1

Spoločnosť Ryanair DAC sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 14. apríla 2021, Ryanair/Komisia (SAS, Švédsko; COVID‑19) (T‑379/20, ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2021:195), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o neplatnosť rozhodnutia Komisie C(2020) 2784 final z 24. apríla 2020 o štátnej pomoci SA.57061 (2020/N) – Švédsko – Náhrada škôd spôsobených spoločnosti SAS SA pandémiou COVID‑19 [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 220, 2020, s. 9, ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Okolnosti predchádzajúce sporu, ako vyplývajú z napadnutého rozsudku, možno zhrnúť takto.

3

Dňa 11. apríla 2020 Európska komisia prijala rozhodnutie C(2020) 2366 final o štátnej pomoci SA.56812 (2020/N) – Švédsko – COVID‑19: schéma záruk za úvery v prospech leteckých spoločností, ktorým schválila v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ opatrenie pomoci vo forme schémy záruk za úvery v prospech určitých leteckých spoločností (Ú. v. EÚ C 269, 2020, s. 1, ďalej len „švédska schéma pomoci“), ktoré Švédske kráľovstvo oznámilo 3. apríla 2020. Cieľom tejto schémy bolo poskytnúť leteckým spoločnostiam, ktoré sú dôležité na zabezpečenie „prepojenia“ Švédska a ktorým švédske orgány udelili prevádzkovú licenciu, dostatočnú hotovosť prostredníctvom verejnej záruky na udržanie ich hospodárskych činností počas pandémie COVID‑19 a po jej skončení.

4

Dňa 21. apríla 2020 Švédske kráľovstvo v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ oznámilo Komisii opatrenie pomoci vo forme záruky na revolvingovú úverovú linku v maximálnej výške 1,5 miliardy švédskych korún (SEK) (približne 137 miliónov eur) v prospech spoločnosti SAS AB (ďalej len „predmetné opatrenie“) z dôvodu, že táto letecká spoločnosť mala ťažkosti so získaním úverov od úverových inštitúcií v rámci švédskej schémy pomoci. Cieľom tohto opatrenia bolo poskytnúť spoločnosti SAS čiastočnú náhradu škody vyplývajúcu zo zrušenia alebo z preprogramovania jej letov v nadväznosti na zavedenie obmedzení v oblasti cestovania v súvislosti s pandémiou COVID‑19.

5

Dňa 24. apríla 2020 prijala Komisia sporné rozhodnutie, v ktorom vyhlásila predmetné opatrenie za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 2 písm. c) ZFEÚ.

6

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 19. júna 2020 Ryanair podala žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia.

7

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa Ryanair uviedla päť žalobných dôvodov, z ktorých prvý bol založený na tom, že Komisia porušila požiadavku, podľa ktorej pomoc poskytnutá na základe článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ nie je určená na náhradu škôd, ktoré vznikli len jednému poškodenému, druhý na tom, že predmetné opatrenie nebolo založené na článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ a na tom, že Komisia nesprávne usúdila, že toto opatrenie bolo primerané vzhľadom na škody spôsobené spoločnosti SAS v dôsledku pandémie COVID‑19, tretí na tom, že Komisia porušila rôzne ustanovenia týkajúce sa liberalizácie leteckej dopravy v rámci Európskej únie, štvrtý na tom, že Komisia porušila jej procesné práva, keď odmietla začať konanie vo veci formálneho zisťovania napriek existencii vážnych ťažkostí, ktoré mali viesť k začatiu takéhoto konania, a piaty na tom, že Komisia porušila článok 296 druhý odsek ZFEÚ.

8

Vzhľadom najmä na úvahy, ktoré Všeobecný súd viedli k prejednaniu tejto veci v skrátenom konaní, a dôležitosť, ktorá sa tak pre Ryanair, ako aj pre Komisiu a Švédske kráľovstvo spája s rýchlou odpoveďou vo veci samej, usúdil, že je potrebné najprv preskúmať dôvodnosť žaloby bez toho, aby sa predtým rozhodlo o jej prípustnosti.

9

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol prvý až tretí a piaty žalobný dôvod spoločnosti Ryanair ako nedôvodné. Pokiaľ ide o štvrtý žalobný dôvod, najmä vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu prvého až tretieho žalobného dôvodu, konštatoval, že nie je potrebné preskúmať jeho dôvodnosť. V dôsledku toho Všeobecný súd zamietol žalobu v celom rozsahu bez toho, aby rozhodol o prípustnosti tejto žaloby.

10

Ryanair vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

11

Komisia, Švédske kráľovstvo a SAS navrhujú, aby Súdny dvor:

12

Francúzska republika navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol.

13

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza šesť odvolacích dôvodov. Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, keď rozhodol zamietnuť tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého pomoc poskytnutá na základe článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ nie je určená na náhradu škôd, ktoré vznikli len jednému poškodenému. Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a na zjavnom skreslení skutkových okolností pri uplatňovaní článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ a zásady proporcionality, pokiaľ ide o škody, ktoré boli spôsobené spoločnosti SAS v dôsledku pandémie COVID‑19. Tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd nesprávne zamietol tvrdenie spoločnosti Ryanair založené na porušení zásady zákazu diskriminácie. Štvrtý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavnom skreslení skutkových okolností, keď rozhodol zamietnuť tvrdenie odvolateľky týkajúce sa porušenia slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb. Piaty odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavnom skreslení skutkových okolností, keď sa rozhodol meritórne nepreskúmať štvrtý žalobný dôvod v prvostupňovom konaní založený na porušení procesných práv odvolateľky. Šiesty odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavnom skreslení skutkových okolností spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Komisia neporušila povinnosť odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z článku 296 druhého odseku ZFEÚ.

14

Vo svojom prvom odvolacom dôvode, ktorý sa týka bodov 22 až 27 napadnutého rozsudku, Ryanair Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nesprávne konštatoval, že pomoc poskytnutá na základe článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ môže byť určená na náhradu škôd, ktoré vznikli len jednému poškodenému v dôsledku mimoriadnej udalosti, hoci táto udalosť postihla aj jeho konkurentov, ako je odvolateľka.

15

Podľa spoločnosti Ryanair dôvody uvedené v bodoch 23 a 24 napadnutého rozsudku neodôvodňujú zamietnutie jej prvého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní. Otázkou nie je, či Švédske kráľovstvo malo poskytnúť väčšiu pomoc, ale skôr to, či mal tento členský štát poskytnúť spoločnosti SAS akúkoľvek pomoc. Skutočnosť, že členský štát nie je nikdy povinný poskytnúť pomoc, nemôže odôvodniť poskytnutie takejto pomoci v rozpore s relevantným právnym základom, teda s článkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ. Rovnako otázka nespočíva v tom, či pomoc pokrýva všetky škody spôsobené mimoriadnou udalosťou, ale či je poskytnutá všetkým konkurenčným podnikom pôsobiacim na danom trhu, ktorým vznikla táto škoda, alebo len jednému podniku, ktorý bol vybraný svojvoľne, pričom v tomto poslednom uvedenom prípade nedochádza k správnemu uplatneniu tohto ustanovenia.

16

Ryanair uvádza, že Všeobecný súd mal konštatovať, že dôvodnosť tohto tvrdenia je potvrdená jasným znením a systematikou článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, ktorý sa má vykladať reštriktívne, ako aj rozhodovacou praxou Komisie pred pandémiou COVID‑19. V tejto súvislosti je samotným cieľom tohto ustanovenia umožniť členským štátom, aby konali ako „poisťovatelia poslednej inštancie“, pokiaľ riziko spojené s prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami nemôžu pokryť podniky na trhu. Ide tu o základnú ekonomickú úlohu každého štátu. Táto funkcia „poisťovateľa poslednej inštancie“ už zo svojej podstaty predpokladá, že štát poskytne rovnakú ochranu, za inak rovnakých podmienok, všetkým podnikom, ktoré sú vystavené podkladovému riziku. Štát, ktorý poskytuje ochranu len malému počtu podnikov alebo – ako je to v prejednávanej veci – len jednému podniku, už teda nekoná ako poisťovateľ poslednej inštancie, ale z iných dôvodov všeobecnej politiky, ako sú dôvody priemyselnej politiky.

17

Podľa spoločnosti Ryanair však súbežné sledovanie rôznych cieľov všeobecnej politiky členským štátom prostredníctvom pomoci poskytnutej na základe článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ oslabuje priamu súvislosť medzi mimoriadnou udalosťou, škodami a poskytnutou pomocou, pričom takáto súvislosť predstavuje základnú podmienku uplatňovania tohto ustanovenia, ktoré je založené na čisto kompenzačnej logike.

18

Komisia, Francúzska republika a Švédske kráľovstvo tvrdia, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

19

Na úvod treba pripomenúť, že v spornom rozhodnutí bolo predmetné opatrenie vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, ktorý stanovuje takúto zlučiteľnosť, pokiaľ ide o pomoc „určenú na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami“.

20

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že pokiaľ ide o výnimku zo všeobecnej zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom zakotvenej v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ustanovenia odseku 2 písm. b) tohto článku sa musia vykladať reštriktívne. Súdny dvor tak predovšetkým rozhodol, že na základe týchto posledných uvedených ustanovení možno kompenzovať len znevýhodnenia priamo spôsobené prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami. Z toho vyplýva, že musí existovať priama súvislosť medzi škodami spôsobenými mimoriadnou udalosťou a štátnou pomocou a že je nevyhnutné vykonať čo najpresnejšie ohodnotenie škôd, ktoré boli spôsobené dotknutým subjektom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. februára 2006, Atzeni a i., C‑346/03 a C‑529/03, EU:C:2006:130, bod 79, ako aj citovanú judikatúru).

21

Podľa spoločnosti Ryanair v prípade, že sa členský štát rozhodne prijať podporné opatrenia podľa článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, je povinný tak urobiť vo vzťahu ku všetkým poškodeným podnikom.

22

Hoci je v tejto súvislosti pravda, že výnimku stanovenú v tomto ustanovení treba vykladať reštriktívne, neznamená to, že výrazy použité na definovanie výnimky sa majú vykladať spôsobom, ktorý by ju zbavoval jej účinkov, keďže výnimka sa musí vykladať v súlade s cieľmi, ktoré sleduje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2014, Fastweb,C‑19/13, EU:C:2014:2194, bod 40).

23

Zo znenia článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ v spojení s cieľom tohto ustanovenia však v nijakom prípade nevyplýva, že za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle tohto ustanovenia môže byť vyhlásená len pomoc, ktorá je poskytnutá všetkým podnikom dotknutým škodami spôsobenými okrem iného mimoriadnou udalosťou. Aj keď sa pomoc poskytuje len jednému podniku, môže byť v prípade potreby určená na náhradu týchto škôd a v úplnom súlade s právom Únie môže splňovať cieľ výslovne stanovený v uvedenom ustanovení.

24

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 17 svojich návrhov, cieľ sledovaný článkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, ktorým je kompenzovať znevýhodnenia priamo spôsobené mimoriadnou udalosťou, teda nebráni tomu, aby sa členský štát bez toho, aby ho k tomu viedla snaha zvýhodniť jeden podnik oproti jeho konkurentom, z objektívnych dôvodov rozhodol, že opatrenie prijaté na základe tohto ustanovenia bude poskytnuté len jednému podniku.

25

Opačný výklad článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ by navyše zbavil z veľkej časti toto ustanovenie jeho potrebného účinku. Ak by totiž toto ustanovenie umožňovalo členskému štátu len to, aby poskytol pomoc všetkým poškodeným v dôsledku mimoriadnej udalosti bez možnosti vyhradiť túto pomoc pre obmedzený počet podnikov, alebo dokonca len pre jeden podnik, často by to členské štáty odradilo od využitia tejto možnosti, a to z dôvodu nákladov, ktoré by za takýchto podmienok boli spojené s poskytnutím značnej pomoci všetkým poškodeným podnikom v rámci ich pôsobnosti.

26

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že článok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ nemožno vykladať spôsobom, ktorý navrhuje Ryanair, pretože by tým bol ohrozený cieľ a potrebný účinok tohto ustanovenia.

27

Vzhľadom na to, že Ryanair na podporu svojho prvého odvolacieho dôvodu v podstate tvrdí, že členský štát, ktorý poskytuje pomoc na základe uvedeného ustanovenia len malému počtu podnikov, ktorým bola spôsobená škoda v dôsledku mimoriadnej udalosti, či dokonca len jednému z nich, nesleduje cieľ stanovený v tomto ustanovení, ktorým je náhrada škôd spôsobených takouto udalosťou, ale ciele všeobecnej politiky, čo okrem iného oslabuje požadovanú priamu súvislosť medzi škodami spôsobenými mimoriadnou udalosťou a poskytnutou pomocou, však treba pripomenúť, ako v podstate vyplýva z judikatúry citovanej v bode 20 tohto rozsudku, že opatrenie pomoci možno vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe výnimky podľa článku 107 ods. 2 ZFEÚ len vtedy, ak sú splnené všetky podmienky jej uplatnenia, čo okrem iného znamená, že toto opatrenie musí prispievať k dosiahnutiu cieľa, ktorý je v tomto ustanovení uvedený, a byť primerané sledovanému cieľu.

28

Z toho vyplýva, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 17 svojich návrhov, že za zlučiteľné s vnútorným trhom nemožno považovať opatrenia pomoci poskytnuté podľa článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, ktoré síce majú za cieľ nahradiť škody spôsobené mimoriadnou udalosťou, ale v skutočnosti sú odôvodnené svojvoľnými úvahami alebo úvahami nesúvisiacimi s týmto cieľom, ako je snaha zvýhodniť z dôvodov nesúvisiacich s uvedeným cieľom určitý podnik oproti jeho konkurentom, a to najmä podnik, ktorý bol v ťažkostiach už pred danou udalosťou.

29

Ak by teda Komisia pri preskúmaní zlučiteľnosti opatrenia pomoci podľa článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ musela okrem iného konštatovať, že výber príjemcu nie je v súlade s cieľom spočívajúcim v kompenzácii znevýhodnení priamo spôsobených okrem iného mimoriadnou udalosťou, ktorý je uvedený v tomto ustanovení, a že teda v skutočnosti nezodpovedá snahe dosiahnuť tento cieľ, ale iným úvahám, ktoré s ním nesúvisia, uvedené opatrenie by sa nemohlo vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe výnimky zavedenej uvedeným ustanovením.

30

V tejto súvislosti pomoc poskytnutá na základe článku 107 ods. 2 ZFEÚ musí byť nevyhnutná na dosiahnutie cieľov uvedených v tomto ustanovení, takže pomoc, ktorá so sebou prináša zlepšenie finančnej situácie podniku, ktorý je príjemcom pomoci, bez toho, aby bola potrebná na dosiahnutie týchto cieľov, nemôže byť považovaná za zlučiteľnú s vnútorným trhom (pozri analogicky rozsudky z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, C‑630/11 P až C‑633/11 P, EU:C:2013:387, bod 104, ako aj z 19. júla 2016, Kotnik a i., C‑526/14, EU:C:2016:570, bod 49).

31

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Ryanair, však samotná skutočnosť, že sa pomoc podľa článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ poskytuje len jednému podniku, ako je v prejednávanej veci spoločnosť SAS, spomedzi viacerých podnikov, ktoré môžu byť potenciálne poškodené v dôsledku predmetnej mimoriadnej udalosti, neznamená, že pomoc nevyhnutne sleduje iné ciele, ako je cieľ tohto ustanovenia, alebo že sa poskytuje svojvoľne.

32

V tejto súvislosti treba zamietnuť argumentáciu spoločnosti Ryanair založenú na tom, že cieľ článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ predpokladá, že dotknutý členský štát koná ako „poisťovateľ poslednej inštancie“, keďže takýto výklad tohto ustanovenia nevyplýva ani z jeho znenia, ani z jeho cieľa, ktoré sú pripomenuté v bodoch 19 a 20 tohto rozsudku.

33

Napokon v rozsahu, v akom sa Ryanair odvoláva na rozhodovaciu prax Komisie pred pandémiou COVID‑19, stačí uviesť, že zákonnosť sporného rozhodnutia a následne napadnutého rozsudku treba v prejednávanej veci posudzovať len v rámci článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, a nie vzhľadom na údajnú predchádzajúcu rozhodovaciu prax tejto inštitúcie (pozri analogicky rozsudky z 21. júla 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen‑Anhalt/Komisia, C‑459/10 P, EU:C:2011:515, bod 50, ako aj z 26. marca 2020, Larko/Komisia,C‑244/18 P, EU:C:2020:238, bod 114).

34

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 26 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Ryanair nemohla dôvodne tvrdiť, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia len z toho dôvodu, že z predmetného opatrenia nemali prospech všetky podniky, ktorým vznikli škody v dôsledku pandémie COVID‑19.

35

Prvý odvolací dôvod treba preto zamietnuť ako nedôvodný.

36

Vo svojom druhom odvolacom dôvode, ktorý sa týka bodov 31 až 66 napadnutého rozsudku a skladá sa z ôsmich častí, Ryanair vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavne skreslil skutkové okolnosti, keď nesprávne konštatoval, že predmetné opatrenie je založené na článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ a že je primerané vzhľadom na škody, ktoré vznikli spoločnosti SAS v dôsledku pandémie COVID‑19.

37

V prvej časti Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že opatrenie, ako je predmetné opatrenie, ktoré má subsidiárnu povahu vo vzťahu ku švédskej schéme pomoci vyhlásenej za zlučiteľnú na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, môže byť povolené podľa odseku 2 písm. b) toho istého článku. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 34 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že Zmluva o FEÚ nebráni súbežnému uplatneniu týchto ustanovení, pokiaľ sú splnené podmienky každého z týchto dvoch ustanovení.

38

Tento dôvod je okrem iného z právneho hľadiska nesprávny, keďže vzhľadom na požiadavku priamej súvislosti medzi škodami a pomocou nemožno dotknutý členský štát považovať za „poisťovateľa poslednej inštancie“ v súlade s článkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, ak sa súbežne – a tým istým opatrením – snaží sledovať iný politický cieľ, než je cieľ, ktorý odôvodňuje existenciu výnimky stanovenej v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Postoj Všeobecného súdu vedie k „zlúčeniu“ rôznych ustanovení článku 107 ods. 2 písm. b) a článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ do jedného „krízového režimu“, ktorého právne základy sú bez rozdielu zameniteľné.

39

V druhej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd v bode 40 napadnutého rozsudku nesprávne vyložil body 40 a 41 rozsudku z 11. novembra 2004, Španielsko/Komisia (C‑73/03, EU:C:2004:711), keď z nich odvodil test pravdepodobnosti. Ak je totiž dotknuté opatrenie určené na pokrytie budúcich škôd, ako je to v prejednávanej veci, každá pomoc, ktorá by mohla byť vyššia ako straty vzniknuté podnikom, ktorí sú príjemcami pomoci, by sa mala považovať za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, a to bez ohľadu na mieru pravdepodobnosti, že dôjde k nadmernej kompenzácii škôd. Zavedenie mechanizmu vymáhania nadmerne vyplatenej pomoci by nestačilo na to, aby sa zabránilo neoprávnenému – hoci len dočasnému – zvýhodneniu podniku, ktorý je príjemcom pomoci.

40

V tretej časti Ryanair vytýka Všeobecnému súdu nesprávne právne posúdenie a zjavné skreslenie skutkových okolností pri uplatnení článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ a kritéria proporcionality, na ktorom je tento článok založený, keďže nesprávne konštatoval, že Komisia správne odôvodnila sporné rozhodnutie, hoci metóda výpočtu škody vzniknutej spoločnosti SAS, ktorú použila táto inštitúcia, nebola dostatočne presná.

41

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že pomoc možno schváliť podľa článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ len na základe metódy presného ohodnotenia vzniknutých škôd. V prejednávanej veci je dôvod uvedený v bode 46 napadnutého rozsudku, podľa ktorého Komisia v spornom rozhodnutí dostatočne presne definovala metódu výpočtu smerujúcu k ohodnoteniu škody, nezlučiteľný s obsahom tohto rozhodnutia, najmä s jeho bodom 35, ktorý spresňuje, že švédske orgány sa zaviazali, že najneskôr do 31. decembra 2020 predložia Komisii na predchádzajúce schválenie metódu, ktorá sa použije na vyčíslenie škody. Predmetné opatrenie teda nie je ničím iným ako bianco šekom poskytnutým spoločnosti SAS na viac ako jeden rok, a to až do vyhotovenia prvej správy o skutočných stratách, ktoré tejto leteckej spoločnosti vznikli.

42

Vo štvrtej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu Ryanair vytýka Všeobecnému súdu nesprávne právne posúdenie a zjavné skreslenie skutkových okolností, keď v bodoch 47 a 48 napadnutého rozsudku uviedol, že nepredložila nijakú skutočnosť, ktorá by mohla preukázať, že metóda výpočtu, ako je definovaná v spornom rozhodnutí, umožňuje vyplatenie štátnej pomoci vo výške presahujúcej škodu, ktorá spoločnosti SAS skutočne vznikla. Podľa odvolateľky Všeobecný súd s cieľom overiť, či metóda výpočtu predstavovala v prejednávanej veci takéto riziko, skúmal, či jej uplatnenie „mohlo“ viesť k nadmernej kompenzácii. Ryanair však predložila množstvo dôkazov, ktoré preukazujú, že pomoc poskytnutá spoločnosti SAS bola skutočne vyššia ako straty. Okrem toho odôvodnenie Všeobecného súdu v tejto súvislosti je rozporuplné. Na účely výpočtu škody tak Všeobecný súd na jednej strane uznal význam variabilných nákladov, ktoré sa museli pri vyčíslení škody vylúčiť, pričom na druhej strane sa domnieval, že odvolateľka mala predložiť dôkaz o tom, že nedostatok informácií o týchto nákladoch mohol viesť k vyplateniu vyššej pomoci, než je škoda. Všeobecný súd sa navyše dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď systematicky uvaľoval dôkazné bremeno na odvolateľku, a nie na Komisiu.

43

V piatej časti Ryanair vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 49 napadnutého rozsudku nevyvodil dôsledky z toho, že uznal, že metóda vymedzená Komisiou neumožňuje zabrániť tomu, aby ohodnotenie škôd zahŕňalo aj dôsledky rozhodnutí prijatých spoločnosťou SAS, ktoré priamo nesúviseli s pandémiou COVID‑19. Aj v tomto bode Všeobecný súd obrátil dôkazné bremeno a konštatoval, že odvolateľka nepreukázala, že v prípade neexistencie pandémie by príjmy spoločnosti SAS pravdepodobne klesli.

44

V šiestej časti Ryanair vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 51 napadnutého rozsudku zamietol jednoduchým odkazom na bod 25 tohto rozsudku tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého Komisia mala zohľadniť škodu, ktorá vznikla iným leteckým spoločnostiam pôsobiacim vo Švédsku. Zásada, podľa ktorej musí byť pomoc primeraná škode, totiž vyžaduje, aby škoda bola ohodnotená nielen na strane príjemcu pomoci, ale aj na strane jeho konkurentov. V prejednávanej veci teda bolo potrebné vykonať posúdenie vplyvu predmetného opatrenia na ostatné letecké spoločnosti pôsobiace vo Švédsku. V každom prípade Všeobecný súd nemohol konštatovať, ako to urobil v bodoch 8 a 84 napadnutého rozsudku, že predmetné opatrenie je odôvodnené vzhľadom na to, že spoločnosti SAS vznikla väčšia škoda z dôvodu jej konkurenčného postavenia, ani odmietnuť zohľadniť toto postavenie pri posúdení primeranosti pomoci vo vzťahu ku škode, ktorá vznikla tejto spoločnosti.

45

V siedmej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že nezohľadnenie pomoci poskytnutej Nórskym kráľovstvom zo strany Komisie odôvodnil vzhľadom na záväzok Švédskeho kráľovstva požadovať vrátenie pomoci ex post v prípade, že predmetné opatrenie spolu s ostatnými opatreniami, vrátane tých, ktoré boli poskytnuté zahraničnými orgánmi, presiahne škodu, ktorá spoločnosti SAS skutočne vznikla, pričom Komisia mala zohľadniť pomoc poskytnutú Nórskym kráľovstvom hneď od začiatku, keďže bola v čase prijatia sporného rozhodnutia známa.

46

V ôsmej časti tohto odvolacieho dôvodu Ryanair vytýka Všeobecnému súdu nesprávne právne posúdenie, keď v bodoch 62 a 63 napadnutého rozsudku zamietol jej tvrdenie, podľa ktorého pri posúdení zlučiteľnosti pomoci z hľadiska článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ mala byť zohľadnená konkurenčná výhoda vyplývajúca zo skutočnosti, že SAS bola jedinou leteckou spoločnosťou, ktorej bolo poskytnuté predmetné opatrenie. Takéto posúdenie je zásadné na určenie toho, či schéma pomoci nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jej stanoveného cieľa, a či je teda primeraná.

47

Komisia, Francúzska republika, Švédske kráľovstvo a SAS tvrdia, že druhý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

48

Pokiaľ ide o prvú časť druhého odvolacieho dôvodu, ktorá smeruje proti bodom 34 a 35 napadnutého rozsudku, treba na jednej strane uviesť, že ako vyplýva z bodov 32 a 33 napadnutého rozsudku, ktoré Ryanair nespochybnila, predmetné opatrenie malo „subsidiárnu“ povahu vo vzťahu k predtým schválenej švédskej schéme pomoci len v tom zmysle, že iba letecké spoločnosti, ktoré boli oprávnené na túto predtým schválenú schému pomoci, mohli byť príjemcami individuálnej pomoci, ktorej súčasťou bolo dotknuté opatrenie, ktorú Švédske kráľovstvo malo v úmysle poskytnúť týmto spoločnostiam, pokiaľ sa ukázalo, že je pre ne ťažké získať úver za podmienok stanovených v uvedenej schéme pomoci. Okrem tejto vlastnosti dotknuté opatrenie teda predstavuje opatrenie pomoci nezávislé od švédskej schémy pomoci, ktoré bolo predmetom oznámenia a rozhodnutia Komisie o zlučiteľnosti odlišných od tejto schémy.

49

Na druhej strane treba uviesť, že Všeobecný súd tým, že v bode 34 napadnutého rozsudku odkázal na „súbežné uplatnenie“ článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, z ktorého vychádzalo predmetné opatrenie, a článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, z ktorého vychádzala švédska schéma pomoci, v žiadnom prípade nenaznačuje, že SAS mala prospech z týchto dvoch odlišných opatrení pomoci. Z bodu 32 napadnutého rozsudku naopak vyplýva, že SAS nemohla využiť predmetné opatrenie a zároveň švédsku schému pomoci. Okrem toho je nesporné, že z tejto schémy pomoci nemala prospech.

50

Týmto odkazom na súbežné uplatnenie týchto dvoch ustanovení Všeobecný súd len spresnil, že nie je vylúčené, že členský štát prijme viacero opatrení pomoci na základe rôznych výnimiek stanovených v článku 107 ods. 2 alebo 3 ZFEÚ v súvislosti s tou istou udalosťou, ako to bolo v prejednávanej veci.

51

Ako totiž Všeobecný súd správne uviedol v bode 34 napadnutého rozsudku, udalosť, akou je pandémia COVID‑19, možno kvalifikovať tak ako „mimoriadnu udalosť“ v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, ako aj ako udalosť vedúcu k „vážnej poruche fungovania v hospodárstve“ v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

52

Za týchto okolností, ako Všeobecný súd správne konštatoval v bode 34 napadnutého rozsudku, Zmluva o FEÚ nebráni súbežnému uplatneniu týchto ustanovení v zmysle uvedenom v bode 50 tohto rozsudku, pokiaľ sú splnené podmienky každého z uvedených ustanovení.

53

Napokon v rozsahu, v akom Ryanair na podporu tejto prvej časti tvrdí, rovnako ako v rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu, že dotknutý členský štát nemožno považovať za „poisťovateľa poslednej inštancie“ v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, ak tým istým opatrením sleduje iný cieľ, ako je cieľ uvedený v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, z bodu 32 tohto rozsudku vyplýva, že toto tvrdenie vychádza z nesprávneho predpokladu.

54

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 35 napadnutého rozsudku rozhodol, že predmetné opatrenie možno vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, hoci švédska schéma pomoci bola vyhlásená za zlučiteľnú na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

55

Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu sa preto musí zamietnuť ako nedôvodná.

56

Druhá až ôsma časť druhého odvolacieho dôvodu smerujú proti bodom 39 až 66 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd preskúmal a zamietol druhú časť druhého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní, ktorou sa spochybňuje primeranosť predmetného opatrenia vo vzťahu ku škodám, ktoré vznikli spoločnosti SAS, najmä v rozsahu, v akom Komisia povolila prípadnú nadmernú kompenzáciu týchto škôd.

57

Na účely preskúmania týchto častí druhého odvolacieho dôvodu treba na úvod uviesť, ako vyplýva z bodu 30 tohto rozsudku, že pomoc poskytnutá na základe článku 107 ods. 2 ZFEÚ musí byť nevyhnutná na dosiahnutie cieľov stanovených v tomto ustanovení, takže pomoc, ktorá so sebou prináša zlepšenie finančnej situácie podniku, ktorý je príjemcom pomoci, bez toho, aby bola potrebná na dosiahnutie týchto cieľov, nemožno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom (pozri analogicky rozsudky z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, C‑630/11 P až C‑633/11 P, EU:C:2013:387, bod 104, ako aj z 19. júla 2016, Kotnik a i., C‑526/14, EU:C:2016:570, bod 49).

58

Pokiaľ ide o článok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora pripomenutej v bode 20 tohto rozsudku, podľa tohto ustanovenia možno kompenzovať len nevýhody spôsobené priamo prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami.

59

Z toho vyplýva, že výška poskytnutej pomoci nemôže byť vyššia ako straty, ktoré vznikli jej príjemcom v dôsledku dotknutej udalosti, ako už Súdny dvor v podstate rozhodol v bodoch 40 a 41 rozsudku z 11. novembra 2004, Španielsko/Komisia (C‑73/03, EU:C:2004:711), ktorý je uvedený v bode 40 napadnutého rozsudku.

60

V rozsahu, v akom Ryanair v druhej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu v tejto súvislosti vytýka Všeobecnému súdu, že v tomto bode napadnutého rozsudku zaviedol nesprávny test pravdepodobnosti, ktorý je nezlučiteľný so záverom vyplývajúcim z rozsudku z 11. novembra 2004, Španielsko/Komisia (C‑73/03, EU:C:2004:711), treba uviesť, že táto časť spočíva na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku, keďže Všeobecný súd takýto test nezaviedol. V bode 40 tohto rozsudku Všeobecný súd iba spresnil, že v rozsahu, v akom by výška pomoci bola vyššia ako škody, ktoré vznikli jej príjemcovi, táto časť pomoci nemôže byť odôvodnená na základe uvedeného ustanovenia. Z napadnutého rozsudku v nijakom prípade nevyplýva, že by Všeobecný súd na účely overenia, či Komisia v spornom rozhodnutí schválila nadmernú kompenzáciu škody, ktorá spoločnosti SAS skutočne vznikla, použil takýto test a že by teda tento test mal vplyv na výsledok tohto preskúmania.

61

Z toho vyplýva, že druhú časť druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

62

V rozsahu, v akom v tretej časti tohto odvolacieho dôvodu Ryanair vytýka Všeobecnému súdu v prvom rade nesprávne právne posúdenie, keď v bode 46 napadnutého rozsudku zastával názor, že Komisia v spornom rozhodnutí uviedla dostatočne presnú metódu výpočtu škody, ktorá vznikla spoločnosti SAS, treba konštatovať, že v bode 45 tohto rozsudku Všeobecný súd odkazuje na bod 41 tohto rozsudku, v rámci ktorého podrobne opísal všetky skutočnosti, ktoré Komisia zohľadnila pri ohodnotení tejto škody. Práve na základe tohto podrobného opisu Všeobecný súd v tomto bode 45 konštatoval, že Komisia v spornom rozhodnutí jednak identifikovala skutočnosti, ktoré boli zohľadnené na účely vyčíslenia škody, a to stratu príjmu, variabilné náklady, ktorým sa predišlo, a úpravu ziskovej marže, ako aj obdobie, počas ktorého sa táto škoda mohla prejaviť, a jednak spresnila, že strata príjmu sa musí určiť s prihliadnutím na všetky príjmy spoločnosti SAS, a nielen na príjmy pochádzajúce z leteckej prepravy cestujúcich. Všeobecný súd okrem toho uviedol, že Komisia vzala na vedomie záväzok švédskych orgánov vykonať podrobné a konkrétne následné vyčíslenie škody, ktorá vznikla spoločnosti SAS, a výšky pomoci, ktorú by v konečnom dôsledku získala, a ďalej zabezpečiť, aby SAS uhradila prípadnú nadmernú kompenzáciu uvedenej škody.

63

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti týkajúce sa určenia škody vzniknutej spoločnosti SAS, ktoré Komisia zohľadnila, mohol Všeobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v bode 46 napadnutého rozsudku rozhodnúť, že vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, najmä na nevyhnutne odhadovanú povahu vyčíslenia tejto škody a výšky pomoci, ktorá bola nakoniec poskytnutá, sporné rozhodnutie obsahovalo dostatočne presné vysvetlenie metódy výpočtu uvedenej škody.

64

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Ryanair, nemožno tento záver spochybniť len na základe toho, že švédske orgány sa zaviazali predložiť Komisii podrobnú metódu výpočtu, ktorá bude použitá na vyčíslenie škody ex post.

65

V druhom rade v rozsahu, v akom v tejto tretej časti Ryanair vytýka Všeobecnému súdu, že skreslil skutkové okolnosti, ktoré mu boli predložené, treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora z článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že len Všeobecný súd má právomoc jednak zistiť skutkový stav, okrem prípadu, ak by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a jednak tento skutkový stav posúdiť (rozsudok z 25. júna 2020, SATCEN/KF, C‑14/19 P, EU:C:2020:492, bod 103 a citovaná judikatúra).

66

Z toho vyplýva, že posúdenie skutkového stavu nepredstavuje – s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predložených Všeobecnému súdu – právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudok z 25. júna 2020, SATCEN/KF, C‑14/19 P, EU:C:2020:492, bod 104 a citovaná judikatúra).

67

Pri tvrdení, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, musí odvolateľ v súlade s článkom 256 ZFEÚ, článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článkom 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne uviesť skutočnosti, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať pochybenia v rámci posudzovania, ktoré podľa jeho názoru viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu. Navyše z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok z 25. júna 2020, SATCEN/KF, C‑14/19 P, EU:C:2020:492, bod 105 a citovaná judikatúra).

68

V prejednávanej veci treba konštatovať, že Ryanair na podporu tejto časti nespresňuje dôkazy, ktoré Všeobecný súd údajne skreslil, aby dospel k záveru, že Komisia predložila dostatočne presnú metódu výpočtu škody, a a fortiori nepreukázala, akým spôsobom mali byť tieto dôkazy skreslené.

69

Z toho vyplýva, že tretia časť druhého odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

70

Vo štvrtej a piatej časti tohto odvolacieho dôvodu, ktoré treba preskúmať spoločne, Ryanair vytýka Všeobecnému súdu nesprávne právne posúdenie a zjavné skreslenie skutkových okolností v bodoch 47 až 49 napadnutého rozsudku, podľa ktorých odvolateľka nepredložila nijakú skutočnosť, ktorá by mohla preukázať po prvé, že metóda výpočtu Komisie umožňuje vyplatenie vyššej pomoci, než je škoda, ktorá spoločnosti SAS skutočne vznikla, po druhé, že zohľadnenie dvanástich mesiacov predchádzajúcich zavedeniu obmedzení vyplývajúcich z pandémie COVID‑19 mohlo viesť Komisiu k nadhodnoteniu tejto škody, a po tretie, že v prípade neexistencie tejto pandémie by príjmy spoločnosti SAS pravdepodobne klesli v období od marca 2020 do februára 2021 v porovnaní s obdobím od marca 2019 do februára 2020.

71

Keďže na podporu týchto častí Ryanair tvrdí len to, že skutkové okolnosti, ktoré predložila Všeobecnému súdu, mohli preukázať dôvodnosť týchto troch tvrdení, treba uvedenú časť v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 65 a 66 tohto rozsudku zamietnuť ako neprípustnú, keďže vzhľadom na neexistenciu konkrétnych okolností umožňujúcich dospieť k záveru o prípadnom skreslení skutkových okolností sa odvolateľka v skutočnosti snaží spochybniť nezávislé posúdenie skutkových okolností, ktoré Všeobecný súd vykonal v bode 50 napadnutého rozsudku, v ktorom rozhodol, že Komisia sa v súvislosti s ohodnotením škody, ktorá vznikla spoločnosti SAS nedopustila nesprávneho posúdenia.

72

V rozsahu, v akom Ryanair okrem iného tvrdí, že Všeobecný súd tým preniesol dôkazné bremeno, ktoré podľa nej mala niesť Komisia, treba pripomenúť, že osobe, ktorá na podporu určitého návrhu alebo tvrdenia uvádza skutočnosti, v zásade prislúcha, aby poskytla dôkaz o ich existencii [pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. júna 2001, Brunnhofer,C‑381/99, EU:C:2001:358, bod 52, a uznesenie predsedu Súdneho dvora z 25. januára 2008, Provincia di Ascoli Piceno a Comune di Monte Urano/Apache Footwear a i., C‑464/07 P(I), EU:C:2008:49, bod 9].

73

Všeobecný súd teda bez toho, aby porušil zásady týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena, mohol konštatovať, že Ryanair nepredložila dôkaz o skutočnostiach uvádzaných na podporu svojej argumentácie, podľa ktorej sa Komisia pri ohodnotení škody, ktorá vznikla spoločnosti SAS, dopustila pochybení.

74

Štvrtú a piatu časť druhého odvolacieho dôvodu treba preto zamietnuť ako sčasti neprípustné a sčasti nedôvodné.

75

Šiesta časť tohto odvolacieho dôvodu je v podstate založená na tom, že Všeobecný súd pri skúmaní toho, či Komisia mohla oprávnene konštatovať, že predmetné opatrenie je primerané vo vzťahu ku škodám, ktoré vznikli spoločnosti SAS v dôsledku pandémie COVID‑19, a že jej teda nebola poskytnutá nadmerná kompenzácia škody, v bode 51 napadnutého rozsudku nesprávne zamietol tvrdenie spoločnosti Ryanair, že Komisia mala zohľadniť škody, ktoré vznikli ostatným leteckým spoločnostiam pôsobiacim vo Švédsku.

76

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o primeranosť opatrenia pomoci poskytnutého na základe článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ vzhľadom na výšku predmetnej pomoci, z bodu 59 tohto rozsudku vyplýva, že pomoc nemôže byť vyššia ako straty, ktoré vznikli jej príjemcovi. Pokiaľ ide, ako v prejednávanej veci, o individuálnu pomoc, Komisii teda prináleží, aby pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom overila, či príjemca pomoci nezíska pomoc, ktorej výška by presahovala škodu, ktorá mu v dôsledku predmetnej mimoriadnej udalosti skutočne vznikla.

77

Na účely takéhoto posúdenia vo vzťahu ku konkrétnej leteckej spoločnosti sa však zdá byť zjavne irelevantné, či alebo v akom rozsahu vznikli v dôsledku tej istej udalosti škody aj ostatným spoločnostiam.

78

Z bodov 22 až 26 tohto rozsudku okrem toho vyplýva, že Ryanair na podporu svojho prvého odvolacieho dôvodu nesprávne tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že dotknutý členský štát nie je povinný zohľadniť všetky škody spôsobené predmetnou mimoriadnou udalosťou alebo poskytnúť pomoc všetkým poškodeným v dôsledku týchto škôd. Všeobecný súd preto na základe tých istých úvah v bode 51 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že povolenie poskytnúť pomoc výlučne spoločnosti SAS nie je podmienené tým, že Komisia preukáže, že škoda spôsobená v dôsledku tejto udalosti vznikla len tomuto podniku.

79

Ryanair sa nakoniec obmedzila na tvrdenie, že je rozporuplné, že Všeobecný súd odôvodnil potrebu predmetného opatrenia odkazom na konkurenčné postavenie spoločnosti SAS, ale nezohľadnil toto postavenie pri posudzovaní primeranosti pomoci, pričom na podporu tohto tvrdenia neuviedla konkrétne právne argumenty.

80

Z toho vyplýva, že šiestu časť druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.

81

V rozsahu, v akom Ryanair v siedmej časti tohto odvolacieho dôvodu tvrdí, že na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd konštatoval v bodoch 60 a 61 napadnutého rozsudku, Komisia mala na účely posúdenia existencie nadmernej kompenzácie škody, ktorá vznikla spoločnosti SAS, od začiatku zohľadniť pomoc poskytnutú Nórskym kráľovstvom a nemala sa obmedziť na ohodnotenie ex post, stačí uviesť, že Všeobecný súd v bode 61 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia v spornom rozhodnutí skutočne vzala do úvahy pomoc poskytnutú Nórskym kráľovstvom a že Ryanair neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by toto konštatovanie vyvrátilo.

82

Siedmu časť druhého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť ako nedôvodnú.

83

V ôsmej časti tohto odvolacieho dôvodu Ryanair v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 63 a 64 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia nebola povinná na účely posúdenia zlučiteľnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, a najmä jeho primeranosti, zohľadniť konkurenčnú výhodu, ktorá spoločnosti SAS vyplývala z toho, že bola jediným príjemcom tejto pomoci.

84

V tejto súvislosti treba konštatovať, ako to urobil generálny advokát v bode 48 svojich návrhov, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Ryanair, je v prejednávanej veci relevantný rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus a Ryanair Designated Activity (C‑164/15 P a C‑165/15 P, EU:C:2016:990, bod 92), na ktorý Všeobecný súd odkázal v bode 63 napadnutého rozsudku, hoci sa týka určenia výšky protiprávnej pomoci na účely jej vymáhania, keďže z uvedeného bodu 92 možno vyvodiť, že výhoda, ktorú pomoc poskytuje svojmu príjemcovi, nezahŕňa prípadný hospodársky prospech, ktorý by tento príjemca získal využitím tejto výhody.

85

V prípade predmetného opatrenia, t. j. pomoci vo forme záruky, tak výška pomoci poskytnutej spoločnosti SAS, ktorá sa podľa Komisie musí zohľadniť na účely určenia existencie prípadnej nadmernej kompenzácie škôd, ktoré tejto leteckej spoločnosti vznikli v dôsledku predmetnej mimoriadnej udalosti, v zásade zodpovedá – ako vyplýva z oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov [107 a 108 ZFEÚ] na štátnu pomoc vo forme záruk (Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10) a ako Všeobecný súd správne uviedol v bode 54 napadnutého rozsudku – rozdielu medzi úrokovou sadzbou, ktorá by pre SAS platila bez predmetného opatrenia v deň prijatia sporného rozhodnutia, a sadzbou ktorú by táto spoločnosť získala na základe predmetného opatrenia. Naproti tomu Komisia pri tomto určovaní nesmie brať do úvahy prípadnú výhodu, by z tohto opatrenia získala SAS nepriamo, ako je konkurenčná výhoda, na ktorú sa odvoláva Ryanair.

86

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nijakého nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 63 až 65 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia nebola povinná zohľadniť konkurenčnú výhodu, na ktorú sa odvolávala Ryanair.

87

Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť ôsmu časť druhého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú a v dôsledku toho aj tento odvolací dôvod v celom rozsahu.

88

Vo svojom treťom odvolacom dôvode týkajúcom sa bodov 70 až 89 napadnutého rozsudku Ryanair vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavného skreslenia skutkových okolností, keď zamietol prvú časť tretieho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní a v bode 89 napadnutého rozsudku rozhodol, že bolo odôvodnené priznať prospech z predmetného opatrenia len spoločnosti SAS a že toto opatrenie neporušuje zásadu zákazu diskriminácie.

89

V tejto súvislosti Ryanair v prvej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd neprávne uplatnil zásadu zákazu akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, ktorá je základnou zásadou právneho poriadku Únie. Hoci Všeobecný súd v bode 80 napadnutého rozsudku uznal, že rozdielne zaobchádzanie zavedené predmetným opatrením možno v rozsahu, v akom zvýhodňuje len SAS, považovať za diskrimináciu, nesprávne konštatoval, že takúto diskrimináciu treba posúdiť len z hľadiska článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, pretože toto ustanovenie predstavuje osobitné ustanovenie Zmlúv v zmysle článku 18 ZFEÚ. Všeobecný súd mal okrem toho preskúmať, či bola takáto diskriminácia odôvodnená dôvodmi verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia v zmysle článku 52 ZFEÚ, alebo v každom prípade, či bola založená na objektívnych dôvodoch nezávislých od štátnej príslušnosti dotknutých osôb.

90

V druhej časti tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 74 až 77 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavného skreslenia skutkových okolností, pokiaľ ide o určenie cieľa predmetného opatrenia. Predovšetkým v bodoch 74 a 75 napadnutého rozsudku sa nesprávne domnieval, že cieľom tohto opatrenia nie je zachovať „prepojenie“ Švédska, „dostupnosť v rámci Škandinávie“ alebo ochrániť švédsku ekonomiku, čo predstavuje príliš formalistický výklad sporného rozhodnutia. Toto tvrdenie je navyše v rozpore s bodom 82 napadnutého rozsudku. Podľa spoločnosti Ryanair sú nesprávne aj tvrdenia Všeobecného súdu uvedené v bodoch 76 a 77 napadnutého rozsudku, podľa ktorých cieľom predmetného opatrenia nie je zachovať štruktúru trhu a že diskriminácia je vlastná individuálnej povahe pomoci.

91

V tretej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, keď v bode 84 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že rozdielne zaobchádzanie zavedené predmetným opatrením je odôvodnené, keďže SAS bola z dôvodu svojich významnejších podielov na trhu viac poškodená obmedzeniami týkajúcimi sa pandémie COVID‑19 ako ostatné letecké spoločnosti pôsobiace vo Švédsku.

92

Po prvé toto odôvodnenie však nebolo v spornom rozhodnutí uvedené. Po druhé takéto tvrdenie v podstate znamená, že podnik s významným podielom na trhu má právo na to, aby mu bola priznaná celá pomoc poskytnutá na základe článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, čo je v rozpore so zásadami proporcionality a nenarušenej hospodárskej súťaže. Po tretie v rozsahu, v akom Všeobecný súd v bode 85 napadnutého rozsudku odôvodnil takéto právo spoločnosti SAS na celú pomoc tým, že bola „proporčne významnejšie dotknutá týmito obmedzeniami než [odvolateľka]“, je toto tvrdenie „absurdné a zjavne nesprávne“. Po štvrté Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 87 napadnutého rozsudku konštatoval, že vzhľadom na relatívnu výšku sumy dotknutého opatrenia odvolateľka nepreukázala, že by rozdelenie tejto sumy medzi všetky letecké spoločnosti pôsobiace vo Švédsku nezbavilo uvedené opatrenie potrebného účinku. Kritérium spojené s takýmto „potrebným účinkom“, ktoré Všeobecný súd nespresnil, však spadá pod „čisto sui generis výklad“. V každom prípade sa takáto analýza v spornom rozhodnutí nikde nenachádza.

93

Komisia, Francúzska republika a Švédske kráľovstvo tvrdia, že tretí odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

94

V druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu, ktorú treba preskúmať ako prvú, Ryanair v prvom rade v podstate tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 74 až 76 napadnutého rozsudku nesprávne identifikoval cieľ predmetného opatrenia, ako vyplýva zo sporného rozhodnutia, a že sa nesprávne domnieval, že tento cieľ nespočíva v zachovaní „prepojenia“ Švédska, „dostupnosti v rámci Škandinávie“ alebo v ochrane švédskej ekonomiky.

95

V tejto súvislosti treba konštatovať, ako uviedol Všeobecný súd v bode 75 napadnutého rozsudku, že z odôvodnenia 9 sporného rozhodnutia, ktoré sa nachádza v časti nazvanej „Cieľ opatrenia“, výslovne vyplýva, že týmto cieľom je „nahradiť spoločnosti SAS škodu vyplývajúcu zo zrušenia alebo preprogramovania jej letov v dôsledku zavedenia obmedzení v oblasti cestovania v kontexte pandémie COVID‑19“. Naopak, pokiaľ ide o zachovanie „prepojenia“ Švédska, „dostupnosti v rámci Škandinávie“ a ochranu švédskej ekonomiky, tieto aspekty sú uvedené v inej časti sporného rozhodnutia, a to v bode nazvanom „Príjemca“, ktorý len opisuje profil podniku, ktorému je predmetné opatrenie určené, a nie cieľ tohto opatrenia.

96

Za týchto podmienok sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia ani skreslenia znenia sporného rozhodnutia, keď v bode 74 napadnutého rozsudku konštatoval, že vzhľadom na toto rozhodnutie cieľom predmetného opatrenia nebolo okrem cieľa poskytnúť spoločnosti SAS čiastočnú náhradu škody vyplývajúcu z pandémie COVID‑19, zachovať „prepojenosť“ Švédska, „dostupnosť v rámci Škandinávie“ alebo ochrániť švédsku ekonomiku.

97

V rozsahu, v akom Ryanair ďalej poukazuje na existenciu rozporu medzi odôvodnením uvedeným jednak v bodoch 74 a 75 napadnutého rozsudku a jednak v bode 82 tohto rozsudku, stačí konštatovať, že v tomto poslednom uvedenom bode Všeobecný súd už nevykonal preskúmanie cieľa predmetného opatrenia, ktoré je uvedené v bodoch 74 a 75 tohto rozsudku, ale skúmal primeranosť podmienok poskytnutia tohto opatrenia vzhľadom na tento cieľ, čo je predmetom bodov 80 až 87 uvedeného rozsudku.

98

Napokon v rozsahu, v akom sa druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu týka bodu 76 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd zamietol tvrdenie odvolateľky, že cieľom predmetného opatrenia bolo zachovanie štruktúry trhu, toto konštatovanie nie je z rovnakého dôvodu, aký je uvedený v bode 95 tohto rozsudku, poznačené nijakým nesprávnym právnym posúdením.

99

Druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.

100

V poslednom tvrdení uvedenom v rámci prvej aj druhej časti tohto odvolacieho dôvodu Ryanair vytýka Všeobecnému súdu, že sa v bodoch 77 a 80 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení zásady zákazu diskriminácie a konkrétne zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti stanoveného v článku 18 prvom odseku ZFEÚ.

101

Pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenie spoločnosti Ryanair týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd v bode 77 napadnutého rozsudku, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa na kvalifikáciu vnútroštátneho opatrenia ako „štátnej pomoci“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ vyžaduje, aby boli splnené všetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí ísť o zásah štátu alebo o zásah zo štátnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byť spôsobilý ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovať selektívnu výhodu. Po štvrté musí narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže (pozri najmä rozsudok z 28. júna 2018, Nemecko/Komisia,C‑208/16 P, EU:C:2018:506, bod 79 a citovanú judikatúru).

102

Článok 107 ods. 1 ZFEÚ preto práve v súvislosti s opatreniami s takýmito charakteristikami, ktoré môžu narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, stanovuje zásadu ich nezlučiteľnosti s vnútorným trhom.

103

Konkrétne požiadavka selektivity vyplývajúca z článku 107 ods. 1 ZFEÚ predpokladá, že Komisia preukáže, že z hospodárskej výhody v širšom zmysle, ktorá priamo alebo nepriamo vyplýva z daného opatrenia, má prospech osobitne jeden alebo viacero podnikov. Komisia musí najmä preukázať, že dotknuté opatrenie zavádza rozdiely medzi podnikmi, ktoré sa vzhľadom na sledovaný cieľ nachádzajú v porovnateľnej situácii. Je teda potrebné, aby bola výhoda poskytnutá selektívne a aby mohla viesť k tomu, že určité podniky sa budú nachádzať vo výhodnejšej situácii ako iné podniky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. júna 2016, Belgicko/Komisia,C‑270/15 P, EU:C:2016:489, bod 48 a citovanú judikatúru).

104

Ak je dotknuté opatrenie, rovnako ako v prejednávanej veci, koncipované ako individuálna pomoc, určenie hospodárskej výhody v zásade umožňuje predpokladať jeho selektívnosť (rozsudok z 30. júna 2016, Belgicko/Komisia,C‑270/15 P, EU:C:2016:489, bod 49 a citovaná judikatúra).

105

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nijakého nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 77 napadnutého rozsudku v podstate uviedol, že individuálna pomoc svojou povahou zavádza rozdielne zaobchádzanie medzi podnikom, ktorý je príjemcom tejto pomoci, a všetkými ostatnými podnikmi, ktoré sa vzhľadom na sledovaný cieľ nachádzajú v porovnateľnej situácii. Okrem toho na rozdiel od toho, čo zrejme tvrdí Ryanair, tento bod 77 nemožno chápať v tom zmysle, že Všeobecný súd v ňom zastáva názor, že individuálna pomoc, ktorá je podľa neho v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie, je však zlučiteľná s vnútorným trhom, keďže na konci uvedeného bodu výslovne spresnil, že právo Únie umožňuje členským štátom poskytnúť takúto pomoc „pokiaľ sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 107 ZFEÚ“.

106

V tejto poslednej uvedenej súvislosti článok 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ stanovuje určité výnimky zo zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom, ktorá je uvedená v bode 102 tohto rozsudku. Štátna pomoc poskytnutá na účely a v súlade s požiadavkami stanovenými v týchto ustanoveniach o výnimkách je teda zlučiteľná alebo môže byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom bez ohľadu na skutočnosť, že vykazuje vlastnosti a vyvoláva účinky uvedené v bode 101 tohto rozsudku.

107

Z toho vyplýva, že štátnu pomoc, ktorá sa poskytuje v súlade s týmito požiadavkami, teda s cieľom, ktorý je v nich uznaný, a v medziach toho, čo je nevyhnutné a primerané na dosiahnutie tohto cieľa, nemožno považovať za nezlučiteľnú s vnútorným trhom len na základe vlastností alebo účinkov uvedených v bode 101 tohto rozsudku, ktoré sú vlastné každej štátnej pomoci, a to najmä z dôvodov spojených s tým, že pomoc je selektívna alebo narúša hospodársku súťaž, inak by uvedené ustanovenia o výnimkách stratili akýkoľvek potrebný účinok (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. marca 1977, Iannelli & Volpi, 74/76, EU:C:1977:51, body 14 a 15, ako aj z 26. septembra 2002, Španielsko/Komisia,C‑351/98, EU:C:2002:530, bod 57).

108

Pomoc preto nemožno považovať za nezlučiteľnú s vnútorným trhom z dôvodov, ktoré výlučne súvisia s tým, že pomoc je selektívna alebo že narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže.

109

Pokiaľ však ide v druhom rade o tvrdenie spoločnosti Ryanair, podľa ktorého sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 80 napadnutého rozsudku neuplatnil zásadu zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti zakotvenú v článku 18 ZFEÚ, ale predmetné opatrenie preskúmal z hľadiska článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, treba pripomenúť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že konanie podľa článku 108 ZFEÚ nesmie nikdy viesť k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy. Pomoc, ktorá ako taká alebo z hľadiska niektorých jej podmienok porušuje ustanovenia alebo všeobecné zásady práva Únie, tak nemôže byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom (rozsudok z 31. januára 2023, Komisia/Braesch a i., C‑284/21 P, EU:C:2023:58, bod 96, ako aj citovaná judikatúra).

110

Pokiaľ však ide konkrétne o článok 18 ZFEÚ, z ustálenej judikatúry vyplýva, že tento článok sa môže samostatne uplatniť len v situáciách upravených právom Únie, pre ktoré Zmluva o FEÚ nestanovuje osobitné pravidlá zákazu diskriminácie (rozsudok z 18. júla 2017, Erzberger,C‑566/15, EU:C:2017:562, bod 25 a citovaná judikatúra).

111

Keďže, ako bolo pripomenuté v bode 106 tohto rozsudku, článok 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ stanovuje výnimky zo zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom uvedenej v odseku 1 tohto článku, a pripúšťa tak najmä rozdiely v zaobchádzaní medzi podnikmi, pokiaľ spĺňajú požiadavky stanovené v týchto výnimkách, tieto výnimky treba považovať, ako uviedol generálny advokát v bode 64 svojich návrhov, za „osobitné ustanovenia“ Zmlúv v zmysle článku 18 prvého odseku ZFEÚ.

112

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 80 napadnutého rozsudku konštatoval, že článok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ predstavuje takéto osobitné ustanovenie a že je potrebné preskúmať len to, či rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z predmetného opatrenia je prípustné na základe tohto ustanovenia.

113

Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Ryanair, rozdielne zaobchádzanie, ktoré spôsobuje predmetné opatrenie, nemožno odôvodniť ani dôvodmi uvedenými v článku 52 ZFEÚ.

114

Vzhľadom na vyššie uvedené treba poslednú výhradu v rámci druhej časti a prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodné.

115

V tretej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu Ryanair vytýka Všeobecnému súdu nesprávne právne posúdenia a zjavné skreslenie skutkových okolností, ktorých sa mal dopustiť, keď najmä v bodoch 84 až 88 napadnutého rozsudku skúmal v súvislosti s otázkou primeranosti predmetného opatrenia dôvodnosť argumentácie odvolateľky, ktorá je uvedená v bode 83 tohto rozsudku, podľa ktorej rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z tohto opatrenia nie je primerané, keďže toto opatrenie poskytuje spoločnosti SAS celú pomoc určenú na náhradu škody spôsobenej pandémiou COVID‑19, zatiaľ čo SAS utrpela len 35 % tejto škody.

116

V tejto súvislosti Ryanair v prvej výhrade v podstate tvrdí, že Všeobecný súd tým, že najmä v bode 84 napadnutého rozsudku uviedol, že SAS bola z dôvodu svojich významnejších podielov na trhu viac ovplyvnená obmedzeniami uloženými v súvislosti s pandémiou COVID‑19 ako ostatné letecké spoločnosti pôsobiace vo Švédsku, sa uchýlil k odôvodneniu, ktoré nebolo uvedené v spornom rozhodnutí, takže nahradil odôvodnenie, ktoré Komisia uviedla na podporu tohto rozhodnutia, svojím vlastným odôvodnením.

117

Hoci je pravda, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v rámci preskúmania zákonnosti podľa článku 263 ZFEÚ Súdny dvor a Všeobecný súd v nijakom prípade nemôžu nahradiť odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, World Duty Free Group a Španielsko/Komisia, C‑51/19 P a C‑64/19 P, EU:C:2021:793, bod 70, ako aj citovanú judikatúru), treba konštatovať, že Všeobecný súd sa v bode 84 napadnutého rozsudku v reakcii na argumentáciu odvolateľky uvedenú v bode 115 tohto rozsudku obmedzil na pripomenutie obsahu sporného rozhodnutia a konkrétne na vyvodenie záverov zo skutočností, ktoré sú v ňom uvedené, bez toho, aby nahradil odôvodnenie tohto rozhodnutia.

118

V rozsahu, v akom odvolateľka v tretej výhrade v rámci tejto tretej časti poukazuje na tvrdenia Všeobecného súdu uvedené v bodoch 84 a 85 napadnutého rozsudku, podľa ktorých podiel spoločnosti SAS na trhu bol „výrazne vyšší ako trhový podiel jej najbližšieho konkurenta“ a že SAS bola „proporčne významnejšie dotknutá týmito obmedzeniami“, t. j. obmedzeniami uloženými v súvislosti s pandémiou COVID‑19, treba konštatovať, že ide o nezávislé posúdenia skutkových okolností, ktoré Všeobecný súd navyše vykonal len pre úplnosť.

119

Túto výhradu treba preto zamietnuť ako neprípustnú o to viac, že odvolateľka nepreukázala nijaké skreslenie týchto skutkových okolností zo strany Všeobecného súdu.

120

Okrem toho v rozsahu, v akom Ryanair na podporu druhej a tretej výhrady v rámci tejto tretej časti v podstate tvrdí, že podľa zásady proporcionality mala byť pomoc rozdelená medzi všetkých poškodených v dôsledku predmetnej mimoriadnej udalosti v pomere ku škodám, ktoré im vznikli, táto argumentácia vychádza z nesprávneho predpokladu, ako vyplýva z bodov 21 až 26 tohto rozsudku.

121

Pokiaľ ide o štvrtú výhradu v rámci tretej časti tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľky, stačí konštatovať, že jej cieľom je spochybniť bod 87 napadnutého rozsudku, ktorý má doplňujúcu povahu vo vzťahu k jeho rozhodnutiu v bode 86 napadnutého rozsudku, podľa ktorého rozdielne zaobchádzanie v prospech spoločnosti SAS nie je v rozpore so zásadou proporcionality. Toto tvrdenie treba preto zamietnuť ako neúčinné.

122

Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť tretiu časť tretieho odvolacieho dôvodu a v dôsledku toho aj tento odvolací dôvod v celom rozsahu.

123

Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode, ktorý sa týka bodov 94 až 96 napadnutého rozsudku, Ryanair vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavného skreslenia skutkových okolností a dôkazov, keď zamietol druhú časť tretieho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní, v ktorej táto spoločnosť poukázala na porušenie slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb.

124

V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd tým, že v bode 94 napadnutého rozsudku uviedol, že nepreukázala, v čom bola výlučná povaha predmetného opatrenia, z ktorého mala prospech len SAS, „spôsobilá odradiť ju od usadenia sa vo Švédsku alebo od poskytovania služieb z tejto krajiny a s destináciou v tejto krajine“, zvolil nesprávne kritérium na posúdenie, či toto opatrenie bránilo výkonu slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa alebo ho robilo menej atraktívnym. V súlade s judikatúrou mal Všeobecný súd skôr preskúmať, či predmetné opatrenie mohlo odradiť „akýkoľvek dotknutý subjekt“, a teda v prejednávanej veci aj iné letecké spoločnosti ako SAS pôsobiace vo Švédsku, usadiť sa alebo poskytovať služby v tomto členskom štáte.

125

V druhej časti tohto odvolacieho dôvodu Ryanair tvrdí, že v rámci svojej žaloby v prvostupňovom konaní v súlade s relevantným kritériom z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že predmetné opatrenie v praxi znevýhodňuje len leteckých dopravcov so sídlom v inom členskom štáte ako vo Švédskom kráľovstve. Táto spoločnosť totiž predložila viacero dôkazov týkajúcich sa obmedzujúceho účinku tohto opatrenia na slobodné poskytovanie služieb a Všeobecný súd sa tým, že ich nepreskúmal, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ako aj skreslenia dôkazov.

126

V tretej časti uvedeného odvolacieho dôvodu Ryanair tvrdí, že na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd uviedol v bode 94 napadnutého rozsudku, preukázala, že obmedzenie slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa nie je odôvodnené. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď všeobecne odkázal na svoje úvahy týkajúce sa článku 107 ZFEÚ v kontexte článku 18 ZFEÚ, hoci sa zaoberal obmedzením slobodného poskytovania služieb. Všeobecný súd a pred ním aj Komisia mali v skutočnosti preskúmať, či je obmedzenie slobodného poskytovania služieb vyplývajúce z predmetného opatrenia odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu a či je nediskriminačné, nevyhnutné a primerané sledovanému cieľu všeobecného záujmu. Odvolateľka však uviedla skutkové a právne okolnosti, ktoré preukázali, že predmetné opatrenie má obmedzujúce účinky na slobodu poskytovania služieb, ktoré vzhľadom na jeho stanovený cieľ nie sú nevyhnutné, vhodné ani primerané. Všeobecný súd „poprel túto skutočnosť“, čím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavne skreslil skutkové okolnosti.

127

Komisia, Francúzska republika a Švédske kráľovstvo tvrdia, že štvrtý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

128

V rozsahu, v akom Ryanair v prvej časti tohto odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd v prvej vete bodu 94 napadnutého rozsudku použil nesprávne kritérium na posúdenie toho, či predmetné opatrenie bráni výkonu slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa alebo ho robí menej atraktívnym, treba konštatovať, že táto časť je založená na nesprávnom výklade tohto bodu. Bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či sa Všeobecný súd – ako tvrdí Ryanair – dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o rozsah dôkazného bremena, ktoré údajne niesla, z druhej vety tohto bodu, ktorá odkazuje na body 70 až 89 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd analyzoval primeranosť predmetného opatrenia vzhľadom na postavenie všetkých leteckých spoločností pôsobiacich vo Švédsku, vyplýva – ako správne uviedla francúzska vláda vo svojom vyjadrení k odvolaniu –, že Všeobecný súd poukázal na existenciu obmedzujúcich účinkov vo všeobecnosti, a teda na účinky, ktoré by sa prejavili nielen výlučne vo vzťahu ku spoločnosti Ryanair, ale aj vo vzťahu ku všetkým leteckým spoločnostiam, ktoré pôsobia alebo chcú pôsobiť vo Švédsku.

129

Túto časť treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.

130

V druhej a tretej časti štvrtého odvolacieho dôvodu, ktoré treba preskúmať spoločne, Ryanair v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že sa v bode 94 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že sa z hľadiska kritérií článku 107 ZFEÚ zaoberal len skutočnosťou, že z predmetného opatrenia má prospech len SAS, namiesto toho, aby overil, či toto opatrenie bolo odôvodnené vzhľadom na dôvody uvedené v ustanoveniach týkajúcich sa slobodného poskytovania služieb alebo slobody usadiť sa. Ryanair pritom predložila Všeobecnému súdu skutkové a právne okolnosti preukazujúce porušenie týchto ustanovení.

131

Ako bolo v tejto súvislosti pripomenuté v bode 109 tohto rozsudku, konanie podľa článku 108 ZFEÚ nesmie nikdy viesť k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy. Pomoc, ktorá ako taká alebo z hľadiska niektorých svojich podmienok porušuje ustanovenia alebo všeobecné zásady práva Únie, tak nemôže byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

132

Ako pritom v podstate uviedol generálny advokát v bode 85 svojich návrhov, obmedzujúce účinky, ktoré by opatrenie pomoci malo na slobodné poskytovanie služieb alebo slobodu usadiť sa, však nepredstavujú obmedzenie zakázané Zmluvou, pokiaľ môže ísť o účinok vlastný samotnej povahe štátnej pomoci, ako je jej selektívna povaha.

133

Z judikatúry Súdneho dvora ďalej vyplýva, že ak sú podmienky pomoci natoľko nerozlučne spojené s predmetom pomoci, že ich nemožno posúdiť samostatne, ich vplyv na zlučiteľnosť alebo nezlučiteľnosť pomoci ako celku s vnútorným trhom sa musí nevyhnutne posúdiť v rámci konania podľa článku 108 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. marca 1977, Iannelli & Volpi, 74/76, EU:C:1977:51, bod 14, ako aj z 31. januára 2023, Komisia/Braesch a i., C‑284/21 P, EU:C:2023:58, bod 97).

134

Ako však v prejednávanej veci vyplýva z bodu 95 tohto rozsudku, výber spoločnosti SAS ako príjemcu predmetného opatrenia je súčasťou predmetu tohto opatrenia a v každom prípade, aj keby sa tento výber mal považovať za podmienku uvedeného opatrenia, Ryanair nespochybňuje, že takáto podmienka je neoddeliteľne spojená s uvedeným predmetom, ktorým je poskytnutie čiastočnej náhrady škody, ktorá vznikla tomuto podniku v dôsledku pandémie COVID‑19. Z toho vyplýva, že vplyv na vnútorný trh vyplývajúci z výberu spoločnosti SAS ako príjemcu sporného opatrenia nemožno skúmať oddelene od zlučiteľnosti opatrenia pomoci ako celku s vnútorným trhom v rámci konania podľa článku 108 ZFEÚ.

135

Z vyššie uvedených dôvodov a z toho, čo bolo uvedené najmä v bodoch 107 a 108 tohto rozsudku, vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 94 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, že na preukázanie toho, že predmetné opatrenie predstavuje prekážku slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb, keďže má z neho prospech len SAS, mala odvolateľka v prejednávanej veci preukázať, že toto opatrenie má obmedzujúce účinky, ktoré idú nad rámec tých, ktoré sú vlastné štátnej pomoci poskytnutej v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.

136

Argumentácia, ktorú uviedla Ryanair na podporu druhej a tretej časti štvrtého odvolacieho dôvodu, má ako celok za cieľ kritizovať výber spoločnosti SAS ako jediného príjemcu predmetného opatrenia a dôsledky tohto výberu, hoci tento výber vyplýva zo selektívnej povahy tohto opatrenia.

137

Okrem toho, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré Ryanair predložila Všeobecnému súdu, treba konštatovať, že neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že Všeobecný súd tieto dôkazy skreslil.

138

Z vyššie uvedeného vyplýva, že štvrtý odvolací dôvod treba zamietnuť.

139

Vo svojom piatom odvolacom dôvode Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavného skreslenia skutkových okolností, keď v bodoch 99 a 100 napadnutého rozsudku konštatoval, že jej štvrtý žalobný dôvod v prvostupňovom konaní, ktorý sa týkal rozhodnutia Komisie nezačať konanie vo veci formálneho zisťovania, je zbavený svojho uvádzaného účelu a nemá samostatný obsah.

140

Na rozdiel od toho, čo konštatoval Všeobecný súd, mal totiž tento žalobný dôvod samostatný obsah, odlišný od prvých troch žalobných dôvodov v prvostupňovom konaní, pretože kritérium preskúmania je odlišné, pokiaľ ide o preukázanie vážnych ťažkostí, ktoré mali viesť k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania, a môže byť splnené aj vtedy, ak sa nepreukáže, že preskúmanie vykonané Komisiou je poznačené zjavne nesprávnym posúdením alebo nesprávnym právnym posúdením, čo sú tvrdenia, na ktorých boli založené tieto prvé tri žalobné dôvody.

141

Rovnako štvrtý žalobný dôvod v prvostupňovom konaní nebol zbavený svojho uvádzaného účelu, keďže preukázanie existencie zjavne nesprávneho posúdenia zo strany Komisie je úplne odlišné od preukázania vážnych ťažkostí, ktoré mali viesť k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania. Ryanair okrem toho na tento účel uviedla samostatné tvrdenia, ktoré preukazovali najmä to, že Komisia nemala k dispozícii údaje o trhu týkajúce sa štruktúry odvetvia leteckej dopravy, ani informácie o ohodnotení výšky škôd spôsobených v dôsledku krízy spojenej s pandémiou COVID‑19 a výšky pomoci poskytnutej spoločnosti SAS. Z toho vyplýva, že Ryanair v konaní pred Všeobecným súdom označila medzery a nedostatky v informáciách Komisie, ktoré poukázali na vážne ťažkosti a ktoré predstavovali „samostatný obsah“ vo vzťahu k ostatným žalobným dôvodom.

142

Komisia, Francúzska republika a Švédske kráľovstvo tvrdia, že piaty odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

143

Pokiaľ žalobca navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok voči štátnej pomoci, v podstate napáda skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo prijaté bez toho, aby táto inštitúcia začala konanie vo veci formálneho zisťovania, čím porušila jeho procesné práva. Na to, aby žalobca uspel so svojím návrhom na zrušenie, môže uviesť akékoľvek žalobné dôvody, ktoré môžu preukázať, že posúdenie informácií a skutočností, ktoré mala Komisia k dispozícii počas fázy predbežného preskúmania oznámeného opatrenia, muselo vyvolať pochybnosti o zlučiteľnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom. Použitie takýchto tvrdení preto nemôže mať za následok zmenu predmetu žaloby, ani podmienok jej prípustnosti. Naopak, existencia pochybností o tejto zlučiteľnosti je práve dôkazom, ktorý treba predložiť, aby sa preukázalo, že Komisia bola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj v článku 6 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie [článku 108 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 59, ako aj citovanú judikatúru).

144

Osobe, ktorá podala takýto návrh, prináleží preukázať, že existovali pochybnosti o tejto zlučiteľnosti, takže Komisia bola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Takýto dôkaz treba hľadať tak v okolnostiach prijatia tohto rozhodnutia, ako aj v jeho obsahu, na základe súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 40, ako aj citovanú judikatúru).

145

Konkrétne nedostatočnosť alebo neúplnosť preskúmania vykonaného Komisiou v rámci konania o predbežnom preskúmaní predstavuje indíciu, že táto inštitúcia čelila vážnym ťažkostiam pri posudzovaní zlučiteľnosti oznámeného opatrenia s vnútorným trhom, v dôsledku čoho mala začať konanie vo veci formálneho zisťovania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 41, ako aj citovanú judikatúru).

146

Pokiaľ ide v tejto súvislosti najprv o výhradu založenú na tom, že Všeobecný súd v bode 100 napadnutého rozsudku rozhodol, že štvrtý žalobný dôvod v prvostupňovom konaní nemá samostatný obsah, treba uviesť, že je pravda, ako tvrdila Ryanair vo svojom odvolaní, že ak by sa preukázala existencia „vážnych ťažkostí“ v zmysle judikatúry Súdneho dvora uvedenej v predchádzajúcom bode, sporné rozhodnutie by mohlo byť zrušené len z tohto jediného dôvodu, aj keby sa okrem iného nepreukázalo, že posúdenia, ktoré Komisia vykonala vo veci samej, boli z právneho alebo skutkového hľadiska nesprávne (pozri analogicky rozsudok z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C‑431/07 P, EU:C:2009:223, bod 66).

147

Existenciu takýchto ťažkostí možno okrem iného hľadať najmä v týchto posúdeniach a v zásade ju možno preukázať žalobnými dôvodmi alebo tvrdeniami, ktoré žalobca predložil na účely spochybnenia dôvodnosti rozhodnutia o nevznesení námietok, aj keď preskúmanie týchto dôvodov alebo tvrdení nevedie k záveru, že posúdenia, ktoré Komisia vykonala vo veci samej, sú zo skutkového alebo právneho hľadiska nesprávne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C‑431/07 P, EU:C:2009:223, body 63 a 66, ako aj citovanú judikatúru).

148

V prejednávanej veci treba konštatovať, ako uviedol generálny advokát v bode 93 svojich návrhov, že štvrtý žalobný dôvod spoločnosti Ryanair v prvostupňovom konaní bol v podstate založený na neúplnosti a nedostatočnosti preskúmania vykonaného Komisiou v rámci konania o predbežnom preskúmaní a na odlišnom posúdení zlučiteľnosti predmetného opatrenia, ku ktorému Komisia dospela po skončení konania vo veci formálneho zisťovania. Z tejto žaloby pritom tiež vyplýva, že odvolateľka na podporu tohto žalobného dôvodu v podstate buď skrátene zopakovala tvrdenia uvedené v rámci prvých troch žalobných dôvodov uvedenej žaloby, ktoré sa týkali dôvodnosti sporného rozhodnutia, alebo na tieto tvrdenia priamo odkázala.

149

Za týchto podmienok mohol Všeobecný súd v bode 100 napadnutého rozsudku oprávnene konštatovať, že štvrtý žalobný dôvod v prvostupňovom konaní „nemá samostatný obsah“ vo vzťahu k prvým trom žalobným dôvodom v tom zmysle, že po meritórnom preskúmaní týchto posledných uvedených žalobných dôvodov, vrátane tvrdení založených na neúplnosti a nedostatočnosti preskúmania vykonaného Komisiou, nie je povinný posúdiť dôvodnosť štvrtého žalobného dôvodu tejto žaloby samostatne, a to o to viac, že – ako Všeobecný súd tiež správne uviedol v tomto bode napadnutého rozsudku – Ryanair v tomto poslednom uvedenom žalobnom dôvode nevyzdvihla konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli preukázať existenciu prípadných „vážnych ťažkostí“, s ktorými sa Komisia stretla pri posudzovaní zlučiteľnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom.

150

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 101 napadnutého rozsudku konštatoval, že nie je potrebné preskúmať dôvodnosť štvrtého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní, pričom nie je potrebné okrem toho preskúmať, či Všeobecný súd v bode 99 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že tento žalobný dôvod má subsidiárnu povahu a že je zbavený svojho uvádzaného účelu.

151

Navyše treba konštatovať, že Ryanair neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že Všeobecný súd v rámci svojho preskúmania štvrtého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní skreslil dôkazy v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 67 tohto rozsudku.

152

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že piaty odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

153

Vo svojom šiestom odvolacom dôvode Ryanair vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavného skreslenia skutkových okolností, keď v bodoch 102 až 115 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že Komisia neporušila povinnosť odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z článku 296 druhého odseku ZFEÚ.

154

Podľa odvolateľky z úvah Všeobecného súdu vyplýva, že skutkové súvislosti, ktoré viedli k prijatiu sporného rozhodnutia, konkrétne pandémia COVID‑19, a vplyv, ktorý táto situácia mohla mať na redakčnú kvalitu rozhodnutí Komisie, by mohli ospravedlniť skutočnosť, že v odôvodnení sporného rozhodnutia chýbajú niektoré zásadné skutočnosti, hoci boli potrebné na to, aby sa odvolateľka mohla oboznámiť s konkrétnymi úvahami, na ktorých sú založené závery Komisie. Takýto voľný výklad článku 296 druhého odseku ZFEÚ, ktorý je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, by spôsobil, že povinnosť odôvodnenia by stratila akýkoľvek zmysel.

155

Komisia, Francúzska republika a Švédske kráľovstvo tvrdia, že šiesty odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

156

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry má byť odôvodnenie vyžadované podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ prispôsobené povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, autora aktu, a to spôsobom, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatia opatrenia, a príslušný súd mohol vykonať svoje preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia tak musí byť posudzovaná vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, povahu uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovať s ohľadom nielen na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblasť (rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 198, ako aj citovaná judikatúra).

157

Pokiaľ ide konkrétne, ako v prejednávanej veci, o rozhodnutie o nevznesení námietok voči opatreniu pomoci podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, Súdny dvor už mal príležitosť spresniť, že takéto rozhodnutie, ktoré sa má prijať v krátkych lehotách, musí obsahovať, ako Všeobecný súd tiež správne uviedol v bode 107 napadnutého rozsudku, iba dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že nemá závažné ťažkosti s posúdením zlučiteľnosti dotknutej pomoci s vnútorným trhom a že aj stručné odôvodnenie tohto rozhodnutia treba považovať za dostatočné vzhľadom na požiadavku odôvodnenia, ktorú stanovuje článok 296 druhý odsek ZFEÚ, ak z neho jasne a jednoznačne vyplývajú dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že sa s takýmito ťažkosťami nestretla, pričom otázka dôvodnosti tohto odôvodnenia s touto požiadavkou vôbec nesúvisí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 199, ako aj citovanú judikatúru).

158

Práve vzhľadom na tieto požiadavky, ktoré boli správne pripomenuté v bodoch 105 a 107 napadnutého rozsudku, treba preskúmať, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že sporné rozhodnutie bolo z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené.

159

V tejto súvislosti v rozsahu, v akom Ryanair Všeobecnému súdu na jednej strane v podstate vytýka, že zmiernil požiadavky týkajúce sa povinnosti odôvodnenia vzhľadom na pandémiu COVID‑19, počas ktorej bolo sporné rozhodnutie prijaté, treba konštatovať, že nič nenasvedčuje tomu, že Všeobecný súd tým, že v bodoch 102 až 115 napadnutého rozsudku poukázal na krízu súvisiacu s touto pandémiou, chcel touto okolnosťou odôvodniť nedostatok odôvodnenia tohto rozhodnutia.

160

V rozsahu, v akom Ryanair na druhej strane uvádza určité konkrétne skutočnosti, ku ktorým sa Komisia v rozpore s povinnosťou odôvodnenia, ktorá jej prináleží, nevyjadrila alebo ktoré v spornom rozhodnutí neposúdila, ako je súlad predmetného opatrenia so zásadou rovnakého zaobchádzania, slobodou usadiť sa a slobodným poskytovaním služieb, konkurenčná výhoda poskytnutá spoločnosti SAS, metóda výpočtu škody a výšky pomoci, presné dôvody, pre ktoré sa so spoločnosťou SAS zaobchádzalo inak ako s ostatnými leteckými spoločnosťami pôsobiacimi vo Švédsku, ktorým vznikli škody, ako aj subsidiarita predmetného opatrenia vo vzťahu ku švédskej schéme pomoci, treba konštatovať, že v bodoch 108 až 114 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd pri skúmaní každej z týchto skutočností domnieval, že tieto skutočnosti buď nie sú relevantné na účely sporného rozhodnutia, alebo že odkaz na ne v tomto rozhodnutí je z právneho hľadiska dostatočný na to, aby bolo možné pochopiť odôvodnenie Komisie v tomto ohľade.

161

Nezdá sa však, že by Všeobecný súd pri týchto posúdeniach nedodržal požiadavky odôvodnenia rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ako vyplývajú z judikatúry pripomenutej v bodoch 156 a 157 tohto rozsudku, keďže toto odôvodnenie v prejednávanej veci umožnilo spoločnosti Ryanair oboznámiť sa s dôvodmi tohto rozhodnutia a súdu Únie vykonať svoje preskúmanie, ako to navyše vyplýva z napadnutého rozsudku.

162

Okrem toho v rozsahu, v akom má argumentácia uvedená v rámci šiesteho odvolacieho dôvodu v skutočnosti za cieľ preukázať, že sporné rozhodnutie bolo prijaté na základe nedostatočného alebo právne nesprávneho posúdenia Komisie, treba túto argumentáciu, ktorá sa týka dôvodnosti tohto rozhodnutia, a nie požiadavky odôvodnenia ako podstatnej formálnej náležitosti, vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 157 tohto rozsudku zamietnuť.

163

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nijakého nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 115 napadnutého rozsudku rozhodol, že sporné rozhodnutie bolo z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené.

164

Napokon treba konštatovať, že Ryanair neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že Všeobecný súd v rámci preskúmania piateho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní skreslil skutkové okolnosti v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 67 tohto rozsudku.

165

Šiesty odvolací dôvod treba preto zamietnuť ako nedôvodný.

166

Keďže ani jednému z odvolacích dôvodov, ktoré uviedla odvolateľka, sa nevyhovelo, odvolanie treba v celom rozsahu zamietnuť.

167

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

168

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže odvolateľka nemala úspech vo svojich dôvodoch a Komisia a SAS navrhli uložiť odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu všetkých trov tohto odvolacieho konania.

169

Podľa článku 140 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý je tiež uplatniteľný na konanie o odvolaní podľa článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, znášajú členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, svoje vlastné trovy konania. V dôsledku toho Francúzska republika a Švédske kráľovstvo ako vedľajší účastníci prvostupňového konania, ktorí sa zúčastnili na konaní pred Súdnym dvorom, znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: