3.4.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 104/61

—

zrušil rozhodnutie generálneho tajomníka Európskeho parlamentu datované z 5. decembra 2016 a prijaté podľa zmeneného rozhodnutia Predsedníctva Európskeho parlamentu 2009/C 159/01 z 19. mája a 9. júla 2008„o vykonávacích pravidlách k Štatútu poslancov Európskeho parlamentu“, ktorým sa určuje pohľadávka voči žalobkyni vo výške 298 497,87 eura predstavujúca neoprávnené vyplatené sumy v rámci asistentskej výpomoci v Parlamente a odôvodňuje jej vrátenie a poveruje príslušný povoľujúci úradník na jej vymáhanie podľa článku 68 vykonávacích pravidiel k Štatútu poslancov Európskeho parlamentu a článkov 66, 78, 79 a 80 rozpočtového nariadenia,

—

zrušil oznámenie o dlhu č. 2016-1560 zo 6. decembra 2016, ktorým sa informuje žalobkyňa, že bola voči nej určená pohľadávka vo výške 298 497,87 eura na základe rozhodnutia generálneho tajomníka z 5. decembra 2016, povinnosť vrátiť neoprávnené vyplatené sumy v súvislosti asistentskou výpomocou v Parlamente, a uplatnenie článku 68 vykonávacích pravidiel k Štatútu poslancov Európskeho parlamentu a článkov 66, 78, 79 a 80 rozpočtového nariadenia,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť vrátiť pani Le Penovej nahraditeľné výdavky predstavujúce sumu 50 000 eur.

1.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na nedostatku právomoci autora aktu. Žalobkyňa sa domnieva, že rozhodnutie generálneho tajomníka Európskeho parlamentu datované z 5. decembra 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) patrí do pôsobností Predsedníctva Európskeho parlamentu a že signatár rozhodnutia nemal nijaké poverenie.

2.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, hoci táto požiadavka je stanovená článkom 41 Charty základných práv Európskej únie.

3.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na porušení podstatných formálnych náležitostí, lebo napadnuté rozhodnutie sa opiera o správu z vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ktoré bolo ukončené 26. júla 2016, ktorá žalobkyni údajne nebola doručená. Žalobkyňa teda nebola vypočutá a platne nemohla využiť svoje obranné prostriedky, pretože generálny tajomník jej odmietol zaslať dokumenty, na ktorých spočíva napadnuté rozhodnutie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na skutočnosti, že generálny tajomník Európskeho parlamentu osobne nepreskúmal spis. Podľa žalobkyne údajne len zohľadnil správu OLAF-u a osobne vôbec nepreskúmal jej situáciu.

5.

Piaty žalobný dôvod sa zakladá na neexistencii skutkových okolnosti uvádzaných na podporu napadnutého rozhodnutia, ako aj s ním súvisiaceho oznámenia o dlhu (ďalej len „napadnuté akty“), lebo prijaté skutočnosti nie sú správne.

6.

Šiesty žalobný dôvod sa zakladá na presunutí dôkazného bremena. Žalobkyňa v tejto súvislosti usudzuje, že jej neprináleží preukázať prácu svojej asistentskej výpomoci v Parlamente, ale že naopak príslušným orgánom prináleží preukázať opak.

7.

Siedmy žalobný dôvod sa zakladá na porušení zásady proporcionality, lebo suma požadovaná od žalobkyne nie je odôvodnená ani podrobne, ani z hľadiska metodiky výpočtu a predpokladá, že asistentská výpomoc v Parlamente nikdy pre žalobkyňu nepracovala.

8.

Ôsmy žalobný dôvod sa zakladá na prekročení právomoci, pretože napadnuté akty boli prijaté s cieľom zbaviť žalobkyňu, poslankyňu Európskeho parlamentu, prostriedkov na výkon jej mandátu.

9.

Deviaty žalobný dôvod sa zakladá na zneužití konania. Žalobkyňa sa domnieva, že generálny tajomník údajne preto, aby jej nemusel zaslať správu OLAF-u, ktorou disponoval, protiprávne posunul žiadosť o zaslanie tejto správy OLAF-u, ktorý ju nezaslal.

10.

Desiaty žalobný dôvod sa zakladá na diskriminačnom zaobchádzaní a existencii fumus persecutionis, lebo situácia týkajúca sa tohto sporu sa týka výlučne žalobkyne a jej strany.

11.

Jedenásty žalobný dôvod sa zakladá na narušení nezávislosti poslanca a dôsledkoch neexistencie imperatívneho mandátu. Napadnuté akty mali jednoznačne za cieľ zabrániť slobodnému výkonu poslaneckého mandátu žalobkyne tým, že ju zbavia potrebných finančných prostriedkov na plnenie jej úloh. Poslancovi okrem iného nemôže generálny tajomník pod hrozbou finančného postihu uložiť príkazy k tomu, ako má vykonávať svoj mandát.

12.

Dvanásty žalobný dôvod sa zakladá na nedostatku nezávislosti OLAF-u, pretože tento orgán údajne neposkytuje nijakú záruku nestrannosti a bezúhonnosti a podlieha Európskej komisii.