—

zrušiť rozsudok, ktorý 28. novembra 2018 vyhlásila šiesta komora Všeobecného súdu Európskej únie vo veci T-161/17.

—

Zrušiť rozhodnutie generálneho tajomníka Parlamentu zo 6. januára 2017 prijaté podľa článku 68 rozhodnutia kancelárie Parlamentu 2009/C 159/01 z 19. mája a 9. júla 2008„o vykonávacích opatreniach k štatútu poslancov Európskeho parlamentu“ v zmenenom a doplnenom znení, ktorým sa konštatuje pohľadávka vo výške 41 554 eur.

—

Zrušiť oznámenie o dlhu č. 2017-22 z 11. januára 2017, ktorým bola žalobkyňa informovaná o tom, že voči nej bola zistená pohľadávka v nadväznosti na rozhodnutie generálneho tajomníka zo 6. januára 2017, a o vymáhaní neoprávnene vyplatených súm v súvislosti s parlamentnými asistentmi na základe článku 68 vykonávacích opatrení k štatútu a článkov 78, 79 a 80 rozpočtového nariadenia.

—

Uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

A –

Dôvod verejného poriadku: Porušenie práva Únie – Nesprávne právne posúdenie – Porušenie podstatných formálnych náležitostí – Porušenie práva na obranu –

Tento odvolací dôvod je založený na absencii osobného vypočutia odvolateľky a absencii oznámenia obsahu spisu a jednoducho správy OLAF generálnym tajomníkom.

Právo odvolateľky na obranu bolo Všeobecným súdom porušené najmä vzhľadom na Chartu ľudských práv Európskej únie a článok 6 EDĽP.

B –

Porušenie práva Únie – Nesprávne právne posúdenie – Porušenie zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty – Nesprávna kvalifikácia právnej povahy skutočností, skreslenie skutočností a dôkazov

Všeobecný súd skreslil zmysel dôkazov predložených odvolateľkou v prílohe k jej listu zo 14. marca 2016, adresovanému OLAF.

Nie je možné tvrdiť, že sumy vyplatené na základe „umelej“ zmluvy neboli použité spôsobom v súlade s vykonávacími opatreniami k štatútu. Nedošlo teda k žiadnemu zneužitiu z hľadiska cieľa, ani povahy týchto prostriedkov, rovnako ako ani k žiadnej škode na ujmu Parlamentu.

C –

Zneužitie právomoci – Fumus persecutionis

Diskriminácia, zadržiavanie dôkazov, nečestné konanie a porušenie práva na obranu, ktorého sa dopustil generálny tajomník Parlamentu voči odvolateľke, predstavujú a v očiach Všeobecného súdu museli predstavovať „objektívne, relevantné a zhodné indície, prijaté s výlučným cieľom alebo aspoň s rozhodnutím dosiahnuť iné ciele než deklarované, alebo obísť konanie osobitne uvádzané Zmluvou na vysporiadanie sa s okolnosťami tohto prípadu“ a odhaľujú a obsahujú fumus persecutionis na ujmu odvolateľky.