This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62018TN0730
Case T-730/18: Action brought on 12 December 2018 — DQ and Others v Parliament
Vec T-730/18: Žaloba podaná 12. decembra 2018 – DQ a i./Parlament
Vec T-730/18: Žaloba podaná 12. decembra 2018 – DQ a i./Parlament
Ú. v. EÚ C 54, 11.2.2019, p. 31–31
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
11.2.2019 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 54/31 |
Žaloba podaná 12. decembra 2018 – DQ a i./Parlament
(Vec T-730/18)
(2019/C 54/45)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobcovia: DQ a jedenásť ďalších žalobcov (v zastúpení: M. Casado García-Hirschfeld, avocat)
Žalovaný: Európsky parlament
Návrhy
Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:
— |
vyhlásil túto žalobu za prípustnú a dôvodnú, |
a v dôsledku toho
— |
zrušil implicitné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na náhradu škody (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorý žalobcovia podali 13. decembra 2017 na základe článku 90 ods. 1 služobného poriadku, |
— |
v prípade potreby zrušil rozhodnutie z 12. septembra 2018 o zamietnutí sťažnosti podanej 23. mája 2018 v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku, |
— |
priznal náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej sériou aktov a správania Parlamentu, ktoré musia byť predmetom celkového posúdenia, a ktorú žalobcovia s výhradou opätovného ocenenia odhadujú ex aequo et bono vo výške 192 000 eur, |
— |
uložil Parlamentu povinnosť zaplatiť v medziobdobí kompenzačné úroky a úroky z omeškania, |
— |
uložil žalovanému povinnosť nahradiť všetky trovy konania. |
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby sa žalobcovia odvolávajú na protiprávne konanie, ktorého sa dopustil Parlament ako zamestnávateľ, najmä na porušenie zásady riadnej správy vecí verejných a povinnosti náležitej starostlivosti, zásah do ich dôstojnosti, porušenia ich súkromia a rodinného života, porušenie ich práva na ochranu lekárskeho tajomstva a porušenie ich práva na pracovné podmienky rešpektujúce ich zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť.
Žalobcovia tvrdia, že skutočnosti a správanie, ktoré uviedli, predstavujú na prvý pohľad autentické alebo prinajmenšom pravdepodobné skutočnosti a správanie, ktoré umožňujú predpokladať existenciu psychického obťažovania voči nim, z čoho vyvodzujú zodpovednosť Európskeho parlamentu, najmä z dôvodu jeho nečinnosti pri riešení ich žiadosti o pomoc podľa článkov 12 a 24 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie.