Odvolanie podané 15. februára 2019: Groupe Canal + proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 12. decembra 2018 vo veci T-873/19, Groupe Canal +/Komisia

(Vec C-132/19 P)

(2019/C 131/38)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Groupe Canal + (v zastúpení: P. Wilhelm, P. Gassenbach, O. de Juvigny, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Francúzska republika, Union des producteurs de cinéma (UPC), C More Entertainment AB, European Film Agency Directors — EFAD's, Bureau européen des unions de consommateurs (BEUC)

Návrhy odvolateľky

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Svojím prvým odvolacím dôvodom GCP tvrdí, že Všeobecný súd nemohol vylúčiť existenciu zneužitia právomoci spočívajúcu v tom, že Komisia prostredníctvom záväzkov dosiahla ukončenie geografického blokovania, hoci nariadenie (EÚ) č. 2018/302 (1) výslovne stanovuje, že audiovizuálny obsah môže byť predmetom geografického blokovania.

Svojím druhým dôvodom GCP tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil procesnej nezrovnalosti a porušil zásadu kontradiktórnosti konania, pretože žiadny z argumentov spojených s uplatniteľnosťou článku 101 ods. 3 ZFEÚ nebol účastníkmi konania prejednaný. V dôsledku toho Všeobecný súd porušil právo GCP na obhajobu.

Svojím tretím dôvodom GCP tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia spojeného s porušením jeho povinnosti odôvodnenia, keď neodpovedal na žalobný dôvod, podľa ktorého Komisia nezohľadnila francúzsky hospodársky a právny kontext, do ktorého patria napadnuté ustanovenia. Rozsudok vychádza z nepresnej premisy a neprihliada na špecifický hospodársky a právny kontext kinematografického sektoru a je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá výslovne stanovuje, že napadnuté ustanovenia môžu byť v kinematografickom sektore platné v celom rozsahu.

Svojím štvrtým dôvodom GCP tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení týkajúcich sa výkladu článku 9 nariadenia č. 1/2003 (2) a bodu 128 oznámenia Komisie o osvedčených postupoch pre vedenie konaní týkajúcich sa článkov 101 a 102 ZFEÚ, čo viedlo k porušeniu zásady proporcionality a zásady dodržovania zákonných práv tretích strán. Obavy z narušenia hospodárskej súťaže vyjadrené v úvodných poznámkach Komisie sa totiž týkali iba územia Spojeného kráľovstva a Írska a situácia hospodárskej súťaže vo Francúzsku vôbec nebola preskúmaná. Okrem toho sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa jednak domnieval, že rozhodnutie Komisie nepredstavuje zásah do zmluvnej slobody GCP, a jednak, že sa netýka možnosti, aby sa GCP obrátila na vnútroštátny súd na účely konštatovania zlučiteľnosti ustanovení s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ, hoci z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vnútroštátna judikatúra nemôže neprihliadnuť na rozhodnutie prijaté na základe článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1/2003 a na úvodné posúdenie, ktoré je s ním spojené.

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 2006/2004 a (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 601, 2018, s. 1).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1).