–

slovenská vláda, v zastúpení: B. Ricziová, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Goddin a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66), zmenenej smernicou Komisie 2011/90/EÚ zo 14. novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 296, 2011, s. 35) (ďalej len „smernica 2008/48“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spotrebiteľom RN a spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. (ďalej len „Home Credit“) vo veci zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi týmto spotrebiteľom a touto spoločnosťou, v rámci ktorej nie je uvedená jedna konkrétna sadzba ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“).

3

Odôvodnenia 9, 19 a 31 smernice 2008/48 znejú takto:

4

Článok 1 tejto smernice spresňuje, že účelom tejto smernice je harmonizovať určité aspekty právnych noriem členských štátov, ktoré sa týkajú zmlúv o spotrebiteľskom úvere.

5

Článok 3 písm. i) uvedenej smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

6

Článok 4 smernice 2008/48 sa týka štandardných informácií, ktoré má obsahovať reklama týkajúca sa zmlúv o úvere. Stanovuje, že každá reklama na tieto zmluvy, v ktorej sa uvádza úroková sadzba alebo akékoľvek číselné údaje súvisiace s nákladmi spotrebiteľa spojenými s úverom, musí zrozumiteľne, stručne a zreteľne uvádzať štandardné informácie pomocou reprezentatívneho príkladu. Medzi tieto informácie patrí najmä RPMN.

7

Článok 10 tejto smernice s názvom „Informácie, ktoré má obsahovať zmluva o úvere“ v odseku 2 písm. g) stanovuje:

„Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:

…

8

Podľa článku 19 uvedenej smernice s názvom „Výpočet [RPMN]“:

„1.   [RPMN], ktorá sa na ročnom základe rovná aktuálnej hodnote všetkých záväzkov (čerpania, splátky a poplatky), budúcich alebo súčasných, na ktorých sa dohodli veriteľ a spotrebiteľ, sa vypočíta na základe matematického vzorca uvedeného v prílohe I časti I.

2.   Na účel výpočtu [RPMN] sa určia celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo služieb bez ohľadu na to, či sa transakcia vykoná v hotovosti, alebo na úver.

Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpanie, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpanie a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, pokiaľ otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

3.   Pri výpočte [RPMN] sa vychádza z predpokladu, že zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o úvere.

4.   V prípade zmlúv o úvere s doložkami, ktoré umožňujú zmeny úrokovej sadzby úveru, a v prípade potreby poplatkov zahrnutých v [RPMN], ktoré sa však nedajú stanoviť v čase výpočtu, sa pri výpočte [RPMN] vychádza z predpokladu, že úroková sadzba úveru a ostatné poplatky zostanú fixné vo vzťahu k pôvodnej úrovni a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o úvere.

5.   V prípade potreby sa pri výpočte [RPMN] môžu použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe I.

Ak predpoklady uvedené v tomto článku a v časti II prílohy I na jednotný výpočet [RPMN] nestačia alebo už nie sú prispôsobené obchodnej situácii na trhu, Komisia môže určiť na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov nevyhnutné dodatočné predpoklady alebo upraviť existujúce predpoklady…“

9

Príloha I smernice 2008/48 vo svojej časti I uvádza základnú rovnicu na vyjadrenie RPMN. Spresňuje, že výsledok výpočtu tejto rovnice sa vyjadruje s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Ak sa hodnota číslice na nasledujúcom desatinnom mieste rovná 5 alebo je väčšia, číslica na danom desatinnom mieste sa zvýši o jeden.

10

Časť II tejto prílohy uvádza dodatočné predpoklady pri výpočte RPMN takto:

…

…

…“

11

Cieľom zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení uplatňujúcom sa na spor vo veci samej, bolo prebrať do slovenského práva ustanovenia smernice 2008/48.

12

§ 9 ods. 2 písm. j) tohto zákona stanovuje:

„Zmluva o spotrebiteľskom úvere… musí obsahovať tieto náležitosti:

…

13

§ 11 ods. 1 uvedeného zákona stanovuje:

„Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

…

…

14

Dňa 4. marca 2013 uzavreli RN a Home Credit zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 3359,14 eura. Táto zmluva uvádzala výšku splátky (89,02 eura), úrokovú sadzbu (19,62 %) a RPMN (od 21,5 % do 22,4 %). Zmluva tiež spresňovala, že RPMN závisí od dátumu poskytnutia peňažných prostriedkov RN a že mu bude oznámená po tomto dátume.

15

Okrem toho zmluva spresňovala termíny splatnosti splátok a stanovovala, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a každá ďalšia je splatná 15. deň v kalendárnom mesiaci, pričom lehota splatnosti úveru je 60 mesiacov.

16

Dňa 2. júla 2017 Home Credit informovala RN, že úver splatil v celom rozsahu, t. j. vo výške 5291,24 €.

17

RN však podal proti spoločnosti Home Credit žalobu o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, keďže úver sa mal podľa neho považovať za bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na to, že RPMN nebola v zmluve uvedená ako jedna konkrétna hodnota, ale rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu mieru. Vzhľadom na to, že RN sa domnieval, že bol povinný vrátiť iba sumu istiny úveru, teda 3359,14 eura, žiadal o vrátenie sumy 1932,10 eura ako bezdôvodného obohatenia.

18

Prvostupňový súd tomuto návrhu nevyhovel. Predovšetkým sa domnieval, že úver poskytnutý RN spoločnosťou Home Credit bol spotrebiteľským úverom a že zmluva o ňom obsahovala všetky náležitosti vyžadované podľa článku 9 ods. 2 zákona č. 129/2010. Rovnako dospel k záveru, že RPMN nemusí byť v zmluve uvedená jednoznačne jedným konkrétnym číslom a že by bolo neproporcionálne postihovať veriteľa tým, že sa úver bude považovať za bezúročný a bez poplatkov len preto, že RPMN je uvedená rozpätím dvoch údajov (od – do).

19

RN podal odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, v ktorom sa tento súd pýta, či je uvedenie RPMN prostredníctvom takéhoto rozpätia v rozpore so smernicou 2008/48.

20

Tento súd uvádza, že Home Credit tvrdila, že zmluva o úvere bola uzavretá telefonicky a že žalobca mal k dispozícii 35 dní na prijatie alebo odmietnutie ponuky na uzavretie zmluvy o úvere. Z tohto dôvodu Home Credit údajne nedokázala presne určiť deň poskytnutia finančných prostriedkov, od ktorého závisela RPMN.

21

Vnútroštátny súd sa však domnieva, že toto tvrdenie sa zdá byť málo presvedčivé vzhľadom na predpoklady uvedené v časti II prílohy I smernice 2008/48, najmä tie, ktoré sú uvedené v písmenách a), c) alebo f) tejto časti. Neznalosť presného dátumu poskytnutia finančných prostriedkov podľa neho nezbavuje veriteľa povinnosti presne percentuálne vyjadriť RPMN jednou konkrétnou hodnotou.

22

Za týchto podmienok Krajský súd v Trnave rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 10 ods. 2 písm. g) smernice [2008/48] vykladať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá požiadavke uvedenej v tomto ustanovení, ak [RPMN] je v nej uvedená nie presným údajom v percentách, ale rozpätím dvoch údajov (od – do)?“

23

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN vyjadrená nie ako jedna konkrétna hodnota, ale prostredníctvom rozpätia uvádzajúceho najnižšiu a najvyššiu hodnotu.

24

Treba podotknúť, že uvedenie RPMN vo forme rozpätia dvoch hodnôt nie je v súlade so znením viacerých ustanovení smernice 2008/48, najmä jej článkov 3 a 19, a nie je ani v súlade s jej systematikou. Z uvedených ustanovení totiž vyplýva, že RPMN sa musí vyjadriť jedným presným percentuálnym podielom.

25

Na jednej strane tak článok 3 písm. i) smernice 2008/48, ktorý vymedzuje RPMN v tom zmysle, že predstavuje „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, vyjadrené ako percento ročne z celkovej výšky úveru“, ukladá povinnosť stanoviť presný percentuálny podiel.

26

Na druhej strane z článku 19 ods. 1 smernice 2008/48 v spojení s časťou I prílohy I tejto smernice vyplýva, že RPMN sa vypočíta podľa matematického vzorca, ktorý je uvedený v tejto prílohe, a mal by s presnosťou na jedno desatinné miesto odrážať všetky existujúce alebo budúce záväzky dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom. Odsek 5 druhý pododsek tohto článku 19 navyše uvádza, že výpočet RPMN musí byť jednotný. Ako správne poznamenala slovenská vláda vo svojich písomných pripomienkach, dodržanie uvedených požiadaviek môže viesť len k jedinému konkrétnemu výsledku, ktorý je vyjadrený s presnosťou na jedno desatinné miesto.

27

Tento výklad je okrem toho potvrdený cieľom, ktorý sleduje smernica 2008/48, a funkciou, ktorú plní RPMN v systéme vytvorenom touto smernicou.

28

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že smernica 2008/48 bola prijatá s dvojakým cieľom, a to zabezpečiť všetkým spotrebiteľom v Únii vysokú a rovnocennú úroveň ochrany ich záujmov a uľahčiť vznik riadne fungujúceho vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi (rozsudok z 5. septembra 2019, Pohotovosť, C‑331/18, EU:C:2019:665, bod 41 a citovaná judikatúra). Z odôvodnenia 19 tejto smernice vyplýva, že jej cieľom je najmä zabezpečiť, aby spotrebiteľ dostal pred uzavretím zmluvy o úvere primerané informácie najmä o RPMN v celej Únii, čo mu umožní porovnať tieto miery.

29

Súdny dvor mal príležitosť zdôrazniť, že pre spotrebiteľa má RPMN zásadný význam ako celkové náklady na úver predložené vo forme sadzby vypočítanej podľa jednotného matematického vzorca. Táto sadzba totiž umožňuje spotrebiteľovi posúdiť z hospodárskeho hľadiska rozsah záväzku, ktorý obsahuje uzavretie zmluvy o úvere (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C‑377/14, EU:C:2016:283, bod 90 a citovanú judikatúru; z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C‑42/15, EU:C:2016:842, bod 66 a citovanú judikatúru, ako aj z 20. septembra 2018, EOS KSI Slovensko, C‑448/17, EU:C:2018:745, bod 64).

30

Z tohto hľadiska informačná povinnosť uvedená v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48, podľa ktorej zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza RPMN, prispieva k dosiahnutiu cieľov sledovaných touto smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, Pohotovosť, C‑331/18, EU:C:2019:665, bod 42 citovanú judikatúru), najmä cieľa vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa.

31

Treba konštatovať, že ak by bolo prípustné upraviť v zmluve o úvere RPMN nie ako jednu konkrétnu hodnotu, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu, nebolo by splnené kritérium zrozumiteľnosti a stručnosti stanovené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48. Toto kritérium je pritom podstatné na to, aby mohol spotrebiteľ tak, ako to uvádza odôvodnenie 31 tejto smernice, poznať svoje práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Použitie takéhoto rozpätia totiž môže nielen sťažiť posúdenie celkových nákladov úveru, ale tiež môže uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočný rozsah jeho záväzku.

32

Treba dodať, že v tejto súvislosti nie je relevantná okolnosť, ktorú uvádza vnútroštátny súd, že v čase, keď veriteľ predložil spotrebiteľovi ponuku na uzavretie zmluvy o úvere, údajne nepoznal niektoré informácie, najmä dátum čerpania úveru alebo dátum uzavretia zmluvy.

33

Smernica 2008/48 totiž v časti II prílohy I upravuje dodatočné predpoklady určené na uľahčenie výpočtu RPMN v prípade, že nie sú známe určité skutočnosti, alebo ak ich nie je možné určiť z iných dôvodov.

34

Ak teda nie je známy dátum čerpania úveru, veriteľ môže na presný výpočet RPMN uplatniť dodatočné predpoklady upravené najmä v časti II písm. a) až c) prílohy I smernice 2008/48. Rovnako platí, že ak nie je známy dátum uzavretia zmluvy, časť II písm. f) bod ii) prílohy I tejto smernice stanovuje, že sa predpokladá, že dňom prvého čerpania je deň, ktorý vyplýva z najkratšieho intervalu medzi týmto dátumom a dátumom prvej platby, ktorú má spotrebiteľ uskutočniť.

35

Preto najmä vzhľadom na uvedené predpoklady, ktorých cieľom je uľahčiť jednotný výpočet RPMN, nemožno tvrdiť, že ak sú takéto skutočnosti neznáme, je uvedenie RPMN ako jednej konkrétnej hodnoty nemožné alebo neprimerane ťažké.

36

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN vyjadrená nie ako jedna konkrétna hodnota, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu.

37

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, zmenenej smernicou Komisie 2011/90/EÚ zo 14. novembra 2011, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN vyjadrená nie ako jedna konkrétna hodnota, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu.