1.

Má článok 44 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (1) z 9. októbra 2013 v spojení s článkom 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článkom 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je § 59 ods. 2 Zakona za administrativnite narušenia i nakazania (zákon o správnych priestupkoch a správnych sankciách, ďalej len „ZANN“), v zmysle ktorej do okruhu osôb oprávnených podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení pokuty nepatrí vlastník predmetov skonfiškovaných na základe tohto rozhodnutia, ak nespáchal dotknutý skutok?

2.

Majú sa ustanovenia článku 22 ods.7 v spojení s článkami 29 a 44 nariadenia č. 952/2013, s článkom 13 EDĽP a s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je § 232 ods. 1 Zakon za mitnicite (Colný zákon, ďalej len „ZM“), ktorá vylučuje možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení pokuty vydanému proti neznámemu páchateľovi v rozsahu, v akom je podľa vnútroštátneho práva možné nariadiť konfiškáciu majetku vo vlastníctve tretej osoby, ktorá nie je účastníkom priestupkového konania, v prospech štátu?

3.

Má článok 4 rámcového rozhodnutia Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 (2) v spojení s článkom 47 Charty per argumentum a fortiori vykladať v tom zmysle, že tieto ustanovenia sa uplatnia aj vtedy, ak skutok nie je trestným činom, ako aj v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá tak, ako § 59 ods. 2 ZANN, vylučuje vlastníka skonfiškovaného majetku z okruhu osôb, ktoré majú právo podať opravný prostriedok resp. ktorá tak, ako § 232 ZM, výslovne stanovuje, že proti rozhodnutiu, na základe ktorého sa podľa vnútroštátneho práva môže skonfiškovať majetok tretej osoby, ktorá nie je účastníkom správneho priestupkového konania, nie sú prípustné nijaké opravné prostriedky?