1.

Zákon č. 20/2021 stanovuje ako jediné sankčné opatrenie uskutočnenie výberových konaní spolu s náhradou škody len v prospech obetí zneužívania, ktoré neboli úspešné v uvedených výberových konaniach. Porušuje uvedený zákon doložku 5 rámcovej dohody pripojenej k smernici 1999/70/ES (1) tým, že už nesankcionuje zneužívanie, ku ktorému došlo vo vzťahu k dočasným zamestnancom verejnej správy, ktorí boli úspešní v uvedených výberových konaniach, ak sankcia je vždy nevyhnutná a úspešné absolvovanie tohto výberového konania nie je sankčným opatrením, ktoré spĺňa požiadavky smernice, ako to stanovuje Súdny dvor EÚ vo svojom uznesení z 2. júna 2021 vo veci C-103/2019 (2)?

2.

Ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná a zákon č. 20/2021 nestanovuje iné účinné opatrenia na sankcionovanie zneužívania opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú alebo zneužívania predlžovania zmluvy na dobu určitú, porušuje legislatívne opomenutie spočívajúce v tom, že nestanovuje zmenu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú alebo zneužívania predlžovania zmluvy na dobu určitú, na zmluvu na dobu neurčitú, doložku 5 rámcovej dohody pripojenej k smernici 1999/70/ES, ako to stanovuje Súdny dvor EÚ vo svojom uznesení z 3. septembra 2020 vo veci C-153/20 (3)?

3.

Tribunal Supremo [Najvyšší súd] vo svojich rozsudkoch č. 1425/2018 a 1426/2018 z 26. septembra 2018, judikatúra potvrdená rozsudkom Tribunal Supremo [Najvyšší súd] č. 1534/2021 z 20. decembra 2021, rozhodol, že opatrenie, ktoré sa má prijať v situácii zneužívania zamestnávania na dobu určitú, môže jednoducho spočívať v tom, že zamestnanec verejnej správy, ktorý je obeťou zneužívania, sa ponechá v režime neistoty v zamestnaní, až kým správny orgán, ktorý ho zamestnáva, nerozhodne, že existuje štrukturálna potreba a uskutoční príslušné výberové konania – na ktorých sa môžu zúčastniť uchádzači, ktorí sa nestali obeťami uvedeného zneužívania zamestnávania na dobu určitú – na obsadenie pracovného miesta stálymi zamestnancami verejnej správy. Porušuje uvedená judikatúra doložku 5 rámcovej dohody pripojenej k smernici 1999/70/ES, ak uskutočnenie otvoreného výberového konania a úspešné absolvovanie tohto výberového konania nie je sankčným opatrením, ktoré spĺňa požiadavky smernice, ako to stanovuje Súdny dvor EÚ vo svojom uznesení z 2. júna 2021 vo veci C-103/2019?

4.

Ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná a judikatúra Tribunal Supremo [Najvyšší súd] nestanovuje iné účinné opatrenia na sankcionovanie zneužívania opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú alebo zneužívania predlžovania zmluvy na dobu určitú, porušuje opomenutie v judikatúre spočívajúce v tom, že nestanovuje zmenu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú alebo zneužívania predlžovania zmluvy na dobu určitú, na zmluvu na dobu neurčitú, doložku 5 rámcovej dohody pripojenej k smernici 1999/70/ES, ako to stanovuje Súdny dvor EÚ vo svojom uznesení z 3. septembra 2020 vo veci C-153/20?

5.

Ak legislatíva prijatá na účely prebratia doložky 5 rámcovej dohody pripojenej k smernici 1999/70/ES porušuje právo Únie tým, že nestanovuje žiadne osobitné sankčné opatrenie, ktoré by zaručilo súlad s cieľmi tohto právneho predpisu Únie, a ukončenia neistoty zamestnancov verejnej správy,

vzhľadom na túto situáciu, majú vnútroštátne súdy rozhodnúť o zmene pracovnoprávnemu vzťahu na dobu určitú, ktorý sa zneužíval, na pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú, ktorý sa odlišuje od pracovnoprávneho vzťahu stáleho zamestnanca, ale obeti zneužívania by poskytol stabilitu v zamestnaní, aby sa zabránilo tomu, že toto zneužívanie nebude sankcionované a nebudú ohrozené ciele doložky 5 dohody, napriek tomu, že táto zmena nie je stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave, za predpokladu, že uvedenému pracovnoprávnemu vzťahu na dobu určitú predchádzalo otvorené výberové konanie v súlade so zásadami rovnosti, zásluhovosti a spôsobilosti?