Odvolanie podané 29. januára 2016: Carsten René Beul proti uzneseniu Všeobecného súdu (deviata komora) z 23. novembra 2015 vo veci T-640/14, Beul/Parlament a Rada

(Vec C-53/16 P)

(2016/C 191/07)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Carsten René Beul (v zastúpení: H.-M. Pott a T. Eckhold, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Európsky parlament, Rada Európskej únie

Návrhy odvolateľa

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobou podanou na Všeobecný súd chcel odvolateľ dosiahnuť vyhlásenie neplatnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 (1) zo 16. apríla 2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES.

Odvolateľ je audítor s oprávnením na pôsobenie v Nemecku (navyše aj štatutárny audítor podľa práva Luxemburského veľkovojvodstva a Talianskej republiky). Je oprávnený vykonávať štatutárny audit pri subjektoch verejného záujmu. Ako audítor podlieha pri svojej celkovej činnosti dozoru vykonávanému komorou audítorov, subjektom verejného práva, ktorej členmi sú audítori a volia si orgány.

Napadnuté nariadenie (ďalej len nariadenie) predpokladá, že štatutárny audítor pre preskúmanie subjektov verejného záujmu podlieha dohľadu, ktorý vykonáva nezávislá, to znamená aj štátnym príkazom nepodliehajúca inštitúcia. V tejto inštitúcii nesmie činnosť vykonávajúci audítor pôsobiť v žiadnom prípade a bývalý audítor v nej môže pôsobiť iba po dlhšom časovom intervale od ukončenia svojej činnosti.

Odvolateľ zastáva názor, že nová právna úprava ho poškodzuje. Tvrdí, že nariadenie porušuje právo Únie.

Všeobecný súd Európskej únie zamietol jeho žalobu ako neprípustnú. Považuje odvolateľa za neoprávneného namietať voči nariadeniu. Všeobecný súd to odôvodňuje tým, že odvolateľ nebol individuálne dotknutý nariadením, pretože patrí do okruhu osôb abstraktne podliehajúcich právnej norme a nemôže uplatňovať žiadne individuálne práva.

Odvolateľ naopak tvrdí, že bol dotknutý právnou normou priamo a individuálne. Osobitne okruh adresátov právnej normy je otvorený, nielen preto, že medzi vydaním nariadenia a jeho nadobudnutím účinnosti sa nachádza časový priestor, v ktorom môže neurčitý okruh ľudí spadať do okruhu členov profesie.

Všeobecný súd túto priamu a individuálnu dotknutosť neuznal. Okruh členov profesie sa dá určiť v každom čase pri uplatnení dozoru, ktorý je upravený v práve Únie. Či existuje časový priestor medzi vydaním a nadobudnutím účinnosti nie je možné určiť na základe existencie právnej ochrany.

Okrem toho, žalobca sa domnieva, že zo záveru o chýbajúcej individuálnej dotknutosti, vyplýva medzera v právnej ochrane. Vo svetle Charty základných práv, ktorá tiež chráni slobodný výkon povolania a Európskeho dohovoru o ľudských právach je potrebné medzeru právnej ochrany zaplniť. Toto je na zodpovednosti a pod kontrolou súdov Európskej únie, pretože tieto okolnosti, ktoré viedli k medzere v práve spôsobili súdy.

(1)  Ú. v. EÚ L 158, s. 77.