16

Na úvod treba poznamenať, že v súlade s článkom 101 nariadenia o rozpočtových pravidlách verejné zákazky sú odplatné zmluvy uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi s cieľom získať dodanie hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, uskutočnenie prác alebo poskytnutie služieb za cenu úplne alebo čiastočne zaplatenú z rozpočtu Európskej únie. Podľa toho istého článku patria medzi tieto zákazky najmä „zákazky na nehnuteľnosti“, ktoré sa týkajú predovšetkým kúpy alebo nájmu nehnuteľnosti. Článok 102 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách navyše spresňuje, že „všetky verejné zákazky financované úplne alebo čiastočne z rozpočtu [Únie] dodržiavajú zásady transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie“. Pokiaľ ide konkrétne o pravidlá upravujúce postupy zadávania verejných zákaziek, článok 102 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách upravuje, že „všetky verejné zákazky sa zadávajú na základe čo možno najširšej súťaže okrem prípadov, keď sa použije rokovacie konanie uvedené v článku 104 ods. 1 písm. d) [nariadenia o rozpočtových pravidlách]“.

17

Pokiaľ ide o tento postup, článok 134 ods. 1 písm. h) delegovaného nariadenia č. 1268/2012 spresňuje, že bez ohľadu na odhadovanú hodnotu zákazky môže verejný obstarávateľ použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania „v prípade zákaziek na nehnuteľnosti po preskúmaní miestneho trhu“. V rámci takého konania si v praxi verejný obstarávateľ môže slobodne vybrať jeden alebo viacero podnikov, s ktorými chce vstúpiť do rokovaní na účely uzavretia zmluvy a zadania zákazky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2007, Citymo/Komisia, T‑271/04, EU:T:2007:128, bod 94).

18

Z ustanovení uvedených v bodoch 16 a 17 vyššie vyplýva, že v rámci rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania disponuje verejný obstarávateľ veľmi širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré sa zohľadnia na účely rozhodnutia, či zadá, alebo nezadá verejnú zákazku na nehnuteľnosť, o ktorú ide, ako aj pri výbere uchádzača alebo uchádzačov, pričom také verejné zákazky však netreba zadať na základe čo možno najširšej súťaže medzi dotknutými subjektmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2007, Citymo/Komisia, T‑271/04, EU:T:2007:128, bod 111). To platí a fortiori aj vo fáze preskúmania miestneho trhu, ktorá predchádza fáze rokovania o zákazke v pravom zmysle slova. Touto fázou sa verejný obstarávateľ v podstate snaží najlepšie pripraviť prípadné rokovanie o dotknutej zákazke pri dodržaní zásad pripomenutých v bode 16 vyššie, najmä zásad transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Táto veľmi široká miera voľnej úvahy je priznaná verejnému obstarávateľovi tiež pri výbere a posúdení výberových kritérií, pokiaľ ich predtým definoval v podkladoch k zákazke súvisiacich s dotknutým rokovacím konaním (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. mája 2013, Kieffer Omnitec/Komisia, T‑288/11, neuverejnený, EU:T:2013:228, bod 47 a citovanú judikatúru).

1

Za týchto podmienok sa musí preskúmanie Všeobecným súdom, pokiaľ ide jednak o rokovacie konanie o zadaní samotnej zákazky na nehnuteľnosť, ako aj o fázu preskúmania miestneho trhu, ktorá jej predchádza, obmedziť na overenie toho, či boli dodržané procesné pravidlá, ktoré mal verejný obstarávateľ v úmysle uplatniť, a pravidlá týkajúce sa odôvodnenia, či sa vychádzalo z vecne presne zistených skutkových okolností, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo k zneužitiu právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2016, Zafeiropoulos/Cedefop, T‑537/12, neuverejnený, EU:T:2016:36, bod 36 a citovanú judikatúru). V rámci svojho preskúmania musí súd tiež overiť, či dotknutý verejný obstarávateľ dodržal zásady transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, ako ich pripomína článok 102 nariadenia o rozpočtových pravidlách (pozri bod 16 vyššie).

[omissis]

35

Za týchto podmienok sa musí druhá časť žalobného dôvodu zamietnuť.

36

Žalobkyne tvrdia, že Parlament posúdil ich ponuku zjavne nesprávne v podstate z dôvodu, že ich ponuka v porovnaní s nakoniec vybranou ponukou lepšie zodpovedala hodnotiacim kritériám, ktoré boli stanovené vo výzve na predkladanie ponúk.

37

Hoci verejný obstarávateľ v rozhodnutí zamietnuť ponuku v tejto súvislosti uviedol, že ponuka žalobkýň nebola „najvýhodnejšia“, nemožno z toho vyvodiť, že ponuka žalobkýň sa porovnávala s ponukou vybranou na konci celého konania, aj keď je medzi účastníkmi sporu nesporné, že žalobkyne, ktorých ponuka bola zamietnutá vo fáze preskúmania miestneho trhu s nehnuteľnosťami, neboli medzi piatimi uchádzačmi, ktorí boli vybraní, aby sa zúčastnili rokovaní v pravom zmysle slova. Za týchto podmienok treba žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení považovať za účinný iba v časti, ktorá sa týka fázy preskúmania miestneho trhu s nehnuteľnosťami, počas ktorej sa ponuka žalobkýň porovnávala s inými ponukami vrátane s ponukou uchádzača, ktorému bola zákazka zadaná.

38

S prihliadnutím na uvedené treba najprv zdôrazniť, že na účely preukázania, že verejný obstarávateľ sa pri posúdení skutkových okolností dopustil takého zjavného pochybenia, že to môže odôvodniť zrušenie rozhodnutia zamietnuť ponuku, musia byť dôkazné prostriedky uvedené žalobkyňami dostatočné na to, aby sa posúdenia v dotknutom rozhodnutí stali neprijateľnými. Inými slovami, žalobný dôvod založený na zjavnom pochybení treba zamietnuť, ak napriek dôkazom uvádzaným žalobkyňami možno spochybňované posúdenie pripustiť ako pravdivé alebo prijateľné (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T‑380/94, EU:T:1996:195, bod 59, a z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T‑289/03, EU:T:2008:29, bod 221).

39

Je to tak predovšetkým vtedy, keď je dotknuté rozhodnutie poznačené pochybeniami v posúdení, ktoré sú vo svojom súhrne iba menej významné a nemohli byť pre administratívu určujúce (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 29. septembra 2011, AJ/Komisia,F‑80/10, EU:F:2011:172, bod 36 a citovanú judikatúru).

[omissis]

66

Pokiaľ ide o návrh na zrušenie rozhodnutia o zadaní zákazky, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, ak sa ponuka uchádzača zamietne pred fázou, ktorá predchádza rozhodnutiu o zadaní zákazky, takže sa neporovnáva s ostatnými ponukami, prípustnosť žaloby podanej dotknutým uchádzačom proti rozhodnutiu o zadaní zákazky je podmienená zrušením rozhodnutia o zamietnutí jeho ponuky (rozsudky z 13. septembra 2011, Dredging International a Ondernemingen Jan de Nul/EMSA, T‑8/09, EU:T:2011:461, body 134 a 135, a z 22. mája 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑17/09, neuverejnený, EU:T:2012:243, body 118 a 119).

67

V prejednávanej veci je nesporné, že ponuka žalobkýň bola zamietnutá vo fáze preskúmania miestneho trhu s nehnuteľnosťami, a neboli tak pozvané zúčastniť sa na fáze rokovaní, ktorá viedla k určeniu uchádzača, ktorému bola zákazka zadaná. Za týchto podmienok, keďže návrh na zrušenie rozhodnutia zamietnuť ponuku bol zamietnutý, je návrh na zrušenie rozhodnutia o zadaní zákazky neprípustný, lebo sa týka fázy prideľovania zákazky, ku ktorej nemali žalobkyne právo pristúpiť.

68

Navyše treba uviesť, že žalobkyne neuvádzajú proti rozhodnutiu o zadaní zákazky žiadny iný žalobný dôvod, ako sú dôvody uvedené na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia zamietnuť ponuku. Všetky tieto žalobné dôvody boli za predpokladu, že sú uplatniteľné na rozhodnutie o zadaní zákazky, zamietnuté, a preto musí byť návrh na zrušenie rozhodnutia o zadaní zákazky, ako to správne tvrdí Parlament, tiež zamietnutý z toho istého dôvodu, lebo v prejednávanom prípade obe rozhodnutia spolu úzko súvisia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. októbra 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑247/09, neuverejnený, EU:T:2012:533, bod 170 a citovanú judikatúru, a z 28. júna 2016, AF Steelcase/EUIPO, T‑652/14, neuverejnený, EU:T:2016:370, bod 94).

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol a vyhlásil: