1

Solar Ileias Bompaina AE svojím odvolaním žiada o zrušenie uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie z 3. júla 2020, Solar Ileias Bompaina/Komisia (T‑143/19, neuverejnené, ďalej len „napadnuté uznesenie“, EU:T:2020:301), ktorým tento súd odmietol ako neprípustnú jej žalobu, ktorou sa v podstate domáhala čiastočného zrušenia rozhodnutia Komisie C(2018) 6777 final z 10. októbra 2018, týkajúceho sa štátnej pomoci SA.38967 (2014/NN 2) – Grécko – Národný program prevádzkovej pomoci pre zariadenia využívajúce obnoviteľné zdroje energie a vysoko účinnú kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Článok 1 písm. h) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9) stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia platia nasledujúce vymedzenia pojmov:

…

3

Podľa článku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589:

„Každá zainteresovaná strana môže predložiť sťažnosť a informovať tak [Európsku] komisiu o údajnej neoprávnenej pomoci alebo údajnom zneužití pomoci. Na tento účel zainteresovaná strana riadne vyplní formulár, ktorý sa stanoví vo vykonávacom ustanovení uvedenom v článku 33, a poskytne všetky povinné informácie, ktoré sa na základe tohto formulára vyžadujú.

…“

4

Solar Ileias Bompaina, spoločnosť založená podľa gréckeho práva, je výrobcom elektrickej energie využívajúcim obnoviteľné zdroje energie, ktorý pôsobí na trhu s elektrickou energiou v Grécku.

5

Dňa 31. decembra 2014 Helénska republika na základe článku 108 ods. 3 ZFEÚ oznámila Komisii zavedenie zákonnej schémy prevádzkovej pomoci pre výrobcov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie (ďalej len „výrobcovia OZE“) a výrobcov vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (ďalej len „výrobcovia KVET“), podľa Nomos 4254/2014, Metra stirixis kai anaptyxis tis ellinikis oikonomias sto plaisio efarmogis tou n. 4046/2012 kai alles diataxeis (zákon č. 4254/2014 o opatreniach na podporu a rozvoj gréckeho hospodárstva pri vykonávaní zákona č. 4046/2012, ako aj ďalších ustanovení, FEK A 85/7.4.2014) (ďalej len „nová dohoda o OZE“), ktorý nadobudol účinnosť v apríli 2014.

6

Grécky trh s elektrickou energiou, tak ako bol vytvorený pred nadobudnutím a v čase nadobudnutia platnosti novej dohody o OZE, zahŕňal tieto kategórie účastníkov trhu:

7

V tomto kontexte boli výrobcovia OZE a výrobcovia KVET odmeňovaní za elektrickú energiu vyrobenú za pevné ceny vo forme výkupných cien. Odmena dodávateľov nebola pevná a závisela od trhových podmienok.

8

Na účely financovania výkupných cien v prospech výrobcov OZE a výrobcov KVET bol vytvorený „osobitný účet OZE“ podľa Nomos 2773/1999, Apeleftherosi tis agoras Ilektrikis Energeias – Rythmisi thematon energeiakis politikis kai loipes diataxeis (zákon č. 2773/1999 o liberalizácii trhu s elektrickou energiou, úprave otázok spojených s energetickou politikou, a ďalších ustanoveniach, FEK A 286/22.12.99). Tento účet bol financovaný predovšetkým prostredníctvom osobitného príspevku na znižovanie skleníkových plynov, ukladaného odberateľom za každú jednotku spotrebovanej elektrickej energie, a z ďalších zdrojov, akými sú príjmy subjektov pôsobiacich na trhu OZE a KVET.

9

Nová dohoda o OZE zmenila výkupné ceny platné pre elektrickú energiu vyrobenú výrobcami OZE a výrobcami KVET. Pre určité druhy zariadení boli zavedené presné technologické stropy, pričom sa stanovilo maximálne množstvo elektrickej energie dodávanej výrobcami OZE, za ktoré bolo možné získať pomoc v danom roku. Účelom týchto stropov bolo obmedziť celkové sumy pomoci poskytnutej v prospech určitých technológií OZE.

10

Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 4254/2014 bolo cieľom novej dohody o OZE odstránenie deficitu osobitného účtu OZE a jeho ustálenie. Počas obdobia predchádzajúceho nadobudnutiu účinnosti tohto zákona sa totiž tento osobitný účet stal stratovým, čo sa vysvetľuje spojením na jednej strane prudkého nárastu výdavkov súvisiacich s rozvojom elektrární využívajúcich obnoviteľné zdroje energie a kogeneračných zariadení, a na druhej strane súčasným poklesom príjmov vyplývajúcich zo zníženia osobitného príspevku, ktorý bol predtým uložený odberateľom, z dôvodu hospodárskej krízy, súčasne s poklesom príjmov z predaja elektrickej energie.

11

Na účely odstránenia uvedeného deficitu mechanizmus zavedený novou dohodou o OZE spočíval jednak v znížení výkupných cien, ktoré mali byť stanovené v zmluvách o predaji elektrickej energie, a jednak v zavedení zliav z celkovej hodnoty elektrickej energie dodávanej do sústavy výrobcami OZE a výrobcami KVET v priebehu roka 2013 s cieľom vyvážiť nadmernú kompenzáciu, ktorá bola predtým poskytnutá týmto výrobcom.

12

Dňa 6. mája 2015 Solar Ileias Bompaina a ďalšia spoločnosť zaslali Komisii podľa článku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589 sťažnosť týkajúcu sa opatrení novej dohody o OZE, pričom tvrdili, že tieto opatrenia obsahujú protiprávnu pomoc v prospech dodávateľov. Táto sťažnosť bola zaregistrovaná pod číslom SA.41794.

13

Solar Ileias Bompaina vo svojej sťažnosti tvrdila, že dodávatelia majú selektívnu výhodu z dôvodu, že podľa zákona č. 4254/2014 iba výrobcovia OZE znášajú náklady spojené so znížením deficitu osobitného účtu OZE v rámci novej dohody o OZE. Dodávatelia však tiež prispeli k deficitu tohto osobitného účtu, keďže trhové pravidlá a tvorba cien za elektrickú energiu im umožňovali kúpiť ju za nižšie ceny na veľkoobchodnom trhu a takéto nižšie ceny viedli k nižším príjmom na uvedenom osobitnom účte. Inými slovami, výrobcovia a dodávatelia sa v skutočnosti nachádzali v porovnateľnej situácii vzhľadom na cieľ odstránenia deficitu osobitného účtu OZE. Táto dohoda je teda selektívna, keďže jej rozsah sa nevzťahuje na dodávateľov, ktorí nemajú povinnosť podieľať sa na vyrovnaní deficitu osobitného účtu OZE.

14

Dňa 10. decembra 2015 bola Komisii doručená druhá sťažnosť podaná v mene výrobcov solárnej energie a tretia sťažnosť podaná 22. decembra 2017 v mene združenia Pan‑Hellenic Rooftop Photovoltaic Association.

15

Dňa 10. marca 2016 Komisia zaslala prvé dve sťažnosti gréckym orgánom a vyzvala ich, aby v tejto súvislosti predložili svoje pripomienky. Tieto pripomienky boli predložené 27. júla 2016. Tretia sťažnosť nebola gréckym orgánom predložená, keďže Komisia konštatovala, že na položené otázky sa už vzťahovali prvé dve sťažnosti.

16

Sporným rozhodnutím sa Komisia rozhodla nevzniesť nijakú námietku voči schéme zavedenej zákonom č. 4254/2014, pokiaľ ide o novú dohodu o OZE, ktorá stanovuje pre výrobcov OZE a výrobcov KVET opätovnú úpravu výkupných cien.

17

V odôvodneniach 111 až 121 sporného rozhodnutia Komisia preskúmala tvrdenia uvedené v sťažnostiach vrátane sťažnosti spoločnosti Solar Ileias Bompaina a dospela k záveru, že:

18

Stručné zhrnutie tohto rozhodnutia bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie zo 7. decembra 2018.

19

Dňa 18. decembra 2018 Solar Ileias Bompaina zaslala Komisii list, v ktorom sa pýtala, či Komisia považuje sporné rozhodnutie za oficiálne zamietnutie sťažnosti podanej vo veci SA.41794 alebo naopak, či sa táto sťažnosť stále považuje za prejednávanú.

20

Listom z 8. februára 2019 Komisia odpovedala zainteresovanej strane že sporné rozhodnutie sa vzťahuje na jej sťažnosť a že rozhodovanie o tejto sťažnosti ukončila.

21

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 2. marca 2019 Solar Ileias Bompaina podala žalobu na základe článku 263 ZFEÚ, ktorou sa domáhala najmä zrušenia odôvodnení 111 až 121 sporného rozhodnutia.

22

Všeobecný súd z dôvodov uvedených v bodoch 31 až 48 napadnutého uznesenia konštatoval, že Solar Ileias Bompaina nepreukázala, že má postavenie „zainteresovanej strany“ v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589, ktoré sa vyžaduje na to, aby mohla namietať porušenie svojich procesných práv, keďže Komisia v spornom rozhodnutí bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania konštatovala, že dodávateľom nebola zákonom č. 4254/2014 poskytnutá žiadna pomoc.

23

V dôsledku toho Všeobecný súd odmietol žalobu ako neprípustnú.

24

Solar Ileais Bompaina vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

25

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

26

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza dva odvolacie dôvody, ktoré treba preskúmať spoločne a v ktorých v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď jej odmietol priznať postavenie „zainteresovanej strany“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589, pričom prípustnosť jej žaloby je podmienená priznaním tohto postavenia.

27

Hoci odvolateľka uznáva, že Všeobecný súd v napadnutom uznesení správne zohľadnil obsah sťažnosti, ktorú podala Komisii, a úplne pochopil obsah jej výhrad, najmä pokiaľ ide o skutočnosť, že iba výrobcovia OZE boli povinní znášať finančné zaťaženie spojené s odstránením deficitu osobitného účtu OZE, domnieva sa, že Všeobecný súd jej mal priznať postavenie „zainteresovanej strany“. Konkrétne sa domnieva, že hoci Všeobecný súd správne zhrnul predmet jej výhrad v bode 10 napadnutého uznesenia, nevyvodil z toho potrebné závery v bode 44 uvedeného uznesenia, keď nezohľadnil skutočnosť, že dodávatelia a výrobcovia OZE sa nachádzajú v porovnateľnej situácii v rámci referenčného systému, ktorý predstavuje osobitný účet OZE, a cieľa sledovaného novou dohodou o OZE, a to odstránenie deficitu tohto osobitného účtu. Okrem toho odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd mal zohľadniť skutočnosť, že aj dodávatelia mohli byť čiastočne zodpovední za existenciu tohto deficitu.

28

Podľa žalobkyne, ak by totiž dodávatelia boli tiež nútení podieľať sa na odstránení uvedeného deficitu, jej majetková situácia by bola lepšia. Existuje vzájomný vzťah jednak medzi údajnou pomocou, ktorú dodávatelia získali tým, že boli oslobodení od príspevku na odstránenie toho istého deficitu, a jednak znížením výkupných cien platených výrobcom OZE, ako je odvolateľka, takže boli dotknuté jej záujmy a jej postavenie na trhu.

29

V tejto súvislosti Všeobecný súd v rámci svojho preskúmania porušil pravidlá týkajúce sa preukázania postavenia „zainteresovanej strany“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589.

30

Všeobecný súd predovšetkým dospel k nesprávnemu záveru, že odvolateľka mala na to, aby jej bolo priznané toto postavenie, preukázať účinky údajnej pomoci na jej postavenie na trhu alebo na jej hospodárske záujmy. Podľa odvolateľky tak Súdny dvor v rozsudku z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex (C‑83/09 P, EU:C:2011:341), priznal žalobkyniam uvedené postavenie len na základe ich tvrdení, podľa ktorých nemožno vylúčiť, že pomoc, o ktorú ide v tejto veci, mala vplyv na ich záujmy bez toho, aby od nich požadoval, aby predložili konkrétny dôkaz o existencii tejto možnosti.

31

V dôsledku toho nemožno podľa odvolateľky požadovať, aby musela preukázať, aké konkrétne účinky mala úprava výkupných cien na výrobcov OZE, ak by bola záťaž odstránenia deficitu osobitného účtu OZE rozdelená medzi týchto výrobcov a dodávateľov. Stačí konštatovať, že nemožno vylúčiť, že tieto výkupné ceny mohli byť pre výrobcov OZE výhodnejšie, ak by sa aj dodávatelia museli podieľať na refinancovaní osobitného účtu OZE.

32

Komisia sa domnieva, že túto argumentáciu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

33

Na úvod treba pripomenúť, že článok 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 definuje pojem „zainteresovaná strana“ ako „akýkoľvek členský štát a akákoľvek osoba, podnik alebo združenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byť ovplyvnené poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúce si podniky a obchodné združenia“. Treba uviesť, že toto ustanovenie nahradilo článok 1 písm. h) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktorý mal rovnaké znenie. Zásady stanovené v judikatúre týkajúcej sa tohto posledného uvedeného ustanovenia, ktoré pripomenul Všeobecný súd najmä v bode 31 napadnutého uznesenia, sú teda uplatniteľné na účely výkladu článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589.

34

Podľa tohto ustanovenia treba pod zainteresovanou stranou rozumieť predovšetkým akúkoľvek osobu, podnik alebo združenie podnikov, ktorých záujmy možno ovplyvniť poskytnutím pomoci, t. j. najmä konkurenčné podniky príjemcu tejto pomoci. Inými slovami, ide o neurčitý okruh osôb (rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 59 a citovaná judikatúra).

35

Toto ustanovenie teda nevylučuje, aby bol určitý podnik, ktorý nie je priamym konkurentom príjemcu pomoci, kvalifikovaný ako „zainteresovaná osoba“, pokiaľ tvrdí, že do jeho záujmov môže byť zasiahnuté poskytnutím pomoci. Na tento účel stačí, že tento podnik z právneho hľadiska dostatočne preukáže, že pomoc môže mať konkrétny dopad na jeho postavenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, body 64 a 65, ako aj citovanú judikatúru). Hoci teda zásah do záujmov tohto podniku môže byť len potenciálny, riziko konkrétneho dopadu na tie isté záujmy musí byť z právneho hľadiska dostatočne preukázané.

36

V prejednávanej veci zo skutkových zistení Všeobecného súdu v bodoch 6 až 8 napadnutého uznesenia, ktoré odvolateľka nespochybnila, vyplýva, že nová dohoda o OZE schválená gréckym zákonodarcom má za následok zníženie výkupných cien zaplatených odvolateľke ako výrobcovi OZE. Cieľom tejto dohody je vykryť deficit osobitného účtu OZE, ktorého účelom je financovať činnosti výrobcov OZE.

37

Odvolateľka bola podľa jej názoru z finančného hľadiska nespravodlivo znevýhodnená, keďže grécky zákonodarca nezaviedol príspevok na ťarchu dodávateľov, hoci títo mohli byť podľa nej považovaní za čiastočne zodpovedných za tento deficit. Odvolateľka totiž tvrdí, že ak by grécky zákonodarca vyrubil dodávateľom príspevok s cieľom vyrovnať uvedený deficit, jej majetková situácia by mohla byť priaznivejšia, pretože by nebolo potrebné znížiť výkupné ceny, z ktorých mala prospech. V podstate sa domnieva, že toto opomenutie gréckeho zákonodarcu malo vplyv na jej záujmy a že teda existuje súvislosť medzi oslobodením, ktoré sa vzťahuje na dodávateľov, a znížením týchto výkupných cien.

38

Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti Všeobecný súd správne uplatnil kritériá uvedené v judikatúre pripomenutej v bodoch 34 a 35 tohto rozsudku, keď v bode 37 napadnutého uznesenia spresnil, že na to, aby mohla byť odvolateľka kvalifikovaná ako „zainteresovaná strana“, mala buď preukázať, že sa nachádza v priamom alebo nepriamom konkurenčnom vzťahu s príjemcami údajnej pomoci, alebo preukázať, že uvedená pomoc môže mať konkrétny vplyv na jej situáciu.

39

V bodoch 39 až 41 napadnutého uznesenia Všeobecný súd najprv konštatoval, že dodávatelia a výrobcovia OZE neboli v konkurenčnom vzťahu, pretože pôsobili na rôznych úrovniach trhu s elektrickou energiou v Grécku.

40

Všeobecný súd ďalej overil, či údajná pomoc mohla mať konkrétny vplyv na situáciu odvolateľky a či odvolateľka z právneho hľadiska dostatočne preukázala takýto potenciálny vplyv.

41

V tejto súvislosti z napadnutého uznesenia vyplýva, že zákon č. 4254/2014 iba znížil podporu predtým poskytnutú výrobcom OZE, pričom grécky zákonodarca zvolil toto riešenie s cieľom napraviť skutočnosť, že režim pomoci výrobcom OZE sa stal príliš nákladným a treba ho refinancovať. Práve v tomto kontexte Všeobecný súd v bode 44 napadnutého uznesenia konštatoval, že hoci neexistujú pochybnosti o tom, že zákon č. 4254/2014, ktorý stanovuje znížené sadzby za elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie, prijatý na účely zníženia deficitu osobitného účtu OZE, mal vplyv na výrobcov OZE, odvolateľke sa nepodarilo preukázať existenciu vzájomného vzťahu medzi zníženými sadzbami za obnoviteľné zdroje energie a nezaplatením príspevku na osobitný účet OZE zo strany dodávateľov elektrickej energie, ani to, že údajná pomoc dodávateľom elektrickej energie mohla ovplyvniť jej postavenie na trhu alebo jej záujmy. Odvolateľka konkrétne nevysvetlila, akým spôsobom by mohlo mať takzvané oslobodenie dodávateľov elektrickej energie na základe zákona č. 4254/2014 vplyv na stanovenie nových výkupných cien a zliav uplatniteľných na výrobcov OZE, keďže takto vykonané úpravy mali predovšetkým vyvážiť nadmernú kompenzáciu, ktorá bola predtým poskytnutá týmto výrobcom.

42

Napokon vzhľadom najmä na tieto posledné uvedené skutkové posúdenia Všeobecný súd v bode 48 napadnutého uznesenia rozhodol, že odvolateľka nepreukázala, že má postavenie „zainteresovanej strany“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589.

43

Keďže Všeobecný súd správne uplatnil kritériá stanovené relevantnou judikatúrou pripomenutou v bodoch 34 a 35 tohto rozsudku, nemožno mu vytýkať žiadne nesprávne právne posúdenie. Vzhľadom na predmetné skutkové úvahy, ktoré navyše patria do výlučnej právomoci Všeobecného súdu, je relevantným kritériom, ktoré mal zohľadniť, kritérium existencie potenciálnej príčinnej súvislosti, ktorá je z právneho hľadiska dostatočne preukázaná, medzi údajnou pomocou a konkrétnym narušením záujmov alebo postavenia dotknutého podniku na trhu. Naopak otázka, či iná kategória hospodárskych subjektov mohla prípadne prispieť ku vzniku deficitu na úrovni vyššie uvedeného režimu pomoci, nie je relevantná. Rovnako skutočnosť, že výrobcovia OZE a dodávatelia sa mohli nachádzať v porovnateľnej situácii vzhľadom na cieľ zníženia deficitu osobitného účtu OZE, nie je vôbec relevantná na účely posúdenia postavenia „zainteresovanej strany“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589.

44

V dôsledku toho sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol priznať odvolateľke postavenie „zainteresovanej strany“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589, a preto odmietol jej žalobu ako neprípustnú.

45

Keďže oba dôvody uvedené na podporu odvolania sú nedôvodné, je potrebné zamietnuť toto odvolanie v celom rozsahu.

46

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na odvolacie konanie účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

47

Keďže Komisia navrhla, aby bola odvolateľke uložená povinnosť nahradiť trovy konania a odvolateľka vo svojich dôvodoch nemala úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené Komisiou.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto: