1.

„Nikto by nemal spochybňovať, že vzdelanie mladých vyžaduje osobitnú pozornosť zákonodarcu… ale treba zvážiť otázku, čo predstavuje vzdelanie…“. ( 2 )

2.

Európsky zákonodarca v tejto súvislosti prijal právne predpisy, ktoré okrem iného uznávajú právo na vzdelanie ako základné právo. ( 3 ) Nevymedzil však pojem „vzdelanie“. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania požaduje, aby Súdny dvor odpovedal na túto prastarú otázku, ktorá je teraz položená v kontexte práva EÚ a konkrétnejšie smernice Rady 2000/43/ES. ( 4 ) Čo predstavuje vzdelanie?

3.

Účelom smernice 2000/43 je ustanovenie rámca boja proti diskriminácii na základe rasy alebo etnického pôvodu. ( 5 )

4.

Článok 2 ods. 1 zakazuje priamu aj nepriamu diskrimináciu z dôvodu rasového alebo etnického pôvodu. Článok 2 ods. 2 definuje priamu diskrimináciu ako prípad „keď sa s jednou osobou z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu zaobchádza, zaobchádzalo, alebo by sa zaobchádzalo v porovnateľnej situácii menej priaznivo ako s inou osobou“ a nepriamu diskrimináciu ako prípad „ak by v dôsledku navonok neutrálneho predpisu, kritéria alebo zvyklosti bola znevýhodnená osoba určitej rasy alebo etnického pôvodu v porovnaní s inými osobami, iba ak uvedený predpis, kritérium alebo zvyklosť je objektívne odôvodnený legitímnym cieľom a prostriedky na jeho dosiahnutie sú primerané a nevyhnutné“.

5.

Článok 3 ods. 1 vymedzuje rozsah pôsobnosti tak, že sa „v rámci právomocí delegovaných na spoločenstvo vzťahuje na všetky osoby z verejného i súkromného sektora, vrátane verejných subjektov, pokiaľ ide o:… g) vzdelanie…“.

6.

Smernica 2000/43 bola v Nemecku prebratá Allgemeines Gleichbehandlungsgesetz (všeobecný zákon o rovnosti zaobchádzania, ďalej len „AGG“).

7.

§ 1 AGG zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe, okrem iného, rasového alebo etnického pôvodu. § 2 ods. 1 bod 7, ktorý preberá článok 3 ods. 1 písm. g) smernice 2000/43, vymedzuje rozsah zákazu tak, že zahŕňa diskrimináciu vo vzťahu, okrem iného, k vzdelávaniu. § 3 ods. 1 a 2 definuje priamu a nepriamu diskrimináciu zakázanú týmto zákonom.

8.

Pán Maniero je taliansky občan, ktorý sa narodil a býva v Nemecku. V roku 2013 získal na univerzite v Arménsku akademický titul „Bachelor of Laws“.

9.

Dňa 11. decembra 2013 sa pán Maniero obrátil na Studienstiftung des deutschen Volkes e.V. (nemecká Nadácia pre akademické štipendiá, ďalej len „nadácia“), registrovanú asociáciu udeľujúcu štipendiá, s cieľom požiadať o štipendium v rámci právnického programu „Bucerius‑Jura“ na podporu projektov právneho výskumu a štúdia v zahraničí. ( 6 )

10.

Nadácia odpovedala 17. januára 2014 a poukázala na to, že uchádzači museli absolvovať prvú štátnu skúšku z práva. Pán Maniero zareagoval, že „titul po piatich rokoch štúdia“, ktorý získal v Arménsku, bol porovnateľný s druhou právnickou štátnou skúškou, pretože predstavuje kvalifikáciu na pozíciu sudcu a advokáta v tejto krajine. Poznamenal, že podmienka účasti môže byť ako diskriminácia na základe etnického alebo sociálneho pôvodu v rozpore s AGG.

11.

Pán Maniero sa o štipendium neuchádzal. V ďalšej korešpondencii s nadáciou uviedol, že záporný postoj nadácie ho odradil od toho, aby sa o program uchádzal.

12.

Pán Maniero podal na Landgericht (Krajinský súd, Nemecko) žalobu, v ktorej požadoval, aby nadácia odstránila a ukončila diskrimináciu na základe jeho veku alebo jeho pôvodu a zaplatila mu náhradu škody 18734,60 eura a cestovné náklady. Táto žaloba, ako aj nasledujúce odvolanie, boli zamietnuté.

13.

Pán Maniero ďalej presadzoval svoje nároky prostredníctvom podania opravného prostriedku na Bundesgerichtshof (ďalej len „vnútroštátny súd“).

14.

Tento súd poznamenáva, že odvolanie môže byť úspešné iba vtedy, ak sa na udelenie štipendia vzťahuje koncept vzdelania uvedený v § 2 ods. 1 bode 7 AGG, ktorý preberá článok 3 ods. 1 písm. g) smernice 2000/43. Ak je to tak, nasledujúca otázka spočíva v tom, či požiadavka absolvovania prvej štátnej skúšky z práva predstavuje nepriamu diskrimináciu zakázanú § 3 ods. 2 AGG, ktorou sa preberá článok 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43. V tomto kontexte sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na tieto otázky:

15.

Písomné pripomienky predložili nadácia, nemecká vláda a Európska komisia. Pán Maniero, nadácia, nemecká vláda a Komisia predniesli ústne pripomienky na pojednávaní 30. mája 2018.

16.

Na žiadosť Súdneho dvora sa v týchto návrhoch obmedzujem na preskúmanie prvej otázky.

17.

Vnútroštátny súd sa pýta, či priznanie štipendií určených na podporu projektov výskumu a štúdií v zahraničí registrovaným združením spadá do rozsahu pôsobnosti článku 3 ods. 1 písm. g) smernice 2000/43, pretože súvisí so „vzdelaním“. Na úvod poznamenávam, že táto vec sa týka pojmu „vzdelanie“ v kontexte smernice 2000/43 a nie možných dôsledkov na uznávanie diplomov alebo voľného pohybu osôb.

18.

Nadácia a nemecká vláda tvrdia, že pojem vzdelanie by sa mal vykladať tak, že nezahŕňa udeľovanie štipendií. Ich argumenty sa zakladajú hlavne na legislatívnej histórii a štruktúre smernice.

19.

Komisia na druhej strane tvrdí, že smernica 2000/43 by mala byť vykladaná v širšom zmysle, čo je v súlade s tvrdením pána Maniera. Udelenie štipendií by preto malo spadať do rozsahu pôsobnosti pojmu „vzdelanie“ v článku 3 ods. 1 písm. g).

20.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že potreba jednotného uplatňovania práva Únie a zásady rovnosti si vyžaduje, aby sa zneniu ustanovenia práva Únie, ktoré výslovne neodkazuje na právo členských štátov na účely určenia jeho významu a rozsahu, spravidla poskytol nezávislý a jednotný výklad v celej Európskej únii. Znenie smernice 2000/43 neposkytuje konkrétne usmernenie o tom, ako treba chápať pojem „vzdelanie“, ani neobsahuje žiadny odkaz na vnútroštátne právne predpisy, pokiaľ ide o význam tohto pojmu. Z toho vyplýva, že „vzdelanie“ sa musí v zmysle smernice považovať za samostatný koncept práva Únie, ktorú treba vykladať jednotne v členských štátoch. ( 7 )

21.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa význam a rozsah pojmu, pre ktorý právo EÚ nestanovuje žiadnu definíciu, musí určiť v súlade s jeho obvyklým významom v bežnom jazyku, pričom sa zohľadní kontext, v ktorom sa používa, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. ( 8 )

22.

Vzdelanie sa bežne vníma ako „akt alebo proces získavania vedomostí, najmä systematicky počas detstva a dospievania“. ( 9 ) Nechýbajú ilustračné definície „vzdelania“; ( 10 ) Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelania (2011) uvádza: „procesy, pomocou ktorých spoločnosti zámerne odovzdávajú svoje generované informácie, poznatky, porozumenie, postoje, hodnoty, zručnosti, kompetencie a správanie. Zahŕňa komunikáciu určenú na dosiahnutie vzdelania“. ( 11 ) Z toho vyplýva, že vzdelanie je intelektuálny proces. Vzdelanie sa skladá z dvoch aspektov, z ktorých jeden je podstatný („intelektuálny“) a druhý funkčný (je to „proces“). Zvyčajne, ale nie vždy, sa vzdelávanie uskutočňuje v škole alebo na univerzite. Zahrnula by som výskum, ak sa uskutočňuje vo vzdelávacom zariadení, keďže cieľom takéhoto výskumu je získavať a prenášať poznatky skôr ako využitie na komerčné ciele. Napriek tomu, že pri odkaze na vzdelanie sa majú na mysli hlavne mladí ľudia, je dôležité zdôrazniť, že vzdelávanie sa týka všetkých vekových skupín. Celoživotné vzdelávanie dnes hrá dôležitú úlohu v profesionálnom a osobnom vývoji jednotlivcov. ( 12 ) Takisto existujú iniciatívy, ako napríklad „université du troisième age“, umožňujúce tým, ktorí odišli z aktívneho ekonomického života, aby rozšírili svoje vedomosti.

23.

Zo zvyčajného významu slova „vzdelanie“, ktorý je podľa môjho názoru veľmi široký, nie je zjavné, či je udeľovanie štipendií nevyhnutne zahrnuté do jeho pôsobnosti.

24.

Preto sa zameriam na kontext a cieľ pravidiel, ktorých súčasťou je tento pojem.

25.

Účelom smernice 2000/43 je ustanovenie rámca boja proti diskriminácii na základe rasy alebo etnického pôvodu, so zámerom uplatniť zásady rovnakého zaobchádzania v členských štátoch. ( 13 ) V rámci svojej pôsobnosti konkrétne vyjadruje zásadu nediskriminácie na základe rasy a etnického pôvodu, ktorá je zakotvená v článku 21 Charty. ( 14 ) Preambula smernice opisuje ochranu proti diskriminácii ako univerzálne právo a na tento účel odkazuje na rôzne medzinárodné dohody uznávajúce toto právo. ( 15 )

26.

Okrem toho sa v odôvodneniach 9, 12 a 13 snažil zákonodarca Únie objasniť, že na jednej strane diskriminácia založená na rasovom alebo etnickom pôvode môže sťažiť dosiahnutie cieľov Zmluvy, najmä dosiahnutie vysokého stupňa zamestnanosti a sociálnej ochrany, hospodársku a sociálnu súdržnosť a jednotu, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života, ako aj dosiahnutie toho, aby sa Európska únia stala územím slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a že na druhej strane zákaz akejkoľvek diskriminácie tohto druhu, ktorý táto smernica zavádza v oblastiach, ktoré upravuje, má zabezpečiť rozvoj demokratických a tolerantných spoločností, ktoré umožňujú účasť všetkých osôb bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod. ( 16 )

27.

Rozsah pôsobnosti smernice 2000/43 je široký. Ratione personae zahŕňa všetky fyzické osoby a chráni ich pred diskrimináciou na základe rasového alebo etnického pôvodu. ( 17 ) Táto ochrana sa vzťahuje na verejný i súkromný sektor, vrátane verejných subjektov. ( 18 )Ratione materiae ide nad rámec prístupu k zamestnaniu a samostatnej zárobkovej činnosti a zahŕňa všetky oblasti taxatívne vymenované v článku 3 ods. 1 ( 19 )

28.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora s ohľadom na cieľ smernice 2000/43 a povahu práv, ktoré má chrániť, jej rozsah pôsobnosti nemožno vymedziť reštriktívne. ( 20 ) Tento záver sa vzťahuje na pojmy smernice, ktoré vymedzujú jej vecný rozsah, ako je zamestnanie, odborné poradenstvo a odborná príprava, pracovné podmienky, sociálna ochrana a výhody a samozrejme aj vzdelanie. ( 21 )

29.

Zahŕňa tak široký výklad pojmu „vzdelanie“ aj udeľovanie štipendií?

30.

Udeľovanie štipendií nezodpovedá ako také intelektuálnemu procesu, ktorý predstavuje vzdelanie. Týka sa prístupu k vzdelaniu.

31.

Prístup k vzdelaniu je však podľa môjho názoru základnou súčasťou samotného vzdelania, najmä v kontexte právneho nástroja boja proti diskriminácii.

32.

Na účely boja proti diskriminácii, ak by bol prístup k vzdelaniu vynechaný, čo by ostalo v rámci pojmu „vzdelanie“? V triede (berúc na vedomie klasický pohľad na vzdelanie), môže každý sedieť vpredu a každý môže klásť otázky. V dnešnej dobe by bolo nepredstaviteľné, že určitá etnická skupina musí sedieť vzadu a nesmie sa obrátiť na učiteľa. Rovnako samozrejme by všetci študenti mali byť hodnotení podľa rovnakých kritérií, podľa svojich zásluh a nie podľa rasy alebo etnického pôvodu a všetci študenti by mali získať rovnaký diplom po úspešnom absolvovaní rovnakých vyučovacích hodín. ( 22 ) Možnosť byť za rovnakých podmienok prijatý na všetky školy a na všetky vyučovacie hodiny však zodpovedá prístupu k vzdelaniu. Bez tohto prístupu nemôže existovať žiadne vzdelanie. Aby bolo jasné, slovo „vzdelanie“ nevyhnutne zahŕňa slová „prístup k vzdelaniu“; vzájomne koexistujú a sú na sebe závislé a rozdeliť ich by znamenalo zbaviť smernicu jej cieľa bojovať proti diskriminácii v oblasti vzdelávania.

33.

Samozrejme, prístup k vzdelaniu má mnoho zložiek. Mohlo by ísť o fyzický prístup do budovy; zavedenie systému numerus clausus, aby sa počty študentov kontrolovali; možnosť požičať si alebo zakúpiť knihy; možnosť uhrádzať životné náklady (medzi mnohými ďalšími). Preto školy, univerzity a iné inštitúcie často udeľujú štipendiá na pokrytie poplatkov za vzdelávacie programy, cestovné náklady spojené so štúdiom v zahraničí alebo náklady na údržbu (či už v peniazoch alebo v naturáliách, ako je bezplatné ubytovanie alebo stravovanie).

34.

Financovanie je základným aspektom prístupu k vzdelaniu. Vylúčenie určitej etnickej skupiny z týchto finančných prostriedkov, najmä pre vzdelávacie programy, ktorých poplatky sú veľmi vysoké, znamená vylúčenie tejto skupiny zo vzdelania. To zachováva akúkoľvek existujúcu diskrimináciu voči príslušnej skupine. Ako Komisia uviedla vo svojom návrhu tejto smernice, kvalitné vzdelanie je nevyhnutným predpokladom úspešnej integrácie do spoločnosti a nemalo by sa zanedbávať rovnaké zaobchádzanie vo výberových konaniach (teda prístupu k vzdelaniu). ( 23 ) Teleologický výklad pojmu „vzdelanie“ sa jednoznačne prikláňa v prospech začlenenia aspektov prístupu k vzdelaniu do rozsahu pôsobnosti smernice.

35.

Analýza pojmu „vzdelanie“ vo všeobecnejšom kontexte práva Únie ukazuje na rovnaký záver. Právo na vzdelanie (a prístup k odbornej príprave), ako aj ochrana pred diskrimináciou na základe rasy alebo etnického pôvodu sú základnými právami uznanými v článkoch 14 a 21 Charty. Pri rozhodovaní o výklade pojmu „vzdelanie“ v kontexte smernice 2000/43 je dôležité mať na pamäti, že otázka sa nachádza na križovatke dvoch základných práv.

36.

Judikatúra Súdneho dvora už v oblastiach týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania vykladala pojem vzdelanie v širšom zmysle, aby zahŕňal aspekty prístupu k vzdelaniu. Preto v konaní iniciovanom dvoma nemeckými študentmi, ktorým Holandsko odmietlo poskytnúť financovanie štúdií rovnakým spôsobom ako v prípade holandských študentov, Súdny dvor rozhodol, že zásada rovnakého zaobchádzania sa pri prijímaní do vzdelávacích kurzov pre deti migrujúcich pracovníkov v článku 12 nariadenia (EHS) č. 1612/68 ( 24 ) odvoláva nielen na pravidlá týkajúce sa samotného prijímania, ale aj na všeobecné opatrenia určené na uľahčenie účasti na vzdelávaní. ( 25 )

37.

Podobne pri výklade článku 7 Zmluvy o EHS (teraz článok 21 ods. 2 ZFEÚ) Súdny dvor rozhodol, že rovnaké zaobchádzanie týkajúce sa podmienok prístupu k odbornému vzdelávaniu sa uplatňuje nielen na požiadavky stanovené príslušnou vzdelávacou inštitúciou, ako sú poplatky za zápis, ale aj akékoľvek opatrenie, ktoré môže brániť výkonu tohto práva, ako napríklad právo na pobyt v členskom štáte, v ktorom sa kurz koná. ( 26 )

38.

V rozsudku Bidar Súdny dvor vysvetlil, že po zavedení pojmu občianstvo Únie do Zmluvy o ES a kapitoly venovanej okrem iného vzdelávaniu a odbornej príprave, situácia občana Únie, ktorý má legálny pobyt v inom členskom štáte, spadá do pôsobnosti zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti na účely získania pomoci študentom, ktorá je určená na pokrytie životných nákladov, a to vo forme dotovanej pôžičky alebo grantu. Súdny dvor nerozlišoval medzi rôznymi aspektmi prístupu k vzdelaniu, na ktoré sa vzťahuje financovanie. ( 27 )

39.

Okrem toho, ako Komisia uviedla na pojednávaní, napriek tomu, že článok 165 ZFEÚ upravujúci právomoci Európskej únie v oblasti vzdelávania výslovne neuvádza financovanie štúdií, tento článok slúžil ako právny základ na vytvorenie programu Erasmus+, ktorý okrem iného zahŕňa financovanie vzdelávacej mobility jednotlivcov. ( 28 ) Podľa môjho názoru to odráža význam, ktorý pripisuje zákonodarca EÚ prístupu k vzdelaniu ako základnému aspektu vzdelania.

40.

Na účely rozhodnutia, či poskytnutie štipendia alebo grantu spadá do pôsobnosti článku 3 ods. 1 písm. g) smernice 2000/43, by som nehľadala usmernenie v článku 11 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2003/109/ES (idea, ktorá bola preskúmaná na pojednávaní). ( 29 ) Toto ustanovenie sa týka rovnakého zaobchádzania medzi osobami s dlhodobým pobytom a štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu vo vzťahu k „všeobecnému vzdelávaniu a odbornému vzdelávaniu, vrátane študijných grantov, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi“. Z odkazu na „vnútroštátne právne predpisy“ vyplýva, že výklad tohto ustanovenia, pokiaľ ide o „študijný grant“, sa nemá uskutočňovať podľa zásad uplatniteľných na autonómne pojmy práva Únie (pozri body 20 a 21 vyššie). Vzhľadom na tieto okolnosti a vzhľadom na odlišnú osobnú a vecnú pôsobnosť týchto dvoch smerníc nepovažujem za vhodné vychádzať zo smernice 2003/109 na účely výkladu pojmu „vzdelanie“ v rámci smernice 2000/43.

41.

Pokiaľ ide o legislatívnu históriu smernice 2000/43, článok 3 ods. 1 písm. g) návrhu Komisie v súvislosti s rozsahom pojmu „vzdelanie“ vysvetľoval, že má zahŕňať „granty a štipendiá pri plnom rešpektovaní zodpovednosti členských štátov o obsahu výučby a organizácii vzdelávacích systémov a ich kultúrnej a jazykovej rozmanitosti“. ( 30 ) Tieto vysvetlenia však boli odstránené z konečného znenia smernice prijatého Radou. Nadácia a nemecká vláda sa domnievajú, že to naznačuje, že zákonodarca Únie sa úmyselne rozhodol vylúčiť granty a štipendiá z rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia.

42.

S takýmto výkladom nesúhlasím.

43.

Veta, ktorá bola odstránená z konečného znenia, zahŕňala aj povinnosť rešpektovať zodpovednosť členských štátov za obsah výučby a organizáciu ich vzdelávacích systémov. Táto veta obsahuje doslovné znenie článku 165 ods. 1 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje právomoc Únie v oblasti vzdelávania. Hoci tento článok nepatrí medzi právny základ smernice 2000/43, vecná pôsobnosť tejto smernice sa prirodzene obmedzuje na právomoci udelené Únii. ( 31 ) Zámer zákonodarcu, keď odstránil vetu „pri plnom rešpektovaní zodpovednosti členských štátov za obsah výučby a organizáciu vzdelávacích systémov a ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť“ z článku 3 ods. 1 písm. g) smernice 2000/43, preto nemohol zmeniť rozsah pôsobnosti tohto ustanovenia. Hoci zámer zákonodarcu pri vypustení tohto textu nie je istý, za pravdepodobné vysvetlenie možno nesporne považovať odstránenie tautologického znenia. Vypustenie zjednodušuje znenie ustanovenia bez zmeny jeho rozsahu pôsobnosti, pričom odstránenie odkazu na právomoci členských štátov zdôrazňuje autonómnu povahu použitých pojmov. Logicky sa rovnaký záver týka prvej časti vety, ktorá bola odstránená, a to „vrátane grantov a štipendií“. Nadácia a nemecká vláda tvrdia, že tieto slová boli vypustené, aby sa zúžila definícia. Opak by však mohol byť rovnako pravdou: a to, že účelom vypustenia bolo zabezpečiť širokú definíciu.

44.

Tento záver nie je ovplyvnený skutočnosťou, že ďalšie pojmy vymedzujúce rozsah pôsobnosti smernice [v písmenách a) až e) a h) článku 3 ods. 1] sa ďalej vysvetľujú vetou začínajúcou „vrátane“. Nie som ani presvedčená o tom, že skutočnosť, že odborné poradenstvo a odborná príprava sú v článku 3 ods. 1 písm. b) uvedené osobitne, preukazuje zámer zúžiť rozsah pojmu vzdelanie.

45.

Poradenstvo pri voľbe povolania a odborná príprava sú úzko spojené s prístupom k zamestnaniu a sú preto spomenuté priamo po tomto aspekte. V čase, keď odborná príprava bola jediným pojmom spojeným so vzdelaním v Zmluve o EHS, Súdny dvor konštatoval, že vo všeobecnosti univerzitné štúdium predstavuje „odbornú prípravu“ v zmysle článku 128 EHS, a teda doplnkový poplatok za zápis študentov, ktorí boli štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, predstavoval diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti v rozpore s článkom 7 EHS. Je zrejmé, že v tomto prípade Súdny dvor vykladal pojem „odborné vzdelávanie“ široko a účelne tak, aby zakazoval diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti pri vysokoškolskom vzdelávaní. Tu existuje analógia s prebiehajúcim konaním, keďže rovnaké metódy výkladu by sa mali použiť na dosiahnutie širšieho uplatnenia predmetného pravidla. ( 32 )

46.

Komisia na pojednávaní uviedla, že na priznanie štipendií sa môže vzťahovať aj článok 3 ods. 1 písm. f) smernice 2000/43 (sociálne výhody). Táto otázka môže byť dôležitá, ak by Súdny dvor dospel k záveru, že udeľovanie štipendií nespadá do pôsobnosti pojmu vzdelávanie.

47.

V návrhu Komisie sa uvádza, že sociálne výhody sú hospodárskeho alebo kultúrneho charakteru, ako napríklad zvýhodnené cestovné vo verejnej doprave alebo dotované stravovanie v školách pre deti z rodín s nízkymi príjmami. ( 33 ) Súdny dvor už rozhodol, že pomoc poskytnutá na výživu a vzdelanie s cieľom absolvovať vysokoškolské štúdium preukázané odbornou kvalifikáciou predstavuje sociálnu výhodu v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68. ( 34 ) Podľa môjho názoru ide o financovanie štúdia, ktoré je „horizontálne“ – to znamená, ktoré sa poskytuje každému podľa kritérií, ktoré sa vzťahujú napríklad na príjmovú alebo zamestnaneckú situáciu študentov alebo ich rodičov. Takéto prípady považujem za súvisiace s prístupom k „vzdelaniu“ a predstavujúce „sociálnu výhodu“. To znamená, že nie je možné vylúčiť prekrývanie rozsahu týchto dvoch ustanovení. Ak sa však finančné prostriedky udeľujú obmedzenému počtu študentov podľa kritérií týkajúcich sa ich akademických výkonov alebo iných zásluh (ako sa zdá v prípade vo veci samej), domnievam sa, že toto financovanie by malo spadať do pôsobnosti pojmu „vzdelanie“.

48.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pojem „vzdelanie“ v kontexte smernice 2000/43 musí byť vykladaný v širšom zmysle a zahŕňa aspekty, ktoré súvisia s prístupom k vzdelaniu, ako je financovanie prostredníctvom štipendií. Musí však existovať skutočná väzba medzi financovaním a vzdelaním. Štipendium má takúto väzbu, pokiaľ pokrýva napríklad školné a poplatky, cestovné náklady spojené s kurzami, ktoré sa uskutočňujú v inom štáte, alebo životné náklady, ak ich cieľom je umožniť študentom, aby sa zúčastnili na kurzoch. ( 35 ) Je úlohou vnútroštátneho súdu overiť tieto aspekty.

49.

Preto sa domnievam, že pojem „vzdelanie“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. g) smernice 2000/43 zahŕňa poskytovanie štipendií, ktoré majú podporiť výskumné alebo študijné projekty v zahraničí. Je úlohou vnútroštátneho súdu overiť existenciu skutočnej väzby medzi poskytnutým financovaním a „vzdelaním“.

50.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku položenú Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) takto:

Pojem „vzdelanie“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. g) smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, zahŕňa poskytovanie štipendií, ktoré majú podporiť výskumné alebo študijné projekty v zahraničí. Je úlohou vnútroštátneho súdu overiť existenciu skutočnej väzby medzi poskytnutým financovaním a „vzdelaním“.