26.10.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 313/12

—

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) z 30. mája 2013 vo veci T-396/11 a tým zamietnuť žalobu ultra air GmbH o zrušenie rozsudku štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu z 18. mája 2011 vo veci R 374/2010-4,

—

zaviazať ultra air GmbH na náhradu trov konania odvolateľky.

1.

Neposúdenie námietky zneužitia práva ako všeobecného právneho inštitútu

Všeobecný súd v napadnutom rozsudku protiprávne nezohľadnil, v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, na ktorý sa podáva odvolanie, že všeobecný právny inštitút námietky zneužitia práva, ktorý umožňuje a vyžaduje si posúdenie okolností konkrétneho prípadu, sa má zohľadňovať aj v práve týkajúcom sa ochrannej známky Spoločenstva. Všeobecný súd sa naopak obmedzil len na konštatovanie, že konanie podľa článku 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 56 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 (1) sa týka návrhu vo verejnom záujme, a preto sa pri ňom neposudzujú uvedené mimoriadne okolnosti tohto prípadu.

Všeobecný súd pri tom však prehliadol, že normotvorca konanie o zrušenie ochrannej známky podľa článku 56 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 síce koncipoval ako konanie vo verejnom záujme, nebráni to však zohľadneniu námietky zneužitia práva ako všeobecne platného právneho inštitútu, ktoré sa má zohľadniť aj v práve Únie.

Vylúčenie návrhov zneužívajúcich právo sa totiž nemôže klásť na roveň so zavedením požiadavky pozitívne preukázať potrebu ochrany zo strany navrhovateľa a preto ani nevedie k tomu, že sa oprávnenie podať návrh zavedením určitých dodatočných podmienok obmedzuje. V prospech potreby zohľadniť námietku zneužívania práva v rámci článku 56 odseku 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 svedčí navyše okolnosť, že normotvorca koncipoval konanie o zrušenie ako konanie na návrh a zrušenie zapísanej ochrannej známky z moci úradnej teda nie je možné.

2.

Neposúdenie konkrétnych okolností prípadu

Keďže Všeobecný súd odoprel zohľadniť námietku odvolateľky týkajúcu sa zneužívania práva ako všeobecne platný právny inštitút, neboli zohľadnené mimoriadne okolnosti daného konkrétneho prípadu, pre ktoré sa návrh ultra air GmbH na zrušenie ochrannej známky „ultrafilter international“, CTM 001121839 javia byť zneužívajúcimi právo.

Navrhovateľka má totiž v úmysle vlastným používaním sporného označenia využiť vo svoj prospech dobré meno ochrannej známky, ktorú napadla, pri vedomom zavádzaní relevantnej verejnosti a vyvolať nesprávny dojem, ako keby sa na ňu vzťahovala tradícia renomovanej právnej predchodkyne, ktorou je odvolateľka.

Ďalej sa Všeobecný súd len nedostatočne zaoberá úlohou konateľa ultra air GmbH ako navrhovateľa zrušenia ochrannej známky „ultrafilter international“, CTM 001121839, ktorý bol počas svojej činnosti v spoločnosti odvolateľky osobne sám zodpovedný za zápis dnes ním napadnutej ochrannej známky. Všetky dokumenty potrebné v konaní o zápise na preukázanie užívania napadnutej ochrannej známky podal vtedy osobne tento terajší konateľ ultra air GmbH a čiastočne ich dokonca sám vyhotovil a nachádzali sa výlučne v jeho držbe.