—

vyhovel tomuto odvolaniu a zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 15. novembra 2018, vydaný vo veci T-219/10 RENV World Duty Free Group, SA/Európska komisia (1);

—

zrušil článok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom rozhodnutie Komisie 2011/5/ES z 28. októbra 2009 o odpisovaní finančného goodwillu na daňové účely pri nadobúdaní podielu v zahraničných subjektoch C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) vykonávanom Španielskom (2) považuje dotknuté daňové opatrenie za štátnu pomoc, a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

—

v prvom rade Španielsko tvrdí, že Všeobecný súd pochybil pri určení referenčného rámca daňového opatrenia, ktorý sa nezhoduje s referenčným rámcom sporného rozhodnutia;

—

v druhom rade sa Španielsko domnieva, že napadnutý rozsudok je poznačený nesprávnym právnym posúdením, keďže Všeobecný súd v ňom neuviedol, že daňové zaobchádzanie s finančným goodwillom predstavuje opatrenie všeobecnej povahy alebo samostatný referenčný rámec alebo vlastný referenčný rámec;

—

po tretie Španielsko tvrdí, že rozsudok je tiež poznačený nesprávnym právnym posúdením v tom zmysle, že nesprávne vymedzuje cieľ referenčného rámca a nesprávne pristupuje k porovnávacej skúške požadovanej v súlade s rozsudkom vo veci World Duty Free (3) svetovej dane (rozsudok vo veciach C-20/15 P a C-21/15 P);

—

vo štvrtom rade chyba spočívajúca v identifikácii prvku tvoriaceho súčasť referenčného rámca spôsobuje nesprávne právne posúdenie v oblasti znášania dôkazného bremena.