–

Vereniging Hoekschewaards Landschap, v zastúpení: A. Jonkhoff a W. Zwier, advocaten,

–

holandská vláda, v zastúpení: K. Bulterman, B. Koopman a C. S. Schillemans, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: E. Manhaeve a C. Hermes, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka platnosti vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/72 z 3. decembra 2014, ktorým sa prijíma ôsma aktualizácia zoznamu lokalít s európskym významom v atlantickom biogeografickom regióne (Ú. v. EÚ L 18, 2015, s. 385).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Vereniging Hoekschewaards Landschap a Staatssecretaris van Economische Zaken (štátny tajomník pre hospodárske záležitosti, Holandsko) (ďalej len „štátna tajomníčka“) vo veci zákonnosti rozhodnutia o zmenšení rozlohy osobitne chráneného územia (ďalej len „OCHÚ“).

3

Článok 1 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102), zmenenej smernicou Rady 2006/105/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 2006, s. 368), (ďalej len „smernica o biotopoch“), stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa používajú tieto pojmy:

…

…

…

4

Článok 2 smernice o biotopoch stanovuje:

„1.   Cieľom tejto smernice je prispievať k zabezpečeniu biologickej rôznorodosti prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov divokej fauny a flóry [voľne žijúcich živočíchov a rastlín – neoficiálny preklad] na európskom území členských štátov, ktoré sú stranami [Zmluvy o FEÚ].

2.   Navrhnú sa opatrenia prijaté podľa tejto smernice, aby sa zachovali v prirodzenom stave ochrany alebo do takéhoto stavu obnovili, prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry [voľne žijúcich živočíchov a rastlín – neoficiálny preklad] európskeho významu.

3.   Opatrenia prijaté podľa tejto smernice berú do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky.“

5

Článok 3 ods. 1 prvý pododsek tejto smernice stanovuje:

„Vytvorí sa súvislá európska ekologická sústava OCHÚ pod názvom Natura 2000. Táto sústava, pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu.“

6

Článok 4 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   Na základe kritérií stanovených v prílohe III (etapa 1) a príslušných vedeckých informácií každý členský štát navrhne zoznam lokalít uvádzajúci, ktoré typy prirodzených biotopov v prílohe I a ktoré druhy v prílohe II, ktoré sú udomácnené na jeho území, sa v týchto lokalitách nachádzajú. … V prípade potreby členské štáty navrhnú úpravu zoznamu z hľadiska výsledkov dohľadu uvedených v článku 11.

…

2.   Na základe kritérií stanovených v prílohe III (etapa 2) a v rámci ktoréhokoľvek z deviatich biogeografických regiónov uvedených v článku 1 písm. c) bode iii) a tiež celého územia uvedeného v článku 2 ods. 1 zriadi Komisia po dohode s každým členským štátom návrh zoznamu lokalít európskeho významu, navrhnutých členskými štátmi, uvádzajúci tie lokality, v ktorých sa vyskytuje jeden alebo viac typov prioritných prirodzených biotopov alebo prioritných druhov.

…

Zoznam lokalít vybraných ako lokality európskeho významu, identifikujúci tie lokality, ktoré predstavujú jeden alebo viac typov prirodzeného miesta výskytu alebo prioritné druhy prijme Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 21.

…

4.   Po schválení lokality európskeho významu v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 označí príslušný členský štát čo najskôr túto lokalitu ako [OCHÚ], najneskôr však do šiestich rokov, a vypracuje priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom stave alebo obnovenie do takéhoto stavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II a pre koherenciu sústavy Natura 2000 a z hľadiska rizika degradácie alebo deštrukcie, ktorým sú tieto lokality vystavené.

…“

7

Článok 9 smernice o biotopoch znie:

„Komisia, konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 21, pravidelne hodnotí prínos sústavy Natura 2000 k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 2 a 3. V tomto kontexte sa môže uvažovať o deklasifikácii [OCHÚ], ak na to oprávňuje prirodzený vývoj, zistený ako výsledok dohľadu podľa článku 11.“

8

Článok 11 tejto smernice znie takto:

„Členské štáty vykonávajú dohľad nad stavom ochrany prirodzených biotopov a druhov uvedených v článku 2, s mimoriadnym ohľadom na prioritné typy prirodzených biotopov a prioritných druhov.“

9

Príloha III uvedenej smernice stanovuje kritériá výberu lokalít prichádzajúcich do úvahy ako lokality európskeho významu (ďalej len „LEV“) a označenia ako LEV. Pokiaľ ide konkrétnejšie o kritériá týkajúce sa etapy 1 spočívajúce v „hodnoten[í] relatívneho významu lokalít pre každý typ prirodzeného biotopu uvedený v prílohe I a každý druh uvedený v prílohe II (vrátane prioritných typov prirodzených biotopov a prioritných druhov) na úrovni členských krajín [štátov – neoficiálny preklad]“, táto príloha obsahuje nasledujúci text:

10

Rozhodnutím Komisie 2004/813/ES zo 7. decembra 2004, ktorým sa prijíma zoznam lokalít európskeho významu pre atlantický biogeografický región (Ú. v. EÚ L 387, 2004, s. 1) zaradila Komisia na návrh Holandského kráľovstva lokalitu Haringvliet (Holandsko) s rozlohou 11108 hektárov do zoznamu LEV pod kódom NL1000015.

11

Ďalších sedem nasledujúcich aktualizácií zoznamu LEV v atlantickom biogeografickom regióne ponechalo lokalitu Haringvliet na tomto zozname v rovnakej rozlohe.

12

Naopak, vykonávacím rozhodnutím 2015/72, ktorým sa prijala ôsma aktualizácia tohto zoznamu, Komisia zachovala lokalitu Haringvliet ako LEV len pre územie s rozlohou 10988 hektárov.

13

Článok 10a ods. 1 Natuurbeschermingswet 1998 (zákon o ochrane prírody z roku 1998) z 25. mája 1998 znie:

„Lokality na účely vykonania… smernice [o biotopoch] určí minister.“

14

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Leenheerenpolder je poldrové územie na ploche približne 110 hektárov, ktoré bolo súčasťou lokality Haringvliet v čase, keď bola táto lokalita zaradená rozhodnutím 2004/813 na zoznam LEV v atlantickom biogeografickom regióne, pretože táto poldrová oblasť ponúkala možnosti na obnovu rôznych typov biotopov a biotopov druhov, ktoré sa nachádzali v LEV Haringvliet. Bolo totiž stanovené, že oblasť Leenheerenpolder, ktorá bola vtedy tvorená poľnohospodárskymi pôdami a nenachádzali sa v nej žiadne typy biotopov a biotopy druhov chránené vo zvyšnej časti uvedenej LEV, bude vystavená „depolderizácii“ spočívajúcej v premene tejto oblasti na prírodnú oblasť vplyvom prílivu a odlivu na účely rozvoja jej potenciálu.

15

Rozhodnutím zo 4. júla 2013 označilo Holandské kráľovstvo na základe článku 10a zákona o ochrane prírody z roku 1998 lokalitu Haringvliet za OCHÚ, pričom z tejto lokality vylúčilo oblasť Leenheerenpolder. Rozsudkom z 1. októbra 2014 Raad van State (Štátna rada, Holandsko) toto rozhodnutie zrušila v rozsahu, v akom oblasť Leenheerenpolder nebola viac súčasťou tohto OCHÚ. Tento súd konštatoval, že keďže oblasť Leenheerenpolder bola začlenená do LEV Haringvliet tak, ako bolo stanovené Komisiou od jej rozhodnutia 2004/813, Holandské kráľovstvo bolo povinné na základe článku 4 ods. 4 smernice o biotopoch začleniť túto poldrovú oblasť do uvedeného OCHÚ.

16

V októbri 2013 Holandské kráľovstvo navrhlo Komisii, že vyjme oblasť Leenheerenpolder z LEV Haringvliet a v dôsledku toho zmenší jej rozlohu.

17

Listom z 10. septembra 2014 Komisia požiadala tento členský štát o doplňujúce vysvetlenia týkajúce sa tohto projektu zmenšenia rozlohy LEV Haringvliet.

18

Štátna tajomníčka v liste z 30. septembra 2014 Komisii oznámila, že v oblasti Leenheerenpolder sa teraz nenachádzajú nijaké prírodné hodnoty a od pôvodných plánov na zmenu tohto poldra sa upustilo, pretože obnova močarísk Beningerwaard, Tiengemeten a poldrov menšej veľkosti LEV Harigvliet je dostatočná na dosiahnutie cieľov ochrany tejto LEV. Štátna tajomníčka v tomto liste dodala, že od zámeru odstrániť poldre sa upustilo z politických, sociálnych a rozpočtových dôvodov.

19

Listom z 24. októbra 2014 útvary Komisie odpovedali, že prijímajú návrh na zmenu LEV Haringvliet s ohľadom jednak na kladné vyhodnotenie potenciálu obnovy v ostatných častiach tejto lokality holandskými orgánmi a jednak na skutočnosť, že určitý počet opatrení na obnovu už bol vykonaný alebo plánovaný na iných miestach. V tomto liste Komisia dospela k záveru, že pôvodný návrh na začlenenie oblasti Leenheerenpolder do LEV Haringvliet treba považovať za „vedecké pochybenie“.

20

Komisia následne vo vykonávacom rozhodnutí 2015/72 ponechala lokalitu Haringvliet v zozname LEV v atlantickom biogeografickom regióne, pričom oblasť Leenheerenpolder z tejto lokality vylúčila.

21

Štátna tajomníčka rozhodnutím z 28. apríla 2015 na základe článku 10a ods. 1 zákona o ochrane prírody z roku 1998 a na účely vykonania vykonávacieho rozhodnutia 2015/72 označila LEV Haringvliet za OCHÚ, pričom z tejto lokality vylúčila oblasť Leenheerenpolder.

22

Keďže Vereniging Hoekschewaards Landschap sa domnieval, že tento polder ponúka jedinečný potenciál obnovy prírody v ústí rieky, ktorá LEV Haringvliet chýba, podala proti rozhodnutiu z 28. apríla 2015 žalobu na Raad van State (Štátna rada).

23

Raad van State (Štátna rada) zdôrazňuje, že štátna tajomníčka pred ňou tvrdila, že vedecké pochybenie spočívalo v tom, že pri podaní návrhu na zaradenie lokality Haringvliet do zoznamu LEV sa nesprávne domnievala, že oblasť Leenheerenpolder bola nielen vhodná, ale tiež potrebná na dosiahnutie cieľov ochrany tejto lokality. Tento súd si kladie otázku, či za týchto okolností, za predpokladu, že žiadosť Holandského kráľovstva je podložená dostatočnými údajmi, možno zmenšenie rozlohy uvedenej lokality takto odôvodniť.

24

Za týchto podmienok Raad van State (Štátna rada) rozhodla o prerušení konania a položila Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je vykonávacie rozhodnutie 2015/72 platné v rozsahu, v akom do zoznamu zaraďuje lokalitu Haringvliet, ale nepovažuje za jeho súčasť oblasť Leenheerpolder?“

25

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je zmenšenie rozlohy lokality Haringvliet vylúčením oblasti Leenheerenpolder z toho dôvodu, že pôvodné zahrnutie tejto oblasti do uvedenej lokality bolo spôsobené vedeckým pochybením, právoplatné.

26

Na úvod treba uviesť, že prejednávaná vec nepatrí do pôsobnosti článku 9 smernice o biotopoch, podľa ktorého LEV môže byť deklasifikovaná, „ak na to oprávňuje prirodzený vývoj, zistený ako výsledok dohľadu podľa článku 11“, pretože Holandské kráľovstvo sa na takýto vývoj neodvoláva.

27

Hoci Komisia rozhodnutím 2004/813 na návrh Holandského kráľovstva a na základe kritérií vymenovaných v prílohe III smernice o biotopoch zahrnula oblasť Leenheerenpolder do LEV Haringvliet s ohľadom na jej potenciál pre obnovu rôznych typov prirodzených biotopov a biotopov druhov nachádzajúcich sa v tejto LEV, Komisia odôvodnila vyňatie uvedenej poldrovej oblasti z LEV Haringvliet vykonávacím rozhodnutím 2015/72 skutočnosťou, že jej pôvodné zahrnutie do uvedenej LEV bolo vedeckým pochybením.

28

Na účely poskytnutia odpovede na prejudiciálnu otázku položenú Súdnemu dvoru treba teda skúmať, či smernica o biotopoch zmocňuje Komisiu na zmenšenie rozlohy LEV na návrh dotknutého členského štátu v prípade, že pôvodné zaradenie lokality do zoznamu LVS bolo poznačené vedeckým pochybením, a prípadne, či zmenšenie dotknuté v konaní pred vnútroštátnym súdom bolo možné právoplatne odôvodniť takýmto pochybením.

29

V tejto súvislosti treba uviesť, že Súdny dvor, pokiaľ ide o smernicu Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, 1979, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98), rozhodol, že chyba pri komunikácii s Komisiou pri klasifikácii ako osobitne chráneného územia môže viesť k zmenšeniu rozlohy takejto oblasti z dôvodu opravy tejto chyby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. novembra 1999, Komisia/Francúzsko, C‑96/98, EU:C:1999:580, bod 55). Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, Súdny dvor konštatoval, že v prípade administratívnej chyby týkajúcej sa určenia rozlohy je možné túto chybu opraviť upravením dotknutej oblasti ochrany.

30

Okrem toho, keďže neexistujú osobitné ustanovenia v smernici o biotopoch treba dospieť k záveru, že úprava zoznamu LEV, ktorú členské štáty navrhnú Komisii podľa článku 4 ods. 1 tejto smernice, môže zahŕňať zmenšenie rozlohy lokality, ktoré treba vykonať podľa rovnakého postupu ako zaradenie lokality do uvedeného zoznamu (pozri analogicky rozsudok z 3. apríla 2014, Cascina Tre Pini, C‑301/12, EU:C:2014:214, bod 26).

31

V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely vypracovania návrhu zoznamu LEV tak, aby sa vytvorila súvislá európska ekologická sústava LEV, to znamená, že Komisia musí mať dostupný úplný zoznam lokalít, ktoré na vnútroštátnej úrovni majú ekologický význam, ktorý zodpovedá cieľom smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín stanovených v smernici o biotopoch (rozsudok zo 7. novembra 2000, First Corporate Shipping, C‑371/98, EU:C:2000:600, bod 22).

32

Iba takým spôsobom je možné realizovať cieľ podľa článku 3 ods. 1 prvého pododseku smernice o biotopoch, ktorým je udržiavanie alebo obnovovanie priaznivého stavu ochrany typov prirodzených biotopov a príslušných biotopov druhov v ich prirodzenom areáli, ktorý sa môže rozširovať cez jednu alebo viac hraníc v Európskej únii. Ako totiž vyplýva z článku 1 písm. e) a i) tejto smernice v spojení s článkom 2 ods. 1 uvedenej smernice, na účely posúdenia stavu ochrany prirodzeného biotopu alebo biotopu druhov treba vychádzať z celého európskeho územia členských štátov, na ktoré sa vzťahuje Zmluva (rozsudok zo 7. novembra 2000, First Corporate Shipping, C‑371/98, EU:C:2000:600, bod 23).

33

Článok 4 ods. 1 smernice o biotopoch stanovuje, že dotknutý členský štát navrhne lokalitu na základe kritérií stanovených v prílohe III tejto smernice a príslušných vedeckých informácií. S ohľadom na judikatúru citovanú v bode 29 tohto rozsudku z toho vyplýva, že poukázanie, na základe vedeckých poznatkov, na existenciu pochybenia, ktorým sú poznamenané tieto príslušné vedecké informácie, môže prípadne odôvodniť zmenšenie rozlohy LEV.

34

Tento výklad je podporený judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej netreba zbytočne pokračovať vo vynakladaní zdrojov na správu lokality, ktorá sa môže ukázať ako zbytočná na ochranu prirodzených biotopov a biotopov druhov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. apríla 2014, Cascina Tre Pini, C‑301/12, EU:C:2014:214, bod 28).

35

Hoci je pravda, že členské štáty disponujú pri návrhoch zoznamu lokalít prichádzajúcich do úvahy ako LEV podľa článku 4 ods. 1 smernice o biotopoch istou mierou voľnej úvahy (rozsudok z 3. apríla 2014, Cascina Tre Pini, C‑301/12, EU:C:2014:214, bod 27), nemôžu mať rovnakú mieru voľnej úvahy v prípade, že Komisii navrhujú, aby zmenšila rozlohu LEV.

36

Ako generálna advokátka uviedla v bode 28 svojich návrhov, keďže zaradenie lokality do zoznamu zakladá domnienku, že lokalita má ako celok význam na účely zachovania prirodzených biotopov, ako aj voľne žijúcich živočíchov a rastlín v zmysle smernice o biotopoch, návrh členského štátu, aby sa určité územie zmenšilo, predpokladá dôkaz o tom, že sporné oblasti nemajú zásadný význam na účely dosiahnutia tohto cieľa na vnútroštátnej úrovni. Okrem toho Komisia môže tento návrh schváliť a vykonať iba vtedy, ak dospeje k záveru, že tieto územia nie sú viac potrebné ani z hľadiska celej Únie.

37

V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že holandské orgány neodôvodnili návrh na zmenšenie LEV Haringvliet o oblasť Leenheerenpolder predložený Komisii skutočnosťou, že došlo k pochybeniu pri predkladaní návrhu uvedeného v článku 4 ods. 1 prvom pododseku smernice o biotopoch, pokiaľ ide o ekologickú hodnotu tejto poldrovej oblasti a jej schopnosti prispieť k dosiahnutiu cieľov tejto smernice, ktoré vyplývajú z článkov 2 a 3 tejto smernice, ale skutočnosťou, že v roku 2011 bolo prijaté rozhodnutie o prehodnotení vnútroštátnej politiky týkajúcej sa ochrany prírody. Konkrétne tieto orgány nikdy netvrdili, že by sa potenciál uvedeného poldra, pokiaľ ide o obnovu dotknutých typov prirodzených biotopov a biotopov druhov prostredníctvom premeny tejto poľnohospodárskej oblasti na prírodnú oblasť vplyvom prílivu a odlivu, stratil. Ďalej v liste adresovanom Komisii 30. septembra 2014 uvedené orgány uviedli, že oznámili, že od plánov na vytvorenie prírodných hodnôt v tejto poldrovej oblasti sa upustilo z politických, sociálnych a rozpočtových dôvodov, pretože vývoj, ktorý sa čiastočne ukončil na inom mieste lokality Haringvliet, stačil na dosiahnutie cieľov tejto lokality.

38

V tejto súvislosti holandská vláda na pojednávaní potvrdila, že Holandské kráľovstvo sa pri predložení svojho návrhu na zmenšenie rozlohy LEV Haringvliet Komisii neodvolávalo na existenciu „vedeckého pochybenia“.

39

Okrem toho Komisia nepredložila Súdnemu dvoru žiadny vedecký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že takýmto pochybením bol poznačený pôvodný návrh.

40

V dôsledku toho sa Komisia nemohla pri príležitosti ôsmej aktualizácie zoznamu LEV v atlantickom biogeografickom regióne prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia 2015/72 legálne opierať o existenciu vedeckého pochybenia, ku ktorému pôvodne došlo, na to, aby do tohto zoznamu zaradila lokalitu Haringvliet bez toho, aby bola jej súčasťou oblasť Leenheerpolder.

41

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba konštatovať, že vykonávacie rozhodnutie 2015/72 je neplatné v rozsahu, v akom do zoznamu LEV v atlantickom biogeografickom regióne zaraďuje lokalitu Haringvliet, ale nepovažuje za jej súčasť oblasť Leenheerpolder.

42

Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/72 z 3. decembra 2014, ktorým sa prijíma ôsma aktualizácia zoznamu lokalít s európskym významom v atlantickom biogeografickom regióne, je neplatné v rozsahu, v akom do tohto zoznamu zaraďuje lokalitu Haringvliet (NL1000015), ale nepovažuje za jej súčasť oblasť Leenheerpolder.