—

vyhlásil žalobu žalobkyne za prípustnú a dôvodnú,

—

v dôsledku toho zrušil rozhodnutie (SZBP) 2016/850 z 27. mája 2016 a ďalšie akty na jeho vykonanie v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne,

—

uložil Rade Európskej únie povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu, ktoré je zakotvené v článkoch 6 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“), článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ako aj v článkoch 41 a 47 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia v rozsahu, v akom odôvodnenie, ktoré poskytla Rada, nespĺňa povinnosť, ktorá prislúcha inštitúciám Európskej únie a ktorá je zakotvená v článku 6 EDĽP, článku 296 ZFEÚ, ako aj v článku 41 Charty základných práv Európskej únie.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Rada vo vzťahu k účasti žalobkyne na financovaní sýrskeho režimu.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté opatrenia nedôvodne a neprimerane obmedzujú základné práva žalobkyne, a to konkrétne jej právo vlastniť majetok, ktoré je zakotvené v článku 1 prvého dodatkového protokolu k EDĽP a článku 17 Charty základných práv Európskej únie, ako aj jej právo na ochranu dobrej povesti, ktoré je zakotvené v článku 8 a článku 10 ods. 2 EDĽP.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení usmernení Rady z 2. decembra 2005 pre vykonávanie a hodnotenie reštriktívnych opatrení (sankcií) v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie (dokument Rady 15114/05 z 2. decembra 2005).