19.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 63/9

1.

Bráni článok 32 ods. 3 vízového kódexu (1) tomu, aby referenčná osoba ako osoba, ktorá je dotknutá žiadosťou žalobcov o vízum, mala možnosť podať proti rozhodnutiu o zamietnutí víza sťažnosť a opravný prostriedok?

2.

Má sa zastupovanie upravené v článku 8 ods. 4 vízového kódexu, chápať v tom zmysle, že zodpovedným naďalej zostáva (aj) zastúpený štát, alebo že zodpovednosť je úplne prenesená na zastupujúci štát, takže zastúpený štát sám vôbec nie je zodpovedný?

3.

V prípade, že sú podľa článku 8 ods. 4 písm. d) vízového kódexu možné obe formy zastupovania uvedené v bode II vyššie, ktorý členský štát sa potom považuje za členský štát, ktorý vydal konečné rozhodnutie v zmysle článku 32 ods. 3 vízového kódexu?

4.

Je výklad článku 8 ods. 4 a článku 32 ods. [3] vízového kódexu, podľa ktorého žiadatelia o vízum môžu podať odvolanie výlučne na správny orgán alebo súd zastupujúceho členského štátu a nie v zastúpenom štáte, ktorého sa žiadosť o vízum týka, v súlade s právom na účinný prostriedok nápravy zakotveným v článku 47 Charty? Je pre odpoveď na túto otázku relevantné, že poskytnutý opravný prostriedok zaručuje, že žiadateľ má právo byť vypočutý, že má právo viesť konanie v jazyku jedného z členských štátov, že správne a súdne poplatky spojené s konaním o sťažnosti a o opravnom prostriedku nebudú pre žiadateľov neprimerane vysoké a že existuje možnosť poskytnutia bezplatnej právnej pomoci? Vzhľadom na rozsah voľnej úvahy vo veciach týkajúcich sa víz je pre odpoveď na túto otázku relevantné, či švajčiarsky súd má dostatočný prehľad o situácii v Holandsku, aby mohol ponúknuť účinnú súdnu ochranu?