1

Ak existuje domnienka, že deti boli neoprávnene premiestnené z krajiny ich obvyklého pobytu ich rodičmi a/alebo inými rodinnými príslušníkmi v rozpore so súdnym príkazom vydaným na základe žiadosti štátneho orgánu daného členského štátu, je daný štátny orgán oprávnený požiadať o výkon akéhokoľvek súdneho príkazu nariaďujúceho návrat detí do danej jurisdikcie súdy iného členského štátu v zmysle ustanovení Kapitoly III nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 ( 1 ) alebo by také konanie viedlo k neoprávnenému obchádzaniu článku 11 daného nariadenia a Haagskeho dohovoru z roku 1980 alebo by to iným spôsobom predstavovalo zneužitie práv vyplývajúcich zo zákona zo strany predmetného štátneho orgánu?

2

Existuje v prípade ustanovení týkajúcich sa výkonu uvedených v nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 oprávnenie predĺžiť lehotu na účely článku 33 ods. 5 v prípade, keď je zmeškanie v podstate de minimis a predĺženie lehoty by v zmysle vnútroštátneho práva bolo inak umožnené?

3

Bez toho, aby bola dotknutá otázka (2), v prípade, ak cudzí štátny orgán premiestni deti, ktoré sú predmetom sporu, z jurisdikcie členského štátu na základe príkazu na vykonanie vydaného ex parte v súlade s článkom 31 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 ale urobí tak predtým, ako bol daný príkaz doručený rodičom, na základe čoho im boli odňaté práva požiadať o pozastavenie daného príkazu až do rozhodnutia o odvolaní, ohrozuje takého konanie podstatu „rodičovských“ oprávnení v zmysle článku 6 EDĽP alebo článku 47 Charty a teda na základe toho by malo byť predĺženie lehoty (na účely článku 33 ods. 5 daného nariadenia) umožnené?