—

rozhodol, že táto žaloba je prípustná a dôvodná,

—

zrušil rozhodnutie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2018 v rozsahu, v ktorom na žalobcu uplatňuje výhradu stanovenú v článku 100 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie,

—

v rozsahu, v akom je to potrebné, zrušil rozhodnutie Európskeho parlamentu z 29. októbra 2019 v miere, v ktorej zamieta sťažnosť žalobcu z 8. januára 2019,

—

uložil žalovanému povinnosť znášať trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 100 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie („PZOZ“). Žalobca tvrdí, že uplatnenie výhrady v jeho prípade porušuje článok 100 PZOZ, ktorý sa má vykladať reštriktívne a v súlade so zásadou voľného pohybu pracovníkov stanovenou v článku 45 ZFEÚ. Článok 100 PZOZ sa má tiež vykladať v súlade s článkami 34 a 35 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a článkami 12 a 13 Európskej sociálnej charty. Subsidiárne žalobca vznáša námietku nezákonnosti článku 100 PZOZ z toho dôvodu, že toto ustanovenie porušuje článok 45 ZFEÚ, články 34 a 35 Charty a články 12 a 13 Európskej sociálnej charty.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady zákazu diskriminácie zakotvenej v článku 1d Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a v článku 21 Charty. Žalobca sa domnieva, že uplatnenie výhrady voči nemu ho po dobu piatich rokov zbavuje možnosti mať prospech z určitých prvkov všetkých dávok v invalidite, a navyše zakladá diskrimináciu zakázanú článkom 1d služobného poriadku a článkom 21 Charty.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady starostlivosti. Administratíva porušila povinnosť starostlivosti, ktorá jej prislúcha, hoci bola táto povinnosť naliehavejšia z dôvodu krehkého zdravia dotknutého zamestnanca.