Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62018CA0658

    Vec C-658/18: Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. júla 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Giudice di pace di Bologna – Taliansko) – UX/Governo della Repubblica italiana (Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Prípustnosť – Článok 267 ZFEÚ – Pojem „vnútroštátny súd“ – Kritériá – Sociálna politika – Smernica 2003/88/ES – Pôsobnosť – Článok 7 – Platená dovolenka za kalendárny rok – Smernica 1999/70/ES – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Doložky 2 a 3 – Pojem „pracovník na dobu určitú“ – Zmierovací sudcovia a riadni sudcovia – Rozdielne zaobchádzanie – Doložka 4 – Zásada nediskriminácie – Pojem „objektívne dôvody“)

    Ú. v. EÚ C 297, 7.9.2020, p. 8–8 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    7.9.2020   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 297/8


    Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. júla 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Giudice di pace di Bologna – Taliansko) – UX/Governo della Repubblica italiana

    (Vec C-658/18) (1)

    (Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Prípustnosť - Článok 267 ZFEÚ - Pojem „vnútroštátny súd“ - Kritériá - Sociálna politika - Smernica 2003/88/ES - Pôsobnosť - Článok 7 - Platená dovolenka za kalendárny rok - Smernica 1999/70/ES - Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP - Doložky 2 a 3 - Pojem „pracovník na dobu určitú“ - Zmierovací sudcovia a riadni sudcovia - Rozdielne zaobchádzanie - Doložka 4 - Zásada nediskriminácie - Pojem „objektívne dôvody“)

    (2020/C 297/10)

    Jazyk konania: taliančina

    Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

    Giudice di pace di Bologna

    Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

    Žalobkyňaa: UX

    Žalovaný: Governo della Repubblica italiana

    Výrok rozsudku

    1.

    Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že Giudice di pace (zmierovací sudca) spadá pod pojem „vnútroštátny súdny orgán“ v zmysle tohto článku.

    2.

    Článok 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času a článok 31 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že zmierovací sudca, ktorý v rámci svojej funkcie vykonáva skutočné a konkrétne plnenia, ktoré nie sú čisto okrajové ani vedľajšie a za ktoré poberá náhrady, ktoré majú povahu odmeny, môže spadať pod pojem „pracovník“ v zmysle týchto ustanovení, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

    3.

    Doložka 2 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „pracovník na dobu určitú“ uvedený v tomto ustanovení sa môže vzťahovať na zmierovacieho sudcu, ktorý je vymenovaný na obmedzené obdobie a v rámci svojej funkcie vykonáva skutočné a konkrétne plnenia, ktoré nie sú čisto okrajové ani vedľajšie a za ktoré poberá náhrady, ktoré majú povahu odmeny, čo musí overiť vnútroštátny súd.

    4.

    Doložka 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe smernice 1999/70, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nestanovuje právo zmierovacieho sudcu na platenú dovolenku za kalendárny rok v trvaní 30 dní, ako je tá, ktorú stanovuje pre riadnych sudcov, za predpokladu, že by tento zmierovací sudca patril pod pojem „pracovník na dobu určitú“ v zmysle doložky 2 bodu 1 tejto rámcovej dohody a nachádzal by sa v situácii porovnateľnej so situáciou riadneho sudcu, pokiaľ toto rozdielne zaobchádzanie nie je ospravedlnené rozdielmi v požadovanej kvalifikácii a povahou úloh, za ktoré musia uvedení sudcovia niesť zodpovednosť, čo musí overiť vnútroštátny súd.


    (1)  Ú. v. EÚ C 25, 21.1.2019.


    Top