This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62017CN0043
Case C-43/17 P: Appeal brought on 25 January 2017 by Liam Jenkinson against the order of the General Court (First Chamber) delivered on 9 November 2016 in Case T-602/15 Liam Jenkinson v European External Action Service, Council of the European Union, European Commission, Eulex Kosovo
Vec C-43/17 P: Odvolanie podané 25. januára 2017: Liam Jenkinson proti uzneseniu Všeobecného súdu (prvá komora) z 9. novembra 2016 vo veci T-602/15, Liam Jenkinson/Európska služba pre vonkajšiu činnosť, Rada Európskej únie, Európska komisia, Eulex Kosovo
Vec C-43/17 P: Odvolanie podané 25. januára 2017: Liam Jenkinson proti uzneseniu Všeobecného súdu (prvá komora) z 9. novembra 2016 vo veci T-602/15, Liam Jenkinson/Európska služba pre vonkajšiu činnosť, Rada Európskej únie, Európska komisia, Eulex Kosovo
Ú. v. EÚ C 104, 3.4.2017, p. 36–37
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
3.4.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 104/36 |
Odvolanie podané 25. januára 2017: Liam Jenkinson proti uzneseniu Všeobecného súdu (prvá komora) z 9. novembra 2016 vo veci T-602/15, Liam Jenkinson/Európska služba pre vonkajšiu činnosť, Rada Európskej únie, Európska komisia, Eulex Kosovo
(Vec C-43/17 P)
(2017/C 104/52)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľ: Liam Jenkinson (v zastúpení: N. de Montigny, J.-N. Louis, advokáti)
Ďalší účastníci konania: Európska služba pre vonkajšiu činnosť, Rada Európskej únie, Európska komisia, Eulex Kosovo
Návrhy odvolateľa
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
|
— |
zrušil uznesenie Všeobecného súdu z 9. novembra 2016 vo veci T-602/15 v rozsahu, v akom zamieta žalobu podanú odvolateľom a ukladá mu povinnosť nahradiť trovy konania, |
|
— |
rozhodol o žalobe, |
|
— |
uložil žalovaným povinnosť nahradiť trovy konania. |
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľ nesúhlasí s tým, že Všeobecný súd Únie vyhlásil, že má právomoc výlučne v súvislosti so sporom, ktorý sa týka poslednej zmluvy na dobu určitú podpísanej odvolateľom.
Namieta tiež, aj za predpokladu, že by odôvodnenie Všeobecného súdu bolo v tejto súvislosti správne, čo však nie je, proti skutočnosti, že Všeobecný súd nerozhodol o viacerých jeho návrhoch založených na ukončení sporného zmluvného vzťahu a teda o poslednej zmluve na dobu určitú. Nezákonnosť napadnutého uznesenia totiž vyplýva zo stručného odôvodnenia, ktoré je natoľko stručné, že nedovoľuje porozumieť tomu, ako Všeobecný súd mohol bez vykonania hĺbkovej analýzy spisu dospieť k záveru, s výnimkou sporu týkajúceho sa poslednej zmluvy na dobu určitú, že nemá právomoc rozhodnúť len z dôvodu existencie rozhodcovskej doložky, hoci odvolateľ platnosť a zákonnosť takejto doložky napadol.
Odvolateľ namieta tiež proti tomu, že nebola zohľadnená jeho argumentácia v celom rozsahu týkajúca sa existencie pochybenia inštitúcií, pokiaľ ide o neexistenciu právneho rámca, ktorý priznáva odvolateľovi a všetkým zamestnancom právnych misií zriadených Úniou záruky, že ich najzákladnejšie sociálne práva budú rešpektované, vrátane záruky práva na skutočný prístup k súdu a práva na spravodlivý proces.
Na podporu svojho odvolania odvolateľ preto uvádza, že Všeobecný súd porušil:
|
— |
uplatniteľné európske právo na účely určenia uplatniteľného zákona na spory v zmluvnej oblasti, |
|
— |
ustanovenia belgického pracovného práva, |
|
— |
minimálne požiadavky na prácu na dobu určitú uplatniteľné na úrovni Únie, |
|
— |
práva zakotvené v Charte základných práv, |
|
— |
povinnosť odôvodnenia, |
|
— |
zákaz rozhodnúť ultra petita. |