Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62015TB0478

Vec T-478/15: Uznesenie Všeobecného súdu z 28. júna 2018 – Rumunsko/Komisia („Žaloba o neplatnosť — Vlastné zdroje Európskej únie — Finančná zodpovednosť členských štátov — Povinnosť zaplatiť Komisii sumu zodpovedajúcu strate vlastných zdrojov — List Komisie — Akt, ktorý nie je možné napadnúť žalobou — Neprípustnosť“)

Ú. v. EÚ C 301, 27.8.2018, pp. 32–33 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

27.8.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 301/32


Uznesenie Všeobecného súdu z 28. júna 2018 – Rumunsko/Komisia

(Vec T-478/15) (1)

((„Žaloba o neplatnosť - Vlastné zdroje Európskej únie - Finančná zodpovednosť členských štátov - Povinnosť zaplatiť Komisii sumu zodpovedajúcu strate vlastných zdrojov - List Komisie - Akt, ktorý nie je možné napadnúť žalobou - Neprípustnosť“))

(2018/C 301/42)

Jazyk konania: rumunčina

Účastníci konania

Žalobca: Rumunsko (v zastúpení: pôvodne R.-H. Radu, A. Buzoianu a E. Gane, neskôr R.-H. Radu, E. Gane, A. Wellman a M. Chicu, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne A. Caeiros a A. Ştefănuc, neskôr A. Caeiros a G.-D. Balan, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Komisie pre rozpočet, ktoré sa nachádzalo v liste z 11. júna 2015 s referenčným číslom Ares (2015) 2453089, ktorým bola Rumunsku uložená povinnosť zaplatiť hrubú sumu vo výške 1 079 513,09 eura, od ktorej treba odpočítať náklady na výber vo výške 25 % zodpovedajúce strate vlastných tradičných zdrojov, a to najneskôr prvý pracovný deň po devätnástom dni druhého mesiaca po odoslaní uvedeného listu, s tým, že inak vznikne povinnosť zaplatiť úrok z omeškania podľa článku 11 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev (Ú. v. ES L 130, 2000, s. 1; Mim. vyd. 01/003, s. 169)

Výrok

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Nie je potrebné rozhodnúť o návrhu Slovenskej republiky na vstup do konania ako vedľajší účastník.

3.

Rumunsko znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

4.

Rumunsko a Slovenská republika znášajú každý svoje vlastné trovy konania týkajúce sa ich návrhov na vstup do konania ako vedľajší účastník.


(1)  Ú. v. EÚ C 346, 19.10.2015.


Top