1

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor:

2

Podľa článku 1 smernice 2016/680:

„1.   Touto smernicou sa stanovujú pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu.

2.   Členské štáty v súlade s touto smernicou:

3.   Táto smernica členským štátom nebráni, aby stanovili prísnejšie záruky, ako sú záruky stanovené v tejto smernici na ochranu práv a slobôd dotknutých osôb, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi.“

3

Článok 63 ods. 1 smernice 2016/680 stanovuje:

„1.   Členské štáty prijmú a uverejnia do 6. mája 2018 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne Komisii oznámia znenie týchto ustanovení. Tieto ustanovenia [sa – neoficiálny preklad] uplatňujú od 6. mája 2018.

Členské štáty uvedú v uvedených ustanoveniach priamo pri prijatí alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Odchylne od odseku 1 môže členský štát stanoviť výnimočne v prípadoch, kde sa vyžaduje neprimerané úsilie, že sa automatizované systémy spracúvania vytvorené pred 6. májom 2016 zosúladia s článkom 25 ods. 1 do 6. mája 2023.

3.   Odchylne od odsekov 1 a 2 tohto článku môže vo výnimočných prípadoch členský štát zosúladiť automatizovaný systém spracúvania uvedený v odseku 2 tohto článku s článkom 25 ods. 1 v určenej lehote po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 tohto článku, ak by to inak spôsobilo vážne problémy pre fungovanie daného automatizovaného systému spracúvania. Dotknutý členský štát oznámi Komisii dôvody uvedených vážnych problémov a dôvody určenej lehoty, počas ktorej zosúladí konkrétny automatizovaný systém spracúvania s článkom 25 ods. 1 Uvedená určená lehota v žiadnom prípade neuplynie neskôr než 6. mája 2026.

4.   Členské štáty oznámia Komisii znenie základných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.“

4

Komisia, keďže ju Španielske kráľovstvo vôbec neinformovalo o prijatí a uverejnení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou 2016/680 po uplynutí lehoty na prebratie stanovenej v článku 63 tejto smernice, teda 6. mája 2018, zaslala tomuto členskému štátu 20. júla 2018 výzvu.

5

Z odpovede Španielskeho kráľovstva z 26. septembra 2018 vyplýva, že k tomuto dňu ešte neboli prijaté žiadne opatrenia na prebratie. Komisia preto 25. januára 2019 zaslala uvedenému členskému štátu odôvodnené stanovisko, v ktorom ho vyzvala, aby prijal opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s požiadavkami smernice 2016/680 v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

6

Španielske kráľovstvo vo svojej odpovedi na odôvodnené stanovisko z 27. marca 2019 uviedlo, že správne konanie na prijatie opatrení na prebratie smernice 2016/680 prebieha a má skončiť koncom júla 2019. Spresnilo, že parlamentný postup sa má ukončiť koncom marca 2020. Tento členský štát okrem toho uviedol, že omeškanie pri prebratí vyplýva hlavne z osobitného politického kontextu a z potreby prebrať túto smernicu organickým zákonom.

7

Keďže sa Komisia domnievala, že Španielske kráľovstvo neprijalo vnútroštátne opatrenia na prebratie smernice 2016/680, ani tieto opatrenia neoznámilo, podala 4. septembra 2019 túto žalobu.

8

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 10. decembra 2019 bolo Poľskej republike povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník konania, ktorý v konaní podporuje Španielske kráľovstvo.

9

Podľa Komisie si Španielske kráľovstvo tým, že do 6. mája 2018 neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2016/680 alebo v každom prípade tým, že jej tieto ustanovenia neoznámilo, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 63 tejto smernice.

10

Komisia tiež tvrdí, že tento členský štát si nesplnil svoje povinnosti, keď neprijal pozitívny akt na prebratie, keďže v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, ak smernica výslovne stanovuje, podobne ako článok 63 smernice 2016/680, že ustanovenia, ktoré ju preberajú, musia obsahovať priamo pri prijatí alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu, je v každom prípade nevyhnutné prijať pozitívny akt na prebratie.

11

Okrem toho Súdny dvor vo svojom rozsudku z 8. júla 2019, Komisia/Belgicko (Článok 260 ods. 3 ZFEÚ – Širokopásmové siete) (C‑543/17, EU:C:2019:573), rozhodol, že členské štáty sú povinné poskytnúť Komisii jasné a presné informácie a jednoznačne uviesť zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, o ktorých sa domnievajú, že si nimi splnili jednotlivé povinnosti, ktoré im ukladá smernica.

12

V prejednávanej veci sa Komisia domnieva, že Španielske kráľovstvo si nesplnilo žiadnu z týchto povinností.

13

Španielske kráľovstvo nespochybňuje, že si nesplnilo svoje povinnosti prijať a oznámiť opatrenia na prebratie smernice 2016/680.

14

Tento členský štát však uvádza, že niekoľko veľmi výnimočných okolností spomalilo činnosti vlády a národného parlamentu s cieľom prijať požadované opatrenia na prebratie, ktoré budú oznámené Komisii v súlade s článkom 63 smernice 2016/680 po ich prijatí. Španielske kráľovstvo uznáva, že inštitucionálne okolnosti prejednávanej veci neumožňujú podľa judikatúry Súdneho dvora odôvodniť vytýkané nesplnenie povinnosti, tvrdí však, že tieto okolnosti sú osobitne relevantné na posúdenie primeranosti sankcií navrhnutých Komisiou.

15

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa má existencia nesplnenia povinnosti hodnotiť vo vzťahu k situácii členského štátu ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, pričom Súdny dvor nemôže brať do úvahy neskoršie zmeny [rozsudky z 8. júla 2019, Komisia/Belgicko (Článok 260 ods. 3 ZFEÚ – Širokopásmové siete), C‑543/17, EU:C:2019:573, bod 23; zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 19, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí),C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 30].

16

Súdny dvor okrem toho opakovane rozhodol, že hoci smernica výslovne stanovuje povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby ustanovenia potrebné na jej vykonanie obsahovali odkaz na túto smernicu alebo aby boli sprevádzané takýmto odkazom pri ich úradnom uverejnení, je v každom prípade potrebné, aby členské štáty prijali pozitívny akt na prebratie dotknutej smernice [rozsudky zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 20, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 31].

17

Keďže v prejednávanej veci Komisia zaslala odôvodnené stanovisko Španielskemu kráľovstvu 25. januára 2019, dvojmesačná lehota, ktorá mu bola stanovená na dosiahnutie súladu s jeho povinnosťami, uplynula 25. marca 2019. Existenciu alebo neexistenciu údajného nesplnenia povinnosti treba preto posudzovať podľa stavu vnútroštátnej právnej úpravy platnej k tomuto dátumu [rozsudky zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 21, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 32].

18

V tejto súvislosti, ako vyplýva tak z odpovede Španielskeho kráľovstva na výzvu, ako aj z vyjadrenia podaného týmto členským štátom v tomto konaní, je nesporné, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, teda k 25. marcu 2019, Španielske kráľovstvo neprijalo opatrenia potrebné na zabezpečenie prebratia smernice 2016/680, a teda ani tieto opatrenia Komisii neoznámilo.

19

Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené Španielskym kráľovstvom, ktorých cieľom je odôvodniť nedodržanie dotknutej lehoty na prebratie a ktoré sa zakladajú najmä na dočasnej povahe španielskej vlády počas relevantného obdobia, stačí pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa členský štát nemôže odvolávať na ustanovenia, prax alebo stav svojho vnútroštátneho právneho poriadku ako dôvodu nesplnenia povinností vyplývajúcich z práva Únie, akým je neprebratie smernice v stanovenej lehote (rozsudok zo 4. októbra 2018, Komisia/Španielsko, C‑599/17, neuverejnený, EU:C:2018:813, bod 23).

20

Treba teda dospieť k záveru, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku Španielske kráľovstvo neprijalo opatrenia potrebné na zabezpečenie prebratia smernice 2016/680, a teda ani neoznámilo tieto opatrenia Komisii.

21

Treba preto konštatovať, že Španielske kráľovstvo si tým, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2016/680, a teda ani tieto ustanovenia Komisii neoznámilo, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 63 tejto smernice.

22

Komisia pripomína, že Súdny dvor v bodoch 53 až 59 svojho rozsudku z 8. júla 2019, Komisia/Belgicko (Článok 260 ods. 3 ZFEÚ – Širokopásmové siete) (C‑543/17, EU:C:2019:573), rozhodol, že článok 260 ods. 3 ZFEÚ sa vzťahuje tak na situáciu, keď členský štát neoznámil akékoľvek opatrenie na prebratie, ako aj na situáciu čiastočného oznámenia týchto opatrení. K tejto situácii môže dôjsť buď vtedy, keď opatrenia na prebratie oznámené Komisii nepokrývajú celé územie členského štátu, alebo ak je oznámenie neúplné, pokiaľ ide o opatrenia na prebratie zodpovedajúce časti smernice.

23

Táto inštitúcia navyše zdôrazňuje, že v jej oznámení, nazvanom „Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva“ (Ú. v. EÚ C 18, 2017, s. 10), pripomenula, že prikladá veľký význam tomu, aby smernice boli prebraté v stanovených lehotách. Komisia konštatovala, že členské štáty naďalej nedodržiavajú lehoty na prebratie, a oznámila, že svoju prax prispôsobí vo veciach predložených Súdnemu dvoru podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ, a systematicky žiada Súdny dvor, aby uložil paušálnu pokutu, ako aj penále. Komisia tiež spresnila, že pri stanovení výšky paušálnej pokuty v súlade so svojou praxou pri určení závažnosti neprebratia zohľadňuje stupeň prebratia.

24

V prejednávanej veci ide konkrétne o sankcionovanie nielen neoznámenia Komisii opatrení na prebratie, ale aj toho, že Španielske kráľovstvo neprijalo a neuverejnilo všetky právne ustanovenia potrebné na zabezpečenie prebratia smernice 2016/680 do vnútroštátneho práva.

25

Španielske kráľovstvo sa domnieva, že hoci vnútroštátne inštitucionálne okolnosti neumožňujú odôvodniť nesplnenie povinnosti, ktoré sa mu vytýka, mali by sa zohľadniť pri posúdení primeranosti sankcií navrhnutých v prejednávanej veci Komisiou, keďže dvojmesačná lehota na odpoveď stanovená vo výzve uplynula menej než mesiac pred rozpustením národného parlamentu a začiatkom volebného procesu.

26

Španielske kráľovstvo tvrdí, že vzhľadom na situáciu vo vláde k tomuto dátumu, keď vláda vybavovala len bežné záležitosti, než sa vytvorí nová vláda, a na charakteristiky španielskeho parlamentného systému, podanie žaloby o nesplnenie povinnosti spolu s návrhom na uloženie penále a paušálnej pokuty podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ predstavuje závažný precedens, ktorý môže zasiahnuť do právnych poriadkov členských štátov. Na podporu svojho tvrdenia sa odvoláva na články 4 a 5 ZEÚ, konkrétne na článok 4 ods. 2 ZEÚ, ktorý stanovuje povinnosť rešpektovať národnú identitu členských štátov. Za takých výnimočných okolností, o aké ide v prejednávanej veci, považuje Španielske kráľovstvo za potrebné zosúladiť na jednej strane požiadavky článku 4 ods. 2 ZEÚ a zásadu proporcionality, ako aj na druhej strane voľnú úvahu, ktorou disponuje Komisia, pokiaľ ide o podanie žaloby podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ. Ak nedôjde k takémuto zosúladeniu, použitie článku 260 ods. 3 ZFEÚ sa môže stať nástrojom, ktorý mení demokratický proces v členských štátoch a ktorý má vplyv na ich ústavné fungovanie.

27

Poľská republika tvrdí, že podaním tejto žaloby Komisia nedodržala podmienky stanovené v článku 260 ods. 3 ZFEÚ, keďže jednak konkrétnym a individuálnym spôsobom nepreukázala, že návrh na uloženie peňažnej sankcie bol dôvodný, a jednak potrebu uložiť Španielskemu kráľovstvu povinnosť zaplatiť denné penále, ako aj paušálnu pokutu.

28

Treba pripomenúť, že článok 260 ods. 3 prvý pododsek ZFEÚ stanovuje, že ak Komisia predloží vec Súdnemu dvoru podľa článku 258 ZFEÚ, pretože sa domnieva, že členský štát nesplnil svoju povinnosť oznámiť opatrenia, ktorými prebral smernicu prijatú v súlade s legislatívnym postupom, môže, ak to považuje za vhodné, navrhnúť výšku paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má tento členský štát zaplatiť a ktoré pokladá v daných podmienkach za primerané. V súlade s článkom 260 ods. 3 druhým pododsekom ZFEÚ, ak Súdny dvor určí, že došlo k nesplneniu povinnosti, môže dotknutému členskému štátu uložiť paušálnu pokutu alebo penále najviac vo výške navrhnutej Komisiou, pričom povinnosť platby nadobudne účinnosť ku dňu, ktorý Súdny dvor určí vo svojom rozsudku.

29

Pokiaľ ide o rozsah článku 260 ods. 3 ZFEÚ, Súdny dvor rozhodol, že treba uplatniť výklad tohto ustanovenia, ktorý jednak umožňuje zaručiť výsady Komisie s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie práva Únie a chrániť právo na obhajobu, ako aj procesné postavenie, ktoré majú členské štáty na základe uplatnenia článku 258 v spojení s článkom 260 ods. 2 ZFEÚ, a jednak umožňuje, aby Súdny dvor mohol vykonať svoju súdnu funkciu spočívajúcu v posúdení, v rámci jediného konania, či dotknutý členský štát splnil svoje povinnosti v oblasti oznámenia opatrení na prebratie dotknutej smernice a prípadne vo vyhodnotení závažnosti takto konštatovaného nesplnenia povinnosti a uložení peňažnej sankcie, ktorú považuje za najvhodnejšiu vo vzťahu k okolnostiam prípadu [rozsudky z 8. júla 2019, Komisia/Belgicko (Článok 260 ods. 3 ZFEÚ – Širokopásmové siete), C‑543/17, EU:C:2019:573, bod 58; zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 45, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 55].

30

V tomto kontexte Súdny dvor vyložil výraz „povinnosť oznámiť opatrenie [na prebratie]“ uvedený v článku 260 ods. 3 ZFEÚ v tom zmysle, že sa týka povinnosti členských štátov poskytnúť dostatočne jasné a presné informácie, pokiaľ ide o opatrenia na prebratie smernice. S cieľom splniť povinnosť právnej istoty a zabezpečiť prebratie všetkých ustanovení tejto smernice na celom dotknutom území sú členské štáty povinné uviesť v prípade každého ustanovenia uvedenej smernice vnútroštátne ustanovenia alebo ustanovenia zabezpečujúce jej prebratie. Ak už k tomuto oznámeniu spolu s prípadným predložením tabuľky zhody došlo, prináleží Komisii, aby na účely uplatnenia návrhu na uloženie dotknutému členskému štátu peňažnej sankcie stanovenej v článku 260 ods. 3 ZFEÚ preukázala, že niektoré opatrenia na prebratie zjavne chýbajú alebo nepokrývajú celé územie dotknutého členského štátu, pričom Súdnemu dvoru neprináleží, aby v rámci súdneho konania začatého podľa tohto ustanovenia preskúmal, či vnútroštátne opatrenia oznámené Komisii zabezpečujú správne prebratie ustanovení dotknutej smernice [rozsudky z 8. júla 2019, Komisia/Belgicko (Článok 260 ods. 3 ZFEÚ – Širokopásmové siete), C‑543/17, EU:C:2019:573, bod 59; zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 46, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 56].

31

Keďže, ako vyplýva z bodov 20 a 21 tohto rozsudku, je preukázané, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku Španielske kráľovstvo neoznámilo Komisii žiadne opatrenie na prebratie smernice 2016/680 v zmysle článku 260 ods. 3 ZFEÚ, takto konštatované nesplnenie povinnosti patrí do pôsobnosti tohto ustanovenia.

32

Pokiaľ ide o otázku, či, ako tvrdí Poľská republika, Komisia musí v každom jednotlivom prípade odôvodniť svoje rozhodnutie žiadať peňažnú sankciu podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ, alebo či tak môže urobiť bez odôvodnenia vo všetkých prípadoch, ktoré patria do pôsobnosti tohto ustanovenia, treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že Komisia má ako strážkyňa Zmlúv na základe článku 17 ods. 1 druhej vety ZEÚ diskrečnú právomoc na prijatie takéhoto rozhodnutia [rozsudok z 13. januára 2021, Komisia/Slovinsko (MiFID II), C‑628/18, EU:C:2021:1, bod 47]. Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že podmienky uplatnenia článku 260 ods. 3 ZFEÚ nemôžu byť reštriktívnejšie ako podmienky uplatnenia článku 258 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 49, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 59]. Okrem toho podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ len Súdny dvor má právomoc uložiť členskému štátu peňažnú sankciu. Keď Súdny dvor prijme takéto rozhodnutie na konci kontradiktórneho prejednania, musí ho odôvodniť. Preto neexistencia odôvodnenia zo strany Komisie, pokiaľ ide o jej voľbu navrhnúť na Súdnom dvore uplatnenie článku 260 ods. 3 ZFEÚ, nemá vplyv na procesné záruky dotknutého členského štátu [rozsudky zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 50, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 60].

33

Treba dodať, že okolnosť, že Komisia nemusí v každom jednotlivom prípade odôvodniť svoje rozhodnutie domáhať sa peňažnej sankcie podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ, nezbavuje túto inštitúciu povinnosti odôvodniť povahu a výšku požadovanej peňažnej sankcie, pričom v tejto súvislosti zohľadňuje usmernenia, ktoré prijala, ako sú tie, ktoré sú obsiahnuté v oznámeniach Komisie, ktoré, hoci nie sú pre Súdny dvor záväzné, prispievajú k zabezpečeniu transparentnosti, predvídateľnosti a právnej istoty konania vedeného Komisiou [rozsudky zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 51, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 61].

34

Táto požiadavka odôvodnenia povahy a výšky požadovanej peňažnej sankcie je o to dôležitejšia, že na rozdiel od toho, čo je stanovené v odseku 2 článku 260 ZFEÚ, odsek 3 tohto článku stanovuje, že v rámci konania začatého na základe tohto ustanovenia má Súdny dvor len obmedzenú mieru voľnej úvahy, keďže v prípade konštatovania nesplnenia povinnosti zo strany Súdneho dvora je Súdny dvor viazaný návrhmi Komisie, pokiaľ ide o povahu peňažnej sankcie, ktorú môže uložiť a ktorá môže byť uložená [rozsudky zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 52, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 62].

35

Z článku 260 ods. 3 ZFEÚ totiž vyplýva, že prináleží Komisii, aby uviedla „výšku paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má dotknutý členský štát zaplatiť“, ale že Súdny dvor môže uložiť peňažnú sankciu „najviac vo výške navrhnutej“ Komisiou. Autori Zmluvy o FEÚ tak vytvorili priamu súvislosť medzi sankciou požadovanou Komisiou a sankciou, ktorú môže Súdny dvor uložiť na základe tohto ustanovenia [rozsudky zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 53, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 63].

36

Pokiaľ ide o tvrdenie Španielskeho kráľovstva založené na tom, že v prejednávanej veci bolo konanie pred podaním žaloby začaté výzvou, ktorej lehota na odpoveď uplynula menej než mesiac pred rozpustením národného parlamentu a začatím volebného procesu, treba na jednej strane uviesť, že výzva bola zaslaná po uplynutí lehoty na prebratie stanovenej v smernici 2016/680 a že prináleží členským štátom, aby iniciovali postup prijatia opatrení potrebných na zabezpečenie prebratia smernice bez toho, aby čakali na to, ako im Komisia zašle výzvu. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž vydanie výzvy podľa článku 258 prvého odseku ZFEÚ predpokladá v prvom rade, že Komisia môže platne uplatňovať nesplnenie povinnosti prináležiacej dotknutému členskému štátu [rozsudok z 5. decembra 2019, Komisia/Španielsko (Programy odpadového hospodárstva), C‑642/18, EU:C:2019:1051, bod 17 a citovaná judikatúra].

37

Na druhej strane a v každom prípade úvahy, ktoré viedli Komisiu k podaniu žaloby o nesplnenie povinnosti proti Španielskemu kráľovstvu a k tomu, že tak urobila k dátumu, ktorý si zvolila, nemôžu narušiť uplatniteľnosť článku 260 ods. 3 ZFEÚ alebo prípustnosť žaloby podanej na základe tohto ustanovenia [rozsudky zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 55, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 65].

38

Treba preto konštatovať, že článok 260 ods. 3 ZFEÚ sa uplatňuje na situáciu, o akú ide v prejednávanej veci.

39

Pokiaľ ide o výšku peňažných sankcií, ktoré sa majú uložiť, Komisia sa v súlade so stanoviskom vyjadreným v bode 23 oznámenia uverejneného 15. januára 2011, nazvaného „Vykonávanie článku 260 ods. 3 ZFEÚ“ (Ú. v. EÚ C 12, 2011, s. 1) domnieva, že keďže nesplnenie povinnosti oznámiť opatrenia na prebratie smernice nie je menej závažné ako nesplnenie povinnosti, ktoré môže byť predmetom sankcií uvedených v článku 260 ods. 2 ZFEÚ, spôsoby výpočtu finančných sankcií uvedených v článku 260 ods. 3 ZFEÚ musia byť rovnaké ako tie, ktoré sa uplatňujú v rámci postupu definovaného v odseku 2 tohto článku.

40

V prejednávanej veci so zreteľom po prvé na význam ustanovení práva Únie, ktoré boli porušené, pričom ochrana osobných údajov je základným právom, ako to vyplýva z článku 8 Charty základných práv Európskej únie a z článku 16 ZFEÚ, po druhé na existenciu konkrétnych aktov práva Únie týkajúcich sa ochrany osobných údajov, a to nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1), smernicu 2016/680, ale tiež rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 2008, s. 60), prostredníctvom vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá by ich prebrala, a po tretie na skutočnosť, že Španielske kráľovstvo neprijalo žiadne opatrenie na prebratie smernice 2016/680, Komisia navrhuje stanoviť koeficient závažnosti 10 na stupnici od 1 do 20. Pokiaľ ide o dĺžku trvania porušenia, Komisia dospela k záveru, že koeficient 1,4 na stupnici od 1 do 3 je primeraný. Vzhľadom na to, že Komisia na tieto koeficienty uplatnila multiplikačný faktor „n“ stanovený pre Španielske kráľovstvo, a to 2,06, a paušálnu sumu 3105 eur, navrhuje uloženie denného penále vo výške 89548,20 eura (3105 x 10 x 1,4 x 2,06) za každý deň omeškania pri prebratí smernice 2016/680.

41

Táto inštitúcia okrem toho navrhuje uloženie paušálnej pokuty, ktorej výška sa vypočítava podľa usmernení obsiahnutých v jej oznámení z 13. decembra 2005, nazvanom „Vykonávanie článku 228 Zmluvy o ES“ [SEK(2005) 1658], v znení oznámenia z 13. decembra 2017, nazvanom „Aktualizácia údajov používaných pri výpočte paušálnej pokuty a penále, ktoré Komisia bude navrhovať Súdnemu dvoru v konaniach o nesplnení povinnosti“ [C(2017) 8720], a jej oznámenia z 25. februára 2019, nazvanom „Úprava metódy výpočtu paušálnej pokuty a denného penále, ktoré Komisia navrhuje v rámci postupu v prípade nesplnenia povinnosti vedeného na Súdnom dvore Európskej únie“ (Ú. v. EÚ C 70, 2019, s. 1; ďalej len „oznámenie z roku 2019“). Ako vyplýva z prílohy II tohto posledného oznámenia, minimálna paušálna pokuta pre Španielske kráľovstvo predstavuje 5290000 eur. S výhradou, že táto suma bude v prejednávanej veci prekročená, Komisia navrhuje stanoviť dennú sumu slúžiacu na výpočet tak, že sa jednotný základný paušál vynásobí koeficientom závažnosti a faktorom „n“. V prejednávanej veci tak denná suma predstavuje 1035 x 10 x 2,06 = 21321 eur za deň.

42

Za týchto podmienok Komisia navrhuje, aby Súdny dvor uložil Španielskemu kráľovstvu povinnosť zaplatiť paušálnu pokutu na základe dennej sumy 21321 eur vynásobenej počtom dní, ktoré uplynuli medzi 7. májom 2018, teda dňom nasledujúcim po dni uplynutia lehoty na prebratie stanovenej v smernici 2016/680, a dňom odstránenia nesplnenia povinnosti, alebo ak k odstráneniu nedôjde, dňom vyhlásenia rozsudku podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ.

43

Španielske kráľovstvo sa domnieva, že skutočnosť, že Komisia požadovala uloženie finančných sankcií, je vzhľadom na inštitucionálne okolnosti prejednávanej veci neprimeraná.

44

Podobne ako Súdny dvor rozhodol najmä vo svojich rozsudkoch z 30. mája 2013, Komisia/Švédsko (C‑270/11, EU:C:2013:339), a z 19. decembra 2012, Komisia/Írsko (C‑279/11, neuverejnený, EU:C:2012:834), treba konštatovať, že osobitné okolnosti charakterizujúce prejednávanú vec predstavujú poľahčujúce okolnosti a v dôsledku toho treba sankcie navrhnuté Komisiou znížiť. Návrhy Komisie týkajúce sa peňažných sankcií napokon nie sú pre Súdny dvor záväzné a sú iba užitočným návodom. Rovnako tak usmernenia akými sú tie, ktoré sú uvedené v rôznych oznámeniach Komisie, nie sú pre Súdny dvor záväzné, ale iba prispievajú k zabezpečeniu transparentnosti, predvídateľnosti a právnej istoty opatrení samotnej Komisie, keď táto inštitúcia predkladá návrhy Súdnemu dvoru.

45

Podľa Španielskeho kráľovstva má mať totiž Súdny dvor v rámci konania podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ možnosť voľne stanoviť uložené penále vo výške a vo forme, ktorú považuje za primeranú na to, aby podnietili dotknutý členský štát k ukončeniu nesplnenia povinnosti. Súdnemu dvoru pri výkone jeho voľnej úvahy v tejto oblasti prináleží, aby stanovil penále takým spôsobom, aby bolo jednak prispôsobené okolnostiam a jednak primerané konštatovanému nesplneniu povinnosti, ako aj platobnej schopnosti dotknutého členského štátu.

46

V prejednávanej veci je na jednej strane s cieľom dodržať článok 4 ods. 2 ZEÚ neprimerané uložiť Španielskemu kráľovstvu, aby zaplatilo denné penále, hoci vláda nemala v rámci poslaneckej snemovne väčšinu, a vybavovala už len bežné záležitosti. Ak by sa však takéto penále malo uložiť, treba na zabezpečenie jeho primeranej a rozumnej povahy vypočítať jeho výšku za obdobie medzi dňom vytvorenia vlády, ktorá má všetky svoje právomoci, a dňom vykonania rozsudku v celom rozsahu.

47

Na druhej strane treba zohľadniť skutočnosť, že vzhľadom na to, že lehota na odpoveď na výzvu uplynula jeden mesiac pred rozpustením parlamentu, nebolo možné ukončiť vytýkané nesplnenie povinnosti uplatnením riadneho legislatívneho postupu na prijatie požadovaných ustanovení. Ak by Súdny dvor za takýchto okolností uložil Španielskemu kráľovstvu paušálnu pokutu v súlade s návrhom Komisie, vytvoril by „nebezpečný precedens“. Treba zabrániť tomu, aby Komisia v nadväznosti na prejednávanú vec mohla použiť postup podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ spôsobom, ktorý umožňuje neprimeraným spôsobom ovplyvňovať ústavné fungovanie členských štátov. Uloženie paušálnej pokuty tak nie je primerané, keďže zaplatenie denného penále je v prejednávanej veci postačujúce.

48

V prípade, že by sa však Súdny dvor domnieval, že uloženie paušálnej pokuty je vhodné, Španielske kráľovstvo tvrdí, že suma navrhnutá Komisiou je neprimeraná. Medzi faktory, ktoré má Súdny dvor pri stanovení paušálnej pokuty zohľadniť, patria také skutočnosti, ako je závažnosť zisteného porušenia a obdobie, počas ktorého toto porušenie pretrvávalo. Pokiaľ ide o obdobie, počas ktorého k porušovaniu došlo, tento členský štát sa domnieva, že na účely dodržania požiadaviek stanovených v článku 4 ods. 2 ZEÚ treba vylúčiť obdobia, počas ktorých vláda vybavovala výlučne bežné záležitosti. V prejednávanej veci tvrdí, že obdobie, ktoré uplynulo od 4. marca 2019, nemožno na účely určenia dĺžky trvania porušenia zohľadniť.

49

Okrem toho konfigurácia kritérií na vyčíslenie peňažných sankcií, ktoré má Súdny dvor uložiť, vyvoláva dôležitú otázku metódy stanovenia koeficientu „n“ spôsobmi definovanými Komisiou v jej oznámení z roku 2019. V prejednávanej veci nie je táto otázka bezvýznamná, keďže podľa metódy použitej Komisiou výška minimálnej paušálnej pokuty, ktorá z nej vyplýva pre Španielske kráľovstvo, stavia tento členský štát na štvrté miesto medzi členskými štátmi, ktorých príspevok je z tohto titulu najvyšší. Ak by sa Súdny dvor naopak rozhodol použiť ako „rozhodujúci faktor“ pri výpočte koeficientu „n“ hrubý domáci produkt (HDP), Španielske kráľovstvo by sa vzhľadom na HDP na obyvateľa nachádzalo na štrnástom mieste. Podľa uvedeného členského štátu tak metóda výpočtu tohto koeficientu môže viesť k neodôvodneným rozdielom medzi členskými štátmi, zatiaľ čo Komisia sa podľa svojho oznámenia z roku 2019 usilovala práve o to, aby sa týmto rozdielom zabránilo.

50

Poľská republika najmä tvrdí, že judikatúru týkajúcu sa článku 260 ods. 2 ZFEÚ nemožno automaticky uplatniť na odsek 3 toho istého článku, keďže tento odsek 3 má za cieľ sankcionovať menej závažné porušenie, než je porušenie uvedené v tomto odseku 2, spočívajúce v nedodržaní prvého rozsudku Súdneho dvora o konštatovaní nesplnenia povinnosti. Koeficient závažnosti 10 použitý Komisiou je v každom prípade neprimeraný vzhľadom na závažnosť namietaného nesplnenia povinnosti, keďže nezohľadňuje skutočné riziko dôsledkov tvrdeného nesplnenia povinnosti na verejné a súkromné záujmy. Komisia okrem toho nezohľadnila skutočnosť, že samotná smernica 2016/680 stanovuje, že automatizované systémy spracúvania vytvorené pred 6. májom 2016 môžu byť za určitých podmienok zosúladené s požiadavkami smernice najneskôr do 6. mája 2023 alebo v dlhšej lehote. Výška paušálnej pokuty navrhnutá Komisiou by preto mala byť znížená.

51

Na úvod treba pripomenúť, že nesplnenie povinnosti členským štátom oznámiť opatrenia na prebratie smernice, či už ide o úplnú, alebo čiastočnú absenciu informácie, alebo o nedostatočne jasnú a presnú informáciu, môže samo osebe odôvodniť začatie konania upraveného v článku 258 ZFEÚ vedúceho k určeniu nesplnenia tejto povinnosti [rozsudky z 8. júla 2019, Komisia/Belgicko (Článok 260 ods. 3 ZFEÚ – Širokopásmové siete), C‑543/17, EU:C:2019:573, bod 51; zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 64, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 74].

52

Na druhej strane cieľom, ktorý sa sleduje zavedením mechanizmu uvedeného v článku 260 ods. 3 ZFEÚ, je nielen podnietiť členské štáty, aby v čo najkratšej lehote ukončili nesplnenie povinnosti, ktoré by v prípade absencie takéhoto opatrenia malo tendenciu pretrvávať, ale aj zmierňovať a zrýchliť konanie o uložení peňažných sankcií v súvislosti s nesplnením povinnosti oznámiť vnútroštátne opatrenie, ktorým sa preberá smernica prijatá v súlade s legislatívnym postupom, pričom treba spresniť, že pred zavedením takéhoto mechanizmu mohlo k uloženiu finančnej sankcie členským štátom, ktoré v lehotách nedosiahli súlad s predchádzajúcim rozsudkom Súdneho dvora a nesplnili si svoju povinnosť prebratia, dôjsť až niekoľko rokov po vydaní tohto posledného uvedeného rozsudku [rozsudky z 8. júla 2019, Komisia/Belgicko (Článok 260 ods. 3 ZFEÚ – Širokopásmové siete), C‑543/17, EU:C:2019:573, bod 52; zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 64, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 74].

53

Treba konštatovať, že na účely dosiahnutia cieľa sledovaného článkom 260 ods. 3 ZFEÚ sú stanovené dva druhy peňažných sankcií, a to paušálna pokuta a penále.

54

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že uplatnenie jedného alebo druhého z týchto dvoch opatrení závisí od spôsobilosti každého z nich dosiahnuť sledovaný cieľ v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Ak sa zdá, že uloženie penále je osobitne vhodné na podnietenie členského štátu, aby v čo najkratšom čase ukončil nesplnenie povinnosti, ktoré by mohlo bez prijatia takéhoto opatrenia pretrvávať, uloženie paušálnej pokuty spočíva skôr v posúdení dôsledkov, ktoré má nevykonanie povinností dotknutým členským štátom na súkromné a verejné záujmy, najmä ak nesplnenie povinnosti pretrvávalo počas dlhého obdobia [rozsudky zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 66, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 76].

55

Pokiaľ ide v prvom rade o možnosť uložiť v danej veci penále, treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora je uloženie penále v zásade odôvodnené len vtedy, ak nesplnenie povinnosti, ktoré má toto penále sankcionovať, pretrváva až do posúdenia skutkových okolností Súdnym dvorom [rozsudok z 8. júla 2019, Komisia/Belgicko (Článok 260 ods. 3 ZFEÚ – Širokopásmové siete), C‑543/17, EU:C:2019:573, bod 60].

56

Súdny dvor rozhodol, že táto judikatúra týkajúca sa článku 260 ods. 2 ZFEÚ sa musí uplatniť analogicky v prípade článku 260 ods. 3 ZFEÚ, keďže penále na základe týchto dvoch ustanovení sledujú ten istý cieľ, a to podnietiť členský štát, aby v čo najkratšom čase ukončil nesplnenie povinnosti, ktoré by v prípade absencie takéhoto opatrenia mohlo pretrvávať [rozsudok z 8. júla 2019, Komisia/Belgicko (Článok 260 ods. 3 ZFEÚ – Širokopásmové siete), C‑543/17, EU:C:2019:573, bod 61].

57

Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že posúdenie skutkového stavu treba považovať za posúdenie ku dňu ukončenia konania (pozri najmä rozsudok z 13. januára 2021, Komisia/Slovinsko (MiFID II), C‑628/18, EU:C:2021:1, bod 81 a citovanú judikatúru).

58

Z toho vyplýva, že na účely určenia, či uloženie penále v prejednávanej veci pripadá do úvahy, treba najskôr preskúmať, či nesplnenie povinnosti vytýkané Španielskemu kráľovstvu na základe článku 260 ods. 3 ZFEÚ, ako bolo konštatované v bode 21 tohto rozsudku, pretrvávalo až do dňa ukončenia konania, ku ktorému došlo 6. mája 2020.

59

V tejto súvislosti z písomných pripomienok a z dokumentov predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že ku dňu skončenia písomnej časti konania Španielske kráľovstvo neprijalo, a teda ani neoznámilo opatrenia potrebné na zabezpečenie prebratia ustanovení smernice 2016/680 do španielskeho práva.

60

Za týchto podmienok treba konštatovať, že Španielske kráľovstvo tým, že k tomuto dátumu neprijalo opatrenia potrebné na prebratie ustanovení smernice 2016/680 do vnútroštátneho práva, ani a fortiori tieto opatrenia na prebratie neoznámilo Komisii, pokračovalo v neplnení svojich povinností.

61

Súdny dvor sa preto domnieva, že uloženie povinnosti Španielskemu kráľovstvu zaplatiť penále požadované Komisiou predstavuje vhodný finančný prostriedok na zabezpečenie toho, aby tento členský štát čo najskôr ukončil konštatované nesplnenie povinnosti a dodržal povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice 2016/680. Naproti tomu, keďže nemožno vylúčiť, že ku dňu vyhlásenia rozsudku v tejto veci dôjde k úplnému prebratiu uvedenej smernice, toto penále musí byť uložené len v rozsahu, v akom nesplnenie povinnosti bude pretrvávať ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku.

62

Treba pripomenúť, že Súdnemu dvoru pri výkone voľnej úvahy v danej oblasti prináleží, aby stanovil také penále, ktoré je na jednej strane prispôsobené okolnostiam a primerané zistenému nesplneniu povinnosti, ako aj platobnej schopnosti dotknutého členského štátu, a na druhej strane v súlade s článkom 260 ods. 3 druhým pododsekom ZFEÚ nepresahuje sumu uvedenú Komisiou [rozsudok z 8. júla 2019, Komisia/Belgicko (Článok 260 ods. 3 ZFEÚ – Širokopásmové siete), C‑543/17, EU:C:2019:573, bod 83].

63

V rámci posúdenia Súdnym dvorom na účely stanovenia výšky penále patria medzi kritériá, ktoré treba zohľadniť na zabezpečenie toho, aby malo toto penále donucovací charakter a aby sa právo Únie uplatňovalo jednotne a účinne, v zásade dĺžka trvania porušenia, stupeň jeho závažnosti a platobná schopnosť dotknutého členského štátu. Pri uplatňovaní týchto kritérií musí Súdny dvor zohľadniť najmä dôsledky, ktoré má nesplnenie povinnosti na dotknuté verejné a súkromné záujmy, ako aj naliehavosť, s akou je potrebné dosiahnuť to, aby si dotknutý členský štát splnil svoje povinnosti [rozsudok z 8. júla 2019, Komisia/Belgicko (Článok 260 ods. 3 ZFEÚ – Širokopásmové siete), C‑543/17, EU:C:2019:573, bod 84].

64

Pokiaľ ide o závažnosť porušenia, treba pripomenúť, že povinnosť prijať vnútroštátne opatrenia na zabezpečenie úplného prebratia smernice a povinnosť oznámiť tieto opatrenia Komisii predstavujú podstatné povinnosti členských štátov s cieľom zabezpečiť úplnú účinnosť práva Únie a že nesplnenie týchto povinností treba preto považovať za značne závažné [rozsudky z 8. júla 2019, Komisia/Belgicko (Článok 260 ods. 3 ZFEÚ – Širokopásmové siete), C‑543/17, EU:C:2019:573, bod 85; zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 73, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 82].

65

V prejednávanej veci treba konštatovať, ako vyplýva z bodu 21 tohto rozsudku, že Španielske kráľovstvo si ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, teda k 25. marcu 2019, nesplnilo povinnosti prebratia, ktoré mu prináležia, takže účinnosť práva Únie nebola vždy zabezpečená. Závažnosť tohto nesplnenia povinnosti je umocnená okolnosťou, že Španielske kráľovstvo k tomuto dátumu ešte neoznámilo žiadne opatrenie na prebratie smernice 2016/680.

66

Čo sa týka dĺžky trvania porušenia, tá sa musí posudzovať s ohľadom na okamih, ku ktorému Súdny dvor posudzuje skutkové okolnosti, a nie na okamih, keď sa naň Komisia obrátila [rozsudok z 8. júla 2019, Komisia/Belgicko (Článok 260 ods. 3 ZFEÚ – Širokopásmové siete), C‑543/17, EU:C:2019:573, bod 87].

67

V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 57 tohto rozsudku, ku dňu skončenia písomnej časti konania na Súdnom dvore vytýkané nesplnenie povinnosti ešte nebolo ukončené. Treba teda konštatovať, že toto nesplnenie povinnosti trvá od uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, a to od 25. marca 2019. Dĺžka trvania porušenia viac než rok a pol je však značná vzhľadom na skutočnosť, že podľa článku 63 smernice 2016/680 boli členské štáty povinné prebrať ustanovenia uvedenej smernice najneskôr do 6. mája 2018.

68

Vzhľadom na vyššie uvedené a s prihliadnutím na voľnú úvahu priznanú Súdnemu dvoru článkom 260 ods. 3 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že Súdny dvor nemôže, pokiaľ ide o penále, ktoré ukladá, prekročiť sumu uvedenú Komisiou, treba v prípade, že nesplnenie povinnosti konštatované v bode 21 tohto rozsudku bude pretrvávať v deň vyhlásenia tohto rozsudku, zaviazať Španielske kráľovstvo, aby Komisii zaplatilo od tohto dátumu až do okamihu, keď tento členský štát ukončí konštatované nesplnenie povinnosti, denné penále vo výške 89000 eur.

69

Pokiaľ ide po druhé o možnosť uložiť v prejednávanej veci paušálnu pokutu, treba pripomenúť, že je úlohou Súdneho dvora, aby v každej veci a v závislosti od okolností veci, v ktorej koná, ako aj od stupňa presvedčovania a odrádzania, ktorý považuje za potrebný, uložil primerané peňažné sankcie, aby sa najmä zabránilo opakovaniu podobných porušení práva Únie [rozsudky z 8. júla 2019, Komisia/Belgicko (Článok 260 ods. 3 ZFEÚ – Širokopásmové siete), C‑543/17, EU:C:2019:573, bod 78; zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 68, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 78].

70

V prejednávanej veci treba konštatovať, že bez ohľadu na skutočnosť, že Španielske kráľovstvo spolupracovalo s útvarmi Komisie počas celého konania pred podaním žaloby a informovalo ich o dôvodoch, ktoré mu bránili zabezpečiť prebratie smernice 2016/680 do vnútroštátneho práva, všetky právne a skutkové okolnosti súvisiace s konštatovaným nesplnením povinnosti, a to skutočnosť, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, a dokonca aj v čase podania tejto žaloby, vôbec neboli oznámené opatrenia potrebné na prebratie smernice 2016/680, je ukazovateľom toho, že účinná prevencia budúceho opakovania analogických porušení práva Únie si vyžaduje prijatie odrádzajúceho opatrenia, akým je uloženie paušálnej pokuty [rozsudky zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 69, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 79].

71

Toto posúdenie nie je spochybnené tvrdením uvedeným v bode 36 tohto rozsudku. Ako bolo pripomenuté na jednej strane v tomto bode, prináleží totiž najmä Komisii posúdiť, či má konať voči členskému štátu a vybrať si okamih, kedy začne konanie o nesplnení povinnosti proti nemu. Na druhej strane sa netvrdí, že lehoty na odpoveď, ktoré boli v prejednávanej veci stanovené vo výzve a v odôvodnenom stanovisku, sú osobitne krátke alebo neprimerané a mohli by spochybniť ciele konania pred podaním žaloby, a to dať dotknutému členskému štátu príležitosť, aby splnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie, a aby sa mohol účinne brániť proti výhradám vzneseným Komisiou [rozsudok z 19. septembra 2017, Komisia/Írsko (Registračná daň), C‑552/15, EU:C:2017:698, bod 28 a citovaná judikatúra]. Ako to okrem toho vyplýva zo skutočností uvedených v bodoch 5 a 6 tohto rozsudku, Španielske kráľovstvo si bolo plne vedomé skutočnosti, že si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 63 smernice 2016/680, prinajmenšom od 7. mája 2018.

72

Uvedené posúdenie nie je spochybnené ani tvrdením založeným na inštitucionálnej situácii Španielskeho kráľovstva medzi 27. aprílom 2016, dátumom prijatia smernice 2016/680, a 6. májom 2018, t. j. dátumom uplynutia lehoty na prebratie stanovenej v uvedenej smernici, ktorá sa vyznačovala opakovanými rozpusteniami národného parlamentu, dočasnou povahou vlády a konaním nových volieb. Súdny dvor totiž rozhodol, že v takej situácii, ktorá je podobná situácii v prejednávanej veci, sa na takéto okolnosti nemožno odvolávať na účely odôvodnenia nesplnenia povinností vyplývajúcich z práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2017, Komisia/Španielsko, C‑388/16, neuverejnený, EU:C:2017:548, bod 41).

73

Pokiaľ ide o výpočet paušálnej pokuty, ktorú je vhodné uložiť v prejednávanej veci, treba pripomenúť, že pri výkone svojej voľnej úvahy v tejto oblasti, ako je vymedzená v návrhoch Komisie, Súdnemu dvoru prináleží, aby stanovil výšku paušálnej pokuty, ktorú môže členský štát uložiť podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ tak, aby bola jednak prispôsobená okolnostiam, a jednak primeraná spáchanému porušeniu. Medzi relevantné faktory patrí v tomto smere závažnosť konštatovaného nesplnenia povinnosti, jeho trvanie a platobná schopnosť dotknutého členského štátu [rozsudky zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 72, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí),C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 81].

74

Pokiaľ ide po prvé o závažnosť porušenia, treba pripomenúť, že povinnosť prijať vnútroštátne opatrenia na zabezpečenie úplného prebratia smernice a povinnosť oznámiť tieto opatrenia Komisii predstavujú podstatné povinnosti členských štátov s cieľom zabezpečiť úplnú účinnosť práva Únie a že nesplnenie týchto povinností treba preto považovať za značne závažné [rozsudky z 8. júla 2019, Komisia/Belgicko (Článok 260 ods. 3 ZFEÚ – Širokopásmové siete), C‑543/17, EU:C:2019:573, bod 85; zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 73, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 82].

75

K tomu treba dodať, že cieľom smernice 2016/680 je prispieť k vytvoreniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Únii, pričom zároveň zavádza pevný a koherentný rámec ochrany osobných údajov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie základného práva na ochranu fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov, ktoré je uznané v článku 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a v článku 16 ods. 1 ZFEÚ. Neexistencia alebo nedostatok pravidiel na vnútroštátnej úrovni zaručujúcich riadne fungovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Únii sa musia považovať za obzvlášť závažné s prihliadnutím na ich dôsledky na verejné a súkromné záujmy v rámci Únie.

76

Závažnosť konštatovaného nesplnenia povinnosti je navyše umocnená okolnosťou, že Španielske kráľovstvo ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, t. j. k 25. marcu 2019, ale aj ku dňu skončenia písomnej časti konania pred Súdnym dvorom, ešte neprijalo žiadne opatrenie na prebratie smernice 2016/680.

77

Tvrdenie uvedené Španielskym kráľovstvom na odôvodnenie omeškania pri prebratí smernice 2016/680, teda skutočnosť, že vláda mohla počas dlhého obdobia vykonávať len bežné záležitosti, nemôže mať vplyv na závažnosť dotknutého porušenia, keďže podľa ustálenej judikatúry prax alebo situácie vo vnútroštátnom poriadku členského štátu nemôžu odôvodniť nedodržanie povinností a lehôt vyplývajúcich zo smerníc Únie, a teda ani ich oneskorené alebo neúplné prebratie (rozsudok z 13. júla 2017, Komisia/Španielsko, C‑388/16, neuverejnený, EU:C:2017:548, bod 41).

78

V tejto súvislosti treba dodať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Španielske kráľovstvo, osobitné inštitucionálne okolnosti, akými sú tie charakterizujúce toto nesplnenie povinnosti, nemožno považovať za poľahčujúce okolnosti v zmysle judikatúry Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. mája 2013, Komisia/Švédsko, C‑270/11, EU:C:2013:339, body 54 a 55).

79

Pokiaľ ide po druhé o trvanie porušenia, treba pripomenúť, že toto porušenie treba v zásade posudzovať s ohľadom na dátum, ku ktorému Súdny dvor posudzuje skutkové okolnosti, a nie na deň, keď sa Komisia obrátila na Súdny dvor. Toto posúdenie skutkového stavu treba považovať za posúdenie ku dňu ukončenia konania [rozsudky zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 77, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 86].

80

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetné nesplnenie povinnosti ešte nebolo ukončené ku dňu skončenia písomnej časti konania, ku ktorému došlo 6. mája 2020.

81

Pokiaľ ide o začiatok obdobia, ktoré treba zohľadniť pri stanovení výšky paušálnej pokuty, ktorá sa má uložiť podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ, Súdny dvor rozhodol, že na rozdiel od denného penále, dňom, ktorý sa má zohľadniť na účely posúdenia dĺžky trvania predmetného nesplnenia povinnosti nie je deň uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, ale dátum, ku ktorému uplynie lehota na prebratie stanovená v dotknutej smernici [rozsudky zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 79, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 90].

82

V prejednávanej veci je nesporné, že ku dňu uplynutia lehoty na prebratie stanovenej v článku 63 smernice 2016/680, teda k 6. máju 2018, Španielske kráľovstvo neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na zabezpečenie prebratia tejto smernice, a teda neoznámilo Komisii ani opatrenia na jej prebratie. Z toho vyplýva, že dotknuté nesplnenie povinnosti trvalo dva roky.

83

Pokiaľ ide po tretie o platobnú schopnosť dotknutého členského štátu, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že treba zobrať do úvahy najnovší vývoj hrubého domáceho produktu (HDP) členského štátu v čase posudzovania skutkového stavu Súdnym dvorom [rozsudky zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 85, a zo 16. júla 2020, Komisia/Írsko (Boj proti praniu špinavých peňazí), C‑550/18, EU:C:2020:564, bod 97].

84

Vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci a vzhľadom na voľnú úvahu priznanú Súdnemu dvoru v článku 260 ods. 3 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že Súdny dvor nemôže, pokiaľ ide o paušálnu pokutu, ktorej zaplatenie ukladá, prekročiť sumu uvedenú Komisiou, treba konštatovať, že účinná prevencia opakovania porušení podobných porušovaniu článku 63 smernice 2016/680 v budúcnosti, ovplyvňujúceho plnú účinnosť práva Únie je takej povahy, že si vyžaduje uloženie paušálnej pokuty, ktorej výška musí byť stanovená na 15000000 eur.

85

V dôsledku toho je potrebné uložiť Španielskemu kráľovstvu povinnosť zaplatiť Komisii paušálnu pokutu vo výške 15000000 eur.

86

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania, a Španielske kráľovstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť mu povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené Komisiou.

87

Podľa článku 140 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, podľa ktorého členské štáty, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania, Poľská republika znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto: