Odvolanie podané 11. augusta 2022: Araceli García Fernández a iní proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia rozšírená komora) z 1. júna 2022 vo veci T-523/17, Eleveté Invest Group a iní/Komisia a SRB

(Vec C-541/22 P)

(2022/C 441/10)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolatelia: Araceli García Fernández, Faustino González Parra, Fernando Luis Treviño de Las Cuevas, Juan Antonio Galán Alcázar, Lucía Palazuelo Vallejo-Nágera, Macon, SA, Marta Espejel García, Memphis Investments Ltd, Pedro Alcántara de la Herrán Matorras, Pedro José de Jesús Benito Trebbau López, Pedro Regalado Cuadrado Martínez, María Rosario Mari Juan Domingo (v zastúpení: B.M. Cremades Román, J. López Useros, S. Cajal Martín a P. Marrodán Lázaro, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Eleveté Invest Group, SL, Antonio Bail Cajal, Carlos Sobrini Marín, Edificios 1326 de l'Hospitalet, SL, Juan José Homs Tapias, Anna María Torras Giro, Marbore 2000, SL, Tristán González del Valle, Európska komisia, Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB), Španielske kráľovstvo, Banco Santander, SA

Návrhy odvolateľov

Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolatelia napádajú celé právne odôvodnenie a výrok rozsudku Všeobecného súdu, keďže obsahujú okrem iného viaceré pochybenia pri použití a výklade práva, nedostatočné a protichodné odôvodnenie, nesprávne posúdenie skutkového stavu a právnych dôsledkov a nesprávne hodnotenie dôkazov.

Odvolatelia v tomto smere uvádzajú štyri odvolacie dôvody na podporu svojho odvolania.

V rámci prvého odvolacieho dôvodu sa odvolatelia domnievajú, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (1) z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010.

V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelia poukazujú na nesprávny výklad a uplatňovanie článku 18 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 806/2014 v súvislosti s nutnosťou poskytnutia likvidity, na nesplnenie povinnosti dôvernosti a na nesprávny výklad zásady riadnej správy veci verejných. V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelia vytýkajú nedostatočné odôvodnenie a nesprávny výklad článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 806/2014. V tomto smere uvádzajú, že Banco Popular Español (BPE) nebola platobne neschopná a že SRB počítala s inými, menej škodlivými alternatívami. V rámci tretej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 18 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 806/2014.

V rámci druhého odvolacieho dôvodu odvolatelia uvádzajú, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 20 nariadenia č. 806/2014. V tejto súvislosti odvolatelia poukazujú na nesprávny výklad a uplatnenie článku 20 ods. 1, 5, 7, 9, 10 a 11 nariadenia č. 806/2014. V piatej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelia takisto tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil právo na nahliadnutie do spisu o vyvlastnení, keďže jeho odôvodnenie je v rozpore s tým, čo stanovuje Charta základných práv Európskej únie a dodatkový protokol k EÚLP. V šiestej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelia poukazujú na nesprávne právne posúdenie v súvislosti s povinnosťou odôvodnenia.

Tretí odvolací dôvod vychádza z nároku na náhradu škody v nadväznosti na zrušenie napadnutého rozhodnutia s potvrdením účinkov.

V rámci štvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelia uvádzajú, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil nariadenie č. 806/2014 v súvislosti s nárokom na náhradu škody v rámci mimozmluvnej zodpovednosti nezávislým na zrušením rozhodnutia. V prvej časti štvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelia analyzujú, ako sa Všeobecný súd dopustil zjavne nesprávneho výkladu a uplatnenia bodu 116 odôvodenia a článkov 88 a 91 nariadenia č. 806/2014 a článku 339 ZFEÚ tým, že uplatnil o dosť nižší štandard ochrany, než aký stanovuje EÚ v oblasti riešenia krízových situácií bánk. Odvolatelia súčasne poukazujú na nesprávny výklad a uplatnenie nariadenia č. 806/2014 v rozpore s povinnosťou riadnej starostlivosti. Napokon, druhá časť štvrtého odvolacieho dôvodu vychádza z nesprávneho výkladu a uplatnenia článku 20 ods. 15 a 16 nariadenia č. 806/2014, ako aj z neexistencie odôvodnenej odpovede.

(1)  Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1.