavky SRB išlo nad rámec požiadaviek stanovených judikatúrou, ktoré boli uvedené v bodoch 217, 220 a 221 vyššie.

252

Na druhej strane SRB tvrdila – bez toho, aby bolo jej tvrdenie v tomto ohľade vážne spochybnené –, že aj zoznam s anonymizovanými údajmi týkajúcimi sa konkrétneho intervalu by mohol umožniť hospodárskym subjektom pôsobiacim v bankovej oblasti, ktoré sú obozretnými subjektmi, oboznámiť sa s obchodnými tajomstvami niektorých inštitúcií. V tejto súvislosti žalobkyňa najmä nenamietala, že takéto subjekty vedia, ktoré inštitúcie majú tendenciu mať vysoké hodnoty určitých ukazovateľov rizika. Ak by však každý rok získavali zoznamy s takýmito údajmi, mohli by sledovať vývoj ukazovateľov rizika týchto inštitúcií, aj keď pozostávajú z citlivých obchodných údajov. Takéto riziko existuje najmä v prípade veľkých inštitúcií a tých, ktoré sú usadené v členských štátoch, v ktorých existuje len obmedzený počet inštitúcií povinných platiť príspevok ex ante. Nie je totiž vylúčené, že za týchto okolností by obozretný hospodársky subjekt mohol zistiť totožnosť takýchto inštitúcií, aj keby boli neskôr uvedené anonymizované. SRB tak nemožno vytýkať, že nevypracovala zoznam všetkých anonymizovaných údajov inštitúcií nachádzajúcich sa v tom istom intervale.

253

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba siedmu časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

254

Žalobkyňa tvrdí, že na základe napadnutého rozhodnutia nie je možné pochopiť dôvody, pre ktoré bola ročná cieľová úroveň stanovená na 1/8 z 1,05 % celkovej sumy krytých vkladov. Dodatočné vysvetlenia, ktoré SRB poskytla v bode 17 a nasl. prílohy III k tomuto rozhodnutiu, navyše nie sú dostatočné na objasnenie toho, ako bola ročná cieľová úroveň skutočne stanovená. Okrem toho SRB neoznámila predpokladanú konečnú cieľovú úroveň, ani svoj výklad stropu uvedeného v článku 70 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 806/2014. Ako však vyplýva z rozhodnutia, ktorým sa stanovujú príspevky ex ante na príspevkové obdobie 2022, SRB sa domnieva, že je oprávnená ľubovoľne zvýšiť ročnú cieľovú úroveň uplatnením koeficientu, ktorý nie je stanovený uplatniteľnou právnou úpravou, a stanoviť tak inštitúciám neprimerané zaťaženie.

255

SRB odpovedá, že z odôvodnení 50 až 63 napadnutého rozhodnutia a bodov 19 až 25 prílohy III k tomuto rozhodnutiu vyplýva, že poskytla dostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne na príspevkové obdobie 2017.

256

SRB konkrétne určila ročnú cieľovú úroveň s prihliadnutím na všetky relevantné faktory, ako aj na kritériá stanovené v článku 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014. Okrem toho, pokiaľ ide o očakávaný rast krytých vkladov, v napadnutom rozhodnutí bolo vysvetlené, po prvé že podľa údajov poskytnutých systémami ochrany vkladov sa suma krytých vkladov v rokoch 2015 až 2016 zvýšila o 2,2 % a po druhé že predpokladaná miera rastu týchto vkladov sa pohybuje od 1 % do 4 %. Okrem toho spôsob, akým boli zohľadnené prípadné procyklické účinky, bol uvedený v odôvodnení 61 napadnutého rozhodnutia a v bode 23 a nasl. prílohy III k tomuto rozhodnutiu.

257

Žalobkyňa napokon mohla vypočítať odhadovanú konečnú cieľovú úroveň v roku 2017 na základe údajov, ktoré jej boli známe, pričom nezverejnenie výkladu SRB týkajúceho sa 12,5 % stropu stanoveného v článku 70 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 806/2014 nemohlo ovplyvniť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

258

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 musia na konci úvodného obdobia finančné prostriedky dostupné v jednotnom fonde na riešenie krízových situácií (SRF) dosiahnuť konečnú cieľovú úroveň, ktorá predstavuje minimálne 1 % sumy krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov.

259

Podľa článku 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 sa počas úvodného obdobia príspevky ex ante časovo rozložia čo možno najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne konečná cieľová úroveň uvedená v bode 258 vyššie, ale s náležitým ohľadom na fázu hospodárskeho cyklu a na možný vplyv procyklických príspevkov na finančnú pozíciu inštitúcií.

260

Článok 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 stanovuje, že príspevky, ktoré majú každoročne uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov, nepresiahnu 12,5 % konečnej cieľovej úrovne.

261

Pokiaľ ide o spôsob výpočtu príspevkov ex ante, v článku 4 ods. 2 delegovaného nariadenia 2015/63 sa stanovuje, že SRB určí ich výšku na základe ročnej cieľovej úrovne, pričom zohľadní konečnú cieľovú úroveň, a na základe priemernej výšky krytých vkladov v predchádzajúcom roku, vypočítanej každý štvrťrok, všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov.

262

V prejednávanej veci, ako vyplýva z odôvodnenia 63 napadnutého rozhodnutia, SRB stanovila ročnú cieľovú úroveň príspevku na obdobie 2017 na 7161808441 eur.

263

V odôvodneniach 51 a 52 napadnutého rozhodnutia SRB v podstate vysvetlila, že pri určovaní ročnej cieľovej úrovne zohľadnila odhadovanú konečnú cieľovú úroveň na rok 2023, potrebu čo najrovnomernejšieho rozdelenia príspevkov ex ante počas úvodného obdobia, ako aj fázu hospodárskeho cyklu a účinky, ktoré tieto príspevky mali na finančnú situáciu inštitúcií. SRB preto považovala za vhodné stanoviť koeficient na základe týchto parametrov a finančných prostriedkov dostupných v rámci SRF (ďalej len „koeficient“). SRB tento koeficient uplatnila na jednu osminu priemernej hodnoty krytých vkladov v roku 2016, aby dosiahla ročnú cieľovú úroveň.

264

V odôvodneniach 54 až 62 napadnutého rozhodnutia SRB uviedla prístup, ktorý bol použitý na stanovenie ročnej cieľovej úrovne.

265

V odôvodnení 54 napadnutého rozhodnutia SRB vysvetlila, že osobitnú pozornosť bolo potrebné venovať očakávanému vývoju krytých vkladov počas úvodného obdobia, pretože ak by tieto vklady časom rástli, stanovenie ročnej cieľovej úrovne na úrovni 1 % sumy uvedených vkladov by nestačilo na dosiahnutie konečnej cieľovej úrovne.

266

V tejto súvislosti SRB v odôvodnení 55 napadnutého rozhodnutia uviedla, že priemerná výška krytých vkladov vypočítaná štvrťročne dosiahla v roku 2016 sumu 5,546 bilióna eur.

267

V odôvodneniach 56 až 58 napadnutého rozhodnutia SRB prezentovala predpokladaný vývoj krytých vkladov v zostávajúcich šiestich rokoch úvodného obdobia, t. j. od roku 2018 do roku 2023. Odhadovala, že ročná miera rastu týchto vkladov bude na konci úvodného obdobia v rozpätí od 1 % do 4 %.

268

V odôvodneniach 59 až 61 napadnutého rozhodnutia SRB poskytla analýzu fázy hospodárskeho cyklu a možných procyklických účinkov, ktoré by príspevky ex ante mohli mať na finančnú situáciu inštitúcií. Zohľadnila pritom viacero faktorov, ako napríklad predpokladaný rast hrubého domáceho produktu na rok 2017, ktorý vypracovala Komisia, alebo kľúčové ukazovatele bankového sektora eurozóny, ako sú platobná schopnosť, kvalita aktív a ziskovosť inštitúcií. V tejto súvislosti a v záujme toho, aby sa nezhoršili procyklické účinky príspevkov ex ante na platobnú schopnosť bankového sektora, sa SRB domnievala, že by bolo vhodné určiť ročnú cieľovú úroveň na základe miery vývoja krytých vkladov, ktorá je nižšia ako miera odporúčaná ako najdôveryhodnejšia.

269

V odôvodnení 62 napadnutého rozhodnutia dospela SRB k záveru, že vzhľadom na neistoty spojené s hospodárskym oživením, ich negatívny vplyv na budúci rast krytých vkladov a na hospodársky cyklus a obmedzený počet údajov, ktoré by mohli naznačiť budúci vývoj týchto vkladov, bolo vhodné prijať opatrný prístup, pokiaľ ide o mieru rastu uvedených vkladov v nasledujúcich rokoch do roku 2023.

270

Vzhľadom na tieto úvahy SRB v odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia vypočítala výšku ročnej cieľovej úrovne vynásobením priemernej sumy krytých vkladov v roku 2016 koeficientom 1,05 % a výsledok tohto výpočtu vydelila ôsmimi podľa nasledujúceho matematického vzorca uvedeného v odôvodnení 63 uvedeného rozhodnutia:

Úroveň0 [výška ročnej cieľovej úrovne] = celková výška krytých vkladov2016 * 0,0105 * ⅛ = 7161808441 eur

271

SRB však na pojednávaní uviedla, že ročnú cieľovú úroveň na príspevkové obdobie 2017 určila nasledujúcim spôsobom.

272

Po prvé na základe analýzy budúceho vývoja SRB stanovila predpokladanú výšku krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov na konci úvodného obdobia. Na dosiahnutie tejto sumy SRB zohľadnila priemernú hodnotu krytých vkladov v roku 2016, ročnú mieru rastu týchto vkladov, ako aj počet príspevkových období zostávajúcich do konca úvodného obdobia.

273

Po druhé v súlade s článkom 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 SRB vypočítala 1 % predpokladanej sumy krytých vkladov na konci úvodného obdobia, aby získala odhadovanú sumu konečnej cieľovej úrovne, ktorá sa má dosiahnuť 31. decembra 2023.

274

Po tretie SRB od tejto poslednej sumy odpočítala finančné zdroje, ktoré už boli k dispozícii v SRF v roku 2017, aby sa dospelo k sume, ktorá zostala na výber počas zostávajúcich príspevkových období pred koncom úvodného obdobia.

275

Po štvrté SRB vydelila túto poslednú sumu počtom zostávajúcich príspevkových období, aby ju rovnomerne rozdelila medzi tieto obdobia. Ročná cieľová úroveň pre príspevkové obdobie 2017 bola teda stanovená vo výške uvedenej v bode 262 vyššie, t. j. približne na 7,161 miliardy eur.

276

Na účely preskúmania, či SRB splnila svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne, treba najprv pripomenúť, že chýbajúce alebo nedostatočné odôvodnenie predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý súd Únie môže, či dokonca musí zohľadniť ex offo (pozri rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, EU:C:2009:742, bod 34 a citovanú judikatúru). Všeobecný súd teda môže, či dokonca musí zohľadniť aj iné vady odôvodnenia, než na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, najmä ak vyjdú najavo v priebehu konania.

277

Na tento účel boli počas ústnej časti konania účastníci konania vypočutí v súvislosti so všetkými prípadnými nedostatkami odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne. Na základe viacerých výslovných otázok SRB predovšetkým opísala v jednotlivých fázach metódu, ktorú skutočne použila na stanovenie ročnej cieľovej úrovne na príspevkové obdobie 2017, ktorá bola opísaná v bodoch 274 až 277 vyššie.

278

Okrem toho, pokiaľ ide o obsah povinnosti odôvodnenia, z judikatúry vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia prijatého inštitúciou alebo orgánom Únie musí byť najmä bez vnútorných rozporov, aby dotknuté strany mohli byť informované o skutočných dôvodoch tohto rozhodnutia s cieľom brániť svoje práva pred príslušným súdom a aby tento súd mohol vykonať svoje preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, EU:C:2008:392, bod 169 a citovanú judikatúru; z 22. septembra 2005, Suproco/Komisia, T‑101/03, EU:T:2005:336, body 20 a 45 až 47, a zo 16. decembra 2015, Grécko/Komisia, T‑241/13, EU:T:2015:982, bod 56).

279

Podobne, ak autor napadnutého rozhodnutia poskytne v priebehu konania pred súdom Únie určité vysvetlenia týkajúce sa odôvodnenia tohto rozhodnutia, tieto vysvetlenia musia byť v súlade s odôvodnením tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. septembra 2005, Suproco/Komisia, T‑101/03, EU:T:2005:336, body 45 až 47, a z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, T‑95/15, EU:T:2016:722, body 54 a 55).

280

Ak nie sú úvahy uvedené v napadnutom rozhodnutí v súlade s takýmito vysvetleniami poskytnutými v priebehu súdneho konania, odôvodnenie dotknutého rozhodnutia nespĺňa funkcie uvedené v bodoch 210 až 211 vyššie. Takýto nesúlad predovšetkým bráni jednak dotknutým osobám, aby sa pred podaním žaloby oboznámili so skutočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pripravili si k nemu svoju obhajobu, a jednak sudcovi Únie, aby identifikoval dôvody, ktoré boli skutočným právnym základom tohto rozhodnutia, a preskúmal ich súlad s uplatniteľnými pravidlami.

281

Nakoniec treba pripomenúť, že ak SRB prijme rozhodnutie, ktorým stanoví príspevky ex ante, musí dotknutým inštitúciám oznámiť metódu výpočtu týchto príspevkov (pozri rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 122).

282

To isté musí platiť aj pre metódu určenia ročnej cieľovej úrovne, pretože táto výška je v systéme takéhoto rozhodnutia rozhodujúca. Ako totiž vyplýva z bodu 16 vyššie, metóda výpočtu príspevkov ex ante spočíva v rozdelení uvedenej sumy medzi všetky dotknuté inštitúcie, takže jej zvýšenie alebo zníženie vedie k zodpovedajúcemu zvýšeniu alebo zníženiu príspevku ex ante každej z týchto inštitúcií.

283

Z uvedeného vyplýva, že hoci je SRB povinná vysvetliť inštitúciám prostredníctvom napadnutého rozhodnutia metódu stanovenia ročnej cieľovej úrovne, tieto vysvetlenia musia byť v súlade s vysvetleniami, ktoré SRB poskytla v priebehu súdneho konania, a musia sa týkať skutočne použitej metódy.

284

V prejednávanej veci však nejde o takýto prípad.

285

V prvom rade treba uviesť, že v odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia sa uviedol matematický vzorec, ktorý údajne slúžil ako základ na stanovenie ročnej cieľovej úrovne. Ako bolo vysvetlené na pojednávaní, ukázalo sa, že tento vzorec neobsahuje prvky metódy, ktorú SRB skutočne použila. Ako totiž vyplýva z bodov 272 až 275 vyššie, SRB dospela k ročnej cieľovej úrovni podľa tejto metódy tak, že od konečnej cieľovej úrovne odpočítala finančné prostriedky dostupné v SRF, aby vypočítala sumu, ktorú zostávalo vybrať do konca úvodného obdobia, a túto poslednú uvedenú sumu vydelila počtom zostávajúcich príspevkových období. Tieto dve fázy výpočtu sa však nenachádzajú v uvedenom matematickom vzorci.

286

Podobné nezrovnalosti sa týkajú aj spôsobu určenia koeficientu vo výške 1,05 %, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v matematickom vzorci uvedenom v bode 285 vyššie. Ako totiž vyplýva z odôvodnení 51 a 52 napadnutého rozhodnutia, tento koeficient možno chápať tak, že vychádza z odhadu konečnej cieľovej úrovne na rok 2023, z potreby čo najrovnomernejšieho rozdelenia príspevkov ex ante počas úvodného obdobia, ako aj z analýzy fázy hospodárskeho cyklu a účinkov, ktoré tieto príspevky majú na finančnú situáciu inštitúcií. Ako však SRB uznala na pojednávaní, tento koeficient bol stanovený tak, aby mohol odôvodniť výsledok výpočtu výšky ročnej cieľovej úrovne, t. j. po tom, čo SRB vypočítala túto sumu na základe štyroch krokov uvedených v bodoch 272 až 275 vyššie, najmä vydelením počtu zostávajúcich príspevkových období sumou vyplývajúcou z odpočítania finančných prostriedkov dostupných v SRF od konečnej cieľovej úrovne. Tento postup však z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva.

287

Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne, metóda skutočne použitá zo strany SRB, ako ju opísala na pojednávaní, nezodpovedá metóde opísanej v napadnutom rozhodnutí, takže ani inštitúcie, ani Všeobecný súd nemohli na základe napadnutého rozhodnutia zistiť skutočné dôvody stanovenia cieľovej úrovne.

288

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nedostatky odôvodnenia, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne.

289

Tretej časti druhého žalobného dôvodu preto treba vyhovieť. Vzhľadom na právny a hospodársky význam prejednávanej veci je však v záujme riadneho výkonu spravodlivosti potrebné pristúpiť k preskúmaniu ostatných žalobných dôvodov.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora)

rozhodol takto: