18.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 260/25

1.

Majú sa články 49 a 54 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia existencii regionálnej dane, ktorá sa vyberá z environmentálnej škody spôsobenej používaním zariadení a vecí určených na činnosť a premávku v obchodných prevádzkach, ktoré majú veľkú predajnú a parkovaciu plochu pre svojich zákazníkov, pokiaľ je verejná predajná plocha väčšia ako 500 m2, ktorá je ale splatná bez ohľadu na to, či sa tieto obchodné prevádzky skutočne nachádzajú mimo konsolidovanej urbanistickej oblasti alebo v rámci nej, a väčšinou sa týka podnikov z iných členských štátov, s prihliadnutím na to, že: i) povinnosť platiť túto daň nemajú obchodníci, ktorí vlastnia viaceré obchodné prevádzky, bez ohľadu na ich celkovú verejnú predajnú plochu, ak žiadna z nich nemá verejnú predajnú plochu väčšiu ako 500 m2, alebo aj ak niektorá alebo niektoré z týchto prevádzok prekročia tento limit, ale základ dane nie je väčší ako 2 000 m2, zatiaľ čo povinnosť platiť túto daň majú obchodníci, ktorí majú len jednu obchodnú prevádzku, ktorej verejná predajná plocha prekračuje tieto limity, a ii) navyše sa neuplatňuje na obchodné prevádzky, v ktorých sa vykonáva výhradný predaj strojov, vozidiel, náradia a priemyselných súčiastok; stavebných materiálov, sanity, dvier a okien, ktoré sú určené výhradne na predaj podnikateľom; nábytku v individuálnych, tradičných a špecializovaných prevádzkach; automobilov vo výstavných priestoroch predajcov a servisných dielňach, záhradkárskych potrieb a rastlín a palív a pohonných látok pre motory, a to bez ohľadu na ich verejnú predajnú plochu?

2.

Má sa článok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že neexistencia povinnosti platiť IDMGAV v prípade obchodných prevádzok s verejnou predajnou plochou, ktorá nepresahuje 500 m2 alebo ktorá tento limit presahuje v prípade prevádzok, ktorých základ dane neprevyšuje 2 000 m2, a obchodných prevádzok, v ktorých sa vykonáva výhradný predaj strojov, vozidiel, náradia a priemyselných súčiastok; stavebných materiálov, sanity, dvier a okien, ktoré sú určené výhradne na predaj podnikateľom; nábytku v individuálnych, tradičných a špecializovaných prevádzkach; automobilov vo výstavných priestoroch predajcov a servisných dielňach; záhradkárskych potrieb a rastlín a palív a pohonných látok pre motory, predstavuje zakázanú štátnu pomoc podľa tohto ustanovenia?