Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62015CN0031

    Vec C-31/15 P: Odvolanie podané 27. januára 2015 : Photo USA Electronic Graphic, Inc., proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z  18. novembra 2014 vo veci T-394/13, Photo USA Electronic Graphic, Inc./Rada Európskej únie

    Ú. v. EÚ C 89, 16.3.2015, p. 14–15 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    16.3.2015   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 89/14


    Odvolanie podané 27. januára 2015: Photo USA Electronic Graphic, Inc., proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 18. novembra 2014 vo veci T-394/13, Photo USA Electronic Graphic, Inc./Rada Európskej únie

    (Vec C-31/15 P)

    (2015/C 089/15)

    Jazyk konania: angličtina

    Účastníci konania

    Odvolateľka: Photo USA Electronic Graphic, Inc. (v zastúpení: K. Adamantopoulos, avocat)

    Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Európska komisia, Ancàp SpA, Cerame-Unie AISBL, Confindustria Ceramica, Verband der Keramischen Industrie eV

    Návrhy odvolateľky

    Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

    zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 18. novembra 2014 vyhlásený vo veci T-394/13, Photo USA Electronic Graphic, Inc./Rada, ktorým sa zamieta žaloba o neplatnosť vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 412/2013 z 13. mája 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz keramického stolového a kuchynského riadu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (1),

    ukončil preskúmanie a zrušil nariadenie (EÚ) č. 412/2013, a

    zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov odvolateľky súvisiacich jednak s týmto odvolaním a jednak so žalobou podanou na Všeobecný súd vo veci T-394/13.

    Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

    Odvolateľka tvrdí, že konštatovania Všeobecného súdu v súvislosti s jej prvým, tretím a štvrtým žalobným dôvodom v konaní pred týmto súdom sú poznačené niekoľkými nesprávnymi právnymi posúdeniami, ako aj skreslením predložených dôkazov. Odvolateľka preto tvrdí, že napadnutý rozsudok má byť zrušený. Okrem toho uvádza, že skutkové okolnosti, na ktorých je založený prvý, druhý a tretí žalobný dôvod, boli dostatočne preukázané, aby Súdny dvor mohol o týchto dôvodoch rozhodnúť.

    V súvislosti s prvým žalobným dôvodom odvolateľka uvádza dva odvolacie dôvody. Po prvé sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že odvolateľke stanovil povinnosť dokázať, že inštitúcie sa dopustili nesprávneho posúdenia každej skutočnosti, ktorú považovali za relevantnú. V zmysle ustálenej judikatúry Všeobecného súdu postačuje, aby odvolateľka preukázala buď, že inštitúcie sa dopustili nesprávneho posúdenia skutočností, ktoré považovali za relevantné, alebo tieto skutočnosti sa mali vylúčiť, vzhľadom na potrebu uplatnenia iných relevantnejších skutočností. V tejto súvislosti konštatovanie, že inštitúcie sa dopustili nesprávneho posúdenia dvoch z troch skutočností, ktoré považovali za relevantné, postačuje, aby bolo možné dospieť ku konštatovaniu, že odvolateľka uniesla dôkazné bremeno. Okrem toho napadnutý rozsudok svojimi závermi skreslil dôkazy a skutkové okolnosti predložené Všeobecnému súdu.

    V súvislosti s tretím a štvrtým žalobným dôvod uvádza odvolateľka štyri odvolacie dôvody. Po prvé Všeobecný súd nesprávne vykladal ustanovenia článku 3 ods. 2 a 7 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (2) (ďalej len „základné nariadenie“), keď konštatoval, že inštitúcie sú povinné preskúmať vplyv protisúťažných postupov na situáciu priemyslu Únie len v prípade, že existencia týchto postupov bola potvrdená konečným rozhodnutím príslušného orgánu hospodárskej súťaže. Po druhé sa Všeobecný súd zamietnutím žiadosti odvolateľky odhaliť identitu výrobcov Únie, ktorí boli súčasťou vzorky, dopustil skreslenia získaných dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia, pretože dospel k záveru, že otázku, či inštitúcie konali podľa článku 3 ods. 2 a 4 základného nariadenia, môže preskúmať aj bez toho, aby poznal identitu výrobcov Únie, ktorí sú súčasťou uvedenej vzorky. Po tretie Všeobecný súd v napadnutom rozsudku nesprávne vykladal ustanovenia článku 3 ods. 2 a 7 základného nariadenia a odvolateľke uložil neprimerané dôkazné bremeno, keď jej uložil povinnosť predložiť jednoznačné dôkazy o vplyve protisúťažných postupov na výrobcov Únie, ktorí sú súčasťou vzorky, hoci ich identita bola predmetom tajomstva. Napokon po štvrté sa Všeobecný súd opäť dopustil nesprávneho výkladu ustanovení článku 3 ods. 2 a 7 základného nariadenia, keď dospel k záveru, že predmetné povinnosti je možné splniť len na základe nejasných domnienok, a nie na základe skutočného preskúmania.


    (1)  Ú. v. EÚ L 131, s. 1.

    (2)  Ú. v. EÚ L 343, s. 51.


    Top