1.

Smernica 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na prípady nadnárodného poskytovania služieb v odvetví cestnej dopravy.

2.

Článok 1 ods. 1 a 3 a článok 2 ods. 1 smernice 96/71 sa majú vykladať v tom zmysle, že pracovník, ktorý pracuje ako vodič v odvetví medzinárodnej cestnej dopravy na základe charterovej zmluvy uzavretej medzi podnikom, ktorý ho zamestnáva, usadeným v členskom štáte, a podnikom, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, než je ten, v ktorom dotknutá osoba bežne pracuje, je pracovníkom vyslaným na územie členského štátu v zmysle týchto ustanovení, ak má výkon jeho práce počas dotknutého vymedzeného obdobia dostatočnú väzbu s týmto územím. Existencia takejto väzby sa určuje celkovým posúdením takých skutočností, akými sú povaha činností, ktoré dotknutý pracovník vykonáva na uvedenom území, stupeň intenzity väzby činností tohto pracovníka s územím každého členského štátu, v ktorom pôsobí, ako aj podiel, ktorý uvedené činnosti predstavujú v rámci celej služby dopravy.

Skutočnosť, že vodič v medzinárodnej cestnej doprave, ktorého podnik usadený v jednom členskom štáte prenajal podniku usadenému v inom členskom štáte, dostáva pokyny týkajúce sa jeho úloh alebo tieto úlohy začína alebo končí plniť v sídle tohto druhého podniku, nepostačuje na vyvodenie záveru, že tento vodič bol vyslaný na územie tohto iného členského štátu v zmysle smernice 96/71, ak výkon práce uvedeného vodiča nemá na základe iných skutočností dostatočnú väzbu s týmto územím.

3.

Článok 1 ods. 1 a 3 a článok 2 ods. 1 smernice 96/71 sa majú vykladať v tom zmysle, že existencia skupinového prepojenia medzi podnikmi, ktoré sú stranami zmluvy o prenajatí pracovníkov, nie je sama osebe relevantná na účely posúdenia, či došlo k vyslaniu pracovníkov.

4.

Článok 1 ods. 1 a 3 a článok 2 ods. 1 smernice 96/71 sa majú vykladať v tom zmysle, že pracovník, ktorý pracuje ako vodič v odvetví medzinárodnej cestnej dopravy, a na základe charterovej zmluvy uzavretej medzi podnikom, ktorý ho zamestnáva, usadeným v členskom štáte, a podnikom, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, vykonáva kabotážnu prepravu na území iného členského štátu, než je členský štát, v ktorom bežne pracuje, sa v zásade musí považovať za vyslaného na územie členského štátu, v ktorom sa tieto prepravy uskutočňujú. Doba trvania kabotážnej prepravy nie je na posúdenie, či došlo k takémuto vyslaniu, relevantným prvkom, čím nie je dotknuté prípadné uplatnenie článku 3 ods. 3 tejto smernice.

5.

Článok 3 ods. 1 a 8 smernice 96/71 sa má vykladať tak, že otázka, či bola kolektívna zmluva vyhlásená za všeobecne uplatniteľnú, sa má posúdiť s ohľadom na uplatniteľné vnútroštátne právo. Kolektívna zmluva, ktorá nebola vyhlásená za všeobecne uplatniteľnú, ale ktorej dodržiavanie je podmienkou oslobodenia podnikov, na ktoré sa vzťahuje, od povinnosti uplatňovať inú kolektívnu zmluvu, ktorá bola sama vyhlásená za všeobecne uplatniteľnú a ktorej ustanovenia sú v podstate totožné s ustanoveniami tejto inej kolektívnej zmluvy, zodpovedá pojmu uvedenému v týchto ustanoveniach.