1.

Je podľa smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (1), najmä podľa článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 tejto smernice, s cieľom zaručiť ochranu spotrebiteľov a užívateľov a podľa judikatúry [Únie] týkajúcej sa tejto smernice v súlade s právom Únie, ak Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) vo svojich rozsudkoch 44 až 49 z 23. januára 2019 stanovil ako jednoznačné kritérium pravidlo, že v spotrebiteľských zmluvách o hypotekárnom úvere je nekalá nedohodnutá podmienka, ktorá stanovuje, že všetky výdavky na poskytnutie hypotekárneho úveru má znášať dlžník, pričom jednotlivé položky uvedené v tejto nekalej podmienke, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, sa rozdelia medzi bankovú inštitúciu, ktorá vypracovala zmluvu, a spotrebiteľa, ktorý je dlžníkom, s cieľom obmedziť vrátenie súm zaplatených bez právneho dôvodu na základe uplatnenia vnútroštátnych predpisov?

Je podľa smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä podľa článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 tejto smernice, s cieľom zaručiť ochranu spotrebiteľov a užívateľov a podľa judikatúry [Únie] týkajúcej sa tejto smernice v súlade s právom Únie, ak Tribunal Supremo (Najvyšší súd) podá výklad, ktorým doplní podmienku vyhlásenú za neplatnú z dôvodu, že je nekalá, ak jej vypustenie a z neho vyplývajúce účinky nemajú vplyv na ďalšiu existenciu zmluvy o hypotekárnom úvere?

2.

Možno sa v súvislosti s článkom 394 LEC (2), ktorý stanovuje kritérium objektívneho úspechu, pokiaľ ide o trovy konania, domnievať, že ak sa nekalá podmienka týkajúca sa výdavkov vyhlási za neplatnú, ale účinky tejto neplatnosti sa obmedzia na vyššie uvedené rozdelenie výdavkov, znamená to porušenie zásad efektivity a nezáväznosti vyplývajúcich z práva Európskej únie v prípade, ak sa žalobe vyhovie čiastočne, a možno sa domnievať, že to spôsobuje opačný odstrašujúci účinok, v dôsledku čoho nie sú chránené oprávnené záujmy spotrebiteľov a užívateľov?